35. schôdza

Vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teda v krátkosti vysvetliť opodstatnenie tohto návrhu. Podávame ho už druhýkrát, takže zopakujem iba aktuálne veci. Po roku rôzne štúdiá a publikácie hovoria o našom trhu učebníc, respektíve o tom obstarávaní a kvalite učebníc na Slovensku. Toto v 2012. PISA, ktorá prezentovala názory riaditeľov škôl, ktorí uviedli, že až 80 % žiakov vlastne sú nespokojní s predkladanými učebnicami alebo s dodávanými učebnicami, a bol to úplne najhorší výsledok zo všetkých testovaných krajín.
TALIS v 2013., kde riaditelia škôl reprezentujú až 82 % učiteľov, tiež uviedli, že škola je limitovaná zabezpečovať kvalitné vzdelávanie pre nedostatok alebo pre nevhodnosť tohto učebného materiálu, a opätovne Slovensko dosiahlo najhorší výsledok.
Čo sa týka trhu z učebníc, tak správa o stave školstva kolegu Čaploviča v 2013. upozorňovala na túto kvalitu aj na nedostatok učebníc. V januári 2016 na tento problém upozorňoval už Inštitút vzdelávacej politiky a strana SaS má dlhodobo v programe otvorený trh s učebnicami. A presne tieto myšlienky boli zapracované aj v materiáli Učiace sa Slovensko, ktorý mal byť takým nosným program pre reformu slovenského školstva, a vieme, čo sa udialo s ním a ako to pokračuje ďalej.
Ja tu mám aj zopár grafov, no ale tie ukazovať nemôžme, tak iba vyslovím, že aktuálne v podstate ministerstvo dostáva iba jeden typ učebníc, a to sú učebnice so schvaľovacou doložkou, to je tá učebnica, ktorá je aj financovaná, obstaráva ju ministerstvo školstva a učebnice si ju následne objednajú cez edičný portál. Ministerstvo školstva ich nakúpi a následne ich distribuuje do škôl. Všetci vieme, ako to funguje. Tieto učebnice nedodajú načas, nepríde ich dostatočný počet, poprípade neprídu vôbec. Udialo sa to aj v septembri 2016, udialo sa to v septembri 2017 a udialo sa to aj teraz v septembri 2018 a slovenským školám chýbalo cez jeden milión učebníc.
Možno iba taký ten najväčší rozdiel, ktorý bol zverejnený na webových stránkach ministerstva, je z roku 2015, kde školy žiadali učebnice za 16 mil. eur, ale bolo vyčlenených iba 5 mil. eur, takže žiadali okolo 3,5 mil. učebníc a dostali v podstate iba jeden milión učebníc, takže každoročne sa to opakuje. Tie skúsenosti máme všetci veľmi bohaté, môžme si ich tu rozprávať, ale keďže sú tu všetko, alebo väčšina sú tu členovia strany SaS a my sme si to už vydebatovali, takže nebudem rozprávať o týchto veciach. Ale v prvom rade tá škola chce iné učebnice, lebo im nevyhovujú tie, ktoré sú schválené v tom balíku schválených učebníc, pretože pre žiakov chcú používať nejaké iné učebnice alebo iné materiály. Môžu si vyberať aj učebnice z tej druhej skupiny, a to sú odporúčacia doložka, ale tie si už musia zafinancovať samy a nedostanú na ne peniaze, teda ministerstvo ich nepreplatí. A keďže vieme, ako je financované školstvo, tak zvyčajne sa rodičia skladajú na tieto učebnice a tým je zaťažovaný rozpočet jednotlivých rodín.
Možno sa zamýšľate nad tým, že prečo by si školy mali vyberať učebnicu, lebo to je tá pointa, a respektíve riaditelia pre svoje oblasti. Tak v prvom rade je to, že školy a riaditeľ najlepšie pozná ten daný región, v ktorom učí, alebo tú školu, alebo svojich žiakov, takže bude vedieť vyberať učebnice, ktoré budú priamo viazané na ich vzdelávanie, vedia najviac a najlepšie posúdiť, že či majú najviac nadaných žiakov, žiakov so špeciálnymi potrebami, či chcú matematiku učiť klasickým spôsobom, alebo ju chcú učiť Hejného metódou. Mimochodom, táto knižka, ktorá sa najviac používa, pri cestovaní po Slovensku ju najviac stretávam, tak nie je v tej schvaľovacej doložke. Školy si ju musia kupovať a musia pýtať peniaze od rodičov, aby mohli zabezpečiť to, čo naozaj im vyhovuje.
