38. schôdza

Ďakujem za slovo, pán poslanec, hovoril ste o uznesení, ktoré je predložené v Národnej rade. Je fakt, že Národná rada už za pána Mikloška prijala uznesenie, ktorým chcela vyrovnať, povedal by som, svoje vzťahy s Izraelom a napriek tomu, som spomínal v reakcii na pána Uhríka, že sa to nepodarilo, pretože keď navštívil pán Gašparovič Izrael, tak bol z toho trocha problém. Mali sme, vnímali sme, cítili sme, že tie vzťahy Izraelu a teda obyvateľov Izraela, že ku Slovákom nie sú dobré, napriek tomu sme boli svedkami obrovského gesta zo strany Izraela, keď pán Danko prišiel do Izraela a mal možnosť vystúpiť v mene Slovenskej republiky, slovenského parlamentu pred izraelským Knessetom. Ja osobne to vidím ako podanie ruky zo strany Izraela voči Slovenskej republike a ja nie som si istý, či toto uznesenie, ktoré bolo navrhnuté, prejde alebo ako dopadne, v každom prípade je to do budúcnosti ešte otázka, ako sa vzťahy Izraelcov alebo Židov a Slovákov budú vyvíjať. Napriek tomu ale to gesto urobili zo strany Izraela, prvé oni. Takže vnímam aj túto diskusiu a povedal by som aj pokus pána Danka nejakým spôsobom urobiť revanš a gesto zo strany slovenského parlamentu ako pozitívne.
No ale samozrejme je otázka, ako slovenská verejnosť, ako naši občania, ako poslanci Národnej rady sa k tomuto postavia. Ak sa to nepodarí dnes alebo v tomto období, tak to zostane otázka, ktorá bude otvorená, ale v každom prípade treba hľadať cestu do budúcnosti, spolupráce všetkých národov, aj tých národov, ktoré v minulosti mali rozpory a problémy, pretože keď prídete na diplomatické rokovanie do sveta vy, tak si treba uvedomiť, že budete musieť rokovať a potrebovať budete raz spojencov aj Židov, budete potrebovať aj Rusov, aj Američanov, aj Nemcov, aj Maďarov a Poliakov. Proste tie problémy treba hľadať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou nikto. Ďalší v rozprave, pani poslankyňa Grausová.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, navrhnuté, navrhované prijatie uznesenia, ktoré dnes prerokúvame, vo mne vzbudzuje silnú pochybnosť, či sa nachádzam v slovenskej Národnej rade. Šokujúce je, že predkladateľom tohto návrhu je sám predseda slovenského parlamentu a aby tomu bola nasadená koruna, ešte aj predseda takzvanej Slovenskej národnej strany.
Pán Danko, vy ste človek kráľovsky platený z daní občanov Slovenskej republiky, teda ste zamestnancom týchto občanov a tak ste povinný pracovať a slúžiť týmto svojim zamestnávateľom. Uvedomte si, že ste predsedom slovenskej Národnej rady a nie izraelského Knessetu.
Pri pohľade na predkladaný návrh uznesenia mám pocit blížiaci sa k istote, že máte, pán Danko, ešte aj iného zamestnávateľa, ktorý vás zrejme možno platí lepšie ako platcovia daní Slovenska. Problémom však je, že tento cudzí zamestnávateľ vám zadáva úlohy namierené proti občanom Slovenskej republiky a proti duchu našej ústavy, ktorá zaručuje rovnosť občanov pred zákonom. Sám ste sa vyjadrili, že ste to dali ako prísľub predsedovi parlamentu cudzieho štátu.
V návrhu uznesenia, pán Danko, robíte určitú skupinu ľudí na Slovensku nadradenú, nekritizovateľnú pod hrozbou trestu. A to aj v prípade, ak bude kritika opodstatnená a pravdivá, a zvyšok obyvateľstva bude týmto diskriminovaný. Moja otázka znie: komu teda, pán Danko, slúžite? Koho ste ešte zamestnancom?
