35. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som tu v úvodnom slove v krátkosti predstavil tento návrh zákona, ktorého cieľom je, aby sa zaviedla nová kategória odborného zamestnanca - školského mediátora.
A viac potom vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim týmto ako prvý.
Ďakujem.

Registrujem, pán navrhovateľ.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Pčolinskej. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1179). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, výskum (pozn. red.: správne "mládež") a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Žarnay, ale v súlade s rokovacím poriadkom požiadal o slovo pán navrhovateľ.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Takže ešte raz prajem všetkým príjemný piatkový deň.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona, tak ako je napísané aj v dôvodovej správe, je posilnenie zdravého prostredia a medziľudských vzťahoch v školách a v školských zariadeniach, a to najmä z pohľadu správania sa jednotlivých účastníkov vzdelávacieho procesu s ohľadom na slušnosť, vzájomnú úctu, rešpekt a toleranciu k odlišnosti, aby sa predišlo napríklad pomerne často sa vyskytujúcej šikane nielen medzi žiakmi samotnými, ale častokrát aj medzi učiteľmi a vedením školy alebo školského zariadenia.
Riešenie, s ktorým prichádza naše hnutie, je zavedenie konkrétnej osoby, ktorá by bola nestranná, ktorá by bola ochotná počúvať, vidieť veci v súvislostiach, byť trpezlivá, vnímavá, bola by dobrým poslucháčom a veľmi dobre by vedela, kedy práve tie spory, ktoré na našich školách sú, už prerastajú do právnej formy riešení.
Je to problém, o ktorom by sme mali hovoriť neustále. Je to problém, ktorý sa tak plíživo dostal do našej spoločnosti. A bol aj predtým, len sa o tom možno menej hovorilo, ale je potrebné o ňom hovoriť. Je potrebné zviditeľňovať vždy konkrétne prípady na školách, treba ich stále zverejňovať, treba o nich hovoriť, pretože len toto je cesta, ak chceme riešiť nejaký problém, že si uvedomíme, že problém tu máme, že sa nebojíme o ňom hovoriť a pomenúvať ho.
Samotné, dnes už máme už aj určité čísla, ktoré nie sú vôbec lichotivé. Podľa správy Štátnej školskej inšpekcie, ktorá v minulom školskom roku, v minulých školských rokoch iniciovala dotazník konkrétne pre žiakov 6. a 8. ročníka na základných školách, na prvý pohľad pekné číslo, 80 % respondentov sa cíti v škole bezpečne. Ale opakovane bol obeťou šikanovania takmer každý piaty žiak. Takmer každý piaty žiak.
A svedkom šikanovania takmer polovica slovenských žiakov. To šikanovanie totiž nesúvisí len s tým, ako si možno niektorí predstavujú, že tam je len jeden agresor. V princípe stále ide o to, aby agresor zapájal do svojej činnosti aj ostatných. A tak sa stáva, že ak hľadáme pravdu mnohokrát a je to potom viditeľné, ale keby sme to, držali sa podľa nejakého pravidla väčšiny, problém ako keby neexistoval, vymýšľa si to len jedna konkrétna osoba, to jedno konkrétne dieťa, ktoré trpí a znáša a častokrát mlčí.
Tu je priestor pre spoluprácu rôznych odborných zamestnancov. Počul som výtku, že prečo zavádzať ďalšieho odborného zamestnanca. Prečo v tých kompetenciách, ktoré tam sú uvádzané, sú veci, ktoré sa môžu týkať aj ostatných. A prečo by to nemohli urobiť aj tí druhí? To práve podľa mňa problém nie je. Ten prienik jednotlivým kompetencií konkrétnych zamestnancov a konkrétnych ľudí, ktorí sa deťom venujú, ak tam dochádza k čomusi, čo je podobné, je to skôr výzva pre to, aby spájali sily. A pritom všetkom aby zároveň tu bola osoba, ktorá bude mať patričný nadhľad. Pretože toto často je hlavný problém - miera subjektivity.
