35. schôdza

Vážené kolegyne a kolegovia, demografická kríza predstavuje naozaj obrovský problém. Riešia ju v mnohých členských krajinách Európy, riešia ju v susedných krajinách V4. U nás nepočujem predstaviteľov vlády, že by si povedali, že toto je náš cieľ, toto je náš dlhodobý cieľ, ktorý chceme riešiť.
U nás na Slovensku je úhrnná plodnosť oscilujúca okolo 1,5, a to je hlboko pod hranicou jednoduchej reprodukcie. Narastanie problému, že naše rodiny, že nemajú deti a nemáme deti, nemáme ďalšie generácie alebo veľmi, veľmi nízky počet, tak nám spôsobí, samozrejme, a spôsobuje v podstate už, problém v dôchodkovom systéme. Ale taktiež aj spôsobí neskutočnú, neskutočný nárast a ťažkosti v zdravotnej a sociálnej starostlivosti o našich starých a chorých občanov.
Už aj ekonómovia hovoria často viac o demografickej kríze ako o HDP. V našom hnutí sme si vytýčili pomoc rodinám a hovoríme o rodinnej politike, ktorú jasne rozdeľujem od sociálnej politiky. Áno, ona sociálna politika, aj rodinná politika, má svoje prieniky, má spoločnú cieľovú skupinu, ale má iné nástroje pomoci a iné ciele.
Sociálna politika sa zameriava na človeka jednotlivca, ktorý je v núdzi, ktorý je chorý, ktorý je invalidný, ktorý je starý a jednoducho nachádza sa v nejakej krízovej situácii. Ale rodinná politika sa zameriava na rodinu ako celok a rieši podporu rodiny nielen v niektorých ohrozujúcich situáciách, ako napríklad naozaj aj materstvo a rodičovstvo je, ale jednoducho si zacieľujeme na dlhodobý cieľ podpory rodiny práve preto, že rodinu tu potrebujeme pre ďalšiu budúcnosť našej krajiny.
My sme sa v našom, a môžem povedať, že máme dve legislatívne opatrenia pronatalitné, lebo ostatné sú prorodinné, a my sme sa v tomto pronatalitnom opatrení zamerali práve na študentky a na ženy, ktoré stratia aj po dlhých rokoch zamestnania prácu.
K študentkám by som povedala, že riešime reálne problémy reálnych ľudí, pretože tento návrh zákona zacielený na študentky pochádza alebo inšpirovali nás práve študentky vysokých škôl, ktoré nechcú odkladať svoje materstvo, svoje rodičovstvo až po kariére. Jednoducho ten, ten princíp, že štúdium, kariéra a potom materstvo si obracajú na štúdium, materstvo a potom kariéra. A musíme povedať, že, že legislatívci majú prichádzať s opatreniami, ktoré niekto potrebuje. Jednoducho ak to potrebuje určitá skupina ľudí, tak je potrebné prísť s takým legislatívnym návrhom.
Na vysokých školách študuje takmer 90-tisíc mladých žien. Vek prvorodičiek na Slovensku za posledné roky narástol, je to 28 rokov. A celkovo sa zvýšil aj priemerný vek rodičiek. To som hovorila o prvorodičkách na 28 rokov a vek rodičiek sa zvýšil na 30 rokov. Podľa lekárov je ideálny čas na tehotenstvo okolo 20. až 30. roku a na tom sa celé časy nič nemení. Väčšina ženských lekárov sa naozaj svorne zhoduje na tom, že pre organizmus je najideálnejšie, ak žena otehotnie v tomto veku, teda okolo 25. až 30. roku života. A to je práve obdobie, keď mnohé ženy študujú, a dokonca je naozaj aj vidieť z mnohých analýz a štúdií, že si štúdium predlžujú, čo je veľmi dobré. Nehovorím, že to, že to je niečo, čo by nebolo správne. Je to dobré, ale niektoré študentky a niektoré tieto mladé ženy sú schopné a ochotné a chcú tak, aby zlúčili si štúdium s materstvom.
Ešte by som chcela vám povedať aj údaj o zvyšujúcej sa spontánnej potratovosti. Najvyšší počet spontánnych potratov bol zaznamenaný vo vyššej skupine, a to je nad 30 rokov až 35 rokov. Toto si všetko, aj tieto zdravotné následky, mnohé ženy študujúce uvedomujú a naozaj si plánujú založiť napríklad v poslednom roku štúdia rodinu a chcú otehotnieť. Ony však nedostanú materské. Majú síce možnosť sa dobrovoľne poistiť, ale tento nástroj je pre nich nedostupný. Je pre nich drahý. Jednoducho študentka si nemôže dovoliť platiť mesačne minimálne 150 eur na dobrovoľné nemocenské, aby neskôr získala materské. Môžeme tak povedať, že vlastne nedostávajú takýto nástroj, alebo teda že podpora štátu je pre nich nulová.
Preto sme vlastne vyriešili to naším návrhom, a to tak, že bude sa, navrhujeme, aby ženy mali možnosť platiť si dobrovoľné nemocenské výlučne pre materské, zdôrazňujem to, výlučne pre materské a bolo by to vo výške 2 % z vymeriavacieho základu, ktorý si takáto študentka určí. Myslíme si naozaj, a ako hovorím, opieram sa o reálne príklady, reálne prípady mladých žien a mladých rodín, že by im to mohlo pomôcť a odstrániť naozaj u nich strach z prípadného aj neplánovaného tehotenstva.
