38. schôdza

Ďakujem. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019 pod tlačou 1110, stanovisko uvedie šéf NKÚ pán Mitrík.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám v zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade predložil stanovisko k návrhu rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu na roky 2019 s výhľadom do roku 2021.
Stanovisko vychádza zo záverov kontroly nášho úradu vykonanej na ministerstve financií, ktoré podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy navrhuje rozpočet verejnej správy, vrátane štátneho rozpočtu a súhrnných rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušné rozpočtové roky. K formulácii tohto stanoviska využil Najvyšší kontrolný úrad poznatky aj z ďalších kontrol vykonaných v tomto roku, i poznatky z vlastnej analytickej činnosti a dospeli sme k záveru, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky ´19 až ´21 je vypracovaný v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy i príručkou ministerstva financií pre zostavovanie takéhoto rozpočtu. Makroekonomické rámce návrhu vychádzajú z prognózy schválenej výborom pre makroekonomické prognózy. Rast HDP na rok ´19 je prognózovaný vo výške 4,5 %, čo slovenskú ekonomiku radí naďalej k rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám v Európskej únii.
V roku 2019 bude mať zásadný vplyv na ekonomiku Slovenskej republiky export, ktorý bude ovplyvnený najmä nábehom výroby Land Rover Jaguar, aj vývojom vo firme Volkswagen. Prognóza predpokladá pomerne zložitú situáciu na trhu práce z dôvodu nedostatku pracovnej sily, požadovanej kvalite a štruktúre a na druhej strane tlak na rast miezd v súkromnom i verejnom sektore. Prognóza tiež predpokladá, že po dlhšom časovom období miernej inflácie sa táto zrýchli a bude sa pohybovať na úrovni 2,5 %, čo sa prejaví v raste cien tovarov a služieb.
Makroekonomické rámce predloženého návrhu rozpočtu verejnej správy sú v súlade s metodikou ESA 2010, čím je zabezpečený systematický a podrobný opis rozpočtu porovnateľný s účtovným rámcom Európskej únie. Priaznivý ekonomický vývoj v ostatnom období a predpoklad jeho pokračovania aj v ďalšom roku umožňuje pokračovať v konsolidácii verejných financií, čo v praxi má znamenať schodok verejnej správy na úrovni 0,1 hrubého domáceho produktu a je ambíciou, aby v roku 2021 bol dosiahnutý prebytok vo výške 0,2 % HDP. Úroveň hospodárskeho rastu umožňuje, aby sa znižoval aj podiel hrubého dlhu verejnej správy na HDP, čo v roku ´19 bude znamenať, že dlh poklesne pod dolné sankčné pásmo dlhovej brzdy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Treba však mať na pamäti, že kým pomer dlhu k HDP klesá, v absolútnych číslach sa zvyšuje a v tomto roku je hodnota 7 900 eur na jedného obyvateľa.
Rast ekonomiky posledného obdobia sa premieta aj do rastu príjmov verejnej správy, čo umožňovalo ministerstvu financií predložiť rozpočet verejnej správy na rok 2019 takmer vyrovnaný, keď plánovaný schodok predstavoval 97 miliónov. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý sa návrhom rozpočtu verejnej správy zaoberal, požadoval, aby sa rozpočet na rok 2019 predložil ako vyrovnaný, nakoniec aj pán minister o tom už ako predrečník hovoril. Najvyšší kontrolný úrad sa s takouto požadovanou zmenou stotožňuje, veď na reálne možnosti vyrovnaného rozpočtového hospodárenia sme poukazovali už aj v uplynulom období.
Priaznivý ekonomický vývoj premietlo ministerstvo financií aj do parametrov štátneho rozpočtu na rok 2019. Príjmy sa majú medziročne zvýšiť o miliardu 515 miliónov a výdavky o miliardu 680 miliónov eur. Znamená to, že medziročne sa schodok štátneho rozpočtu zvýši o 165 miliónov eur. K problematike projektovaných príjmov a výdavkov sa vyjadrím v ďalšom, tu však zdôrazním, že väčšina našich kontrol ukazuje, že v efektívnom a účelnom hospodárení správcov kapitol a ich podriadených organizácií je dosť priestoru na šetrenie. A tým by aj štátny rozpočet mohol výraznejšie prispieť k vyrovnanému rozpočtovému hospodáreniu verejnej správy, pretože doteraz je to viac zásluha samosprávy a niektorých subjektov verejného záujmu.
Rozpočet taktiež nerieši dlhodobo zaostávajúcu obnovu fixného kapitálu, ktorého tvorba oproti roku poklesne o takmer pol miliardy a kapitálové transfery klesnú viac ako o 300 miliónov eur. Zároveň oceňujem opatrenia kompetentných orgánov najmä ministerstva financií, ktoré umožnili uskutočniť kroky v konsolidačnom úsilí a ktorého výsledkom sú viaceré dobré správy o klesajúcej zadlženosti a o vyrovnanom rozpočtovom hospodárení v budúcich rokoch. Z vyššie uvedených čísiel je možno sa úplne úprimne tešiť, ale na druhej strane ich nemožno preceňovať, veď aj zmena deficitu rozpočtu verejnej správy z 97 miliónov na nulu sa dosiahla jednoduchým škrtom tejto sumy z hodnoty navrhovaných rezerv všeobecnej pokladničnej správy, aj keď, samozrejme, bolo potrebné veľa rokov úsilia, aby sme sa na navrhovaný deficit vo výške necelých 100 miliónov dostali. Tým chcem povedať, že tak ako je dôležité venovať pozornosť zadlženosti a deficitom, rovnako je dôležité, ak ešte nie dôležitejšie, venovať sa aj štruktúre príjmov a výdavkov, od ktorých sa zadlženosť a deficity odvíjajú.
Za posledných osem rokov došlo na príjmovej stránke rozpočtov k značným zmenám. Týka sa to predovšetkým štruktúry daňovej kvóty, daňová kvóta predstavuje všetky druhy daní a odvodov, kde dochádza k presunu zaťaženia smerom k aktivite, daň z príjmu, zisku o zdravotné a sociálne odvody namiesto posilnenia úlohy spotrebných a majetkových daní. Metóda zvýšenia výberu daní cez zdaňované práce je určite jednoduchší nástroj, než hľadať nové a efektívne opatrenia na ďalšie znižovanie únikov na spotrebných daniach, alebo zdaňovanie nehnuteľností cez cenové mapy.
Od roku 2011 podiel daní za tovary a služby na celkovej daňovej kvóte poklesol z 37,4 na 30,8, kým podiel odvodového zaťaženia, ktorý bol v roku 2011 takmer 39 %, má v roku 2019 42 %. Najvyšší kontrolný úrad v tejto súvislosti poukazuje aj na neúmerne časté zmeny v oblasti dane a odvodov. Od roku 2014 každý nový (rečník si odkašľal), pardon, každý nový návrh rozpočtu priniesol so sebou 13 legislatívnych zmien. Často nedostatočne pripravených a nejednoznačných a nekonzistentných s inými legislatívnymi normami, ktoré sa v krátkom čase opäť novelizovali. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontroly na ministerstve vnútra upozorňuje na vznik neplnenia plánovaných nedaňových príjmov, ktoré majú zabezpečiť viaceré subjekty rozpočtu. Ich výška pre rok 2019 je plánovaná na takmer 53 miliónov eur, čo poukazujeme, čo považujeme za nereálne. Jednak preto, že suma je takmer o 9 miliónov vyššia oproti roku ´18, pričom je vysoká pravdepodobnosť, že v roku ´18 nebude naplnený cieľ. Rozhodujúci objem týchto plánovaných príjmov má zabezpečiť ministerstvo vnútra, ktoré však túto úlohu dlhodobo neplní.
