38. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda NKÚ, dámy a páni, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021, tlač 1090.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1238 z 12. októbra 2018 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom, okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019, tlač 1190. Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že:
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo osem výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh uvedený v časti III.B spoločnej správy. Tento odporúča gestorský výbor schváliť,
c) platné uznesenie nebolo prijaté vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a vo Výbore Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, nakoľko nezískali potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov,
d) platné uznesenie nebolo prijaté v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko výbor nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II. v bode 2 písm. a) až d) spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky: celkovo 9 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2019. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Dovoľte mi teda konštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne: k bodu v časti III. B. spoločnej správy a k bodu v časti IV. spoločnej správy s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť. Gestorský výbor odporúča prípadné, schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 372 dňa 27. novembra tohto roku. Výbor odporučil poslancov Ladislava Kamenického, Igora Federiča, Emila Ďurovčíka, Radovana Baláža, Irén Sárközy a Eduarda Adamčíka za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko NKÚ Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu, teda mňa, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som na úvod chcel vás poprosiť, ja predpokladám, že to stihnem do tých 30 minút. Ale chcel by som poprosiť, ak by náhodou mi to trvalo nejako dlhšie, že či je všeobecný súhlas, aby som dostal viac času, keby som to náhodou do tých 30 minút... (Súhlasná reakcia z pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Ja sa budem snažiť do tých 30 minút to určite stihnúť. Nemal by som toho mať tak veľa, ale neviem to vždy odhadnúť. Takže ešte raz veľká vďaka.
Som rád, že to vyšlo na dnes na deviatu hodinu, že môžme tomu venovať celý deň a v kľude sa tu v tento piatkový bezhlasovací deň venovať čisto len rozpočtu. Ja by som možno začal tým, čo pán minister povedal vo svojom úvodnom slove, že všetkým, alebo že dúfam, že sa zhodneme, tak to, myslím, že zaznelo, že nám ide o spoločný cieľ, aby sa ľuďom a ekonomike darilo. Určite nám všetkým, predpokladám aj ja, ide o tento spoločný cieľ. Musím však skonštatovať, že tento rozpočet ukazuje, ako ide vláde o tento cieľ a musím povedať, že nám ide úplne inak o tento cieľ, lebo si myslíme, že tento rozpočet nenapĺňa ten cieľ, o ktorý nám tu spoločne ide, pretože tento rozpočet to nie je. Tento rozpočet nedefinuje alebo nie je v súlade s tou definíciou, že ide nám všetkým o spoločný cieľ. Aspoň mne sa to z neho nezdá, že by vláde išlo o ten cieľ, ak takýto rozpočet prinesie do rozpočtu.
Mohli by sme povedať, že tento rozpočet je tzv. nulový. Je to nulový rozpočet. Ale viete, slovo nulový má viacero významov. Keď je niečo nulové, tak to mnohokrát nazývame, že je to také slabé. Takže toto je podľa mňa to synonymum tohto rozpočtu. Aj keď teda určite, ako pán minister povedal, druhé synonymum tohto nulového je to, že je teda nulový deficit, ale ja v ňom skôr vidím, že tento rozpočet je zlý, pretože áno, je tam pár darčekov, ale v prvom rade je tam veľa kostlivcov v skrini.
To, že je nulový, ako to zaznelo aj z úst predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, vo veľkej miere sa o to postarali ľudia, pretože ekonomika funguje, a o tom sa budeme trošku, za chvíľočku ešte budem o tom viacej rozprávať, ale v skutočnosti sú to ľudia, ktorí prispievajú svojimi dávkami, čiže dane, odvody a pod., do rozpočtu a navyšujú ten balík, s ktorým vlastne rozpočet disponuje. A preto aj niektoré kapitoly si môžu dovoliť mať nižší rozpočet z pohľadu kapitoly a napriek tomu mať viac peňazí na svoju činnosť.
Musíme povedať, ešte by som sa chvíľočku zastavil práve pri tom stanovisku NKÚ. Ako som počúval pána predsedu, tak sa mi veľmi páčilo, ako poukázal aj na samotný deficit štátneho rozpočtu. Čiže nie verejnej správy, ale povedal, že deficit štátneho, alebo respektíve štátny rozpočet neprispieva k tomu, aby deficit bol znižovaný, že veľký podiel na to má samospráva, k vyrovnanému hospodáreniu. Takisto poukázal na ten, na ten deficit, na zníženie deficitu z 0,1 na 0. Nazval to škrtom v rezervách. A toto je, áno, to je presne to, čo to bolo a ja sa tomu za chvíľočku budem venovať ešte viacej.
Taktiež poukázal na neúmerne časté zmeny v daniach. Každý rok prichádzajú nové zdanenia. Úplný súhlas. O tom tu hovoríme, či už s kolegami z našich radov alebo zo SaS, kolegom Jurzycom a ďalšími, s kolegyňou Kiššovou, hovoríme o tom veľmi často a poukazujeme pri každej legislatíve na to, akým spôsobom sa ten daňový systém narúša. Takže mohli sme tu počuť veľmi konkrétne, konkrétnu kritiku z úst Najvyššieho kontrolného úradu, a to je teda pán úrad, tak by to aj malo byť, pretože tento úrad je zodpovedný za kontrolu hospodárenia, efektivity a účelnosti. Takže tá kritika tu veľmi silno odznela a tým pádom tiež zadefinovala veľmi konkrétne, čo si o tom rozpočte myslí.
Tento rozpočet je siedmym rozpočtom pána ministra. Sám to povedal vo svojom úvodnom slove. A pán minister ešte pôsobil ako štátny tajomník štyri roky predtým na ministerstve financií a mal na starosti vypracovanie štátneho rozpočtu. Pán minister má veľmi kvalitný tím, ktorý tam je tiež už dlhé roky a veľmi dobre vie zostavovať rozpočet. A týmto vítam aj ľudí zodpovedných, ktorí pánovi ministrovi v tomto asistujú, generálneho riaditeľa so svojím tímom. A musím povedať, že naozaj tá kvalita toho tímu tam určite je veľmi prítomná. A práve preto je ešte podľa mňa väčšou žalobou, keď takýto kvalitný tím spolu s tak skúseným ministrom prinesie takýto rozpočet do parlamentu. Ja budem hovoriť, čo konkrétne na ňom nepovažujem za kvalitné. Ale to je len taký úvod, aby sme naozaj pochopili, že máme tu proste silu skúseností, silu odbornosti a máme tu produkt, ktorý tomu proste nezodpovedá. Takže to je, to je asi také prvé a najdôležitejšie.
Keď sa pozrieme... Ešte jednu vec k pánovi ministrovi, pretože pán minister má naozaj veľmi silný mandát. Je podpredsedom vlády, a to je tiež skúseným a dlhoročným politikom, čiže ten mandát je tam o to silnejší. A preto si myslím, a ja som to spomenul aj minulý rok, že práve s takýmto mandátom by mohol omnoho viacej pritlačiť na to, aby sa začalo upratovať vo výdavkoch, pretože pred siedmimi rokmi, keď pán minister preberal tento úrad, tak mal veľkú víziu. A jedno z jeho vyjadrení pri predstavovaní, myslím, prvého rozpočtu bolo, že mali by sme sa prikrývať takou perinou, na akú máme. A takisto chcel prekopať štruktúru výdavkov, ktoré nazval, že ich máme rovnaké od čias Márie Terézie.
Ale teraz, keď sa pozrieme na súčasný rozpočet, tak musíme skonštatovať, že toto sa vôbec nepodarilo. Podarilo sa, musíme povedať, že sa podarilo zrodiť útvar hodnoty za peniaze, podarilo sa zrodiť implementačnú jednotku. A ja musím z tohto miesta povedať, že som veľmi rád, že tieto útvary tu fungujú a že pracujú. A myslím, že pracujú veľmi usilovne. A keď si zoberiete aj súhrnnú správu implementačnej jednotky, tak vidíte, ako usilovne pracujú, pretože je tam krásne rozobraté, jednotlivé oblasti, ktorým sa venujú. A urobili to takou veľmi dobrou formou, takzvaným semaforom. Čiže veľmi plasticky viete vidieť - červená, oranžová, zelená, ktoré opatrenia, ktoré útvar hodnoty za peniaze kvantifikoval a identifikoval, že je potrebné, aby začalo sa na nich pracovať, kde sa dosiahne tá efektivita, pretože to je to, čo potrebujeme, efektivitu výdavkov. Tak keď si začnete listovať v tomto dokumente, veľmi rýchlo zistíte, že tam svieti na vás veľa oranžovej a veľa červenej. A útvar hodnoty za peniaze prvé výsledky mal, myslím, že okolo roku 2016. Čiže už tu boli dva roky na to, aby to implementovali a tá súhrnná správa je z júna tohto roka a identifikoval vlastne aj minulý rok, čiže dvojročné pôsobenie a vidíme, že stále tam svieti veľa oranžovej a červenej. A ako ja teraz zniem kriticky, ja nechcem, aby to bolo tak, lebo niekedy to aj evokuje aj v koaličných politikoch to, že tak schovajme tú súhrnnú správu, neukazujme to a možno ani útvar hodnoty za peniaze nič nerozpráva. Nie, ja si myslím, že je dôležité vedieť sa pozrieť do zrkadla, je vedieť čeliť konštruktívnej kritike. A ja sa naozaj snažím a budem aj snažiť dnes vo vystúpení, aby tá kritika bola konštruktívna. Tu nejde o to poukazovať na niekoho prstom, ale ide o to, aby tá práca bola hotová, pretože to je dôležité. A ten semafor jasne ukazuje, ktoré rezorty nepretavujú tieto odporúčania do svojej politiky, hoci tie odporúčania naozaj sú dobre. Sú dobré a je určite ich potrebné vyzdvihnúť.
