38. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som veľmi rada, že viacerí z nás tu majú v tejto chvíli rovnaký názor a rovnaký cieľ a že koalícia prišla s týmto návrhom, tak isto ako aj pani poslankyňa Verešová, ktorá tu stála predo mnou.
Návrh na zvýšenie daňového bonusu je skutočne dobrý návrh a je to krok správnou cestou, pretože podporuje rodiny pracujúcich rodičov. Avšak nemôžeme súhlasiť s tým, že sa týka len detí do šesť rokov. A preto aj podávame pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujeme, aby sa zvýšenie daňového bonusu na dvojnásobok týkal všetkých nezaopatrených detí a nielen detí do šesť rokov, ako predložil návrh MOST – HÍD. Všetci dobre veľmi vieme, že čím sú deti staršie, tým stúpajú aj náklady. A náklady stúpajú vo všetkých oblastiach, či je to strava, ošatenie, alebo mimoškolské aktivity.
A čo sa týka nás, ak tu chceme hovoriť o skutočnej podpore pre rodiny, ak naozaj chceme zastaviť demografický pokles a ak to myslíme naozaj vážne, že rodina je základ a potrebuje ekonomickú stabilitu, tak sa musíme postarať o všetky nezaopatrené deti, nielen o deti do šesť rokov. A preto zvýšenie daňového bonusu na dvojnásobok, na sumu 44,34 euro, sa musí týkať aj rodín s deťmi staršími ako šesť rokov.
Tento predložený návrh, samozrejme, podporíme aj v druhom čítaní, pretože práve rodiny s deťmi sú našou prioritou. Ale chcem vás poprosiť o podporu pre tento náš pozmeňujúci návrh, pretože len vtedy to bude spravodlivé voči všetkým pracujúcim rodičom. Predložím teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bod 1 § 33 odsek 1 znie:
"(1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je 44,34 eur mesačne."
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, ja to skúsim poňať tak trošku z tých dát, pretože toto je dobrá téma, kedy sa bavíme naozaj o tom, že ideme podporiť rodiny, ideme podporiť ako keby starostlivosť o deti. Teda nie ako keby, ale ideme podporiť starostlivosť o deti finančne a myslím si, že to je veľmi dôležitá a dobrá téma. My rodinnej politike sa venujeme už dlhodobo a ako povedala kolegyňa Verešová, tak sme boli prví, ktorí sme prinášali zákony o podpore rodiny. A preto vítame teda tento krok z vládnej koalície, priamo z MOST-u.
Ja by som chcel ísť na to trošku cez čísla, pretože naozaj tá situácia je taká, že demografia sa na Slovensku nevyvíja dobre. Keď si zoberieme demografické krivky, tak jednak prednedávnom sme sa rozprávali o dôchodkovom strope a tam vypracovala k tomu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, myslím si, že pomerne kvalitný materiál analytický a venovala sa tam aj demografii. A vlastne uvažovalo sa s tým, že akú máme momentálne demografiu, teda akú máme pôrodnosť a ako očakávame, že by sa tá pôrodnosť mohla vyvíjať. A potom vlastne hovorila aj o tom, aké to bude mať dopady na Sociálnu poisťovňu. Teraz hovorila o dôchodkoch, ale ja nechcem hovoriť o dôchodkoch, lebo ona tam uviedla teda o strope. K tomu sa nechcem vyjadrovať, ale hovorila o, vlastne; nájdeme tam aj grafy, kde môžme vidieť, ako sa bude vyvíjať dôchodkový systém aj bez tohto stropu, čiže keď nebude zavedený. A naozaj na horizonte, na horizonte päťdesiatich rokov to veľmi zaujímavo začne klesať a ten deficit Sociálnej poisťovne, teda toho dôchodkového systému bude výrazný a na horizonte od roku ´50 to začne klesať pod 1,5 % až pomaly k 2,5 %, to bude kontinuálne v priebehu ďalších 17 až 20 rokov. Čiže to je naozaj veľmi, veľmi závažné, lebo to sú pomerne veľké deficity, a to hovoríme v percentách HDP. Čiže to nehovoríme v nejakých absolútnych číslach, ale už sa tam počíta s tým, že to HDP bude rásť, a napriek tomu to bude také výrazné percento.