Aj prebiehajúca kontrola v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky poukazuje na to, že odvodová povinnosť vo výške dodatočného odvodu 5 miliónov eur zo zisku je zrejme pre rok 2019 splniteľná, ale je riziko, že cena plnenia takejto povinnosti je príliš vysoká. Naša prebiehajúca kontrola ukazuje na celý rad problémov tohto štátneho podniku, ktorému chýbajú zdroje na systematickú obnovu lesa vo všetkých fázach tejto obnovy a nie je možné vylúčiť ani riziko, že snaha dosiahnuť takúto výšku zisku, aby pokryla aj povinnosti dodatočného odvodu, vedie k ťažbe, ktorá môže za určitých okolností byť problematická, necitlivá k životnému prostrediu.
Týmito poznámkami chcem zdôrazniť potrebu dôsledného hodnotenia všetkých dopadov, ktoré navrhované zmeny z daňových a nedaňových príjmov prinesú. Za dôležitú tiež považujem pravidelné hodnotenie zavedených zmien, ktoré by poukázalo na ich vhodnosť aj v dlhšom časovom horizonte.
Takmer každý rok sa v príjmovej časti rozpočtu objavia nové tituly príjmu štátneho rozpočtu. Na rok 2019 takýmito je zdanenie neživotného poistenia, či plánovaný osobitný odvod obchodných reťazcov. Nemožno vylúčiť, že tieto oba kroky sa prejavia v raste cien dotknutých produktov, čo najmä pri poistení môže mať dopad na všetky organizácie verejného sektora. V prípade osobitného odvodu obchodných reťazcov Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na to, že návrh rozpočtu už počíta s takmer 120 miliónmi a ich konkrétnym použitím bez toho, aby právna norma bola v parlamente schválená.
Z problematiky príjmovej časti rozpočtu verejnej správy chcem upriamiť pozornosť na zmenu systému platby štátu za svojich poistencov zo zdravotného poistenia. Ukazuje sa, že tie nožnice medzi poistencami z podnikateľského sektora a poistencami štátu sa roztvárajú, všetko to ale súvisí vlastne s celkovou situáciou v zdravotníctve a z tohto titulu by som chcel poukázať aj na problém dlhu, ktorý váľajú snehové gule, ktorú váľajú pred sebou štátne nemocnice v objeme 760 miliónov záväzkov, z toho po lehote splatnosti 620 miliónov. Aj napriek ústretovému kroku ministerstva financií sa túto snehovú guľu, tieto záväzky nedarí manažmentu ministerstva ani nemocniciam znižovať.
Výdavková časť rozpočtu verejnej správy ukazuje, že oproti roku 2018 rastie hodnota výdavkov o 1 miliardu 327 miliónov, samotný rast ešte nemusí byť negatívnou správou. Dôležitá je štruktúra, dôležitejšia je štruktúra výdavkov verejnej správy, v ktorej naďalej pretrvávajú výdavky na spotrebu pred výdavkami na rozvoj kapitálu, vrátane sociálneho. Zatiaľ nevidno podstatné znižovanie výdavkov, ktoré predpokladá proces revízie výdavkov, pretože opatrenia sa neplnia, alebo iba čiastočne. Naďalej rastú výdavky na tovary a služby, a to aj napriek projektu ESO, vysokej miere elektronizácie, ktorá by mala obmedziť výdavky na spotrebný tovar. Najviac budú v roku 2019 rásť výdavky v rezorte obrany, životného prostredia a rezervy vo VPS, vo všeobecnej pokladničnej správe. Aj keď každý rozpočtový rok sú projektované rezervy rôzneho objemu a druhu, objem rozpočtovaných rezerv vo výške 1,2 miliardy nesvedčí o koncepčnej tvorbe rôznych projektov, ktoré sa plánujú zabezpečiť z tejto rezervy.
Okrem rezerv na výdavky, ktoré plynú zo zákonných vplyvov na bezplatné stravovanie, rekreačné šeky, chcem upozorniť na neprehľadný proces vytvárania a nakladania s rezervou na významné investície, ktoré už viac rokov sa opakuje.
Objemovo najvyšší medziročný nárast výdavkov sa plánuje v rezorte obrany. Viac ako 580 miliónov eur. Už v minulom období kontrola poukázala na nedostatočné zvládnutie plánovaných výdavkov a je nevyhnutné venovať patričnú pozornosť tomuto procesu. Na druhej strane prebiehajúca kontrola Najvyššieho kontrolného úradu v tomto rezorte poukazuje na viaceré problémy spojené s výdavkami, kde možno vysloviť určité pochybnosti, ich väzby na priority a medzinárodné záväzky našej armády. Pri pohľade na štruktúru výdavkov preto by malo byť zrejmé, aké sú priority na dané obdobie. Tieto priority by mali vyjadrovať strategické ciele, ktoré sa prostredníctvom rozpočtu majú dosahovať. Podľa našich zistení v Slovenskej republike existuje viac ako 300 odvetvových a prierezových stratégií, ktoré sú parciálne, často nie sú vzájomne previazané a ani sa nedopĺňajú, spravidla nie sú monitorované a často v nich chýbajú cieľové výsledkové indikátory. V tejto situácii je riziko, že rozpočtovou prioritou sa stane aj to, čo v skutočnosti ani prioritou nie je a na druhej strane skutočné priority nie sú v rozpočtoch zabezpečované.
Ako príklad môžem uviesť problematiku výskumu a vývoja. O tom, že veda a výskum našou prioritou nepochybne je, nikto nepochybuje. Politika výskumu a vývoja nie je v súčasnosti zastrešená žiadnym komplexným strategickým dokumentom. Za obdobie rokov 7 až 17 bolo pre túto oblasť prijatých 14 strategických dokumentov, z ktorých sa zrealizovala necelá polovica. Objem finančných prostriedkov, ktoré Slovenská republika vynakladá na vedu a výskum, je v pomere k hrubému domácemu produktu jedným z najnižších spomedzi krajín Európskej únie, a to v celom sledovanom období.
Návrh štátneho rozpočtu na rok ´19 počíta s poklesom výdavkov takmer o 10 %, čo znamená, že takáto nelichotivá situácia Slovenska v oblasti vedy a výskumu sa zrejme ani v budúcnosti nezmení. Ani vzdelávanie sa z hľadiska rozpočtu nejaví takou prioritou, ako sa zdôrazňuje. Rozpočtové výdavky pre rozpočtové a príspevkové organizácie pôsobiace v regionálnom školstve s vysokou pravdepodobnosťou nepokryjú finančné potreby daných organizácií v plnom rozsahu. Ich rozsah je nižší ako napríklad v roku 2017 a je predpoklad, že v priebehu roka bude potrebné tieto prostriedky zase navyšovať, čo opätovne robí rozpočet nestabilný a nesvedčí to o vysokej kvalite tohto procesu. Štúdia, ktorú sme tento rok spracovali ako podklad pre budúcu kontrolu, ukazuje na mnohé závažné problémy v plnení povinností, ktoré z množstva zákonov vyplývajú vyšším územným celkom a obciam.
