35. schôdza

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pán navrhovateľ, je niečo, čo by ste chceli dodať v rámci záverečného slova? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Len aby som uviedol na pravú mieru.
Tento návrh zákona je tu práve preto, aby sa otvorili možnosti a aby sme o téme hovorili. To, že budeme o téme hovoriť, neznamená predsa, že niekoho nejak vykresľujeme, samozrejme, ale je pravdou aj to, že naše pracovné kolektívy sa podstatne zmenili za posledné desaťročia.
A je zároveň dôležité aj povedať to, že, žiaľ, prevažuje v súčasnej dobe tá skôr neschopnosť ako schopnosť riešiť veci zmierlivou formou, dohodou, dobrovoľne. Ľudia hneď siahajú po trestných oznámeniach a potom už je ťažko riešiť niečo pokojnou cestou. Už len riešime zárodky, teda nie že zárodky, už riešime už hotové konflikty, ktorých začína pomaly isto pribúdať. Možno by fakt stálo za to, aby sme si zmapovali podrobnejšie situáciu, ako je to s jednotlivými pracovnoprávnymi spormi, a verím tomu, že tu vieme nájsť spoločnú reč, aby sme tieto problémy jednoznačne pomenovali.
Ďakujem aj za správnu pripomienku pána kolegu Žarnaya ohľadom toho upresnenia. Ja nepopieram, že niet čo na tom návrhu zlepšovať, upresňovať. Pokladám za dôležité zároveň aj povedať, že táto pozícia je na našich školách mimoriadne potrebná. A treba začať vždy od deťoch (pozn. red.: správne "detí").

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dámy a páni, máme tu čas predvolebný, klopú nám na dvere komunálne voľby a práve tento čas je vhodný na predloženie tejto novely zákona, ktorej cieľom je umožniť vysielanie politickej reklamy aj počas volieb do orgánov územnej samosprávy, tak ako je to v súčasnosti možné napríklad pri voľbách do Národnej rady, Európskeho parlamentu či voľbách prezidenta.
A ďalším z cieľov návrhu zákona je upraviť postup vo vysielaní diskusných programov v čase volebnej kampane pri voľbách do orgánov územnej samosprávy tak, aby sa vysielanie týchto programov nepovažovalo za zmenu programovej služby, ktorú by vysielatelia museli dodatočne oznamovať Rade pre vysielanie a retransmisiu.
Účelom návrhu zákona je tak zjednotiť právnu úpravu vysielania politickej reklamy a diskusných programov počas volebnej kampane v župných a komunálnych voľbách správnou úpravou, ktorá už v súčasnosti existuje v prípade volieb do Národnej rady, Európskeho parlamentu a pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky.
Týmto by som na úvod skončila a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o volebnej kampani, o politických stranách a politických hnutiach s tlačou 1180. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja rozvijem to, čo som na začiatok začala.
Dnes máme situáciu takú, že v zákone o voľbách sa myslí síce na vysielanie politickej reklamy, ale iba pri troch typoch volieb. Už som ich tu zopakovala. Problém však je, že v komunálnych voľbách a pri voľbách do VÚC možnosť vysielať politickú reklamu neexistuje. Či sa na to zabudlo, alebo sa na to chcelo zabudnúť, dôvod presne nepoznám. V praxi to však znamená, že pokiaľ nejaký kandidát, dajme tomu na primátora, ja som Bratislavčanka, tak poviem na primátora mesta B, nazvem ho Eugen, lebo toho je teraz všade strašne veľa, Eugena, by sa aj rozhodol, že zainvestuje do politickej reklamy a vyberie si na to práve priestor regionálnej, alebo teda lokálnej televízie, lebo správne usudzuje, že aj tieto televízie majú predsa svoj okruh, ktorí ju pozerajú. Napriek tomu, že by veľmi chcel, že si vyčlení budget na túto politickú reklamu, možnosť zo zákona na túto reklamu nemá. Táto možnosť, skrátka, neexistuje.
