35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja osobne aj naša strana podporujú základnú myšlienku tohto zákona, a to je, ktorou je teda vrátenie dĺžky koncipientskej doby späť z 5 na 3 roky.
Napriek tomu by som chcel viacej povedať o tom, aké sú súvislosti tejto právnej úpravy a tie sú trochu širšie než len to, že akú, aká dlhá je tzv. koncipientska doba podľa zákona o advokácii.
My sme v situácii, kedy v našom štáte právo nemá takmer žiaden význam okrem významu formálneho, to znamená, že sa formálne hlásime k právnemu štátu. To, že tomu tak je, si už mladí ľudia všimli. Všimli si to, že určití právnici, určití advokáti zarábajú v desiatkach miliónov za jednu transakciu a že iní právnici, ktorí sú nieže rovnako vzdelaní a rovnako nadaní, ale ďaleko vzdelanejší a ďaleko nadanejší, sa nemajú ako poriadne uživiť. Podstatou problému je to, že my nemáme právny štát. Keď nemáme právny štát, nie je možné, aby sa schopní, nadaní a čestní právnici, advokáti alebo aj iní právnici mohli uživiť. Ak sa nevedia uživiť alebo nevedia sa uživiť na úrovni, ktorá zodpovedá miere ich vzdelania a nadania, tak potom je prirodzené, že sa do tejto oblasti ani nehlásia, nehlásia sa na právnické fakulty, čoho dôkazom je skutočnosť, že na právnické fakulty sa robí nábor, že nieže sa robí výberové konanie, ale sa robí nábor.
Ďalším problémom je to, že na právnických fakultách, že právnické fakulty majú tak nízku úroveň, že sa dvojnásobne potvrdzuje to, ešte čo sa hovorievalo, keď ja som chodil na fakultu a čomu my teda ako študenti sme sa snažili oponovať, že právnickú fakultu skončí každý, koho neprejde električka.
Dnes naozaj skončí právnickú fakultu každý. A je mi to jedno, že možnože pán kolega Kresák nebude so mnou súhlasiť, ale tie právnické fakulty majú katastrofálnu úroveň, keď ich porovnávame, porovnávame s Českou republikou napríklad, čo je pre nás povinné a nevyhnutné porovnanie. V Českej republike je úroveň vzdelania, právnického, neporovnateľne vyššia, je, je na európskej úrovni a my máme, naši absolventi právnických fakúlt sú na, ja neviem, bieloruskej úrovni, to je realita.
Prečo by sa jeden nadaný a slušný človek hlásil do právnického povolania na Slovensku, keď máme takú situáciu, že aj keď je nadaný, aj keď skončí s vynikajúcim prospechom, nemá sa ako uživiť ako tak, že ho budú posielať roznášať obálky sudcom. To je, to je život koncipienta u nás - roznášať obálky sudcom. Alebo sa zamestná niekde, keď má šťastie, keď má šťastie, áno, sú, sú veľké firmy, ktoré majú veľké kšefty, a nedá sa povedať, že kšefty, sú to oprávnené veľké transakcie povedzme pre štát. Ale veľké transakcie pre súkromné firmy? Veľmi zriedkavé.
A znova porovnáme to s Českou republikou, kde právnické povolanie prekvitá, kde sa masovo, pozrite si, koľko ľudí sa hlási za koncipientov, koľko ľudí sa snaží urobiť advokátske skúšky v Čechách. Sú to plachty a plachty každý mesiac vo Vestníku Českej advokátskej komory, kde sa ľudia hlásia, kde sú, kde sú ľudia registrovaní alebo oznamovaní, že sa zaregistrovali za koncipientov alebo že urobili advokátske skúšky.
A prečo u nás nič, nula? Je to advokátska komora ovládaná kamarátšaftami, prepojením na mafiánsku vládnu moc a spolupracujúca so súdnictvom, ktoré nič nemá spoločné s právnym štátom. Toto je ten dôvod, prečo u nás nie je záujem o právnické povolania.
