35. schôdza

O bode 8 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Dostála nemôžme hlasovať, keďže sme schválili body 15 až 17 spoločnej správy.

Ďakujem pekne za slovo. Prichádzajú nám na rad dva zákony o odpadoch. Škoda, že sme nezlúčili rozpravu v týchto dvoch bodoch, pretože ono sa to navzájom prelína, takže pokúsim sa aj ja moju reč nejako rozdeliť, takže...
Pán minister, prichádzate s návrhom zákona na zvyšovanie skládkovacích poplatkov. Je to ako jedno z opatrení, ktoré má priviesť, primäť zvýšiť podiel recyklovaných vyzbieraných, podiel vyzbieraných plastových odpadov z obalov a zvýšiť podiel recyklácie. Ako je to jeden krok, je to krok A, ale pýtam sa, čo bude ten krok B, keď... Ako zlepšíme to triedenie a recykláciu? Lebo len zvýšením poplatku bude záťaž, finančná záťaž vlastne na obce a samosprávy, keďže budú musieť skládkovať za zvýšené, zvýšené peniaze, ak sa nezlepší systém triedenia a následnej recyklácie. Aká motivácia okrem teda takýchto finančných, finančných sankcií, dá sa povedať, zo strany zvýšenia poplatkov na stranu samosprávy, aká motivácia bude pre tie zberové spoločnosti, aby pomáhali zvýšiť triedený, triedený zber? Pretože takáto výška poplatku nemusí nevyhnutne viesť k motivácii triediť a recyklovať odpad. Totižto aj tie príjmy, ktoré budú zo skládky, idú do Environmentálneho fondu a nie je jasné, ako sa budú tieto poplatky prerozdeľovať. A môže aj toto vzbudzovať pochybnosti a nevôľu.
Je to vec, o ktorej sme hovorili aj v prvom čítaní, že nie je, nie sú jasne dané pravidlá prerozdeľovania Environmentálneho fondu, pričom tie návrhy sú tam, že uchádzať sa môžu o podiel z Environmentálneho fondu tie obce, ktoré vlastne lepšie recyklujú. Čiže opätovne je tam, nie je tam ten jasne vyznačený ten motív, motivácia na zvýšenie recyklácie, keď teda upustíme od toho, že dobrovoľná motivácia by bola tá najsprávnejšia, ale, žiaľ, nie je to tak.
Chcem sa opýtať, čo bude, čo bude ďalej. Aký máte krok B? Je to napríklad návrh zálohovania PET fľaší ako jednej vybranej komodity? Už ste sa vlastne nechali počuť, že takúto úvahu na ministerstva spracúvate. Mňa by zaujímali analýzy, či máte spracovaný nejakú ekonomickú analýzu efektivity takéhoto opatrenia, o ktorom sa tu šušká, že by mohlo byť, čo to bude stáť.
A hlavne ma zaujíma, aký to bude mať dopad na celkovú podiel recyklácie aj iných plastov, pretože keď si len vyberieme tú čerešničku, čo sú tie plastové fľaše, ktoré sú nejakou najcennejšou komoditou pre recyklátorov, tak môže sa stať, že jednoducho verejnosť bude reagovať tým, že áno, sústredí sa na podiel z recyklácie týchto fliaš, ale nebude dostatočné motivovanie triediť tie ostatné plasty, a pritom si treba uvedomiť, že podiel plastových odpadov v rámci fliaš je na trhu, trhový podiel zhruba 4 až 6 %, čiže veľmi, veľmi nízky. A toto opatrenie, ktoré, o ktorom teda uvažujete a bola by som rada, keby sme sa mohli o tom viacej baviť predtým, než prídete s naozaj nejakým konkrétnym návrhom, aby tá, tie analýzy boli jednoznačné, aby, že vlastne nemusí primäť k dosiahnutiu tých recyklačných cieľov, ktoré, ktoré máme, a tie nástroje, ktoré teda chcete použiť. Jeden z tých nástrojov, ako som povedala, je aj zvýšenie toho skládkového, čo teda je aj v intenciách odporúčania Európskej komisie, že áno, treba s týmto robiť. Je to pravda, skládky u nás sú veľmi lacné a stávajú sa úplne nepochopiteľné veci, že aj tam, kde je termické zhodnotenie týchto plastov alebo komunálneho odpadu, tak samosprávy, konkrétne v Bratislave, som to hovorila v predchádzajúcom vstupe pri prvom čítaní, proste idú po cene, a keďže skládkovanie bolo lacnejšie ako, ako termické, tak to dávajú na skládky. A ešte k tomu to dávali aj na skládky, ktoré nemali všetky povolenia v poriadku.
