35. schôdza

Ja som tiež uvažoval, že sa zdekujem, ale tak keď tu pán predseda ostal, tak rád by som teda povedal to, čo mám na srdci. Nebudem sa vyjadrovať k celej správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale chcel by som sa venovať aspoň stručne tým častiam a záverom, ktoré sa týkajú, týkajú samospráv. A budem reagovať na tie tri zhrnutia, teda tie tri závery, ktoré sú obsiahnuté v tom úvodnom zhrnutí.
V tom prvom rada konštatuje, že štát finančne nekryl straty samospráv, ale pokračoval v zlepšovaní hospodárenia vybraných samospráv poskytovaním úverov za veľmi výhodných podmienok (neúročenie alebo bez zabezpečenia) ich čiastočným odpustením. Rada preto odporúča stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív samosprávam, ktoré by zabránili ich selektívnemu zvýhodňovaniu a prípadnému predchádzaniu platobnej neschopnosti.
Tuto možno som v konflikte záujmov, lebo som poslancom aj bratislavského mestského zastupiteľstva, aj bratislavského staromestského zastupiteľstva, ktorých sa práve táto kritika zo strany rady týka, pretože aj mestu Bratislava, aj Starému Mestu v Bratislave bola poskytnutá selektívna podpora zo strany vlády v súvislosti s predsedníctvom, ale, ale teda nielen. Čiže ako Bratislavčan a Staromešťan by som teoreticky mohol, mohol byť rád, že vláda, ktorá inak sa nespráva k Bratislave veľmi ústretovo, teraz dáva veľké peniaze a poasfaltovali sme v Bratislave, čo sa dá. Ale ako poslanec Národnej rady musím súhlasiť s tým, že je to nesystémové a vláda by sa nemala takto správať, že selektívne zvýhodní iba niektoré, niektoré samosprávy a v podstate tým svojím spôsobom obchádza aj zmysel, zmysel ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Takže ja sa chcem spýtať, že či sa rada obmedzuje iba na takéto konštatovanie, alebo nejako aj, neviem, či s ministerstvom financií, alebo s kým rokuje o tom, ako to spraviť reálne, aby sa takáto selektívna podpora nediala. Lebo teda v menších objemoch sa to deje cez rôzne, rôzne dotačné, dotačné schémy, že sú, že sú selektívne zvýhodňované samosprávy alebo viac dostávajú samosprávy, kde starostujú starostovia a primátori zo strán vládnych ako zo strán opozičných. Ale tam je to aspoň na základe nejakých, nejakých zákonom ustanovených dotačných schém, ale toto ide o podporu, o ktorej vláda rozhodne len tak nesystémovo a selektívne, takže že či sa rada obmedzuje iba na to, že upozorňuje vládu prostredníctvom, prostredníctvom správ alebo, alebo teda robí aj nejaké konkrétne kroky.
Druhý bod, druhý záver, a to je len teda milá zhoda náhod, že je to po hodine otázok, na ktorej bol prítomný aj pán predseda, a ten druhý bod uvádza, že rada každoročne vo svojom hodnotení uvádza, že objektívne hodnotenie vplyvu presunutých kompetencií na rozpočty samospráv nie je možné kvôli chýbajúcej porovnávajúcej základni. Na to, aby sa ústavný zákon v tejto oblasti stal účinným, by bolo potrebné uskutočniť audit, ktorý by zhodnotil aktuálny stav kompetencií samospráv a ich finančné krytie zo strany štátu.