Čiže vidíme, že aj súčasný rozpočet teda vykazuje, už len keby sme to zobrali cez prizmu útvaru hodnoty za peniaze, vykazuje výrazne známky nekvality a na ne poukazuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, okrem iného.
Čiže k zásadnej zmene štruktúry výdavkov nedochádza a ja by som teraz len krátko vám prečítal práve z tej súhrnnej správy, z úvodu, ktoré vlastne vyhodnotilo jeho opatrenia.
"Ministerstvo zdravotníctva a dopravy, ako aj Úrad pre podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu plnili v roku 2017 opatrenia revízie v priemere na 59 %.". Aj to číslo samo o sebe hovorí o veľa. "Z celkového počtu 98 opatrení, ktoré mali byť plnené v roku 2017, zrealizovaných bolo iba 22 %.". To je tá zelená, 22 %. To je len zrkadlo, ako naozaj treba sa vedieť pozrieť zrkadlu, teda do zrkadla a treba vedieť na základe toho konať. Takže to je jasná výzva takej, by som povedal, nedokončenej domácej úlohy a zdvihnutý prst, že je dobré si domácu úlohu robiť, poznáme to, rodičia, ktorí máme deti a keď s nimi zápasíme a nechcú si tú domácu úlohu robiť a podobne, ale je to pre ich dobro. Všetci dobre vieme, že keď si domácu úlohu deti robia, tak je to pre ich dobro. A takisto je to aj v štáte. Je to pre dobro štátu, je to pre dobro občanov. "U 37 % opatrení bol zaznamenaný len čiastočný progres a 32 opatrení plnených nebolo.". Toto je asi také to najkľúčovejšie, čo jasne ukazuje na to, kde sú rezervy. Nehovorím vôbec o príjmoch, nehovorím ešte o štruktúre príjmov. Hovorím o tom, že s tým balíkom peňazí, ktorým disponuje, tu sú veľké rezervy. Keď sa idem hrať len s tým, čo mám, už tu mám veľké rezervy.
Takže z tohto pohľadu môžme teda jasne povedať, že rozpočet náš teda nevytvára základy pre skvalitňovanie verejných služieb, pretože práve tento útvar hodnoty za peniaze ukazuje nielen to, aby sme mali, aby sme platili za veci menej. Vôbec nie. To je hodnota za peniaze. To znamená, že aby tie veci boli hodnotné, aby naozaj tá kvalita tých služieb tu bola, pretože to sú ľudia, ktorí sú odborníci a skúsení v tých svojich oblastiach a vedia, čo by tá kvalita požadovaná mala byť. Takže preto tieto parametre tak nastavujú. A preto vidíme, že tento rozpočet nás nepripravuje, teda nevytvára základy pre skvalitňovanie verejných služieb a navyše nás nepripravuje ani na budúcnosť, čiže čo tiež za chvíľočku spomeniem.
Takže tá štruktúra príjmov. Druhá vec je štruktúra príjmov, na čo poukázal aj predseda NKÚ. Štruktúra príjmov sa počas vládnutia pána ministra, či už v samostatnej vláde alebo koalície, mení k horšiemu, pretože vidíme, že vláda trestá viac aktivitu ako majetok a spotrebu. Čo to znamená? Ak trestáme viacej aktivitu, to znamená, že zaťažujeme práve tú aktivitu a majetok a spotrebu nezaťažujeme. To znamená, že ľudia, ktorí majú veľa majetku, vyjdú z toho lepšie, lebo majú aj vyššiu spotrebu, ale keď tá nie je zaťažená, tak vyjdú z toho lepšie. Čiže opäť, tí ľudia, ktorí sú nízko príjmoví, sú postihnutí, lebo pracujú, však to sú väčšinou tí zamestnaní, tam je to bremeno a takisto im to, že tá záťaž na spotrebu nie je až tak vysoká, sa ich nejako nedotkne, lebo oni tú spotrebu ani vyššiu nemôžu mať, pretože ich príjem im to nedovoľuje. Takže tomuto sa naozaj môžu tešiť, ak tak naozaj veľmi bohatí ľudia, oligarchovia, ale určite to nie je pozitívna správa pre budúci rast ekonomiky. Pretože aktivita je to, čo ekonomikou hýbe.
Rozpočet taktiež nespĺňa základnú úlohu hospodárskej politiky, pretože dnes vieme, že ekonomika sa nám prehrieva. A keď sa ekonomika prehrieva, je dôležité ju nedráždiť. A v týchto časoch radšej tie prebytky používať na horšie časy. A teraz vôbec nechcem strašiť horšími časmi, hoci počúvame analytikov, že k nejakému ochladeniu príde, k nejakej recesii príde, však vždy to tak bolo, aj bude, to je, tie cykly životné, či už v osobnom živote alebo aj v ekonomikách sú a netreba sa ich báť. Treba sa na ne pripravovať. Ono je to ako s počasím, nie? Keď som slúžil na ministerstve obrany, tak som mal kolegu vojaka, ktorý hovoril, že neexistuje zlé počasie, existuje iba zlé oblečenie. A toto je niečo podobné, že tie cykly vždy budú a ide o to, ako sa na to vlády pripravujú. A práve toto je jedna z tých vecí, o ktorých poukazujeme roky, že minister a vláda nás nepripravuje na tie horšie časy, hoci tu máme naozaj dobré časy a vysoké nadpríjmy. To je veľmi dôležité povedať. Čiže toto sa tu naozaj deje. A práve prečo sú dôležité tieto nadpríjmy si odkladať? Aby práve v tých ťažkých časoch mohol štát nastúpiť a bezpečne a pohodlne pomôcť ľuďom a bezbolestne vlastne pomáhať a chrániť svojich občanov. Takže vidíme, že toto sa naozaj nedeje pod taktovkou pána ministra a, lebo tento rozpočet to nekoná. A vlastne môžme skonštatovať, že plytváme v dobrých časoch.
To, že sú dobré časy, vieme. O tom už hovoríme niekoľko rokov, sú globálne. Minimálne určite vieme, že Európska únia, a mohli by sme ísť do toho, ako tomu pomohla Európska centrálna banka kvantitatívnym uvoľňovaním, aby naštartovala takéto dobré časy. Tie tu sú a čerpáme z nich všetci a vezieme sa na tej vlne aj my ako malá krajina, ktorá je pripnutá svojím, svojou otvorenosťou ekonomiky, je pripnutá vlastne na veľké krajiny a tým pádom sa vlastne na tejto vlne vezieme, aj keď vidíme, že naozaj samotný rozpočet alebo aj tá ekonomika má svoje riziká, čo sa týka vyhliadok na niekoľko rokov dopredu.
Takže to, že máme, že sme v tých dobrých časoch, produkuje výrazné nadpríjmy do nášho rozpočtu a tie nám automaticky dovoľujú zlepšovať aj deficit bez akéhokoľvek šetrenia. Toto je veľmi dôležité povedať. Takisto, a to najmä teda vďaka tej menovej politike ECB, ako som spomínal. Slovensko, to je dôležité si uvedomiť, že tie úrokové miery išli naozaj výrazne dole a tým pádom náklady na náš dlh sú podstatne, podstatne nižšie, aj z tohto dôsledku a tým pádom, že my neodkladáme a neznižujeme dlh a iba sa vezieme na tej vlne, tak ako keby si užívame tie dobré časy, ale nemyslíme na to, že keď sa to začne meniť a ten náš dlh sa nemení, dokonca predseda NKÚ povedal, že tá čiastka rastie na osobu, nejakých 7 900, ak sa nemýlim. Tak vlastne toto, keď bude vyššie percento, tak automaticky aj tie náklady budú vyššie.
A pri dlhu môžme povedať iba toľko, že my dlh neznižujeme, my dlh, my z dlhu vyrastáme. A to je, to je to najkľúčovejšie a pán minister to tiež tak párkrát povedal. Čiže my z dlhu vyrastáme, to znamená, že to, že nám rastie HDP, pretože dlh sa percentuálne aj voči dlhovej brzde uvádza v percentách z HDP. To, že nám HDP rastie, pretože sme stále konvergujúca ekonomika a rastie nám tým tempom, ktoré máme napríklad na budúci rok plánované 4,5 %, to znamená, že v pomere je ten dlh stále ako keby menší, ale on rastie. Pretože ak máte deficitné hospodárenie, tak vám nemôže dlh klesať, prirodzene.
Takže, ale keď sa pozrieme, samotný rast. Na budúci rok máme plánovaných 4,5, tento rok ten rast bol nižší a keď sa pozrieme na EUROSTAT, na ekonomické rasty z roku 2017 dostupných dát, tak vidíme, že nie sme nejako výrazní, že sme tak ako keby jemne za stretom, ale pred nami sú krajiny, ktoré majú výraznejší rast, aj dokonca z V4, náš rast je jeden z najnižších, pretože sú tu krajiny, ktoré majú rast cez 4 % už v roku 2017, aj v 2018. Takže vidíme, že opäť ten rozpočet keby bol taký dobrý, tak by produkoval, že by sme vedeli vyťažiť z tých dobrých časov viac. Mali by sme ten hospodársky rast vyšší. Ale aj teraz sme sa tu rozprávali o tom a sám pán minister spomenul vo svojom úvodnom slove, že máme 80-tisíc pracovných voľných miest. Na druhej strane budúci rok sa vytvorí ďalších 50-tisíc voľných miest. Čiže teda nových pracovných miest. Takže vidíme, že tá Beveridgeova krivka, ktorá to tak pekne ukazuje, to porovnanie tých voľných pracovných miest a klesajúcu mieru nezamestnanosti, krásne odhaľuje, ako ten pracovný trh naozaj nám nefunguje dobre, a to aj brzdí náš ekonomický rast a preto sú tu krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Češi a podobne, ktorí majú vyšší hospodársky rast ako my a my nevyužívame ten potenciál, hoci by sme mohli a tým pádom tie dobré časy nám ako keby trošku tak pretekajú pomedzi prsty.