Povedali ste, že ste sa museli hanbiť v cudzom štáte za svojich kolegov v parlamente. Je chvályhodné, pán Danko, keď sa hanbíte, ale iba v prípade, keď sa hanbíte sám za seba, lebo naozaj sa máte za čo hanbiť. V zahraničí aj doma podnecujete nenávisť k Slovensku a Slovákom. Za to by ste sa mali nielen hanbiť, ale aj vyvodiť pre seba dôsledky. Nebolo by teda lepšie, pán Danko, keby ste išli robiť predsedu parlamentu do cudzieho štátu, v ktorom ste sa to museli hanbiť? Tam by ste sa nepochybne vynímali oveľa viac a boli oveľa väčším prínosom než na Slovensku, pre ktoré ste práve vy stelesnenou hanbou, a aj vám by to určite vyriešilo veľa vašich problémov.
Keď sme predložili návrh zákona proti hanobeniu štátnych symbolov Slovenskej republiky, vy ste, pán Danko, hlasovali proti a tu na druhej strane zastávate úplne v Slovensku cudzí štát a cudzí národ. Prečo so myslíte, pán Danko, že do Slovákov si môže, kto chce a kedy chce kopnúť, urážať ich a šikanovať? Je zjavné, že trpezlivosť slovenských daňových poplatníkov je bezhraničná, lebo keby ste toto urobili ktorémukoľvek zamestnávateľovi, že by ste slúžili nejakej cudzej firme a poškodzovali svojho zamestnávateľa, už dávno by ste boli nezamestnaný.
Pán Danko, vo funkcii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky dávať takéto sľuby a poslúchať príkazy predsedu parlamentu cudzieho štátu a zákonom zastrašovať občanov štátu, v ktorom ste predsedom parlamentu, tak to sa, pán Danko, v civilizovanom svete nazýva vlastizrada.

Pán poslanec Mazurek.

Vážený pán doktor Andrej Danko, mňa by ani len nenapadlo počas písomnej rozpravy, že sa prihlásim ešte raz ústne a že sa budem chcieť ešte raz vyjadriť k tomuto návrhu uznesenia, ale tá vaša reakcia, tá ma jednoducho nenechala chladným a povedal som si, že vystúpiť musím.
Ja vám chcem povedať, že ja sa nestarám o váš osobný život, nekritizujem vás za to, nehodnotím to, ako sa správate niekde doma, lebo niečo podobné. To znamená, keď kritizujem vašu politickú činnosť, alebo vás nazývam hanbou Slovenskej republiky, alebo tvrdím, že nemáte chrbtovú kosť, tak ja vždy tieto veci podkladám nejakými priamymi politickými činmi, ktorých ste sa vy dopustili, alebo nejakými zákonmi, ktoré ste podporili, nepodporili, navrhli, nenavrhli a tak ďalej a tak ďalej.
Chcem vám teraz prečítať článok jedného z niekdajších popredných členov Slovenskej národnej strany. Článok človeka, ktorý bol v podstate ako keby ideológom Slovenskej národnej strany, a je to článok z roku 1881 vydaný v časopise Slovenské pohľady. Prečítam vám istý úryvok. "Pred sto rokmi bolo v Uhorsku 75-tisíc Židov, za 55 rokov bolo ich už 241-tisíc. Vzrast stal sa najviac v Hornouhorských stoliciach. V 1870. roku 552-tisíc a odvtedy rozmnožili sa tak, že ich je už vyše 600-tisíc duší a ešte vždy množia sa akceleratívne, prirodzene i dosťahovaním z Haliče a pohraničných zemí. Prichodia stadiaľ bez groša, v kaftanoch, s kyčkeš za ušima, o krátky čas rozložia siete po dedine, zbohatnú, spyšnejú do drzosti, zakúpia sedliakove pozemky, uvŕhajú ľud do otroctva, proti ktorému niekdajšia panština bola hračkou. Z dedín tiahnu s vylúdenými peniazmi do mestečiek a miest, úžerníčia beštiálnou nemilosrdnosťou, vplývajú na spoločnosť. Ľud, z ktorého cicajú krv i špiky, opovrhujú, znemravňujú výstupkami, o ktorých by vedeli rozprávať priatelia ľudu, stojaci mu blízko základom povolania. Veď to Talmud dovoľuje. O dajakom kladnom tvorení ani slychu. Židia nie sú vstave ani lavice do synagógy stvoriť vlastnou silou, tým menej postaviť synagógu. Za kresťanské peniaze kresťanskými rukami stavajú oltáre zlatému teľaťu."