Zároveň by tento zamestnanec, tento odborník, ktorý prejde patričným vzdelávaním, mal pracovať s konkrétnymi žiakmi a študentmi už na začiatku. Už dnes máme formu rovesníckej mediácie, kde sa to deti vedia naučiť. Dneska to už funguje. A sú to techniky, o ktorých treba hovoriť aj tu v pléne Národnej rady a šíriť to ďalej. Sú to techniky, ktoré idú presne opakom k tomu, aká je dnes doba, že máš ostré lakte, máš jasný postoj, máš silný hlas a vieš sa presadiť. Dnešná doba skôr praje agresivite a výraznosti. Ale pritom existujú techniky, ktoré vám, keď ich naučíme, tie deti, a budú ich používať v konkrétnom živote, zatiaľ v uzatvorenom priestore triedy a školy a potom neskôr aj vo svojom vlastnom prostredí, tieto techniky môžu pomôcť celej spoločnosti. Je to o tom, a dnes už našťastie máme aj mnoho vzdelávacích zdrojov, ktoré prichádzajú aj zo sveta, aj u nás sa tomu odborníci venujú, ako sa dá robiť argumentačná sebaobrana, akým spôsobom máme reagovať na agresora. Že to nie je o tom, aby sme hrali jeho hru. Je to skôr o tom, aby sme mu vybili argumenty. Agresor totiž, alebo primárne mu ide o to, aby sa vyvŕšil na tom slabšom. A pointou je, aby sme nedávali najavo tú slabosť, aby sme vedeli oponovať, aby sme sa vedeli postaviť nespravodlivosti. A spájať sa navzájom, keď vidíme, že sa deje nespravodlivosť môjho spolužiakovi, môjmu kolegovi, a nie ticho mlčať.
Nick Vujicic, známy motivátor, má jednu takú dobrú prednášku, kde vysvetľuje študentom na strednej škole, ako to v živote chodí, že ten trend byť tvrdý a presadzovať sa za každú cenu po určitom čase sa vždy môže vrátiť aj nám. Čiže to, čo sme nechali niekomu inému okúsiť, potom neskôr zažijeme i my, pretože všetko sa vráti ako bumerang.
A preto je podstatné, aby sme vytvorili priestor pre to, aby títo odborníci mohli na našich školách fungovať. Samozrejme, toto je len prvý krok. Je to krok, ktorý odborníci poznajú, upozorňujú na nich už dlhodobo, a práve preto prichádzame aj s týmto návrhom zákona, aby sme začínali práve v školskom prostredí. Pretože pokiaľ začneme problém riešiť už tu, dokážeme pomôcť celej spoločnosti. Toto je mimoriadne dôležité, aby to bolo o tom, že na nespravodlivosť treba poukázať, treba sa jej aktívne brániť a zároveň treba vytvárať takú sieť odborníkov, ktorá vie včas zachytiť signály trpiacich detí, častokrát detí, ktoré majú práve nejaký druh hendikepu.
Jedna zahraničná štúdia hovorí, že až 94 % detí s Aspergerovým syndrómom zažilo šikanovanie. U nás, keď by sa to realizovalo, neviem, či budeme mať lepšie čísla. Toto sú veci, ktoré treba otvárať, a preto je tu aj tento návrh zákona, ktorý, verím, ak by sme pri dobrej vôli, sa posunul do druhého čítania, dal ešte vylepšiť, dal by sa upresniť, jednotlivé ustanovenia, najmä kompetencie, koho by bol zamestnancom, ako by sme zabezpečili jeho nestrannosť ešte viac, pretože takýto odborník by zároveň slúžil nielen deťom, slúžil by aj zamestnancom na školách.
Pretože jedna pravda je istá, a narážal som a stretával som sa s tým, odkedy som pôsobil v Slovenskej komore učiteľov, mobbing a bossing. Máme ho, priznajme si to, máme ho tam a musíme preňho aktívne prichádzať s riešeniami, ktoré ho budú potierať. Pretože atmosféra, pracovná klíma na pracovisku sa odráža. Pokiaľ naši učitelia sú pod tlakom, sú vystavovaní mobbingu a bossingu, ako môžu oni učiť naše deti k tomu, aby sa stali sebavedomými občanmi, keď sami sú pod tlakom a keď dopustíme, aby pár jedincov sa na nich vŕšilo?