Je to taká zvláštna situácia, priam paradoxná, pretože politickú reklamu nesmú vysielať subjekty s licenciou pre televízne a rozhlasové vysielanie, ktoré sú kontrolované a pokutované štátom. No a tak náš milý Eugen prichádza o možnosť osloviť potenciálnych voličov. Lebo povedzme si pravdu, okrem toho prvého dôvodu, ktorý som povedala, je tu ešte aj ďalší.
A ja sa teraz zameriam konkrétne na regionálne a lokálne televízie. V nich sa v tom programe objavujú predstavitelia samosprávy obce, mesta, pretože spravodajské príspevky, samozrejme, musia obsahovať informácie o aktivitách predstaviteľov mesta. To znamená, že pokiaľ dajme tomu terajší primátor tam mal dosť priestoru o tom, aby mohol informovať o svojom programe, o akciách, ktoré urobil, o všetkých prospešných aktivitách, skrátka, ten priestor mal k dispozícii zadarmo a v podstate nepretržite počas toho svojho celého volebného obdobia. Tak náš Eugen, aj keby chcel predstaviť napríklad v krátkosti svoj volebný program, nemôže. A to považujem minimálne za trošku diskriminačné.
A ďalšou vecou sú napríklad naši seniori. Naši seniori, myslím si, že vo veľmi malom množstve sedia dennodenne na Facebooku a poprípade si klikajú na YouTube na nejaké sponzorované odkazy. Možno už ani nevládzu vyjsť von a stretnúť toho svojho kandidáta osobne niekde na ulici, zobrať si od neho poťažme koláčik alebo poprípade nejaké perečko, aby si mohli vylúštiť krížovku v novinách, ktoré im ponúkne. Ale jednou z mála možností, ako by toho svojho kandidáta mohli aspoň vidieť na obraze a ako by sa im on mohol predstaviť, je práve reklama v tej regionálnej televízii, ktorú sú možno zvyknutí pozerať. Pretože keď ten čas trávia doma, tak tým ovládačom si tie kanály prepínajú. A povedzme si tak, pre niekoho je to dokonca rituál v istom čase si túto televíziu zapínať, aby sa dozvedel, že čo nové sa v tej jeho mestskej časti alebo v tom priestore, kde žije, deje. Tieto informácie dostane najmä z tej lokálnej televízie, lebo povedzme si pravdu, tá verejnoprávna nemá šancu obsiahnuť všetko, čo sa v regióne deje.
Pri tomto nastavení, ako je teraz momentálne platný zákon, navyše televízie prichádzajú o peniaze. A to je ďalší taký zvláštny jav v tejto súvislosti, že zákon nenechá zarobiť štátom kontrolovaných vysielateľov a nedá im možnosť zabezpečiť si prostredníctvom takto získaných prostriedkov napríklad aj väčšiu nezávislosť.
Už len niekoľko príkladov, ako by televízia mohla využiť prostriedky z politickej reklamy. Napríklad by mohla zamestnať nových redaktorov, poprípade začínajúcich redaktorov, ktorí by mohli ako absolventi nadobudnúť tie svoje skúsenosti z tohto mediálneho prostredia práve na tej lokálnej forme, kde sa dokážu naučiť, ako sa veci robia, zžijú sa s tým prostredím a potom je pre nich, môžu nejako kvalitatívne stúpať a potom bude pre nich menší problém vyrábať kvalitné, objektívne, nestranné spravodajstvo napríklad v inej, väčšej verejnoprávnej alebo súkromnej televízii.
To znamená, my si, takýmto spôsobom by sme si mohli pripravovať nové generácie redaktorov, alebo teda aj iných pracovníkov v oblasti televízie, čo sa nám nestane, pokiaľ naši kandidáti budú používať nové sociálne siete. Lebo tam si, skrátka, novú generáciu týchto pracovníkov, ktorých vždy budeme potrebovať, lebo televízia tu vždy bude, záujem o ňu klesať nebude, nemáme ako inak pripraviť.