Takže určite je potrebné teraz sa začať veľmi tomu intenzívne venovať, pretože vieme, že ten nábeh na väčší počet detí nie je taký jednoduchý. A o to viac, keď sa pozrieme na tú demografickú krivku, momentálne naozaj máme tie ročníky veľmi početné, ktoré pracujú a živia menej početné; dôchodcov, ten dôchodkový systém. Toto bude úplne iná situácia, keď moji rovesníci pôjdeme do dôchodku, pretože práve tie početné ročníky sa ocitnú, ale za nami už také početné ročníky nie sú. A my, keď sa aj pozeráme napríklad, vypýtal som si vyslovene údaje z, myslím, že od pána, neviem presne, že či je z Infostatu alebo odkiaľ, ale pán Vaňo, tak mi poslal prognózu od roku 2018 až do roku 2060. A pôrodnosť nám rastie od 1,5 až po rádovo, v horizonte do roku 2060 na 1,78. Ale keď sa pozriete na početnosť, čiže my vidíme, že pôrodnosť rastie, ale početnosť tých detí klesá. Táto pôrodnosť, 1,5 je 57-tisíc detí a v roku 2060 je 1,7, je 45-tisíc detí. Pretože my si musíme uvedomiť, že tá pôrodnosť sa počíta z matiek, ktoré sú, ktoré rodia, a tá sa znižuje.
A toto je práve ten zaujímavý fenomén, že pri demografii, že vám sa zužuje ten kmeň, z ktorého, ktorým sa rodia deti. Čiže vy aj keď máte vyššiu pôrodnosť u daného kmeňa, ale pokiaľ ten kmeň je nižší, menší, tak v absolútnom čísle tých detí je menej. Čiže to len také malé intro, prečo je to tak veľmi dôležité investovať do naozaj podpory detí, o to viac, keď vieme, že na Slovensku sú ľudia otvorení tomu, mať o jedno dieťa viac, ako majú. Takže tie podmienky tu ako keby alebo nieže tie podmienky, taký ten dopyt po deťoch tu je a to je veľmi pozitívne. Čiže nemusíme ho nejako zbytočne motivovať, len musíme im možno pomôcť tie deti ufinancovať.
A je pravda, že vy prichádzate napríklad s tým, že do šiestich rokov. A myslím, že v tej argumentácii aj uvádzate, že viac-menej potom dieťa ide do školy a viac-menej ako keby štát pomáha so školou. Len zase povedzme si na rovinu, ústavou garantované bezplatné školstvo už dnes nie je takou realitou, pretože tí, čo máme školopovinné deti, tak vidíme, že ako keby každým rokom tie nároky prichádzajú viac a že tie školy aj tým, že; a to by sme sa mohli sa tuto kolegu Sopka opýtať, ako funguje vlastne rozvoj školstva a koľko má financií, či má dostatok a či tam je efektivita a podobne. Alebo mohli by sme sa pozrieť do správy hodnoty za peniaze a podobne. Ale tomu sa teraz nechcem venovať. Ale chcem povedať to, že z toho takého, naozaj ako rodič vidíme, že tie školy sa snažia mnohokrát si tak financovať veci cez to združenie rodičov a tie poplatky ako keby tak postupne sa zvyšujú. Takže nie je to úplne, nemôžme povedať, že akonáhle dieťa je v škole, tak to školstvo je bezplatné. Lebo napriek tomu, že je do veľkej miery, tak tie nároky, nároky sa zvyšujú.
A to je ten taký ešte ďalší fenomén, že keď sa rozhodujete pre dieťa, že no, holt, to dieťa nevypneme, že to dieťa, vďakabohu, keď sa narodí, tak už žije a už ho musíme dochovať, lebo ho aj dochovať chceme. Takže ja si myslím, že toto je ako opatrenie, v tejto forme je dobré v tom, že pomôže rodičom, ktorí dnes už tie deti majú, ale nebude nejakým výrazným motivátorom na to, aby; preto hovorím výrazným, zámerne hovorím výrazným, aby sa rozhodli pre ďalšie dieťa, lebo si môžu ľahko uvedomiť, že dobre, ale teraz keď ja idem povedzme v rozpočte nejak tak, že to vykrývam len tak-tak a pôjde to dieťa do školy a nemám úplne nejakú vidinu toho, že by som mohol zarábať časom viac, tak si to teda ten rodič môže rozmyslieť a tým pádom tá motivácia nebude taká vysoká. Takže nebude to až také motivačné z pohľadu tej demografie.