Naším druhým návrhom, je zacielený náš druhý návrh na, ženám, ktorým zaniklo nemocenské poistenie. Predstavte si dve ženy, ktoré desať rokov pracovali nepretržite, boli teda poistenkyňami, platili si povinné nemocenské poistenie, boli ako zamestnankyne a k 31. decembru dostanú výpoveď. Obidve stratia zamestnanie. Dnes žena, ktorá v decembri, teda tesne, tesne pred stratou zamestnania otehotnela, má nárok na ochrannú lehotu do 8 mesiacov, musí nastúpiť na materskú. Vtedy vlastne dostane aj materské. Žena, ktorá však otehotnela tesne po zániku nemocenského poistenia, teda možno týždeň, dva, tri, v januári, keďže som vám dala ten 31. december ako nejaký príklad, tak takáto žena už nie je, jej zaniklo nemocenské, a preto ona nedostane materské.
Tento náš návrh takisto pochádza z reálnych príbehov ľudí, žien, ktoré nám hovoria, že v podstate uvažovali o tom, aj žeby išli alebo prijali by ďalšie dieťa, ale keďže majú stálu prácu, tak sa na tento, á, tento plán neuskutočňuje, neuskutočnia. Vidno to aj z prieskumov, kde jasne v našej krajine vyplýva, že rodičia by chceli mať aspoň o jedno dieťa viacej, ako majú, a tak môžu využiť práve toto obdobie straty zamestnania, a teda nezamestnanosti na to, že si tento svoj plán z minulosti chcú nejak naplniť.
Obidve tieto, obidve tieto opatrenia sú pronatalitné a riešia, riešia život, riešia reálny problém ľudí a zároveň prispievajú k zvýšeniu, k zvýšeniu počtu detí, k zvýšeniu natality.
Nie som naivná a nie sme ani v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti naivní a vieme, že žiadne alebo finančné nástroje nie sú tými nástrojmi alebo jedinými nástrojmi, ktoré, ktoré podporia v ľuďoch nejakú túžbu po deťoch alebo sa bude naozaj rodiť viac detí. Vychádzam ale z Prognózy populačného vývoja do roku 2060, kde samotní prognostici aj sociológovia hovoria, že, že je isté, že nevedia, čo, čo navrhnuté nástroje teda môžu priniesť, a nezaručujú, že to práve bude zvýšenie demografickej krivky, to nezaručujú, ale upozorňujú, že štát, vláda a my v žiadnom prípade nemôžeme rezignovať, že už to tak bude, že s tým sa nedá nič robiť. Práve naopak, musíme pri..., musíme predstavovať a pripravovať opatrenia na to, aby sme túto demografickú krivku zvrátili. Títo odborníci hovoria, že nevieme, nevieme, čo urobí ďalšia generácia ľudí, ktorá nájde na stole rôzne tieto opatrenia pomoci pre rodinu. To nikto nevie v tejto chvíli odhadnúť.
Takže štát, opakujem, štát v žiadnom prípade nesmie rezignovať na propopulačné opatrenia a nástroje. Robia to tak, ako som povedala, v susedných krajinách V4-ky, ale hlavne vo Francúzsku, Holandsku, Švédsku a v ďalších členských krajinách Európskej únie.
Sme otvorení diskutovať v ďalšom čítaní, keď posuniete tento zákon do druhého čítania, o čo vás veľmi pekne žiadam, sme otvorení k diskusii. Je isté, že rozprávame s odborníkmi, je isté, že je možné niečo zmeniť. Výšku vymeriavacieho základu, vek týchto žien a podobne, keďže sa zameriavame výlučne pre získanie materského. Sme otvorení diskusii, rada vypočujem akékoľvek návrhy, ktoré, ktoré, ktorými môžeme náš návrh zmeniť, ale zároveň budem vám veľmi povďačná, keď sa s naším návrhom stotožníte a hlasovaním ho posuniete do druhého čítania.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem pekne. Myslím, že návrh reaguje na faktické zmeny sociálneho chovania, ktoré jednoducho na Slovensku za ostatné desaťročia nastali. Myslím, že patrím k tým, ktorí môžu povedať v tejto snemovni, že si pamätajú časy, keď sa mladej žene, ktorá dosiahla 20 rokov, začalo hovoriť stará dievka, taká bola vtedy, pohľad spoločnosti na materstvo. Dnes aj nároky odbornosti si vyžadujú, že ženy naozaj idú do vysokoškolského vzdelania a ten cyklus sotva môže končiť okolo dvadsiatich rokov. Preto je tento návrh kolegýň poslankýň z hnutia OĽANO veľmi vítaný pre mnohé ženy, ktoré sa ocitnú v slepej uličke a nevedia, ako zladiť materstvo a svoje oprávnené ambície na vzdelanie.
Chcem povedať, že si zaslúži podporu a najmä, že je to veľmi pozitívny signál, že reaguje legislatíva na tú realitu vývoja sociálneho chovania, ktorá proste je pred nami, a že sa legislatíva mení v prospech reálneho života ľudí.