Takisto čo sa týka hospodárenia a je to taký trošku akože subjektívny pohľad, pretože keď sa pozrieme na deficity jednotlivých štátov, to je veľmi hrubý ukazovateľ, pretože nevidíme a pokiaľ sa nebavíme o štruktúre a o naozaj takých národnostných okolnostiach, tak je to, je to naozaj také hrubé porovnanie. Ale z hľadiska toho medzinárodného porovnania sa môžme len tak pozrieť, koľko krajín malo z EUROSTAT-u, keď si pozrieme na dáta, koľko malo prebytkový rozpočet, bolo ich 13 a my sme, sa nachádzame o ďalších päť miest, hoci bolo plánovaných 0,8, bude 0,6. To nás posúva o jednu priečku skôr. Takže na nejakom 18. mieste sa nachádzame, čo sa týka deficitov, alebo teda výsledkov hospodárenia, salda hospodárenia z pohľadu Európskej únie a toto jasne teda komunikuje, má to teda taký ten, vieme z toho vyčítať to, že ako my využívame tieto dobré časy v porovnaní s našimi partnermi a krajinami okolo.
Ak sa pozrieme na samotný rok 2018 a chceme teda sa pozrieť aj na tú hospodársku politiku, tak vidíme, že tento neuveriteľný nárast daňových extra príjmov o výške 700 miliónov eur máme a vláda síce na papieri očakáva nižší deficit o 200 miliónov eur, čiže máme nadpríjmy, máme nadpríjmy o 700 miliónov eur, ale deficit bude nižší iba o 200 miliónov eur. Ani, ale doplním to, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ani NBS tomu neverí a myslím si, že ten deficit bude, bude vyšší a uvidíme, ako to teda nakoniec skončí. V septembrovej prognóze očakáva NBS-ka deficit vyšší o 300 miliónov eur. Ererzetka niečo, teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť niečo menej ako 300 miliónov eur. Ak by mali pravdu, tak cieľ na tento rok napriek obrovským nadpríjmom sa nesplní. Ak by sa nesplnil, znamenalo by to, že počas šiestich rokov, ktoré pán minister priamo napísal, tieto rozpočty, tak štyri z nich by skončili nesplnením cieľa. A tu môžme naozaj konštatovať, že minister si nesplnil svoju, svoju úlohu. Aj keď pán minister vie takéto obhájiť tým, že sú nejaké proste požiadavky vlády a jeho úlohou je získať dostatok peňazí a potom úlohou vlády je o tom rozhodnúť, ako tieto peniaze, ako tieto peniaze minie. Ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kvantifikovala, že ak by sme mali tieto nadpríjmy, teda ak by sme tieto nadpríjmy naozaj vedeli efektívne použiť, tak na znižovanie deficitu, tak by sme posledných päť rokov mali deficit pod jedno percento. To však realita nie je, pretože z tých všetkých rozpočtov, o ktorých sa bavíme, tak jediný, ten minuloročný bude, alebo teda, pardon, tohtoročný bude pod jedno percento.
Ak sa pozrieme na rok 2019, tak tam opäť podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mal byť prebytok 0,9 % HDP. My však plánujeme 0 %, pôvodne sme plánovali nula celá, alebo teda pôvodne vláda plánovala 0,1, čo by sme vedeli povedať, že to je o miliardu nižší výsledok. Pardon.
Pán minister tu často hovorí o tom, že nemá mandát, alebo nieže často, raz som to počul od pána ministra, že nemá mandát na prebytkový rozpočet. Myslím, že ste to niekde spomenuli. Je to tak, pán minister? Že nemáte mandát na prebytkový rozpočet? (Reakcia ministra.) Na plánovanie prebytku, áno, áno. (Reakcia ministra.) Jáj, áno (povedané s úsmevom), áno, pán minister to pekne korigoval. Čiže dosiahnuť ho môže, ale nemá plánovať prebytok, jasné rozumiem, áno. Však, dobre, tu stačí.
Takže ale späť, aby sme sa vrátili, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť teda poukazuje na to, že mohol by byť prebytok 0,9 %. Nám alebo vláde vychádza 0,1, ktorý bol korigovaný na 0,0, čiže na ten nulový rozpočet, ako som spomínal na začiatku.
Problém je, že ani Európska komisia neverí tomu, že sa nám tento vyrovnaný rozpočet podarí naplniť a ja by som chcel vám kratučko prečítať práve zo správy Európskej komisie, ktorá bola vydaná, stanoviska komisie z 21. 11. a ak si pamätáte, tak 20. 11. zasadal finančný výbor a tam bolo schválené, zmena deficitu z 0,1 na ten nulový, nulový rozpočet. Tá správa alebo teda ten posudok Európskej komisie, ktorý sa robí pravidelne k návrhu rozpočtového plánu, ktorý zasiela Slovensko do Európskej komisie, aby posúdila naše hospodárenie na ďalší rok a dala nám ako keby známku, tak oni ho posudzovali a tam sa vyhodnocuje na základe určitých parametrov. A ja vám prečítam iba jednu vetu, na základe, alebo pár viet: "Na základe celkového posúdenia možno konštatovať, že v rokoch 2018 a 2019 posudzovaných spolu existuje riziko značnej odchýlky." Existuje mierna odchýlka, značná odchýlka a myslím, že bez odchýlky je to prvé. Čiže to je ako keby ten tretí stupeň. Čo už je také dosť zlé hodnotenie a ocitli by sme sa tam v skupine krajín, ktoré by sme sa ocitnúť nechceli. "A to na základe návrhu rozpočtového plánu, ako aj na základe prognózy Komisie z jesene 2018." Čiže aktuálne dáta. "Uvedený záver je v zásade s výsledkom fiškálnych sklzov, ktorých výskyt sa očakáva v roku 2018 a ktoré nie sú dostatočne kompenzované v roku 2019." Tu je práve tá nedôvera tej Európskej komisie v tie výsledky, ktoré, ktoré prezentujeme. "V nadväznosti na posúdenie Komisie týkajúce sa dodatočných informácií o plánovanom znížení verejných výdavkov vo výške 0,1 % HDP v roku 2019, ktoré verejne oznámili slovenské orgány a ktoré 20. novembra", ten utorok pred stredou dvadsiateho prvého 2018, "schválil rozpočtový a finančný výbor Slovenska", boli sme tam, "sa komisia domnieva, že prepočítavané štrukturálne saldo bude v roku 2019 podľa očakávaných, podľa, očakávaný, očakávaní blízko strednodobého rozpočtového cieľa. Na tomto základe celkové posúdenie poukazuje na riziko určitej, určitej odchýlky.". Čiže tuto vidíme, že stále tá nedôvera tu je a ja musím pridať.
Takže vidíme, že ako sme sa dostali vlastne k tomu, k tomu 0-percentnému deficitu, a to je práve to, že vidíme, že aj samotné konsolidačné úsilie, t. j. úsilie konsolidovať verejné financie je tu veľmi nízke, ktoré môže byť práve motivované tým, že nie je tu motivácia mať ten prebytkový rozpočet a ten sklz tým pádom na seba naráža.
Dokonca keď sa pozrieme opäť na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tá kalkuluje to konsolidačné úsilie v mínusovom, -0,5 %, čiže ako keby záporné, že ako keby dekonsolidujeme, keď to tak poviem. Čiže Európska komisia označuje toto konsolidačné úsilie na úrovni nula.
Mohol by som hovoriť ešte o tom, akú táto nízka ambícia, ako sme to nazvali, je naozaj v porovnaní práve s tým scenárom, takým tým nezmenených politík alebo nohami vyloženými na stole, ako by som to tak pracovne nazval, tak ukazuje, že ten pokles, ako som hovoril, nadpríjmy 0,9 %, deficit 0,1, jedna miliarda, silné zásahy, silné zásahy do tohto rozpočtu a do, áno, do tohto rozpočtu negatívnym smerom.
Pozerám na čas, takže trošku to idem, idem skrátiť, aby som teda určite nepretiahol nejak veľa, ako som sľuboval.
Poďme sa pozrieť teraz trošku možno na tú štruktúru a tam by som chcel povedať aj o tom, že vlastne ako už minister, pán minister hovoril, že bude 50-tisíc nových pracovných miest, tak vidíme, že v rozpočte sa počíta aj s nárastom pracovných miest a zvyšuje sa aj mzda vo verejnej správe. Tu je dôležité povedať, že áno, tieto mzdy boli dlhodobo podhodnotené a je určite dôležité túto skrivodlivosť napraviť, avšak musíme si uvedomiť, že jedna z vecí, ktorú vidíme, že kvalita verejných služieb je stále nízka. A to znamená, že my potrebujeme pridať k tej produktivite, k produktivite tejto práce, pretože tak ako aj pán minister hovoril, aj v školstve keď chceme zvyšovať platy učiteľom a chceme tam motivovať, aby prišli noví, pretože očakávame, že aj tá ich produktivita a kvalita bude vyššia, to isté musíme zabezpečiť aj vo verejnej správe.
