38. schôdza

Ďakujem, kolegovia. Myslím, že sme tu zato, aby sme riešili problémy, nie aby sme si navzájom vybíjali karty. Takže chcem veriť, keď to bude do druhého čítania, tak všetci dáme ruku k dielu a urobíme to, čo chceme. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel povedať jednu vec. Emočnú už som vysvetlil. Treba povedať, že na Slovensku je veľmi veľa poľovníkov a nie všetci sú bezcitní ľudia. Nie všetci by dokázali zastreliť psíka pred malým dievčatkom, ktoré potom bude plakať a už ho nikdy neuvidí. Toto neurobia všetci. Môžeme si povedať, že skutočne drtivá väčšina týchto poľovníkov naozaj sa stará o ten les. V zime chodia kŕmiť tie srnky, donesú im sena, soli a ja neviem čoho všetkého možného. Ale stále sa medzi nimi nachádza dosť nespratníkov, ktorí sú ochotní tento zákon, ktorý chceme zmeniť, zneužívať.
Tunak bolo povedané, že však na to sú orgány činné v trestnom konaní. No, oni nemôžu urobiť nič, pokiaľ ten poľovník má právo toho psa zastreliť a on ho zastrelí. A tým to skončilo. A preto touto, týmto naším návrhom chceme túto vec zmeniť. To znamená, keď si teraz zoberete, že máme tu nejakú množinu slušných poľovníkov, ktorí to nikdy neurobia, tak tým to predsa nebude vadiť, keď aj tak to nerobia, nikdy by to neurobili a keď to nebudú môcť robiť, im to môže byť jedno, lebo sú slušní, Nikdy by pred tým malým dievčatkom toho psa nezastrelili alebo pred tým chlapcom.
Nemôžem ukazovať, ale mám tunak články, poľovník zastrelil psa pred očami malého chlapca. Ďalej, počas prechádzky im zastrelili psa. Majiteľ podal trestné oznámenie. Rodina Krnovcov z turčianskej obce Mošovce prišli o svojho psíka krutým spôsobom. A to sú čo za ľudia? To sú tí slušní poľovníci? Verte tomu, že nie.
Ešte raz hovorím. Apelujem na vás, kolegovia, skutočne drtivá väčšina tých poľovníkov je slušných a nikdy by to neurobila. Väčšinou majú sami psíkov poľovných. Nevedia si predstaviť, že by im niekto len tak mirnix-dirnix odstrelil toho psa. A týmto to vadiť vôbec nebude, lebo tí by to nikdy v živote neurobili. Potom tu máme malú množinu, ale obrovských egoistov, ja by som ich nazval až prasat, ktorí sú schopní toto urobiť a proti týmto sa my musíme postaviť, týmto to my musíme zakázať.
Takže vás chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona, aby sme to zakázali a, samozrejme, že aj my nie sme úplne padlí na hlavu a je nám jasné, že keď tento pes bude útočiť na nejaké vtáctvo alebo iné veci, tak nekompromisne ho treba odstrániť. Ale v prípade, že nie, tak nemá poľovník právo. Teraz to robili z plezíru. Chcete mi povedať, že pri decku, keď sa tmolí psík, tak ho odstrelí kvôli čomu, že tam naháňal divú mačku, lebo sa s ňou chcel spáriť? No určite nie. Alebo že tam drhol bociana? No tak ten tam nebol ani náhodou. Bol tam len jeden arogantný, sprostý človek, ktorý zastrelil pred malým dievčatkom psa. A proti týmto sa my musíme postaviť, vážení kolegovia.
Ďakujem velice pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za toto, pán kolega. Ako vlastník psa a milovník psov veľmi podporujem túto iniciatívu a naozaj si myslím, že to, čo tu opisujete, že je jedno hrubé svinstvo a že tí ľudia, ktorí sú schopní takúto vec urobiť, sú navyše sviniari. A majú to dovolené robiť len preto, že sú to ľudia, ktorí majú politické konexie na najvyšších miestach a vedia si vybaviť, že zostávajú pri tomto beztrestní. Musíme to pranierovať a ďakujem vám za to, že ste prišli s touto iniciatívou.
