38. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, na úvod by som chcel podotknúť, k čomu budem vystupovať, aby nevznikla ani najmenšia pochybnosť, že budem vystupovať k meritu toho, o čom rokujeme. Predkladacia správa tohto skráteného legislatívneho konania. Odôvodnenie: Naliehavosť tohto zákona vyplýva z aktuálnej ekonomickej situácie, ktorá si vyžaduje okamžité účinné riešenie nedostatku pracovnej sily.
Budem sa vyjadrovať k údajnému nedostatku pracovnej sily. Môžem, pán spravodajca? Vy ste nás vyzvali, že sa máme vyjadrovať k meritu veci. Čiže k nedostatku pracovnej sily sa môžem vyjadriť? Je to tam? (Reakcia spravodajcu.) To je dôvod na skrátené legislatívne konanie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, páni poslanci!

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
A po druhé, s cieľom zabrániť rozsiahlym finančným stratám v hospodárstve Slovenskej republiky. K tomu sa môžem tiež vyjadriť? K finančným stratám? Lebo máte pravdu. Na Slovensku vznikajú rozsiahle finančné straty v našom hospodárstve. Konkrétne, každý slovenský pracujúci občan stráca priemerne 200 eur mesačne, o ktoré prichádza vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky. Prečo? Pretože táto vláda nepomáha ľuďom, ale pomáha zahraničným, cudzím firmám, aby zvyšovali na Slovensku svoje zisky. A to nie sú rozprávočky. To sú čísla.
Ešte raz to zopakujem. V každom štáte sa delia zarobené peniaze, ktoré sa za rok vyprodukujú, na tri časti. Na ľudí, na ich platy a mzdy. Po druhé, na firmy, po tretie, štátu.
V Nemecku je to napríklad tak, že ľuďom ide 50 % HDP, 50 % z vyprodukovaných peňazí ide na platy ľuďom, 40 % ide firmám a 10 % ide štátu.
Pozrime sa napríklad na také Rakúsko. To je čistý priemer EÚ. Tam ide 47,5 % na platy ľudí. Približne 12 % na štát a zbytok ide firmám.
Pozrime si Slovinsko. Tam ide 49 % z toho, čo sa v štáte vyprodukuje, na platy ľudí.
A ako je to na Slovensku? Ako je to na Slovensku? 40 % ide na platy ľudí a tých 50 %, ten najväčší diel, ide firmám, dámy a páni, firmám. A my ideme riešiť problém firiem, ktoré ujúkajú a vyplakávajú, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily? To je lož. Absolútna lož a nezmysel a nehoráznosť. Tristotisíc ľudí robí v zahraničí. To sú nekvalifikovaní ľudia? Našli si prácu v zahraničí, ale pre naše automobilky nie sú kvalifikovaní. Dvestotisíc ľudí je nezamestnaných. Ďalšie státisíce nemôžu pracovať legálne, pretože majú exekúcie. Ale ten problém nebudeme riešiť, aby sa mohli legálne zamestnať. Nech si robia načierno. Na tých my kašleme.
My si musíme konečne vybrať, či chceme pomáhať našincom alebo cudzincom. Našinci sú naši ľudia, ktorí tu žijú, ktorí tu pracujú a chcú dostávať konečne slušné mzdy. Vláda sa rozhodla v skrátenom legislatívnom konaní dať vianočný darček. Komu ho dáva, našincom alebo cudzincom? Samozrejme, Srbom a Ukrajincom. Veď naša vláda sa má starať o to, aby Srbi a Ukrajinci mali prácu. To je úloha našej slovenskej vlády?
Staráme sa aj o cudzie firmy, ktoré tu ujúkajú, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Naozaj nemajú? My, našťastie a chvalabohu, nemáme dostatok hlúpej pracovnej sily, lebo iba hlupák v tomto stave ekonomiky by išiel robiť za 500 eur do automobilky k pásu. A namiesto toho, aby sme tie automobilky donútili, že dáš mu tých sľubovaných 1 000 – 1 200 eur, ktoré ste sľubovali, keď ste sem prichádzali a od tejto vlády ste dostávali stimuly, tak my, viete čo, my – prepáčte – ukazujeme tým našim ľuďom, tým našincom, vztýčený prostredník. My ti tu postavíme vedľa teba Srba, ktorý je ochotný robiť za 500 eur, alebo Ukrajinca, ktorý je ochotný robiť za 500 eur. Nielenže Slováci nebudú mať vyššie platy, ešte ich budú vyhadzovať, pretože nepomáhame našincom, ale pomáhame tým cudzím firmám zvyšovať zisk.