Preto som schválne povedal tú demografiu, pretože my musíme, si naozaj myslím, že musíme hľadať aj tú odpoveď aj v tej demografii, lebo tých ciest na to, aby sme vykryli túto našu demografickú siluetu, ktorú máme, tak musíme hľadať všetky opatrenia možné, lebo to jedno nás nespasí. Že naozaj si myslím, že tam je veľmi potrebné tie opatrenia nastaviť tak, aby spolu pomohli vôbec ufinancovať celý tento dôchodkový systém, aby, keď my pôjdeme na dôchodok, sme nemuseli nejako tým byť postihnutí nejakým výrazným spôsobom. Lebo naozaj ten deficit 1,5 až 2,5 percenta HDP v dôchodkovom systéme neni malý. O to viac, keď budeme hovoriť o rozpočte a budeme sa baviť o deficitoch, tak pán minister určite mi dá za pravdu, že je iné, keď sa človek trápi s troj-, štvorpercentným deficitom a keď sa trápi s 0,1-percentným deficitom rozpočtu. Takže to len na margo toho.
Takže ja som chcel do toho vniesť tento rozmer, a preto aj my prichádzame s tým opatrením, s pozmeňujúcim návrhom, ktorý hovorí, že dobre, tak poďme teda tým rodičom ukázať, že to dieťa, keď tu raz máš, tak štát, keď sa už rozhodol na túto cestu, tak ti nepodá ako keby polovičnú ruku, ale podá ti celú ruku.
Kolega Jurzyca mal dobrú otázku na kolegyňu Verešovú ohľadom tých parametrov a toto je niečo, kde sa to ešte dá možno nejako presnejšie doladiť. Ale vychádzali sme teda z toho, že tieto, nastavenie je tu rovnaké a viac-menej sa to len dá na dvojnásobok tých, ktorí už dnes majú a môže ich to motivovať mať viac. Takže toľko asi k tomu.
A čo sa týka financií, myslím si, že jednak tá čiastka momentálne je 270 mil. eur na klasický daňový bonus v rozpočte, keď sa na to pozeráme. Ale ide o to, že ak to naozaj rozumieme, že potrebujeme začať robiť aj niečo v tejto oblasti, v tej rodinnej oblasti, v oblasti podpory rodiny, tak automaticky sa začnime na to pozerať ako na prioritu a vždycky rozpočet je otázkou priorít. Máme nejakú ucelenú obálku a na základe priorít rozdelíme, koľko peňazí kam pôjde. A máme nejaké fixné priority, ale myslím si, že aj v tých prioritách, a tie priority sa; však vy sami viete, ste si ich nastavili podľa programového vyhlásenia vlády, aj keď teda k tomu sme tu mali dlhú rozpravu na začiatku volebného obdobia aj pri rekonštrukcii vlády. Takže dalo by sa rozprávať o tom, či sa tých priorít držíte a do akej miery a či to naozaj sú také priority toho skutočného pojmu, že tak máme to pekne zoradené a tomu sa naozaj prioritne venujeme. A v takom prípade sa ten rozpočet dá upratať.
A o to viac si myslím, že dlhodobo sa v rozpočte neupratovalo, čo sa týka výdavkov, a tam je teda určite priestor a o tom budeme hovoriť pri rozpočte, asi až ráno, ešte pánovi ministrovi nechám priestor, aby predstavil rozpočet, takže budem končiť. Ale tie peniaze, ak sa to stane prioritou a pochopíme aj tak možno celospoločensky, že naozaj sa tomuto treba venovať, tak si myslím, že tie peniaze v rozpočte na to nájdeme, a myslím si, že takýto daňový bonus aj na to celé obdobie nebude stačiť na to, aby sme tým rodičom pomohli a motivovali ich. Ešte tam musia byť rôzne opatrenia či už v školstve, v sociálnej oblasti, alebo aj v práci a podobne. Ale na to bude určite dôležitejší aj širší dialóg, ktorý sa my snažíme iniciovať, Hnutie obyčajných ľudí, preto s tou témou tak často prichádzame. Nie preto, že by sme si ju chceli teraz uzurpovať a hovoriť, že len my, my, my, ale práve naopak, aby sme spolu možno o tom rozprávali a vylepšovali tie riešenia, ktoré každý má, aby to v konečnom dôsledku pocítili ľudia.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť a trošku štatisticky daň som vám predstavil. Skončil som.