No len hovorím, dávate bod, krok A, ale ten krok B zostáva, zostáva tak stagnovať aj v súvislosti s tým, že od roku 2016 ide vlastne už o šiestu novelu zákona, a pritom pri každej tej novele sa robia nejaké úpravy v rámci triedeného zberu, ktoré deformujú, deformujú tento systém namiesto toho, aby ho rozvíjali do nejakých dobrých, dobrých motivačných postupov.
Taktiež je to aj krok, ktorý novela zavádza, zaviedla povinnosť pre organizácie zodpovednosti výrobcov mať uzatvorenú zmluvu len s takým počtom obcí, v ktorých žije primerané množstvo obyvateľov, a k ich trhovému podielu medzi výrobcami, ktorí na trh uvádzajú výrobky v obaloch. Čiže toto, model, ktorý je napojený na počet trvalo žijúcich obyvateľov v obciach, nie je úplne, úplne dobrý. Vidíme to mnohokrát, práve obce, kde tá migrácia obyvateľstva na Slovensku je pomerne veľká. Na jednej strane ľudia žijú v Bratislave, kde nie sú prihlásení k trvalému pobytu. To znamená, ten trh, tie čísla sa v Bratislave jednoduchšie dosiahnu ako v iných obciach, kde vlastne tí ľudia nežijú, ale sú tam trvalo prihlásení a musí dôjsť teda k vyzbieraniu toho trhového podielu.
Dochádza tu vlastne k deformácii a hry rôznych, rôznych čísiel, kde títo, tieto OZV-čka nie sú motivované a ani obce nie sú motivované lepšie triediť, ale skôr ide o to, aby sa dosiahla dohoda s výrobcami na zníženie vlastne poplatku za vyseparovaný, vyseparovaný zber a vlastne aj tie OZV-čka nemajú svoju priamu motiváciu k tomu, aby posilňovali ten zber. Treba sa zamyslieť nad tým, aby ten systém možno aj na dobrovoľnej báze fungoval inak, možno aby obyvateľ sa mohol zapojiť do nejakého systému evidencie, celoslovenského systému, zatiaľ na dobrovoľnej báze, kde by možno ten obyvateľ, čo Košičan alebo z Košického kraja žije v Bratislave, aby svoj odpad dokázal, vyseparovaný odpad dokázal evidovať a aby sa dajme tomu mohol započítať do vyseparovaného zberu v jeho trvalej obci, kde on trvalo, trvalo žije, pretože ide nám o ciele dosiahnutia za celé, celé Slovensko, a nielen za jednotlivé obce, čo, samozrejme, je v tej skladačke nejaký krok, ale zjavne tento, táto väzba na trvalo žijúcich obyvateľov nie je správna. Okrem toho aj v rámci toho, aké čísla sa používajú pre evidenciu, či sú to zo sčítania ľudu, alebo sú to, alebo sú to ľudia, ktorí sú evidovaní v centrálnom registri obyvateľstva.
Takže tento parameter - počet obyvateľov verzus trhový podiel - nemusí prinášať želanú vyrovnanosť systému a je to skôr, možno bude do budúcna problém, ako, ako motivácia.
V tom, v tejto chvíli by som také nejaké stanovisko k tomuto zákonu ukončila v tejto tlači 1070 a v podstate budem pokračovať potom v rámci tlače 1071, pretože to navzájom súvisí, čo sa týka cieľov dosiahnutia zberu a podobne.
Ďakujem pekne za slovo.

Nie. Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, ja sa dotknem len jednej, jednej z tých pripomienok, ktorú ste mali, a to je, hneď čo ste hovorili na začiatku, že príde k zvýšenej záťaži na obce v súvislosti so zvýšením týchto poplatkov. Nemôžem s vami absolútne súhlasiť, lebo obec sa má správať tak, že musí preniesť tieto poplatky do poplatku za komunálny odpad. Nemôže sa starosta správať tak, že ja chcem byť pekný a dobrý u svojich obyvateľov, a túto záťaž bude znášať obec a v mnohých prípadoch to tak je a sú tam lacné poplatky a tak ďalej a tak ďalej.
