Príjemné, dobré ráno, dámy a páni. Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Dovoľte mi začať tým, že tu bola výzva pred chvíľkou od predkladateľov, aby sme otvorene a férovo diskutovali o tejto téme. Ja sa, samozrejme, pripájam k tejto výzve, avšak zároveň jedným dychom dodávam, že ma, mierne povedané, sklamal postoj vládnej koalície pri včerajších procedurálnych návrhoch, kedy som navrhoval, aby sme diskutovali otvorene a férovo na základe určitých faktov, ktoré mali priniesť analý..., ktorú mala priniesť analýza, ktorú ste si vy sami vo vládnej koalícii dali spraviť pánovi ministrovi a vášmu štátnemu tajomníkovi na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dnes tu diskutujeme bez toho, že by sme tieto fakty jasne poznali. Ja sa k tomu za chvíľku vrátim.
A druhá dôležitá vec, nerozumiem, prečo túto diskusiu nemôžme viesť neskôr za prítomnosti ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorý sa vážnym podielom spolupodieľal na samotnom globálnom rámci. Takže keď chceme otvorene a férovo diskutovať, tak si potom, prosím, nabudúce rozmyslite, aby ste podporili procedurálny návrh, hoc ho podáva poslanec opozície, ktorý má v takejto diskusii zmysel.
A teraz k veci. Začnem jedným zaujímavým citátom: „Ide o právne irelevantný politický traktát, akých OSN vytvorila za tie roky stovky bez akýchkoľvek presahov do života národov.“ Toto povedal novinár alebo komentátor Peter Schutz v denníku SME 19. 11. 2018. Vzácne sa zhodujeme v tejto súvislosti a my takisto tvrdíme, že tento dokument nemá zásadnú pridanú hodnotu, a keďže nás môže minimálne politicky, alebo ak chceme, morálne zaviazať, je dôležité tento dokument ako celok odmietnuť. V tejto súvislosti je ale zaujímavá hra, ktorá sa tu rozohrala vo vládnej koalícii, kde na jednej strane strana SMER hovorí o tom, že minister Lajčák je najlepším kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky, na druhej strane mu vrazia takú veľkú kudlu do chrbta, aká sa práve udiala v týchto posledných dňoch, keď predstavoval zmienený Globálny rámec OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.
Iná stránka veci je, že tento dokument sa už dokonca stihol aj objaviť v návrhu Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, o čom sa málo na Slovensku hovorí, resp. sa nehovorí takmer vôbec. Časť, konkrétne popis stratégie a potom zrazu zázračne zmizol vo vládou nedávno odhlasovanom znení. Čo myslíte, prečo asi? SMER a rovnako tak SNS si totiž dobre spočítali, ako by asi vyzeralo, ak sa na takýto globálny rámec odvoláme, a potom budeme chrliť popol a síru na to, čo vlastne tento globálny rámec pre Slovensko znamená.
Ale prečo by sme teda vlastne mali globálny rámec odmietnuť? Na výslednom znení globálneho rámca totiž spolupracovali krajiny, ktoré rovnako prijímajú migrantov, ako aj tie, ktoré ich de facto vysielajú, a výsledkom je nevyvážený text plný kompromisov, čo nakoniec priznal aj minister zahraničných veci a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý takisto tento text dlhodobo označuje za kompromisný, a nie ideálny.
Na legálnu migráciu navyše máme už dávno v Európskej únii niekoľko záväzných právnych dokumentov. Okrem iného by sme na Slovensku mali využívať systém tzv. modrých kariet a napríklad intenzívne sa začalo diskutovať aj o spoločnom azylovom a migračnom postupe krajín Európskej únie.
Napriek tomu, že v globálnom rámci sa spomína národná suverenita ako riadiaci princíp, v niektorých konkrétnych navrhovaných opatreniach zachádza priďaleko v podpore migrácie samotných migrantov v hostiteľských štátoch a snaží sa tak posilniť ich nároky. My sme si dali tú námahu a spočítali sme, koľkokrát je tam napísané „zaväzujeme sa“, 86-krát. Toto sa veľmi ťažko potom dá vysvetliť ako nezáväzný dokument.
