38. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade nechcela som k tomuto vystúpiť takto, ale k tomu, čo povedal pán Kotleba. Ja naozaj, pán Danko, odmietam, naozaj odmietam akúkoľvek ideológiu, o nejakom nadčloveku, o nejakom übermenschovi, ktorého ste teraz vy, ktorého ste urobili zo židovského človeka. Odmietam. Všetci ľudia sú rovní. Čiže naozaj žiaden nadčlovek, ja to odmietam. Toto bolo vlastné nemeckej ríši, tretej ríši, Hitlerovi, odmietam nadčloveka. Všetci sme rovní a Slováci rovnako ako vami preferovaný národ, o ktorom tu teraz hovoríme. Ale idem k téme.
Od porážky nacistického Nemecka uplynulo už viac ako sedemdesiat rokov a zrazu je potrebná definícia antisemitizmu kvôli jeho rastúcej hrozbe v Európe. O situácii v ostatnom, najmä moslimskom svete, sa taktne mlčí. Stojí za povšimnutie, že definícia antisemitizmu bola vypracovaná a prijatá len rok po začatí moslimskej invázie do krajín Európskej únie. Zvyšné dva dokumenty nasledujú tiež po roku, čo vôbec nie je náhodou. Naservírovať totiž naraz tieto paškvily by bolo ťažko stráviteľné. Neodškriepiteľným faktom je rapídne znižovanie bezpečnosti obyvateľstva týchto štátov, v tých štátoch Európskej únie, ktoré prijali a prijímajú imigrantov. Nárast útokov proti Židom a ich inštitúciám je tak dokázateľne spôsobený prudkým rastom populácie moslimov, imigráciou do Európy a ich radikalizáciou, čo sa však politický a intelektuálny multikultúrny mainstream EÚ snaží v rámci svojho programu islamizácie Európy a Kalergiho plánu bagatelizovať.
V princípe ide totiž o rafinovanú zámenu obete a páchateľa. Z antisemitizmu, nenávisti, páchania násilia na Židoch, z rasizmu a nárastu extrémizmu majú niesť zodpovednosť Európania, hoci Európania sú vystavovaní prakticky rovnakému násiliu a nenávisti zo strany moslimov ako Židia. Všetky tri dokumenty sú tak len kamuflážou zámeru vniesť do právneho systému krajín Európy zákony Európskej únie, zákony, ktoré je možné aplikovať na trestné stíhanie Európanov za všetko, čo nie je v súlade s neomarxistickou multikulturálnou ideológiou. Všetky dohody z posledných rokov, ako je Marrákešsky dohovor, Globálny pakt OSN o migrácii, Istanbulský dohovor, atď., sú koncipované na tomto princípe, pričom sú naoko kryté vznešenými ideálmi, ako je pokrok, humanizmus a ľudské práva. Preto je dôležité mať na pamäti a majte na pamäti, pán Danko, že aj nacisti vytvorili zákony podľa, ktorých mohli legálne páchať násilie na politických protivníkoch, a v tom čase najmä Židoch.
Traduje sa, že krajiny, z ktorých začínajú utekať Židia, sú v probléme. Zo západných multikultúrnych krajín už pomaly masovo utekajú Židia, najmä do Izraela práve preto, že sú čoraz viac vystavovaní násiliu zo strany moslimov. Málo je však známe a málo sa spomína to, že z Európskej únie začínajú utekať aj Európania, napr. do Austrálie. Politický intelektuálny a ideologický mainstream práve týchto krajín spupne bojuje proti nárastu tzv. pravicového extrémizmu, čo je v podstate každá snaha Európanov brániť svoje záujmy a práva a ich prirodzená reakcia na multikultúrny ľavicový extrémizmus. Ľudské práva majú totiž z podstaty neomarxistickej multikultúrnej ideológie Európskej únie len menšiny a imigranti, najmä moslimovia. Pravicový extrémizmus vlastne neexistuje. Fašisti aj nacisti boli len zvláštne formy ľavicových diktatúr, preto označovať neonacizmus, neonacistov za extrémnu pravicu je absencia znalostí.