Pred pár minútami tu pani ministerka vnútra odpovedala na moju otázku, že prečo ten audit, ktorý si vyžiadal parlament uznesením, ešte stále vláda nevypracovala, lebo nevypracovala ho ako komplexný audit, teda netýka sa, netýka sa ten audit, ktorý, ktorý schválila, aj štátnej správy, ale ani vo vzťahu k samospráve nie je natoľko komplexný, aby umožnil vytvoriť nejaké, nejaké objektívne kritéria pre to, či samospráva je dostatočne financovaná z hľadiska tých kompetencií, ktoré sú na ňu, na ňu presunuté. Lebo, áno, zvýšili sa príjmy samosprávy za posledné roky, ale príjmy štátu sa za posledné roky, teda pomerne aj absolútne, ale aj relatívne zvýšili oveľa, oveľa viac. A naozaj tu nemáme niečo, čo by sa dalo nazvať komplexným auditom kompetencií verejnej správy, teda a z hľadiska, z hľadiska aj financovania, čo; zopakujem to aj na tomto mieste; z iniciatívy poslancov SMER-u na sklonku pôsobenia vlády Ivety Radičovej schválil parlament uznesenie, v ktorom si vyžiadal od vlády tento, takýto audit, a vyžiadal si, aby, aby ho vláda nielen pripravila, aj predložila parlamentu. A napriek tomu, že pomaly tu už budeme mať siedme výročie od toho uznesenia, ešte stále sa nič nestalo. Tak možno mi je len ľúto, že tu teraz nie je pán minister financií a pani ministerka vnútra a pán premiér, ktorých som sa na to aj opakovane pýtal, lebo pýta sa ich na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Posledná, tretia poznámka sa týka tretieho záveru, ktorá hovorí o tom, že samosprávam s nadmerným dlhom bola uložená pokuta v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kým všetky VÚC mali dlh za rok 2016 pod stanoveným limitom, zo 78 prvotne identifikovaných obcí bola po zohľadnení zákonných výnimiek a kontrole vykázaných hodnôt pokuta uložená siedmim. To svedčí o vysokej chybovosti a vytvára neistotu ohľadom kvality vykazovania údajov na účely vyhodnotenia dlhového pravidla pri ostatných obciach. Za rok 2017 hrozí pokuta predbežne 31 obciam. V súčasnosti prebieha overovanie vykázaných hodnôt. Čiže áno, aj obce majú stanovené, stanovené povinnosti a keď, keď ich zadlženie prekročí 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, tak dostanú sankciu.
Na tom je, na tom je zaujímavý, zaujímavá skutočnosť aj tá, že ak berieme obec ako jednu právnickú osobu, tak, samozrejme, že možno vyvodzovať dôsledky iba voči tej právnickej osobe, ale tá realita je zložitejšia o to, že niekedy sa tam zmení vedenie a to zadlženie je spôsobené zlým hospodárením predchádzajúcej samosprávy. A je tam jedna z výnimiek, že teda ak sa vymení starosta, tak potom dva roky nemožno uložiť pokutu. Ale, poviem konkrétny prípad, obec Nižný Komárnik v okrese Svidník, kde do roku 2014 pôsobila ako starostka pani Anna Ferkaninová Múková, ktorá pôsobila veľmi divným, teda robila, vykonávala svoju funkciu veľmi divným spôsobom, boli tam podozrenia na podvody, na kriminálnu činnosť. Pani Mária Turšínová, ktorá nastúpila po nej, ešte predtým, ako sa stala starostkou, na to upozorňovala, kritizovala ju, keď sa stala starostkou, tak sa snažila dať veci do poriadku, dávala trestné oznámenia, vyžiadala si kontroly, vyžiadala si audity. Teraz pred pár dňami jej prišlo, prišlo z ministerstva financií, že prekročili, prekročili tých 60 %, začína správne konanie o udelení sankcie. Dva roky, samozrejme, už sú, už sú preč, a teda evidentne na základe kriminálnej činnosti, aj keď orgány činné v trestnom konaní v tom prípade nekonajú, ale teda boli tam prípady, že sa odstraňovali, odstraňovali následky povodní a vládny audit na základe vykonanej kontroly konštatoval, že nemohli byť vykonané práce v tom objeme, ako boli, ako boli fakturované a zaplatené, že, že auto, ktoré malo sa podieľať, alebo mechanizmy, ktoré sa mali podieľať na tých prácach, preukázateľne v tom istom čase, keď to bolo vykázané, boli na území Českej republiky a podobné veci, ktoré evidentne napĺňajú ustanovenia o subvenčnom podvode. Napriek tomu takéto konanie nie je sankcionované v rámci trestného konania voči osobe, ktorá to spôsobila, a teraz bude zrejme sankcionované voči, bude sankcia smerovať voči, voči obci, hoci je tam iná starostka, iné zastupiteľstvo. A, paradoxne, starostka, ktorá sa to snažila dať do poriadku, ak bude znovu zvolená, tak tá obec naďalej môže byť sankcionovaná, lebo sa nevystrieda starostka, a ak by sa tam dostala tá, ktorá to spôsobila, tak by dostala tú dvojročnú výnimku. Tak aj toto je taká drobná nedomyslenosť toho zákona, na ktorú som chcel upozorniť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Chcem sa poďakovať pánom poslancom, ktorí vyjadrili pozitívne hodnotenie našej činnosti. Určite nám to robí dobre a, samozrejme, že nás to motivuje pokračovať v tomto spôsobe.