Toto je článok Svetozára Hurbana Vajanského nazvaný Židovská otázka na Slovensku. Mňa zaujíma teraz jedna vec: ako sa k tomu chcete postaviť do budúcnosti? Ja som už párkrát rečnil pri spomienke na smrť Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine, a vždy sa som tak zamýšľal nad tým, ako sa teraz chce Slovenská tzv. národná strana vysporiadať s týmto slovenským dejateľom. Bezpochyby veľkou osobnosťou v dejinách vašej vlastnej politickej strany. Teda strany, ku ktorej historickému odkazu sa hlásite. Ako sa s týmto chcete vysporiadať?
Vaša pani poslankyňa, ktorá tu dnes sedí práve teraz, bola na jednej ceremónii, kde Matica slovenská odhaľovala bustu priamo tomuto človeku. Priamo tomuto človeku Matica slovenská odhaľovala bustu a vaša pani poslankyňa tam bola. To je len jeden z článkov Svetozára Hurbana Vajanského. On má ďaleko, ďaleko tvrdšie vyjadrenia a je ich nesmierne veľké množstvo. Odpovedzte mi, prosím, pretože vy ste na mňa síce reagovali, ale nepovedali ste fakticky vôbec nič. Vôbec nič. Vy ste vyšli s emóciami, s nejakými nárekmi, sťažovaním sa, tak ako je to u vás zvykom, ale nepovedali ste nič faktické, nič, na čo by sa dalo objektívne reagovať. Povedali ste ale, že Ľudovít Štúr, keby videl genocídu Židov, keby videl tie milióny mŕtvych, tak by si svoje výroky možno rozmyslel. Možno by ste to isté povedali aj o Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom alebo o iných veľkých dejateľov našej vlasti, ku ktorým, ako spomínam, sa vaša strana zatiaľ hlási.
Ale čo je veľmi zaujímavé, tak vy už po tom, čo ste predložili do pléna tento návrh na zákaz akejkoľvek kritiky Izraela, Židov, lebo to nie je žiadny návrh uznesenia o antisemitizme, ale priama a jasná kritika Izraela a Židov, ktorá musí byť zakázaná, tak ste na vašej facebookovej stránke Slovenskej národnej strany dali článok o Martinovi Rázusovi, o bývalom niekdajšom predsedovi Slovenskej národnej strany, o tom, ako sa hrdo hlásite k jeho odkazu, ako to bol veľký bojovník za národ, ako sa snažil, ako veľmi povzniesol Slovenskú národnú stranu. Ale ja som si istý, že vám už v tej dobe, keď ste dávali toto uznesenie, nebolo cudzie, že práve Martin Rázus je autorom knihy nazvanej Krčmársky kráľ, kde Židov neopisuje vo veľmi pozitívnom svetle. Aj napriek tomu hovoríte, že vy idete v jeho odkaze. To znamená, vy si musíte nejakým spôsobom vysporiadať tieto historické skutočnosti, lebo toto, čo tu teraz predkladáte, to sa týka iba jedného národa, ktorý, práve ľudia, ktorí Slovenskú národnú stranu budovali, zakladali, dávali, tvorili jej ideológiu, jej srdce, celé jadro, jej myšlienky, otvorene týchto ľudí kritizovali.