Páni profesori a politológovia zrejme nechcú vidieť ľavicové korene ideológií Mussoliniho a Hitlera a šovinizmu. Ideologickým a zároveň náboženským autorom antisemitizmu, antichristianizmu a v princípe spôsobu likvidácie všetkých náboženstiev a ateizmu s cieľom nastoliť svetovládu islamu bol arabský semita, prorok Mohamed. V svätej knihe moslimov – Koráne a právnom systéme šaría nájdeme všetko. Od spôsobu ako sa správať k otrokom, ženám, Židom, kresťanom a príslušníkom ostatných náboženstiev. Práve preto je definícia antisemitizmu a najmä z nej odvodená legislatíva taká nebezpečná pre slobodu, demokraciu, rovnosť občanov pred zákonom a Európanov ako nositeľov európskej kultúry a civilizácie.
Situácia kresťanov v moslimskom svete je katastrofálna. Dennodenne sú objektom nenávisti aj násilia a ich počet rapídne klesá, pričom postoj k tomuto faktu je zo strany kompetentných orgánov Európskej únie viac ako vlažný. Rozprava o definícii antisemitizmu a legislatíve z nej vyplývajúcej má však aj jeden možno pozitívny efekt. Vzhľadom na súčasnú vlnu šírenia nenávisti k Európanom a bielej rase všeobecne, k jej kultúre, civilizácii a kresťanstvu, táto definícia umožňuje iniciovať aj rozpravu nielen o definíciách rasizmu, xenofóbii a ďalším neduhom pripisovaných výlučne belochom, ich kultúre a civilizácii, ale aj o antieuropanizme, antichristianisme a tak ďalej. A v tomto kontexte má zmysel hovoriť aj o antislovakizme. To však umožňuje postupovať v konfrontácii týchto hľadísk: vina bieleho muža a bremeno bieleho muža.
Všetkým bodom sa nebudem venovať, pretože pri troche úsilia môžu byť rozšírené trebárs na dvojnásobok a viac. Ako príklad však uvediem bod 4. Prejavom antisemitizmu je aj popieranie rozsahu holokaustu, čo je už značne nebezpečné. Podstata je preto v tejto veci: Antisemitské činy sú trestné činy vtedy, keď ich tak definuje zákon. Napríklad popieranie holokaustu alebo distribúcia antisemitských materiálov v niektorých krajinách. Stačí teda uznať definíciu antisemitizmu, prijať príslušnú legislatívu, teda zákony, potom rozširovať počet antisemitských prejavov a zrazu Európania zistia, že už nemôžu ani ceknúť bez toho, aby im nehrozilo trestné stíhanie.
Hlavné nebezpečenstvo je však v tom, že túto legislatívu je bez problémov možné aplikovať na akúkoľvek preferovanú, privilegovanú menšinu. Organizácie a verejné inštitúcie bojujúce proti všetkých formám diskriminácie sa však vôbec nezmieňujú o tom, že majoritné obyvateľstvo taktiež potrebuje legislatívu, ktorá má zaistiť bezpečnosť a ochranu pred ich diskrimináciou. Racionálnu diskusiu možno totiž viesť len v prípade, keď sa zohľadnia všetky aspekty problematiky.
