38. schôdza

Pani poslankyňa Cséfalvayová.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď sme sa v škole učili o kognitívnej disonancii, priznám sa, že nie úplne som si vedela predstaviť, čo to tak v praxi môže znamenať, ako to môže vyzerať. Teória hovorí, že je to porucha, kedy človek hovorí alebo robí dve rozdielne veci, ktoré si navzájom odporujú alebo sa vylučujú. A skutočne som tomuto termínu, tejto poruche porozumela asi až teraz v posledných dňoch, keď som si uvedomila, nakoľko, do akej miery kognitívna disonancia ovládla nemalú časť našej zahraničnopolitickej diskusie tu na Slovensku. Na jednej strane v otázkach brexitu už mesiace zdôrazňujeme, že prioritou č. 1 pre nás okrem investícií je to, aby naši občania žijúci a pracujúci v Spojenom kráľovstve mali zachované rovnaké práva aj po roku 2020, aké majú doteraz a aké majú aj občania Spojeného kráľovstva. S tým, samozrejme, sa nedá nesúhlasiť.
Pred pár mesiacmi sme na výbore pre európske záležitosti mali rakúskeho veľvyslanca, ktorému výbor prízvukoval, že nesúhlasí s nižšími sociálnymi dávkami alebo prídavkami pre deti, ak chcete, pre naše, pre našich zamestnancov, alebo teda pre ľudí, ktorí, ktorých deti žijú mimo územia Rakúska. A jedným dychom tu už týždne väčšina tých istých ľudí, ktorí majú plné ústa brexitu, plné ústa rakúskych opatrovateliek, odmietajú dokument, ktorý vytvára základ práve pre spoločné štandardy v oblasti aj práce v zahraničí.
Poviete mi, naši občania v Rakúsku a v Spojenom kráľovstve tam predsa žijú, pracujú presne tak isto, ako ich vlastní domáci občania, tak prečo by nemali byť rovnaké, nemali mať rovnaké práva? Áno, súhlasím, a na to vám odpoviem áno, a práve o tomto tento dokument je. Je o legálnej, riadenej migrácii, na ktorú sme, ako nám to o chvíľu bude pravdepodobne prízvukovať aj pán minister práce, ktorý nás bude žiadať o skrátené legislatívne konanie, odkázaní už aj my tu na Slovensku.
Kolegovia, ja viem pochopiť, ak máte k textu globálneho rámca výhrady. Čo však neviem pochopiť, snažím sa, ale skutočne neviem, je, prečo zrazu tak strašne vadí komunikovať naše výhrady partnerom. Ak chceme kritizovať, ak máme výhrady, tak predsa nedáva zmysel odísť od stola. Práve naopak, ak sa v Marrákeši nezúčastníme, globálny rámec bude prijatý a my sa pripravíme o príležitosť predniesť svoj postoj. Toto je štandardné uznesenie OSN, ku ktorému má každý štát príležitosť predniesť tzv. EOP, teda explanation of position, alebo ak chcete po slovensky, vysvetlenie postoja. Urobia tak pravdepodobne Nemci či Holanďania, aby zabezpečili, že ich postoje a výhrady budú súčasťou záverov z konferencie, a výrazne ovplyvnia ich, ako to voláte vy, politický či morálny záväzok. Inými slovami, ísť do Marrákeša a predniesť EOP, explanation of position, je silnejšie vyjadrenie, ako neísť tam vôbec.
My však, ako tu sledujem, ideme dobrovoľne utiecť od stola, a preto, dámy a páni, mi z toho vychádza jediný záver, že táto diskusia už nie je o compacte. Spôsob, akým sa vedie táto debata, už dávno nie je o tom, čo sa v kompakte nachádza alebo nenachádza, k čomu nás zaväzuje alebo nezaväzuje. Táto diskusia je o tom, že politické strany miesto hľadania riešení a vysvetľovania sa vybrali ľahšou cestou naskočenia na nálady toho najhlučnejšieho extrému na sociálnych sieťach. Nerozumejte mi zle, ja chápem a rešpektujem, že občania Slovenskej republiky, občania tohto regiónu majú strach z neznámeho. A ja to vždy vysvetľujem partnerom v zahraničí, najmä keď sa jedná o tému povinných kvót v migrácii. Lenže našou úlohou je zodpovedne vysvetľovať, čo migrácia je, a chrániť občanov len pred jej rizikami, nie zatvárať tu dvere a podliehať pokušeniu priživiť sa na strachu časti populácie z neznámeho. Takto sa zodpovedný politik nespráva.
