35. schôdza

Kolegyne a kolegovia, ak sa spýtate bežných ľudí, bežných občanov Slovenskej republiky, čo patrí k problémom, ktoré ich na Slovensku najviac trápia, tak je to popri nízkej životnej úrovni, popri sociálnej nespravodlivosti a popri nefungujúcom školstve či zdravotníctve aj fakt, že sa nemôžu vo svojej vlastnej vlasti, vo svojich domovoch cítiť bezpečne. A že keď sa stanú obeťami trestného činu, nemôžu sa častokrát dovolať len tej elementárnej spravodlivosti. Ich pocit by sa dal zhrnúť do slov, že štát, lepšie povedané, vláda viac ochraňuje zločincov ako ich obete.
A nejde tu pritom zďaleka len o nejaké smiešne nízke tresty za závažné zločiny alebo väzenský systém, ktorý namiesto toho, aby skutočných zločincov trestal a zabránil im definitívne v páchaní trestnej činnosti, tak týchto kriminálnikov hýčka, aby mohli po prepustení pokračovať vo svojich zločinoch. To by však už bolo predmetom inej diskusie.
Pri našom návrhu zákona je reč o tom, že celá legislatíva týkajúca sa trestného systému je nastavená tak, že dáva kriminálnikom väčšie práva ako ich obetiam.
Jednou z takýchto oblastí, kde obete trestných činov, teda poškodení, v zmysle Trestného poriadku ťahajú za kratší povraz, oblasťou, kde sú jednoznačne diskriminovaní oproti páchateľom trestných činov, je oblasť trestného konania. Ak sa na to pozrieme bližšie, zistíme, že poškodený môže v súčasnosti v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor voči trestnému rozkazu. Posledné dve menované riadne opravné prostriedky, teda odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu a odpor proti trestnému rozkazu, však môže poškodený podať len vo veci náhrady škody. To znamená, že nemôže namietať ani výšku trestu uloženú danému zločincovi, ani to, či odsúdený zločinec dostane len podmienku, alebo pôjde rovno do väzenia. A dokonca nemôže namietať a odvolať sa ani vo veci samotnej viny, teda zodpovednosti obžalovaného za spáchaný trestný čin.
Čo sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, teda dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrh na obnovu konania, tieto poškodený nie je oprávnený podávať vôbec.
Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste, ktoré je u nás čoraz rozšírenejším spôsobom, ako vybaviť celé trestné konanie proti zločincom. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor jednoducho navrhne, aby súd poškodeného odkázal z nároku na náhradu škody alebo jej časti na občiansky proces alebo iné konanie.
Tento samotný fakt, teda to, že poškodený má len veľmi obmedzené možnosti podávania opravných prostriedkov a z konania o dohode o vine a treste je takmer vylúčený, je aj jednou z príčin korupcie v našom štáte. Obvinenému, ktorému hrozí, že pôjde do väzenia, stačí, ak podplatí príslušného prokurátora, aby s ním uzavrel dohodu o vine a treste, a následne aj sudcu, ktorý túto dohodu schváli. Keďže poškodený nemá žiadne legálne právo dohodu o vine a treste zablokovať, celá vec sa môže vybaviť k spokojnosti zločincov už na prvostupňovom súde.
To isté platí aj v konaní pred súdom v prípade, že chce obžalovaný zabrániť podaniu odvolania v jeho neprospech. Opäť postačí, ak sa mu podarí skorumpovať príslušného prokurátora, pretože samotný poškodený, ktorý by jediný tomu mohol zabrániť, sa odvolať vo veci viny a trestu nemôže.
Pri súčasnom fungovaní systému je teda spoliehanie sa na to, že prokurátor bude vždy a za každých okolností hájiť práva poškodených, je rovnako naivné, ako veriť tomu, že vláda a jej úradníci neklamú, nepodvádzajú a nikdy sa nedajú podplatiť.
Dať väčšie práva poškodeným v trestnom konaní, teda obetiam trestných činov, naopak, znamená nielen istý druh poistenia pred skorumpovanými štátnymi orgánmi, ale predovšetkým možnosť, ako dosiahnuť spravodlivosť aj vtedy, kedy bola inak možno zastavená už na samom začiatku trestného procesu.
Panie poslankyne, páni poslanci, čo z toho všetkého vyplýva? Vyplýva z toho jasný záver, že poškodený má zo všetkých strán trestného konania jednoznačne najhoršie právne postavenie, a pritom je to práve on, koho život, zdravie, majetok a česť má ochraňovať zákon. A práve to je jeden z dôvodov, prečo to v našom štáte nefunguje, prečo musia mnohí slušní ľudia trpieť výčinmi najrôznejších zločincov a asociálov, prečo nemôžu spokojne a bezpečne žiť aspoň vo svojich vlastných domovoch a vo svojom vlastnom štáte.
Súčasne je to jeden z hlavných dôvodov, prečo občania nedôverujú vláde, štátnym orgánom, prečo neveria v to, že Slovenská republika je právny a demokratický štát. Ak totiž nemajú poškodení dostatočné práva v trestnom konaní, zvyšuje sa aj počet neobjektívnych a nespravodlivých súdnych rozhodnutí. Zločinci dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré neodradia od pokračovania v trestnej činnosti, a to aj veľakrát voči pôvodným obetiam. Obete trestných činov, teda poškodení, tak trpia v podstate viackrát. Pri samotnom zločine, ďalej potom, čo sa dozvedia, že zločinci, ktorí im ublížili, nie sú spravodlivo potrestaní a napokon aj vtedy, keď sa opätovne stanú obeťou týchto zločincov, recidivistov, ktorí dostali smiešne nízke tresty.
Nič z tohto by ale nemuselo byť, ak by vláda namiesto prenasledovania a kriminalizovania ľudí za politické názory naháňala skutočných zločincov. Keby sa najrôznejšie mimovládky platené zo zahraničia viac starali o pomoc obetiam trestných činov, ako o to, ako polícia zachádza s asociálmi a zločincami. Je skutočne načase, aby sme s nimi už konečne urobili poriadok. Nastavme trestný systém tak, aby bol každý zločin spravodlivo potrestaný a aby sa žiaden slušný človek nemusel báť o svoj život, zdravie ani majetok.
Náš návrh novely Trestného poriadku je prvým krokom k tejto zmene, pretože dáva obetiam trestných činov možnosť podávať v plnej miere všetky riadne aj mimoriadne opravné prostriedky, ako aj možnosť zablokovať dohodu o vine a treste. Dáva teda obetiam trestných činov silné nástroje na presadenie ich legitímnych práv.
Ďakujem.