Pán Danko má v tomto kontexte zrejme zámer posilňovať aktivity a inštitúcie zamerané na elimináciu radikalizácie spoločnosti vo forme extrémizmu, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a agresívneho nacionalizmu. Tento zámer sa však realizuje ideologicky. Bez dôkladnej a objektívnej analýzy toho, čo sa v Európe a v Európskej únii v skutočnosti deje a prečo. Európa a Európania sa tak dostávajú do pozície obvineného, u ktorého sa uplatňuje prezumpcia viny. Z histórie vieme, že dokázať nevinu je v tomto prípade nemožné. Príkladom sú procesy s čarodejnicami. Legislatíva a tým aj zákony zamerané na elimináciu radikalizácie spoločnosti sú tak v prípade princípe zhodne so stredovekým kladivom na čarodejnice. Jediné pozitívum je zmienka o agresívnom nacionalizme, nakoľko z toho jasne a logicky vyplýva, že musí existovať aj neagresívny nacionalizmus. Radikalizácia spoločnosti je preto všeobecne prirodzená reakcia obyvateľstva na neschopnosť alebo neochotu vládnucich elít riešiť krízové stavy v spoločnosti. Inak povedané, nastane situácia, kedy pohár trpezlivosti ľudu pretečie, džin z fľaše je vypustený. Vládnuce elity sa vždy snažili riešiť situáciu rôznymi spôsobmi represie. V skutočnosti a v súčasnosti je v Európe povestnou kvapkou do pohára, a to obrovskou kvapkou, imigrácia a samotná imigračná politika vládnucich elít Európskej únie, ktoré reagujú rovnako represívne ako vládnuce elity v minulosti. Represiu voči radikalizujúcej sa spoločnosti však uplatňujú sofistikovaným spôsobom. Za radikalizáciu spoločnosti nie sú zodpovední oni, ich politika a konkrétne činy, ale ničím nevyprovokovaný, ako keby samovoľný nárast extrémizmu, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, agresívneho nacionalizmu a tak ďalej, z ktorého obviňujú ľud národov Európy, čím získavajú právo trestať ľudí za akýkoľvek prejav nespokojnosti.
Takýto ľud vládnuce elity nepotrebujú. Preto sa ho práve imigračnou politikou snažia vymeniť. Kruh sa uzatvára, vládnuce elity EÚ riešia problém tým, čo problém spôsobilo. Ostatne tak to riešia takmer všetko. Liberálna demokracia Západu je v skutočnosti neomarxistická, multikulturálna, multikultúrna diktatúra a tyrania menšín s totalitným politickým režimom, bez eliminácie ktorej nemá Európa, Európska únia a Európania budúcnosť. V hre na demokraciu má tento totalitný režim takzvanú mäkkú formu, ktorej sa zatiaľ, iba zatiaľ používajú jemnejšie spôsoby represie.
Navrhovaná nová legislatíva však naznačuje, pán Danko, že represie sa budú neustále utužovať. Vládnuce elity Európskej únie postupujú proti ľudu európskych národov v princípe rovnakým spôsobom ako nacisti k Židom. Násilie páchané na Židoch legalizovala nacistická legislatíva. Kým sa k tomu riešeniu však Hitler dopracoval, využíval silu propagandy, aby tento postup považovalo bežné nemecké obyvateľstvo za akt spravodlivosti a nie za prejav ideologickej zvrátenosti. Židia nemali kam utiecť, Izrael vtedy neexistoval a také demokratické, úžasne demokratické štáty, ako Spojené štáty, sa zdráhali svojich židovských občanov alebo súkmeňovcov prijať.
V čom spočíva podobnosť postupu vládnucich elít EÚ proti ľudu európskych národov ako nacistov k Židom? Ideológia multikulturalizmu robí z belochov bez výnimky rasistov. Bieli ľudia, svojím belošským privilégiom majú len pre farbu pleti nezaslúžene vraj výhody (zaznievanie gongu), čím diskriminujú príslušníkov iných rás ako bielej. Z rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, nacionalizmu a tak ďalej sú preto obviňovaní a zodpovední výlučne bieli ľudia a nenávisť príslušníkov iných rás a kultúr k nim nie je rasizmus, ale len reakcia na belošský rasizmus.