Čiže my naozaj sa potrebujeme v prvom rade pozrieť na túto, túto kvalitu a tá, ten personálny audit, o ktorom hovoríme, stále neprebehol, momentálne prebieha a veľmi očakávame na jeho výsledky, ale napriek tomu ideme plošne zvyšovať mzdy bez toho, aby sme spôsobovali túto efektivitu a vyhodnocovali. A to je tiež podľa mňa taký vrub, ktorý ukazuje na to, že tento rozpočet nie je dobrý, pretože toto už dávno malo byť absolvované. Áno, dnes už môžme plakať iba nad rozliatym mliekom a preto nechcem na to, tomu venovať až tak veľa pozornosti, ale chcem poukázať, že to, že navýšime platy týmto ľuďom bez toho, aby sme hľadali tú efektivitu a vyššiu produktivitu, v horších časoch bude musieť sa stať to, že opäť, buď tým ľuďom zmrazíme tie platy, tak ako sa to v minulosti stalo, alebo bude prepúšťanie a vtedy to bude na tú, vyslovene na ulicu v tom ochladení ekonomiky, čo bude mať omnoho horšie dopady, pretože ak by sme tú efektivitu hľadali dnes a vedeli by sme vyčleniť ľudí, ktorí naozaj, ako by som povedal, sú prebytoční v tej verejnej správe, ak to ukáže ten audit, alebo prinajmenšom spôsobíme vyššiu efektivitu a produktivitu verejného sektora a potom tí ľudia tam majú prečo ostať, ale to bude mať opäť vplyv na to, že dostaneme podstatne vyššiu kvalitu služieb. Ak však toto neurobíme a iba navýšime platy a prídu horšie časy, tí ľudia budú prepúšťaní, ale vtedy si tú prácu už ťažko budú hľadať, pretože budú prepúšťať aj privátny sektor. Takže toto je, toto je veľmi dôležité.
Teraz by som kratučko sa chcel iba venovať pár oblastiam z rozpočtu a začal by som obranou, pretože tak ako aj pán minister hovoril o navyšovaní výdavkov na obranu a som za to, aby sme naozaj naplnili dve percentá na obranu, ale máme na to schválený určitý harmonogram, a pán minister povedal, že to splníme o dva roky skôr.
Prvý dôležitý faktor, ktorý si musíme uvedomiť, že ak to splníme o dva roky skôr, znamená, že za kratšie obdobie dávame viac peňazí do obrany, ako sme sa zaviazali. Nikto to od nás nežiada. Ale keď dáte viac peňazí niekomu, to znamená, že druhému tým pádom tie peniaze dať nemôžte. Čiže ak ja sa rozhodnem, že dám do obrany o dva roky skôr viac peňazí, tak ako keby som hovoril školstvu a zdravotníctvu alebo iným oblastiam, že prepáčte, nemôžem vám to dať, lebo už som to dal obrane. No ako hovoril môj dedo, vytrhni chlp z dlane. Nevytrhneš, lebo tam nie je. A preto tie peniaze, keď miniem na obranu, hoci ich nemusím, tak nemôžem ich minúť niekde inde.
A druhá tragédia. Toto je tá menšia tragédia. Ale tá druhá tragédia je, na čo to ideme minúť? My máme záväzok voči našej, voči aliancii, voči NATO na ťažkú mechanizovanú brigádu. Kolegyne, kolegovia, ktorí sa o to nezaujímate, musím vám povedať, že táto je v žalostnom stave a financie tam takmer nejdú. A toto je, a my v čase, kedy potrebujeme plniť svoj záväzok a dať peniaze na ťažkú mechanizovanú brigádu, kúpime stíhačky. Stíhačky sú vo vzduchu, ťažká mechanizovaná brigáda je na zemi, je na východe zo svojich dôležitých geopolitických dôvodov, aj vojenských, a my kupujeme stíhačky, čiže míňame peňazí viac, skôr a na niečo úplne iné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poslanec, časový limit.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Áno, áno. Ja som dohodnutý, že mám nadčas a že to nebude dlho. Takže ja si to strážim, ešte tak tri, štyri minútky a už budem končiť. Bol všeobecný súhlas, ospravedlňujem sa. Ďakujem pekne.
Čiže toto považujem za veľkú tragédiu, čo sa týka tiež rozpočtu a ďalšia taká, nenazvem to tragédia, lebo toto v obrane nie je podľa mňa tragédia. Ale ďalšia taká vec, ktorá je prítomná v našom rozpočte, a to je informatizácia a schválne si chcem nájsť tuto z... Výdavky na informatizáciu každý rok, keď sa pozriete za posledné roky, tak sa hýbali nad 400 miliónov, bežné plus kapitálové. V roku 2015 to bolo podstatne vyššie - sedemsto, lebo sme dobiehali eurofondy, kapitálové vtedy boli 520 miliónov.
Musíme si uvedomiť, že my investujeme veľmi veľa peňazí do informatizácie, ktoré by mali zjednodušiť a zefektívniť verejnú správu. Ale vidíme, že verejná správa nie je kvalitnejšia, to, že zvyšujeme platy, som vysvetlil, očakávame nárast ľudí vo verejnej správe o 6-tisíc, a ešte k tomu stále investujeme pod pol miliardy ročne na informatizáciu. Tu je dôležité si uvedomiť, že ak ideme investovať do informatizácie, potrebujeme to vyobstarať čo najefektívnejšie. Schválne nehovorím "najlacnejšie", lebo je dôležitá kvalita, aby to slúžilo, aby sme to nemuseli každý rok potom kupovať a dokupovať ďalšie, čiže najefektívnejšie, ale efektivita má v sebe aj faktor ceny. Pretože prevádzkové náklady k informatizácii sa odvíjajú od obstarávacej ceny. Desať až dvadsať päť percent z obstarávacej ceny zvyknú byť prevádzkové náklady. Čiže vy keď vyobstaráte veci za miliardu, môžte očakávať, že dve, dvesto miliónov ročne budete mať prevádzku. My sme vyobstarali a teraz sa tá prevádzka hýbe o radovo okolo 200 - 300 miliónov ročne, dvesto to bolo za posledné roky od 2014 až do 2016, v roku 2017 to bolo tristo. A to je práve ďalší taký, by som povedal, kostlivec alebo kostlivček, kde treba naozaj určite poupratovať jednak na to, aby sme dosiahli tú kvalitu verejných služieb a jednak to, aby to bolo za primeranú cenu. Takže toto je, toto je ďalšia, ďalšia vec.
Kratučko, ak už môžem, ako sa my pozeráme na rozpočet a na tú kvalitu, pretože vyslovil som tu určitú kritiku a chcel by som povedať aj to bé, možno ako by sme my chceli sa venovať verejným financiám a vôbec riadeniu verejných financií, keby sme my o nich rozhodovali. Tak ako som hovoril, tá aktivita, stúpol podiel daní z aktivity a klesol podiel daní z pasivity, čo je ten majetok a spotreba.
Čítal som niekde, že pána Kažimíra, nejaký článok bol, že potichu systematicky zvyšuje daňové bremeno, a ktorý zaťažuje práve pracujúce rodiny. To je predmet záujmu našej politiky, aby práve tieto pracujúce rodiny neboli takto, neboli takto postihované. Áno, novinári to nazvali, že Kažimírov paralelný daňový svet. Čiže tu vidíme taktiež, že pán minister neznižoval dlhodobo, nezvyšoval, pardon, nezvyšoval nezdaniteľné životné minimum, ktoré sa dovtedy pravidelne valorizovalo. Taktiež stanovil odpočítateľnú odvodovú položku pre zdravotné odvody pevnou sumou a podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa počas siedmich rokov zostavovania rozpočtu pod pánom ministrom toto bremeno zvýšilo o 8 %.
Čiže toto je predmet z hľadiska daňového mixu, kde my vidíme práve tie medzery, diery a my sme, určite by sme chceli pracovať aj s tým, aby obce, ktoré dnes sú naviazané na dane z príjmov fyzických osôb, by sme sa chceli pozrieť na celkový daňový mix, aby vychádzalo toto percento z daňového, z celého daňového mixu, čiže nielen z daní fyzických osôb, pretože súčasné dane sú pre obec príliš nestabilné. To je to, čo poukazoval aj včera, keď sme sa bavili o daňovom bonuse, že to postihne obce, ktoré automaticky, samozrejme, prirodzene na to poukazujú. Čiže, lebo v dobrých časoch dosahujú rekordy a v zlých časoch sú zase príliš slabé.
Taktiež by sme určili základné nastavenie majetkových daní štátom s ohľadom na vyššiu záťaž pre bohatých oligarchov, ktorí disponujú obrovským realitným majetkom, pretože majetkové dane sú pre ekonomiku oveľa menej škodlivé, ako dane z príjmu. Podobne by sme sa snažili obmedziť aj zisky oligarchov efektívnejším nastavením regulácií a odbornejším obsadením inštitúcií, ktoré za to zodpovedajú. Dosiahli by sme zníženie ziskov oligarchov, zvýšenie konkurencie, zníženie cien pre domácnosti a firmy, lebo myslíme si, že tento rozpočet pracuje proti pracujúcim domácnostiam, ktoré my si vážime a práve peniaze by sme hľadali u oligarchov. Taktiež by sme vsádzali do hodnoty za peniaze a prípravu štátu pre budúcnosť, pretože štát si v dobrých časoch, keď si štát v dobrých časoch nerobí doma poriadok a len sa vezie, tak to má potom takéto následky.