Môžme tiež ako výhodu používať dodanie učebníc, pretože každoročne ten systém naozaj funguje a za dodávanie sa robia veľké obstarávania, v súčasnosti je to za 4 mil. eur, keby sa možno tie 4 mil. eur v rámci toho centrálneho objednávania a dodávania potom rozpočítali, tak by sme našli aj peniaze na ten objem financií, ktoré my navrhujeme.
Takže čo navrhujeme, a to jest, aby sa schvaľovacia a odporúčacia doložka zjednotila a vytvoril sa jeden balík učebníc, ktorý bude mať taký status schválený ministerstvom, neuvoľňujeme to úplne, aby sa nestalo, že páni v Banskej Bystrici budú vyučovať, že Hitler je hrdina. Ministerstvo nebude zaobstarávať tieto učebnice centrálne a opakovane v tom zlyhávať, ale budú to zabezpečovať regionálni dodávatelia, ktorí budú znášať aj finančné nároky, čo sa týka dodávania do škôl. Takto bude možná aj jednak špecializácia, že každá škola má iných žiakov s inými potrebami, a rovnako sa aj vytriedia konečne kvalitné učebnice z trhu v rámci celého toho balíka, ktorý je nachystaný.
A navrhujeme prechodné trojročné obdobie, v ktorom sa bude zvyšovať objem finančných prostriedkov na tieto učebnice, ktoré nám v prvom rade teraz chýbali. Tie tri roky sme navrhovali preto, aby sa nejakým spôsobom otestoval a následne aj vyhodnotil celý tento systém, že či budeme v ňom pokračovať. Ten balík financií sme vypočítali na 30 euro na žiaka, čo je naozaj veľmi výrazná položka, ktorú môžme posúvať či už zo základných škôl na stredné školy, kde by stredné školy mohli mať 15 euro a tých ďalších 15 euro by sme presúvali na prvý stupeň základných škôl, takže pri prvákoch by to bolo až 45 euro, ktoré by mohli dostať na učebnice alebo pomôcky.
Tento model je veľmi, tento model je overený a my sme posledná zo štyroch krajín v Európskej únii, ktorá má centrálne objednávanie a iba jeden človek, respektíve ministerstvo môže odporučiť tieto učebnice. Keď to funguje vo všetkých ostatných krajinách a majú tam výsledky aj v rámci vzdelávania, aj všetkých ostatných oblastí, tak nevidím dôvod, aby to nefungovalo aj u nás.
Ja budem veľmi rád, ak sa posunieme aspoň (aspoň), ja budem veľmi rád, ak to posunieme do druhého čítania, hoci vieme, že aká je tá realita. A naozaj ten tlak, aj mediálny tlak zo strany škôl a potrieb rodičov, je už taký veľký, že by sme mali pristúpiť aj k otvorenému trhu s učebnicami.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, nebudem to zbytočne naťahovať. Paľo je tu tak či tak len preto, aby sme nespravili nejakú blbosť všeobecným súhlasom. Takže, takže chcem iba povedať, že okrem toho, že súčasný stav je nevyhovujúci, tak je s vysokou pravdepodobnosťou preplnený korupčným a kartelovým správaním. A teda že ten problém, ktorý sa kolega Gröhling a moji bývalí kolegovia z SaS snažia vyriešiť týmto návrhom, nesmeruje iba proti, nesmeruje iba k vylepšeniu stavu, smeruje proti nekorektným a do vysokej miery, s vysokou mierou pravdepodobnosti ilegálnym praktikám, ktoré dnes na trhu s učebnicami existujú. Tieto ilegálne praktiky sú tam od čias tzv. Mikolajovej reformy, kedy vznikli prepojenia medzi ministerstvom školstva so súčasnými emitormi učebníc a materiálov, ktoré deti na školách využívajú. Tieto praktiky znemožňujú prístup novým, modernejším učebniciam na slovenský trh a tieto praktiky čím skôr skončia, tým skôr sa dostaneme k tomu, že slovenské deti reálne dostanú učebnice, z ktorých budú mať pridanú hodnotu vo výučbe, učebnice, ktoré budú vyberať ich učitelia, ich riaditelia škôl a ktoré budú najlepšie napasované na to, čo ktorá škola potrebuje.