Možnože k pánovi Dostálovi by som chcel len dve veci povedať, čo sa týka našich nejakých právomocí ohľadom poukazovania na selektívnu pomoc niektorým obciam. Nemáme žiadnu inú právomoc, môžme dávať len správu a môžme, samozrejme, aj to robíme pri bilaterálnych rokovaniach, že teda hovoríme o tom a snažíme sa na ten problém upozorňovať, ale nemáme ani nejakú možnosť navrhovať nejaké zákony alebo nejaké iné opatrenia, takže toto, pri tomto vieme zostať.
K tej druhej poznámke, s tou súhlasím.
A k tej tretej, my sme teda poukázali na to, že pravdepodobne v tej metodike sú dosť vážne problémy a chceme spolu s NKÚ na to urobiť nejakú spoločnú akciu, kde by sme potom spolu s NKÚ mohli aj navrhnúť nejaké riešenie, tak aby neboli veľké rozdiely na začiatku, keď sa ukazuje, že obec prekročila, a potom detailným auditom sa zistí, že neprekročila, takže tam treba metodicky tieto veci ešte upresniť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, spolu s pánom poslancom, pánom podpredsedom Bélom Bugárom, Tiborom Bastrnákom predkladáme tento návrh zákona.
Základnou povinnosťou štátu by mala byť aktívna podpora rodín s dôrazom na mladé rodiny a vytváranie vhodných podmienok na založenie mladých rodín. Vzhľadom na pretrvávajúcu demografickú krízu a starnutie obyvateľstva je kľúčové dbať na to, aby rodina bola v najväčšej možnej miere zo strany štátu podporovaná.
Aké formy podpory existujú? Tak existujú, samozrejme, nielen finančné podpory, ale aj iné podpory, ale tá finančná podpora je práve tá najefektívnejšia, najlepšie aj kontrolovateľná a najviac adresná. Mladá rodina, náš návrh hovorí o mladých rodinách, ktoré majú deti do šesť rokov veku, a máme za to, že práve tie rodiny pociťujú zvýšené finančné nároky, ktoré sa spájajú s nástupom detí do materskej školy a neskôr do prvého ročníka. Samozrejme, to je jeden dôvod.
Ďalším dôvodom, prečo chceme týmto naším návrhom podporiť mladé rodiny, je aj to, že podľa štatistík dlhodobo najviac ohrozenou skupinou sú práve mladé rodiny, ktoré majú deti do šesť rokov veku. A je to najmä tým, že ženy po skončení materskej dovolenky zostávajú s deťmi doma a poberajú len rodičovský príspevok. Z toho potom vyplýva, že takáto rodina de facto žije z jedného príjmu.
Potom je častý jav, že vekový rozdiel medzi súrodencami býva dva-tri roky, takže žena znova pôjde na materskú dovolenku, zostane doma, bude poberať len rodičovský príspevok a zase tá rodina žije z jedného príjmu de facto. Samozrejme, chápeme, že by sme, teda chceme robiť zmysluplné opatrenia, chceme pomáhať ľuďom, ale na druhej strane sme museli aj tú vekovú hranicu niekde určiť, pretože chceme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet do roku 2020, takže vychádzali sme aj z toho, aké sú finančné možnosti.
A čo vlastne navrhujeme? Navrhujeme, aby; pre rodiny, aby na každé jedno dieťa do šesť rokov veku rodičovi bol zdvojnásobnený daňový bonus. Kto má nárok na daňový bonus, my v našom návrhu nemeníme, zostáva to presne tak, ako to bolo doteraz, podmienky rovnaké, ale pre dieťa, ktoré má šesť rokov veku a žije s rodičom v jednej domácnosti, úprava bude z 22,17 eur, mesačný daňový bonus, na dvojnásobok.