V prípade VÚC sa javí problém zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a mestá, na obce a vyššie územné celky. Štúdia poukazuje na riziko v uhrádzaní niektorých výdavkov za prenesený výkon, ktoré by mal uhrádzať štát, napríklad zdravotníctvo či sociálne služby. Naším názorom je potreba revízie tohto zákona, ktorá sa javí ako nevyhnutná v tomto procese.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení pán minister, stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu verejnej správy, štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí a vyšších územných celkov a ostatných subjektov verejnej správy máte k dispozícii. Sú v tom zvýraznené pozitíva i riziká spojené s príjmami a výdavkami, ktoré sme identifikovali počas našej práce. Je jasné, že nie všetky potreby rezortov je možné uspokojiť v plnej miere ani v období pozitívneho ekonomického vývoja. Preto je naďalej aktuálna cesta zodpovedného prístupu k požiadavkám na zdroje, ich efektívne a hospodárne využívanie, pretože väčšina subjektov verejnej správy má v dodržiavaní týchto princípov ešte značné rezervy. Som presvedčený, že aj Najvyšší kontrolný úrad svojou kontrolnou činnosťou a prezentáciou časti jej výsledkov aj v tomto stanovisku napomáha, aby po ceste efektívnosti a účelného využívania kráčalo čo najviac zodpovedných za tvorbu a použitie predkladaných rozpočtov.
Na základe vyššie uvedených stanovísk Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy, návrh štátneho rozpočtu a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2019 sú zostavené v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh je v súlade s právom Európskych spoločenstiev i právom Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad preto nemá zásadné pripomienky k týmto súladovým aspektom predloženého rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu a dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Lacovi Kamenickému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda NKÚ, dámy a páni, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021, tlač 1090.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1238 z 12. októbra 2018 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom, okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019, tlač 1190. Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že:
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo osem výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh uvedený v časti III.B spoločnej správy. Tento odporúča gestorský výbor schváliť,
c) platné uznesenie nebolo prijaté vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a vo Výbore Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, nakoľko nezískali potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov,
d) platné uznesenie nebolo prijaté v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko výbor nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II. v bode 2 písm. a) až d) spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky: celkovo 9 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2019. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Dovoľte mi teda konštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne: k bodu v časti III. B. spoločnej správy a k bodu v časti IV. spoločnej správy s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť. Gestorský výbor odporúča prípadné, schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 372 dňa 27. novembra tohto roku. Výbor odporučil poslancov Ladislava Kamenického, Igora Federiča, Emila Ďurovčíka, Radovana Baláža, Irén Sárközy a Eduarda Adamčíka za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko NKÚ Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu, teda mňa, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov. A otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky za kluby a 15 normálne. To znamená, budem čítať za kluby: za klub OĽANO Eduard Heger, za klub SaS Eugen Jurzyca, za klub MOST - HÍD Irén Sárközy. Ďalej sú do rozpravy prihlásení Adriana Pčolinská, Miroslav Ivan, Ondrej Dostál, Soňa Gaborčáková, Natália Milanová, Marek Krajčí, Renáta Kaščáková, Miroslav Beblavý, Jana Cigániková, Anna Zemanová, Silvia Shahzad, Martin Fecko, Karol Galek, Miroslav Sopko.
Nech sa páči, ako prvý, pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som na úvod chcel vás poprosiť, ja predpokladám, že to stihnem do tých 30 minút. Ale chcel by som poprosiť, ak by náhodou mi to trvalo nejako dlhšie, že či je všeobecný súhlas, aby som dostal viac času, keby som to náhodou do tých 30 minút... (Súhlasná reakcia z pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Ja sa budem snažiť do tých 30 minút to určite stihnúť. Nemal by som toho mať tak veľa, ale neviem to vždy odhadnúť. Takže ešte raz veľká vďaka.
Som rád, že to vyšlo na dnes na deviatu hodinu, že môžme tomu venovať celý deň a v kľude sa tu v tento piatkový bezhlasovací deň venovať čisto len rozpočtu. Ja by som možno začal tým, čo pán minister povedal vo svojom úvodnom slove, že všetkým, alebo že dúfam, že sa zhodneme, tak to, myslím, že zaznelo, že nám ide o spoločný cieľ, aby sa ľuďom a ekonomike darilo. Určite nám všetkým, predpokladám aj ja, ide o tento spoločný cieľ. Musím však skonštatovať, že tento rozpočet ukazuje, ako ide vláde o tento cieľ a musím povedať, že nám ide úplne inak o tento cieľ, lebo si myslíme, že tento rozpočet nenapĺňa ten cieľ, o ktorý nám tu spoločne ide, pretože tento rozpočet to nie je. Tento rozpočet nedefinuje alebo nie je v súlade s tou definíciou, že ide nám všetkým o spoločný cieľ. Aspoň mne sa to z neho nezdá, že by vláde išlo o ten cieľ, ak takýto rozpočet prinesie do rozpočtu.
Mohli by sme povedať, že tento rozpočet je tzv. nulový. Je to nulový rozpočet. Ale viete, slovo nulový má viacero významov. Keď je niečo nulové, tak to mnohokrát nazývame, že je to také slabé. Takže toto je podľa mňa to synonymum tohto rozpočtu. Aj keď teda určite, ako pán minister povedal, druhé synonymum tohto nulového je to, že je teda nulový deficit, ale ja v ňom skôr vidím, že tento rozpočet je zlý, pretože áno, je tam pár darčekov, ale v prvom rade je tam veľa kostlivcov v skrini.
To, že je nulový, ako to zaznelo aj z úst predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, vo veľkej miere sa o to postarali ľudia, pretože ekonomika funguje, a o tom sa budeme trošku, za chvíľočku ešte budem o tom viacej rozprávať, ale v skutočnosti sú to ľudia, ktorí prispievajú svojimi dávkami, čiže dane, odvody a pod., do rozpočtu a navyšujú ten balík, s ktorým vlastne rozpočet disponuje. A preto aj niektoré kapitoly si môžu dovoliť mať nižší rozpočet z pohľadu kapitoly a napriek tomu mať viac peňazí na svoju činnosť.
Musíme povedať, ešte by som sa chvíľočku zastavil práve pri tom stanovisku NKÚ. Ako som počúval pána predsedu, tak sa mi veľmi páčilo, ako poukázal aj na samotný deficit štátneho rozpočtu. Čiže nie verejnej správy, ale povedal, že deficit štátneho, alebo respektíve štátny rozpočet neprispieva k tomu, aby deficit bol znižovaný, že veľký podiel na to má samospráva, k vyrovnanému hospodáreniu. Takisto poukázal na ten, na ten deficit, na zníženie deficitu z 0,1 na 0. Nazval to škrtom v rezervách. A toto je, áno, to je presne to, čo to bolo a ja sa tomu za chvíľočku budem venovať ešte viacej.
Taktiež poukázal na neúmerne časté zmeny v daniach. Každý rok prichádzajú nové zdanenia. Úplný súhlas. O tom tu hovoríme, či už s kolegami z našich radov alebo zo SaS, kolegom Jurzycom a ďalšími, s kolegyňou Kiššovou, hovoríme o tom veľmi často a poukazujeme pri každej legislatíve na to, akým spôsobom sa ten daňový systém narúša. Takže mohli sme tu počuť veľmi konkrétne, konkrétnu kritiku z úst Najvyššieho kontrolného úradu, a to je teda pán úrad, tak by to aj malo byť, pretože tento úrad je zodpovedný za kontrolu hospodárenia, efektivity a účelnosti. Takže tá kritika tu veľmi silno odznela a tým pádom tiež zadefinovala veľmi konkrétne, čo si o tom rozpočte myslí.
