35. schôdza

No, práve, práve tá asymetria je zrejmá aj, aj zo sankcionovania, ktoré sme my riešili. Teda ak podnikateľ, ktorý má, živnostník, ktorý má povinnosť platiť tie preddavky, ich neplatí v tom termíne, ale zaplatí ich až po podaní daňového priznania, tak dostane úroky z omeškania v prvom prípade za ten prvý štvrťrok za trištvrte roka, za druhý štvrťrok za polroka, za tretí štvrťrok za, za ten štvrťrok, až dokedy to, dokedy to zaplatí, lebo štát predpokladá, že to zaplatí. Ale ak náhodou, náhodou má tie príjmy nižšie a nemá, nemá daňovú povinnosť za príslušný kalendárny rok, ak už si už splnil prostredníctvom tých troch zaplatených preddavkov, tak štát mu síce vráti to, čo, to, čo zaplatil naviac, ale, ale žiadne úroky z omeškania sa tam neplatia. Nedostane, nedostane ten živnostník nazad, nazad zaplatené, že, že teda neoprávnene som zaplatil platbu navyše.
Tak aj z toho vidno ten, ten nepomer a nerovnomerný stav. A samozrejme, že tie prípady, ktoré my riešime naším návrhom zákona, ktorý sa týka sankcionovania za porušenie povinnosti, sú menej časté, lebo väčšina živnostníkov si tú povinnosť, povinnosť plní, ale, ale, ale tiež je to niečo, čo s tým, čo s tým súvisí a čo aj tých, čo si to plnia, zaťažuje administratívne, zaťažuje finančne a ako, ako si povedal aj v úvodnom slove, ako je v dôvodovej správe napísané, naozaj to nie je niečo, na čom by sa teraz zrútili štátne financie, že keď živnostníci nebudú do určitého príjmu platiť štvrťročné preddavky, tak, tak teraz sa zrúti štátny rozpočet.

Presne tak to je, ak si ešte teraz pripomenul tie úroky, áno, to je až, by som to nazval, anomáliou, že ešte človek platí úroky z niečoho, čo mu nakoniec štát vlastne aj prizná, že vôbec ani ten základ tam nemal byť. Takže to je, to je veľmi pekne poukázané.
A presne, čo sa týka toho štátu, tak to hovoríme o scenároch, keby to naozaj tie úroky boli vyššie. Dneska sú nulové. Takže štát to vôbec nebude nič stáť a nemusíme sa ani obávať toho, že by tieto firmy nejak nemali na to peniaze, lebo opäť sú to firmy, ktoré dosahujú zisk a platia dane, nevyhýbajú sa mu, lebo už spadajú nad 2,5, takže vidíme tam životaschopnosť, vidíme tam disciplínu a nie je dôvod im nedôverovať. A zasa nie sú to ani také závratné čiastky, keď ony už majú tú daňovú povinnosť v tomto rámci, tak znamená, že ten obrat majú pomerne slušný a nemalo by ich to nejako, nemusíme sa obávať, že zrazu príde termín daňového priznania a ony nebudú mať na to peniaze, to určite nie. O to viac, že práve tá životaschopnosť ukazuje, že sú to podnikatelia, ktorí vedia podnikať, a toto im môže len pomôcť na ten samotný rozvoj a, samozrejme, znížiť aj byrokraciu, ktorú na Slovensku takú vysokú máme.
Takže vďaka za doplnenie.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Cieľom predkladaného návrhu zákona je po prvé skrátiť dĺžku praxe advokátskeho koncipienta naspäť z piatich na tri roky a po druhé zjednodušiť prístup k slobodnému povolaniu advokáta tak, aby bolo možné do praxe advokátskeho koncipienta započítať aj prax vyššieho súdneho úradníka či inú právnu prax.
Podľa súčasne platného zákona o advokácii je možné započítať prax len niektorých právnických profesií, napríklad sudca či právny čakateľ prokuratúry. Predkladanou novelou sa tento výpočet navrhuje rozšíriť aj o prax na inej právnickej pozícii, ktorá podľa platného znenia nie je započítateľnou praxou advokátskeho koncipienta, a to aj napriek obdobnej náplni práce.