Ďakujem.

... kolegovi veľmi pekne poďakovať.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, opäť tu máme pred sebou jednu novelu zákona, ktorá sa venuje psom a mačkám. V minulosti sme tu už mali túto novelu, keď som vystúpil z hľadiska ochranárskeho a poľovníckeho spektra alebo z tohto pohľadu, tak ma novinári jednoducho nazvali, že vraj ja mám záujem zabíjať psy a mačky. No vôbec nemám tento záujem. Ako som hovoril, som lesník z povolania, poľujem niečo viac ako 30 rokov, sám doma mám poľovného psa.
Už tu s pánom navrhovateľom sme si v takej ústnej poznámke vo faktických, ktorou som reagoval, sme si vysvetlili citovú oblasť. Tú takisto ja odsudzujem, naďalej trvám orgánmi činnom v trestom konaní a tak ďalej a tak ďalej, toto sa jednoducho nesmie stať. Tomu každý rozumieme. Ale nesmie to byť príčinou toho, že zmeníme zákon v takom zmysle, že budeme škodiť matke prírode. Hovorím to tak, ako si myslím.
Ak máte záujem, pozrite si publikáciu známeho poľovníka, ale hlavne ochranára prírody, profesora Pavla Hella. Profesor Pavel Hell je veľmi známy medzi odborníkmi, lesníkmi, ochrancami prírody a vôbec tými, ktorí radi chodievajú do prírody, radi ju poznávajú a radi načerpajú aj odborné poznatky. Pán profesor Pavol Hell vo svojej knihe Trofejové šelmy Slovenska, kde opisuje vlka, mačku divú, medveďa a rysa, v oblasti mačiek, môžte si to zistiť, píše, že poľovník nieže či môže, alebo či snáď smie, ale je povinný uloviť túto túlavú mačku domácu. Práve z tohto hľadiska, ako už som vravel, čo sa týka vzácneho genofondu mačky divej, kde nové potomstvo z fenotypového, to znamená, z pohľadu na túto mačku každý poľovník povie, a má všetky znaky už, ako tu spomenul pán kolega Martin Fecko, znaky mačky divej. A v tom je problém.
Ďalšia oblasť, čo sa týka psov a mačiek, je dosť problematické, pán navrhovateľ, potom už zisťovať z praktického hľadiska, či tá mačka alebo pes boli tzv. prichytení pri čine. Je to zneužiteľné, práve teraz vám nahrávam. Áno, je to zneužiteľné, a preto nie je to správne. Ani si neviem vysvetliť, ako by sa mohlo na to reagovať. Skutočne obrovským, ale obrovským problémom sú túlaví psi a túlavé mačky v blízkosti osád. Bolo to už tu spomínané. Čo zrobíte, pán navrhovateľ, a možno aj pán spravodajca, aj vy ostatní, keď uvidíte bežne svorku psov, ktoré sú vzdialené kilometer od osady, priamo v poľovnom revíri, momentálne nelovia, len tak pobehujú. V zmysle tohto zákona, ktorý je momentálne platný, a za tým si stojím, že je aj dobrý, ja ako poľovník a ochranár by som zrobil jednu vec, a to ulovil týchto psov alebo toho psa. Mám čakať, kým až ho uvidím, že ten pes loví alebo ničí zver? Čo urobíte v blízkosti týchto osád na dolniakoch? Tam, kde hlavným druhom zveri je poľná zver, ako tu už tiež povedal pán kolega Martin Fecko, pán poslanec, kde chovajú bažančatá. No, čo zrobíte? Áno, tak momentálne nerobí nič tá mačka, pes bažančaťu, no tak ja podľa toho nového zákona, ak by nedajbože prešiel, poviem nedajbože a môžte so mnou robiť, čo chcete, a verte mi, že viem, o čom rozprávam, no čo títo poľovníci majú robiť pri chove? Samozrejme, už ďalšie zmeny majú náväznosť, že kto to zrobí, bude stíhaný, bude platiť úhradu za psa a mačku.