Ďakujem.

Ja v tejto súvislosti chcem povedať, že som veľmi rada, že som súčasťou poslaneckého klubu OĽANO a nielen preto, že robí pronatalitné opatrenia, a teda nielen preto, že som Natália, ale je to poslanecký klub, ktorý to s prorodinnou politikou myslí úplne vážne a svedčia o tom aj fakty, keďže len pri námatkovom spočítaní počtu detí, ktoré poslanci a poslankyne majú, tak myslím, že dlhodobo vedieme, pretože ten počet je asi 40. Takže to, že to OĽANO s rodinou myslí vážne, tak aj toto číslo o tom hovorí.
A ďalšia vec, je veľmi potrebné podporovať mladé ženy, aby sa pre materstvo nemali problém rozhodnúť aj v tom nižšom veku, pretože dnes všetci vieme, že ten trend je začínať materstvo až po tridsiatke, pretože sa argumentuje tým, že najprv treba vybudovať kariéru, treba si zabezpečiť nejaký príjem peňazí, pretože dieťa niečo stojí, a ten trend nie je dobrý. Pretože v dnešnej dobe má mnoho párov problém, aj aby dieťatko mali, a zistia to, už keď je príliš neskoro.
Takže aj prostredníctvom tohto návrhu zákona vieme zabezpečiť, aby už aj mladé ženy, študentky začali nad materstvom rozmýšľať skôr a nevideli možno tie prekážky, ktoré by vidieť za iných okolností mohli.
Takže ďakujem aj za tento návrh.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel toto vystúpenie trošku podporiť aj štatistickými dátami. Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila počet pôrodov u mladistvých v rámci štátov Európskej únie, a teda u mladistvých, u dospievajúcich v rozhraní päť až deväť pôrodov za rok najnižší počet majú teda Holanďania, Slovinci, Dáni, Švédi, Cyprus, Taliansko, Fínsko. O niečo vyšší podiel pôrodov mladistvých matiek v rozhraní od 10 do 20 pôrodov je vo väčšine členských štátov: v Nemecku, v Rakúsku, Francúzsku a tak ďalej, v Českej republike, v Maďarsku, Poľsku, na Malte. A najvyšší počet pôrodov dospievajúcich je na Slovensku 22, v Estónsku 24, v Spojenom kráľovstve 26, v Rumunsku 40 a v Bulharsku 44. Táto štatistika je, samozrejme, u dospievajúcich, u dospievajúcej mládeže, tento návrh zákona je skôr o študentoch, ale teda môžme predpokladať, že u nás je naozaj opodstatnené hovoriť o tom, že štát má mať ochranné mechanizmy vo vzťahu k mladým ženám, ktoré otehotnejú. A je jedno, či otehotnejú, či sú pripravené na materstvo, alebo sú to náhodné tehotenstvá, je psou povinnosťou štátu, aby podal týmto matkám v tom čase ochrannú, pomocnú ruku a aby neboli vystavené rôznym stresom, ktoré sú, samozrejme, aj možno z neželaného, nechceného tehotenstva, ale na druhej strane aby neboli vystavované aj chudobe. To znamená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za podporu a zároveň tak dúfam aj žiadam, aby sa aj ostatní naši kolegovia a kolegyne s týmto naším návrhom stotožnili. Radi na akúkoľvek otázku, rada odpoviem.
Pretože chcem povedať, že vlastne na ženy, ktoré sú, ktoré sú v období najvyššej fertility, čo vysokoškoláčky naozaj sú, sa netýka žiadne z opatrení, ktoré sú pre nich ale dostupné. Lebo viem, áno, je to tak, dobrovoľné poistné ony majú k dispozícii, ale nie je pre nich dostupné. A chceme sa zameriať práve na ne, lebo sú naozaj veľmi šikovné a schopné, tak mi to hovoria, zvládnuť aj štúdium, aj, aj materstvo a potom takto s deťmi nastúpiť a začať budovať kariéru. To si nevymýšľam, to som si nejako nevymyslela alebo nevycucala z prsta, ako sa to hovorí, ale chcú už aj s deťmi začať kariéru a potom napríklad lekárky nepretržite pracovať. Nepretržite pracovať. Pretože vieme, že práve aj v tomto, v tomto odvetví medicíny sú ich výpadky z práce naozaj veľmi zložité a potom nedosahujú tú, tú odbornosť a tú úroveň ako aj ich kolegovia muži.