Pevne verím, že nie je ďaleko doba, keď ľudia s takýmto druhom zmýšľania budú reálne mať moc na ministerstve školstva, že skončí tá chrípka, ktorá, ktorú musíme prečkať, ktorá tam je teraz, a že sa reálne jedného pekného dňa začne pracovať na tom, aby sa slovenský vzdelávací systém dostal do lepšieho stavu, než je dnes, lebo už včera bolo neskoro.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, ja si nemyslím, že v tejto zostave by sme boli schopní tu nejakú habaďúru urobiť. Takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Chcete sa staviť? (Smiech v pléne.)

Goga, Pavol, poslanec NR SR
... ale napriek tomu; nebudem sa stavovať s vami (povedané s pobavením).
Ale napriek tomu, pán poslanec, chcem povedať toľko, že nemyslím si práve, že voľný trh s učebnicami by nejaké tie, ako ste to nazvali, že ilegálne praktiky nepriniesol. Práve ja si myslím, naopak, že to môže priniesť množstvo ilegálnych praktík do školstva, pretože si neviem predstaviť pedagogickú obec, ako sa zjednotí pri výbere rôznych typov učebníc a či práve tieto učebnice budú prinášať toľko očakávané zlepšenie vzdelávacieho systému na Slovensku a či práve nedostatok učebníc spôsobil to, že máme takýmto spôsobom aj my hodnotenie vzdelávania v Pise a podobne. Ale, samozrejme, pokiaľ by to prinieslo ten dobrý fakt, že sa učitelia zjednotia na podobách učebníc, nech sa to teda urobí, ale v momentálnom stave si nemyslím, že by učebnice, ktoré budú rôzneho typu, na rôznych typoch a rôznych vzdelávacích úrovniach kvalitné, zlepšili vo všeobecnosti vzdelávanie na Slovensku pri voľnom výbere učebníc.

Máš pravdu, Pali, ja som si neuvedomil, že je tu ešte pán Uhrík. Kotlebovci vám držia chrbát pri iných veciach, prečo by nepostrážili sálu. Takže ospravedlňujem sa.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani kolegyňa, ctení kolegovia, takže veľmi krátko vystúpim aj ja k tomuto návrhu zákona, ktorý ako pán kolega Gröhling spomínal, už je tu viackrát. Konkrétne druhýkrát tuším. Tak. Takže druhý pokus. Neviem, či nebudeme pokračovať aj ďalej, ale potom už bude platiť, že do tretice všetko najlepšie.
Každopádne hneď priamo hovorím, že podporujem myšlienku otvorenia trhu s učebnicami. Podporujem ho najmä preto, pretože si veľmi dobre pamätám, keď už tu bol nejaký historický exkurz k tomu, ako sa u nás zavádzajú akékoľvek zmeny. Veľmi dobre si pamätám na rok 2008, kedy začala veľká reforma a ten spôsob, akým sa nabiehal, nabiehalo na postupný systém, ukazoval, jednoducho povedané, chaotickosť tých zmien. Čo bolo veľmi smutné najmä z toho pohľadu, keďže vieme, že mnohí učitelia na vtedajších školeniach dostávali takú jednoduchú odpoveď, keď už vtedy začal problém s nedostatkom učebníc, no veď viete, dobrý učiteľ to dokáže odučiť aj bez tej učebnice.
Samozrejme, chcelo to mať ako dobrý žalúdok sa preniesť cez to, pretože všetky aj medzinárodné výskumy ukazujú, že učebnice sú dôležité, ale nie pre učiteľov, ale pre žiakov. Je to pre nich primárna pomôcka, ktorá im pomáha v rámci vzdelávacieho procesu. A situácia, kedy každý rok, a ja si to osobne pamätám, školy zažívali rôzne situácie, kedy objednali dané učebnice a tie učebnice nakoniec nedorazili, sa odrazili na už možno, dá sa povedať, na fatalistickom postoji, veď je to normálne, že daná učebnica, ktorá sa ocitla v tom pláne, neprišla. Ani jeden, ani druhý. Máme dodnes učebnice, ktoré vôbec neboli vôbec vydané, neboli, pardon, vôbec napísané. Pritom máme dokument Inštitútu vzdelávacej politiky, autor Michal Rehuš, ktorý vyšiel už v januári 2016, pripomínam, že dnes máme október 2018. Tento dokument sa volá Zviazané učebnice, mnohí ho možno poznáte, kde bola pomerne precízna analýza, ako tento stav riešiť. Čiže podľa mňa to, že tu my ešte dnes sa ideme baviť o tom, ako s tým trhom učebníc, je neuveriteľná strata času. A je mrhanie energiou učiteľov, ktorí už pomaly strácajú nádej, že sa v tejto veci niečo zmení. Podstatnejšie ale je aj to, že to riešenie už mohlo byť dávno aplikované. Máme tu predsa precedens.