A, samozrejme, klinec do rakvy právnemu štátu je aj to, že sa zvýšila doba koncipientska podľa advokátskeho zákona z 3 na 5 rokov.
Pritom pripomínam, a ja s tým súhlasím, že advokátska komora správne urobila rozhodnutie, že významne sprísnila advokátske skúšky, čiže existuje legitímny nástroj na to, aby sa do advokácie nedostávali ľudia, ktorí tam nepatria, ktorí nespĺňajú podmienky, a musím povedať ako, ako advokát, ktorý vychováva koncipientov, že tie skúšky sú mimoriadne náročné. A ja to podporujem, akceptujem to. A musím s potešení konštatovať, že moji koncipienti tie advokátske skúšky vedia, vedia zložiť a niektorí a viacerí z nich aj s vyznamenaním.
Čiže nie je to problém toho, žeby sa toto nedalo vyriešiť, ale zase päťročná advokátska doba je spôsob, ako odstrašiť ľudí, ktorí sú čestní, nadaní, pracovití, aby sa hlásili do advokácie, pretože tu nejde o advokáciu v tomto zmysle, tu nejde o nejaké, čestný výkon povolania, tu ide o to, že či sa niekto chce zapojiť do mafiánskeho spôsobu fungovania právneho štátu. A toto je ešte väčší problém ako to, že koncipientska doba je päťročná.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážené kolegyne, kolegovia, na úvod poviem, že možnože teda ohlásim, že, že možno sa aj tento zákon môže teoreticky dotýkať aj mňa v zmysle ústavného zákona o výkone funkcie verejných funkcionárov alebo ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, pretože som vyštudovaný právnik, a teda možno niekedy v budúcnosti budem aj koncipient, tak je to vec, ktorá sa ma môže osobne dotknúť, či bude prax trojročná alebo päťročná, ale teda bez ohľadu na to, či sa dotkne, alebo nedotkne, tak chcem vyjadriť podporu tomu návrhu.
Ja som v minulosti, keď sa päťročná advokátska prax zavádzala, tak som proti tomu protestoval, organizoval som hromadnú pripomienku. Nepomohlo to, lebo teda vtedy si, si advokáti prelobovali, že, že sa prax predĺžila z 3 na 5 rokov, hoci na to neboli vecné a reálne dôvody, hoci aj teda jedna z dnešných vládnych strán MOST - HÍD vtedy bola, bola proti tomu, ale, ale teda nič, nič sa na tom nezmenilo ani, ani po tom, čo už tu nevládne samostatne SMER, ale má aj koaličných partnerov.
Som presvedčený, že toto opatrenie je iba obmedzovaním potenciálnej konkurencie, obmedzovaním vstupu, vstupu nových advokátov na trh a chránením si nejakého svojho, svojho políčka, že nijako zásadne nezvyšuje kvalitu budúcich advokátov toho, ak koncipientsku prax neabsolvujú 3 roky, ale až, až 5 rokov. Dôležité, dôležitý je tam ten spôsob prípravy, teda to, ako tú koncipientsku prax vykonávajú. Pokiaľ robia právne činnosti, pokiaľ ich tí advokáti vedú a využívajú ich na, na právne, právne práce, tak, tak môžu byť dobre pripravení po troch rokoch, môžu byť dobre pripravení aj po dvoch rokoch alebo po roku, lebo mnohí dnes šikovní študenti robia pre nejaké právne advokátske kancelárie už počas štúdia, čiže to kvantitatívne kritérium, nejaký limit tam zrejme, zrejme musí byť. Ale, ale je to tak, že niektorí študenti, alebo teda absolventi práva sú v momente, keď skončia štúdium práva, lepšie pripravení z hľadiska vedomostí aj z hľadiska praktických skúseností ako koncipienti, ktorí päť rokov niečo niekde flákali, boli tam iba formálne alebo ktorých, ktorých advokáti neviedli, nepracovali s nimi alebo ich nepoužívali na, na právne činnosti, ale iba na nejaké pomocné, pomocné administratívne práce.