Koľko detí sa to týka a koľkých poberateľov sa to týka? Týka sa to 153-tisíc poberateľov, to znamená, že 153-tisíc rodičov a dotknutých je viac ako 240-tisíc detí.
Čo to znamená pre rodinu? Pre priemernú rodinu, kto zvýši disponibilný príjem, kto bude poberateľom po novom 502,60 eur ročne, to znamená, že tá rodina ako keby mala jeden ďalší pekný príjem, lebo si myslím, že v priemere teda tých 502 eur 60 centov je slušný príjem. Hovorím o tom, že ako to bude na jedného poberateľa podľa štatistických údajov. Ale keď sa pozrieme dajme tomu na to, že nie na priemerného poberateľa, ale čo to znamená pre jednu rodinu, tak rodina, ktorá má jedno dieťa, tak bude mať za jeden rok o 266 eur viac peňazí, kto má dve deti do 6 rokov veku, 532 eur, a kto teda bude mať tri deti do toho 6 rokov veku, je to 798 eur, ktoré zostane v peňaženke tej rodiny. A keď sa na to pozrieme, že keď teraz plánujú rodičia dieťa a keď za šesť rokov pre tú rodinu je to príjem 1 637 eur len kvôli tomuto nášmu návrhu. A keď, kto bude mať ako tri deti, tak je to čiastka 4 910 eur. Takže je to z nášho pohľadu veľmi významná finančná pomoc pre rodiny.
Čo sa týka dopadov, samozrejme, pre rodiny a sociálne dopady sú jednoznačne pozitívne, čo sa týka dopadu v štátnom rozpočte, tak v budúcom roku by to malo byť zo štátneho rozpočtu dopad 39,7 mil. eur, v roku, v ďalšom roku hotovostný výpadok, samozrejme, bude to hotovostný výpadok na dani z príjmov fyzických osôb a to bude vo výške 74,6 mil. eur a v roku 2021 by to bolo 80, cez 80 mil. eur.
Navrhujeme účinnosť tejto novely od 1. apríla 2018, aj tie dopady sú prispôsobené k tejto účinnosti. Nakoľko si myslím, a nielen ja si to myslím, ale aj štatistické údaje hovoria o tom a podľa správy Európskej komisie o starnutí populácie z 28. mája 2018 bude Slovensko treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou Európskej únie, kde výdavky citlivé na starnutie vzrastú do roku 2070 o necelých 16 %, čo je 3 % HDP, tak Slovensko čaká pokles počtu obyvateľov, medzi rokmi 2016/2017 by to malo byť až o 9 %, na úroveň 4,9 mil. obyvateľov.
Keď sa pozrieme zase na EÚ, tak v EÚ sa očakáva mierny nárast populácie a približne o 2 percentá. Takže keď sme porovnávali aj tie, aj tú finančnú pomoc mladým rodinám, aj sme sa pozerali aj na okolité krajiny, aj na V4, aké sú bonusy alebo aké sú zvýhodnenia pre rodiny, tak sme zistili, že práve tuto chýbala legislatíva a práve tu sme potrebovali legislatívne podporiť takéto mladé rodiny, aby sme ešte mali možnosť do toho roka 2017 mať lepšie štatistiky.
Milé kolegyne, milí kolegovia, toľko na úvod a veľmi pekne vás prosím, aby ste podporili tento návrh.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Ja som chcel na vás reagovať s faktickou poznámkou, len sa nedalo, lebo ste boli ako uvádzajúca. Tá moja otázka bola: V dôvodovej správe máte spomenuté, že to nemáte predrokované na koaličnej rade, že, či? No, máte? Aha, tak to je dobré, tak pardon, lebo také niečo tam bolo spomenuté a práve na to som sa chcel spýtať, čo to v praxi znamená, že či to je len váš návrh alebo nie. A vlastne to bola tá moja otázka, len fakt sa mi nedalo faktickou poznámkou.
Ďakujem.