Tu by som len poukázal, keď som hovoril o tom silnom mandáte, že pán minister naozaj mohol ten mandát využiť na to, aby zatlačil na ministrov, aby aplikovali tieto výsledky, ktoré tam sú a sú dobré, aby ich pretavovali do svojich rozpočtov a do svojho fungovania. Pretože si myslíme, že naozaj, ak by sme tieto nadpríjmy vedeli využiť práve v podpore školstva, tak by sme automaticky Slovensko nasmerovali tým správnym smerom. To isté sa týka ministra dopravy, ale o doprave bude viacej hovoriť môj kolega Marosz, o obrane som už hovoril.
Posledné dve veci, ktoré chcem povedať, rodina, ako sme aj včera prezentovali, je pre nás naozaj to najdôležitejšie a tá tehotná žena, keď to tak poviem, bude pre nás princeznou, pretože budeme, ako symbol tohto budeme sa snažiť naozaj ukázať ľuďom, že vážime si to, že ľudia vstupujú do rodinných zväzkov, že vstupujú do toho, že majú deti, chcú sa o ne starať a ako štát im k tomu musíme, samozrejme, aj svojimi opatreniami preukázať. Takže budeme práve tak, ako sme hovorili aj včera, pracovať na zásluhovosti materskej, zvýšime rodičovský príspevok, rozšírime daňový bonus aj na nízke odmeny a podobne.
Posledné. Toto je oblasť mojej kolegyni Gaborčákovej. Chudobní. Sociálnu politiku budeme robiť, cieliť priamo na chudobných a ja, vystúpi k tomu samostatne moja kolegyňa, takže ja nebudem k tomu viacej hovoriť, ale poukázal som iba také konkrétne oblasti.
Čiže uzavrel by som to tým, že tento nulový rozpočet podľa nás je naozaj rozpočtom, ktorý nezabezpečí tú kvalitu služieb, ktorú som sa snažil poukázať a pokúsim sa ešte vystúpiť v ústnej niekedy v pondelok, v utorok, v stredu, keď to príde na rad a trošku sa pozrieť možno viacej na ešte tie jednotlivé oblasti, kde sa tá efektivita dá dosiahnuť. A čiže nezabezpečuje kvalitu služieb pre občana a ani nás nepripravuje na budúcnosť, ako som už spomenul. Preto ho nepodporíme.
Pán minister, v osobnom živote vám prajem veľa úspechov, nech sa vám darí.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, musím oceniť kultivovanosť vašej, vášho príspevku. Na jednej strane vidím, že ste si podrobne naštudovali správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a vypichli ste z nich tie, hlavne tie kritické časti, samozrejme, čo chápem, ako predstaviteľa opozície. Trošku sa mi nepáči ten, to nálepkovanie, že nulový rozpočet, v podstate teda takého nejako v zmysle negatívnom. Ja by som bol skutočne rád, keby nejaká z opozičných strán predložila vyrovnaný deficit. Za posledných 25 rokov Slovenská republika nemala nikdy vyrovnaný deficit. Na základe toho potom rozprávať o znižovaní dlhu, áno, máte pravdu, keď deficit máme, máme nulový, alebo teda, keď je teda deficit, tak, samozrejme, ten dlh nám nominálne nemôže klesať, to je v podstate jasné, ale keď zoberieme fakt, že vždy sa tento dlh pomeruje k HDP, tak my sme v podstate sa dostali, mali by sme sa v tomto roku už dostať mimo sankčných pásiem, to všetko to, čo ste kritizovali v minulosti. V budúcnosti sme nastavení, že dlh nám klesne na 44,8 % v roku 2021, čo považujem za veľmi dobrý stav a samozrejme pre nás je tiež ideálne, keď to zadlženie bude niekde okolo 40 %.
Hovorili ste tu o číslach, ktoré dáva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je to inštitúcia, ktorú ja si vážim, ale aj odhady rady. Napríklad v roku 2017 bol plán rozpočet 1,29 %, tak ktorý sme zlepšili o pol percenta a rada ho odhadovala na dvojnásobok. Takže nehovorme o tom, že rada sa nikdy nemýli. Čiže je to tiež, je tu takýto problém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, Edo Heger, za vystúpenie v rozprave, komplexné hodnotenie rozpočtu. Osobitne ale by som chcel podčiarknuť tú pasáž o hodnote za peniaze. Považujem to tiež za veľkú vec, dal si si na tom záležať, spomenul si množstvo červených políčok, ktoré tam je, čiže veľa roboty nás čaká, ale uvádzam to hlavne preto, že jasné, že v politike strany bojujú proti sebe, súťažia, ponúkajú svoje produkty, ale občas sa podarí prísť s nejakou ponukou, ktorá, kde sa buduje konsenzus a mám pocit, že toto je taká aktivita a vidno, že aj v opozícii viacerí o tomto hovoria, že je to niečo, čo má perspektívu a myslím si, že aj politicky to vyzerá na prospešný projekt dlhodobo. Ďakujem.

Edo, ty si spomínal tiež aj revíziu výdavkov, ktorú robila implementačná jednotka, asi ju máme všetci za jednotlivé oblasti. Tá, čo sa týka školstva, je absolútne vyčervenená celá, takže to ministerstvo školstva je veľmi neambiciózne a reálne neplní ani to, čo malo v programovom vyhlásení vlády. My musíme povedať, ale ja by som povedal, že možno ani ministerstvo financií nie je na vine, že nenavyšuje nejaké výdavky na kapitolu ministerstva školstva, pretože je to ako keby posielanie peňazí do nejakej čiernej diery, ktoré sa naozaj nevyužíva a plytvá sa tam a je tam absolútna neefektivita. Ja keď si zoberiem iba ten prvý bod, kde je, že prijať opatrenia na podporu racionalizácie siete základných škôl, tak vieme, že to financovanie základných škôl je veľmi rozbité, pretože je tam kompenzačný príspevok, je tam dohadovacie konanie a keď sme počítali to spoločné odstránenie toho kompenzačného príspevku, ktoré je vlastne navyšovanie toho normatívu pri nižšom počte žiakov, tak sme sa dostali až k číslu 71 miliónov, ktorý keby sme potom rozrátali medzi všetky počty žiakov, tak by sme ten normatív mohli navýšiť o 161 euro. Ja viem, že je to veľmi nepopulárne opatrenie, ale keď sa nevytvorí tlak na samosprávu, na obce a mestá, tak absolútne nepríde k racionalizácii siete základných škôl a môžme potom prísť aj k stredným školám a tak ďalej, ale pokiaľ sa nezačne a ministerstvo nebude v tomto odvážne a reálne neprijme tú ťarchu a nezačne vysvetľovať, že tu nejde ani o efektívne využívanie financií, ale o vzdelanie mladých ľudí, aké dostáva, lebo si povedzme, že keď 26 % základných škôl má menej ako 50 žiakov, tak to vzdelanie tie deti nemôžu mať také, ako keď budú vo veľkých školách. A toto by mala byť úloha ministerstva, toto by malo začať vysvetľovať, aby reálne sa prišlo k tomu, že či už ten kompenzačný alebo dohadovacie konanie bude odstránené a tie financie budú využívané inak. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený poslanec Heger, vaše diskusné príspevky sa spoločne dajú počúvať, rozprávate k veci, myslím si, že objektivitu toho, čo ste povedali, zhodnotí v záverečnom slove asi pán minister Kažimír. Nikto z nás neočakával, že budete blahoslaviť tento rozpočet z dielne pána ministra Kažimíra a jeho tímu, ale či chceme či nechceme, Slovensko bude mať prvýkrát historicky vyrovnaný rozpočet. Za to patrí vďaka pánovi ministrovi, za to ho treba pochváliť. Krátko by som sa dotkol vašej diskusie k tej časti, keď ste sa vyjadrovali teda k ozbrojeným silám a ku F16-kam. Viete, neviete sa predstaviť, koľkokrát sme dostávali po hlave na výboroch pre obranu a bezpečnosť v predchádzajúcom parlamente od kolegov vašich z opozície za to, že sa treba odstrihnúť od závislosti od ruského zbrojárskeho priemyslu. Či chceme či nechceme, vzdušný priestor Slovenskej republiky strážili a ešte strážia ruské MIG-y, myslím si, že to nebolo iba tak, že si niekto zmyslel, ráno sa prebudil a povedal, že nakúpime, nakúpime nové stíhačky. To znamená, že je to úloha, ktorú trebalo naplniť aj vo vzťahu k partnerom zo Severoatlantickej aliancie a myslím si, že je to dobrá správa, že na Slovensku nastáva situácia, respektíve v ozbrojených silách taká, že ideme navýšiť rozpočet pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Predchádzajúce summity, ako isto dobre viete, z Welsu, z Poľska, debatovali o navýšení rozpočtu vo vzťahu k HDP. Pán Kiska nakoniec povedal, dal záväzok vo Welse o navýšení o 11,6 % HDP do roku 2020. Je veľmi dobré, že Slovensko, ministerstvo dostali 580 miliónov na svoj rezort a je veľmi dobré teda, že na Slovensku tie F16-ky, F16-ky budú. Takže nemyslím si, že to je tak, ako ste spomínali, to prognózovanie vášho pána dedka, že vytrhnúť chlp z dlane, kde nie je, asi tak to celkom nebolo, pán poslanec. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, kolegovia, za vaše pripomienky. Ja by som teda doplnil, alebo ja som pánovi ministrovi vyjadril moju gratuláciu na výbore, čo sa týka nulového rozpočtu, ale, však áno, neboli ste tam prítomní, ale keď sa bavíme o rozpočte, tak tá debata môže byť buď politická alebo vecná. Ja sa snažím ju držať v tej vecnej rovine, lebo myslím si, že tam by mala byť, politiky sme tu mali za posledné tri dni dosť, a preto je dobré, že dneska máme samostatný deň. Som rád, keď sa bavíme o konkrétnych číslach, toto je parketa, v ktorej sa aj pán minister veľmi dobre hýbe, a ja by som určite chcel oceniť pána ministra v jednej veľmi dôležitej veci, a to je, že - aj vládu, ale hlavne pána ministra -, že dáva priestor útvaru hodnoty za peniaze a vyslovene ako keby podporuje a tým pádom aj dáva veľký signál, že mu ide o tú efektivitu, že, žiaľ, tá politická vôľa tam je z tých ostatných rezortov alebo od koaličných partnerov nižšia. Tam som hovoril o tom silnejšom, o tom silnom mandáte, ale určite tuto patrí veľká vďaka, lebo tí, čo sa tomu venujeme, vieme, že pán minister v tomto zohráva veľmi dôležitú rolu a aj súčasný premiér, ale takže veľká vďaka, pán minister, za to, že ste dovolili zrodiť tento útvar, alebo že teda vznikol a že stále existuje a z tohto pohľadu tiež je to niečo, na čom sa zhodneme, aj koalícia aj opozícia, tým, že ten útvar funguje a dosahuje výsledky, poukazuje na veci, o ktorých môžme tu hovoriť naozaj pragmaticky, a to by som bol rád, aby sme sa tu bavili aj o tých výsledkoch útvarov hodnoty za peniaze tak pragmaticky, aby to neboli len nejaké obušky. Naozaj mi ide o to, aby to bolo v rovine konštruktívnej kritiky, čo sa dá urobiť lepšie, poukázať, prečo to možno nefunguje momentálne a baviť sa o konkrétnych problémoch a nie tak ani o nejakom obviňovaní a vylievaní na seba nejakého hnevu, lebo si myslím, že to nikomu nepomôže. Takže čo sa týka tých stíhačiek a obrany, to si môžme, kolega, respektíve odstrihnutia od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, dámy a páni, pán minister, vážený pán predsedajúci, aj pán spravodajca, ďakujem pekne za slovo. Tak ako sa patrí chodiť do parlamentu slušne oblečený a muži v oblekoch a v oblekoch, tak sa patrí vyjadriť sa pomerne komplexne k rozpočtu ako zákonu roka, ale tiež sa patrí neopakovať to isté veľakrát, nie je to veľmi efektívne, čiže pokúsim sa vyradiť ti poznámky alebo tie odkazy, ktoré mal Edo Heger predo mnou, a tým pádom verím, že je všeobecný konsenzus, že keby som skončil skôr, než je môj limit, tak ma neprinútite hovoriť až do konca.