Ďalej napríklad by televízia za tieto peniažky mohla vyrobiť program, ktorý by som nazvala, že dokumentárny, taký, kde by sa zaoberala lokálnymi zaujímavosťami. Mohla by ho ponúknuť veľkej televízii. Určite by to vyšlo lacnejšie, ako keď má televízia verejnoprávna, teda alebo súkromná takýto dokument vyrábať, vždy je to drahšie, ako keď ju robí táto. A navyše tých dokumentov, verím, že sa všetci zhodneme, máme v dnešnej dobe stále o Slovensku a jeho regionálnych krásach a zaujímavostiach stále veľmi málo. Kto by nám dokázal lepšie predstaviť región ako človek, ktorý v ňom žije, ktorý k nemu má určitý vzťah a vie ho následne s takým nadšením a citom predstaviť aj pre všetkých ostatných? A ďalej teda všetko toto spolu súvisí a so všetkými týmito aktivitami vlastne by sme prispievali aj k rozvoju nášho kreatívneho priemyslu, čo je momentálne veľmi často a obľúbené skloňované slovo.
Potom tu máme trošku problém ohľadom nezávislosti médií. Tá neobchádza ani tieto regionálne a lokálne médiá. Veď pravidelne vychádzajú prieskumy o tom, že tá politická závislosť týchto médií je stále veľmi vysoká. Podľa prieskumu z roku 2016 bola na úrovni 71 %, čo je dosť. Ale veď súčasný stav je skutočne taký, že tieto televízie buď spadajú pod samosprávy, alebo teda pod úrady, čo je samozrejmé, že budú informovať o veciach v dobrom svetle, keďže vedia, kým sú dotované. Teda to je jedna skupina vlastníkov. A potom tu máme súkromných vlastníkov, ktorí prostredníctvom týchto médií taktiež sledujú svoje záujmy, a dovolím si tvrdiť teda, že niekedy uprednostňujú vysielanie, ktoré nie je celkom objektívne a nestranné.
Ak by sme dovolili televíziám zarobiť si z politickej reklamy, my sa teraz nebavíme o nejakých miliónoch, nebavíme sa ani o státisícoch, ale bavíme sa o peniazoch, ktoré by vedeli pomôcť týmto organizáciám aj na to, aby dokázali byť nezávislejšie, ako sú doteraz.
Ďalej. Prečo si myslím, že tento návrh zákona je dobrý a je potrebný, je ten, že opäť spomeniem nášho kandidáta Eugena. Nuž, keď nedostane možnosť prezentovať sa v televízii, poprípade v rozhlase, no tak siahne po dnes už veľmi obľúbenom, rozšírenom či Facebooku, či YouTube, či si založí konto na Instagrame, poprípade Twitteri, keď je šikovný, môže si potwittovať aj s Donaldom Trumpom. To už je na jeho fantázii, vybavenosti, skúsenostiach. No, len problém je ten, že aj tu, keď si chce dať politickú reklamu, tak ho to niečo stojí. Lebo väčšinou už, a všetci to vieme, ktorí tu sme, využívajú sa sponzorované odkazy a tieto peniažky za tieto sponzorované odkazy nekončia u nás, ale končia kdesi, nazveme to, za morom. To znamená, že my tak prichádzame o obnos peňazí, ktorý by mohol skončiť v našom systéme v konečnom dôsledku a sami sa o to pripravujeme a vyvážame kapitál do zahraničia.
Takže ja by som už len na záver možno trošku zhrnula, že čo momentálne nastavenie toho zákona, ako je, znamená pre spoločnosť. Tým, že tie televízie a rozhlas nemajú možnosť politickej reklamy, tak občan nemá možnosť lepšie spoznať svojho kandidáta prostredníctvom týchto médií.
Ďalej aj kandidáti sú sami obmedzovaní vo výbere reklamných formátov, ktoré by mohli použiť, a televízie sú zároveň, a teda rozhlas, obmedzované vo svojich príjmoch. Ono to funguje vo svete tak, že ten štát skôr podporuje tie tradičné médiá, pretože tie nové médiá sú záludné a vie sa tam, kadejaké informácie sa tam teda nachádzajú, nazvem to tak. Však nemusíme si tu hovoriť o fake news a všetkých tých trolovinách a iných hovadinách, ktorých je to tam kopec, a nie je to žiadnym spôsobom odsledovateľné, že čo sa v podstate na tom internete všetko nachádza, a myslím si, že by bolo z pohľadu štátu určite lepšie podporovať ten obsah, ktorý sa kontrolovať, poprípade pokutovať dá, ako to všetko ostatné, čo je nekontrolovateľné.
