35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja som mal, samozrejme, pripravený podstatne dlhší elaborát, ale mnoho z toho, čo som chcel povedať, už odznelo vďaka predstaveniu návrhu zákona kolegom Ondrejom Dostálom. Ja som tiež mal pripravený príklad z Veľkej Británie, ktorú považujem za symbol parlamentarizmu a presne to, akým spôsobom by sa to celé konať malo. Naozaj tie slová, ktoré tu odzneli, nedôstojné alebo fraška, to je to, čo sprevádza hodiny otázok, napriek teda tomu, že dnes som bol ja ten šťastný, u ktorého boli vyžrebovaná otázka č. 1 na premiéra, otázka č. 3 na premiéra, problém je v tom, že premiér tu dnes nebol. Ale nevadí, myslím, že pán podpredseda vlády Kažimír ho celkom dobre zastúpil. Napriek tomu si myslím, že treba ísť po systémovom riešení, a preto sme predložili tento návrh zákona.
A ja by som možno ešte doplnil k tým takým zaujímavým výhradám, ktoré pán poslanec Dostál už spomínal, že je zaujímavé, že tie odpovede sú vždy takmer presne pripravené na päť minút. Asi vedia tí, ktorí ich na Úrade vlády alebo jednotlivých ministerstvách píšu, koľko znakov je potrebných na to, aby bol niekto schopný prečítať to za päť minút. V prípade napr. pána ministra Érseka je to možno ešte trošku kratšie, pretože tam je tá intonácia trošku pomalšia, ale všimli sme si to asi všetci, a práve preto chcem, aby v Národnej rade Slovenskej republiky zavládol nový duch v hodine otázok, a rád som sa pridal k tomuto návrhu zákona.
A pevne verím, že ak je toto slovo do bitky, ktoré povedal pán poslanec Podmanický, a teda že je ochotný za to zahlasovať, verím, že to je pozícia celého poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia, tak my sme pripravení, samozrejme, diskutovať s vami v druhom a treťom čítaní aj o posunutí platnosti, pretože my nenavrhujeme návrhy zákonov podľa toho, či sme v súčasnosti v opozícii, alebo či budeme v budúcnosti v koalícii, ale preto, aby sa parlamentarizmus na Slovensku dostal do kategoricky, do inej kategórie z hľadiska politickej kultúry. Takže to bol hlavný motív a pevne verím, že nám pomôžete tento návrh zákona dostať do politickej praxe na Slovensku, za čo vám aj ja vopred ďakujem.

Aj ja vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste to stihli.
Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Toľko bola písomná časť rozpravy, zajtra bude predsedajúcim, ktokoľvek to už bude, vyhlásená ústna časť rozpravy.
Želám vám všetkým pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali poslanec Bagačka, Čaplovič, Galis, Štarchoň.
Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Andrej Danko a poslanec Karol Galek.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Dostála, Zimenovej, Laurenčíka a Klusa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady (tlač 1177).
Pán navrhovateľ, pán spravodajca sú na mieste. Vzhľadom na to, že včera v rozprave už vystúpil písomne prihlásený poslanec, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Laurenčík, nech sa páči, mikrofón je váš.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zuzany Zimenovej, Milana Laurenčíka a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1177.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, sme v takej komornej atmosfére. Keby som mal vystupovať včera v rozprave k tomuto návrhu zákona, ktorý spolu predkladám s Ondrom Dostálom, so Zuzanou Zimenovou a Martinum Klusom, tak by som zrejme povedal, že už bolo všetko povedané, pretože som si pripravoval podobným spôsobom rozpravu ako Ondro Dostál. Ale keďže dneska sme tu zrejme v inom zložení ako včera, tak skúsim aj ja k tomuto zákonu povedať niečo, nejak zopár viet.
Túto novelu zákona dávame preto, pretože máme pocit, že z hodiny otázok sa stala v Národnej rade v podstate fraška. Je to všetko nastavené tak, že koaliční poslanci dokážu svojimi otázkami ten systém zahltiť a hlavne pri otázkach na premiéra, kde sa tie otázky losujú takisto ako teda na ministrov, premiér zodpovie v tom svojom čase iba tri otázky, sa často stáva, že z množstva rovnakých alebo podobných otázok koaličných poslancov sú vylosovaní iba oni a na otázky opozičných poslancov sa nedostáva.