Ideológia, ktorá ovládla intelektuálny politický a ideologický mainstream Západu, je totálne zvrhlá. O nutnosti vyhubiť bielu rasu sa už celkom otvorene a beztrestne diskutuje na akademickej aj politickej pôde. Rozdiel od nacistickej ideológie je len v tom, že zámerom multikulturálnej ideológie je vyhubenie, genocída vlastného väčšinového európskeho obyvateľstva a deštruktívnej bielej rasy ako celku, nie nejakej deštruktívnej menšiny V dokumentoch inštitúcií bojujúcich proti rasizmu je rasizmus definovaný takýmto spôsobom. Rasizmus je keď, a tak ďalej, potom nasleduje nekonečný výpočet hriechov Európanov a príslušníkov bielej rasy voči príslušníkom iných rás a kultúr. Rasizmus je tak definovaný ako výlučná vlastnosť bielych ľudí. Rasistické belošské privilégia sú preto príčinou, že príslušníci takýmto spôsobom utláčaných neeurópskych rás a kultúr nedosahujú v priemere zďaleka takú životnú úroveň ako Európania, nemajú taký spoločenský status a proporcionálne zastúpenie spoločnosti. Bruselskí mocipáni riešia tento tzv. problém systémom kvót a pozitívnou diskrimináciou (zaznievanie gongu) Európanmi utláčaných menšín. Rozdiel medzi nacistickou a multikultúrnou ideológiou je len v tom, že Európania zaujali postavenie Židov.
Obidve ideológie sú však rovnako zvrhlé. Protagonisti multikultúrnej ideológie zašli až tak ďaleko, že kritiku islamu a proroka Mohameda zaradili do kategórie islamofóbie a podarilo sa im implantovať do právneho systému Západu inštitút rúhania, ktorý v Európe prestal platiť koncom stredoveku.
Ukazuje sa, že multikultúrna ideológia vracia Európu o niekoľko storočí späť. Kritika kresťanstva, Európanov, európskej civilizácie a popisovanie ich zločinov na ostatnom ľudstve je, naopak, denným chlebíčkom multikultúrnej propagandy. Islam je náboženstvom mieru, tvrdia multikultúrni ideológovia napriek tomu, čo sa píše v Koráne a objektívnej realite už nielen v moslimskom svete, ale aj v Európe. V žiadnom moslimskom, ázijskom a africkom meste nepôsobia belošské (zaznievanie gongu) a kresťanské gangy. Napriek tomu v každom európskom meste na multikultúrnom Západe pôsobia moslimské, ázijské a černošské gangy, ktoré terorizujú Európanov.
Winston Churchill vo svojej knihe Riečna vojna presne popísal spiatočnícky charakter islamu. Tvrdil, že s ním môžeme koexistovať len v prípade, keď máme nad ním drvivú prevahu, nie multikultúrne porozumenie. Marxov komunizmus bola ideológia, ktorá sa v praxi neosvedčila pre jej utopický charakter. Multikultúrna ideológia a jej kultúrny komunizmus má rovnaký utopický charakter, lebo tvrdí, že všetky kultúry sú si rovné. Ako sa potom môže integrovať do európskej spoločnosti akákoľvek menšina, najmä z diametrálne odlišných kultúr? Multikultúrna sekularizácia s jej slobodou náboženského vyznania vedie len k chaosu. Napokon zvíťazí najagresívnejšia kultúra, ktorá v Európe nastolí nový spoločenský systém.
Na záver. Prijatie legislatívy na špeciálnu ochranu jednej skupiny ľudí, v tomto prípade Židov pred antisemitizmom, je pre Židov medvedia služba.
Prosím prerušiť rokovanie, pretože predseda, predkladateľ odišiel.

Ďakujem pekne za slovo. Ja mám v zásade dva procedurálne návrhy, ak dovolíte. V zásade sa jedná o tlač 1233, a teda návrh uznesenia ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, ktorý bol zaradený na rokovanie, a teda žiadame, aby bol zaradený až po tom, ako bude poslancom doručená analýza tohto paktu, ktorú si vyžiadala vláda Slovenskej republiky od ministra zahraničných vecí, jeho štátneho tajomníka. Zatiaľ takouto analýzou totižto nedisponujeme.
A takisto mám za to, a to je vlastne druhý procedurálny návrh, aby pri prerokovávaní tohto programu bola zabezpečená účasť ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka. Asi všetci vieme, kvôli čomu je to potrebné.
Takže toto sú moje dva procedurálne návrhy. Ďakujem pekne.

Nemám tu prekladateľa.