Takže naše ženy sú šikovné mladé ženy sú šikovné a o tento návrh zákona ma žiadali. Prerokovala som si ho s odborníkmi a je teda tuná taká možnosť, aby nástroj dobrovoľného nemocenského výlučne len pre materské existoval.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, existuje takáto knižka (rečník knižku názorne na okamih ukázal plénu), v ktorej je všeličo napísané a napríklad aj to, či sa oplatí dobrovoľné nemocenské poistenie za toho súčasného právneho stavu. A nechcem vás zaťažovať detailami, ale poviem, že oplatí. Zaplatíte niečo vyše 4 000 eur na dobrovoľnom poistení, v prípade matky, budúcej matky, a dostanete 11 000 eur na materskej. Čiže ten celkový profit je cca, približne 7 000 eur. Takže pokiaľ študentka má nejaký kapitálik a je schopná si zaplatiť tých niečo vyše 4 000 eur na dobrovoľné nemocenské poistenie v tom balíku, ktorý dnes existuje s dobrovoľným dôchodkovým poistením, ktoré sa povinne musí platiť v tzv. balíku, tak za tú svoju investíciu vo výške niečo vyše 4 000 eur dostane materskú v celkovej výške za tých osem mesiacov 11 000 eur, čiže má plus 7 000, no, podľa mňa sa to oplatí. Len háčik je v tom, že musí si niekde zohnať, povedzme od rodičov, od otca dieťaťa, 4 000, aby si to dobrovoľné poistenie platila. Takže len toľko na doplnenie komentára k súčasnému stavu.
Ja sa trošku vrátim do minulosti, keď bolo samostatné dobrovoľné poistenie a dokonca sa dalo platiť aj v súbehu s povinným poistením, to sa, samozrejme, študentiek netýkalo, ale aj iných budúcich mamičiek, ktoré pracovali, tak túto možnosť mohli využiť. No a prišiel, teda bolo to v rokoch po roku 2004, to boli zlaté časy pre ženy, ktoré si chceli zvýšiť materskú, pretože vtedy ten zákon bol v úplne šialenom stave, bol, ementál je slabé slovo, ten bol tak deravý, za čo patrí, v úvodzovkách, vďaka tým, ktorí ho prijali, ale aj ministerke Tomanovej, ktorá za celé štyri roky s tým nebola schopná nič urobiť, keď prax ukázala, že sa to dá fakt zneužívať. Vtedy sa dala získať, ja to nazvem tak, že 60-násobná materská. Keď niekto špekulatívne mal 60 nemocenských poistení, na nejaké mikrodohody, tak mohol veľmi lacným spôsobom získať obrovské peniaze na materskej, obrovské.
No a existovala teda možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré bolo samostatné, tak ako to vlastne teraz navrhujete. To znamená veľmi lacné, pretože tam je tá sadzba len tie, tu je reč o dvoch percentách, ale kvôli materskej, ale v zásade tam bola sadzba 4,4 %, ale aj to je máličko oproti tomu, že sa z toho dala pol roka čerpať vysoká, relatívne vysokánska materská. Čiže ten systém bol pre toho, kto ho poznal a kto sa nebál ho využiť, ak nepoviem rovno slovo zneužiť, bol úžasne výhodný a začalo to, začalo to byť tak že nekontrolovateľné, by sa dalo povedať, začalo sa to celé sypať z hľadiska rozpočtu Sociálnej poisťovne. Tak prišiel minister, ktorý tým veciam rozumel, člen Radičovej vlády, ktorý v tom urobil sek, a odvtedy je dobrovoľné nemocenské poistenie v tzv. balíku. No a potom prišiel minister súčasný, ktorý to ešte pritvrdil tým, že dobrovoľné nemocenské poistenie nie je možné v súbehu s povinným, čiže ďalšie obmedzenie.
No, tak to máme teda súčasný stav, ktorý teda umožňuje získať materskú z dobrovoľného nemocenského poistenia. Ja som v úvode povedal, že podľa môjho názoru výhodne, len to vyžaduje mať 4 000 eur na začiatku a hlavne vyžaduje si to aj aktívne rozmýšľanie. Každá študentka, keď akosi nechápe, čo je to plánované rodičovstvo do slova a do písmena, tak jednoducho nebude mať nič.
Takže vy ste priniesli tento návrh. Ja keď som si ho prečítal prvýkrát, tak poviem úprimne, som sa zhrozil, že, preboha, čo to chcete urobiť za obrovskú dieru v sociálnom poistení. Pretože ja teraz poviem čísla. Dobre? Prepáčte, možno to niekoho unavuje, ale treba to povedať.
Pri tomto návrhu, keď si študentka veľmi šikovne a rozumne zvolí podľa vášho návrhu dobrovoľné nemocenské poistenie, najprv tri mesiace z minimálneho základu, povedzme z 500 eur, zaplatí tri mesiace po 10 eur na poistnom, to je dokopy 30 eur za tri mesiace, odhlási sa, ďalší deň sa znova prihlási, už keď je tehotná, treba to robiť do siedmeho týždňa tehotenstva, čo je stíhateľné, keď sa trošku, ako sa hovorí, sleduje a je u lekára a tak, takže potom keď sa v siedmom týždni prihlási znova, ale už si zvolí maximálny reálny základ, čiže povedzme zaokrúhlene 2-tisíc eur a platila by si 40 eur mesačne, toto bude robiť šesť mesiacov, 6 x 40 je 240 eur, tam sme mali tých 30, to je 270 eur, čiže za-in-ves-tu-je do dobrovoľného poistenia 270 eur a získa na materskej maximálnu materskú, čo je za celých osem mesiacov vyše 11-tisíc eur. Hej? Čiže ešte raz, za investíciu 270 eur získa 11-tisíc eur.