Ďakujem. Dobré vystúpenie, Edo Heger, len možno zvýrazním niečo a trošička prerozprávam alebo dorozprávam. Ten predkladaný návrh je podľa mňa veľmi dobrý, páči sa mi na ňom osobitne to, že na rozdiel od mnohých iných opatrení, ktoré dávajú peniaze alebo robia dieru v daňovom systéme, tuto je jasne identifikovaný problém. To riešenie fakt vyzerá, že má veľkú šancu vyriešiť ten problém, ale ešte čo je hlavnejšie, je, že jeho zneužiteľnosť je blízka nule. Nie je možné zašvindľovať počet detí do šesť rokov tak ako skoro vždy pri opatreniach, kde sa rozdávajú peniaze, sa na 90 % dá nejasne, podľa nejasných kritérií tie peniaze rozdať, tak tu nie. A tiež platí, že je veľmi ľahko hodnotiteľné. O pár rokov uvidíme a možnože veľmi skoro, či to bola dobrá investícia, správna alebo nie, a dá sa to určite zastaviť možno nie zo dňa na deň alebo z roka na rok, ale dá sa vyhodnotiť a dá sa zastaviť.
Ďakujem.

Je to tak, ako povedal kolega Eduard Heger, že podpora rodičovstva znamená veľmi čisté opatrenia, čistý princíp podporiť pracujúcich rodičov daňovým zvýhodnením. Zvýhodniť pracujúcich rodičov je naozaj taký jasný a čistý princíp, ktorý nemôže byť zneužiteľný. V našom systéme konečne, som teda rada, že niekto vôbec prikročil k tomu, aby sa zvýšila táto suma daňového bonusu, veď do dnešného dňa to bolo 22 eur mesačne. Áno, je najvyšší čas, aby bol zdvojnásobený na tých 44,34 eur mesačne. Tak je to aj v iných krajinách. Som presvedčená, že aj Slovensko si môže dovoliť zdvojnásobiť daňový bonus pre deti, pre pracujúcich rodičov, ktorí majú v starostlivosti svoje vyživované deti, všetky deti. Tak si to môžeme dovoliť, ako aj Česká republika, Maďarsko, Poľsko a ďalšie krajiny. Som o tom presvedčená.
Ďakujem pekne.

Ja ďakujem za faktické a veľmi dobré poznámky aj kolegovi Jurzycovi, aj kolegyni Verešovej. Ďakujem.

Chcem veľmi poďakovať za všetky vystúpenia a za konštruktívnu debatu. Možno ešte raz by som zdôraznila: Pri stanovovaní šesť rokov veku my sme nevychádzali z toho, že kedy aký má náklad ten rodič na svoje dieťa. Samozrejme, že tie náklady môžu rásť. Zopakujem ešte raz, my sme vychádzali z toho, že práve ak dieťa má do šesť rokov veku, tak z tých dvoch rodičov jeden rodič je buď na materskej dovolenke, alebo na rodičovskej dovolenke. Rodina žije z jedného príjmu. U detí, ktoré majú šesť a viac rokov, je veľký predpoklad, väčší predpoklad, že obidvaja rodičia majú príjem, sú zamestnaní alebo podnikajú, ale my sme vychádzali, a zdôrazňujem fakt, že sú to rodiny, ktoré de facto žijú z jedného príjmu, a práve preto sme to takto nastavili.