Preto sme aj navrhli túto novelu, aby sa to robilo trošku ináč, a myslíme si, že práve hodina otázok by mala patriť tým poslancom, ktorí sa potrebujú dozvedieť od premiéra odpovede na svoje otázky a ktoré nemajú inú možnosť. Ja si myslím, že koaliční poslanci a hlavne poslanci strany SMER tú možnosť majú aj inými kanálmi, inými možnosťami sa môžu tie otázky dozvedieť. A keď to je nastavené takýmto spôsobom, tak vlastne opozícia sa nedostane k tým svojim odpovediam.
Ja by som skúsil zanalyzovať hodinu otázok, ktorá bola 12. 9. 2018, keď poslanci položili premiérovi 37 otázok, z toho 12 otázok opoziční poslanci a 25 koaliční. No keby to boli teda koaliční aspoň z každej koaličnej strany, ale bolo to zrovna 25 poslancov zo strany SMER. A nakoniec ani nie 25, lebo niektorí sú zvedavejší a položili otázok viac. Napríklad poslanec Bublavý až tri, poslanci Kvorka, Blanár, Hambálek, Kéry po dve a poslanci Goga, Matejička, Glenda, Bagačka, Kondrót, Krajčovič, Jarjabek, Andreánsky, Želiezka, Galis, Janíková, Choma, Federič a Puci po jednej. Preto som ich všetkých vymenoval, pretože keď som si pozeral aj dozadu, kto tie otázky dáva za stranu SMER, tak tieto mená sa tam tak pomerne často opakujú.
Prvé tri otázky boli vyžrebované, samozrejme, nie samozrejme, ale zhodou okolností z tábora otázok poslancov SMER-u a tak na opozičných poslancov sa rad neušiel čo, teda týka sa to otázok na predsedu vlády. Samozrejme, potom v otázkach na ministrov boli aj tieto otázky niektoré zodpovedané.
Mám taký osobný pocit, že aby sa pracovníci na Úrade vlády alebo pán premiér, aby neboli nejak zahltení písaním odpovedí na to veľké množstvo otázok, v tomto prípade 25, tak tie otázky ani nie sú rôzne, ale sú podobné a mali niekoľko tém.
Prvou témou aj otázkou bola téma platy učiteľov a platy vo verejnej správe.
Pýtal sa tu prítomný pán poslanec Kvorka: "Pán premiér, ako bude ďalej pokračovať zvyšovanie nástupných platov učiteľov a ako budú ďalej rásť ostatné platy vo verejnej správe?"
Pán poslanec Glenda si nedal veľkú námahu, aby tú istú otázku preformuloval, on vyhodil niekoľko nepodstatných slov, budem citovať. "Pán premiér, ako bude pokračovať zvyšovanie platov učiteľov a takisto aj ostatné platy zamestnancov verejnej správy?"
Poslanec Kéry dal doslovnú otázku ako pán poslanec Kvorka, zrejme asi opisoval.
Poslanec Bagačka bol trošku kreatívnejší a tú istú otázku preformuloval takto: "Vážený pán predseda vlády, vláda má snahu zvyšovať platy nielen v školstve, ale aj vo verejnej správe. Ako ďalej by mal tento proces pokračovať?"
Dušana Bublavého už nezaujímali učitelia, tak otázku skrátil: "Pán predseda vlády, budú rásť platy vo verejnej správe v budúcnosti?"
Pán poslanec Federič tú istú otázku znovu rozvil a vznikla takáto: "Pán premiér, chcel by som sa opýtať, ako sa budú zvyšovať platy vo verejnej správe vo väzbe k rastu minimálnej mzdy tak, aby tabuľkové mzdy vo verejnej správe neklesli pod minimálnu mzdu?"
Takže ako vidíte, šiesti poslanci sa opýtali tú istú otázku. Potom boli ďalšie témy, ktoré by sme zrovna mohli takto isto zanalyzovať, boli to otázky alebo témy k: boj s byrokraciou a debyrokratizácia. Tiež rovnaké, podobné otázky od poslancov SMER-u.