V tejto súvislosti možno ešte jedna maličkosť, ktorá vo veľkej miere súvisí s tým, ako diskutujeme o záväznosti a nezáväznosti tohto dokumentu, ak hovoríme minimálne o politickej alebo morálnej záväznosti, treba si uvedomiť, že zaväzujú sa rovnako demokratické režimy, ako aj tie nedemokratické. A ja si neviem predstaviť, ako napríklad rôzne despocie po celom svete, ktoré tu máme, v Sudáne a v rôznych iných krajinách Afriky, alebo aj Ázie, Latinskej Ameriky, budú dodržiavať ľudské práva migrantov. To si, verím, robíte srandu. Čiže podstatne viac morálne a politicky sa zaviažu tie krajiny, ktoré migrantov prijímajú, ako tie ktoré ich de facto vysielajú.
A potom tu máme konkrétne ciele, ktoré sú problematické. Napríklad taký cieľ 7, ktorý nie celkom rozlišuje medzi legálnou a ilegálnou migráciou, alebo cieľ 8, zabezpečiť, aby nebola pomoc migrantom považovaná za nelegálnu. Na jednej strane tento dokument v niektorých svojich častiach úplne jasne pomenúva boj proti pašerákom ľudí, na druhej strane tu do cieľu 8 zavesí práve takúto požiadavku, aby pomoc migrantom nebola považovaná za nelegálnu. Ja to čítam ako jasný odkaz Maďarsku, ktoré už prijalo zákon o tom, že aj takáto pomoc migrantom môže byť považovaná za nelegálnu, a čítam to ako odkaz tým, ktorí sa dnes napríklad v Stredozemnom mori spolupodieľajú na tom, že sa pod hlavičkou mimovládnej organizácii alebo rôznych humanitárnych organizácií spolupodieľajú na prevádzaní ľudí, čo je veľmi nebezpečný proces, a vidíme, kam to doviedlo napríklad aj súčasné Taliansko.
V cieli 13 sa okrem iného píše, že štáty sa majú vyhýbať zadržiavaniu migrantov a použiť zadržanie ako poslednú možnosť. Toto bol napríklad moment, v ktorom Austrália povedala a dosť, pretože Austrália je známa veľmi reštriktívnym systémom v rámci migračnej politiky a práve zadržiavanie používajú nie ako poslednú, ale ako prvú možnosť. Môžme sa rozprávať o tom, či je to humanitárne v poriadku, že vytvorili azylové tábory mimo územia Austrálie, alebo keď chceme, migračné tábory. Ale my tento návrh máme od roku 2015, od vypuknutia migračnej krízy ako jeden z nosných na to, aby sme sa s migračnou krízou dokázali vysporiadať, podobne ako sa to podarilo Austrálii. A preto práve tento cieľ 13 považujeme v kontradikcii s tým, čo navrhujeme a čo sa už konečne aj v Európskej únii začalo riešiť ako jedna z reálnych možností, ako jeden z dôležitých nástrojov, nazvali to tzv. vylaďovacie platformy alebo tzv. hotspoty mimo Európskej únie. Nakoniec aj dohoda s Tureckom, či dohoda s líbyjskou pobrežnou strážou by pri uplatňovaní práve takto formulovaného globálneho rámca prešla podľa nášho, podľa nášho názoru len veľmi ťažko.
Potom je tam niekoľko ďalších vecí, ktoré možno vyzerajú trošku problematicky v očiach občanov, či už Slovenska, ale aj Rakúska, Maďarska, Poľska, Českej republiky, Dánska, ale aj niektorých ďalších krajín, ktoré globálny rámec ako celok odmietajú. Napríklad začlenenie do národných zdravotníckych politík. Áno, nie je nič zlé na tom, keď migranti sú začlenení do národných zdravotníckych politík. Aj naši občania vo Veľkej Británii, Írsku, Spojených štátoch, kdekoľvek sú začlenení do národných zdravotníckych politík.