Takže otváram túto tému. Chcem, aby sme o tom hovorili, chcem, aby sme o tom diskutovali. A verím, že sa zapoja aj iní, či už v tomto pléne, alebo aj mimo neho, aby sme tieto problémy vyniesli na svetlo, aby o tom nebola len reportáž teraz a hodinu alebo za deň vyšumí, ale aby sme z toho urobili tému, ktorá pomôže celej slovenskej spoločnosti.
Ďakujem.

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Žarnay, ktorý bol písomne prihlásený. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, sociálna klíma na mnohých školských pracoviskách nesie v sebe množstvo patologických znakov. Prichádzajú správy z rôznych častí Slovenska i rôznych typov škôl o tom, že mobbing a bossing je v skrytej, ale niekde i v miernej poodhalenej podobe každodennou realitou. Nepoznáme čísla, koľko pracovnoprávnych sporov skončilo na súde a koľkým sa dalo predísť ani počet súdnych sporov rodičov a vzdelávacích inštitúcií.
Na stránkach Štátnej školskej inšpekcie sa dozvedáme o dôvodoch sťažností na pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. Len z médií sa z času na čas dozvedáme o prípadoch, ktoré balansujú na hranici únosnosti. O konfliktoch na pracovisku, ktoré často končia podaním trestných oznámení, písaním sťažností a iných podnetov rôznym inštitúciám, zvyšujúcej sa nevraživosti v rámci samotných učiteľských kolektívov, kde často zo strachu pred prepustením a inými sankciami sa väčšina obracia proti svojim sťažujúcim sa kolegom a drží tak chrbát vedeniu školy. O útokoch, našťastie verbálnych a nie fyzických, o ohováraní a napätých vzťahoch na pracovisku či iných konfliktoch.
To sa, samozrejme, prenáša aj do vyučovacieho procesu. Pretože v takejto napätej atmosfére, kde sú poškodené medziľudské vzťahy, sa ťažko pracuje a negativita ovplyvňuje, aj keby nemala, psychické prežívanie tých, ktorí majú v triedach učiť v pozitívnej atmosfére.
Aj o tomto je súčasné slovenské školstvo. Nielen o nízkom ohodnotení práce učiteľov. Žiaľ, problémom medziľudských vzťahov na školách, šikanovaniu zo strany nadriadených, ale aj zo strany vlastných kolegov, a teda bossingu a mobbingu, sa venuje malá pozornosť. Aj samosprávy sa ich snažia zamiesť pod koberec alebo podceňovať ich dopad na celkovú klímu a výsledky danej školy.
Funkcia školského ombudsmana bola zrušená. Učitelia si musia svoje interné problémy vyriešiť sami a nemajú sa v podstate ani na koho obrátiť.
Rovnako narastajúci charakter má aj šikana medzi deťmi. Na jednej strane sa niet čomu diviť, keďže v rámci spoločnosti, doma i v školskom prostredí sa deti stretávajú s právom silnejšieho, s nízkou dávkou tolerancie k názorom iných a nedostatočnými komunikačnými zručnosti, ako aj schopnosťou riešiť problémy pokojnou cestou. Stúpajúce všadeprítomné napätie sa odráža i na ich správaní a konaní. Kopírujú svet, ktorý je okolo nich, z ktorého sa učia.
Na druhej strane máme schopnosť zachytiť tieto nežiaduce javy a postupne ich prekonávať. Hovoriť o tom, že každý by mal začať od seba ako človek, ako rodič, ako zamestnanec, ako občan, je zrejme zbytočné, pretože to je zjavné. Spôsoby riešenia týchto problémov v školskom prostredí sa doposiaľ nevyčerpali a možno by stačila vyššia dávka tolerancie, trpezlivosti, dôslednosti a racionálnejšieho využívania pedagogických zručností. Príkladom sú školy, kde to funguje, kde sa darí vo zvýšenej miere prevenčne pôsobiť vo všetkých uvedených skupinách.