Toľko zatiaľ v stručnosti na úvod a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

Netelefonujem. Ďakujem pekne. Nakoľko ide o totožný návrh zákona, ako predkladá OĽANO, tak budem veľmi stručný.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je skrátiť dĺžku praxe advokátskeho koncipienta z piatich na tri roky. Súčasne platná päťročná prax advokátskeho koncipienta sa javí ako neopodstatnene dlhá až diskriminačná oproti iným významným právnickým profesiám. Napríklad u sudcu a prokurátorov je len trojročná prax s podmienkou pripustenia k justičnej skúške. De facto znemožňuje vykonávanie koncipientskej praxe absolventom právnických fakúlt pochádzajúcich z nízkopríjmových rodín, ktorí si nemôžu dovoliť financovať odbornú prax svojich detí po dobu zodpovedajúcu dĺžke ďalšieho plnohodnotného univerzitného štúdia. Navyše sa päťročná prax môže javiť ako neopodstatnená prekážka v prístupe k výkonu slobodného povolania pre ženy, ktoré práve v najcitlivejšom období, teda po ukončení štúdia na vysokej školy, chcú tiež plniť životnú úlohu matky a musia sa tak často na úkor prerušenia praxe advokátskeho koncipienta rozhodovať v prospech rodiny.
Tento zákon je pomerne jednoduchý. Dokáže uľahčiť výrazným spôsobom tento problém. Ja by som vás chcel, páni poslanci, poprosiť, samozrejme, o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, keďže ide o obsahovo zhodný návrh zákona, tak aj tá spravodajská informácia bude úplne identická. Čiže dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky požiadavky uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhuje určiť ako gestorský výbor, a navrhuje, aby návrh zákona prerokoval do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní s tým, že by bol pridelený výborom a boli určené lehoty v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, keď Robert Fico na prelome rokov 1999 a 2000 zakladal stranu SMER, jedna z jeho kľúčových tém bola snaha o prilákanie mladých Slovákov zo zahraničia späť na Slovensko. Opakoval to do nemoty. Tak ako v tom čase bojoval za právny štát, proti privatizácii, tak bojoval za návrat Slovákov zo zahraničia naspäť domov - slovami.
A potom, keď sa dostal k absolútnej moci v roku 2012, jeho jednofarebná vláda hneď na začiatku volebného obdobia zvýšila koncipientsku prax pre budúcich advokátov z troch na päť rokov. Deklarovaným cieľom bolo zvýšenie kvality budúcich advokátov, ale skutočným výsledkom nebolo zvýšenie kvality, ale vyhnanie absolventov právnických fakúlt do zahraničia. Spočiatku do Českej republike, ale potom aj do iných štátov.
Po šiestich rokoch od prijatia tejto zmeny je teraz výsostne aktuálne položiť si základnú otázku: splnil účel alebo splnilo účel zvýšenie koncipientskej praxe alebo nesplnilo?
Slovenská advokátska komora hovorí, že právnické fakulty aj naďalej promujú veľký počet nepripravených absolventov. Ale je to vina tých študentov? Nie je náhodou problém kvalita škôl? A nie je náhodou problém kvantita týchto škôl? Kto prednáša, kto učí a kto skúša študentov na týchto školách? Koncipienti alebo dlhoroční advokáti a právnici?
Tento štát však nechce riešiť kvalitu škôl ani kvantitu škôl. Pokojne nech právnická fakulta vznikne v každom okresnom meste a v každej strediskovej obci. Tento štát radšej trestá absolventov. Takáto stratégia pomáha zakladateľom rôznych vidieckych vysokých škôl, pre ktorých je priorita zárobková činnosť, a nie výchova kvalitných študentov. Táto stratégia pomáha aj súčasným advokátom, pretože sa táto profesia stáva čoraz menej atraktívnou pre absolventov právnických fakúlt. Päť rokov nemôcť začať pracovať a žiť z minimálnych peňazí, takýto luxus si mnohí absolventi jednoducho nemôžu dovoliť.
Opozícia, ale aj Generálna prokuratúra, Protimonopolný úrad a mnohé inštitúcie už pred tromi rokmi, teda už pred šiestimi rokmi upozornili na tri hlavné riziká, že bude menej konkurencie, tým pádom vyššie ceny a tým pádom horšie služby. Teda presný opak toho, čo deklarovalo ministerstvo spravodlivosti pri predkladaní novely zákona v roku 2012.
Šesť rokov od zavedenia tejto zmeny sa dá skonštatovať, že nič pozitívne neprišlo. Najsmutnejšie ale na tejto diskusii je, že vláda nemá jediný argument pre nevrátenie trojročnej koncipientskej praxe.
Pozrime sa napríklad na argument - porovnanie koncipientskej praxe so zahraničím. Tu sa dá konštatovať, že absolventi slovenských právnických fakúlt sú oproti väčšine svojich kolegov v iných členských štátoch Európskej únie v nevýhode. Päťročná prax je len v štyroch krajinách Európskej únie: v Lotyšsku, Litve, Rakúsku a u nás na Slovensku. Vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ je to menej ako päť rokov.