Ale nie je migrant ako migrant. A mnohí naši občania za migrantov považujú aj tých, ktorí toť nedávno na macedónsko-gréckych hraniciach hádzali kamene do policajtov. A predstava, že takýmto ľuďom sa máme my spolupodieľať na zdravotnom poistení nie je zrovna ideálna v našich končinách.
Takisto sa napríklad v cieli 19 píše o podpore rýchlejšieho, bezpečnejšieho a lacnejšieho prenosu financií migrantov, tzv. remitensis. Áno, aj naši občania posielajú nemalé finančné prostriedky napríklad z Veľkej Británie domov. Na tom takisto nie je nič zlé. Ale predstava, že tento proces výrazne uľahčíme, v praxi znamená, že práve tí diktátori zo Sudánu, Stredoafrickej republiky a mnohých iných ďalších krajín budú mať o motív navyše, aby svojich možno nie celkom žiaducich občanov, najmä intelektuálov možno aj podporovali v tom, aby sa čím skôr stali migrantmi a opustili ich krajinu. A tým potom financovali ľahšie a jednoduchšie zvyšok obyvateľstva v tejto krajine tým, že budú zasielať finančné prostriedky domov. Úplne smrteľne vážne, Maťo, môžme o tom podebatovať, nech sa páči.
Najväčším problémom globálneho rámca je ale, ako som už spomínal, jeho politická záväznosť. Ak sa raz podpíše historicky prvá celosvetová OSN koncepcia, ak bude existovať minimálny politický tlak na jej dodržiavanie. Toto si tiež musíme uvedomiť.
Nezanedbateľná je jeho možná vymáhateľnosť ako tzv. zvykového práva, čo okrem iného spomenul aj rakúsky kancelár Sebastian Kurz, keď odmietol participáciu Rakúska na jeho prijatí.
Ku každému cieľu sa podpisujú krajiny záväzne, prinajlepšom svojím súhlasom so znením, ako som už spomínal niekoľkokrát, „zaväzujeme sa“ vytvárajú morálny záväzok. A toto je tiež podstatné v tejto súvislosti povedať.
O tom, že záväzky prijaté signatárskymi štátmi v rámci zdieľanej zodpovednosti budú nejakým spôsobom politicky vymáhané, dokazuje okrem iného aj časť, ktorá sa hovorí kontrola a hodnotenie, a je to aj časť, ktorá vyžaduje určité monitorovacie štruktúry v čele s koordinátorom IOM a sekretárom migračnej siete, ktorých úlohou má byť hodnotenie implementácie globálneho paktu a budovanie kapacít komprem..., konkrétne templementácia, bod 45 ods. a).
Z týchto dôvodov by sme globálny rámec mali odmietnuť. Obzvlášť v dobe bezprostredne po vážnej migračnej kríze je nerozumné a nevhodné dopredu sa prihlasovať k princípom, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu našich národných politík a k obsiahlo poňatým právam migrantov a z toho vychádzajúcich záväzkov. Vzhľadom na to, že globálny rámec vo svojej aktuálnej podobe obsahuje aj pozitívne ciele, ako je napríklad boj proti prevádzačom či boj proti obchodovaniu s ľuďmi, môžme sa týmito pozitívnymi cieľmi inšpirovať aj bez jeho podpisovania, najmä bez rizika, že rozsiahly a nevyvážený globálny rámec príde do zbytočného konfliktu s našimi záujmami.
Aj preto sme v tejto súvislosti navrhovali, aby sme viac-menej kopírovali pozíciu Rakúska, ktorá okrem iného hovorí, že je potrebné, aby sme sa ku globálnemu rámcu jasne vymedzili, popísali v ňom našu konkrétnu pozíciu a zároveň doručili tieto naše výhrady priamo na konferenciu do Marrákeša.
A tu sa dostávame k vážnemu problému, ktorý doposiaľ nebol vyriešený, pretože máme tu niekoľko rôznych právnych názorov, a teda otázka je, či našou účasťou v Marrákeši zároveň vyjadrujeme súhlas s globálnym rámcom tak, ako bol popísaný, alebo nie. Či práve na tomto zasadnutí bude možné napríklad vzniesť niektoré naše pripomienky a námietky k tomuto rámcu.