No keď som si to spočítal, tak mi zbytok vlasov dupkom stál a hneď som aj napísal niekde pod blog pána Surovčíka, myslím, svoju tak akože na moje pomery relatívne umiernenú reakciu, že toto cezo mňa nemôže prejsť, keď sa o tom bude rokovať.
Potom som si prečítal blog pani Navrátilovej, ktorá je za tým všetkým, a zmenil som názor. Zmenil som názor aj pod vplyvom toho, že aj my SPOLU - občianska demokracia, samozrejme, uvažujeme, čo ďalej s materskou, čo ďalej so systémom v sociálnom poistení, čo ďalej s pôrodnosťou, s tým vývojom takým, aký je.
Ten vývoj je taký, že za posledné roky nám počet narodených detí stúpa. Ak sa nemýlim, dnes je to, v tomto roku okolo, alebo vlani okolo 58-tisíc. Predtým to bolo tie dva, tri, štyri roky dozadu, sa to hýbalo niekde na úrovni 55, potom 56, predtým to bolo dokonca iba 50-tisíc, v čase krízy. Čiže ten počet narodených detí nám pomaličky stúpa, dobre, ale nemali by sme s tým byť spokojní, pretože aj keď ten počet živo narodených detí v prepočte na rodinu alebo na jednu matku nám začína stúpať, my máme, my sme v ťažkom prúseri preto, lebo už tu sú generácie tých dnešných 10-, 15-ročných detí, kedy sa v tom jednom ročníku narodilo len 50-tisíc detí, a keďže tých detí je málo, tak aj ich detí bude málo. Pretože keď raz máte málo budúcich rodičov, málo budúcich rodín, tak aj keby tá matka rodila v prepočte 2,5 dieťaťa alebo 2,5 dieťaťa, alebo 3 deti na rodinu, tak už tým, že tých rodín máme, budeme mať málo oproti súčasným Husákovým deťom, tak hrozí tu ďalší demografický prepad. Takže akékoľvek opatrenie, ktoré nám pomôže zvýšiť pôrodnosť, by sme mali vítať všetkými desiatimi.
No a my teda SPOLU - občianska demokracia uvažujeme obdobne ako vy, čo by sa s tým dalo spraviť, a poviem tak veru, pravdupovediac, že tuto to nerátajme. Tuto pán Tomáš, ja ho spomínam, škoda, že tu nie je, teraz by som mu dal vyslovene za pravdu, nerozmýšľajme excelovsky. Nerozmýšľajme v excelovských tabuľkách. Rozmýšľajme v širšom kontexte. Rozmýšľajme aj politicky. Je jasné, že keď tu uvoľníme určité pravidlá a zavedieme niečo, čo by sa mohlo excelovskému matematikovi zdať neuveriteľne výhodné pre tých mladých, áno, dobre, tak podľa toho môjho prepočtu Sociálna poisťovňa alebo štát, ako chcete, príde o 11-tisíc eur. Ale pozor, to nie sú peniaze vyhodené do nákupu zbytočných stíhačiek. To sú peniaze, ktoré dostane nejaká živá rodina. A za tými peniazmi je, skrátka, ďalšie narodené dieťa, ktoré nám tu pribudne.
Ešte k tej demografii. Toto už, myslím, zaznelo. Priemerný, priemerný vek prvorodičky na Slovensku sa dnes hýbe niekde k 30 rokom, áno? To je strašne zlé, pretože už logicky, keď prvé dieťa má žena v tridsiatke, no tak koľko ešte detí bude asi tak mať? Aj keby bola tá rodina finančne zabezpečená neviem ako dobre, aj keby neviem ako dobre fungovali škôlky na Slovensku, čo teda ani v prvom, ani v druhom prípade, bohužiaľ, tak nie je, tie rodiny zabezpečené nie sú, škôlky nefungujú, nemáme ich. Robíme tu jasličkové zákony, ktoré to ešte viac kazia. Keď raz sa prvé dieťa narodí v tridsiatke alebo ešte neskôr, lebo to je v priemere, to znamená, že je tu polovica žien, ktorým sa narodí dieťa až po tridsiatke, preboha. To znamená, druhé dieťa má možno v tridsiatich štyroch, tridsiatich piatich rokoch, no a potom už ďalšie sa jednoducho bojí mať. Nemusíme si vysvetľovať prečo. Takže ten počet detí v rodine, aj keby mali akúkoľvek túžbu mať päť detí, tak ako mám napríklad ja, tak, skrátka, už to, už sú tam obavy zo zdravotného stavu, už to nepôjde.
Čiže my sa musíme snažiť robiť opatrenia, aby tie naše ženy, mladé ženy, vedeli rodiť skôr. No a na druhej strane chceme, aby naše deti mali dobré vzdelanie, aby študovali. Tak teraz to je trošku proti sebe. Keď raz mladá žena, študentka, študuje do 23-25 rokov a chce mať naozaj kvalitné vzdelanie, študuje na doktorandskom stupni, študuje na druhej vysokej škole, to je všetko skvelé, pretože to jej vzdelanie bude fajn, bude vzdelaná, bude mať lepší príjem a tak ďalej, národ ako-taký bude vzdelanejší, aj tie deti, ktoré bude mať, budú lepšie vychované, to jednoducho je fakt. Takže toto my chceme, ale zároveň chceme, aby mala dieťa skôr. No tak to je jednoducho, to sú dve, dva, dve protichodné želania. Čiže my musíme hľadať spôsob, ako čím viac uľahčiť čím skorší pôrod študentkám.