Tak ako sa uvádza aj v tomto dokumente, dnes rozlišujeme tri základné typy učebníc. Učebnice so schvaľovacou doložkou, ktoré ministerstvo poskytuje bezplatne, učebnice s odporúčacou doložkou, na ktoré ministerstvo poskytuje finančný príspevok, a učebnice s odporúčacou doložkou, ktoré ministerstvo nefinancuje.
Pokiaľ je tu možnosť, ak máme učebnice s odporúčacou doložkou a vieme na ne nájsť financie, ako je možné, že aspoň postupne nedokážeme tento problém riešiť v jednotlivých predmetoch, tam, kde je to najpálčivejšie? Pripomínam, že ide o učebnice cudzích jazykov, konkrétne anglické; najprv sa začalo pri anglickom jazyku. Začalo to od školského roku 2014/2015, kedy postupne sa nabiehalo na tento model, kedy aj učebnice s odporúčacou doložkou bývali uhradené školám. Preto moja hlavná výtka k súčasnému systému je, že aj keď je tu v odporúčaní postupný prechod zo súčasného zatvoreného na otvorený systém, že sa robí veľmi málo a že strácame čas.
K samotnému návrhu zákona. Je pravda, že sme o tom aj s pánom predkladateľom diskutovali, mohli sme si sadnúť a diskutovať aj viac, vedel by som si predstaviť možno niektoré ustanovenia ináč. Ja osobne som veľkým priaznivcom otvárania väčšej autonómie škôl i v tejto oblasti. A tá zodpovednosť by mala podľa mňa byť práve na tej škole, aby si mohla vyberať učebnicu podľa svojich priorít, ktoré má nastavené aj v školskom vzdelávacom programe. Ale ako som sľúbil, nebudem dlhý.
Myslím si, že okrem tejto debaty by sme sa už konečne mali posunúť ďalej. Pretože toto nie je len o tom, že máme nedostatok učebníc, vážení priatelia, toto je o tom, v akej kvalite sú momentálne učebnice na Slovensku. A tie výskumy, ktoré sa robili, nie sú lichotivé. V mnohých z nich vychádza, že súčasným učebniciam chýba, málo úloh na precvičovanie. Sú chaoticky usporiadané, nie sú prehľadné a takto by som mohol pokračovať veľmi dlho.
No a napokon je tu pozitívna správa, neviem, či ste zachytili, v blízkej budúcnosti bude workshop, ktorý, kde nám predstavia návrh centrálneho úložiska digitálne edukačného obsahu. Je to zaujímavá vec, keďže vieme a možnože ste to zachytili, že projekt digitálne učebného obsahu, digitalnevzdelavanie.sk. Táto webstránka za niekoľko desiatok miliónov eur už nefunguje, pretože projekt skončil a všetky materiály, ktoré predtým učitelia do toho dávali a dávali do toho svoj um, sú ta-tam. A preto ak niekto si myslí, že môžeme nahradiť akýmkoľvek portálom to, že máme tu problém s učebnicami, mali by sme spoločne tlačiť na to, aby sa tento problém vyriešil. Neverím tomu, že pri dobrej vôli sa to nedá. Veď je to napokon aj vyznačené v tom implementačnom pláne. Žiaľ, ako býva dobrým zvykom, konkrétna zodpovednosť asi prechádza na ďalšiu vládu.
Ďakujem za pozornosť.

Ak môžem, dve veci. Ja by som veľmi rád diskutoval o tomto návrhu, ale asi je to zbytočné. Ale ty si rozprával o tom, že budú roztrúsené nejaké vedomosti alebo niečo podobné, že sa to nebude dať zosumarizovať. Stále to ministerstvo bude schvaľovať ten obsah. Takže sa nemusíš báť absolútne ničoho. A tam nejde o to, že akým spôsobom to naučia. Tam ide o ten výsledok. My vieme, že vždy, ja si teraz vymyslím, že v prvom ročníku budú musieť vedieť abecedu. Ale nestarajme sa o to, že akým spôsobom ich naučia tú abecedu, keď máme niekoľko učebníc, máme rôzne deti, ktoré sa môžu používať. To je jeden fakt.