Pozitívne naozaj na rozpočte je, že sme tak blízko k vyrovnanému rozpočtu ešte neboli. Ale začnem príkladom, tiež je pravda, že ak tu budeme mať o týždeň schválené dôchodkové stropy, tak máme problém možno na úrovni 1 % HDP. A to je vážna vec. Čiže pod tými, pod tým vyrovnaným, pod tým sľubom vyrovnaného rozpočtu je niekoľko údajov, ktoré v rámci takejto rozpravy musia odznieť. Poviem pár slov aj o rizikách, ktoré sú spojené s budúcoročným rozpočtom. Poviem, vyjadrím sa ku štruktúre kapitol a poviem niečo aj pár poznámok ku kolegom, ktorí už tu boli chválení dnes, o spracovaní rozpočtu a potom také verím, že osviežujúce poznámky, ktoré sa týkajú systémových reforiem, no a, no a zakončím to. To hovorím preto, že keby niekto chcel počúvať len tie poznámky k systému, aby vedel, kedy si má dať kávu.
Takže k tým číslam, ktoré sú dosť často skryté pod tým povrchom sľubu vyrovnaného rozpočtu. Tak isto predsa len musím zdôrazniť, že dobré časy sme nevyužili a nevyužívame dostatočne na znižovanie deficitu, ekonomika sa prehrieva a rastie na celom svete. Dobre, rastieme aj my, znižuje sa nezamestnanosť aj u nás, to je pravda, ale napríklad v Čechách rýchlejšie. Ešte poznámka k tomu, že vyrovnaný rozpočet a dokonca prebytkový na rok 2019 sme už mali v rozpočte na roky ´17 až ´19.
Údaj, ktorý, myslím, že doteraz neodznel v diskusii, je, že konsolidačné úsilie rozpočtu roku 2019 je také, že nebolo nikdy nižšie od roku 2010 podľa metodiky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Nikdy sme nemali nižšiu konsolidáciu, než budeme mať na budúci rok. Dôležitá informácia.
Tiež je dôležité, ono došlo na výbore k určitej zmene, o tom pozmeňováku sa tu hovorilo, ale to štrukturálne saldo zhluku rokov je približne 0,7 - 0,8 %, to je tiež veľa na to, že máme dobré časy. Ak ostane nejaký čas, tak sa môžem ešte k tomu štrukturálnemu saldu potom vyjadriť.
Ďalším faktom je, že budúcoročný rozpočet vidí horšie, než predkladateľ, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska, OECD, aj Európska komisia. Ďalším je, a o tom sa tu už hovorilo, ale poviem to z iného pohľadu, naozaj Európska komisia zoraďuje krajiny z hľadiska kvality rozpočtu a konsolidácie do skupín. Tá najlepšia skupina dostane označenie broadly compliant, čiže v súlade s paktom stability a rastu. Najlepšia dostane compliant, tá druhá dostane broadly compliant, to znamená vo všeobecnosti v súlade s pravidlami paktu stability a rastu. Tu chcem povedať, že Slovensko bolo complaint, tá najvyššia liga v roku 2015, 2016, 2017. V 2018 a 2019 už je len broadly complaint. Tam sa zdá, že teda dochádza k zhoršeniu a Edo Heger, to nebudem opakovať, Edo Heger to podľa mňa dobre hovoril o tom, že teda tesne, tesne sme ušli tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý dal predseda výboru Kamenický na finančnom výbore. Ušli sme tomu, aby sme boli preradení dokonca do ešte nižšej skupiny, v ktorej sme neboli od roku 2014.
K tomu autopilotovi ešte sa dá doplniť, čo tu nebolo povedané, že pokiaľ by sme naozaj, aspoň myslím, že to nebolo, pokiaľ by sme teda ozaj si vyložili tie nohy, tak by sme dosiahli v budúcom roku prebytok 0,15 %, P-percentá, 15 stotín HDP.
Tiež platí medzi tými skrytými informáciami, že z dvadsať osmičky štrnásť krajín bude mať rozpočtový prebytok za celú Európsku úniu, v eurozóne platí, že jedenásť krajín je s plánovaným, vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom na budúci rok. To sú komplementárne čísla a verím tomu, čo hovoril Edo Heger.
Keď nám, ešte sa raz vrátim k tomu, že keď nám tu prejde zákon o zastropovaní dôchodkov, tak teda máme, máme problém na dlhé roky a samozrejme, že ho môžme oddialiť niekedy do budúcna, ale keby sme chceli pristúpiť k jeho riešeniu zodpovedne, no tak, tak približne vyše jednu miliardu už musíme hľadať na budúci rok. Konštruktívna poznámka k tomuto, keby sme vedeli nadviazať vek odchodu do dôchodku na roky prežité v zdraví, tak by sa podľa mňa dalo diskutovať. Zatiaľ ale to meranie rokov prežitých v zdraví sa robí podľa ankety a podľa dotazníka, ktorý je stratený v preklade. Robí sa to zle, nemáme tam tvrdé dáta. Keby sme mali, dalo by sa hovoriť. Tiež pripomeniem, obrovská škoda v tomto bode, keď hovoríme o odchode do dôchodku, tomu, že vieme, kedy sa zbytočne druhému pilieru strelilo do kolena a doplácame na to ešte aj teraz. Tiež môj osobný odhad, a ja som sa včera na to aj pýtal ministra financií, nemám toto podložené analýzami renomovaných inštitúcií, ale môj dojem z toho, koľko počíta ministerstvo financií s príjmom z hazardu, je taký, že bude veľmi ťažké naplniť ten plán.
Tiež sa vyjadrím, ale komplementárne, k tomu nákupu stíhačiek. Rozumiem, ako je to zaúčtované v rozpočte, že je to tam, tuším, po 500 miliónoch ročne. Mimochodom je to tam tak skryté a nepopísané, že si myslím, že to nie je dobré takto, ale hlavne, hlavne po roku ´21 nám dodajú stíhačky, a tá vláda, ktorá bude vtedy pri moci, dostane teda petelicu rovno do čela. Myslím si, že v rozpočte sa malo s tým rátať a že sme si mali odkladať na takéto výdavky, pretože to bude potom veľmi náročné.
Hovorilo sa tu o tom, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa niekedy pomýli a teda preháňa ten odhad rizík. Tak mám pred sebou graf, ktorý vám nemôžem ukázať, samozrejme, aby som nedostal trest od vedenia, ale poviem, ako odhadovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť riziká, ktoré zhoršujú skutočné saldo verejných financií a aká bola potom skutočnosť. Čiže v roku 2015 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadovala riziká na -297 miliónov, v skutočnosti to bolo potom 706 miliónov. Čiže bola optimistická. V roku 2016 odhadovala -386, skutočnosť -847. A teraz 2017, tam, kde sa rada pomýlila opačným smerom, odhadovala 356 miliónov, skutočnosť bola 185. V roku 2018 odhad rady 389, skutočnosť 670. Teraz je odhad rady 332. Ak sa potvrdí trend, tak na budúci rok je problém.