Ako tu bolo povedané, áno, samozrejme, ak; každé jedno dieťa si to zaslúži, ale je to 300 mil. eur a v konečnom dôsledku týchto 300 mil. eur bude chýbať nielen v rozpočte, ale dane z príjmov sú príjmami obcí, miest a VÚC. Takže tie peniaze, tých 300 mil., by veľmi chýbali mestám, ktoré, samozrejme, potom zabezpečujú starostlivosť, škôlky, školy a tak ďalej. Takže nemôžme zase na druhej strane zabudnúť aj na to, že o deti sa takto starajú.
A, ale ešte jeden fakt by som chcela zdôrazniť a vyzdvihnúť. My sme boli práve tí, ktorí prišli s návrhom pri poukazoch, aby aj tam sa zohľadnilo a aby aj tam mohli zamestnanci poukazy si uplatňovať na letné tábory, na denné pobyty pre svoje deti, lebo naozaj pre nás podpora mladých rodín a detí je prioritou.
Veľmi pekne ďakujem za konštruktívnu rozpravu.

Ďakujem pekne za ten doplnok. Ja som sa snažil tak ešte trošku obšírnejšie k tomu hovoriť, ale teda zareagujem na to, čo bolo povedané.
Prvé, ten výpadok príjmu. Ako rozumiem tomu argumentu, na druhej strane to neni podľa mňa úplne najšťastnejší argument, pretože zoberme si, že ten výpadok príjmu nie je adekvátny tomu, tej náhrade toho daňového bonusu, lebo dnes tie rodiny, ktoré majú, aj keby sme povedali, že majú tri deti, no tak dostanú o 60 eur viac, ale ten výpadok príjmu je výrazne vyšší, čiže toto podľa mňa, ak chceme nejako kompenzovať ten výpadok príjmu, tak toto opatrenie úplne neni tou najsprávnejšou motiváciou, preto akože chápem to, ale myslím si, že toto neni úplne adekvátne.
Čo sa týka toho nášho, našej filozofie, že tí rodičia si to rozmyslia a, samozrejme, musia kalkulovať s tým, že nejaký výpadok príjmu bude a potom tie náklady, čiže tam určite tá ekonomika zohráva dôležitú rolu, aj tie obce. A preto ako som hovoril, že táto oblasť je naozaj veľmi komplexná a keď si ju chceme zobrať za svoju, tak musíme začať skrutkovať aj v iných oblastiach a naozaj nemôžme sa uspokojiť s tým, že však bude výpadok v obciach. No tak dobre, tak poďme sa rozprávať o tom, ako upratať aj vo financovaní obcí, hoci ja chápem, že to neni z večera do rána a podobne, ale ten dialóg by tu mal začať prebiehať veľmi seriózny, ak teda tým ľuďom chceme vyslať signál, že to s nimi myslíme vážne. Takže to bola skôr taká línia toho, čo som sa snažil povedať a natieniť možno tie oblasti, na ktorých sa skôr či neskôr budeme musieť pozrieť a popasovať sa s nimi.
Ďakujem.

Hlasovať sa bude na najbližšom hlasovaní v utorok o jedenástej.

Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Som rád, že tu budem môcť s vami teraz niekoľko dní zotrvať pri téme, ktorá mi je tak blízka a na ktorú máme, samozrejme, aj veľmi dôstojné podmienky na to, aby sme mohli začať dnes piatok, v piatok ráno o deviatej hovoriť o rozpočte verejnej správy na najbližšie tri roky.
Dámy a páni, predstupujem pred vás so svojím v poradí siedmym rozpočtom a treba hneď na začiatok povedať, že tento rozpočet je čímsi, čímsi iný a je naozaj aj výnimočný, pretože je to prvý rozpočet v histórii našej krajiny s vyrovnaným hospodárením. To znamená, ak hovoríme o fiškálnych cieľoch na roky 2019, tak tam svieti jedna veľká nula, ak hovoríme o fiškálnom cieli na roky 2020, tak je to opäť jedna veľká nula a potom je tu plánovaný prebytok, prebytkové hospodárenie na rok 2021 vo výške 0,2 % hrubého domáceho produktu. To znamená, pri tom čísle 0,2 je prvýkrát v histórii našej krajiny plus, nie mínus. Tieto ciele sú vyjadrené pre ľudí, ktorí tomu naozaj rozumejú v nominálnom a v akruálnom vyjadrení, áno? Čiže v nominálnom a v akruálnom. Určite sa tie hodiny budeme baviť aj o výške štrukturálneho deficitu a o hotovostných stavoch na účtoch, samozrejme.