Druhý fakt, ktorý stále argumentujete, je ekonomický. Tie ceny učebníc pôjdu dole, pretože tie vydavateľstvá sa budú predbiehať pred tým, aby dodali. Presne takto to funguje už dva roky v Čechách. Tam začínali niekde na 4 eurách z jednej učebnici a teraz je to asi 2 eurá 10, v prepočte na eurá, a ešte k tomu teraz pridávajú digitálne verzie reálne, aby ich mohli používať aj iní. Takže nieže sa im rozbieha otvorený trh s učebnicami v tlačenej verzii, ale ešte začali používať aj digitálnu verziu, čím budú potom odstraňovať jednotlivé veci. A reálne súťažia ako nejaký systém obchodov s potravinami, že sa predbiehajú medzi sebou, že čo viacej dajú. A ešte zabezpečíme aj tú distribúciu, takže to nebudeme musieť z Bratislavy, a tam ušetríme tie peniaze, o ktorých stále rozprávame. A mohli by sme veľmi veľa ďalších a ďalších vecí hovoriť o tom. Ale keď viac ako 20 krajín reálne funguje týmto systémom a my stále tu máme iba centrálne objednávanie učebníc, ktoré nám ešte k tomu aj nefunguje, a nechcete prijať čokoľvek iné, čo nemusí byť celoplošne na celé Slovensko, ale poďme to pilotovať na jeden kraj alebo na nejakú oblasť. Tak ja tomu už naozaj nerozumiem a potom naozaj musíme rozprávať o všetkom ostatnom, že čo za tým môže byť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takže predkladáme návrh, ktorým sa mení tento zákon o vinohradníctve a vinárstve. Hlavným účelom prijatia návrhu zákona je odstrániť slovenským vinárom prekážky predaja burčiaku. Dôvodom sú klimatické zmeny, ktoré majú za následok skorší nástup slnečných a teplých dní, v dôsledku čoho hrozno dozrieva skôr.
Ďakujem pekne. To je zatiaľ všetko. Ostatné viac v rozprave, do ktorej sa teraz hlásim. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, takže spravodajská správa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radoslava Pavelku a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskoršom čítaní (tlač 1167).
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Tento návrh zákona sme vlastne predložili možno ako reakciu na to, čo sa udialo v auguste tohto roku. Možno ste to postrehli, možno nie. Na vysvetlenie, súčasná právna úprava je taká, že povolenie predávať burčiak alebo teda nápoj s názvom burčiak sa môže od 15. augusta. Tento rok vzhľadom na klimatické podmienky to vyšlo trošku skorej a pani ministerka sa rozhodla dať výnimku zo zákona a mohlo sa to predávať teda aj skorej. Avšak máme za to, že táto výnimka nie je v súlade so zákonom, a teda aby sme takýmto veciam predchádzali, rozhodli sme sa to upraviť.
Takže obmedzenie predaja burčiaku termínom od 15. augusta slovenským vinárom spôsobuje ťažkosti nielen v prípade, ak hrozno dozreje skôr, pretože je potrebné surovinu spracovať. Slovenských spracovateľov hrozna toto časové obmedzenie dostáva zároveň do pozície nekonkurencieschopného súťažiaceho subjektu na trhu, keďže v okolitých štátoch takéto obmedzenie buď je, alebo je časovo výhodnejšie. V Českej republike nápoj s označením burčiak je povolené predávať napríklad už od 1. augusta.
Keďže v Európskej únii je jednou zo základných slobôd voľný pohyb tovaru, predaj burčiakov označených iným názvom než burčiak z okolitých štátov sa na Slovensku zakázať a obmedziť nemôžeme.
Možno teraz trošku tak viac, že ako to s tým teplom je a prečo teda tento problém vlastne vzniká. Postupné otepľovanie sa prejavuje aj vo vinohradníctve. V prvom rade sa na Slovensku v posledných desiatich rokoch začalo dariť červeným odrodám, ktoré sú náročnejšie na teplo ako biele odrody. Zmeny nastali aj u bielych vín, jednak vďaka väčšiemu počtu teplých dní dosahujú tieto vína vyššiu prirodzenú cukornatosť a skoršie odrody, ktoré sú často určené práve len na konzum v podobe burčiakov, dozrievajú skôr, ako bývalo zvykom a bez umožnenia ich skoršieho legálneho predaja sa takto zbytočne zmrazovali a následne po 15. auguste rozmrazovali.