Druhá a tretia otázka, ktorá bola vyžrebovaná, bola prakticky totožná, takže v podstate bolo to veľmi efektívne pre pána predsedu, lebo dvomi odpoveďami uspokojil pán premiér desať poslancov. Zhodou okolností bol aj prítomný na hodine otázok, lebo otázky boli vyžrebované od jeho poslancov. Včera napríklad už neprišiel (reakcia z pléna) možno aj preto, že videl, že otázky majú opoziční poslanci a mohli by položiť aj nejaké doplňujúce, nepríjemné, na ktoré by nemusel byť pripravený.
Preto aj v tomto návrhu zákona navrhujeme, aby vláda informovala parlament, ktorí poslanci a či aj predseda vlády prídu na najbližšiu hodinu otázok tak, aby poslanci, keď tie otázky dávajú, už mali vedomosť, že ktorý z pánov ministrov a či aj pán predseda vlády sa hodiny otázok zúčastnia.
Mohol by som pokračovať ďalšími témami, ktoré boli a bolo ich v podstate nejak päť tých tém, ktoré týchto 25 poslancov zopakovalo. Myslím, že po tom, ako som urobil analýzu otázok, ktorými koaliční poslanci zahlcujú premiéra v snahe ochrániť ho od nepríjemných otázok opozičných poslancov, je úplne zrejmé, čo s naším návrhom sledujeme.
Prijatím novely rokovacieho poriadku v zmysle tohto návrhu by sa hodina otázok aspoň čiastočne priblížila k tomu, čo ňou pôvodne tí, ktorí ju do návrhu rokovacieho poriadku zakomponovali, čo ňou sledovali.
Poprosím teda koaličných poslancov, aby pozorne zvažovali, ako budú hlasovať, lebo po nasledujúcich voľbách, keď skončia v opozícii, budú práve oni tento zákon potrebovať, aby sa svojimi otázkami dostali aj k premiérovi.
Včera tu pán poslanec Podmanický aj naznačil, že by súhlasil s týmto zákonom, keby tá účinnosť bola posunutá až od ďalšieho volebného obdobia. Ja si myslím, že kľudne sa môžeme o tejto téme baviť, my to nerobíme, ten zákon, pre seba momentálne, ale robíme to preto, aby ozaj tá hodina otázok mala určitú úroveň, aby tie otázky mohli dávať aj tí poslanci, na ktorých sa týmto systémom nedostáva.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Kvorka, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Laurenčík, toto je tá demokracia podľa vás, ktorú presadzujete, akí ste vy veľkí demokrati. Čiže keď vám to nepasuje, tak vy chcete ešte dokonca koaličným poslancom prikázať a povedať, aké majú klásť otázky. No, to je neuveriteľné! Pretože myslím si, že každý vie položiť otázku podľa toho, čo potrebuje a čo chce počuť.
A čo sa týka tej prítomnosti, vy sám dobre viete, že pri hodine otázok, pokiaľ nie je poslanec prítomný, tak predsedajúci schôdze ide ďalej a kladie ďalšiu otázku. Tým pádom, keď by bolo náhodou vylosované, že je tam opozičný ako štvorka, dostávate sa do hry. Čiže neviem, o čom tuná rozprávate.
Len viem jedno, že demokraciu si vysvetľujete po svojom a tá demokracia podľa vás má byť taká, ako pasuje vám a nie tak, ako to je potrebné pre celú spoločnosť.

S reakciou pán poslanec Laurenčík.

Pán poslanec Kvorka, ďakujem za vašu reakciu. No, s tou prítomnosťou ste to zrejme nepochopili. Ja som hovoril o tom, že my v tom zákone sledujeme, alebo teda navrhujeme, aby, aby vláda dala informáciu, ktorí ministri a či pán premiér budú prítomní na tej časti hodina otázok. Samozrejme, že je to tak, ako hovoríte, že keď poslanec, ktorý otázku dal a nie je prítomný, tak tá otázka sa nezodpovedá.
Neviem, čo to má ako s demokraciou, čo ste mi teraz ako hovoril, bo ja vám neprikazujem, aby ste kládli otázky alebo aké otázky máte klásť, ale je to prinajmenšom smiešne, keď si pozriete a tie otázky, päť otázok rovnakých dávate z jednej, z jednej strany svojmu vlastnému premiérovi. Teda aspoň mne sa to zdá také divné. A nielen mne, to aj ľudia, ktorí nás stretávajú, tak sa na to tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v rozprave, pán navrhovateľ, nech sa páči.