Vážení prítomní, mám rád zvieratká, zver, jednak domáce, ako sú psy a mačky, jednak aj divo žijúce, to všetko, čo nám do vienka dala matka príroda. Je to všetko krásne. My musíme jednoducho zosúladiť tieto vzťahy, ale nie týmto spôsobom, že zakážeme. Poviem jeden príklad. Predsa prirodzenú rovnováhu nám udržujú mačky divé, rysy ostrovidy a takisto vlci a takisto aj medvede. Čiže je tu prirodzený výber. Tomu je nastavená aj legislatíva. Niekedy od 16. decembra do konca februára sme mohli loviť všade vlka a všade sme mohli loviť aj divú mačku. V súčasnosti vlka môžme loviť mimo oblasti pri hraniciach s Poľskom, kde platia medzinárodné dohovory, aj u nás v oblasti Medzilaboriec nemôžme v niektorých končinách loviť. A divá mačka takisto sa mohla niekedy loviť, ako aj rys do konca februára. Divá mačka teraz je, chvalabohu, celoročne chránená.
Treba zobrať rozum do hrsti, ako sa povie, a uvedomiť si, či to bude mať význam pre prírodu, toto, čo navrhujete, pán navrhovateľ. A teraz hovorím úplne seriózne bez žiadnych týchto, že by som si robil srandu, lebo skutočne nie sú to srandy, hej? Citovú výchovu a správanie ľudí musíme riešiť v nejakých iných zákonoch, preboha, ale nie vnášať ju, aby sme poškodili prírode. To si uvedomme. Citová výchova je veľmi dôležitá u detí hlavne. A môže to mať na vývin dieťaťa veľmi nepriaznivé následky. To jednoducho s tým musím súhlasiť a aj súhlasím. Riešme to v iných zákonoch, čo ak toto zrobí zvieraťu. Samozrejme, za týranie zvierat a tak ďalej, hej. Teraz týra zviera, v budúcnosti môže týrať dospelého človeka, nedajbože môže sa z neho stať aj, nechcem tu niečo zveličovať, dokonca aj vrah.
Hovorím ešte raz. Mňa nazvali v minulom funkčnom období aj v predminulom, keď sa zákon preberal, že mám záujem strieľať psov, mačky. Nie, vážení! Ja keď si chcem zastrieľať, ja si pôjdem na strelnicu, na asfaltové holuby, zastrieľam toľko, že tri dni ma bude bolieť ľavé, niekoho pravé rameno, budem tam mať modriny, kto nie je zvyknutý a naučený, podľa toho, či je ľavák a pravák. Nepotrebujeme na to mať ani psy, ani mačky.
Ja som jednoducho proti tomuto návrhu, lebo poškodzuje prírodu. A ešte raz hovorím, citové veci a veci riešme v zákonoch, ktoré na to sme kompetentní riešiť. Riešme to. Prenasledujme, vyslovene prenasledujme týchto ľudí, ktorí takto sa správajú. A vôbec, ktorí sa správajú kruto nielen k mačkám, psom alebo týrajú, nedajbože, aj iný druh zveri. Lebo potom môže sa to prejaviť, hovorím, niekde inde. Ako lesník s tridsaťročnou praxou, už to nebudem spomínať, aby tu nebolo, nedajbože, že niekto sa chváli, ale pán navrhovateľ, nemôžem v tomto znení podporiť vaše návrhy v oblasti zákona o poľovníctve, čo sa týka psov a mačiek. A hovorím to s plným vedomím a svedomím.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega, viete, prečo sme urobili a uzákonili zákaz používať alkohol za volantom? Preto, lebo verím tomu, že väčšina voličov je zodpovedných a nepila by za tým volantom. Ale máme tu pár bláznov, ktorí budú slopať za tým volantom, budú ohrozovať ostatných. A preto sme to zakázali. A rovnako by som vám chcel povedať, že máme tunak drtivú väčšinu slušných poľovníkov, ale pár hovád, ktoré sú schopné zastreliť psíka pred malým dievčatkom. A preto to musíme zakázať, pán kolega.