Ale rozpráva sa tuná a debatuje, diskutuje, tak ja prosím o pozastavenie času, keď si sadne. Tak áno. No môžem? Je ma počuť? Dobre. Ja už len na záver, prijatie legislatívy na špeciálnu ochranu jednej skupiny ľudí, v tomto prípade Židov pred antisemitizmom, je pre Židov medvedia služba, pán Danko. Najmä preto, že umožňuje trestné stíhanie za akýkoľvek nezmysel. Diskusia, či bolo zavraždených 4 alebo 8 miliónov Židov, nie je prejavom popierania holokaustu. Logicky zmysel by malo len morálne odsúdenie prejavov antisemitizmu, inak dôjde k tomu, že Európania budú mať obavu povedať čokoľvek kritické na nich, začnú ich nenávidieť a táto nenávisť k ním bude len vzrastať a bude to aj vaša vina.
Stručne povedané, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prejavom imbecility vysokého stupňa.
Ďakujem.

Natálka, musím povedať, že táto časť tvojho prejavu po prestávke alebo po hlasovaní, kde si hovorila o tom, že paradoxne práve vďaka tomuto uzneseniu a tomuto tlačeniu na pílu sa môžu rozbehnúť nejaké negatívne nálady, je asi najdôležitejšie z toho všetkého, čo si povedala.
Pretože nikto tu reálne na Slovensku žiadny antisemitizmus nevnímal, žiadne také nejaké obete, útoky, nič sa nedialo a práve naopak, toto tu vzbudzuje vášne. A ja mám pocit, že ako keby predkladateľ chcel týmto krokom tie vášne vzbudiť, tie negatívne emócie u ľudí vybičovať. A len nerozumiem tej motivácii, nerozumiem tomu dôvodu. A potom keď to takto povieš, tak človek musí na to zareagovať a spýtať sa, že čo môže byť ten dôvod predkladateľa, že vie dobre, musí si byť vedomý toho, že to vyvolá emócie, vyvolá to negatívne nálady, vyvolá to bičovanie možno nejakých vzťahov. A napriek tomu do toho ide, napriek tomu to tlačí. A potom sme tu svedkami všetkých týchto vecí, ktoré tu dnes prežívame a ktoré, ako niektorí kolegovia povedali, naozaj neprinesú zlepšenie životnej úrovne, ani nič podobné pre ľudí.
Jednoducho je to zase zbytočné divadlo, ktoré ale nemôžme odignorovať, pretože môže mať tak ďalekosiahle následky, že si to možno dneska aj niektorí ešte ani nevedia uvedomiť.

Ďakujem za slovo. Natália, netreba sa čudovať tomuto uzneseniu, návrhu tohto uznesenia. Prečo pán Danko nechráni nad rámec aj Slovákov, aj Čechov, aj Maďarov a hoci aj Eskimákov? Vysvetlenie je jednoduché. Ide presne podľa litery starého zákona, kde stojí, že Židia sú vyvolený národ. To je pre neho dogma, alfa omega jeho myslenia. Len zabúda akosi na nový zákon, ktorý je integrálnou súčasťou Biblie. Určite o ňom v zákone vie, ale postupuje len a len v rámci jednej základnej dogmy o vyvolenom národe. Isto-iste sa nedočítal v Starom zákone o Slovákoch, a preto ani nenavrhuje zákon o antislovakizme. Vyvolený pre neho je len jeden národ, ale nie je to náš národ. Keby bol náš národ na prvom mieste pre neho vyvolený, prvý by bežal do podateľne s čerstvo vypracovaným uznesením o antislovakizme.
Ďakujem za slovo.

Budem, ďakujem. Reagujem na tvoju reč, pán Marián Kotleba. Ja chcem znova ešte raz naozaj upozorniť pána Danka, že vyvolá negatívne reakcie. A to ešte doplním pána Kotlebu, že nielen na Slovensku, ale toto vyvolá, celý tento cirkus vyvolá negatívne reakcie voči Židom aj v celej Európe, pretože celé to, aj to, čo ste tu, čo používate ten materiál, to platí, aj to v Európe, ale hlavne na Slovensku. A konečne by ste sa mali začať zaujímať o problémy Slovákov. A, prosím, doplňte si vedomosti z histórie.