Tento rozpočet je siedmym rozpočtom pána ministra. Sám to povedal vo svojom úvodnom slove. A pán minister ešte pôsobil ako štátny tajomník štyri roky predtým na ministerstve financií a mal na starosti vypracovanie štátneho rozpočtu. Pán minister má veľmi kvalitný tím, ktorý tam je tiež už dlhé roky a veľmi dobre vie zostavovať rozpočet. A týmto vítam aj ľudí zodpovedných, ktorí pánovi ministrovi v tomto asistujú, generálneho riaditeľa so svojím tímom. A musím povedať, že naozaj tá kvalita toho tímu tam určite je veľmi prítomná. A práve preto je ešte podľa mňa väčšou žalobou, keď takýto kvalitný tím spolu s tak skúseným ministrom prinesie takýto rozpočet do parlamentu. Ja budem hovoriť, čo konkrétne na ňom nepovažujem za kvalitné. Ale to je len taký úvod, aby sme naozaj pochopili, že máme tu proste silu skúseností, silu odbornosti a máme tu produkt, ktorý tomu proste nezodpovedá. Takže to je, to je asi také prvé a najdôležitejšie.
Keď sa pozrieme... Ešte jednu vec k pánovi ministrovi, pretože pán minister má naozaj veľmi silný mandát. Je podpredsedom vlády, a to je tiež skúseným a dlhoročným politikom, čiže ten mandát je tam o to silnejší. A preto si myslím, a ja som to spomenul aj minulý rok, že práve s takýmto mandátom by mohol omnoho viacej pritlačiť na to, aby sa začalo upratovať vo výdavkoch, pretože pred siedmimi rokmi, keď pán minister preberal tento úrad, tak mal veľkú víziu. A jedno z jeho vyjadrení pri predstavovaní, myslím, prvého rozpočtu bolo, že mali by sme sa prikrývať takou perinou, na akú máme. A takisto chcel prekopať štruktúru výdavkov, ktoré nazval, že ich máme rovnaké od čias Márie Terézie.
Ale teraz, keď sa pozrieme na súčasný rozpočet, tak musíme skonštatovať, že toto sa vôbec nepodarilo. Podarilo sa, musíme povedať, že sa podarilo zrodiť útvar hodnoty za peniaze, podarilo sa zrodiť implementačnú jednotku. A ja musím z tohto miesta povedať, že som veľmi rád, že tieto útvary tu fungujú a že pracujú. A myslím, že pracujú veľmi usilovne. A keď si zoberiete aj súhrnnú správu implementačnej jednotky, tak vidíte, ako usilovne pracujú, pretože je tam krásne rozobraté, jednotlivé oblasti, ktorým sa venujú. A urobili to takou veľmi dobrou formou, takzvaným semaforom. Čiže veľmi plasticky viete vidieť - červená, oranžová, zelená, ktoré opatrenia, ktoré útvar hodnoty za peniaze kvantifikoval a identifikoval, že je potrebné, aby začalo sa na nich pracovať, kde sa dosiahne tá efektivita, pretože to je to, čo potrebujeme, efektivitu výdavkov. Tak keď si začnete listovať v tomto dokumente, veľmi rýchlo zistíte, že tam svieti na vás veľa oranžovej a veľa červenej. A útvar hodnoty za peniaze prvé výsledky mal, myslím, že okolo roku 2016. Čiže už tu boli dva roky na to, aby to implementovali a tá súhrnná správa je z júna tohto roka a identifikoval vlastne aj minulý rok, čiže dvojročné pôsobenie a vidíme, že stále tam svieti veľa oranžovej a červenej. A ako ja teraz zniem kriticky, ja nechcem, aby to bolo tak, lebo niekedy to aj evokuje aj v koaličných politikoch to, že tak schovajme tú súhrnnú správu, neukazujme to a možno ani útvar hodnoty za peniaze nič nerozpráva. Nie, ja si myslím, že je dôležité vedieť sa pozrieť do zrkadla, je vedieť čeliť konštruktívnej kritike. A ja sa naozaj snažím a budem aj snažiť dnes vo vystúpení, aby tá kritika bola konštruktívna. Tu nejde o to poukazovať na niekoho prstom, ale ide o to, aby tá práca bola hotová, pretože to je dôležité. A ten semafor jasne ukazuje, ktoré rezorty nepretavujú tieto odporúčania do svojej politiky, hoci tie odporúčania naozaj sú dobre. Sú dobré a je určite ich potrebné vyzdvihnúť.
Čiže vidíme, že aj súčasný rozpočet teda vykazuje, už len keby sme to zobrali cez prizmu útvaru hodnoty za peniaze, vykazuje výrazne známky nekvality a na ne poukazuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, okrem iného.
Čiže k zásadnej zmene štruktúry výdavkov nedochádza a ja by som teraz len krátko vám prečítal práve z tej súhrnnej správy, z úvodu, ktoré vlastne vyhodnotilo jeho opatrenia.
"Ministerstvo zdravotníctva a dopravy, ako aj Úrad pre podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu plnili v roku 2017 opatrenia revízie v priemere na 59 %.". Aj to číslo samo o sebe hovorí o veľa. "Z celkového počtu 98 opatrení, ktoré mali byť plnené v roku 2017, zrealizovaných bolo iba 22 %.". To je tá zelená, 22 %. To je len zrkadlo, ako naozaj treba sa vedieť pozrieť zrkadlu, teda do zrkadla a treba vedieť na základe toho konať. Takže to je jasná výzva takej, by som povedal, nedokončenej domácej úlohy a zdvihnutý prst, že je dobré si domácu úlohu robiť, poznáme to, rodičia, ktorí máme deti a keď s nimi zápasíme a nechcú si tú domácu úlohu robiť a podobne, ale je to pre ich dobro. Všetci dobre vieme, že keď si domácu úlohu deti robia, tak je to pre ich dobro. A takisto je to aj v štáte. Je to pre dobro štátu, je to pre dobro občanov. "U 37 % opatrení bol zaznamenaný len čiastočný progres a 32 opatrení plnených nebolo.". Toto je asi také to najkľúčovejšie, čo jasne ukazuje na to, kde sú rezervy. Nehovorím vôbec o príjmoch, nehovorím ešte o štruktúre príjmov. Hovorím o tom, že s tým balíkom peňazí, ktorým disponuje, tu sú veľké rezervy. Keď sa idem hrať len s tým, čo mám, už tu mám veľké rezervy.
Takže z tohto pohľadu môžme teda jasne povedať, že rozpočet náš teda nevytvára základy pre skvalitňovanie verejných služieb, pretože práve tento útvar hodnoty za peniaze ukazuje nielen to, aby sme mali, aby sme platili za veci menej. Vôbec nie. To je hodnota za peniaze. To znamená, že aby tie veci boli hodnotné, aby naozaj tá kvalita tých služieb tu bola, pretože to sú ľudia, ktorí sú odborníci a skúsení v tých svojich oblastiach a vedia, čo by tá kvalita požadovaná mala byť. Takže preto tieto parametre tak nastavujú. A preto vidíme, že tento rozpočet nás nepripravuje, teda nevytvára základy pre skvalitňovanie verejných služieb a navyše nás nepripravuje ani na budúcnosť, čiže čo tiež za chvíľočku spomeniem.