Áno, mám tu pred sebou tú dôvodovú správu a v tej dôvodovej správe bolo napísané niečo iné. V dôvodovej správe bolo napísané to, že my sme v občianskej vízii, ktorý bol programový dokument pred voľbami, chceli a navrhovali sme progresívny daňový bonus, tak ako to majú aj okolité krajiny, a to sa nám nepodarilo dohodnúť na úrovni koalície, aby to bolo progresívny podľa počtu detí. Takže toto máme v tom, v tej dôvodovej správe. Ale s týmto návrhom súhlasia aj naši koaliční partneri.

Ďakujem pekne.
Ja len technické upozornenie potom pre vás, pani predkladateľka. Politické aspekty predrokovania navrhovaných noviel alebo zákonov by nemali byť súčasťou dôvodovej správy. Tá má, sa má dotknúť obsahu zákona a vysvetliť, prečo je relevantný a ako sú zamýšľané zmeny myslené. Ale v zásade koaličná rada nie je nijakým spôsobom orgán štátnej moci, je to čisto politické zoskupenie. Chápem, že to môže byť relevantné, môže to byť súčasťou tlačového vyhlásenia, ale asi by som si rozmyslel, či to budem dávať do dôvodovej správy, ktorá tu s tým zákonom, ak by bol prijatý, pretrváva potom 20 alebo 30 rokov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, predkladáme na rokovanie návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Ide o návrh predĺženia prechodného ustanovenia z roku 2017, ktoré má platnosť do 31. decembra 2018, ktorým bolo umožnené školám poskytovanie príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia aj na žiakov v domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Základná škola môže podľa § 107 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. septembra 2016 čerpať príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo SZP v prípade, ak má v evidenčnom stave žiakov, ktorí boli zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie diagnostikovaní ako žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Týmto prechodným ustanovením sa v minulom kalendárnom roku pomohlo riešiť situáciu v zariadení výchovného poradenstva a prevencie, ktoré neboli kapacitne a odborne vybavené pre posúdenie všetkých žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vzhľadom k tomu, že k dnešnému dňu nedošlo k žiadnym zmenám v oblasti poradenského systému, a podľa údajov z posledného zberu dát bolo z celkového počtu 41 650 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia 22 146 žiakov s vyjadrením centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a až 19 504 žiakov z rodín, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
Približne polovica všetkých detí, ktoré v súčasnosti poberali príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia by tak od nového kalendárneho roku z tohto príspevku vypadlo alebo by bol znova nápor na centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie aj napriek tomu, že tieto deti žijú v nevyhovujúcich sociálnych podmienkach.
Návrh nariadenia prináša zmeny v tejto oblasti. Od 1. januára 2019 sa na účely poskytovania príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia považuje za žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia aj žiak, ktorý je členom domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a zákonný zástupca žiaka túto skutočnosť preukáže riaditeľovi základnej školy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1157). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v krátkosti odôvodnil príslušný návrh zákona.
Novela zákona o obecnom zriadení z tohto roka zaviedla určité obmedzenia v odmeňovaní poslancov obecných zastupiteľstiev, a to tak, že v § 25 ods. 8 ustanovila strop. Poslanec obecného zastupiteľstva tak v súčasnosti môže ročne dostať odmenu najviac v sume jednej dvanástiny platu starostu obce.
V krátkom čase od účinnosti takejto zákonnej úpravy sa však ukázalo, že nie je možné diferencovať odmeňovanie poslancov obecných zastupiteľstiev najmä preto, že niektorí poslanci vykonávajú len čisto poslanecký mandát, niektorí plnia úlohy aj pri zastupovaní starostu obce, ďalší vykonávajú úkony pri rôznych príležitostiach občianskych obradov, ako sú uvítania detí do života, oslavy dožitia sa významných jubileí obyvateľov obce, uzatvárajú sobáše a podobne. Všetko ide o spoločensky potrebné činnosti, ktoré majú významný vplyv na sociálny život v obci. Navrhuje sa preto upraviť v zákone viaceré ustanovenia, ktoré by zohľadňovali tieto potreby.
Návrh novely nebude mať vplyv na rozpočet, rozpočty obce, pretože vychádza zo zaužívaných tradícií, postupov a schválených zásad odmeňovania a schválených rozpočtov. Odstránia sa však bariéry, ktoré obciam zaväzovali možnosti spravodlivo odmeňovať poslancov obecného zastupiteľstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyvy ani na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, skončil som.