Argument číslo dva. Porovnanie počtu advokátov so zahraničím. Niektorí hovoria, že na Slovensku máme priveľa advokátov. Tento argument tiež neplatí. Podľa portálu pravnenoviny.sk je Slovensko v štatistike počtu advokátov na počet obyvateľov na 18. mieste spomedzi 28 členských štátov EÚ.
A tretí argument, to je vzťah medzi dĺžkou koncipientskej praxe a kvalitou budúcich advokátov. Nuž, tu neexistuje žiadna štúdia, ktorá by preukazovala, že predĺženie koncipientskej praxe zvyšuje kvalitu budúcich advokátov. Inak by zrejme všade v Európe zvyšovali koncipientsku prax. Ale realita je presný opak. Ako som uviedol, okrem štyroch členských štátov EÚ v každom inom členskom štáte je koncipientska prax menej ako päť rokov.
Ako teda zlepšiť kvalitu absolventov? Stačí sa začítať do stanoviska Protimonopolného úradu, ktoré bolo publikované ešte pred šiestimi rokmi, keď jednofarebná vláda SMER-u predĺžila koncipientsku prax na päť rokov. Citujem: "Už v súčasnosti povinná dĺžka praxe je len jednou z podmienok pre výkon advokácie, ďalším je okrem iného aj úspešné absolvovanie advokátskej skúšky, pričom komora stanovuje požadovanú úroveň znalostí a vedomostí. Advokátski koncipienti v rámci prípravy na výkon advokácie takisto absolvujú aj vzdelávacie semináre, pričom ich obsah, úroveň a kvalitu môže takisto ovplyvniť komora. Zvýšenie požadovanej dĺžky praxe nežiaduco zvyšuje bariéru vstupu na trh budúcim advokátom a je krokom späť v rámci liberalizácie tohto trhu. Advokáti sú riadnymi účastníkmi hospodárskej súťaže a ako je vyššie uvedené, možno ich definovať ako podnikateľa podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže." Koniec citátu.
Dámy a páni, chcete pomôcť mladým ľuďom, chcete, aby mladí ľudia neutekali do zahraničia, ale aby žili a pracovali na Slovensku? Chcete, aby mladí Slováci, ktorí odišli do zahraničia, sa vrátili domov? Hlasovaním za tento návrh zákona pre to môžete niečo konkrétne urobiť.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja sa prihlásim do rozpravy a potom poviem viac. Ďakujem.

Iba faktickou chcem podporiť túto myšlienku. Skutočne je veľmi správne, ak opozícia síce pripomenie, že Robert Fico v čase samovlády mal obrovské možnosti naozaj obrátiť dovtedajšie, dovtedajšiu situáciu, kríza už doznievala, končila, mohli sa naozaj presvedčivo pritiahnuť ľudia späť na Slovensko. Dožili sme sa aj za tejto vlády to, že boli skôr odrádzaní, pripomeniem známe granty, kauzu s grantami, kde nádejní mladí vedci sa dozvedeli, že vlastne uprednostnení sú znovu tzv. naši ľudia.
Ale vítam hlavne to, že vecným a pracovitým spôsobom sa predstavitelia opozície obracajú proste k tomu, ako problém vyriešiť, nie ako iba vystaviť vládu za jej zanedbanie kritike. Najakútnejší problém, ktorý Slovensko má, a nech mi ani kolegovia ekológovia nemajú za zlé, nie je vysychanie krajiny, nie je dopad meteoritu ani možno globálne otepľovanie, natoľko nie je porovnateľný ten problém s akútnosťou odchodu mladých, schopných ľudí do zahraničia. To je národná genocída schopných, inteligentných, talentovaných ľudí, ktorá prebieha pre apatiu súčasnej vládnej koalície voči kriminálnym prejavom a voči neschopnosti aj administratívne a politicky vytvoriť priaznivé podmienky pre talenty a pre schopných ľudí.
Tento návrh smeruje práve k týmto, použijem presne to slovo, "smerom", ktorým mal smerovať SMER, ale nesmeruje. To znamená, pomáhať, aby sa naozaj ľudia udržali na Slovensku.

Ďakujem pekne za slovo. Ja osobne aj naša strana podporujú základnú myšlienku tohto zákona, a to je, ktorou je teda vrátenie dĺžky koncipientskej doby späť z 5 na 3 roky.
Napriek tomu by som chcel viacej povedať o tom, aké sú súvislosti tejto právnej úpravy a tie sú trochu širšie než len to, že akú, aká dlhá je tzv. koncipientska doba podľa zákona o advokácii.