Takže tá štruktúra príjmov. Druhá vec je štruktúra príjmov, na čo poukázal aj predseda NKÚ. Štruktúra príjmov sa počas vládnutia pána ministra, či už v samostatnej vláde alebo koalície, mení k horšiemu, pretože vidíme, že vláda trestá viac aktivitu ako majetok a spotrebu. Čo to znamená? Ak trestáme viacej aktivitu, to znamená, že zaťažujeme práve tú aktivitu a majetok a spotrebu nezaťažujeme. To znamená, že ľudia, ktorí majú veľa majetku, vyjdú z toho lepšie, lebo majú aj vyššiu spotrebu, ale keď tá nie je zaťažená, tak vyjdú z toho lepšie. Čiže opäť, tí ľudia, ktorí sú nízko príjmoví, sú postihnutí, lebo pracujú, však to sú väčšinou tí zamestnaní, tam je to bremeno a takisto im to, že tá záťaž na spotrebu nie je až tak vysoká, sa ich nejako nedotkne, lebo oni tú spotrebu ani vyššiu nemôžu mať, pretože ich príjem im to nedovoľuje. Takže tomuto sa naozaj môžu tešiť, ak tak naozaj veľmi bohatí ľudia, oligarchovia, ale určite to nie je pozitívna správa pre budúci rast ekonomiky. Pretože aktivita je to, čo ekonomikou hýbe.
Rozpočet taktiež nespĺňa základnú úlohu hospodárskej politiky, pretože dnes vieme, že ekonomika sa nám prehrieva. A keď sa ekonomika prehrieva, je dôležité ju nedráždiť. A v týchto časoch radšej tie prebytky používať na horšie časy. A teraz vôbec nechcem strašiť horšími časmi, hoci počúvame analytikov, že k nejakému ochladeniu príde, k nejakej recesii príde, však vždy to tak bolo, aj bude, to je, tie cykly životné, či už v osobnom živote alebo aj v ekonomikách sú a netreba sa ich báť. Treba sa na ne pripravovať. Ono je to ako s počasím, nie? Keď som slúžil na ministerstve obrany, tak som mal kolegu vojaka, ktorý hovoril, že neexistuje zlé počasie, existuje iba zlé oblečenie. A toto je niečo podobné, že tie cykly vždy budú a ide o to, ako sa na to vlády pripravujú. A práve toto je jedna z tých vecí, o ktorých poukazujeme roky, že minister a vláda nás nepripravuje na tie horšie časy, hoci tu máme naozaj dobré časy a vysoké nadpríjmy. To je veľmi dôležité povedať. Čiže toto sa tu naozaj deje. A práve prečo sú dôležité tieto nadpríjmy si odkladať? Aby práve v tých ťažkých časoch mohol štát nastúpiť a bezpečne a pohodlne pomôcť ľuďom a bezbolestne vlastne pomáhať a chrániť svojich občanov. Takže vidíme, že toto sa naozaj nedeje pod taktovkou pána ministra a, lebo tento rozpočet to nekoná. A vlastne môžme skonštatovať, že plytváme v dobrých časoch.
To, že sú dobré časy, vieme. O tom už hovoríme niekoľko rokov, sú globálne. Minimálne určite vieme, že Európska únia, a mohli by sme ísť do toho, ako tomu pomohla Európska centrálna banka kvantitatívnym uvoľňovaním, aby naštartovala takéto dobré časy. Tie tu sú a čerpáme z nich všetci a vezieme sa na tej vlne aj my ako malá krajina, ktorá je pripnutá svojím, svojou otvorenosťou ekonomiky, je pripnutá vlastne na veľké krajiny a tým pádom sa vlastne na tejto vlne vezieme, aj keď vidíme, že naozaj samotný rozpočet alebo aj tá ekonomika má svoje riziká, čo sa týka vyhliadok na niekoľko rokov dopredu.
Takže to, že máme, že sme v tých dobrých časoch, produkuje výrazné nadpríjmy do nášho rozpočtu a tie nám automaticky dovoľujú zlepšovať aj deficit bez akéhokoľvek šetrenia. Toto je veľmi dôležité povedať. Takisto, a to najmä teda vďaka tej menovej politike ECB, ako som spomínal. Slovensko, to je dôležité si uvedomiť, že tie úrokové miery išli naozaj výrazne dole a tým pádom náklady na náš dlh sú podstatne, podstatne nižšie, aj z tohto dôsledku a tým pádom, že my neodkladáme a neznižujeme dlh a iba sa vezieme na tej vlne, tak ako keby si užívame tie dobré časy, ale nemyslíme na to, že keď sa to začne meniť a ten náš dlh sa nemení, dokonca predseda NKÚ povedal, že tá čiastka rastie na osobu, nejakých 7 900, ak sa nemýlim. Tak vlastne toto, keď bude vyššie percento, tak automaticky aj tie náklady budú vyššie.
A pri dlhu môžme povedať iba toľko, že my dlh neznižujeme, my dlh, my z dlhu vyrastáme. A to je, to je to najkľúčovejšie a pán minister to tiež tak párkrát povedal. Čiže my z dlhu vyrastáme, to znamená, že to, že nám rastie HDP, pretože dlh sa percentuálne aj voči dlhovej brzde uvádza v percentách z HDP. To, že nám HDP rastie, pretože sme stále konvergujúca ekonomika a rastie nám tým tempom, ktoré máme napríklad na budúci rok plánované 4,5 %, to znamená, že v pomere je ten dlh stále ako keby menší, ale on rastie. Pretože ak máte deficitné hospodárenie, tak vám nemôže dlh klesať, prirodzene.
Takže, ale keď sa pozrieme, samotný rast. Na budúci rok máme plánovaných 4,5, tento rok ten rast bol nižší a keď sa pozrieme na EUROSTAT, na ekonomické rasty z roku 2017 dostupných dát, tak vidíme, že nie sme nejako výrazní, že sme tak ako keby jemne za stretom, ale pred nami sú krajiny, ktoré majú výraznejší rast, aj dokonca z V4, náš rast je jeden z najnižších, pretože sú tu krajiny, ktoré majú rast cez 4 % už v roku 2017, aj v 2018. Takže vidíme, že opäť ten rozpočet keby bol taký dobrý, tak by produkoval, že by sme vedeli vyťažiť z tých dobrých časov viac. Mali by sme ten hospodársky rast vyšší. Ale aj teraz sme sa tu rozprávali o tom a sám pán minister spomenul vo svojom úvodnom slove, že máme 80-tisíc pracovných voľných miest. Na druhej strane budúci rok sa vytvorí ďalších 50-tisíc voľných miest. Čiže teda nových pracovných miest. Takže vidíme, že tá Beveridgeova krivka, ktorá to tak pekne ukazuje, to porovnanie tých voľných pracovných miest a klesajúcu mieru nezamestnanosti, krásne odhaľuje, ako ten pracovný trh naozaj nám nefunguje dobre, a to aj brzdí náš ekonomický rast a preto sú tu krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Češi a podobne, ktorí majú vyšší hospodársky rast ako my a my nevyužívame ten potenciál, hoci by sme mohli a tým pádom tie dobré časy nám ako keby trošku tak pretekajú pomedzi prsty.
Takisto čo sa týka hospodárenia a je to taký trošku akože subjektívny pohľad, pretože keď sa pozrieme na deficity jednotlivých štátov, to je veľmi hrubý ukazovateľ, pretože nevidíme a pokiaľ sa nebavíme o štruktúre a o naozaj takých národnostných okolnostiach, tak je to, je to naozaj také hrubé porovnanie. Ale z hľadiska toho medzinárodného porovnania sa môžme len tak pozrieť, koľko krajín malo z EUROSTAT-u, keď si pozrieme na dáta, koľko malo prebytkový rozpočet, bolo ich 13 a my sme, sa nachádzame o ďalších päť miest, hoci bolo plánovaných 0,8, bude 0,6. To nás posúva o jednu priečku skôr. Takže na nejakom 18. mieste sa nachádzame, čo sa týka deficitov, alebo teda výsledkov hospodárenia, salda hospodárenia z pohľadu Európskej únie a toto jasne teda komunikuje, má to teda taký ten, vieme z toho vyčítať to, že ako my využívame tieto dobré časy v porovnaní s našimi partnermi a krajinami okolo.