Ďalšou možnosťou je inštitút školského mediátora ako odborného pracovníka, ktorý je navrhnutý v tomto zákonnom návrhu. Mediátor ako tretia, nestranná osoba môže konfliktu predísť alebo ho pomôcť usmerniť. Mediátor v školskom prostredí by mal plniť svoju úlohu znížením stresujúcich situácií v pracovnom prostredí, ktoré je samo osebe veľmi náročné na zvládanie stresových situácií.
Myšlienka ako taká je dobrá a z môjho pohľadu by takýto človek mohol byť reálnym prínosom pre školu. No v záujme právnej istoty i správneho zavedenia nového inštitútu by sme mali myslieť na podrobné a reálne určenie jeho náplne, kompetencií, odbornej akreditácie i financovania.
Inštitút školskej mediácie je v návrhu definovaný ako, citujem: "Odborná metóda na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v školách. Mediačná činnosť ako odborná metóda nie je mimosúdnou činnosťou na riešenie sporov prostredníctvom mediátora zapísaného v zozname mediátorov."
Ďalej dôvodová správa v osobitnej časti uvádza, citujem: "Úlohou školského mediátora je hľadať zmierlivé riešenia vznikajúcich sporov alebo nedorozumení medzi všetkými účastníkmi vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach a prispievať tak k lepšiemu pracovnému a vzdelávaciemu prostrediu v školách a školských zariadeniach. V prípade presahu sporov do právnej roviny škola môže odporúčať riešiť vzniknuté spory v školskom prostredí mediáciou prostredníctvom mediátora registrovaného v zozname mediátorov vedenom na ministerstve spravodlivosti ako mimosúdnu formu riešenia sporov." Koniec citácie.
Požiadavkou teda je, aby školský mediátor pre svoju kvalifikáciu absolvoval rovnaké vzdelávanie ako mediátori u akreditovaných poskytovateľov. Na rozdiel od mediátora zapísaného v zozname mediátorov sa však nebude musieť podľa tohto zákona zúčastňovať každoročného vzdelávania, keďže toto zákon neuvádza.
Ak učiteľ absolvuje mediačné vzdelávanie s následnou skúškou a získa certifikát, môže v podstate požiadať o zápis do zoznamu mediátorov a vykonávať aj túto činnosť na požiadanie, keďže získanie certifikátu a vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa sú požiadavkou na jeho výkon, pretože podľa tohto návrhu zákona je spôsob naplnenia kvalifikačných predpokladov pre školského mediátora, ako aj mediátora zapísaného v zozname mediátorov úplne rovnaká.
Takže otázkou je, ako to bude s ďalším vzdelávaním školských mediátorov? Ako dlho im bude platiť získaný certifikát? Keďže získanie certifikátu nie je zdarma, kto bude financovať vzdelávanie i jeho získanie? Učiteľ? Škola? Zriaďovateľ? Štát? A v konečnom dôsledku, keď pedagóg získa certifikát rovnocenný s ostatnými mediátormi, čo bráni tomu, aby požiadal o zápis do zoznamu mediátorov na ministerstve spravodlivosti a v prípade ďalších krokov mohol pomôcť dotiahnuť riešený prípad do dôsledkov a nemusel by sa vyhľadávať iný mediátor?
Na tieto otázky mi návrh zákona odpovede nedáva. Rovnako ako aj vymedzenie kompetencií je značne vágne. Mediátorom by mala byť nezávislá a nestranná osoba, ktorej úlohou je prostredníctvom facilitácie pomôcť dospieť zúčastneným stranám ku konsenzu zmierlivou cestou. Nadhľad, komunikačné zručnosti, vecný a logický prístup k samotnej podstate sporu či problému a spoločné riešenie problémov je umenie, ktoré musí dobrý mediátor zvládnuť. Samozrejme, že dôležitým faktorom je dôvera a určitá vážnosť, profesionalita mediátora.