Štruktúra kapitol. Systémová poznámka. Podľa mňa najserióznejší projekt alebo aktivita v tomto smere s veľkou pridanou hodnotou, okrem hodnoty za peniaze, samozrejme, je projektík, ktorý sa volá COFOG, ktorý hovorí o tom, ako si štáty rozdeľujú verejné financie, nie hrubý domáci produkt, verejné financie, príjmy z verejných financií, ako ich potom rozdeľujú a dobre, že v rozpočte existuje takáto tabuľka a vieme teda, ako sa rozdeľujú u nás a môžeme si to porovnať s V3 a s Európskou komisiou, Úniou, pardon, ale odporúčam, aby sa tam pridali tzv. smart countries. Ja už myslím, že som to kedysi hovoril a nie je to len môj, moje odporúčanie. Kvôli tomu, aby sme sa neporovnávali len s tými okolitými štátmi, ale aby sme si vybrali tie krajiny, ktoré sú špičkovo hodnotené napr. OECD z hľadiska kvality života, ktorým sa darí najviac, severské krajiny, Švajčiarsko, ja by som tam dal aj Estónsko, pretože to láme všetky rebríčky, všetky - boj proti korupcii, kvalita vzdelávania, informatizácia, atď. Čiže takúto, takéto informácie by som dal do rozpočtu a aj podľa nich sa potom trocha správal, nie trocha, ale dosť.
Ešte k štruktúre kapitol chcem povedať, že zaskočilo ma najväčší pokles výdavkov na zdravotníctvo, napriek tomu, že hodnota za peniaze sa tam robí dobre. Niektorí tímlídri zo SaS a tímlíderky ma zobrali ako staršieho človeka so sebou na stretnutia s analytikmi hodnoty za peniaze na niektoré rezorty a ja teda musím povedať, že nechám si ruku odrezať, ak nie je pravda, že na tom zdravotníctve to robia fakt dobre. Niekoľko hodín sme tam dostávali informácie a súčasne ďakujem, že takto náš štát funguje, že opoziční sa môžu ísť porozprávať bez toho, aby ich nejako, im to zakazovali ministri. Takže veľmi dobre. Myslím si, že to mohlo byť viac, viac premietnuté. Počuli sme Braňa Gröhlinga, čo povedal o školstve. Školstvo podľa COFOG-u by malo dostať viac, ale tá hodnota za peniaze sa tam nesleduje veľmi dobre. To tiež platí o doprave, veľká škoda, lebo treba tam investovať, ale doprava na začiatku podľa mňa až arogantne reagovala na tento projekt.
Teraz poviem, a toto nie je nejaká chyba ministerstva, ale je to o rozpočte. Robia sa rozpočty kapitol, nejakú ingerenciu tam ministerstvo má. Vyberiem si príklad kapitoly podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, kde je krásne vidno, ako si niektorí zostavovatelia rozpočtov zostavujú rozpočty podľa toho, na čo majú dávať peniaze, na aké náklady a vôbec nehovoria o výsledkoch. Čiže z tohto rozpočtu ich sa nedozvieme vôbec, čo z tých peňazí a mimochodom oni majú najvyšší nárast, 239 %, najvyšší zo všetkých, medziročne 239 %. A nedozvieme sa, že čo už teda. Už to bude tak, že nebudeme musieť nosiť všetky doklady orgánom štátnej správy, ale oni budú mať jeden systém? Nie, vôbec o tom nehovoria. Ja vám odcitujem, čo hovoria, že na čo tie peniaze minú. "Na vypracovanie strategických dokumentov, či zabezpečenie zasadnutí, stretnutí workshopov, konferencií, podujatí a seminárov." Občan, keď si prečíta, na čo ten štát míňa peniaze, tak sa dočíta, že na organizáciu seminárov, ale to je každému jedno. Každý chce počuť tie výsledky, ktoré sa dosiahnu a osobitne, keby nikto iný, tak tí, čo majú na starosti informatizáciu, tí mali by byť prví, ktorí hovoria o výsledkoch, pretože si pamätáme históriu, ako tie peniaze nedobre míňali.
A teraz už len im takú drobnosť odkážem, moji asistenti mi pred pár dňami povedali, že na úrade vlády, tam, kde visí aj rozpočet mimochodom, na tej stránke webovskej sa nedá vyhľadávať elektronicky už tri roky, takže keď dostávajú tri, plus tri, 239 %, tak by mohli aspoň ten vyhľadávač spriechodniť na stránke úradu vlády.
Teraz k efektívnosti chcem ešte povedať, že ono ťažko, okrem tej hodnoty za peniaze, ťažko ju môžme nejako seriózne merať a mne vychádza, že taký najserióznejšie, najserióznejšia informácia je takáto. Také neočakávané príjmy alebo nadpríjmy, ako sa to volá, verejných financií, od roku 2012 do roku 2017 boli nominálne 14 mld. eur. O 14 miliárd verejná správa dostala viac, malo by sa to prejaviť v tých rezortoch, ktoré sú financované z verejných financií, čiže napríklad zdravotníctvo a sociálne veci. Eurostat robí prieskum, eurobarometer, kde sa pýta ľudí, je to reprezentatívny prieskum a on sa pýta ľudí, čo považujete za dva najväčšie problémy u vás? Pokiaľ ide o ekonomiku, tak ľudia sú čoraz spokojnejší. U nás pokiaľ ide o položku zdravotníctvo, sociálne veci, tak v roku 2012 si 16 % oslovených myslelo, že jeden z dvoch najväčších problémov je zdravotníctvo a sociálne veci, 16 %, a v 2018 roku 34 %. Takýto strašný nárast nespokojnosti s položkou zdravotníctvo, sociálne veci, pričom verejná správa mala oveľa, oveľa viac peňazí.
Ešte drobnosť k tomu, k tej hodnote za peniaze. Kľúčové je, aby ona mala čo najlepšie dáta, objektívne, kvalitné dáta. A už som tu spomínal tie roky dožitia v zdraví, že to je na základe dotazníka strateného, v preklade. A druhú vec chcem ešte spomenúť, že v tejto sále som sa pýtal exministra zdravotníctva pána Druckera, že či je pravda, že sa mení metodika zberu informácií o odvrátiteľnej úmrtnosti, pretože toto je kľúčový ukazovateľ, s ktorým ráta MinFin, s ktorým ráta ministerstvo zdravotníctva, aj my s ním rátame, aby sme vedeli, keď sa urobia nejaké opatrenia v zdravotníctve, alebo sa dá viac peňazí, či sa tento, či robíme dobre, či robíme dobre, či sa teda tá odvrátiteľná úmrtnosť znižuje. No lenže mení sa metodika a ja som sa pýtal ministra Druckera, či teda sa potom urobia opatrenia na to, aby sme vedeli tie staré trendy porovnať s novými trendmi. Vyzerá to nie, že nie. Mám také informácie z mojich facebookových debát s odborníkmi a nemám ich potvrdené vládou, ale len odporúčam alebo možno aj vyzývam ministerstvo financií, aby si toto strážilo, lebo keď tie dáta budú mizerné, tak sa nič nedozvieme a o štyri roky robenia reforiem v zdravotníctve budeme len o štyri roky starší a nebudeme vedieť viac nič o tom, čo treba robiť a čo nie. Nebudeme poučenejší.
Teraz pár poznámok k spracovaniu rozpočtu. Takáto drobnostička, chýba číslovanie tabuliek. Ja keď pozerám materiály OECD, tak sú tam tabuľky očíslované. Tuto v rozpočte, keď sa rozprávam s niekým, že počúvaj v tej tabuľke, ktorej tabuľke? No v tej tabuľke, čo je na 25. strane. Počkaj, ja nemám 25. stranu, ja to mám v inom formáte, takto sa rozprávame. Nemôžeme si povedať, tak ako pri materiáloch OECD, že tabuľka C7 obsahuje to a to. No taká menšia vec.
Menšia vec je aj to, že keď hovoríme o tých číslach, že ministerstvo financií, ministerstvo dopravy má iné čísla o dopade zavedenia vlakov zadarmo. Čudné, ale verím, že Miro Ivan, náš tímlíder pre dopravu, ešte bude o tom hovoriť. Potom sú tam nepomenované nedaňové príjmy v rozpočte. Je tam odhad mimo nezávislého daňového výboru a je tam veľa rezerv. Tie rezervy majú dva problémy, jednak ide o to, že sa o nich, rozumiem, pán minister, že ich treba. Nie som Talibanec, podľa mňa, ale narástli teda dosť a dva problémy tam vidím, že sa o nich rozhoduje nie celkom demokraticky, nie v parlamente tak. Nehovorím, že nemáte mandát, ale nie v parlamente. A cez časť tých rezerv sa dá obchádzať konsolidácia. Nebudem to tu rozoberať. Bol o tom blog Ľuda Ódora. Volal sa, tuším, Kód 46, tam to bolo popísané, ako sa dá cez rezervy nekonsolidovať tak, ako sa má.
Tak teraz k tým systémovým reformám. Tam to vnímam ako dosť nevyužitú šancu. Edo tu hovoril o tom, že, nepovedal to možno takto, ale rastie nám z hľadiska veľkosti vybraných daní, klesá, takto klesá podiel daní z nehnuteľností. A, pán minister, vy viete, že aj spolu sme o tom hovorili. Martin Filko sa do toho púšťal, naozaj aj určite vy vnímate to, že máme zaťaženú prácu veľmi relatívne voči majetku a dani z nehnuteľností za nie dobrý jav. Vnímal som, že boli urobené pokusy cez tie cenové mapy, nepodarilo sa to. Ja si myslím, že to ani nebola dobrá cesta.
