35. schôdza

Ďakujem za slovo. V súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1169. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1222 z 1. októbra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa Nehézová.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Mihála. Predtým ale, samozrejme, pani navrhovateľka Verešová má slovo.
Nech sa páči.

Vážené kolegyne a kolegovia, demografická kríza predstavuje naozaj obrovský problém. Riešia ju v mnohých členských krajinách Európy, riešia ju v susedných krajinách V4. U nás nepočujem predstaviteľov vlády, že by si povedali, že toto je náš cieľ, toto je náš dlhodobý cieľ, ktorý chceme riešiť.
U nás na Slovensku je úhrnná plodnosť oscilujúca okolo 1,5, a to je hlboko pod hranicou jednoduchej reprodukcie. Narastanie problému, že naše rodiny, že nemajú deti a nemáme deti, nemáme ďalšie generácie alebo veľmi, veľmi nízky počet, tak nám spôsobí, samozrejme, a spôsobuje v podstate už, problém v dôchodkovom systéme. Ale taktiež aj spôsobí neskutočnú, neskutočný nárast a ťažkosti v zdravotnej a sociálnej starostlivosti o našich starých a chorých občanov.
Už aj ekonómovia hovoria často viac o demografickej kríze ako o HDP. V našom hnutí sme si vytýčili pomoc rodinám a hovoríme o rodinnej politike, ktorú jasne rozdeľujem od sociálnej politiky. Áno, ona sociálna politika, aj rodinná politika, má svoje prieniky, má spoločnú cieľovú skupinu, ale má iné nástroje pomoci a iné ciele.
Sociálna politika sa zameriava na človeka jednotlivca, ktorý je v núdzi, ktorý je chorý, ktorý je invalidný, ktorý je starý a jednoducho nachádza sa v nejakej krízovej situácii. Ale rodinná politika sa zameriava na rodinu ako celok a rieši podporu rodiny nielen v niektorých ohrozujúcich situáciách, ako napríklad naozaj aj materstvo a rodičovstvo je, ale jednoducho si zacieľujeme na dlhodobý cieľ podpory rodiny práve preto, že rodinu tu potrebujeme pre ďalšiu budúcnosť našej krajiny.
My sme sa v našom, a môžem povedať, že máme dve legislatívne opatrenia pronatalitné, lebo ostatné sú prorodinné, a my sme sa v tomto pronatalitnom opatrení zamerali práve na študentky a na ženy, ktoré stratia aj po dlhých rokoch zamestnania prácu.
K študentkám by som povedala, že riešime reálne problémy reálnych ľudí, pretože tento návrh zákona zacielený na študentky pochádza alebo inšpirovali nás práve študentky vysokých škôl, ktoré nechcú odkladať svoje materstvo, svoje rodičovstvo až po kariére. Jednoducho ten, ten princíp, že štúdium, kariéra a potom materstvo si obracajú na štúdium, materstvo a potom kariéra. A musíme povedať, že, že legislatívci majú prichádzať s opatreniami, ktoré niekto potrebuje. Jednoducho ak to potrebuje určitá skupina ľudí, tak je potrebné prísť s takým legislatívnym návrhom.
Na vysokých školách študuje takmer 90-tisíc mladých žien. Vek prvorodičiek na Slovensku za posledné roky narástol, je to 28 rokov. A celkovo sa zvýšil aj priemerný vek rodičiek. To som hovorila o prvorodičkách na 28 rokov a vek rodičiek sa zvýšil na 30 rokov. Podľa lekárov je ideálny čas na tehotenstvo okolo 20. až 30. roku a na tom sa celé časy nič nemení. Väčšina ženských lekárov sa naozaj svorne zhoduje na tom, že pre organizmus je najideálnejšie, ak žena otehotnie v tomto veku, teda okolo 25. až 30. roku života. A to je práve obdobie, keď mnohé ženy študujú, a dokonca je naozaj aj vidieť z mnohých analýz a štúdií, že si štúdium predlžujú, čo je veľmi dobré. Nehovorím, že to, že to je niečo, čo by nebolo správne. Je to dobré, ale niektoré študentky a niektoré tieto mladé ženy sú schopné a ochotné a chcú tak, aby zlúčili si štúdium s materstvom.