Obaja predrečníci sa dotkli aj ďalšieho aspektu, že kvalita advokátov nezáleží len na tom, ako sa, ako sa pripravujú počas toho koncipientskeho obdobia, ale, samozrejme, že to súvisí aj s kvalitou vysokých škôl, s tým, že vysoké školy, teda právnické fakulty, masovo produkujú budúcich právnikov, nedajú si záležať na kvalite, častokrát je to, je to formálne.
A teda nedá mi nepovedať, že zvlášť smutné je, že sa, že sa k niektorým titulom, alebo teda aj k absolvovaniu právnickej fakulty, aj k niektorým titulom dá dostať veľmi pochybným spôsobom a že, že tu nehovoríme o nejakých prípadoch z Českej republiky, keď boli pochybnosti o tom, že či daný politik náhodou nezískal svoje vzdelanie za pochybných okolností, alebo sa zistilo, že jeho diplomová či iná záverečná práca bola plagiát.
Žiaľ, riešime tu, a teda prvýkrát na schôdzi parlamentu, vážne pochybnosti vo vzťahu k predsedovi Národnej rady, ktorý zatajuje svoju rigoróznu prácu, a nevieme, čo sú skutočné dôvody. Ale keby tým dôvodom bolo, že tá práca, nie, nespracoval ju on, je veľmi nevalnej kvality alebo dokonca je to plagiát, tak by sa správal presne tak, ako sa správal.
A toto je, toto je vážnejšia vec, lebo toto dehonestuje právnické povolanie, že niekto, kto dnes to dotiahol na druhého najvyššieho ústavného činiteľa a visí nad ním tieň podozrenia, že svoj titul JUDr., doktor práv, získal pochybným spôsobom, získal za prácu, za ktorú si ju nezaslúžil, alebo za prácu, ktorú si sám nenapísal, alebo dokonca za prácu, ktorú on alebo niekto iný odpísal, plagioval, porušoval pravidlá, ktoré boli vtedy rovnaké ako dnes, lebo ani vtedy sa nemohli robiť diplomové, bakalárske, záverečné práce ako plagiáty, aj vtedy to museli byť originálne diela, aj vtedy v nich musel autor preukázať nejaký prínos. A dnes je druhým najvyšším ústavným činiteľom Slovenskej republiky právnik, bavíme sa tu o advokácii, právnik, u ktorého sú vážne pochybnosti, že svoj doktorský titul nenadobudol korektným spôsobom. Správa sa až nevysvetliteľne a jediné vysvetlenie pre to je, že sa snaží pred nami niečo zatajiť.
Toto je vec, ktorá oveľa viac ovplyvňuje aj to, ako je vnímané právnické povolanie, aká je kvalita advokátov, lebo keď niekto môže pochybným spôsobom či už absolvovať štúdium, alebo získať nejaký titul, tak to dehonestuje to vzdelanie, hovorí to o tom, že to vzdelanie je zlé a deformuje to aj celé akademické prostredie. A táto kauza, to, ako dopadne, to, ako sa vysvetlí, to, či sa dozvieme, alebo nedozvieme, ako to naozaj bolo s rigoróznou prácou Andreja Danka, je aj pre kvalitu budúcich advokátov oveľa dôležitejšie ako akékoľvek predĺženie doby, počas ktorej študenti práva alebo absolventi práva absolvujú koncipientsku prax.
Pokojne môžme skrátiť na 3 roky, ale je potrebné správať sa seriózne a zodpovedne, nielen hrdo, odborne a slušne.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto... (Reakcia z pléna.) A, pardon, prepáčte, tak som bola zaujatá tým vaším prejavom, pán poslanec, že som opomenula faktické. Takže 2 faktické poznámky na vaše vystúpenie. No dobre, že ste to vy, tak 3 faktické, dobre. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Ďakujem. Dôležité je, že kolegovia sa snažia vnášať nový vietor do naozaj zatuchnutých vôd. Sudcovia, advokáti, právnici, to je v každej spoločnosti mimoriadne významný stav. Mimoriadne významný. Nielenže odjakživa z tohto stavu, z tejto profesie sa ovplyvňuje miera pocitu spravodlivosti v krajine, ale ovplyvňuje sa, samozrejme, politika, Slovensko je, má v tomto ešte osobitnú tradíciu.