Som presvedčená, že ak chceme byť aj naďalej demokratickým spoločenstvom, musíme vedieť uniesť bremeno debaty a argumentácie v akejkoľvek ťažkej a nepopulárnej téme. Chcem veriť, že sme toho schopní, chcem veriť, že toto nemá byť prvým krokom k nástupu demokracie karpatského typu podľa vzoru Orbána či Mečiara, kde sa kapitulovalo na hľadanie riešení, kde stačí strašiť a nájsť za všetko zodpovedného vinníka, či už doma, alebo ešte lepšie v zahraničí. Z krátkodobého hľadiska sa tomu možno dá rozumieť, napokon aj tu u nás na Slovensku nás čakajú voľby, prezidentské, do Európskeho parlamentu a každý hlas je dobrý, všakže. Lenže v širšom pohľade je to zvlášť nebezpečné, najmä preto, že takáto politika zvyšovania hystérie, navodzovania rôznych kultúrnych vojen pomôže v konečnom dôsledku len konšpirátorom a extrémistom. V rétorike okolo globálneho compactu, bohužiaľ, mám niekedy problém rozlíšiť podľa slov povedaných, či práve prehovoril poslanec koalície, demokratickej opozície alebo člen Ľudovej strany Naše Slovensko.
Milí kolegovia tak z koalície, ako aj z demokratickej opozície, zastavme, prosím vás, túto nezmyselnú hystériu. Skúsme sa poctivo pozrieť aj na potreby Slovenska, na potreby Európy a širšieho sveta, nielen na svoje vlastné krátkodobé ciele, lebo potom keď príde skutočný problém, ho nebudeme vedieť vyriešiť.
Ešte niekoľko rokov dozadu bolo pomaly nadávkou slovné spojenie zahraničný kapitál. Ja som síce bola ešte dieťa, ale pamätám si pánov, ktorí v televízii opakovali heslo cudzie nechceme, svoje si nedáme. Ak by sa vtedy neboli našli odvážni politici, ktorí išli proti verejnej mienke, išli proti strachu občanov z cudzieho, zahraničného kapitálu, vyšli do ulíc, do terénu a vysvetľovali, čo zahraničný kapitál je, čo zahraničný kapitál nie je, aké prináša pozitíva, aké sú jeho riziká, tak by sme tu dnes mali pravdepodobne oveľa vyššiu nezamestnanosť, pravdepodobne by sme bojovali s chudobou, o stabilnom raste HDP by sme mohli len snívať. A tobôž o vyrovnanom rozpočte, ktorý budeme o chvíľu v Národnej rade prerokovávať.
Dnes ako politici máme možnosť postaviť sa čelom k ďalšiemu nepopulárnemu a zložitému problému. Naším príspevkom by podľa môjho názoru malo byť práve také odvážne vysvetľovanie, diskusia, hľadanie riešení pre všetky aspekty migrácie ako javu, ktorý sa nás týka bez ohľadu na to, či chceme, alebo nie, javu, pred ktorým dvere jednoducho nezavrieš.
Viete, najsmutnejším momentom minulotýždňového zasadnutia zahraničného výboru pre mňa bolo, keď sa na záver prihlásili o slovo kotlebovci a povedali, že už vlastne obsahovo ani nemajú veľmi čo dopĺňať, pretože všetko, čo chceli povedať, už povedali kolegovia z SaS, SNS a zo SMER-u. Ja sa len modlím, aby výsledkom tejto nastupujúcej populistickej politiky neboli len usmievajúci sa extrémisti, ktorí budú spokojne konštatovať, že sme všetku prácu odviedli za nich.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami piati.
Páni, pardon, pán poslanec Mazurek, nech sa páči ako prvý.

Pani poslankyňa Cséfalvayová, mali ste napísaný krásny, srdcervúci prejav, ktorý sa ale neopiera o nejaké základy v realite, ale vaše zbožné túžby, priania, o to, ako by ste si priali, aby svet vyzeral a fungoval, ale nie o to, ako vyzerá a funguje.