No teraz hovorím ako excelový odborník zase, tak prepáčte, možno by som mal voliť diplomatickejší jazyk, ale jednoducho k veci.
Tým pádom ja tento návrh považujem za dobrý, ale ako to už tak býva, ja mám ešte lepší. Ja ho, bohužiaľ, nemám tu, pretože mňa to napadlo pred týždňom práve na základe toho, čo ste vymysleli, aj na základe toho, že som si teda preštudoval návrh mojej kolegyne Simony Petrík, ktorá ho tu prednesie zrejme v pondelok, a ten návrh pre priblíženie je o tom, že nie za všetky, nie všetky študentky, ale doktorandky, čiže študentky tretieho stupňa vysokej školy by mali štátom, štátom platené poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie.
Ja teraz nechcem dlhé minúty, už sa mi kráti čas, hovoriť o dôchodkovom poistení, ale cítite, čo by som asi povedal, ale k téme. Čiže za tú doktorandku by štát mal platiť nemocenské poistenie.
Čiže neriešme tu teraz, prepáčte, fakt, naozaj, teraz sa vás nechcem dotknúť, bavme sa konštruktívne, nám sa nepáči návrh na nejaké špeciálne dobrovoľné nemocenské poistenie s nejakým výhodným režimom, lebo to by aj okrem iného zavádzalo pocit krivdy medzi iné ženy, ktoré by toto nevyužili, lebo už neštudujú alebo študovali, už doštudovali, systematickejší návrh, ktorý by nebol nejakou zásadnou novinkou, niečím revolučným, ale skôr evolučným, je návrh, aby za tých študentov alebo študentky platil poistné štát.
Ja som vám pred chvíľkou nie náhodou povedal, že stačí investícia pri vašom návrhu 270 eur. Čiže študentka by dala 270 eur do systému, do Sociálnej poisťovne, dostala by maximálnu materskú. Či dá 270 eur alebo nulu, lebo to zatiahne štát, to je, prosím vás, úplne jedno, hej? Rozumiete? Váš návrh hovorí, že musí zaplatiť 270 eur, ja hovorím, to je tak nízka suma, že keď nedá vôbec nič, to je v praxi to isté, hej? Rozumieme sa?
Čiže ja tento váš návrh v dobrom odmietam a hovorím a budem presadzovať, aby za študentky platil nemocenské poistenie štát, čiže aby nemocenské poistenie tým pádom mali. A tu potom treba ešte, samozrejme, si prediskutovať, a z akého vymeriavacieho základu ten štát to bude platiť? Z minimálneho? Z maximálneho? Pri tom návrhu, ktorý sa týka doktorandiek, je to relatívne možno rozumne dané, ako výška toho doktorandského štipendia. Neviem presne, v akej výške sa tie doktorandské štipendiá pohybujú, odhadujem, že je to niekde okolo 500 eur, možno 600, ja neviem, neviem, nie som tam doma, takže tomu by potom zodpovedala aj výška toho materského, samozrejme, hej? Pri 500-eurovom základe je materskej necelých 400 eur mesačne, čo je teda "radikálne" viac ako rodičák, ktorý je na budúci rok 220 eur. Čiže pomohlo by to tým študentkám.
Čiže ja teda navrhujem v rámci diskusie toto. Virtuálne, pretože na papieri to nemám. Na papieri to bude možno na ďalšej schôdzi, ak to teda prejde cez príslušný výbor, ktorý to možno posúdi, že to tu už bolo a treba čakať pol roka.
Čiže ja budem navrhovať, aby štát platil nemocenské poistenie za, minimálne za študentky od 1. stupňa po 3. stupeň vysokej školy. Treba sa, samozrejme, nejako dohodnúť, že či aj za tie, ktoré prekročili štandardnú dobu štúdia, či za tie, ktoré sú na druhej vysokej škole. Podľa mňa áno, lebo prečo nie, hej? Nech je toto nemocenské poistenie teda použiteľné minimálne v prípade nároku na materské.
A otázka na diskusiu je, aký by mal byť vymeriavací základ, čomu teda bude odpovedať aj tá budúca materská, možno nejaký taký nástrel, ktorý by som dal takto teraz do pléna, je tak ako pri dôchodkovom poistení. To znamená 60 % priemernej mzdy, aby sme tam nezavádzali nejakú ďalšiu veličinu. To dnes je asi 550 eur mesačne, čo by zodpovedalo materskej niečo vyše 400 eur mesačne. Samozrejme, závisí to od priemernej mzdy. Medziročne priemerná mzda nám teraz utešene rastie, čiže aj tá materská by potom potenciálne bola vyššia.
Čiže, voľne povedané, toto je moja predstava. A teraz ešte teda sa vrátim k vášmu návrhu, ktorý teda nekritizujem, len opakujem, som za, len hovorím, debatujme o tom, urobme to ešte lepšie.