Hovorili ste teda o tom, že Ľudovít Štúr by si rozmyslel svoje výroky. Ale dobre, akceptujme jednu vec, Židia sa stali obeťou veľkej genocídy. Kvôli tomu údajne musíme prijímať návrh o "antisemitizme", ktorý zakáže akúkoľvek ich kritiku. Ale pozrime si taký nejaký iný národ, nejaký porovnateľný národ, ja neviem, napríklad Arménov. Tí tiež v 20. storočí prešli genocídou, 1,5 mil. ľudí z tohto národa bolo vyvraždených vtedy ešte Osmanskou ríšou, ešte Tureckom. Prečo si neprijímame nejaké špeciálne uznesenie na ochranu Arménov? Takisto v histórii trpeli, takisto ich boli milióny zabité ľuďmi a národom, ktorý aj na Slovensku napáchal neskonalé škody, obrovské škody vyvražďovania, znásilnenia, genocídy, vypaľovania, rabovania miest. O Arménov ani nezakopneme. Prečo nejdete napríklad do Arménska a netvrdíte, že Slovensko je historickým dlžníkom Arménska a podobne?
Ďalší príklad, veľmi dôležitý. Lazar Kaganovič, blízky spolupracovník Stalina, člen politbyra, ktorý na začiatku 30. rokov, mimochodom, židovského pôvodu, v podstate vytvoril koncepciu ukrajinskej kolektivizácie poľnohospodárstva, ktorá stála život siedmich miliónov Ukrajincov v priebehu jednej zimy z roku 1932 na 1933. Sedem miliónov ľudí vyhladoval na smrť cieleným priamym jasným programom, ktorý mal zlomiť ukrajinský národný odpor. Bielych, kresťanských, slovanských Ukrajincov. Vyvraždil ich 7 miliónov v priebehu jednej zimy. To sa holokaust ani zďaleka nechytá na takúto obludnú genocídu, ktorej autorom je Žid, ktorý mimochodom zomrel ako 97-ročný v roku 1991. Na svojich rukách má krv nie siedmich miliónov, ale ďaleko väčšieho množstva ľudí, lebo on takisto bol autorom mnohých prenasledovaní v Sovietskom zväze. Miliónov a miliónov ľudí, krv týchto ľudí má na rukách, zomrel pokojným, sladkým životom 97-ročný. Všetko v poriadku. A bolo by hlúpe a naivné prisudzovať teraz celému židovskému národu vinu za tohto človeka, ako to mnohí, ako som spomínal, prisudzujú za vinu slovenskému národu za činy jednotlivcov. Ale čo je dôležité? Prečo tu neprijímame uznesenie o ukrajinskom národe? O tom, že bude zakázané kritizovať nejaký, hovoriť o nejakom antiukrajinizme? Veď aj ten národ prešiel obrovskou genocídou. Ak má byť toto ospravedlnením úplne všetkého, čo posledne národ zrobí, len to, že prešiel nejakou genocídou a potom už môže robiť čokoľvek, tak potom prijmime zákony na ochranu všetkých takýchto národov, ktoré prešli genocídami.
Vy nemôžete ospravedlňovať činy štátu Izrael. Nemôžete ospravedlňovať činy znásilnenia, vraždy, terorizmus, vyhladzovanie, násilná okupácia, ukradnutie cudzieho územia tým, že Židia si prešli holokaustom. Lebo opakujem, sú tu národy, ktoré prešli väčším utrpením. Väčším vyvražďovaním, ale zvysoka na nich celý svet kašle. Dokonca o ukrajinskom "holodomore" sa takmer vôbec nehovorí. Zahmlieva sa, kto bol jeho autorom. Nechce sa nejako spomínať. Lebo to boli len tí bieli kresťanskí Slovania. Tí nie sú dôležití. Dôležití sú tí, o ktorých tu dnes hovorí Andrej Danko.