A ide to z rozpočtu obce, čiže z rozpočtu obyva..., všetkých obyvateľov. Tento poplatok musí byť rozložený medzi, medzi obyvateľov, aby pocítili, že separáciou budú platiť menej. Zvýšenou separáciou, ani nie recykláciou, oni s recykláciou v princípe nemajú až tak čo dočinenia, ale separáciou budú platiť menej. Vtedy môžme hovoriť o tom, že sa to dotklo peňaženky obyvateľov, a majú aspoň nejaký dôvod separovať. Sme asi najlacnejšia krajina v rámci EÚ, čo sa týka skládkovania, a jednoznačne sa musia zvýšiť tieto poplatky a mali by sa zvýšiť výrazným spôsobom. Toto je len, by som povedal, možno kompromis, ktorý vznikol neviem kde, ale bude musieť dôjsť k zvýšeniu opätovne.
Ďakujem.

Súhlasím s vami, že ten poplatok je treba zvýšiť, lebo je enormne nízky, a v podstate keď je to verzus služba - cena a ide sa len po cene, tak je to tak, ako hovoríte. Avšak, žiaľ, nie v každej obci to funguje tak, že zvýšením recyklácie sa znížili poplatky. Možno u vás áno, vy ste pomerne zodpovedné, zodpovedné mesto, ale čo sa týka aj minulosti, keď sa zavádzali veci, vyššia, veci, vyššie systémy na recykláciu, bolo hovorené občanom: bude vám znížený poplatok. No ukážte mi jednu obec, kde sa tento poplatok znížil. Nikde. Obce si ponechali ten poplatok, ktorý mali stanovený v minulosti, si ho nechali, peniaze čerpajú do vlastného systému a teraz nikto ho, nikto, teda nepoznám obec, ktorá by v dôsledku vyššej separácie naozaj znížila v čo len všeobecne záväznom nariadení poplatok za miestny odpad. Pochybujem, že to urobia aj teraz. Žiaľ, je to práve naopak, že budú mať motiváciu, aby ten poplatok zvýšili, a možno teda ekonomickým tlakom sa budú snažiť, odôvodňovať to ekonomickým tlakom na občanov, že poďte recyklovať, zbierať, separovať odpad a budete menej platiť, ale, žiaľ, zatiaľ ani zákon o miestnych poplatkoch nie celkom korešponduje s touto snahou. Ani prax taká nie je.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Bez toho, aby sme nezvýšili tie poplatky, tak sa nepohneme a súhlasím s tým, že to je len jeden krok. Je tam viac krokov, ktoré potrebujeme urobiť preto, aby sme dosiahli tie ciele separácie, nie recyklácie, ale separácie, aj recyklácie, ale u obcí ide o separáciu, separácie, aké máme. K tomu, aby sme to dosiahli, práve preto prichádzame aj s touto novelou. A aj ten, tá ďalšia novela, ktorá po tomto príde, sa s tým zaoberá, to znamená tam ste hovorili, áno, zvyšujeme ciele zberu pre OZV-čky, aby mali cieľ, že v tých obciach, ktoré majú zazmluvnené, aké množstvo toho odpadu musia vyzbierať podľa toho, že aké množstvo odpadu sa tam zvyčajne nahromadí. Máme, máme čísla, hej, keď vieme, že tunák je ix ton odpadu, tak z toho, neviem, je ypsilon ton, 30, 40, 50 % musia vyzbierať, to sú tie ciele zbere, zberu, ktoré oni jednoducho musia splniť, lebo to je ich zodpovednosť. Zodpovednosť výrobcov, aby, aby sa, aby sa o ten odpad postarali.