Tak, vážené dámy, vážení páni, samozrejme, predseda vraj Slovenskej národnej strany Danko. Pán Danko, slovo "vraj" som doplnil v tomto prípade z dôvodu vašej, podľa mňa až deviantnej lásky k cudziemu štátu a teda k cudzej agresívnej mocnosti, Izraelu. Vo svojom návrhu na prijatie pracovnej definície antisemitizmu ste podpísaný až len vy sám. Mne osobne sú dôvody zrejmé, len neviem, že či vy rozumiete, prečo je to tak.
Dajme teraz bokom váš osobný záväzok, ktorý ste vraj dali kolegovi v Knesete, a pozrime sa, čo vlastne žiadate v tejto chvíli od Národnej rady Slovenskej republiky. Verím, že si stále uvedomujete, že sme na Slovensku a nie v Knesete v Izraeli, pán Danko.
Vo svojom návrhu vyzývate vládu Slovenskej republiky, aby aktívne prispievala k zaisteniu bezpečnosti svojich židovských občanov a židovských náboženských, vzdelávacích a kultúrnych priestorov prostredníctvom dôkladnej a štruktúrovanej konzultácie dialógu so židovskou náboženskou obcou, organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými verejnými inštitúciami bojujúcimi proti všetkým formám diskriminácie. Ja opäť zopakujem, že sme na Slovensku a je pre mňa minimálne zvláštne, napriek tomu, že ste naozaj svojský šéf Slovenskej národnej strany, ktorá pod vaším vedením obhajuje všetko možné, len nie to, čo je dobré pre Slovákov. A teda ako je možné, pán Danko, že na pôde slovenského parlamentu až chorobne pretláčate nejaký štát Izrael a, naopak, keď strana, ktorá sedí tu v parlamente, podá taký istý návrh, len slovíčko Izrael vymení za Slovensko a slovo Žid za Slováka, tak v tom prípade hlasujete proti takémuto uzneseniu?
A teda pýtam sa z tohto miesta, pán Danko, považujete Slovákov za menej cennejších ako obyvateľov Izraela? Prečo vám tak strašne záleží na bezpečnosti cudzích príslušníkov a nezáleží vám na bezpečnosti Slovákov? Alebo máte pocit, že Slovenská republika a jej obyvatelia sú už na tom tak dobre, že už na nich môžete kašlať z vašej pozície predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a venovať sa iba obyvateľom Izraela?
Ja by som chcel vedieť, že či si uvedomujete, že v poslednej dobe riešime buď kauzy ministrov Slovenskej národnej strany, buď riešime v parlamente vašu rigoróznu prácu, alebo pod vaším vedením riešime nejaký váš osobný sľub, ktorý ste zložili pri návšteve Izraela v Knesete.
Pán Danko, tu nie sme v Revúcej, v nejakom sprivatizovanom lesnom podniku, tu sme v Národnej rade Slovenskej republiky, ale po tomto, čo som vymenoval, mám pocit, ako keby sme už boli v nejakom Dankolande.
Poďme sa ale pozrieť na ďalšie podmienky, ktoré chcete vylobovať pre váš vysnívaný štát Izrael. Chcete zakázať, resp. trestať ľudí, ktorí prirovnávajú súčasnú politiku Izraela k politike nacistov. Okrem toho, že sa snažíte vytvoriť nebezpečný precedens, kedy máte v úmysle aj vedeckým pracovníkom pod hrozbou trestného stíhania zamedziť vedecké skúmanie problematiky zabrania cudzieho územia Izraelom, snažíte sa cez svoje nejaké osobné sľuby v Izraeli potláčať slobodu prejavu a myslenia ako takú.