Ešte by som chcela vám povedať aj údaj o zvyšujúcej sa spontánnej potratovosti. Najvyšší počet spontánnych potratov bol zaznamenaný vo vyššej skupine, a to je nad 30 rokov až 35 rokov. Toto si všetko, aj tieto zdravotné následky, mnohé ženy študujúce uvedomujú a naozaj si plánujú založiť napríklad v poslednom roku štúdia rodinu a chcú otehotnieť. Ony však nedostanú materské. Majú síce možnosť sa dobrovoľne poistiť, ale tento nástroj je pre nich nedostupný. Je pre nich drahý. Jednoducho študentka si nemôže dovoliť platiť mesačne minimálne 150 eur na dobrovoľné nemocenské, aby neskôr získala materské. Môžeme tak povedať, že vlastne nedostávajú takýto nástroj, alebo teda že podpora štátu je pre nich nulová.
Preto sme vlastne vyriešili to naším návrhom, a to tak, že bude sa, navrhujeme, aby ženy mali možnosť platiť si dobrovoľné nemocenské výlučne pre materské, zdôrazňujem to, výlučne pre materské a bolo by to vo výške 2 % z vymeriavacieho základu, ktorý si takáto študentka určí. Myslíme si naozaj, a ako hovorím, opieram sa o reálne príklady, reálne prípady mladých žien a mladých rodín, že by im to mohlo pomôcť a odstrániť naozaj u nich strach z prípadného aj neplánovaného tehotenstva.
Naším druhým návrhom, je zacielený náš druhý návrh na, ženám, ktorým zaniklo nemocenské poistenie. Predstavte si dve ženy, ktoré desať rokov pracovali nepretržite, boli teda poistenkyňami, platili si povinné nemocenské poistenie, boli ako zamestnankyne a k 31. decembru dostanú výpoveď. Obidve stratia zamestnanie. Dnes žena, ktorá v decembri, teda tesne, tesne pred stratou zamestnania otehotnela, má nárok na ochrannú lehotu do 8 mesiacov, musí nastúpiť na materskú. Vtedy vlastne dostane aj materské. Žena, ktorá však otehotnela tesne po zániku nemocenského poistenia, teda možno týždeň, dva, tri, v januári, keďže som vám dala ten 31. december ako nejaký príklad, tak takáto žena už nie je, jej zaniklo nemocenské, a preto ona nedostane materské.
Tento náš návrh takisto pochádza z reálnych príbehov ľudí, žien, ktoré nám hovoria, že v podstate uvažovali o tom, aj žeby išli alebo prijali by ďalšie dieťa, ale keďže majú stálu prácu, tak sa na tento, á, tento plán neuskutočňuje, neuskutočnia. Vidno to aj z prieskumov, kde jasne v našej krajine vyplýva, že rodičia by chceli mať aspoň o jedno dieťa viacej, ako majú, a tak môžu využiť práve toto obdobie straty zamestnania, a teda nezamestnanosti na to, že si tento svoj plán z minulosti chcú nejak naplniť.
Obidve tieto, obidve tieto opatrenia sú pronatalitné a riešia, riešia život, riešia reálny problém ľudí a zároveň prispievajú k zvýšeniu, k zvýšeniu počtu detí, k zvýšeniu natality.
Nie som naivná a nie sme ani v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti naivní a vieme, že žiadne alebo finančné nástroje nie sú tými nástrojmi alebo jedinými nástrojmi, ktoré, ktoré podporia v ľuďoch nejakú túžbu po deťoch alebo sa bude naozaj rodiť viac detí. Vychádzam ale z Prognózy populačného vývoja do roku 2060, kde samotní prognostici aj sociológovia hovoria, že, že je isté, že nevedia, čo, čo navrhnuté nástroje teda môžu priniesť, a nezaručujú, že to práve bude zvýšenie demografickej krivky, to nezaručujú, ale upozorňujú, že štát, vláda a my v žiadnom prípade nemôžeme rezignovať, že už to tak bude, že s tým sa nedá nič robiť. Práve naopak, musíme pri..., musíme predstavovať a pripravovať opatrenia na to, aby sme túto demografickú krivku zvrátili. Títo odborníci hovoria, že nevieme, nevieme, čo urobí ďalšia generácia ľudí, ktorá nájde na stole rôzne tieto opatrenia pomoci pre rodinu. To nikto nevie v tejto chvíli odhadnúť.
Takže štát, opakujem, štát v žiadnom prípade nesmie rezignovať na propopulačné opatrenia a nástroje. Robia to tak, ako som povedala, v susedných krajinách V4-ky, ale hlavne vo Francúzsku, Holandsku, Švédsku a v ďalších členských krajinách Európskej únie.
Sme otvorení diskutovať v ďalšom čítaní, keď posuniete tento zákon do druhého čítania, o čo vás veľmi pekne žiadam, sme otvorení k diskusii. Je isté, že rozprávame s odborníkmi, je isté, že je možné niečo zmeniť. Výšku vymeriavacieho základu, vek týchto žien a podobne, keďže sa zameriavame výlučne pre získanie materského. Sme otvorení diskusii, rada vypočujem akékoľvek návrhy, ktoré, ktoré, ktorými môžeme náš návrh zmeniť, ale zároveň budem vám veľmi povďačná, keď sa s naším návrhom stotožníte a hlasovaním ho posuniete do druhého čítania.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja.
Pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Myslím, že návrh reaguje na faktické zmeny sociálneho chovania, ktoré jednoducho na Slovensku za ostatné desaťročia nastali. Myslím, že patrím k tým, ktorí môžu povedať v tejto snemovni, že si pamätajú časy, keď sa mladej žene, ktorá dosiahla 20 rokov, začalo hovoriť stará dievka, taká bola vtedy, pohľad spoločnosti na materstvo. Dnes aj nároky odbornosti si vyžadujú, že ženy naozaj idú do vysokoškolského vzdelania a ten cyklus sotva môže končiť okolo dvadsiatich rokov. Preto je tento návrh kolegýň poslankýň z hnutia OĽANO veľmi vítaný pre mnohé ženy, ktoré sa ocitnú v slepej uličke a nevedia, ako zladiť materstvo a svoje oprávnené ambície na vzdelanie.
Chcem povedať, že si zaslúži podporu a najmä, že je to veľmi pozitívny signál, že reaguje legislatíva na tú realitu vývoja sociálneho chovania, ktorá proste je pred nami, a že sa legislatíva mení v prospech reálneho života ľudí.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Milanová.

Ja v tejto súvislosti chcem povedať, že som veľmi rada, že som súčasťou poslaneckého klubu OĽANO a nielen preto, že robí pronatalitné opatrenia, a teda nielen preto, že som Natália, ale je to poslanecký klub, ktorý to s prorodinnou politikou myslí úplne vážne a svedčia o tom aj fakty, keďže len pri námatkovom spočítaní počtu detí, ktoré poslanci a poslankyne majú, tak myslím, že dlhodobo vedieme, pretože ten počet je asi 40. Takže to, že to OĽANO s rodinou myslí vážne, tak aj toto číslo o tom hovorí.
A ďalšia vec, je veľmi potrebné podporovať mladé ženy, aby sa pre materstvo nemali problém rozhodnúť aj v tom nižšom veku, pretože dnes všetci vieme, že ten trend je začínať materstvo až po tridsiatke, pretože sa argumentuje tým, že najprv treba vybudovať kariéru, treba si zabezpečiť nejaký príjem peňazí, pretože dieťa niečo stojí, a ten trend nie je dobrý. Pretože v dnešnej dobe má mnoho párov problém, aj aby dieťatko mali, a zistia to, už keď je príliš neskoro.
Takže aj prostredníctvom tohto návrhu zákona vieme zabezpečiť, aby už aj mladé ženy, študentky začali nad materstvom rozmýšľať skôr a nevideli možno tie prekážky, ktoré by vidieť za iných okolností mohli.
Takže ďakujem aj za tento návrh.

Pán poslanec Marosz.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel toto vystúpenie trošku podporiť aj štatistickými dátami. Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila počet pôrodov u mladistvých v rámci štátov Európskej únie, a teda u mladistvých, u dospievajúcich v rozhraní päť až deväť pôrodov za rok najnižší počet majú teda Holanďania, Slovinci, Dáni, Švédi, Cyprus, Taliansko, Fínsko. O niečo vyšší podiel pôrodov mladistvých matiek v rozhraní od 10 do 20 pôrodov je vo väčšine členských štátov: v Nemecku, v Rakúsku, Francúzsku a tak ďalej, v Českej republike, v Maďarsku, Poľsku, na Malte. A najvyšší počet pôrodov dospievajúcich je na Slovensku 22, v Estónsku 24, v Spojenom kráľovstve 26, v Rumunsku 40 a v Bulharsku 44. Táto štatistika je, samozrejme, u dospievajúcich, u dospievajúcej mládeže, tento návrh zákona je skôr o študentoch, ale teda môžme predpokladať, že u nás je naozaj opodstatnené hovoriť o tom, že štát má mať ochranné mechanizmy vo vzťahu k mladým ženám, ktoré otehotnejú. A je jedno, či otehotnejú, či sú pripravené na materstvo, alebo sú to náhodné tehotenstvá, je psou povinnosťou štátu, aby podal týmto matkám v tom čase ochrannú, pomocnú ruku a aby neboli vystavené rôznym stresom, ktoré sú, samozrejme, aj možno z neželaného, nechceného tehotenstva, ale na druhej strane aby neboli vystavované aj chudobe. To znamená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová, môžte reagovať na faktické.