Som strašne rád, že ste spomenuli, keď nejaký ten túlavý alebo nejaký psík, ktorý beží a teraz začne naháňať nejaké bažanty alebo prepeličky, čo ste spomínali, tak tento náš návrh zákona to rieši. Môžete ho uloviť, iným slovom zastreliť. Môžete. My to dovoľujeme. Tento zákon s tým ráta, pán kolega. To znamená, že akonáhle ten pes bude naháňať v bažantnici nejaké tie vtáky, bažanty, prepelice, čo ja viem čo, tak ten poľovník, keď to uvidí, má právo ho uloviť. My to, s týmto počítame. Ale nebude to môcť urobiť nejaký absolútny špinavec, ktorý si len tak z plezíru na prechádzke. Pre boha živého, veď dneska už tí psíčkari nemajú kam ísť s tými psíkmi. Už ich nemôžete pustiť v parku, už ich nemôžete pustiť na ulici, nikde, no tak na tých obciach chodia aspoň do poľa, chodia do lesa tie rodiny s tými deťmi a s tými psíkmi. A tam sa mám obávať, že mi to nejaký fakt idiot toho psa zase zastrelí? A, bohužiaľ, keďže vidíme, že týchto nezodpovedných je veľká, veľká časť, ktorá proste skutočne týmto spôsobom to rieši, lebo ináč by tá štatistika tu nebola a to je len, to sú čísla štatistiky, ktoré proste, bohužiaľ, sme našli. Je kopec prípadov, ktoré sa ani do tých štatistík nedostalo. Preto to musíme zakázať, lebo, bohužiaľ, sa nevedia všetci slušne správať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, ste hovorili, že tento zákon poškodzuje prírodu. No nerozumiem, ako poškodzuje prírodu. Myslíte tým, že teda by mohol prípadne nejaký pes bežať za srnou, strhnúť ju a podobne. Mohlo by sa to stať. Len povedzte mi, koľko takýchto štatistických prípadov je a v porovnaní s tým, čo hovorí tuná príklady z praxe, z nedávnej praxe pán poslanec Kollár.
Ale ja vám chcem pripomenúť, bol prijatý veterinárny zákon, ktorý presne rieši situácie, čo sú túlavé spoločenské zvieratá. Túlavé spoločenské zviera je psy, mačky a fretky. A predsa poľovník tu nie je nejaký čistič, nejaký nadčlovek. Ten veterinárny zákon presne hovorí, čo sa má s túlavými zvieratami robiť. Tie sa majú odchytiť, keď je takáto známa svorka, že sa niekde pohybuje, tak áno, tak poľovník s veterinárom môže ísť, môže uspať toho psa, takýmto spôsobom ho odchytiť, nie uloviť, zastreliť, odchytiť, zistiť, či je začipovaný, a dať ho do karanténnej stanice. Ak nie je, tak presne zákon o veterinárnej starostlivosti upravuje postup, ako sa s túlavými zvieratami má naložiť. Nie ich odstreliť. Akým právom si poľovník berie toto právo na seba v rozpore so zákonom o veterinárnej starostlivosti a Občianskym zákonníkom, kde hovoríme, že pes, aj ten túlavý pes, že je cítiaca bytosť. A nieže ho môže popraviť poľovník za to, že sa mu nepáči, že ten pes behá po poli.