Súhlasím tu s pánom kolegom, s pánom primátorom a s poslancom, že veľa obcí, bohužiaľ, dotuje ten odpad a tým pádom tí občania necítia, že koľko za to platia. Sú obce, ktoré, myslím si, že sú, neviem, či Topoľčianky nie je, nie je tak, ktoré znížili práve preto, lebo majú dobrú odpadovú politiku, tak vedeli znížiť tie poplatky, ale dovtedy, kým jednoducho ten občan nepocíti na vlastnej peňaženke to, že keď separujem, dám na to tú námahu a jednoducho vytriedim ten odpad, tak za ten komunálny budem platiť menej, tak ťažko vyriešime tento problém.
A čo sa týka toho skládkovného, sme ďaleko, ďaleko na konci v celej Európe, Európskej únie určite, kým okolité štáty začínajú od tých 15-20 eur, my tu máme 5 za tonu odpadu, čo sa platí, a tým pádom sme skládkovacia veľmoc. Kým v Rakúsku dávajú na skládku 4 %, tak na Slovensku my dávame 67 %. Takže toto je tak, jak ste hovorila aj vy, toto je jeden krok, ale tento krok jednoducho musíme spraviť. Mali by sme to spraviť už dávno a teraz máme, teraz by sme už mali robiť ten, tú druhú etapu toho a teraz sme tu len, bohužiaľ, pri tej prvej. Takže ja si myslím, že je to dôležité, aby sme ten zákon jednoducho schválili. A čo sa týka toho rozdeľovania, čo ste hovorili, že to býva netransparentné, transparentné, je to tam evidentne napísané, že ako bude Environmentálny fond narábať s tými peniazmi, ktoré prídu z tohto poplatku, kto je za to, kto môže žiadať, kto bude mať na to nárok automaticky, kedy, ako, presne je to tam napísané, ja si myslím, že to je veľmi solidárne nastavený systém, a hlavne aj ten, aj to zvyšovanie tých poplatkov, aj to je nastavené úplne motivačne pre tie obce. To znamená, že ten, kto viac triedi, bude mať nižší poplatok. Je to jednoduché ako facka, len akurát bude otázne, že to a to, ktoré vedenie mesta, primátor a tí, ktorí to mesto riadia, ako sa k tomu postavia, je to už potom na nich, že aký systém si zvolia na svoje, riešenia na svojej odpadovej politiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, cieľom tohto vládneho návrhu zákona je predovšetkým implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia európskej smernice 1013/2006 a smernice 2009/16 o úprave na základe požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Vládnym návrhom zákona sa zjednocuje postup orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci riešenia zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu, tzv. čierne skládky. Na novo upravujú ustanovenia týkajúce sa účelovej finančnej rezervy, ktorú je povinný tvoriť každý prevádzkovateľ skládky odpadov. Zavádzajú ciele zberu pre triedený zber a komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov v obciach a mestách Slovenskej republiky. Zavedenie týchto cieľov má dosiahnuť zlepšenie triedenia zberu komunálnych odpadov a zníženie množstva odpadov ukladaných na skládkach. Vládnym návrhom zákona sa ďalej zavádza postup pri podozrení na nelegálnu cezhraničnú prepravu batérií a akumulátorov, znižujú, znižuje administratívna záťaž napríklad zrušením povinnosti mať schválený prevádzkový poriadok, zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton, ako aj vypustením vyjadrenia okresného úradu pre podnikateľské subjekty v prípade jednoduchých a drobných stavieb v dokumentácii v kolaudačnom konaní. Vládny návrh zákona rieši aj výhrady Európskej komisie v konaní o porušení povinností podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ide o výhradu na neprijatie opatrení na čo najrýchlejšie zatvorenie skládok odpadov v súlade s čl. 7 písm. g) a čl. 13 smernice Rady 1999/31.
Navrhovanou úpravou sa v spojení s úpravou v stavebnom zákone umožní uzavretie tých skládok odpadov alebo ich častí, kde prekážkou pre skončenie konania právoplatných rozhodnutí na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov, bolo preukazovanie práva k pozemku. Prevádzkovateľovi skládky odpadov bude možné nariadiť vykonanie potrebných úkonov a prác za účelom uzavretia skládky odpadov alebo jej časti, alebo ich zabezpečiť na náklady prevádzkovateľa. Návrhom zákona sa tiež rieši výhrada Európskej komisie ohľadne nesplnenej povinnosti čl. 14 písm. a) až c) smernice o skládkach vo vzťahu k prevádzkovým skládkam odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001, a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov. Dotknuté skládky odpadov budú predmetom posúdenia ohľadom možnosti pokračovanie ich činnosti z hľadiska splnenia povinností podľa uvedeného článku smernice o skládkach.