Takže vôbec nebudem schovávať ten pocit, že som rád, že môžem byť tým ministrom financií, ktorý vám tieto historicky prelomové čísla a návrh, ktorý tieto čísla obsahuje, vám môžem predložiť.
Jednou z hlavných priorít vlády bolo a naďalej zostáva ozdravenie verejných financií s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A to sa nám naozaj darí a tu treba povedať, že hodnotnejší, ako samotné ciele a marketing, ak to tak chcete nazvať, je udržateľnosť týchto cieľov, a tu s plnou vážnosťou hovorím, že vyrovnané hospodárenie pre ľudí, ktorí realizujú rozpočty, znamená naozaj cielenie okolo nuly a z tohto pohľadu, z tohto pohľadu situácia v najbližších troch rokoch je veľmi, veľmi pozitívna a pri istej, istom druhu dobrej vôle a šťastia, lebo potrebuje tiež trocha šťastia, je to relatívne jednoducho dosiahnuteľné.
Chcem ešte podotknúť, že vlastne tieto výsledky vychádzajú už aj z očakávaných dobrých výsledkov hospodárenia za tento rok, za rok 2018, kde by sme mali dosiahnuť deficit na úrovni 0,6 % hrubého domáceho produktu, čiže lepší výsledok, ako sme plánovali schodok na tento rok. Ak si pamätáte na debatu z minulého roku, tak ten cieľ je stanovený na vyšší 0,8 % hrubého domáceho produktu. No a už tu máme aj notifikované, okrúhlou pečiatkou Eurostatu potvrdené výsledky za rok 2017 a v súhrnnej správe o výsledku hospodárenia za tento rok ešte na tejto schôdzi o tom budeme hovoriť a tam to číslo je takisto historické, pretože je to zatiaľ historicky najnižší potvrdený deficit na úrovni 0,78, takže necelých 0,8 % hrubého domáceho produktu oproti cieľu, ktorý bol vyše 1,2, čiže výsledok hospodárenia je lepší o pol percenta, lepší, ako bol pôvodne schválený.
Takže chcem, možno by sme najprv mohli sa nakrátko pozastaviť ešte pri makroekonomických predpokladoch. Septembrová makroekonomická prognóza ministerstva financií predpokladá, že v budúcom roku slovenská ekonomika porastie o 4,5 %, dominovať bude export, ktorý opäť zrýchli vďaka nábehu produkcie a pokračujúcemu zvyšovaniu výroby v automobilových závodoch. Tu má svoje miesto, samozrejme, aj to toľkokrát, bohužiaľ, negatívne spomínaný Jaguar Land Rover, tomuto naratívu úplne nerozumiem, ale k tomu sa tiež v ďalšej debate dostaneme, ale samozrejme aj Volkswagen si plní svoje úlohy z hľadiska, z hľadiska zapájania nových kapacít, ale to najdôležitejšie, čo zvykneme opomínať, je sieť niekoľko stoviek subdodávateľov do automobilového priemyslu a všetkým týmto firmám a tieto firmy sú malé a stredné podniky, zväčša sa naozaj darí z hľadiska obchodných objednávok, z hľadiska obchodných plánov, ale aj ekonomických výsledkov.
No a samozrejme tým, tým základom toho dobrého, dobrého hospodárenia na strane hlavne príjmov štátneho rozpočtu je trh práce. V roku 2018, dnes už o tom v podstate môžme hovoriť s istotou, hovoríme o vytvorení takmer 50-tisíc nových pracovných miest a v roku 2019 zatiaľ veľmi skromne predpokladáme spomalenie tejto dynamiky na úroveň 30-tisíc nových pracovných miest s poznámkou, že dnes, dnes na konci alebo na prelome novembra - decembra 2018 máme historicky najvyšší počet neobsadených nových pracovných miest vo výške vyše 80-tisíc.