A aby sme vedeli presne, o čom hovoríme. Viete, koľko percent v bratislavskom Volkswagene z príjmov tej fabriky ide na platy ľudí? Už som sa to včera pýtal, viacerí ste tu neboli. Tipnite si, koľko percent. Päť percent, dámy a páni, 5 % z príjmov bratislavskej fabriky Volkswagenu ide na platy ľudí. To keby urobili v Nemecku, tak im tú fabriku podpália.
Ale poďme k Peugeotu. To je ďalšia fabrika, ktorá ujúka, že nemá dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a treba ju dovážať zo Srbska alebo z Ukrajiny. Viete, koľko percent z príjmov trnavskej fabriky Peugeotu ide na platy ľudí? Tri percentá, dámy, páni, tri percentá. To je adekvátne v Európskej únii? A my počúvame to ich ujúkanie, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Veď je to lož. Veď je to podvod. Oni nemajú dostatok hlúpej pracovnej sily. A chvalabohu, že ju nemajú.
Keď sa vyrába v bratislavskej fabrike Tuareg, ktorý sa predáva, berme, že v priemernej sume 50-tisíc euro, viete, koľko tá fabrika zaplatí ľuďom za výrobu Volkswagenu Tuareg v hodnote 50-tisíc eur? Skúste si tipnúť. Koľko z toho ide ľuďom? Dámy a páni, 2-tisíc eur. Tuareg stojí 50-tisíc, na platy ľuďom za výrobu jedného Tuaregu 2-tisíc eur.
Tak sa pýtam, komu chceme pomáhať. Chceme pomáhať našincom? Chceme pomáhať našim ľuďom, ktorí sú tu zamestnaní a ktorí chcú dostať slušnú mzdu? Chceme pomáhať našim domácim malým a stredným podnikateľom, ktorých iba ždímame a ždímame? Platia jak murovatí. Našinci tu robia jak šróby, a to je jedno, či sú zamestnanci, alebo podnikatelia. Oni môžu vyplakávať, koľko chcú, nikto ich nepočúva. Ale keď sem príde zahraničná fabrika, ktorá dostane stimuly, tak to je v pohode, to je v pohode, jasné, a čo by si ešte potreboval? Ešte by si chcel lacnejšiu pracovnú silu? Je ti málo to, čo tu zarábaš? Jasné, pomôžeme ti. To je dnešná vláda. Kam sme sa to dostali?!
Tak si musíme vybrať. To je v protiklade. To nemôžeme byť za pekného voči každému. Buď podporíme našich ľudí, našich zamestnancov, našincov, alebo ideme podporovať cudzie firmy a riešenie nezamestnanosti v cudzích štátoch. Máme na výber iba tieto dve možnosti. A vy v skrátenom legislatívnom konaní pred Vianocami, od 1. 1. to má platiť, aby tie firmy nemali ani týždeň straty, aby tie zisky proste plynuli ako plynule, stále. V skrátenom legislatívnom konaní im dáme vianočný darček. A našim ľuďom dáme čo? Našim ľuďom urobíme to, že keď stojí pri páse vo Volkswagene za tisíc eur, v Peugeote za 900 eur, v Jaguari za 800 eur, tak bude vedieť, že od 1. januára, dámy a páni, tam vedľa neho bude stáť Srb, ktorý bude chcieť robiť za 500 eur, bude naňho kukať a pán fabrikant povie, však keď sa ti nepáči, ja tu mám 10 Srbov, ktorí prídu na tvoje miesto. Takto podporujeme našincov? Takto má fungovať štát, ktorý sa o seba stará?
Slovenská ekonomika má rovnakú výkonnosť ako slovinská a česká. Máme rovnakú produktivitu práce. Čistá priemerná mzda na Slovensku je 700 eur, v Česku 900, v Slovinsku 1 000. Asi je niečo zhnité v tej našej ekonomike. A viete čo? Iba to, že sa nestaráme a nepomáhame tým našincom v našej ekonomike, ale pomáhame cudzincom. A to je hanba. Vy ste tu rozprávali o Marrákeši? Vy ste tu rozprávali o tom, že treba odmietnuť, že ekonomická migrácia je zdrojom blahobytu? Ale veď vy ste pozvali desaťtisíce ľudí zo Srbska, z Ukrajiny od 1. januára budúceho roku, aby sem prišli legálne s pracovnými povoleniami brať prácu a znižovať mzdy slovenským občanom! To ste urobili od 1. januára 2019. Čo vy máte aké právo rozprávať o Marrákeši? Veď vy ten Marrákeš robíte sami dobrovoľne od 1. januára. Legálne pracovné povolenia, uľahčiť, zrušiť lehoty, povoliť a ešte aj agentúram dočasného zamestnávania. Nech tých Slovákov šľak trafí! Toto je vianočný darček, ktorý ste prichystali našincom, slovenským občanom.
