35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ešte raz, vážený minister, mám už len desať minút. Trvalo by dlho reflektovať diskusiu, ktorou to prebehlo. Na to reflexiu mňa napadá len jedna poznámka, ktorú cítim potrebu povedať, želaj si deväťdesiatku, možno na konci dňa dostaneš deväťdesiatku aj s fašistami. Už sme to za toto volebné obdobie tu mali. Takže ja nerobím fetiš ani z deväťdesiatky, aj keď jej rozumiem.
Nemôžem a neviem si predstaviť, ako sa dá hovoriť odborne o pozmeňovacom návrhu o pol siedmej večer po tom, čo bol predložený, s tým, že dnes sa o ňom bude hlasovať, o novele ústavy, o pozmeňovacom návrhu k novele ústavy, a síce o pozmeňovacom návrhu, ktorý zásadne mení vzťahy medzi najvyššími ústavnými orgánmi, prezidentom a parlamentom. Neviem to vyjadriť inak, ako som to už dnes vyjadrila, a nepotrebujem to opakovať. Mám výhrady procesné, mám výhrady obsahové. Ja považujem za prejav absolútnej neúcty k ústave ako k spoločenskej zmluve, k základnému zákonu štátu. Každý 1. september v roku máme deň otvorených dverí, máme štátny sviatok ústavy a potom meníme ústavu v takejto časti takýmto spôsobom. Vyššiu mieru neúcty k ústave ako spoločenskej zmluve, ku ktorej sa máme upierať jednoducho si ani neviem predstaviť!
A to už nehovorím o tom, že ideme meniť konštituovanie Ústavného súdu zásadným spôsobom naozaj mesiac predtým, ako Ústavný súd budeme kreovať, a nech sa budeme tváriť akokoľvek odborne, podstata celej tej témy nakoniec aj tak je politická a toho, čoho sa najviac obávam, je, že po tom, čo sa tu momentálne prezentuje, tak viem si predstaviť, že mnoho kvalitných kandidátov vôbec nebude mať záujem ísť do súťaže, v ktorej vedia, že rozhodujúcim kritériom vo výsledku bude len politika, pretože takto to teraz vyzerá. Pričom ja stále považujem za veľmi dôležité to, čo je vo vládnom návrhu zákona, ktorý predložil pán minister, a síce, že konečne sa nám do ústavy dostáva nejaké kritérium, ako má vyzerať sudca Ústavného súdu, a na to by sme nemali, na to by sme nemali zabúdať.
K obsahu. Nepadol tu jeden relevantný racionálny argument, prečo, keď máme priamo voleného prezidenta, prečo, keď máme v ústave od začiatku deľbu medzi parlamentom a prezidentom, resp. spoluprácu medzi parlamentom a prezidentom pri kreovaní Ústavného súdu, prečo máme od tohto ustúpiť a prečo máme takýmto spôsobom devalvovať pozíciu prezidenta priamo voleného ľuďmi? Nepadol tu jeden racionálny argument. A podľa mňa, keď sa takýmto spôsobom mení ústava, tak tento argument jednoducho padnúť musí, pretože inak nemôžeme mať iný, iný dôvod pred očami ako to, že je tu, je tu alebo bol tu spor medzi, medzi dvomi ústavnými orgánmi, ktorý koniec koncov vyriešil Ústavný súd, a v konečnom dôsledku prezident rešpektoval tento Ústavný súd.
Nechápem, prečo nemôže ostať prezidentovi to finálne posvätenie v podobe menovania bárs aj toho jedného sudcu zvoleného s 90 hlasmi. Nechápem, nerozumiem tomu, nedáva to vôbec žiadnu logiku. A keďže to nedáva žiadnu logiku, tak potom ten dôvod je čisto politický a zopakujem, čisto osobný, tak ako som to povedala v mojom predchádzajúcom vystúpení. (Potlesk.)
Ale poďme aj k detailom toho návrhu. Ja si kladiem otázky po tom krátkom prečítaní. A čo keď ten kandidát alebo ten sudca, pardon, ten sudca zvolený 90 hlasmi, sa nakoniec ukáže, že nespĺňa kritériá alebo že stratí niektoré kritérium, kde máme brzdu? Máme ju? Alebo je to situácia, ktorú budeme vedieť vyriešiť? Ako to bude s tými dvojičkami? Tie otázky, ktoré položil pán poslanec Kresák, sú úplne namieste. Kto určí tie dvojičky? Kto určí, kto pôjde s kým do dvojičky? Kto to určí, kedy to určíme? Bude nejaký pool kandidátov, ktorí neprešli cez deväťdesiatku a kto ich teraz rozhodí na tie dvojičky? Akým spôsobom? A keď pri tom dvojičkovom hlasovaní niektorí z nich získa 90 hlasov, ako príde k tomu, že musí byť predložený prezidentovi, a ten si ho možno nevyberie, keď iný, deväťdesiatkový v úvodzovkách, je priamo zvolený? Neviem, nemám na to odpoveď.
Čo keď ten pool bude nepárny počet a nebude sa dať urobiť tie dvojičky, kam potom sa vraciame? Zase sa vraciame do voľby - v úvodzovkách deväťdesiatkovej - alebo sa vraciame... Ja neviem. A prepáčte, za dve-tri hodiny nedostanem tieto odpovede, pretože nikto z vás mi tieto odpovede nebude vedieť dať. A možnože je to vyriešené, ale netuším. Ja netuším.
Prečo Národná rada bude voliť predsedu a podpredsedu Ústavného súdu, ale nebude toho orgánu v tejto krajine, ktorý ich bude môcť odvolať? Veď to je predsa štandardné, vždy bolo „menuje a odvoláva“. Aj keď to nikto nikdy nevyužil. Prezident nikdy neodvolal predsedu Ústavného súdu, ale je to tam, pretože život prináša situácie, že niekedy potrebujeme, aby bol aj predseda Ústavného súdu odvolateľný, lebo taká situácia sa vyvinie. Neni to tam, hej. (Reakcia z pléna.) Neni to tam. (Reakcia z pléna.) No, neni to tam, v tejto novele ústavy to nie je. Meníte voľbu a odvolanie, čiže by to chcelo asi ešte pozmeňovák ku pozmeňováku pána poslanca Madeja. Neviem si odpovedať na tieto otázky.
V každom prípade uzavrem to tým, že dnes sa ukázalo, že deväťdesiatka nie je problém, pretože najsilnejšia strana vie si predstaviť hľadať deväťdesiatku. Opozícia si vie predstaviť hľadať 90 hlasov za jednotlivých kandidátov na Ústavný súd. Nepadol jeden racionálny argument, prečo kvôli tomu musíme meniť vzťahy medzi ústavnými orgánmi. A potom vo výsledku ten dôvod je naozaj jediný, nevieme sa dohodnúť s prezidentom a nechceme, aby nám do toho kafral, keď my sa tu dohodneme, kto bude nominovať koľko sudcov Ústavného súdu.
A ja zopakujem, pretože v tomto volebnom období sa to v tomto pléne stalo, želaj si deväťdesiatku, možno ju dostaneš aj s fašistami.
Ďakujem pekne.