My sme v situácii, kedy v našom štáte právo nemá takmer žiaden význam okrem významu formálneho, to znamená, že sa formálne hlásime k právnemu štátu. To, že tomu tak je, si už mladí ľudia všimli. Všimli si to, že určití právnici, určití advokáti zarábajú v desiatkach miliónov za jednu transakciu a že iní právnici, ktorí sú nieže rovnako vzdelaní a rovnako nadaní, ale ďaleko vzdelanejší a ďaleko nadanejší, sa nemajú ako poriadne uživiť. Podstatou problému je to, že my nemáme právny štát. Keď nemáme právny štát, nie je možné, aby sa schopní, nadaní a čestní právnici, advokáti alebo aj iní právnici mohli uživiť. Ak sa nevedia uživiť alebo nevedia sa uživiť na úrovni, ktorá zodpovedá miere ich vzdelania a nadania, tak potom je prirodzené, že sa do tejto oblasti ani nehlásia, nehlásia sa na právnické fakulty, čoho dôkazom je skutočnosť, že na právnické fakulty sa robí nábor, že nieže sa robí výberové konanie, ale sa robí nábor.
Ďalším problémom je to, že na právnických fakultách, že právnické fakulty majú tak nízku úroveň, že sa dvojnásobne potvrdzuje to, ešte čo sa hovorievalo, keď ja som chodil na fakultu a čomu my teda ako študenti sme sa snažili oponovať, že právnickú fakultu skončí každý, koho neprejde električka.
Dnes naozaj skončí právnickú fakultu každý. A je mi to jedno, že možnože pán kolega Kresák nebude so mnou súhlasiť, ale tie právnické fakulty majú katastrofálnu úroveň, keď ich porovnávame, porovnávame s Českou republikou napríklad, čo je pre nás povinné a nevyhnutné porovnanie. V Českej republike je úroveň vzdelania, právnického, neporovnateľne vyššia, je, je na európskej úrovni a my máme, naši absolventi právnických fakúlt sú na, ja neviem, bieloruskej úrovni, to je realita.
Prečo by sa jeden nadaný a slušný človek hlásil do právnického povolania na Slovensku, keď máme takú situáciu, že aj keď je nadaný, aj keď skončí s vynikajúcim prospechom, nemá sa ako uživiť ako tak, že ho budú posielať roznášať obálky sudcom. To je, to je život koncipienta u nás - roznášať obálky sudcom. Alebo sa zamestná niekde, keď má šťastie, keď má šťastie, áno, sú, sú veľké firmy, ktoré majú veľké kšefty, a nedá sa povedať, že kšefty, sú to oprávnené veľké transakcie povedzme pre štát. Ale veľké transakcie pre súkromné firmy? Veľmi zriedkavé.
A znova porovnáme to s Českou republikou, kde právnické povolanie prekvitá, kde sa masovo, pozrite si, koľko ľudí sa hlási za koncipientov, koľko ľudí sa snaží urobiť advokátske skúšky v Čechách. Sú to plachty a plachty každý mesiac vo Vestníku Českej advokátskej komory, kde sa ľudia hlásia, kde sú, kde sú ľudia registrovaní alebo oznamovaní, že sa zaregistrovali za koncipientov alebo že urobili advokátske skúšky.
A prečo u nás nič, nula? Je to advokátska komora ovládaná kamarátšaftami, prepojením na mafiánsku vládnu moc a spolupracujúca so súdnictvom, ktoré nič nemá spoločné s právnym štátom. Toto je ten dôvod, prečo u nás nie je záujem o právnické povolania.
A, samozrejme, klinec do rakvy právnemu štátu je aj to, že sa zvýšila doba koncipientska podľa advokátskeho zákona z 3 na 5 rokov.
Pritom pripomínam, a ja s tým súhlasím, že advokátska komora správne urobila rozhodnutie, že významne sprísnila advokátske skúšky, čiže existuje legitímny nástroj na to, aby sa do advokácie nedostávali ľudia, ktorí tam nepatria, ktorí nespĺňajú podmienky, a musím povedať ako, ako advokát, ktorý vychováva koncipientov, že tie skúšky sú mimoriadne náročné. A ja to podporujem, akceptujem to. A musím s potešení konštatovať, že moji koncipienti tie advokátske skúšky vedia, vedia zložiť a niektorí a viacerí z nich aj s vyznamenaním.
Čiže nie je to problém toho, žeby sa toto nedalo vyriešiť, ale zase päťročná advokátska doba je spôsob, ako odstrašiť ľudí, ktorí sú čestní, nadaní, pracovití, aby sa hlásili do advokácie, pretože tu nejde o advokáciu v tomto zmysle, tu nejde o nejaké, čestný výkon povolania, tu ide o to, že či sa niekto chce zapojiť do mafiánskeho spôsobu fungovania právneho štátu. A toto je ešte väčší problém ako to, že koncipientska doba je päťročná.
Ďakujem.