Nikdy to nepodporím. Nikdy nebudem ticho, keď sa deje takéto ekonomické svinstvo a ekonomický podvod na platoch slovenských občanov. A vyzývam vás, aby ste sa vrátili z kratšej cesty a stiahli to, kým sa to ešte dá.

Pán poslanec, žiaľbohu, máte pravdu. A vôbec nerozumiem, prečo sociálna demokracia robí presný opak toho, čo by mala robiť. A do veľkých nadnárodných firiem ide naháňať lacnú pracovnú silu na úkor našich zamestnancov a hlavne ich miezd. To je úplný opak toho, čo by mala sociálna demokracia robiť. A to ma veľmi mrzí. Takže máte pravdu aj v tom, že nie skrátené konanie, ale radšej z kratšej cesty s takýmito návrhmi.

Ďakujem pekne. Moja stará mama vždy hovorila, že nikdy sa kaša neje taká horúca, ako sa navarí. To robia iba malé deti a tí, ktorí sa chcú okamžite popáliť. Ja chcem povedať, pred chvíľou som dala otázky do pléna na pravicové strany. Prečo vždycky boli proti zvyšovaniu minimálnej mzdy, pýtam sa. Vždycky tvrdili, aj pán Mihál zmizol, odpovedal mi na to, že som prehrala voľby a že bol rád, že bol v Humennom. To bola jeho odpoveď, keď som sa ho spýtala, prečo bol proti zvyšovaniu minimálnej mzdy, prečo mi tu všetci v parlamente celé roky tvrdili, že ak zvýšime minimálnu mzdu, tak dôjde k prepúšťaniu, skončia firmy a tak ďalej. Jedine SMER – sociálna demokracia a skutočné strany, ktoré sme boli a sú vo vláde, sú za zvyšovanie minimálnej mzdy. To je základ toho, že tú mzdu určite chceme udržať všade.
Druhú vec chcem povedať. Áno, myslím si, že nad tými agentúrami sa treba zamyslieť aj v tomto zákone. Áno, to je aj môj názor. Ale chcem sa spýtať jedno, čo vy tu teraz rozprávate takéto strašenie. Veď my nemáme lekárov na dedinách. Veď ľudia majú problémy. Nikto nechce ísť robiť na obvodné ambulancie. Nemáme lekárov v malých nemocniciach, pretože je normálna migrácia na svete. Čo to chcete zastaviť alebo čo urobíme? Čínsky múr? Naši lekári odchádzajú do Čiech. Česi odchádzajú robiť do Švajčiarska. Švajčiari odchádzajú robiť ja neviem kam. Ale to je normálna vec, ktorú neviete zastaviť. Je to normálne, že každý si môže právo, má právo si vybrať. Áno, každý má právo si vybrať. Ale nie každý lekár sa uplatní vo Švajčiarsku, nie každý sa uplatní neviem kam.
My nemáme lekárov, nemáme zdravotné sestry. Pretože aj zdravotné sestry majú dneska vysoké školy, málokto chce byť pri lôžku. Však ja nehovorím, ja som za, veď práve tým, že zvyšujeme minimálnu mzdu, sa snažíme držať tie mzdy, ako sú. Jasne, to agentúrne zamestnávanie, tam visí otáznik. Ale určite by som nezakázala, pretože aj ja som mala vo futbale futbalistov zo Srbska. Mali rovnaký plat, ako mali moji slovenskí futbalisti. O čom sa bavíte? Čo si myslíte, že oni tu fakt prídu za päť euro?

Pani poslankyňa Vaľová, to máte pravdu, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Tak prečo ju chcete zjesť v skrátenom legislatívnom konaní? Však dajme tomu čas, dajme to odstáť, prečo chcete skrátené legislatívne konanie? Veď my proti tomu protestujeme. Tak to stiahnite!