Ešte by som chcel hovoriť o, na základe aktuálneho odhadu skutočnosti na rok 2018 sa očakáva hrubý dlh verejnej správy na úrovni 48,7 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje pokles pod dolné sankčné pásmo pre rok ´18, sankčné pásmo na základe zákona o rozpočtovej zodpovednosti už nebude 50 %, ale 49 %. Takže už v roku 2018 predpokladáme, že sa dostaneme po mnohých rokoch prvýkrát aj pod prvé sankčné pásmo, sankčné pásmo na základe zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A pod tými sankčnými pásmami sa udrží na celom, dlh sa udrží na celom trojročnom horizonte rozpočtu. Hrubý dlh verejnej správy by mal v roku 2019 naďalej klesať, pričom dosiahne úroveň 47,3 % hrubého domáceho produktu, no a na základe parametrov fiškálneho rámca pre rozpočet verejnej správy na ďalšie roky až do roku ´21 predpokladáme, že hrubý dlh v tom horizonte rozpočtovanom, to znamená v roku ´21, klesne pod úroveň 45 %, presné číslo je 44,8 % hrubého domáceho produktu.
Ak spomínam hrubý dlh, chcem sa pozastaviť aj pri kategórii čistého dlhu, ktorý je síce menej populárny a považujeme ho za oveľa férovejší, pretože musíme si z neho odpočítať v podstate hotovostné rezervy, ktoré máme na účtoch. Čistý dlh verejnej správy by v tomto roku mal dosiahnuť výšku 43,4 % hrubého domáceho produktu, v medziročnom porovnaní pokles o 2,2 %. No a z dôvodu očakávanej rastúcej hladiny likvidných finančných aktív klesne čistý dlh na konci horizontu rozpočtu, to znamená v roku ´21 pod 40 %, očakávaná, očakávaná výška percenta je 39 % hrubého domáceho produktu. Tým dôvodom je najmä predpokladané priebežné kumulovanie prebytkov, ktoré navýšia likvidné finančné aktíva verejnej správy do konca prognózy na viac ako 6 % hrubého domáceho produktu. To znamená, mohli by sme aj pri týchto úrovniach čistého a hrubého dlhu mať k dispozícii hotovostnú rezervu na úrovni 6 % hrubého domáceho produktu, čo je podľa medzinárodných pravidiel a benchmarkov veľmi, veľmi komfortná zásoba, zásoba peňazí na to, aby štát mohol úplne v pohode fungovať za, samozrejme, veľmi, veľmi dobrých podmienok aj v realizácii sa na finančných trhoch.
Ak sa vrátim ešte k fiškálnym cieľom trošku v histórii, tak opäť niektorí z vás si pamätajú, že sme schválili v apríli tohto roku program stability, kde cieľ na budúci rok bol menej ambiciózny, bol na úrovni -0,3 hrubého domáceho produktu. Následne na základe dobrých prognóz a na základe predpokladaného dobrého výkonu ekonomiky sme 15. októbra predložili aj do Bruselu, ale aj do Národnej rady rozpočet na najbližšie tri roky s lepšími cieľmi, bol ten cieľ na úrovni -0,1 % hrubého domáceho produktu na budúci rok s tým, že sme v rozpočte popísali aj niekoľko rezerv kapitole VPS a práve jednej z tých rezerv sme pozmeňovacím návrhom vo výbore, v gestorskom výbore počas prejednávania tohto rozpočtu počas legislatívneho procesu rozhodnutím s tým, že sme skrátili rezervu na rok 2019, tá pôvodná rezerva bola vo výške 150 miliónov eur, tú sme skrátili o 96 miliónov a týmto spôsobom sme sa vlastne dostali na dnes avizovaný výsledok deficitu v roku 2019 na úrovni 0,00 % hrubého domáceho produktu.