Navrhovaná úprava vychádza aj z posúdenia skládky odpadov Považský Chlmec Súdnym dvorom, keďže tieto skládky odpadov sú v rovnakom postavení ako skládka Považský Chlmec. Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie a s Ústavou Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že tento návrh podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1323 z 12. septembra 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a
výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 433 z 9. októbra 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 322 z 8. októbra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 206 z 10. októbra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 162 z 12. októbra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
- o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6, 8 až 24 a 26 až 55 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť,
- o bodoch spoločnej správy č. 7 a 25 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 221 zo 16. októbra. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán podpredseda, pán minister, ďakujem pekne za slovo. Takže v podstate pokračujem v diskusii, v rozprave k zákone o odpadu, táto tlač 1071 hovorí aj zavádza cez pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený vo výbore a schválený, tak sa zavádzajú aj nové povinnosti, ktoré v podstate nikde inde nie sú, ale sú zavedené u nás a to sú, vlastne sa zavádza nejaké ciele separovaného zboru, zberu. Nie síce ciele pre recykláciu, ale ciele separovaného zberu, a to ešte k tomu nie k ultimu roka, ale sa budú tieto ciele musieť plniť v priebehu roka, to znamená v polroku.
To znamená, ďalšie, že bude spôsobený chaos. Nie je jasné ani zadefinované, akým spôsobom sa budú tieto povinnosti a ciele líšiť od ostatných cieľov stanovených v odpadovej legislatíve. Určuje sa nejaké ciele pre, pre polrok, ktoré bude potrebné vyzbierať v mestách a obciach. No toto číslo vôbec nevieme, na základe čoho bol stanovené, a na rozdiel od toho filozofie, že za vyseparované, na vyseparované odpady z obalov, ktoré idú na recykláciu, má zodpovedať výrobca, vy vlastne prenášate tú zodpovednosť teraz na obce a mestá. Čiže toto nie je, nie je správne a bude aj ťažko, ťažko vlastne hodnotiť, akým spôsobom sa budú tieto dva ciele porovnávať, čiže mení sa, meníte princíp, resp. zavádzate nové pravidlo, ktoré už dosť v chaotickom zákone spôsobí podľa mňa ešte väčšie, väčšie nejasnosti. Čiže je to v podstate nastavené istým spôsobom nespravodlivo, nespravodlivo voči obciam a mestám, keď im sa ukladajú nejaké ciele pre separáciu, pretože za separovaný, za separáciu zodpovedá organizácia zodpovednosti výrobcov, na ktorú má, vlastne s ktorou má uzatvorenú zmluvu samospráva, a tú zodpovednosť za kvalitu tej separácie by mala zodpovedať táto príslušná OZV-čka.
Čiže predkladáte návrhy zákona, ktorý nenadväzuje na nejaké pravidlá, ktoré uznávam, že sú veľmi nejasné, takže je asi ťažko nadväzovať na niečo, v čom, v čom všetci v podstate majú pomaly chaos, už aj ľudia, ktorí sa odpadovému hospodárstvu venujú podrobne, a nielen teda okrajovo, ale už aj títo ľudia začínajú mať problém ten zákon čítať, pretože on sa ani pomaly, keď si ho vytlačíte, ako by ste ho mali v úplnom znení, a vzápätí na ďalšej schôdzi dochádza k ďalším zásadným zmenám. Viem, že máte neľahkú situáciu, ale zaujímali by ma, akú vlastne máte koncepciu, čo týmto chcete, chcete dosiahnuť, pretože nejaký cieľ zrejme teda je dosiahnuť dobrú odpadovú legislatívu, lenže tieto kroky, ktoré, s ktorými sme, ktorých sme svedkami, sú vlastne také ad hoc. Proste raz sa rieši čili, potom hota a chýba nám vlastne jasná vízia, akým spôsobom chcete ciele, ktorými sme aj viazaní európskou legislatívou, dosiahnuť. Očakávam nejaké koncepčné zmeny, ktoré by jasne zadefinovali, že áno, týmito zmenami, navrhovanými úpravami sa uprace nejaký legislatívny chaos alebo aplikačná prax sa vyjasní. Bude takáto a takáto motivácia pre OZV-čka, motivácia pre obce a mestá, ale nielen samospráva ako taká, ja samosprávu vnímam, že sú to, to sú aj občania. Čiže to nechcem deliť občan a samospráva, samospráva je aj ten občan. V prvom rade je to občan.