A druhá vec, že nám chýbajú ľudia? Samozrejme, že nám chýbajú a viete prečo? Lebo naši ľudia nie sú hlúpi. Nie sú hlúpi a neskočia na lep tým automobilkám a nebudú robiť pri páse za 500 eur mesačne. Chvalabohu, že nie sú hlúpi, ale namiesto toho, aby sme tie automobilky dotlačili k zvyšovaniu miezd, my im dovolíme doviezť Srbov a Ukrajincov, ktorí budú robiť za 500 eur. A už nikdy tie automobilky nezvýšia platy Slovákom. Načo by to robili? Lebo keď nebudú za 500 eur ochotní robiť Srbi a Ukrajinci, tak prídu Bangladéšania. Úplne legálne, podľa tohto návrhu zákona, ktorý ste práve predložili. A to je hanba.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Budem sa držať meritu veci, to znamená návrh na skrátené konanie. Veľmi veľa vecí bolo povedané už k samotnému obsahu zákona. Ja sa k tomu vrátim v priebehu prvého, resp. druhého, tretieho čítania, lebo je veľmi veľa čo povedať. Bolo povedané veľmi veľa doslova nezmyslov, tvrdého populizmu. Ja som trošku prekvapený, že z presvedčených pravicových liberálov sa stávajú tvrdí ľavicoví populisti s príslušnou dávkou nacionalizmu. Ale tak to nie je.
Začal by som možno reakciou na pána poslanca Simona, pretože to sa viac dotýkalo problematiky, ktorá je predmetom schvaľovania. Pán poslanec, toto nie je rozprava o Marrákeši, ale o pracovnej integrácii, o podmienkach pracovnej integrácie, o kontrole regulácií. To nie je Marrákeš!
Za ďalšie, my neriešime migrantov, čo teraz preliezajú cez plot alebo chodia nelegálne cez zelenú hranicu. Regulovaný, plánovaný, zákonný dovoz pracovnej sily za konkrétne stanovených podmienok touto republikou. Neorganizujeme dovoz, ale stanovujeme presné pravidlá. Toto je podstata toho návrhu, ktorý ideme riešiť. To znamená, zabudnite na Marrákeš, alebo vrátiť sa k tej téme a k tej problematike, ktorá tu bola predtým. Toto je niečo úplne iné.
Dôvody preto, že som predložil návrh na skrátené konanie, sú jasné. My nejdeme meniť zásadné podmienky pre vstup tzv. tretiakov, to znamená pracovnej sily z tretích krajín, na Slovensko. My odbúravame administratívu, ktorá sa v našich podmienkach odbúrať dá. Preto potrebujeme zmeniť zákony, aby po prvé neodchádzali investori, ktorí sú u nás, len preto, že majú nedostatok pracovnej sily, pretože náš problém je veľmi veľká regionálna rozdielnosť zamestnanosti, resp. nezamestnanosti a to aj napriek tomu, že sme prijali veľa opatrení, ktoré sa týkajú podpory mobilizácie pracovnej sily, eventuálne aj podpory pre migráciu. Ja nemôžem nikoho prinútiť, aby zo Svidníka odišiel pracovať do Trnavy. Pretože má tam svojich rodičov okolo, o ktorých sa stará, možno má nejaké gazdovstvo. To sú veci, ktoré sa musia v maximálnej miere akceptovať.
My máme v západoslovenskom regióne už päť okresov, kde sme pod dve percentá. Trnava, Trenčín, Galanta, Hlohovec, Piešťany. Pod dve percentá. To znamená, špajza je vyprázdnená, kúty sú povymetané, dovolím si povedať takéto prirovnanie. Tam neexistuje iná šanca. A napríklad tá Trnava má dnes ešte stále 840 požiadaviek na voľné pracovné miesta, ktoré my nevieme obsadiť. Urobili sme desaťtisíce výberových konaní po celej republike, v ďalšej časti presne pomenujem koľko a zároveň aj poviem, koľko sa podarilo z toho vybrať ľudí.
Zožal som kritiku na sociálnom výbore, že organizujeme aj také projekty pre isté kategórie ľudí, kde učíme splachovať WC, spúšťať základný vodovod, jednoducho najzákladnejšie hygienické návyky a k tomu aj najzákladnejšie pracovné návyky. Áno, aj túto kategóriu ľudí máme záujem pripraviť, ak má záujem pracovať, aby tú prácu našla. K tomu sú sociálne podniky.