Ale len aby to nebolo o mojich subjektívnych pocitoch, dovolím si v tejto chvíli citovať doc. Ing. Jána Dudáša, medzinárodne akceptovaného vedeckého pracovníka, ktorý sa vo svojej knihe danou problematikou zaoberá, a teda k vášmu bodu, že nemôžeme podľa vašej definície tvrdiť, že štát Izrael je prejavom rasistického úsilia. Citujem: "Judaisticko-sionistický xenofóbny štát Izrael. Je ešte niekde vo svete podobný štát pre katolíkov, evanjelikov, ako je štát Izrael pre judaistov? Krvavé, terorom posvätené základné kamene štátu Izrael, ako aj krvavé jatky v Palestíne svedčia, že Izrael je najhorší teroristický a xenofóbny štát na zemi. Izraelský rasizmus je vyjadrený terorom. Izrael je typický koloniálny štát s totalitným, fundamentalistickým apartheidným zriadením. Izrael má hlavnú zodpovednosť za to, že na Blízkom východe nie je mier. Je to systém násilnej nadvlády nad Palestínčanmi, je charakterizovaný všeobecným porušovaním ľudských práv a vojenskou agresivitou. Realizuje najhorší antisemitizmus nesemitov proti Semitom." Ako ďalej autor uvádza, Izrael je prisťahovalecký štát založený pomocou terorizmu v Palestíne a vyhnaní vyše 700-tisíc palestínskych Arabov. Vytvorenie štátu Izrael reprezentuje sprepodstatnenie územia Palestíny, vyhnanie pôvodného obyvateľstva a apartheid voči ostatnému domácemu arabskému obyvateľstvu. Izrael ako štát panujúcich prišelcov a privandrovalcov do Palestíny bol stvorený svätým terorom, inváziou, vraždením a zlodejinou... (Reakcia z pléna.) Keď vy skončíte. Sám Einstein... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nevyrušujte vystupujúceho!

Mora, Ján poslanec NR SR
Sám Einstein poukázal na jeho otvorene prezentovanú fašistickú doktrínu. Haim Cohen, sudca najvyššieho súdu v Izraeli, poznamenal: "Rovnaké biologické a rasistické zákony, propagované nacistami a ktoré inšpirovali norimberské zákony, slúžili ako základná definícia judaizmu v štáte Izrael."
Ale pokračujeme ďalej. Ako skonštatoval doktor Nidal Saleh: "Štát Izrael spáchal krvavé jatky, barbarské vojenské zločiny. Tento štát sa dopustil veľkého počtu masakier, spáchal množstvo teroristických zločinov typu Lidice a Ležáky. Najznámejší je krvavý masaker v
Dejr Jássín, v ktorom sionisti 9. 4. 1948, teda ešte pred vyhlásením štátu Izrael, vyvraždili 254 Palestíncov vrátane starých mužov, žien a detí. Rozrezávali bruchá tehotných žien, čo je neobyčajná a nepredstaviteľná patologická krutosť." Toto vy obhajujete, pán Danko?
Po vzniku štátu Izrael masakre pokračovali. Máme tu šarafatský masaker, kibyjský masaker, kafr-quasemský masaker, al-sammouský masaker, Sabra a Šatíla, oyon-quarský masaker, al-aqský masaker v Ibrahimovej mešite, jabalský, masaker v Jenine, v libanonskej Káne v roku 1996 a druhý v roku 2006. Mimochodom, v Káne som osobne bol, pán Danko, a stretol som sa tam s predstaviteľmi miestnej samosprávy a tak isto s občanmi tohto mesta a možno by bolo aj pre vás dobre navštíviť toto krásne, ale smutné mesto, a presvedčiť tamojších obyvateľov, aký je Izrael úžasný, keď im zbombardovali nemocnice, kostoly, školy a, podotýkam, s ľuďmi v tých budovách, pán Danko.
Ďalej máme masaker v Iklim a Abhiram, dve severogalilejské dediny, ktoré boli zrovnané so zemou. Pán poslanec Danko, máte pocit, že nacistická politika bola horšia od súčasnej izraelskej? Toto tunak dneska vy obhajujete?
Ale poďme ďalej v bodoch, ktoré chcete zabezpečiť vášmu Izraelu. Chcete zakázať vytváranie klamlivých, dehumanizujúcich, démonizujúcich alebo stereotypných tvrdení o Židoch ako takých alebo o moci Židov ako kolektívu, akými sú napríklad najmä, ale nie výlučne, mýtus o svetovom židovskom sprisahaní alebo o Židoch, kontrolujúcich média, ekonomiku, vládu alebo ďalšie spoločenské inštitúcie.