V bežnom živote sa mediáciu nie vždy podarí ukončiť pozitívnym konsenzom. Tu chceme, aby sa školský mediátor podieľal aj na vzdelávacích a prevenčných aktivitách vo všetkých skupinách na škole. Určite by táto činnosť mohla účinne prispieť k zníženiu patologických javov v školskom prostredí, ak sa bude správne a cieľavedomo vykonávať. Vyvstáva teda otázka, či zavedenie tohto inštitútu a absolvovanie akreditovaného vzdelávania pre školského mediátora budú zárukou toho, že sa z tohto nového odborného miesta nestane len ďalší formálny inštitút, ktorý reálne nenaplní očakávané ciele. Vychádzajúc zo špecifickosti školského prostredia, ktoré ešte stále predstavuje určitý sociálny skleník, bude pomerne náročné pre človeka, ktorý z neho vyšiel, udržať si nadhľad, nestrannosť, ale určite nie nemožné.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, škola, ako sme ju vnímali predtým, je už dávno anachronizmom. Konflikty, ktoré najčastejšie vznikajú v školskom prostredí, vychádzajú z nedorozumení, nedostatočnej informovanosti, komunikácie, z rozličných záujmov, postojov a očakávaní strán, ale aj z nedostatočnej znalosti školskej dokumentácie. Môžeme povedať, že akýkoľvek konflikt, ktorý vyústi do sporu v školskom prostredí, je možné riešiť prednostne zmierlivou metódou, teda mediáciou. V plnej miere podporujem zavedenie tohto inštitútu na školskej pôde pre skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu, sociálnej klímy na všetkých úrovniach i v rámci prevencie patologických javov.
Chcem len požiadať, aby sme nezostávali v záujme právnej istoty vo všeobecnej rovine zavádzania tohto nového inštitútu, ale zodpovedali na všetky už vyššie spomenuté otázky vopred, kým sa nás ich začnú pýtať školy samotné.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa, pardon.
Pán poslanec Kotleba.

Pán kolega Žarnay, teraz kolega ako učiteľ, ja som vás počúval a musel som sem prísť vám povedať tú faktickú. Neviem, či ste sa aj vy počúvali, to, čo ste prečítali. Veď vy ste, a to hovorím ako človek, ktorý tiež bojoval na pracovisku v škole s rôznymi vecami, ale ktorého sa na rozdiel od vás žiadne médiá nezastali. Vy ste tých učiteľov vykreslili vo svojom vystúpení ako nejaké týrané, ustráchané, submisívne osoby, ktoré proste trpia v tej škole ako na svojom pracovisku, ktoré sú tam doslova šikanovaní a ktorí potrebujú nejakú pomoc, aby to tam zvládali v tých neskutočne ťažkých podmienkach.
No, pán kolega, ja vám musím povedať, že ak takíto ľudia, o akých ste vy rozprávali, majú byť učiteľmi, tak to je tragédia nášho školstva. Takí ľudia, ktorí nemajú v sebe ani toľko toho, aby si sami spravili poriadok v kolektíve, či už medzi kolegami, alebo v triede, tak jednoducho nemajú čo robiť za katedrou.
A dávať im barličky a všetko to, čo ste rozprávali, no, ja som to, ja som to nechápal. Ja som vôbec nechápal, ako môžte s takýmto názorom na fungovanie školy vystúpiť v parlamente ako s nejakou obhajobou toho vášho návrhu a, áno, poďme to ešte viacej zjemniť, zmäkčiť, poďme z nich spraviť už úplne medúzy, ktoré sa rozplynú v tom prostredí. A potom sa nečudujme, že z tých škôl vychádzajú deti dnes, aké vychádzajú.
Jednoducho, možnože myšlienka nie je zlá, pán kolega, ale to, ako ste to podali, ako ste to chceli odôvodniť, tak to ma ako učiteľa prinútilo sem prísť vám to povedať.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Žarnay.