35. schôdza

Ďakujem. Chcel som pôvodne faktickou, ale teraz som si presne spomenul, ako si, Ondro, spomenul práve tú situáciu, pretože naozaj sa môže stať prípad, že ten živnostník alebo malý podnikateľ má jeden rok veľmi úspešný a druhý rok už taký úspešný nemusí mať, resp. nevie, či ho bude mať úspešný. A na základe tej úspešnosti, ktorý môže byť výkyvom stanovený, sa mu môžu, mu tie preddavky vyskočiť výrazne vyššie a on, prirodzene, zo svojho podnikania nemá taký bežný cash flow a automaticky ho to zaťaží omnoho viac.
Predstavte si, že doteraz neplatil preddavky a zrazu bude mať daňový základ na úspešnosti jedného roka a nejakú väčšiu zákazku získa, tak bude mať povedzme tú daň aj 9-tisíc, tú daň, teda, áno, daňovú povinnosť 9-tisíc. Automaticky mu vyskočia preddavky a viaže sa teda ten, Finančná správa ako keby automaticky očakáva, že ten ďalší už zase bude mať 9, no ale on nebude, lebo to bolo, sa mu pošťastilo a mal proste úspešný biznis. A z toho už priemerného, ktorý mal dokonca pod 2,5-tisíc, bude musieť odkladať a tie peniaze mu budú chýbať. Nielenže mu budú chýbať možno na potenciálny rozvoj, ale môžu mu chýbať aj na bežnú prevádzku. A toto je práve ten rozdiel v tom, jako aj pán Dostál poukázal, že chceme to priblížiť tým podnikateľom práve na úroveň, keby sa aj pošťastilo mať nejaký väčší biznis, aby ich to v ďalšom roku, keby náhodou v tom sa nepošťastí, aby ich to nejako nepostihlo.
A ešte len k tomu, čo si hovoril aj k tým úrokom. Ja som pozorne počúval veľmi dobre, veľmi dobrý návrh, ktorý ste aj vy prišli, a, áno, toto je vlastne, ide o to, aby sme odbremenili jednak aj od tej administratívnej záťaže tých podnikateľov a jednak od toho, aby nemuseli zbytočne vynakladať peniaze na to, že mali nejaké, mali nejaké oneskorené platby a z toho sa im počítajú úroky, pretože naozaj štát nepotrebuje takýmto spôsobom zarábať na tých ľuďoch a s tým úverovaním je to pravda. Takže úplne, úplne súhlasím s tým, čo povedal pán Dostál.
Ďakujem pekne, to je všetko. Ešte, pán Dostál, nech sa páči.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Dostál.

No, práve, práve tá asymetria je zrejmá aj, aj zo sankcionovania, ktoré sme my riešili. Teda ak podnikateľ, ktorý má, živnostník, ktorý má povinnosť platiť tie preddavky, ich neplatí v tom termíne, ale zaplatí ich až po podaní daňového priznania, tak dostane úroky z omeškania v prvom prípade za ten prvý štvrťrok za trištvrte roka, za druhý štvrťrok za polroka, za tretí štvrťrok za, za ten štvrťrok, až dokedy to, dokedy to zaplatí, lebo štát predpokladá, že to zaplatí. Ale ak náhodou, náhodou má tie príjmy nižšie a nemá, nemá daňovú povinnosť za príslušný kalendárny rok, ak už si už splnil prostredníctvom tých troch zaplatených preddavkov, tak štát mu síce vráti to, čo, to, čo zaplatil naviac, ale, ale žiadne úroky z omeškania sa tam neplatia. Nedostane, nedostane ten živnostník nazad, nazad zaplatené, že, že teda neoprávnene som zaplatil platbu navyše.
Tak aj z toho vidno ten, ten nepomer a nerovnomerný stav. A samozrejme, že tie prípady, ktoré my riešime naším návrhom zákona, ktorý sa týka sankcionovania za porušenie povinnosti, sú menej časté, lebo väčšina živnostníkov si tú povinnosť, povinnosť plní, ale, ale, ale tiež je to niečo, čo s tým, čo s tým súvisí a čo aj tých, čo si to plnia, zaťažuje administratívne, zaťažuje finančne a ako, ako si povedal aj v úvodnom slove, ako je v dôvodovej správe napísané, naozaj to nie je niečo, na čom by sa teraz zrútili štátne financie, že keď živnostníci nebudú do určitého príjmu platiť štvrťročné preddavky, tak, tak teraz sa zrúti štátny rozpočet.

S reakciou na faktickú pán poslanec Heger.

Presne tak to je, ak si ešte teraz pripomenul tie úroky, áno, to je až, by som to nazval, anomáliou, že ešte človek platí úroky z niečoho, čo mu nakoniec štát vlastne aj prizná, že vôbec ani ten základ tam nemal byť. Takže to je, to je veľmi pekne poukázané.
A presne, čo sa týka toho štátu, tak to hovoríme o scenároch, keby to naozaj tie úroky boli vyššie. Dneska sú nulové. Takže štát to vôbec nebude nič stáť a nemusíme sa ani obávať toho, že by tieto firmy nejak nemali na to peniaze, lebo opäť sú to firmy, ktoré dosahujú zisk a platia dane, nevyhýbajú sa mu, lebo už spadajú nad 2,5, takže vidíme tam životaschopnosť, vidíme tam disciplínu a nie je dôvod im nedôverovať. A zasa nie sú to ani také závratné čiastky, keď ony už majú tú daňovú povinnosť v tomto rámci, tak znamená, že ten obrat majú pomerne slušný a nemalo by ich to nejako, nemusíme sa obávať, že zrazu príde termín daňového priznania a ony nebudú mať na to peniaze, to určite nie. O to viac, že práve tá životaschopnosť ukazuje, že sú to podnikatelia, ktorí vedia podnikať, a toto im môže len pomôcť na ten samotný rozvoj a, samozrejme, znížiť aj byrokraciu, ktorú na Slovensku takú vysokú máme.
Takže vďaka za doplnenie.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Predpokladám, že bez záverečného slova. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 69 a 70 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava, čo sme si odhlasovali.
Najskôr pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1164 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 1217.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Gáborovi Grendelovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

[Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1164.]

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Cieľom predkladaného návrhu zákona je po prvé skrátiť dĺžku praxe advokátskeho koncipienta naspäť z piatich na tri roky a po druhé zjednodušiť prístup k slobodnému povolaniu advokáta tak, aby bolo možné do praxe advokátskeho koncipienta započítať aj prax vyššieho súdneho úradníka či inú právnu prax.
Podľa súčasne platného zákona o advokácii je možné započítať prax len niektorých právnických profesií, napríklad sudca či právny čakateľ prokuratúry. Predkladanou novelou sa tento výpočet navrhuje rozšíriť aj o prax na inej právnickej pozícii, ktorá podľa platného znenia nie je započítateľnou praxou advokátskeho koncipienta, a to aj napriek obdobnej náplni práce.
Toľko zatiaľ v stručnosti na úvod a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Registrujem, pán navrhovateľ.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi, nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Adriany Pčolinskej a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1150 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 1203.
Ja tu mám pána Krajniaka, ale predpokladám, pán Pčolinský, že to vy uvediete, nech sa páči.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Adriany Pčolinskej a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 1150.]