My prečo možno ideme takto – pre niekoho neskoro – s týmto návrhom zákona. Dôvod je jednoduchý. 5,2-percentná nezamestnanosť. To je ten dôvod. Preto sme museli prijať veľmi veľa opatrení, projektov, riešení smerom k hladovým dolinám, smerom k okresom, kde je vysoká nezamestnanosť, a až potom sa ideme baviť o príchode cudzincov a o podmienkach vstupu na náš pracovný trh. Pretože ja si uvedomujem a aj toto, čo predkladám, je dočasné riešenie, lebo môžu prísť horšie časy a bude potrebné reagovať možno nejak úplne inak. Toto je dôležité si jednoducho uvedomiť. Stalo sa, že pridaná hodnota voči niektorým fabrikám, to znamená firma, ktorá mala prísť VVZ-kou, jednoducho k nám nešla, ale skončila v Maďarsku len preto, že tu bol nedostatok pracovnej sily. A to je pridaná hodnota. To nie je montážna dielňa. Toto nemôžme dopustiť!
Ďalšia vec. My sme povedali, za akých podmienok. Len do okresov, kde je nezamestnanosť pod 5 %, len do fabrík, kde je nezamestnanosť do 30 %, čo sa týka celkového počtu cudzincov, a len dočasné riešenia. To je ďalší atribút, ktorý je veľmi dôležitý. Zadefinovalo sa 150 nedostatkových profesií.
A možno na margo toho, čo tu aj zaznelo, Marek, ak môžem, aj smerom k tebe, my neriešime len fabriky priemyselného typu. Na tom zozname je desiatky nedostatkových profesií zo zdravotníctva. Veď za minulý rok viac jak tisíc ukrajinských lekárov prišlo a našlo priestor práce na Slovensku. Jednoducho nebolo tam slovenských lekárov a bolo potrebné riešiť aj v tých menších okresoch tento nedostatok. Sú tam profesie, ktoré sa týkajú sociálnych služieb, pretože okolie Bratislavy je už aj o tom. To znamená, to nie sú montážni robotníci.
A k tomu, čo navrhoval pán Mihál, my už dnes máme v zákone 1,5-násobok priemernej mzdy, pokiaľ sa jedná o kartu a vysokokvalifikované pracovné miesto, napríklad toho lekára. To znamená, tam sú stanovené takto veľmi konkrétne, konkrétne tie podmienky.
No a druhú vec, ktorú chcem povedať, my sme k tomuto dospeli na základe vyjednávania a dohody najzávažnejších sociálnych partnerov, aj zamestnávateľov, aj zamestnancov. Ja som veľmi rád, že tu obhajujete tých zamestnancov, len sa pýtam, kde ste boli doteraz? Pán Mihál, prečo ste o 9 eur dvíhal minimálnu mzdu, prečo ste im ďaleko viacej nepomohol v čase, keď ste mal k tomu reálnu možnosť?
No a k tej poznámke okolo, ring voľný. Žiada sa mi povedať jednu vec. Nie my teraz, ale vy keď ste boli vo vláde, ste sa rozsypali ako domček z karát po jeden a pol roku. My máme svoje problémy, ktoré si v rámci koalície musíme riešiť, ale nemôže moralizovať niekto, kto prepadol po jeden a pol roku, a možno z toho politického zoskupenia, z ktorého práve vtedy pán Mihál bol.
Ja vás chcem pekne poprosiť o podporu tohto návrhu. To nie je dovoz lacnej pracovnej sily. To je regulovaná, kontrolovaná migrácia. Ak mám použiť čísla z okolitých krajín, máme najnižšiu, v porovnaní z celkového počtu pracovníkov, počet cudzincov na Slovensku. Konkrétne 0,26 % je Slovensko z celkového počtu, Češi majú 2,6 %, Maďari majú 0,54 % a Poliaci majú 0,55. Na rozdiel od nás krajiny V4 otvorili vráta na hraniciach z hľadiska prísunu pracovnej sily. My ich tvrdo kontrolujeme, regulujeme a stanovujeme podmienky pre nedostatkové profesie, ktoré na Slovensko môžu prísť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. V novele zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice sa navrhuje zaviesť online prepojenie registračných pokladníc so systémami finančnej správy, ide o tzv. systém e-kasy.