Všetky spomenuté zmeny nie sú náhodné, ale ide o všeobecne sledovaný trend. Z toho dôvodu nevidíme riešenie len v posunutí dňa, od ktorého sa bude tento burčiak môcť predávať legálnym spôsobom. Dnes nevieme, či za pár rokov, ale možno už na budúci rok bude postačovať 1. august, ako sme, nad čím sme uvažovali ako najskôr, a teda aby to bolo podobné ako v Českej republike. Ale nakoniec sme sa teda rozhodli, že v našom návrhu bude úplné zrušenie dátumu predaja.
Možno len tak na okraj ohľadne tých teplôt. Podľa konštatovania Milana Lapina, pedagóga Univerzity Komenského a člena medzinárodného tímu venovaného zmenám klímy, do roku 2050 sa očakáva zvýšenie oteplenia o 6 stupňov oproti situácii v roku 2015. Teda priemerná letná teplota sa z 27 stupňov zvýši na 33 stupňov a teplotne bude rásť počet letných dní. Rovnako sa však budú zvyšovať aj extrémne letné teploty, ktoré donedávna boli na maximálnej teplote 38 stupňov, no začnú sa dostávať aj nad 40 stupňov.
Keď sme tento návrh zákona konzultovali, tak sa, tak vznikali aj také obavy, že teda či to, ako sa to bude, či nebude nejaké podvodné správanie. Takže obavy, že bude viesť, toto viesť k nárastu predaja umelého a nekvalitného burčiaku, nezdieľame. Prípadnému neférovému predaju nikdy nezabránime a stáva sa to aj dnes. Na druhej strane skôr vidíme, ako sa zvyšuje všeobecné povedomie verejnosti o víne i nárokov konzumentov na kvalitu. Informovaný a náročnejší konzument je najlepšia ochrana pred špekulantom. A nezabúdajme, že stále tu máme predsa kontrolné orgány kvality, ktoré si tiež vykonávajú svoju úlohu.
Ďalej, možno posledný bod, mám to nazvané že úcta k zákonom. Takže to je k tomu, čo som začal. Zákony sú základným stavebným kameňom štátu. Stabilita štátu spočíva na ich pevnosti a kvalite. Často menené, menenie zákonov narúša vnútornú istotu občanov. Rovnako tak vytváranie rôznych výnimiek či účelových obchádzaní a porušovaní zákonov. Zákon nie je možné, tento zákon nie je, zákon nie je možné meniť vyhláškou. Iniciatíva ministerky Matečnej umožniť skorší predaj burčiaku tak mala ísť cez parlament. Náš návrh preto okrem svojej obsahovej logičnosti sa snaží aj predchádzať každoročným účelovým zmenám zákona, keď sa podľa potreby budú meniť termíny vhodné na predaj burčiaku.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem. No, ja tento návrh podporujem a zaujalo ma, čo pán poslanec Pavelka hovoril v závere svojho vystúpenia, a teda to je, to je úcta k zákonu. Lebo naozaj nemali by sme pristupovať, pristupovať k zákonom tak, že sa dodržiavajú len, keď nám to vyhovuje, a keď nám to nevyhovuje, tak buď ich úplne ignorujeme, alebo nájdeme cestu, ako ich, ako ich obísť.
Ja sa stotožňujem aj s tou, s tou filozofiou, že; lebo možným riešením je, že nevypustilo by sa to ustanovenie zákona, ktoré vy navrhujete vypustiť úplne zo zákona, ale by sa tam dal nejaký iný termín a zase by sa to posunulo o týždeň alebo o dva. No ale tak tým by sme ten problém možno iba niekde posunuli, ale nevyriešili, lebo tak ešte sa nám trochu oteplí a zasa, zasa budeme mať podobný problém. Čiže ak tomu nebránia nejaké závažné okolnosti typu, typu, že niečo od nás vyžaduje legislatíva aj Európskej únie a musíme, musíme byť v súlade, alebo ak to nie je nevyhnutné pre nejaký dôležitý verejný záujem, ochranu spotrebiteľa, kvalitu podnikateľského prostredia alebo, alebo podobne, no tak by sme nemali zbytočne stanovovať nejaké regulácie a povinnosti tam, kde to nie je nevyhnutné.
A beriem aj tú argumentáciu, čo sa týka kvality, lebo toho nekvalitného burčiaku sa predáva plno aj počas toho obdobia, keď sa môže predávať, takže toto nemôže byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)