Ak sa pozrieme na samotný rok 2018 a chceme teda sa pozrieť aj na tú hospodársku politiku, tak vidíme, že tento neuveriteľný nárast daňových extra príjmov o výške 700 miliónov eur máme a vláda síce na papieri očakáva nižší deficit o 200 miliónov eur, čiže máme nadpríjmy, máme nadpríjmy o 700 miliónov eur, ale deficit bude nižší iba o 200 miliónov eur. Ani, ale doplním to, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ani NBS tomu neverí a myslím si, že ten deficit bude, bude vyšší a uvidíme, ako to teda nakoniec skončí. V septembrovej prognóze očakáva NBS-ka deficit vyšší o 300 miliónov eur. Ererzetka niečo, teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť niečo menej ako 300 miliónov eur. Ak by mali pravdu, tak cieľ na tento rok napriek obrovským nadpríjmom sa nesplní. Ak by sa nesplnil, znamenalo by to, že počas šiestich rokov, ktoré pán minister priamo napísal, tieto rozpočty, tak štyri z nich by skončili nesplnením cieľa. A tu môžme naozaj konštatovať, že minister si nesplnil svoju, svoju úlohu. Aj keď pán minister vie takéto obhájiť tým, že sú nejaké proste požiadavky vlády a jeho úlohou je získať dostatok peňazí a potom úlohou vlády je o tom rozhodnúť, ako tieto peniaze, ako tieto peniaze minie. Ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kvantifikovala, že ak by sme mali tieto nadpríjmy, teda ak by sme tieto nadpríjmy naozaj vedeli efektívne použiť, tak na znižovanie deficitu, tak by sme posledných päť rokov mali deficit pod jedno percento. To však realita nie je, pretože z tých všetkých rozpočtov, o ktorých sa bavíme, tak jediný, ten minuloročný bude, alebo teda, pardon, tohtoročný bude pod jedno percento.
Ak sa pozrieme na rok 2019, tak tam opäť podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mal byť prebytok 0,9 % HDP. My však plánujeme 0 %, pôvodne sme plánovali nula celá, alebo teda pôvodne vláda plánovala 0,1, čo by sme vedeli povedať, že to je o miliardu nižší výsledok. Pardon.
Pán minister tu často hovorí o tom, že nemá mandát, alebo nieže často, raz som to počul od pána ministra, že nemá mandát na prebytkový rozpočet. Myslím, že ste to niekde spomenuli. Je to tak, pán minister? Že nemáte mandát na prebytkový rozpočet? (Reakcia ministra.) Na plánovanie prebytku, áno, áno. (Reakcia ministra.) Jáj, áno (povedané s úsmevom), áno, pán minister to pekne korigoval. Čiže dosiahnuť ho môže, ale nemá plánovať prebytok, jasné rozumiem, áno. Však, dobre, tu stačí.
Takže ale späť, aby sme sa vrátili, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť teda poukazuje na to, že mohol by byť prebytok 0,9 %. Nám alebo vláde vychádza 0,1, ktorý bol korigovaný na 0,0, čiže na ten nulový rozpočet, ako som spomínal na začiatku.
Problém je, že ani Európska komisia neverí tomu, že sa nám tento vyrovnaný rozpočet podarí naplniť a ja by som chcel vám kratučko prečítať práve zo správy Európskej komisie, ktorá bola vydaná, stanoviska komisie z 21. 11. a ak si pamätáte, tak 20. 11. zasadal finančný výbor a tam bolo schválené, zmena deficitu z 0,1 na ten nulový, nulový rozpočet. Tá správa alebo teda ten posudok Európskej komisie, ktorý sa robí pravidelne k návrhu rozpočtového plánu, ktorý zasiela Slovensko do Európskej komisie, aby posúdila naše hospodárenie na ďalší rok a dala nám ako keby známku, tak oni ho posudzovali a tam sa vyhodnocuje na základe určitých parametrov. A ja vám prečítam iba jednu vetu, na základe, alebo pár viet: "Na základe celkového posúdenia možno konštatovať, že v rokoch 2018 a 2019 posudzovaných spolu existuje riziko značnej odchýlky." Existuje mierna odchýlka, značná odchýlka a myslím, že bez odchýlky je to prvé. Čiže to je ako keby ten tretí stupeň. Čo už je také dosť zlé hodnotenie a ocitli by sme sa tam v skupine krajín, ktoré by sme sa ocitnúť nechceli. "A to na základe návrhu rozpočtového plánu, ako aj na základe prognózy Komisie z jesene 2018." Čiže aktuálne dáta. "Uvedený záver je v zásade s výsledkom fiškálnych sklzov, ktorých výskyt sa očakáva v roku 2018 a ktoré nie sú dostatočne kompenzované v roku 2019." Tu je práve tá nedôvera tej Európskej komisie v tie výsledky, ktoré, ktoré prezentujeme. "V nadväznosti na posúdenie Komisie týkajúce sa dodatočných informácií o plánovanom znížení verejných výdavkov vo výške 0,1 % HDP v roku 2019, ktoré verejne oznámili slovenské orgány a ktoré 20. novembra", ten utorok pred stredou dvadsiateho prvého 2018, "schválil rozpočtový a finančný výbor Slovenska", boli sme tam, "sa komisia domnieva, že prepočítavané štrukturálne saldo bude v roku 2019 podľa očakávaných, podľa, očakávaný, očakávaní blízko strednodobého rozpočtového cieľa. Na tomto základe celkové posúdenie poukazuje na riziko určitej, určitej odchýlky.". Čiže tuto vidíme, že stále tá nedôvera tu je a ja musím pridať.
Takže vidíme, že ako sme sa dostali vlastne k tomu, k tomu 0-percentnému deficitu, a to je práve to, že vidíme, že aj samotné konsolidačné úsilie, t. j. úsilie konsolidovať verejné financie je tu veľmi nízke, ktoré môže byť práve motivované tým, že nie je tu motivácia mať ten prebytkový rozpočet a ten sklz tým pádom na seba naráža.
Dokonca keď sa pozrieme opäť na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tá kalkuluje to konsolidačné úsilie v mínusovom, -0,5 %, čiže ako keby záporné, že ako keby dekonsolidujeme, keď to tak poviem. Čiže Európska komisia označuje toto konsolidačné úsilie na úrovni nula.
Mohol by som hovoriť ešte o tom, akú táto nízka ambícia, ako sme to nazvali, je naozaj v porovnaní práve s tým scenárom, takým tým nezmenených politík alebo nohami vyloženými na stole, ako by som to tak pracovne nazval, tak ukazuje, že ten pokles, ako som hovoril, nadpríjmy 0,9 %, deficit 0,1, jedna miliarda, silné zásahy, silné zásahy do tohto rozpočtu a do, áno, do tohto rozpočtu negatívnym smerom.
Pozerám na čas, takže trošku to idem, idem skrátiť, aby som teda určite nepretiahol nejak veľa, ako som sľuboval.