Tento systém bude pre podnikateľov znamenať zníženie prevádzkových a operatívnych nákladov a dostupnosť dát počas archivácie. Zákazníkom systém umožní overenie pravosti pokladničných dokladov. Pre finančnú správu bude systém e-kasy umožňovať sofistikovanejší spôsob kontrol, čo prinesie výnosy aj do štátneho rozpočtu.
Na ukladanie a uchovanie všetkých údajov sa navrhuje zaviesť chránené dátové úložisko, ktoré spolu s pokladničným programom bude podliehať certifikácii.
Povinnosť používať online registračnú pokladnicu sa bude vzťahovať na všetkých podnikateľov bezrozdielne, a to najneskôr od 1. júla budúceho roku.
V čl. II zákona, v zákone o sociálnom poistení sa nadväzne na novelu zákona o dani z príjmov navrhuje, aby súčasťou vymeriavacieho základu bol aj nepeňažný benefit pre zamestnanca poskytnutý v roku 2018.
V čl. III sa mení zákon o dani z príjmov, kde sa upravuje oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia u športového reprezentanta za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ide napríklad o olympiádu alebo paraolympiádu.
V ďalšom ide o oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca, maximálne do výšky 60 eur v jednom mesiaci, pri poskytnutí ubytovania. A rieši sa tam, v tomto návrhu zákona, aj prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS číslo 9.
V čl. VI, prepáčte, v čl. IV sa novelizuje zákon o dani z pridanej hodnoty a v čl. V zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach.
Chcem vás ešte informovať o tom, ako prebehla debata vo výboroch. Chcem vás informovať, že boli prijaté aj pozmeňovacie návrhy v gestorskom výbore, kde hlavne pozmeňovací návrh, ktorý, ktorý sa vzťahoval k zákonu o elektronických registračných pokladniciach, riešil ustanovenie niektorých technických špecifikácií na zabezpečenie funkcionality online registračnej pokladnice. A v rámci odstránenia administratívnej záťaže podnikateľov sa na základe tohto pozmeňovacieho návrhu vypúšťa povinnosť uvádzania niektorých identifikačných údajov.
V ďalšom tento pozmeňovací návrh mení účinnosť niektorých ustanovení v súvislosti s novými funkcionalitami virtuálnej registračnej pokladnice a so zavedením jednoúčelových poukazov nadväzne na účinnosť zákona o dani z pridanej hodnoty.
V daňovom poriadku takisto pozmeňovací návrh rieši, za účelom zefektívnenia správy daní sa navrhuje podpisovanie zápisnice z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania biometrickým elektronickým podpisom a ich zasielanie do elektronickej schránky.
Toľko, toľko návrh zákona, toľko o pozmeňovacích návrhoch. Ďakujem, na úvod.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1428 z 23. októbra 2018 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 359 z 26. novembra. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona som predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predseda, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, s tým, že o jedenástej máme hlasovanie, tak ja teda začnem a potom budem pokračovať po hlasovaní, pretože moje vystúpenie bude zrejme dlhšie ako sedem minút, budem na to potrebovať viacej.
Ja som krátko vystúpil v prvom čítaní k tomuto zákonu, pretože o tomto zákone sme sa rozprávali aj s finančnou správou, s ministerstvom financií a ešte, ešte vo fáze prípravy a vyzeralo to práve, keď prebiehalo prvé čítanie, že tento zákon bude prepracovaný tak, aby garantoval výber daní.
Ja by som možno na úvod povedal takú pointu vôbec, alebo pripomínal pointu podnikania, pretože od toho sa to celé odvíja. Podnikatelia; musíme si uvedomiť prvú vec, že podnikatelia nepodnikajú preto, aby platili dane, ale podnikajú preto, aby vytvárali materiálne hodnoty a distribuovali ich v spoločnosti. Na druhej strane však určite na to, aby štát dobre fungoval, je nevyhnutný výber daní a je dôležité, aby tento výber daní bol spravodlivý, aby naozaj všetci, ktorí podnikajú, tie dane platili.