Chcem mať konštruktívnu poznámku. Viem, že to je ťažké, viem, že to je ťažké a že ZMOS sa bráni a starostovia a primátori proste nechcú zvyšovať daň z nehnuteľností. Chceli by všetci, aby minister financií vybral veľa peňazí a rozdelil im to podľa počtu ľudí, podľa nadmorskej výšky, podľa počtu žiakov a podľa počtu ľudí nad 62 rokov. Toto sa im páči, lenže musia ísť aj oni nejak do tej politiky a zbierať tie peniaze a vysvetľovať ľuďom, že nejaké peniaze treba vybrať. Ale čo sa tam dá spraviť? No brainstorming ale hovorí, že možno by sa dali naviazať tempá budúcich zmien výberu podielových daní na, na výber, na výšku výberu tých daní z nehnuteľností. Proste previazať to tak, aby, tak aby pokiaľ nevyberú viac, ale to je zjednodušene, teraz to hovorím, to je na debatku, pokiaľ nevyberú viac na dani z nehnuteľností, tak nedosiahnu viac podielových daní. Niečo takého, aby sme sa s týmto pohli, lebo, lebo podľa OECD ten systém, aký máme, nás oberá o dokonca 14 % rastu HDP. Je to, máme ho najhorší z hľadiska, z hľadiska motivácie obcí a miest priťahovať investorov na svoje územia, tak vážna vec.
Ďalšia systémová poznámka je, sa týka toho, že tieto peniaze, o ktorých som hovoril, oni sú rozdeľované skokovo, skokovo. Nedostanú obce mestá podľa počtu ľudí, ale tí ľudia sú zoradení do intervalov, do intervalov. A tak sa stane, že keď je mesto nad 50-tisíc alebo do 50-tisíc a ubudne im človiečik alebo pribudne, tak dostanú viac alebo menej o milión eur. Ježíš, však toto už by sa ozaj mohlo spraviť, je to riešené nariadením vlády, neviem, či to chystáte sa zmeniť, ale týka sa to, myslím, teraz Popradu aktuálne. Ale viem, že Prievidza bola takéto mesto, kde takéto riziko teda hrozilo, pričom to sa dá pekne nahradiť funkciou, nie už tabuľkovo, ako kedysi sme boli zvyknutí. To stačí len modernizovať, aby bola, bol ten vzťah spojitý. Dobre, toto nič.
Samozrejme, tá štátna pomoc, ktorá je zameraná na znižovanie regionálnych rozdielov, o tom by sa dalo tiež hovoriť. Ukazuje sa, aj správa NKÚ to hovorí, že je to neefektívne, tieto mikro-manažovanie cez vyslaných ľudí do regiónov. Nebudem prezentovať, čo má SaS, ale máme návrhy na to, u ktorých si myslíme, že by sa rozdiely v regiónoch znižovali. Ešte spomeniem, že tri roky nám stúpa daňové zaťaženie, daňovo-odvodové zaťaženie. Predstavte si komu. Bohatým a chudobným. Nie strednej vrstve. Vnímam to tak, že marketingovo je to tak dobre, lebo tam je veľa ľudí koncentrovaných v tej strednej vrstve a na tých koncoch to je zopár ľudí, tak sa troška sekli. Edo Heger hovoril o tom, že sa to nezdaniteľné minimum nevalorizovalo a u tých bohatých je to, že im tie stropy buď, odvodové, buď sa zrušili, alebo teda zvýšili. Ale chcem upozorniť, že nemyslím si, že toto je dobré, dobrá politika, pretože tam vidíme potom, že keď nevalorizujeme to nezdaniteľné minimum a odpočítateľnú zrušíme, no tak v tých chudobných regiónoch, kde sú nízke mzdy, tam tí ľudia neprejdú na trh práce. Je to tak, to je fakt. A fakt, že neprejdú, nehovorím, že je fakt tá kauzalita, to si myslím, že je tak. A tí bohatí? No tak odchádzajú nám, odchádzajú nám šikovní ľudia, lebo sme ich teda zdanili veľmi. A to sú arbeitgebri, tí dávajú prácu, tí nespotrebúvajú prácu.
No to isté si myslím, čo Edo hovoril o vývoji počtu zamestnancov verejnej správy. Teraz je akurát čas, kedy mohli prejsť do súkromného sektora. Poviem ešte, že dnes som zachytil v médiách, že hospodársky a finančný výbor Rady EÚ prijal uznesenie, že disciplinárne konanie s Talianskom je oprávnené. Ja som aj na výbore hovoril a už aj predtým, že tam sme mohli mať razantnejšie stanovisko. Nechceme, aby, aby sa, aby Únia bola transferovou úniou, aby si platili dlhy tí, ktorí hospodária dobre, tým, ktorí hospodária zle. Počul som nášho pána premiéra, ako sa k tomu vyjadroval. A vyjadroval sa teda tak pol na pol, no.
Čiže uzatváram. Máme sľub vyrovnaného rozpočtu už o rok, ale sú s ním spojené veľké riziká a ktokoľvek bude ministrom budúci rok, bude to mať strašne ťažké.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Eugen, som rád, že si vyčerpal svoj čas, pretože je naozaj vidieť, že k rozpočtu sa dá rozprávať veľa. Ale napriek tomu, že si niektoré veci vynechal, tak si povedal veľmi hutné, hutné veci k rozpočtu. Ja by som možno vypichol pár z tých, ktoré si tak pomenoval a prvé je to s tými stíhačkami. To je veľmi dobrý dôvetok, ktorý je dôležité, aby tu zaznel a ja som to nejakým spôsobom opomenul. Ale to je presne to, že účtovne sa to dostane do deficitu až tej ďalšej vlády. To je akože extra kostlivec, ktorý sa tu necháva v skrini, pretože to je, myslím, 1,5 mld. eur, čo bude cez 1 % HDP. A to, ako budeme chcieť byť v prebytkoch, alebo ak vláda bude chcieť byť minimálne vo vyrovnanom rozpočte, tak znamená, že bude musieť mať plánovaný prebytok 1 %, aby to sa dostala na vyrovnaný, takže to akože extra kostlivec tým, že sa to proste zaúčtuje v jednom roku takýmto jednorazovým vplyvom. Takže na to treba poukazovať, aby naozaj bolo jasné, že toto je nezavinený a jednorazový vplyv, ak by tá vláda bola iná ako táto. Ak to bude tá istá, tak, samozrejme, je to zavinené, lebo si to sama naplánovala.
Ale taktiež som rád, že si spomenul tie veľké riziká, pretože naozaj ten vyrovnaný rozpočet, ktorý je v tom záväznom roku prvýkrát napísaný, tak áno, môžme sa tomu potešiť, ale ako poznáme, naozaj papier znesie všetko a práve tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj NBS-ka poukázali, že tie riziká sú veľké a to znamená, že pravdepodobnosť dosiahnutia tohto vyrovnaného rozpočtu je nízka. Kiež by sa naplnila, budeme, samozrejme, tomu radi, ale nesmieme opomenúť práve tie veci, ktoré si hovoril aj o štrukturálnom salde, lebo tá štruktúra výdavkov, ktorú to štrukturálne saldo nejakým spôsobom odráža a ten vzorec je, samozrejme, komplikovanejší, ale pre krátkosť času je úplne kľúčová tá štruktúra výdavkov, aby bola zdravá.
Ďakujem.

Eugen, ja som si zapamätal jednu otázku, a to, či má školstvo dostať viac. Tak asi moja odpoveď by mala byť viacej, keď sa pozriem hlavne na podiel výdavkov na vzdelávanie k HDP, lebo tam sme pod úrovňou, ale respektíve priemeru krajín v Európskej únii. Na druhej strane ale podľa mňa treba začať rozprávať aj o tom, aký je podiel výdavkov na vzdelávanie z celkových nákladov verejnej správy, pretože tam sme reálne v priemere, respektíve v tej oblasti, v ktorej sú aj ostatné krajiny v Európskej únii. Dokonca budúci rok budeme nad priemerom, takže bude tam až okolo 11 %.
Keď si zoberieme druhé čísla, čo sa týka normatívu na regionálne školstvo, tak tam od roku 2010 do 2020 ten normatív stúpol na jedného žiaka v regionálnom školstve z 1 700 na 2 400 euro. Takže opäť si môžme povedať, že do školstva investujeme dostatočne. Otázka ale je, že či efektívne využívame tieto financie, lebo to je dôležité, že či ministerstvo robí všetky tie kroky, ktoré by malo robiť. A keď si zoberiem zase ten plán, ktorý spravilo, alebo odpočet úloh, ktoré spravila implementačná jednotka, tak hneď v ďalších bodoch máme, že racionalizácia priamo riadených organizácií. Keď si pozrieme, ako nám stúpajú výdavky, či už cez tie verejné, výdavky verejnej správy alebo iné výdavky v rámci toho normatívu, tak si povieme, že všetky tieto priamo riadené organizácie, ktorých máme 17, k pomeru napríklad výsledkom PISA, lebo PISA z matematiky napríklad nám z 500 bodov za ostatných 10 rokov klesla na 470. Tak ako sa zasa využívajú a či by tieto organizácie reálne nemali byť nejakým spôsobom zoptimalizované, lebo nevyvíjajú tú činnosť smerom k učiteľom alebo školám, aby im dávali za ten objem financií, tam sa rozprávame niekde okolo 50 miliónov za všetky tieto organizácie, je naozaj efektívne využívaný na to, aby všetky tie financie boli pretavené do nejakého zmysluplného vzdelávania smerom k žiakom.