Poďme sa pozrieť teraz trošku možno na tú štruktúru a tam by som chcel povedať aj o tom, že vlastne ako už minister, pán minister hovoril, že bude 50-tisíc nových pracovných miest, tak vidíme, že v rozpočte sa počíta aj s nárastom pracovných miest a zvyšuje sa aj mzda vo verejnej správe. Tu je dôležité povedať, že áno, tieto mzdy boli dlhodobo podhodnotené a je určite dôležité túto skrivodlivosť napraviť, avšak musíme si uvedomiť, že jedna z vecí, ktorú vidíme, že kvalita verejných služieb je stále nízka. A to znamená, že my potrebujeme pridať k tej produktivite, k produktivite tejto práce, pretože tak ako aj pán minister hovoril, aj v školstve keď chceme zvyšovať platy učiteľom a chceme tam motivovať, aby prišli noví, pretože očakávame, že aj tá ich produktivita a kvalita bude vyššia, to isté musíme zabezpečiť aj vo verejnej správe.
Čiže my naozaj sa potrebujeme v prvom rade pozrieť na túto, túto kvalitu a tá, ten personálny audit, o ktorom hovoríme, stále neprebehol, momentálne prebieha a veľmi očakávame na jeho výsledky, ale napriek tomu ideme plošne zvyšovať mzdy bez toho, aby sme spôsobovali túto efektivitu a vyhodnocovali. A to je tiež podľa mňa taký vrub, ktorý ukazuje na to, že tento rozpočet nie je dobrý, pretože toto už dávno malo byť absolvované. Áno, dnes už môžme plakať iba nad rozliatym mliekom a preto nechcem na to, tomu venovať až tak veľa pozornosti, ale chcem poukázať, že to, že navýšime platy týmto ľuďom bez toho, aby sme hľadali tú efektivitu a vyššiu produktivitu, v horších časoch bude musieť sa stať to, že opäť, buď tým ľuďom zmrazíme tie platy, tak ako sa to v minulosti stalo, alebo bude prepúšťanie a vtedy to bude na tú, vyslovene na ulicu v tom ochladení ekonomiky, čo bude mať omnoho horšie dopady, pretože ak by sme tú efektivitu hľadali dnes a vedeli by sme vyčleniť ľudí, ktorí naozaj, ako by som povedal, sú prebytoční v tej verejnej správe, ak to ukáže ten audit, alebo prinajmenšom spôsobíme vyššiu efektivitu a produktivitu verejného sektora a potom tí ľudia tam majú prečo ostať, ale to bude mať opäť vplyv na to, že dostaneme podstatne vyššiu kvalitu služieb. Ak však toto neurobíme a iba navýšime platy a prídu horšie časy, tí ľudia budú prepúšťaní, ale vtedy si tú prácu už ťažko budú hľadať, pretože budú prepúšťať aj privátny sektor. Takže toto je, toto je veľmi dôležité.
Teraz by som kratučko sa chcel iba venovať pár oblastiam z rozpočtu a začal by som obranou, pretože tak ako aj pán minister hovoril o navyšovaní výdavkov na obranu a som za to, aby sme naozaj naplnili dve percentá na obranu, ale máme na to schválený určitý harmonogram, a pán minister povedal, že to splníme o dva roky skôr.
Prvý dôležitý faktor, ktorý si musíme uvedomiť, že ak to splníme o dva roky skôr, znamená, že za kratšie obdobie dávame viac peňazí do obrany, ako sme sa zaviazali. Nikto to od nás nežiada. Ale keď dáte viac peňazí niekomu, to znamená, že druhému tým pádom tie peniaze dať nemôžte. Čiže ak ja sa rozhodnem, že dám do obrany o dva roky skôr viac peňazí, tak ako keby som hovoril školstvu a zdravotníctvu alebo iným oblastiam, že prepáčte, nemôžem vám to dať, lebo už som to dal obrane. No ako hovoril môj dedo, vytrhni chlp z dlane. Nevytrhneš, lebo tam nie je. A preto tie peniaze, keď miniem na obranu, hoci ich nemusím, tak nemôžem ich minúť niekde inde.
A druhá tragédia. Toto je tá menšia tragédia. Ale tá druhá tragédia je, na čo to ideme minúť? My máme záväzok voči našej, voči aliancii, voči NATO na ťažkú mechanizovanú brigádu. Kolegyne, kolegovia, ktorí sa o to nezaujímate, musím vám povedať, že táto je v žalostnom stave a financie tam takmer nejdú. A toto je, a my v čase, kedy potrebujeme plniť svoj záväzok a dať peniaze na ťažkú mechanizovanú brigádu, kúpime stíhačky. Stíhačky sú vo vzduchu, ťažká mechanizovaná brigáda je na zemi, je na východe zo svojich dôležitých geopolitických dôvodov, aj vojenských, a my kupujeme stíhačky, čiže míňame peňazí viac, skôr a na niečo úplne iné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poslanec, časový limit.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Áno, áno. Ja som dohodnutý, že mám nadčas a že to nebude dlho. Takže ja si to strážim, ešte tak tri, štyri minútky a už budem končiť. Bol všeobecný súhlas, ospravedlňujem sa. Ďakujem pekne.
Čiže toto považujem za veľkú tragédiu, čo sa týka tiež rozpočtu a ďalšia taká, nenazvem to tragédia, lebo toto v obrane nie je podľa mňa tragédia. Ale ďalšia taká vec, ktorá je prítomná v našom rozpočte, a to je informatizácia a schválne si chcem nájsť tuto z... Výdavky na informatizáciu každý rok, keď sa pozriete za posledné roky, tak sa hýbali nad 400 miliónov, bežné plus kapitálové. V roku 2015 to bolo podstatne vyššie - sedemsto, lebo sme dobiehali eurofondy, kapitálové vtedy boli 520 miliónov.
Musíme si uvedomiť, že my investujeme veľmi veľa peňazí do informatizácie, ktoré by mali zjednodušiť a zefektívniť verejnú správu. Ale vidíme, že verejná správa nie je kvalitnejšia, to, že zvyšujeme platy, som vysvetlil, očakávame nárast ľudí vo verejnej správe o 6-tisíc, a ešte k tomu stále investujeme pod pol miliardy ročne na informatizáciu. Tu je dôležité si uvedomiť, že ak ideme investovať do informatizácie, potrebujeme to vyobstarať čo najefektívnejšie. Schválne nehovorím "najlacnejšie", lebo je dôležitá kvalita, aby to slúžilo, aby sme to nemuseli každý rok potom kupovať a dokupovať ďalšie, čiže najefektívnejšie, ale efektivita má v sebe aj faktor ceny. Pretože prevádzkové náklady k informatizácii sa odvíjajú od obstarávacej ceny. Desať až dvadsať päť percent z obstarávacej ceny zvyknú byť prevádzkové náklady. Čiže vy keď vyobstaráte veci za miliardu, môžte očakávať, že dve, dvesto miliónov ročne budete mať prevádzku. My sme vyobstarali a teraz sa tá prevádzka hýbe o radovo okolo 200 - 300 miliónov ročne, dvesto to bolo za posledné roky od 2014 až do 2016, v roku 2017 to bolo tristo. A to je práve ďalší taký, by som povedal, kostlivec alebo kostlivček, kde treba naozaj určite poupratovať jednak na to, aby sme dosiahli tú kvalitu verejných služieb a jednak to, aby to bolo za primeranú cenu. Takže toto je, toto je ďalšia, ďalšia vec.
Kratučko, ak už môžem, ako sa my pozeráme na rozpočet a na tú kvalitu, pretože vyslovil som tu určitú kritiku a chcel by som povedať aj to bé, možno ako by sme my chceli sa venovať verejným financiám a vôbec riadeniu verejných financií, keby sme my o nich rozhodovali. Tak ako som hovoril, tá aktivita, stúpol podiel daní z aktivity a klesol podiel daní z pasivity, čo je ten majetok a spotreba.