No a teraz technicky, keďže vy ste tu, je prvé čítanie, ja budem hlasovať za, čiže podporím tento váš návrh, aby prešiel do druhého čítania, a uvidíme, či sa to teda do toho druhého čítania dostane, lebo nezáleží to len od nás, ale aj ostatných kolegýň, kolegov, ako sa k tomu postavia. A keby sa to do toho druhého čítania dostalo, tak je mesiac na diskusiu. Dobre?
Čiže som za, ale počuli ste teda môj plán a poprosím zároveň duplicitne či recipročne, či ako, aj keď to je zlý výraz, o podporu návrhu Simony Petrík, dajme to potom dokopy.
A ešte sa vrátim k tej ochrannej lehote. Bez debaty, jasné, dobrá vec, aj keď tu by som vám vedel citovať, že ako sa to dá urobiť lepšie, kto chápe určité princípy, ale o tom potom, hej, ako hovorí pán predsedajúci. Keď už nič iné, tak v každom prípade to predĺženie ochrannej lehoty pre materskú na 15 mesiacov je určite fajn a to bez nejakých väčších výhrad podporujem.
Čiže uzavriem, uzavriem svoje vystúpenie, kolegovia, ktorí ste čakali na to, že budem dlho rozprávať. Dosť dlho som rozprával? Dosť dlho, dobre. Uzatváram svoje vystúpenie ešte raz konštatovaním, že napriek určitým výhradám podporím a budem to odporúčať aj kolegyniam, kolegom, tento váš návrh. Možno bude úspešný aj u ostatných. V každom prípade táto téma je veľmi dôležitá. Treba podporiť našich študentov v zmysle, aby sa nebáli mať deti, aby nám týmto spôsobom deti pribudli, to je naše najväčšie bohatstvo. A, samozrejme, má to aj ten rozmer, že mierne tým zatraktívnime štúdium na našich vysokých školách, lebo na Slovensku, keď to mať takto zavedené budeme mať, tak je menšia pravdepodobnosť, že študentky pôjdu študovať do Českej republiky a podobne, kde takáto vymoženosť nie je a možno ani nebude.
Ešte raz, držím palce, podporujem.

Ďakujem za slovo. Veľmi dobré vystúpenie, veľmi sa mi to páčilo a potvrdzuje sa, že viac hláv. viac rozumu a že keď sa ozaj spoja dobré myšlienky, že by mohli prísť aj lepšie výsledky.
A k tomu by som teda ešte povedal, že bolo by to teda na prospech mladých rodín študentov, študentiek a z takého zdravotného hľadiska alebo z pohľadu pôrodníka, pôrodníci tvrdia, že ženy by mali rodiť v čo mladšom veku. Samozrejme, nemyslím to v nejakých 13, 14 rokoch, ale ten vek rodičiek sa posúva k tridsiatke, za tridsiatku. Toto by práve bolo umožnenie tým mladým ženám, že by mohli začať rodiť skôr a je to ďaleko lepšie aj pre tie ženy, aj pre tie deti, tie pôrody sú ďaleko ľahšie, to donosenie toho plodu je ľahšie a tak ďalej.
Takže aj z takého zdravotného hľadiska si myslím, že by to bol veľmi dobrý krok, umožniť tým ženám, aby nemuseli odkladať to svoje prvé tehotenstvo niekde k tridsiatke alebo po tridsiatke.
Ďakujem pekne.

Kolega Mihál, keď si sem šiel, tak som rozmýšľala, že či budeš veľmi kritický, ale celá táto debata k nášmu návrhu zákona sa už viedla ešte pred touto schôdzou, pretože to mnohí asi neviete, ale pri podaní, po podaní nášho návrhu zákona v podateľni Národnej rady vznikli diskusie na sociálnych sieťach. A ja som sa tomu veľmi tešila, lebo presne ako povedal kolega Suchánek, že viac hláv, viac rozumu, nás to vyprovokovalo k ďalším rozmýšľaniam a premýšľaniam čo ďalej.
Nikdy v živote by som si nedovolila ja konkurovať tebe ako exministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, práve preto je vedľa mňa odborný tím ľudí, ktorí poisteniu rozumejú a sami ma oni zasväcujú do tohto, do tejto vedy, ktorá je skutočne veľmi náročná, veľmi náročné pochopiť celé to poistenie. Ja som len vedela, kde je problém. Ja som vedela, že študentky, mnohé vysokoškoláčky sú zodpovedné a plánujú svoje rodičovstvo. Veď to je úžasné! Však my práve toto potrebujeme, lebo bez plánovania, bez zaplatenia 270 dní nemocenského sa nedostanú k materskému, takže sú zodpovedné a plánujú.
Takže ja som vedela ten konkrétny prípad zo života a odborníci to domysleli. A že ty, kolega Mihál, si to ešte takýmto spôsobom vlastne aj doplnil, sa veľmi teším.
A posledná veta je, že verím, že my ako opoziční politici, tiež tá naša úloha toho opozičného politika je mimoriadne dôležitá, pretože prinášame tieto témy zo života do tohto pléna, do tohto parlamentu a vidím na skúsenostiach, že sa inšpirujú nimi vládni poslanci. Tak dúfam, že aj to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Cítim ten súzvuk, veľmi sa tomu teším.