A to je ten najväčší problém, tá vaša úplná odpojenosť od reality. To je naozaj obrovský problém, lebo keď vy tu stále hovoríte, že všetci tí, ktorí s tým nesúhlasia, sú konšpirátori, extrémisti, xenofóbovia, a hlavne že Slováci majú strach z neznámeho. Veď to sú nezmysly, pani poslankyňa.
Slováci nemajú strach z neznámeho, ja som tu hovoril o teroristických útokoch, o ľuďoch roztrhaných na kusy, ktorých rozflákali dodávky a kamióny, hovoril som tu o bombových atentátoch, o ľuďoch, ktorí sekerami vo vlaku rúbu ľudí len preto, že neveria v Alaha, hovoril som tu o znásilneniach, vraždách, krvilačných prípadoch, ktoré, ktoré sú nepredstaviteľné zatiaľ pre nás. Nedávno štyria černosi z Afriky brutálnym spôsobom znásilňovali mladé dievča v Anglicku, ktoré ešte i po tom všetkom, čo jej spravili, ich prosila, už ma len nechajte, pustite, podrezali jej hrdlo ako nejakému prasaťu na bitúnku, nechali ju vykrvácať, na súde ani trošku ľútosti neprejavili. O tomto tu hovoríme, to nie je neznáma. To nie je fikcia, to nie je science fiction, to nie sú hviezdne vojny, Star Trek, to je realita v západnej Európe, realita, ktorú tam vytvorili tí, ktorých chce práve tento Globálny pakt o imigrácii posunúť na nejakú vyššiu úroveň a ktorým chce dať možnosť imigrovať do štátov aj na Slovensko bez nejakých väčších ťažkostí a problémov, a dokonca ich práva v mnohom postaviť aj nad práva našich vlastných obyvateľov a chránenie našej vlasti považovať za nejaký zločin, zatiaľ čo napomáhanie pašeráctvu ospravedlňovať.
To znamená, Slováci nemajú strach z neznámeho, Slováci sa chcú chrániť pred tým, chrániť pred tým, čo vidia a čo na Slovensku nechcú, lebo je to zlé.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pani Cséfalvayová, nie ste tu, ale možno to počujete v kaviarni. Spomínali ste to, ako ste boli dieťa. Ako mladá dievčina ste navštevovali - dvakrát tuším - olomouckú letnú školu, prepáčte mi moju angličtinu, Olomouc Summer Young Leaders Institute. Táto sorosovská organizácia kreuje totižto mladých vodcov. Pracovali ste na projekte Postavenie imigrantov v Slovenskej republike, a čo je zaujímavé, na tomto projekte ste pracovali pred migračnou krízou, o ktorej nebola ani, nebolo ani chýru, ani slychu. Kto inšpiroval túto tému? No, logickou dedukciou si to viem predstaviť. Bol to určite taký človek alebo ten, čo vedel, čo príde.
A čo ste spomínali o tej histórii a o strachu. Poviem vám taký plastický príklad. Vysoko postavený politik v Bruseli podporujúci migráciu mal dcéru. Už ju nemá. Zavraždil ju imigrant. Stačí toľko?
Ďakujem.

Pani poslankyňa Milanová.

Ja by som chcela pani poslankyni len toľko povedať, že celé by som to lepšie nepovedala, a zdôraznila by som, že tu sa skutočne nerieši globálny pakt, ale skôr divadlo okolo neho.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie. Koniec koncov sme sa spolu o tom dopoludnia rozprávali, kde som sa jej pýtala, či teda plánuje vystúpiť, lebo by sa naozaj patrilo. Som rada, že tak urobila. Mrzí ma, že tu pravdepodobne dopoludnia nemohla sedieť celý čas a zrejme nebola a nepočula aj tie príspevky z radov členov nášho koaličného, teda nášho koal... (povedané so smiechom), nášho, pardon, klubu SaS, kde sme aj ústami Ondreja Dostála, aj v mojom vystúpení veľmi, veľmi ostro vystúpili práve proti extrémistickým, xenofóbnym náladám a kde sme, kde sme naozaj veľmi racionálne obhajovali aj doterajšie smerovanie zahraničnej politiky a vyslovili obavy z toho, že sa práve táto zahraničná orientácia mení, čiže sme boli v totálnej zhode s vami a je mi veľmi ľúto, že ste nás hodili do jedného vreca, takže len som sa chcela voči tomu ohradiť.