Čo teda poviete na výrok prezidenta Izraela Šimona Peresa, ktorý povedal, citujem: "Je neuveriteľné, taká malá krajina a skupujeme Manhattan, skupujeme Maďarsko, skupujeme Rumunsko, skupujeme Poľsko. V spôsobe, ako to robíme, nevidím žiaden problém. Vďaka nášmu talentu, našim kontaktom a nášmu dynamizmu dostaneme skoro všetko." Koniec citátu. A tento váš mýtus končí slovami judaistického baróna Montefiori, ktorý povedal, ktoré, tieto slová povedal v Krakove, a teda citujem: "Dokiaľ nemáme vo svojich rukách tlač celého sveta, je všetko, čo konáme, márne. Musíme ovládnuť a podrobiť svojmu vplyvu noviny celého sveta, aby sme národy zaslepili a klamali." Koniec citátu. Aspoň toľko teda k tomu vášmu, akože mýtus o Židoch kontrolujúcich média.
Téma ohľadne štátu Izrael je svojím spôsobom nekonečná, čo aj dokazujú dejiny plné krvi a násilia. Mojím cieľom nie je tunak dneska sa zamýšľať nad Izraelom, keďže som platený slovenskými občanmi. A preto, pán Danko, zároveň by som chcel ešte raz zdôrazniť moje veľké počudovanie nad vašou posadlosťou štátom Izrael. Pripomeniem vám, vy ste predseda Národnej rady Slovenskej republiky a dokonca predseda vraj Slovenskej národnej strany. Vo svojom vlastnom záujme by ste si už mali prestať robiť hanbu a venovať sa naozaj serióznym veciam.
A mojím záujmom je bojovať pre Slovákov a Slovensko. A preto vás z tohto miesta vyzývam, stiahnite toto vaše izraelské uznesenie, osvojte si uznesenie, ktoré pripravila Ľudová strana Naše Slovensko, a začnite už konečne niečo robiť pre Slovákov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Spomenul si Sabru a Šatílu, masaker v Sabre a v Šatíle. Ten masaker bol o to odpornejší a to takýmto spôsobom, že izraelská armáda vpustila falangu vraždiť Palestínčanov do tábora a strážila tábor dookola, čiže Palestínčania, ktorých vraždila dnu falanga, nemohli ujsť. Ďakujem za slovo.

Jano, menoval si vo svojom naozaj výbornom vystúpení mnoho masakrov, ktorých sa dopustili izraelskí v podstate teroristi na niekdajšom slobodnom palestínskom národe, ktorému ukradli pôdu. Ale bolo zaujímavé sledovať, aj keď si hovoril o tých strašných veciach, ako tehotným ženám vyrezávali proste deti z tela a podobne, čo potvrdzovali očití svedkovia o tých brutálnych neuveriteľných násilných scénach, tak pána Danka ani trošku neťuklo, absolútne ľahostajnosť, apatia. Predstav si, že by si o tom istom hovoril, ale obeťou by neboli Palestínci, ale Židia. Hádzalo by ho na tej stoličke ako vrtuľa, to som si jednoducho istý.
A to je presne ten selektívny princíp, že jedna obeť je viac ako druhá, ale pre mňa to tak nie je a takisto myslím, že aj pre nás všetkých. Jednoducho, v čom je ten Palestínec horší, ktorý sa stal terčom toho násilia, oproti tým Židom? Ale ich to vôbec netrápi, je im to úplne jedno. A smutné je, lebo možno naozaj asi nie je na mieste porovnávať politiku nacistického Nemecka s Izraelom, pretože nacisti boli po vojne súdení. Títo zločinci, títo vrahovia, násilníci a teroristi sa stali členmi izraelskej vlády po ustanovení tohto štátu, dokonca i prezidentom. To znamená, tam je dosť podstatný rozdiel.