A ja zopakujem to, čo je dôležité, čo je podnetné a čo si musíme pamätať. Nemám nič proti židovskému národu. Ja vôbec to, o čom tu hovorím, neprisudzujem celkovému židovskému národu ako celku, ale keď som hovoril, napríklad, o vplyve niekoľkých významných židovských podnikateľov na celkovú svetovú mediálnu sieť, keď som hovoril o ich vplyve na ropný biznis, keď som hovoril o ich vplyve v bankovom sektore, tak som hovoril konkrétnymi faktami. Ale vy mi týmto uznesením chcete tieto fakty zakázať hovoriť. A ja som, dobre, v poriadku, čakal, že prídete sem a poviete, že ten Exxonmobil nevlastnia Rockefellerovci, ten Alphabet nevlastnia Židia, nie, ten Comcastt, ktorý vlastní všetky média v Amerike, nevlastnia Židia. Mohli ste prísť povedať to. A tým pádom by ste ma jednoducho napravili. Povedal by som si, dobre, mýlil som sa, mal som zlé informácie, v poriadku, prijímam. Už to nebudem hovoriť. Ale vy ste to neurobili. Vy tu len prídete, nariekate, fňukáte. A zase ste vytiahli tú istú tému, ktorú vyťahujete vždy, keď vám dôjdu argumenty, a to je holokaust. Ale naozaj ja toto uznesenie nehodnotím z nejakého pohľadu nenávisti, ale z pohľadu faktov. A vy týmto uznesením chcete zakázať národu a všetkým hovoriť fakty. A všetci, ktorí za toto budú hlasovať, hlasujú proti slobode slova, zrádzajú slovenský národ.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Milan, ako už raz svojho času povedala Anička Malíkovie, Slovenská národná strana nemá v sebe nič národné, sociálne, ani kresťanské. Ja osobne tvrdím, že je to na rozdiel od pôvodnej Rázusovej strany len akási obchodná značka, nejaké biznis centrum.
A čo sa týka tých Arménov, ktorých si spomenul. Ich brutálne vyvraždenie Turkami, v Turecku, tam je to tabu. Tu by sa hodil nejaký zákon alebo uznesenie, ktorým by sa zakázali styky s Tureckom, prípadne by sa mohol vyhostiť turecký diplomat, kým sa Turecko neospravedlní za genocídu Arménov. A, samozrejme, také činy, ako vyhlasovanie Turecka za ostrov stability prezidentom, by bolo trestným činom. Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Mazurek, genocída Arménov Turkami nepochybne je vážnym zločinom. Drobným rozdielom oproti holokaustu je, že holokaust sa dial aj na Slovensku. Aj na Slovensku počas fašistického Slovenského štátu, ktorý viedol vami obdivovaný prezident Jozef Tiso, boli prijaté zákony, ktoré pozbavili slovenských občanov židovského vierovyznania, židovskej národnosti alebo čo by len židovského pôvodu ich občianskych práv, ich majetku, ich dôstojnosti. A Slovenský štát vyviezol zo svojho územia desaťtisíce vlastných občanov do vyhladzovacích táborov a ešte za to zaplatil.
Čiže áno, genocída Arménov je zločin. Ale z hľadiska Slovenska, z hľadiska jeho histórie je rozdiel, keď hovoríme o holokauste, keď hovoríme o tom, čo štát, ktorý tu existoval, na území Slovenska bol Slovenský štát, spáchal na vlastných občanoch, na vlastných občanoch Židoch, a keď hovoríme o tom, čo Turecko spáchalo na Arménoch. Dúfam, že si ten rozdiel uvedomujete a nepoužívate to iba účelovo.
A pokiaľ ide o holodomor, tak to bol zločin komunistického režimu voči ukrajinskému národu. To nebol zločin Žida. To je presne ten antisemitizmus, o ktorom hovorí aj tá definícia, že tam zdôrazňujete nejakého jedného človeka a odvodz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mazurek, reakcia.