Ukazuje sa posledné roky, že tento stav sa uzatvára do seba, sú tu náznaky, aj pri návrhu ústavných sudcov vznikol náznak, že sa mladí nemajú ešte vpustiť do arény a k tomuto presne smeruje aj to, že koncipienti musia odmakať 5 rokov často za bagateľné platy a tým sa stav advokátsky bráni pred konkurenciou mladých ľudí. Slovensko sa tak či tak domôže tohoto nového vetra, urobilo by sa, urobilo by sa to skôr a kvalitnejšie, keby sa táto stredoveká 5-ročná prax predsa len upravila na primeraný čas - primeraný v bežných európskych krajinách - tak, ako to navrhujú predkladatelia.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. Ja by som sa ešte vrátil k tomu, čo kolega Dostál, s ktorým, samozrejme, súhlasím, čo hovoril o tom, že čo vlastne odrádza mladých ľudí od toho, aby vstupovali do právnických povolaní vo všeobecnosti a advokácie špecificky.
Čestní a nadaní ľudia nechcú pracovať v advokácii preto, lebo nevedia svoje ambície, svoj zmysel pre spravodlivosť zrealizovať v takto nastavenom systéme. Nevedia dosiahnuť to, že vďaka ich talentu, ich usilovnosti, že vedia vyhrať spor, ktorý vnútorne vedia, že ho majú vyhrať, nevedia sa pozerať na svojich klientov, ktorým nevedia vysvetliť, prečo ten spor nevyhrali. Nevedia im vysvetliť to, že žijeme v štáte, kde je lotériou ísť na súd.
Lebo, pozor, ja nehovorím, že všetci sudcovia sú skorumpovaní, veď ani nemôžu byť. Nám úplne stačí, keď je skorumpovaná nejaká ich časť, ktorá zabezpečí to, že na súdoch na Slovensku je možné všetko a že nie je možné očakávať nič. O to tu ide. A to odrádza mladých, slušných ľudí od toho, aby vstupovali do advokátskeho povolania na Slovensku. Tí šikovnejší, tí idú do Čiech, vyštudujú tam a robia advokáciu v Čechách, kde to má význam, kde človek, keď má talent a nadanie, môže, a usilovnosť, môže byť úspešný a mať pocit spravodlivosti zrealizovaný.

Pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja fandím mladým ľuďom v každej profesii, to znamená aj v právnickej.
Chcem len poukázať na jeden rozpor, ktorý som si všimol vo vašom tvrdení a v tom, čo tu už odznelo na túto tému, a síce, že úroveň právnických fakúlt, resp. toho právnického vzdelania na Slovensku je veľmi zlá, bola tu dokonca porovnaná tá úroveň k bieloruskej úrovni, neviem síce, aká to je, ale v poriadku.
Na jednej strane kritizujete úroveň právnického vzdelania a poukazujete na to, že právnikov je zrejme asi prebytok, že asi toľko ani nepotrebujeme. Ale čo je dôležité povedať a uviesť v tejto súvislosti, je to, že ak je tá úroveň vzdelania taká zlá, že je na úrovni bieloruského vzdelania, tak potom ako je to možné, že tvrdíte, že právnickú, teda koncipientsku prax treba skrátiť z 5 rokov na 3? Ak je to vzdelanie také zlé, tak potom treba tým koncipientom umožniť, aby v tejto právnickej profesii dozreli profesionálne a potom ju začali vykonávať.
Čiže na jednej strane tvrdíte jedno a odporujete si v zmysle toho návrhu zákona, ktorý ste tu predložili. Čiže na jednej strane zlé vzdelanie a na druhej skracujete možnosť absolventom právnických fakúlt, aby si svoju profesionalitu zvyšovali počas koncipientskej praxe.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál.