35. schôdza

Takže, ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. Máme pred nami posledný návrh zákona, ktorý dávame na túto schôdzu, ktorý má za cieľ znížiť ceny elektriny. Ale nebojte sa, nekončíme, tých návrhov na zníženie cien elektriny bude viacero. Naším cieľom je jednoducho dosiahnuť to, aby sme tým koncovým spotrebiteľom v tých cenách elektriny ušetrili o tých 80 eur, ako som už spomínal aj na začiatku, a to je minimálne, a bavíme sa o tej priemernej domácnosti.
Teraz tu máme tretí návrh zákona, ktorý sa týka nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme. Toto je taká moja srdcovka, venujem sa jej naozaj dlhodobo. Týka sa aj baní, a teda pokiaľ je všeobecný súhlas, tak by som o tom mohol kľudne rozprávať aj do rána. Ale žarty bokom, lebo toto je naozaj veľmi, veľmi vážna téma. A začal by som možnože naozaj od toho začiatku a to, čo to vlastne ten všeobecný hospodársky záujem, resp. nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme vlastne je. Toto vydáva ministerstvo. Toto dnes platí pre výrobu elektriny z domáceho uhlia, to znamená, na základe nejakého ministerského nariadenia sa prikazuje Slovenským elektrárňam vyrábať elektrinu z domáceho uhlia, distribučným spoločnostiam sa prikazuje takúto elektrinu distribuovať, prenosovke prenášať. No a v konečnom dôsledku to zase zaplatíme my všetci.
Toto nariadenie bolo vydané alebo teda prvé už v roku 2005, myslím, že to bolo v 2005 na rok 2006, a bolo to zavedené ešte Mikulášom Dzurindom. Bolo to také opatrenie, ktoré malo vlastne naozaj slúžiť na to, aby v tom regióne Hornej Nitry sa nastavila nejaká spravodlivá transformácia toho regiónu, nejaký ten prechod na to hospodárenie od toho uhlia na niečo iné. No ale, bohužiaľ, potom sme sa dočkali toho, že namiesto útlmu dochádzalo k ďalšiemu pokračovaniu, rozširovaniu ťažby, až dnes máme naozaj situáciu, kedy sa má otvárať ďalšie, nové ťažobné pole na Hornej Nitre, má sa ťažiť uhlie, ktoré nikto nechce, ktoré nikto nepotrebuje, má sa z neho povinne vyrábať elektrina, na ktorú sa máme všetci zas len povinne skladať.
Navyše takéto nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme je dnes platné až do roku 2030. Kým na tom začiatku sa takéto nariadenie obnovovalo každý rok, maximálne každé dva roky, tak v roku 2015 prišiel pán Vazil Hudák ako minister hospodárstva a toto vydal na 15 rokov. Kvôli tomuto nariadeniu sme asi pred dva a pol rokom podávali podnet aj na Európsku komisiu, pretože máme za to, že sa jedná o nedovolenú štátnu pomoc. A teda pokiaľ by prešiel tento zákon, tak by sme si naozaj ušetrili aj rôzne ďalšie komplikácie, ktoré ak to naozaj bude nedovolená štátna pomoc, nám z tohto budú vyplývať.
Toto nariadenie bolo v minulosti kritizované aj v súvislosti s jednou korupčnou, tzv. alobalovou kauzou. Pokiaľ by ste teda hľadali peniaze, ktoré sa balili do toho alobalu, tak by ste ich mohli nájsť práve v tomto všeobecnom hospodárskom záujme. No a z tohto pohľadu teda vidím tu aj veľký priestor pre samotnú stranu SMER, ktorá by sa mohla prijatím takéhoto zákona očistiť a už by nebolo pochýb o tom, že toto nie je žiaden ďalší z pilierov pre zarábanie vlastnou hlavou.
Nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme je častokrát označované aj ako sociálna pomoc. Ja sa teda pýtam, prečo sociálna pomoc, prečo sa na ňu všetci skladáme v cene elektriny. Aj keď na druhej strane uznávam, že bavíme sa asi o 3 500, 3 400, 3 600 – tie údaje sa rôznia – zamestnancoch Hornonitrianskych baní Prievidza a to napriek tomu, že, paradoxne, prijímateľom takejto pomoci nie je táto baňa, ktorá je súkromná, stopercentne súkromná spoločnosť, ale Slovenské elektrárne, ktoré takúto dotáciu dostanú a následne za túto dotáciu povinne nakúpia uhlie od tohto jedného jediného dodávateľa.
Týmto návrhom zákona by sme teda zrušili nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, jedno nesystémové opatrenie, ktoré nás zaťažuje, zaťažuje ceny elektriny.
Ale na druhej strane by sme sa teda mali pozrieť aj na to, čo s tým regiónom potom, keď už takéto nariadenie platiť nebude, a teda elektrárne nebudú musieť toto uhlie vykupovať povinne. Ja teda tvrdím, prečo, veď nech ho ďalej ťažia a nech ho dodávajú na klasickom trhovom princípe. Je tam, samozrejme, ohrozenie tých pracovných miest, pretože naozaj je tam tých 3 500 baníkov, ale skúste si prepočítať tých 115 mil., o ktorých som už hovoril, tým počtom tých baníkov. Dostanete sa, že každého jedného každý mesiac podporíme sumou 2 800 eur. Ja sa teda pýtam, že kde tieto peniaze končia. Pretože oni určite na tej výplatnej páske 2 800 euro nevidia.
No a keby sme si to skúsili prepočítať na samotný počet baníkov, ktorí reálne vykonávajú tú banícku činnosť, či už v podzemí, alebo na povrchu, tak sa dostaneme k sume okolo 6-tisíc eur každý jeden mesiac. Takže asi takto vyzerá tá sociálna pomoc, na ktorú sa skladáme v cenách elektriny. Pritom v samotnom regióne je dnes štvorpercentná nezamestnanosť a naďalej klesá. Máme tam množstvo nových investorov, ktorí tam prišli sami a hľadajú si nových zamestnancov. Máme tam potrebu otvorenia tohto regiónu, dobudovania tej infraštruktúry a máme tam 3 500 šikovných ľudí, ktorí naozaj nemajú problém s tým, aby pracovali, tak prečo im nedáme ďalšiu šancu? Šancu na to, aby sa tento región reálne otvoril a nebol iba takým nejakým skanzenom.
Možno ste zachytili Greenpeace si nechal robiť jednu štúdiu, ale teda aby sme to nejako nespochybňovali a netvrdili o nich, že to sú iba nejakí ekoteroristi, nechali si to reálne urobiť inou spoločnosťou, ktorá je na trhu etablovaná a robí takéto prieskumy. A predstavte si, čo im vyšlo. Nadpolovičná väčšina Slovákov a Sloveniek sa prikláňa k útlmu ťažby uhlia i k útlmu výroby elektriny a tepla z uhlia. Je to 60 až 64 % opýtaných. To sú aj vaši voliči, aj naši voliči.
Ľudia sú výrazne nespokojní so spôsobom, akým sa slovenské uhlie financuje. Až 70 % obyvateľstva nesúhlasí s tzv. všeobecným hospodárskym záujmom, teda so spotrebiteľskými doplatkami na uhlie. To je to, čo chceme dnes zrušiť. Sedemdesiat percent ľudí. To znamená, keby ľudia, ktorí dnes sa musia na toto uhlie skladať, sedeli tu v tejto sále, tak tento zákon by jednoznačne prešiel. 70 % z nich totižto so všeobecným hospodárskym záujmom a s pálením uhlia a výrobou elektriny z neho nesúhlasí. A ako som povedal, hovoríme o 115 miliónoch eur. Každý jeden z nás sa na to skladá, každá jedna priemerná domácnosť, o ktorej som hovoril už predtým, na toto prispieva asi 13 eurami každý rok. Navyše až 74 % opýtaných je i všeobecne proti dotáciám pre firmy ťažiace uhlie. Takže toto je názor verejnosti, naozaj oficiálny, naozaj transparentne vykonávaný na vzorke tisíc ľudí, tisíc opýtaných.
Čo teda s tými baníkmi a baňami? Týmto zákonom nejdeme zakázať bane, ako som už predtým povedal, ideme iba odstrániť jeden ekonomický nezmysel. Ak budú mať bane iného odberateľa, ktorý bude spĺňať – a teraz pozor na to – ekologické limity a bude uhlie odoberať na tom trhovom princípe, nech sa páči, nech sa toto uhlie naďalej ťaží, ale naozaj myslime v tom prvom rade okrem peňazí aj na to životné prostredie. Pretože aby sme sa naňho museli povinne skladať v cenách elektriny, tak to asi neni záujmom nikoho z nás.
Koniec koncov Inštitút environmentálnej politiky, ktorý pôsobí na ministerstve životného prostredia, to znamená, že je pod nejakou kontrolou vlády, vypočítal, že v roku 2016 sme kvôli páleniu uhlia prišli o pol miliardy zdravotných benefitov. To znamená, že pol miliardy sme vyhodili do luftu iba tým, že ľudia doplácali na to, že musia dýchať všetky tie emisie a splodiny, ktoré vznikajú z pálenia domáceho uhlia. No a pripočítajme si k tomu aj samotnú zvýšenú úmrtnosť, onkologické ochorenia a jednoducho nelogičnosť tohto kroku máme na svete.
Takže áno, tento zákon, dovolím si tvrdiť, je nielen ekonomický, ale aj ekologický a logický.
Chcel by som teda podporiť o; poprosiť o podporu všetkých týchto našich troch návrhov, ktoré pomôžu všetkým ľuďom, všetkým Slovákom, lebo aj práve cez tie ceny elektriny chceme a môžme dosiahnuť to, aby sa na Slovensku opäť oplatilo pracovať, podnikať a žiť. A ja dúfam, že ten sen, ktorý som spomínal na tom úplnom začiatku, o tej plnej sále a búrlivej debate sa potom uskutoční v tom druhom čítaní a že vy všetci nám pomôžete v tom, aby sa tieto zákony do toho druhého čítania dostali.
Ďakujem veľmi pekne.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem. Ja by som chcela povedať, že som veľmi rada podpísaná aj pod týmto návrhom zákona, pretože sa týka regiónu, v ktorom žijem, Trenčianskeho kraja a regiónu Hornej Nitry, ktorý som si veľmi všímala počas všetkých mojich regionálnych aktivít. Ale som rada podpísaná aj pod tými ostatnými zákonmi, ktoré sa týkajú energetiky a ktoré sa teda nepriamo týkajú aj tohto regióna. Myslím si, že je veľmi dobré, že našli takého jedného spoločného menovateľa, ktorého si, Karol, veľmi dobre pomenoval, a to je šetrenie peňazí priamo z našich peňaženiek, proste šetrenie za účty, ktoré nám každý mesiac prichádzajú do domácností. Pretože naozaj týmito skrytými opatreniami, ktoré vláda robí a ktorými zdanlivo alebo naoko podporuje ľudí, tak tých ľudí vlastne okráda.
Ja si myslím, že vďaka tvojej veľkej aktivite a vďaka veciam, ktoré aj v SaS robíme, sa do tohoto problému vniesla obrovská miera osvety, pretože sú to veľmi ťažké témy, ktorým ľudia veľmi ťažko rozumejú, ale pokiaľ sa naozaj im ukáže, že sa to týka ich vlastných peňaženiek, tak tomu porozumejú pomerne, pomerne rýchlo. A nielen peňaženiek, ale aj ich zdravia. Takže ja verím, že to vysoké percento, tých 70 % ľudí, ktorí nesúhlasia s týmito umelými dotáciami do podpory domácej produkcie energie z domáceho uhlia, je výsledkom aj týchto aktivít. Dúfam, dovolím si to tvrdiť, že určite áno, pretože vďaka takýmto názorným proste prezentáciám pochopia, o čo vlastne ide. Ja som videla, ako tam tí ľudia žijú, ako si musia zotierať ten popolček, ktorý im sadá na parapetné dosky a na autá, keď to tam tak dobre kúri ten komín, takže myslím si, že je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslankyňa Zemanová.

Karol, ďakujem veľmi pekne, že si tak skutočne dôsledne uviedol tento návrh zákona, ktorý tu spoločne predkladáme už niekoľkýkrát do Národnej rady, a verím, že príde doba, kedy bude vypočutý. Avšak čím neskôr, tým to bude pre celý región ťažšie, a preto naozaj vyzývam kolegov poslancov Národnej rady, hlavne z koaličnej partie, aby tento návrh zákona podporili. Pretože to, čo sa tam deje, bolo tu pomenované, aké sú dopady na zdravie, čo sa týka ovzdušia, ale je to aj podzemná alebo sú to aj vody, kde sa vlastne vypúšťajú tieto banské vody, ktoré obsahujú aj znečisťujúce látky z prevádzky do tokov. A v druhom rade je to aj veľmi ťažké poškodenie zdravia, prepáčte (rečníčka si odkašľala), je to aj veľmi ťažké poškodenie zdravia samotných baníkov. Ja to považujem za priam novodobé otrokárstvo, pretože títo ľudia, ktorí pracujú v veľmi náročných baniach, nebudú si môcť nájsť prácu nie z titulu, že by tej práce nebolo alebo inú prácu by nevedeli, ale jednoducho ich nezoberú z dôvodu, že majú tak podlomené zdravie z tejto ťažkej práce. A je podivuhodné, že v bani pracovať môžu a že bane ich naďalej zamestnávajú napriek týmto skutočnostiam. Tieto fakty si treba jednoznačne povedať. A to, aby došlo k útlmu ťažby z pohľadu teda dotácií zo strany štátu, podpory výkupu tohto uhlia, nech bane teda fungujú ďalej, nech, keď si nájdu nejaký odbyt, nikto nehovorí, že sa majú zatvoriť. V konečnom dôsledku tie rekultivačné práce ešte potrvajú pár rokov, takže práce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Galek.

Ďakujem veľmi pekne za oba tieto príspevky. Začnem hneď tým, čím, na čo upozornila Renátka Kaščáková. Šetrenie peňazí, a potom to doplnila aj Anka, že to nie je iba o tom šetrení, ale o tej ekológii. A presne toto vyplynulo aj z toho prieskumu Greenpeace. Jednoducho ľudia si už uvedomujú, že naozaj nie je všetko iba o peniazoch. Zdravie si jednoducho za tie peniaze nekúpime a tak sa vyjadrili aj v rámci tohto prieskumu. A toto je naozaj dôležité si uvedomiť, pretože na to doplácame práve v tom našom zdraví, ktoré je v tomto prípade na nezaplatenie.
Táto aktivita, ktorú si spomínala, však je naša spoločná, je naša dlhodobá, Anka Zemanová, tí všetci ľudia, ktorí sú v tom regióne a podporujú nás, jednoducho nie je toho, nie je toho málo a stále tie hlasy alebo teda tá podpora týmto návrhom rastie. Videl som, že aj počas mojej rozpravy niektorí z vás, aj keď možnože za tento zákon dneska nebudú hlasovať, ja teda dúfam, že hej, a napriek tomu uznanlivo kývali, že je to dobré opatrenie.
A, Anka, čo ty si spomínala s tým novodobým nevoľníctvom alebo novodobým otrokárstvom. No áno, jednoducho táto Horná Nitra, musíme si to priznať, je takou novodobou zlatou klietkou. Tí ľudia sú tam zavretí a častokrát sú zavádzaní, klamaní tým, že pokiaľ sa zavrú bane alebo pokiaľ teda dôjde k nejakému útlmu, tak inde si prácu nenájdu. Ale toto naozaj nie je pravda. Ja som bol s týmito ľuďmi, ja som s nimi diskutoval, mali sme viacero výmen názorov. To sú šikovní ľudia, ktorí majú dve zdravé ruky, majú zdravú hlavu, vedia triezvo uvažovať, akurát nemôžu byť zavádzaní a klamaní tým, že jednoducho po baniach skončí na Hornej Nitre život. Ja tvrdím jedno, ten život na Hornej Nitre po tom, ako ukončíme podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, ešte len začne.

Dobre. Pýtam sa, či chce zaujať niekto stanovisko.
Spravodajca, nech sa páči.