Neexistuje jednotný právny výklad, a práve preto je pomerne nebezpečné sa stotožniť či už s návrhom, ktorý predkladá SNS, alebo s návrhom, ktorý sme mali možnosť čítať zo strany SMER-u, pretože ten nevychádza jasne práve v tejto súvislosti, a teda že či tam ísť, a keď, tak kto tam má ísť a za akých okolností. Nie je teda vhodné strkať hlavu do piesku, treba povedať, čo si o danej veci myslíme, podobne ako to mieni urobiť Rakúsko, a preto my sme sa stotožnili s tým, čo navrhlo v podstate ministerstvo zahraničných vecí, a chápeme to ako kompromis v celej záležitosti.
A je budem citovať teda pozmeňujúci návrh, ktorý podávame my a ktorý vychádza práve z dielne ministerstva zahraničných vecí:
1. V návrhu uznesenia časť A bude znieť konštatovanie nasledovne:
„Slovenská republika je plne suverénna v definovaní vlastnej národnej migračnej politiky. Ekonomicky motivovaná nelegálna migrácia je negatívny jav prinášajúci aj bezpečnostné riziká, a to v národnom, regionálnom i globálnom kontexte a podporuje jej riešenia príčin v krajinách pôvodu. Slovenská republika sama rozhodne, či a ktoré opatrenia navrhované v Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii bude implementovať a akým spôsobom. Nič v Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii nemôže byt' vykladané tak, že by Slovenská republika obmedzovala svoju suverénnu právomoc rozhodovať o tom, koho bude považovať za legálneho migranta a koho za nelegálneho migranta a ktorému z nich udelí právo pobývať na jej území. Slovenská republika nie je viazaná prijať žiadne opatrenia, ktoré by viedli k realizácii Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii ako celku alebo jeho časti, a vyhradzuje si právo prijímať legislatívu v oblasti migrácie výlučne v súlade so svojou národnou migračnou politikou.“
A nakoniec: „Slovenská republika trvá na odmietaní politiky povinných kvót.“
No a tu dopĺňame v návrhu uznesenia časť B ako bod 2:
„Žiada vládu Slovenskej republiky, aby na medzivládnu konferenciu, ktorá sa koná v Marrákeši 10. a 11. decembra 2018 doručila písomné výhrady ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, tak ako je uvedené v časti A tohto uznesenia, a tie sa stali súčasťou oficiálnych záznamov z konferencie a v budúcnosti slúžili ako referencia v prípade akejkoľvek pochybnosti, či už právnej, alebo politickej, o jednoznačnom postoji Slovenskej republiky ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.“
Ako som povedal, považujeme to za kompromis medzi návrhom SMER-u, kde teda nemáme jasno v tom, ako by naša účasť pôsobila z hľadiska akejsi budúcej vymáhateľnosti alebo nášho prihlásenia sa k tomuto globálnemu rámcu a stanoviskom Slovenskej národnej strany, ktoré trvá na tom, aby sme sa za žiadnych okolností na Marrákeši nespolupodieľali. Je to tak aj kvôli tomu, že nie je vhodné, ako som povedal, pchať hlavu do piesku, a aj kvôli tomu, že viaceré krajiny, ktoré globálny rámec nemienia podporiť, rovnako ako, verím, aj Slovenská republika ako celok, budú v podobnom duchu postupovať.
A tu mi je ľúto, ako som povedal hneď na úvod môjho rozhovoru, pardon, môjho príhovoru, že nemáme v tejto chvíli žiadnu právnu analýzu, o ktorú by sme sa mohli oprieť, a diskutujeme v podstate vo veľmi nejasných kontúrach o tom, ako sa celý proces technicky môže zrealizovať. Takže nerozumiem, prečo sme tak nevyhnutne potrebovali riešiť tento bod už teraz a nepočkali sme si na analýzu, ale predpokladám, že je to skôr súčasťou nejakej veľmi nepríjemnej hry medzi SMER-om - sociálnou demokraciou a Slovenskou národnou stranou, do ktorej sa my v rámci SaS za žiadnych okolností nemienime zapájať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