Tak toto, toto sú moje výtky, pán minister, a, žiaľ, tento zákon nebudeme môcť podporiť ako ani iné zákony v odpadovej legislatíve, pokým naozaj nebudú jasne podložené analýzami a koncepčnými víziami, ktoré budú jasné a naplniteľné.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Znovu, pani kolegyňa, nemôžem s vami súhlasiť, keď ste hovorili o tom, že, aby som to, že sa prenáša zodpovednosť na obce a mestá v cieľoch zberu. Absolútne to v zákone takto nie je napísané. Obce a mestá s cieľmi zberu nemajú nič spoločné. Ciele zberu sa stanovujú OZV-čkam, ktoré sú povinné postarať sa o všetok separovaný odpad na obciach a majú robiť všetko pre to, aby vyzbierali čo najviac toho separovaného odpadu. Dodnes, dnes alebo súčasný stav je taký, že tú povinnosť nemajú a v princípe sa môže stať aj to a stáva sa to, lebo som to tak aj počul od starostov, že hoci občania, obyvatelia vyseparujú nejaké zložky, či sú to platy, papier, príde, príde zberovka, ktorá to praskne na skládku, lebo, lebo neviem čo. Hej, lebo je to tak, je im to lacnejšie, je to neviem čo a OZV-čku to v princípe ako až tak netrápi, OZV-čka vyberie peniaze od výrobcov, avšak na to, aby, aby aj splnila to, čo má, musí aj kontrolovať to, ako sa správa zberovka, kde končí ten separovaný, ktorý nakoniec ľudia aj vyzbierajú, a toto práve sa dáva OZV-čkam, nejaký, by som povedal, nôž na krk, že jednoducho to, o čo sa starať majú aj musia sa postarať, a tým robiť, a to jedno akým spôsobom, osvetou, poúčaním obyvateľov obce, cez starostu alebo a tak ďalej, len aby jednoducho sme niekde sa postúpili v tejto problematike.
Áno, je tu niekoľký zákon, niekoľká novela, ale je to len s cieľom vylepšovať ten systém, lebo ten systém je tak komplikovaný, ale pre všetkých je komplikovaný, ktorý bude trvať ešte dlho, kým dôjdeme do toho štádia, že to bude fakt možno dobré. A... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ako môžem súhlasiť s tým, že naozaj celý systém, celý zákon je veľmi komplikovaný, tam prišiel pán minister Žiga, ktorý, za ktorého vlády tento zákon došiel k svetlu sveta, ale ozaj môžte sa mu aj teraz poďakovať za tú hrôzu, ktorú musíte zaňho, zaňho riešiť, ale nesúhlasím s vami, pán kolega, pretože cez váš pozmeňovací návrh, ktorý bol vo výbore, sa vlastne zavádzajú ciele vytriedenia, to znamená separácie komunálnych odpadov, že my máme plniť ciele recyklácie. To znamená nielen to, čo sa vyseparuje, je to rozdiel, to, čo vyseparujeme, musí ísť na recykláciu. To, čo sa nezrecykluje, ide buď na skládku, žiaľ, alebo teda malo by ísť, z môjho pohľadu, na spracovanie ako energetická surovina. A vy ste tento návrh pozmeňujúci dali, ktorý v podstate zavádza, zavádza ďalší chaos a ďalšie ciele, ktoré, ktoré budú ťažko naplniteľné a nebudú. A nie je jasné ani transparentné, a na základe akých dát, a tie čísla, z čoho budú vychádzať.
Čiže, to je moja poznámka k tomu, na vysvetlenie, že je rozdiel separácia, podiel separácie a podiel recyklácie, ktoré musíme, podiel recyklácie hlásiť, sme nimi viazaní legislatívou Európskej únie.