Pán poslanec, dotkli ste sa vo svojom prejave aj citovej výchovy, nuž tak ja si dovolím zareagovať aj v tomto zmysle. Vy tvrdíte, že citová výchova by mala byť teda niekde inde prezentovaná alebo mali by sme sa o ňu starať a nie v takýchto prípadoch. Nuž dovoľte mi, aby som vás upozornila, že citová a morálna výchova musí byť konzistentná a komplexná. Ona musí zahŕňať a ísť naprieč všetkými oblasťami a témami. To ako si vy teraz predstavujete, že teraz sa tu nebudeme baviť o citovej alebo morálnej výchove v takomto prípade?
No zrejme ste takéhoto názoru, pretože vy ste nám tu pokojne povedali, presne tak ako kolegyňa Zemanová povedala, my máme nejaké zákony, ktoré hovoria o tom, že zviera je cítiaca bytosť. A vy ste nám tu úplne pokojne prezentovali, že nejaká svorka psov, ktorá je na chodníku alebo na lesnom chodníku, alebo niekde v prírode, ak vy na ňu natrafíte ako lesník, pokojne zvesíte tú pušku a vy to pozabíjate. Vy ste použili eufemizmus, že ulovím ich. No nie, vy ich pozabíjate len preto, že preventívne ich zabijete, lebo tam nemajú čo hľadať a bez toho, aby sa dotkli nejakého zvieraťa, tak bude po nich. No ja len pevne verím, že z vás nikdy nebude ani minister vnútra, ani minister spravodlivosti, lebo ak pristupujete takto selektívne k zvieratám, nechcem vedieť, čo potom budete robiť s ľuďmi.

Videli sme názornú ukážku toho, o čom som hovoril, čo je podstatou tohto problému. Poľovníci, ktorí robia takéto veci, ktorým sa snaží tento návrh zákona zabrániť, majú konexie na najvyšších miestach, v Národnej rade. Ľudia, ktorí si vytvárali mentalitu pred tridsiatimi rokmi, ako bolo povedané, a majú ju v hlave zakonzervovanú, ľudia, ktorých nezaujíma nejaký širší svet, tí diktujú všetkým, že ako sa majú správať. A spoločnosť, chovanie spoločnosti je určované najnižším spoločným menovateľom – a to ste vy. To ste vy, ktorí rozhodujete o tom, že ako sa formujú spoločenské vzťahy. Preto sú na takej úrovni u nás, na akej sú.

Pán poslanec Martinák, mňa zaujalo to, že vy v podstate súhlasíte s tým, čo chcú kolegovia svojím návrhom dosiahnuť, akurát si myslíte, že by sa to nemalo riešiť novelou zákona o poľovníctve, ale nejako inak. Tak to by ma teda zaujímalo, že ako inak chcete dosiahnuť to, čo oni chcú riešiť. Lebo teda tiež ste povedali, že to nie je v poriadku len tak odstreliť, odstreliť psa pred očami dieťaťa. No ako inak to chcete riešiť? Lebo oni dali nejaký návrh a teraz sa môžme baviť o tom, že či je ten návrh dobrý, zlý, primeraný, neprimeraný, či vieme ho nejako upraviť, nejako to inak naformulovať. Ale je to nejaký návrh, ktorý, ak by bol schválený, tak by sa ten jav, na ktorý oni poukazujú, obmedzil. Určite by sa tomu nezabránilo, lebo určite nie všetci by rešpektovali zákon. To je ako s tým alkoholom za volantom, o ktorom hovoril pán poslanec Kollár, že aj keď je to zakázané, tak aj tak niektorí ľudia šoférujú pod vplyvom alkoholu. Ale áno, áno, keď je to zakázané, tak je predpoklad, že sa to nejako obmedzí. A vy teda, možno som vás zle pochopil, možno ani ten cieľ, ktorý sledujú, nepovažujete za oprávnený, ale vnímal som vaše slová tak, že áno, v tomto im dávate za pravdu, akurát to treba riešiť nejako inak. Tak ja sa teda pýtam, že ako, v akých zákonoch, čo konkrétne sa dá zmeniť, aby ste zabránili tomu, čo chcú zabrániť oni.