Pán kolega Suchánek, pani kolegyňa Verešová, je to na dobrej ceste a teším sa, že sa takto otvorila diskusia nielen o dôchodkoch a dôchodkovom veku, zastropovaní dôchodkového veku, ale ešte dôležitejšia diskusia o tom, kto tie dôchodky vlastne zaplatí, prečo sa na Slovensku rodí málo detí, ako vieme tvorivo a rozumne hľadať spôsoby, ako podporiť pôrodnosť. A našli sme ten problém. Našli sme ten problém práve v tom, že vzdelané ženy, všetka česť, možno je to určitá obeť, študujú, ale tým pádom odkladajú materstvo a, bohužiaľ, sú tu aj prerušenia, ktoré by možno nemuseli byť.
Takže je výborné, že tú diskusiu obraciame k téme, prečo sa rodí málo detí, nie je to len o tých chýbajúcich škôlkach. Prečo sa rodí málo detí? To tu ešte, myslím, nezaznelo. Z tých 58-tisíc detí, ktoré sa momentálne ročne narodia, zhruba len polovica žien má nárok na materskú. Hej? Pýtajme sa prečo. Ja, bohužiaľ, nemám k dispozícii presné štatistiky, ako to presne je, prečo tá druhá polovica žien nárok na materskú nemá, ale predpokladám, že z nich je práve veľa študentiek, ktorým to potom robí finančný problém. Čiže snažme sa im pomôcť nielen v tom, že materská sa úspešne zvyšuje, predlžuje, na materskú môžu ísť otcovia, ale hľadajme, chyba dnes je práve v tom, že študentky na materskú nárok nemajú. Čiže svojím spôsobom je táto skupina ľudí diskriminovaných za to, že študujú.

Veľmi pekne ďakujem všetkým diskutujúcim aj za podporu, veľmi ďakujem aj tým, ktorí v tom virtuálnom priestore diskutovali už pred touto schôdzou o našom návrhu, ktorý nazývame že materské pre študentky.
A chcem ešte jednu vec povedať, že práve to, že naša nová sadzba poistného bude výlučne pre materské, tak sa tam zabraňuje tomu, aby sa z tehotenstva stávala choroba. Lebo naozaj, keď si platia celý balík nemocenského dobrovoľného, tak mnohé môžu potom teda už počas tehotenstva, ako si zaplatili 270 dní, ale už počas tehotenstva ísť na PN-ku a to zase už je teda nejaké zneužívanie, využívanie. To som chcela tým povedať, že nová sadzba poistného výlučne pre materské je naozaj podpora, podpora pôrodnosti a podpora materstva na, týchto vysokoškolských žien.
Ešte by som chcela povedať, že boli tam v blogoch také otázky, že diskriminujeme ďalšie skupiny žien. Chcem povedať, že pronatalitné opatrenia nikdy nemôžete urobiť tak, že budú všetky cieľové skupiny spokojné a zahrnuté do jedného balíka. Pre SZČO ženy patrí nejaké iné opatrenie, my sme si v tejto chvíli a v tomto návrhu vybrali študentky a ženy, ktoré stratia zamestnanie.
Taktiež chcem povedať, že napríklad aj pri reťazení pôrodov sa v určitej dobe stalo, a to si budeš ty, kolega Mihál, pamätať, že aj keď zaniklo ženám nemocenské poistenie, lebo prerušenie je zánik vlastne de facto, tak pri reťazových pôrodoch majú opäť, dostanú pri druhom dieťati materské. A aj vtedy to bolo napádané ako nesystémové, ale je to mimoriadne dobré. Mimoriadne dobré.
Takže často sa niečo ukazuje, že toto je nesystémové a zavádzate, nejako, nejako tak vyzdvihujete jednu skupinu nad druhou, ale som rada, že tu zazneli tie, tie slová aj od teba, od iných poslancov, že, že je potreba, je veľká, vysoká potreba podporiť pôrodnosť mladých žien.
Už len na záver chcem povedať, že naša rodinná politika, naše rodinné opatrenia, prorodinné a pronatalitné opatrenia sme, sme pripravili akoby také tri balíky opatrení pre rodiny, a to je:
Daňové zvýhodnenia, ktoré sú pre pracujúcich rodičov, v tom je rozdiel rodinnej politiky od sociálnej. Daňové zvýhodnenia.
Druhý balík opatrení je podpora bývania pre mladých ľudí.
A tretí balík opatrení, a tiež to tu zaznievalo, sú služby pre rodinu. Služby pre rodinu znamená služby voľnočasových aktivít, keď žena a muž a otec a žena matka chcú zosúladiť rodinu s prácou. Množstvo rôznych aktivít. Služby poradenské, keď sa do rodiny narodí dieťatko, ktoré má nejaké, nejaké, neskorší vývin alebo je poškodené, včasná intervencia, sieť poradní. Takisto služby, keď mám člena rodiny chorého a starého, teda seniora.
Toto všetko potrebuje rodina. A to je v našej koncepcii rodinnej politiky ako súbor opatrení, kedy myslím si, že dosiahneme, aby na Slovensku boli spokojné rodiny a celé to prostredie Slovenska by bolo priateľské rodinám.
Takže ešte raz prosím aj ostatných mojich kolegov a kolegyne o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.