Nech sa páči, do rozpravy teraz pán poslanec Drobný.
Prepáčte mi, pán poslanec Kotleba, nech sa páči s faktickou poznámkou.

Ďakujem. Rasťo, ja si myslím, že tvoje vystúpenie, tak ako bolo podané, ani nemohlo prísť v lepší čas ako dnes, keď sa doslova zrútila bezpečnostná situácia v Tisovci a kde sa ukazuje, že naozaj slušní ľudia, obete trestných činov, hlavne násilnej kriminality, jednoducho nemajú žiadne práva nesúhlasiť alebo vyjadriť svoj nesúhlas s tým, ako orgány činné v trestnom konaní a následne potom prokuratúra a súdy potom pristupujú k potrestaniu páchateľov týchto niekedy aj najbrutálnejších násilných trestných činov.
Len minulý mesiac, len minulý mesiac sa stala v Tisovci lúpež, ktorú polícia riešila ako priestupok napriek tomu, že ten trestný čin spĺňal všetky, všetky znaky trestného činu lúpeže, a vidíme, čo sa stalo včera. Zabitý 55-ročný invalidný dôchodca tlupou asociálov, ktorá proste sa neštíti zaútočiť na človeka odkázaného na invalidný vozík, a to aj vďaka alebo aj preto, že jednoducho v tomto súčasnom právnom systéme tí páchatelia vidia, že tie obete nemajú reálne možnosti sa brániť ani tým útokom, ale potom ani v tej právnej rovine. A poznáme to z mnohých prípadov, keď - ako ty si presne povedal - prokurátor, sudca nemajú osobný záujem na tom, aby nejakým spôsobom bojovali za práva toho poškodeného a ten poškodený alebo jeho rodina, v mnohých prípadoch je to už najmä potom iba rodina, najmä pozostalí, keď ide o zabitie alebo o vraždu, vlastne nemá absolútne žiadnu možnosť nesúhlasiť a povedať, je to smiešny trest, keď dáte, niekomu dáte podmienku za znásilnenie alebo keď mu dáte 2 roky za zabitie alebo 5 rokov za vraždu.
A toto, si myslím, táto naša novela by mnoho vecí, mnoho vecí mohla skutočne dať na poriadok a vyriešiť tak, aby tá spravodlivosť začala konečne platiť pre všetkých.

Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, cieľom tohto návrhu zákona je, aby poškodený získal právo podávať všetky opravné prostriedky, a to nielen vo veci náhrady škody, ako aj právo zablokovať dohodu o vine a treste.
Podanie takéhoto návrhu zákona je nutnosť, ktorá prináša doba. Dôvera v spravodlivosť na súdoch je na minime. Vieme, že je to objektívny pohľad verejnosti, a vieme aj prečo. Navyše v tejto dobe je výkon súdnej moci po celej Európe tlačený ideológiou tzv. multikultúry, čo v praxi znamená, že aj páchatelia najzávažnejších trestných činov, ako sú únosy a znásilnenia, sú štátnou a súdnou mocou mierne trestaní alebo aj netrestaní v niektorých prípadoch, teda ak sú z radov nepôvodných obyvateľov krajiny. Mottom je snaha o nešírenie nenávisti a obetiam len ostávajú oči pre plač.
Uvediem tu príklad zo zahraničia, kde slabé postavenie poškodených v trestnom konaní bolo príčinou trestuhodnej nečinnosti zodpovedných orgánov, ktoré po dlhú dobu od roku 1997 do roku 2013 neriešili sexuálne obťažovanie detí gangom Pakistancov v britskom Rotherhame. O tomto obrovskom škandále písali na Slovensku v roku 2014 aj mainstreamové, nielen alternatívne médiá. A dialo sa tak vďaka tomu, že britské úrady a súdy zavreli v tomto prípade obe oči, aby neboli obvinení z rasizmu, radšej zastrašovali obete, aby bol "pokoj".
Ak si my dnes nastavíme právny systém tak, že aj poškodený bude mať dostupné všetky opravné prostriedky nielen o náhrade škody, ale aj o možnosť napríklad zablokovať dohodu o vine a treste, nemusíme mať obavy, že by sa na Slovensku udialo niečo také ako v britskom meste Rotherham. Každý policajt, prokurátor či sudca si dobre rozmyslí, či bude konať a rozhodovať podľa svojho svedomia alebo podľa mediálneho tlaku, aplikovať tie "vyššie" idey.
Súčasný právny stav, keď je poškodeným v najslabšej pozícii spomedzi všetkých strán trestného konania, by sa dal donedávna hodnotiť len ako nespravodlivý. V dnešnej Európe sa stáva vážnym nedostatkom slovenskej legislatívy.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Pán poslanec Kotleba.

Stano, ja len, že nemusíme po tie príklady chodiť do Anglicka alebo kdekoľvek za hranice, lebo, žiaľbohu, tých príkladov máme každý rok dostatočne veľký počet aj tu na Slovensku, kde jednoducho sa dejú prípady, ktoré sú nakoniec vo finále tou spravodlivosťou alebo, nazvem to skôr, slovenskou spravodlivosťou dotiahnuté do takých, do takých smiešnych koncoviek a páchatelia naozaj aj brutálnych trestných činov dostávajú také smiešne tresty, že to podvedome motivuje tých ďalších a ďalších ľudí, ktorí zvažujú, že sa dajú na takúto kriminálnu dráhu, k tomu, aby jednoducho do toho išli. Lebo keď uvidia, že za znásilnenie sú tie podmienky alebo, ako ty si hovoril, za dokonca organizovanú trestnú činnosť formou organizovanej zločineckej skupiny sú doslova smiešne tresty, tak prečo by to neskúsili. Prečo by to neskúsili, keď majú za to dostať podmienku alebo možno tak 2-3-ročný trest za mrežami a stanú sa, nielenže si splnia ten svoj cieľ, ale ešte sa aj stanú v tej svojej komunite aj hrdinami. Potom je jasné, že to nefunguje, že to nefunguje.
A to, že samotný poškodený, ktorého život, zdravie a majetok je vlastne zákonom chránený predmet, zákonom chránený, alebo teda cieľ, ktorý je zákonom chránený, a nemá právo sa v celom trestnom konaní k tej výške trestu a k tým procesným otázkam v podstate ani vyjadriť okrem náhrady škody, tak to je naozaj na smiech. To je na smiech. A ak máme hovoriť o právnom štáte, tak si myslím, že ak niekoho treba chrániť, tak to sú v prvom rade tí poškodení.

Vyhlasujem teraz možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete niečo dodať v rámci záverečného slova? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Martina Beluského, Stanislava Drobného a Natálie Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1114 (pozn. red.: správne "1144") a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod č. 1197.
Nech sa páči, pán poslanec Beluský.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Martina Beluského, Stanislava Drobného a Natálie Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1144.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady za politickú stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Stanislav Drobný a Natália Grausová.
Cieľom legislatívneho návrhu je vytvoriť podmienky pre slobodné rozhodovanie sa občanov Slovenskej republiky o podstúpení lekárskeho zákroku očkovania a zároveň zosúladenia našej legislatívy so základnými ľudskými právami.
Viac o návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Áno, registrujem.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Suchánkovi, nech sa páči.