Už len na záver. Táto novela rieši okrem politickej reklamy aj nastavenie politických diskusií. Tam sa to taktiež vlastne zjednocuje, aby tie pravidlá boli rovnaké, ako je to v tých národných voľbách, aby to platilo aj pri lokálnych, aby teda neboli dávané zbytočné prekážky, či byrokratické, či nejaké oznamovacie lehoty na to, aby tie televízie regionálne alebo lokálne nemali problém zaradiť tú diskusnú reláciu do programu. Lebo povedzme si, že koľkokrát aj my sa rozhodujeme pre toho svojho kandidáta, alebo teda občania sa rozhodujú, na základe toho, ako uspel v tej politickej diskusii, ako je argumentačne zručný, možno ako na toho, akú má charizmu alebo čo z neho srší.
Aj teraz práve vyšla správa, že RTVS bude robiť 33 diskusií s kandidátmi na primátorov a starostov miest a obcí nad 25-tisíc obyvateľov. To znamená, že reálne sa do vysielania dostane, á, do diskusií kandidáti z ôsmich krajských miest a 25 primátorov alebo starostov tých obcí a miest nad 25-tisíc obyvateľov. To je strašne málo. A ja by som len chcela povedať, že je veľmi potrebné, aby, poviem to teraz konkrétne na Bratislavu, nemali tie televízie problém odvysielať diskusie aj s kandidátmi na tej miestnej úrovni v rámci tých mestských častí, lebo predsa to prospeje aj kandidátom, aby keď sa zasvieti to červené svetielko na tej kamere, neostali odrazu takí primrznutí, ale aby vedeli, čo majú povedať. Keď vo svojej politickej budúcnosti chcú pokračovať, tak toto je dobrý taký nástupný stupienok vo svojom ďalšom pokračovaní.
Chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, ide tu naozaj o zjednotenie tej právnej úpravy a prospešnej pre celú spoločnosť. A preto by som chcela poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, verím, že je dobrý.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Chcel by som podporiť tento návrh, podporím ho aj pri hlasovaní, aj moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS, ale chcem ho teda podporiť aj takto verejne, pretože považujem za dôležité, aby sa obmedzili zbytočné prekážky, ktoré dnes zákon dáva slobodnému šíreniu informácií.
Ústava hovorí, že právo na slobodu prejavu a právo na slobodné šírenie informácií nie je absolútne, možno ho obmedziť, ale možno ho obmedziť iba vtedy, keď je to nevyhnutné a keď to sleduje nejaký ústavou definovaný verejný záujem. V tomto prípade zákon o volebnej kampani nielen vo vzťahu k voľbám do orgánov samosprávy, ale aj v iných prípadoch kladie obmedzenia pre slobodné šírenie informácií. V niektorých prípadoch je ten účel legitímny, keď ide, ide napríklad o kontrolu financovania politických strán alebo kontrolu financovania kampane jednotlivých kandidátov, tam je to v poriadku, lebo tam, tam to sleduje viditeľný verejný, verejný záujem spočívajúci v tom, aby ľudia, ktorí sa dostanú do, do volených funkcií, neboli zaviazaní nejakým neznámym sponzorom. Ale obsahuje zákon o volebnej kampani aj mnohé obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné a nesledujú žiadny legitímny verejný záujem. Tých príkladov je viac, ale jedným z tých príkladov je aj to, čo riešite aj vo vašom návrhu zákona, a teda možnosť vedenia kampane alebo vysielania reklamy vo vzťahu, teda v období kampane pred, pred voľbami do orgánov samosprávy.