Čítal som niekde, že pána Kažimíra, nejaký článok bol, že potichu systematicky zvyšuje daňové bremeno, a ktorý zaťažuje práve pracujúce rodiny. To je predmet záujmu našej politiky, aby práve tieto pracujúce rodiny neboli takto, neboli takto postihované. Áno, novinári to nazvali, že Kažimírov paralelný daňový svet. Čiže tu vidíme taktiež, že pán minister neznižoval dlhodobo, nezvyšoval, pardon, nezvyšoval nezdaniteľné životné minimum, ktoré sa dovtedy pravidelne valorizovalo. Taktiež stanovil odpočítateľnú odvodovú položku pre zdravotné odvody pevnou sumou a podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa počas siedmich rokov zostavovania rozpočtu pod pánom ministrom toto bremeno zvýšilo o 8 %.
Čiže toto je predmet z hľadiska daňového mixu, kde my vidíme práve tie medzery, diery a my sme, určite by sme chceli pracovať aj s tým, aby obce, ktoré dnes sú naviazané na dane z príjmov fyzických osôb, by sme sa chceli pozrieť na celkový daňový mix, aby vychádzalo toto percento z daňového, z celého daňového mixu, čiže nielen z daní fyzických osôb, pretože súčasné dane sú pre obec príliš nestabilné. To je to, čo poukazoval aj včera, keď sme sa bavili o daňovom bonuse, že to postihne obce, ktoré automaticky, samozrejme, prirodzene na to poukazujú. Čiže, lebo v dobrých časoch dosahujú rekordy a v zlých časoch sú zase príliš slabé.
Taktiež by sme určili základné nastavenie majetkových daní štátom s ohľadom na vyššiu záťaž pre bohatých oligarchov, ktorí disponujú obrovským realitným majetkom, pretože majetkové dane sú pre ekonomiku oveľa menej škodlivé, ako dane z príjmu. Podobne by sme sa snažili obmedziť aj zisky oligarchov efektívnejším nastavením regulácií a odbornejším obsadením inštitúcií, ktoré za to zodpovedajú. Dosiahli by sme zníženie ziskov oligarchov, zvýšenie konkurencie, zníženie cien pre domácnosti a firmy, lebo myslíme si, že tento rozpočet pracuje proti pracujúcim domácnostiam, ktoré my si vážime a práve peniaze by sme hľadali u oligarchov. Taktiež by sme vsádzali do hodnoty za peniaze a prípravu štátu pre budúcnosť, pretože štát si v dobrých časoch, keď si štát v dobrých časoch nerobí doma poriadok a len sa vezie, tak to má potom takéto následky.
Tu by som len poukázal, keď som hovoril o tom silnom mandáte, že pán minister naozaj mohol ten mandát využiť na to, aby zatlačil na ministrov, aby aplikovali tieto výsledky, ktoré tam sú a sú dobré, aby ich pretavovali do svojich rozpočtov a do svojho fungovania. Pretože si myslíme, že naozaj, ak by sme tieto nadpríjmy vedeli využiť práve v podpore školstva, tak by sme automaticky Slovensko nasmerovali tým správnym smerom. To isté sa týka ministra dopravy, ale o doprave bude viacej hovoriť môj kolega Marosz, o obrane som už hovoril.
Posledné dve veci, ktoré chcem povedať, rodina, ako sme aj včera prezentovali, je pre nás naozaj to najdôležitejšie a tá tehotná žena, keď to tak poviem, bude pre nás princeznou, pretože budeme, ako symbol tohto budeme sa snažiť naozaj ukázať ľuďom, že vážime si to, že ľudia vstupujú do rodinných zväzkov, že vstupujú do toho, že majú deti, chcú sa o ne starať a ako štát im k tomu musíme, samozrejme, aj svojimi opatreniami preukázať. Takže budeme práve tak, ako sme hovorili aj včera, pracovať na zásluhovosti materskej, zvýšime rodičovský príspevok, rozšírime daňový bonus aj na nízke odmeny a podobne.
Posledné. Toto je oblasť mojej kolegyni Gaborčákovej. Chudobní. Sociálnu politiku budeme robiť, cieliť priamo na chudobných a ja, vystúpi k tomu samostatne moja kolegyňa, takže ja nebudem k tomu viacej hovoriť, ale poukázal som iba také konkrétne oblasti.
Čiže uzavrel by som to tým, že tento nulový rozpočet podľa nás je naozaj rozpočtom, ktorý nezabezpečí tú kvalitu služieb, ktorú som sa snažil poukázať a pokúsim sa ešte vystúpiť v ústnej niekedy v pondelok, v utorok, v stredu, keď to príde na rad a trošku sa pozrieť možno viacej na ešte tie jednotlivé oblasti, kde sa tá efektivita dá dosiahnuť. A čiže nezabezpečuje kvalitu služieb pre občana a ani nás nepripravuje na budúcnosť, ako som už spomenul. Preto ho nepodporíme.
Pán minister, v osobnom živote vám prajem veľa úspechov, nech sa vám darí.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, musím oceniť kultivovanosť vašej, vášho príspevku. Na jednej strane vidím, že ste si podrobne naštudovali správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a vypichli ste z nich tie, hlavne tie kritické časti, samozrejme, čo chápem, ako predstaviteľa opozície. Trošku sa mi nepáči ten, to nálepkovanie, že nulový rozpočet, v podstate teda takého nejako v zmysle negatívnom. Ja by som bol skutočne rád, keby nejaká z opozičných strán predložila vyrovnaný deficit. Za posledných 25 rokov Slovenská republika nemala nikdy vyrovnaný deficit. Na základe toho potom rozprávať o znižovaní dlhu, áno, máte pravdu, keď deficit máme, máme nulový, alebo teda, keď je teda deficit, tak, samozrejme, ten dlh nám nominálne nemôže klesať, to je v podstate jasné, ale keď zoberieme fakt, že vždy sa tento dlh pomeruje k HDP, tak my sme v podstate sa dostali, mali by sme sa v tomto roku už dostať mimo sankčných pásiem, to všetko to, čo ste kritizovali v minulosti. V budúcnosti sme nastavení, že dlh nám klesne na 44,8 % v roku 2021, čo považujem za veľmi dobrý stav a samozrejme pre nás je tiež ideálne, keď to zadlženie bude niekde okolo 40 %.
Hovorili ste tu o číslach, ktoré dáva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je to inštitúcia, ktorú ja si vážim, ale aj odhady rady. Napríklad v roku 2017 bol plán rozpočet 1,29 %, tak ktorý sme zlepšili o pol percenta a rada ho odhadovala na dvojnásobok. Takže nehovorme o tom, že rada sa nikdy nemýli. Čiže je to tiež, je tu takýto problém.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne, Edo Heger, za vystúpenie v rozprave, komplexné hodnotenie rozpočtu. Osobitne ale by som chcel podčiarknuť tú pasáž o hodnote za peniaze. Považujem to tiež za veľkú vec, dal si si na tom záležať, spomenul si množstvo červených políčok, ktoré tam je, čiže veľa roboty nás čaká, ale uvádzam to hlavne preto, že jasné, že v politike strany bojujú proti sebe, súťažia, ponúkajú svoje produkty, ale občas sa podarí prísť s nejakou ponukou, ktorá, kde sa buduje konsenzus a mám pocit, že toto je taká aktivita a vidno, že aj v opozícii viacerí o tomto hovoria, že je to niečo, čo má perspektívu a myslím si, že aj politicky to vyzerá na prospešný projekt dlhodobo. Ďakujem.