Taktiež dôležité je, čo treba povedať, že, a o tom hovoríme aj pri inej legislatíve s kolegami z hospodárskeho výboru a z opozície, že musíme si aj uvedomiť to prostredie podnikateľské, aké na Slovensku u nás je, a vidíme, že naozaj toto podnikateľské prostredie sa zhoršuje, stále je tu veľké množstvo byrokratickej záťaže a iných podnikateľských prekážok, a keď pridávame ďalšie povinnosti, tak svojím spôsobom sťažujeme to podnikanie, a preto by malo byť vždy, keď sa niečo pridáva, malo by sa aj uberať, aby sme zachovali, alebo prípadne ubrať ešte viac, aby sme zlepšili podnikateľské prostredie, aby podnikatelia mohli v prvom rade sa venovať tomu, kvôli čomu podnikajú, a následne z toho platiť dane. Tým chcem povedať, že aj dnes na trhu podnikatelia hovoria, že tých prekážok je toľko a vidíme to na indexoch, byrokratickom indexe, vidíme to na indexoch doing business a podobne, že Slovensko sa prepadá, a hovoria, že je nám ťažké podnikať úplne a napĺňať všetky regulácie a zároveň produkovať dostatočný zisk.
Tento zákon, tak ako ho aj pán minister predstavil, tak v tom zjednodušenom vysvetlení to znie veľmi dobre, lebo tá pointa ako taká je naozaj, môžme si povedať, dobrá. Ale poznáme výrok, že diabol je skrytý v detailoch, a tento zákon je naozaj technicky veľmi komplikovaný, pretože je tam veľa technikálií. A tým by som sa chcel chvíľku venovať, pretože tak ako sa tento zákon vyvíjal, ako som hovoril, tento zákon mal počiatky alebo mohli by sme povedať, že registračné pokladnice tu máme už 20 rokov. Prišli na trh preto, aby sme vedeli evidovať tržby podnikateľov a aby sme ich učili priznávať všetko, čo vlastne nablokujú, aby z toho platili dane.
Na trhu máme niekoľko aktérov. Máme samotných výrobcov tohto produktu, potom máme servisné organizácie a potom máme zákazníkov, tým myslím užívateľov týchto produktov, čiže prevádzkari jednotlivých či reštaurácií, alebo predajní a podobne, a v konečnom dôsledku máme zákazníkov občanov. Na to, aby tá legislatíva bola dobrá, musí svojím spôsobom vedieť zladiť všetky tieto štyri, tieto tri sektory a teraz vlastne tým, že prichádza ešte rozšírenie tohto zákona na e-kasu, tak otvára priestor ešte štvrtému aktérovi, a to je operátori.
Na to, aby legislatíva naozaj poslúžila, tak je dôležité, aby sme pri tom legislatívnom procese komunikovali so všetkými aktérmi, zistili, kde sú jednotlivé, by som povedal, tie detaily, ktoré môžu vypáliť zle, keď sa aplikujú, a vyladili tú legislatívu.
Ja môžem dnes povedať na základe toho, že som sa tomuto legislatívnemu procesu veľmi intenzívne venoval, že tento zákon nie je dobre pripravený a nie je pripravený v takej fáze, aby to nespôsobilo rôzne, by som povedal, prekvapenia, alebo nebude proste dobre fungovať a už vonkoncom nie, keď hovoríme o tom, že mal by bojovať proti daňovým únikom, pretože to je pointa toho ďalšieho priskrutkovania tohto zákona, aby sme znížili daňové úniky, a preto zavádzajú sa tam rôzne prvky. Ale musíme si uvedomiť jeden koncept. Ten koncept bol pôvodne taký, že máme registračné pokladnice, ktoré postupne sme (zaznievanie gongu) šnurovali tak, aby žiadny podnikateľ nemohol robiť podvody, a vieme, že ešte dnes sa dajú robiť podvody, to som vysvetľoval aj, neviem, či v prvom čítaní, ale pointa je taká, že dnes ešte podnikatelia dokážu zasiahnuť do svojho zariadenia či už cez softvér, že vám vytlačia daňový doklad. Vy ako zákazník máte pocit, že to je daňový doklad, v skutočnosti to nie je daňový doklad, je to proste niečo, čo vyzerá ako daňový doklad, ale ten podnikateľ z toho tú daň neodvedie. Toto mu umožňuje dnes aj zákon... (Ruch v sále.)
Rozmýšľam, pán predseda, že by sme možno už dali prestávku a ja budem pokračovať potom, lebo...

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Navrhujem v mene troch poslaneckých klubov presunúť bod č. 19, a to je zákon o osobitnom odvode, na koniec aktuálnej schôdze. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Na základe dohody troch poslaneckých klubov vás poprosím preložiť bod č. 57, zákon o sociálnom poistení, tlač 1238, na nasledujúcu schôdzu. Ďakujem.