Takže je, ak by sme schválili tento návrh, tak nevyrieši všetky problémy toho zákona, ale určite to bude krok dobrým smerom.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás v stručnosti oboznámila s tým, čo predmetná novela zákona zahŕňa, keďže všetci ste mali možnosť si to prečítať do detailov, tak ja by som ešte raz opätovne poukázala na takých základných 5 bodov, ktoré sa dajú chápať ako prínos k súčasnému stavu, pokiaľ ide o duálne vzdelávanie, alebo teda odborné vzdelávanie a prípravu.
V našom hnutí SME RODINA sme jednoznačne za to, že duálne vzdelávanie je dôležitým prvkom v systéme vzdelávania. Že je to také pojítko, samozrejme, medzi školou a praxou, čo všetci vieme. Ale nazdávame sa, že v súčasnosti ešte existuje istý priestor k tomu, aby sme toto skvalitnili a aby sme to skvalitnili jednak k spokojnosti samotných žiakov, ktorí sú zainteresovaní do systému duálneho vzdelávania, ale taktiež aj rodičov, školy a, samozrejme, v neposlednom rade zamestnávateľov.
Ako som už spomínala, prvý bod alebo také prvé nóvum, alebo prínos, ktorý sa dá vnímať, v tomto prípade je to, že navrhujeme vypustiť započítavanie motivačných štipendií a podnikových štipendií do posudzovaných príjmov pri nároku na pomoc v hmotnej núdzi.
Druhý bod, ktorý je taký zásadný v tomto prípade, sa týka toho, aby sa znížil základ dane z príjmov pre daňovníka, ktorý poskytuje viac ako 400 hodín praktického vyučovania, alebo teda zamestnania pre žiakov, ktorí sú zainteresovaní do duálneho vzdelávania, a síce o sumu 6 400 eur.
No a potom takisto znížiť základ dane z príjmu pre daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v rozsahu viac ako 200 hodín o sumu 3 200 eur. Taktiež zásadný moment, na ktorý bol poukázané, na ktoré bolo poukázané zo strany odborníkov, ktorí sa zaoberajú duálnym vzdelávaním, je to, aby žiak, ktorý z nejakých dôvodov vypadne zo systému duálneho vzdelávania, ako napríklad zdravotné dôvody alebo zmena bydliska, zásadná zmena bydliska a podobne, aby zamestnávateľ mal možnosť zo zákona nahradiť tohto žiaka iným žiakom, ktorý už je zapracovaný a funguje v tomto systéme duálneho vzdelávania a je s ním uzavretá učebná zmluva.
Taktiež dôležitý moment, to je ten bod č. 4, ktorý je zakomponovaný v predmetnej novele zákona, je to, aby žiak mal možnosť vykonávať praktické vyučovanie a zamestnanie aj počas školských prázdnin, pričom aby tam nevznikla nutnosť krátiť obdobie školského vyučovania počas roka, a taktiež je dôležité aj to, aby tento žiak mal nárok na odmenu minimálne vo výške tej minimálnej hodinovej mzdy.
No a v neposlednom rade bod č. 5, tak ten hovorí o tom v predmetnej novele, aby sa rozšírili kompetencie a možnosti kariérového poradenstva v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a aby sa nejakým spôsobom zintenzívnelo a zapracovalo na tom, aby sa nejak, povedala by som, zintenzívnila tá komunikácia medzi základnými školami, strednými školami a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.
Takže toto je tých, v kocke tých 5 bodov, ktoré ste mali možnosť si načítať.
Ešte by som rada na záver podotkla, že tieto body vlastne vznikli po komunikácii s ľuďmi, ktorí už nemalú dobu pracujú v tomto prostredí duálneho vzdelávania a poukázali ešte na možné trhlinky v tom dobrom slova zmysle, aby sa toto skvalitnilo, zefektívnilo k spokojnosti už spomínaných všetkých zainteresovaných strán.
Teda na záver ďakujem za pozornosť, a teda verím, že ako to vždy zvyknem povedať, že tento návrh nájde podporu naprieč celým politickým spektrom, keďže je to zase raz k prospechu fungovania už spomínaného duálneho systému, duálneho vzdelávania.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedenému zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.