Kolegyne, kolegovia, toto bol tretí zákon a ja by som nazval tieto tri zákony ako taký energetický balíček. Ak ste pozorne počúvali, tak ste si mohli veľmi dobre a jasne a zrozumiteľne vypočuť, aké riešenia už dnes existujú na to, aby naozaj ľudia mohli platiť za elektrinu alebo teplo alebo za plyn menej peňazí, ako tieto peniaze môžu byť efektívnejšie nasmerované. A tento tretí, tento tretí zákon, ktorý tu Karol Galek predniesol, tak je takou naozaj čerešňou na torte práve kvôli tomu, že nielenže teda jasne poukazuje na enormné úspory, ktoré by sa tu dali dosiahnuť, poukazuje na zároveň aj na zdravie jednak ľudí, ktorí tam pracujú v tých baniach, ale aj ľudí, ktorí sú tými baňami postihnutí, a naozaj sa nebavíme o malom počte. Čiže toto je ďalší dôležitý rozmer.
Ďalší dôležitý rozmer, ktorý tu odznel, je práve ten rozmer ekológie, o ktorom tu bolo zmienené, a dopady na životné prostredie. Ale to možno najkľúčovejšie z týchto všetkých je práve tá perspektíva budúcnosti a tá perspektíva pre ľudí, ktorí tam žijú a ktorí tam aj pracujú v tých baniach. A to je to, čo potrebujeme zdôrazňovať, že tá perspektíva tu je. Pretože to, čo tu strana SMER aj komunikuje pri baniach a vlastne snaží sa ako keby vytvoriť takú čiernu budúcnosť pre týchto baníkov, tak si myslím, že je veľmi nepoctivé a zavádzajúce, pretože tak ako to zaznelo aj z úst Karola Galeka, ale tak to zaznieva, ako je to veľmi jasné, že budúcnosť títo ľudia majú, perspektívu majú, a dokonca si myslím, že by ju mali mať omnoho lepšiu, pretože keď si zoberieme baníctvo, každého napadne, že to je naozaj ťažká práca, a vieme, že to je aj zdravotne zaťažujúca práca.
A ja sa pýtam, či si títo ľudia v dnešnej dobe technológií, dnešnej dobe výroby elektriny úplne iným spôsobom nezaslúžia lepšiu prácu. Prečo títo ľudia musia dnes v baniach drieť a ničiť si zdravie, ničiť zdravie svojim rodinám, robiť za, by som povedal, peniaze, ktoré nie sú toho hodné, že; takže naozaj je nevyhnutné, aby títo ľudia toto robili? Nezaslúžia si lepšiu prácu, keď každý rok vynakladáme na rekvalifikačné kurzy milióny eur? Veď úspora, ktorú by sme usporili, keby sme ju nasmerovali do rekvalifikácie týchto ľudí, a nech to trvá, koľko potrebuje. Nech tí ľudia naozaj môžu robiť prácu, ktorá nebude ubíjať ich zdravie, a radi budeme investovať do týchto ľudí, aby videli práve tú perspektívu, perspektívu seba, perspektívu svojich rodín, aby videli to, že môžu robiť lepšiu prácu, možno lepšie platenú prácu a ešte k tomu zdravšiu prácu, ktorá bude mať výrazný dopyt; dopad na ich životy a na ich životy ich rodín.
A myslím si, že toto je práve tá cesta, ukázať tým ľuďom, že tu perspektíva pre nich je, investovať do nich, aby to zakúsili, aby zakúsili aj vďaka tej nízkej nezamestnanosti, ktorá tam je v tom regióne. Teraz je ten čas, kedy tým ľuďom môžme prísť a ponúknuť poctivú, férovú a výhodnú perspektívu pre nich a naozaj prisľúbiť im, že budeme, nainvestujeme do vás toľko, koľko bude potrebné, pretože to stojí za to s týmto raz a navždy skončiť. A myslím si, že tam, kde je vôľa, tam je aj cesta, a my zatiaľ skôr vidíme, že dôvod, prečo tam zatiaľ nie je cesta, lebo nie je vo vládnej koalícii na to ani vôľa. Takže na záver tohto energetického balíčku som chcel ešte zdôrazniť práve túto perspektívu a túto nádej pre lepšiu budúcnosť ľudí v tomto regióne.
Ďakujem. Skončil som.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (laznícky zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona má tlač 1181, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1234.
Dávam slovo poslancovi Martinovi Feckovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.