Z hľadiska miery nezamestnanosti, vraciam sa k trhu práce, prekonávame nové minimá. V roku 2019 klesne nezamestnanosť na úroveň, tá harmonizovaná, na úroveň 6,4 %. Miera nezamestnanosti vyjadrená formou disponibilných pracovných síl je na úrovni okolo 5 %. Do roku ´20 -´21 harmonizovaná klesá na, pod úroveň 6 % a disponibilná nezamestnanosť na úroveň okolo 4 %. Priemerná nominálna mzda sa v roku 2019 zvýši o vyše 6 % a dosiahne hodnotu 1 077 eur. Zrýchlenie miezd bude citeľné naprieč všetkými sektormi, keď ceny pri, a zároveň, samozrejme, predpokladáme nárast, nárast cenového indexu, kde v priemere predpokladáme, že v najbližších rokoch by cenový index mal byť na úrovni niekoľko, okolo 2,5 %. Takže ak máme parameter nárastu nominálnych miezd na najbližšie tri roky stále cez 6 %, infláciu na úrovni okolo dvoch, 2,5 %, tak môžme vlastne dôjsť k výsledku skutočných, nárastu skutočných reálnych miezd a tie budú, pôjdu vo veľmi, veľmi komfortnom stave niekde medzi 3 - 4 percentami, napríklad na rok 2019 je odhad rastu reálnych miezd na úrovni 3,7 % a dynamiku nad 3 % si udrží parametre reálnych miezd aj v ďalších rokoch. A to je ten skutočný parameter, ktorý, ktorý naozaj ľudia a občania musia vidieť vo svojich peňaženkách.
Návrh rozpočtu vychádza na príjmovej strane zo septembrovej daňovej prognózy, ktorá uvažuje s niekoľkými legislatívnymi zmenami s účinnosťou v roku 2019. Jednu takúto zmenu ste mali možnosť napríklad komentovať včera pri poslaneckom návrhu poslancov z klubu MOST - HÍD. Mám na mysli teraz avizované zvýšenie daňových bonusov pre deti v predškolskom veku, takže tu musíme proste pracovať s istými rezervami. Viete, že na základe práve, práve, na základe pravidiel tvorby rozpočtu po schválení rozpočtu sa vyjadrí aj výbor pre daňové prognózy ku konkrétne schváleným číslam a následne svoje stanovisko povie aj rozpočtová rada.
Takže všetky tieto zmeny dodatočne zapracujeme a chcem ešte podotknúť, že samozrejme na balík legislatívy, ktorý je stále aj tu v Národnej rade a ktorými definujeme naše politické ciele na rok 2019, je pripravená ďalšia rezerva v objeme 400 miliónov eur. Čiže to, je to objem peňazí, ktorý, v ktorom zahŕňame proste rôzne opatrenia, na ktorých sa dohodli koaličné strany, ktoré svoju legislatívnu podobu práve v týchto dňoch dostávajú tu v Národnej rade.
Takže postupne sa môžme dostať k prioritám na výdavkovej strane. V roku, začnem, začnem zdravotníctvom. V roku 2019 bude oblasť zdravotníctva disponovať s historicky najvyšším objemom prostriedkov na úrovni 5,2 miliardy eur. Táto suma predstavuje výdavky verejného zdravotného poistenia a výdavky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Zároveň ide o historicky najväčší rozpočtovaný medziročný rast výdavkov pre tento sektor zdravotníctva. Najväčší podiel na raste zdrojov predstavuje medziročný nárast príjmov od ekonomicky aktívnych osôb, a to o 488 miliónov eur, ako naozaj dôsledok pozitívneho vývoja na trhu práce. Rast výdavkov spolu za výdavky verejného zdravotného poistenia a výdavky rezortu zdravotníctva medzi schváleným rozpočtom v roku 2018 a týmto rozpočtom na rok 2019 predstavuje v hotovostnom vyjadrení vyše 300 miliónov eur, v percentuálnom vyjadrení 6,22 %.
Za účelom rekonštrukcie budov a obnovy technického vybavenia nemocníc sú rozpočtované kapitálové výdavky na rok 2019 na úrovni 100 miliónov eur, čo je opäť historický rekord, na tento rok na podobný účel bolo rozpočtovaných 70 miliónov eur.
Výdavková strana rozpočtu verejnej správy je výrazne ovplyvnená opatreniami v oblasti odmeňovania vo verejnej správe. V zmysle vyhlásenia zástupcov sociálnych partnerov k dohode o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa v štátnej službe a vo verejnej službe na roky 2019 a 2020 sú v rozpočte alokované prostriedky na valorizáciu platov zamestnancov od 1. januára budúceho roku na úrovni 10 %, čiže ten priemerný nárast tarifných platov je 10-percentný. Súčasťou vyhlásenia je aj dohoda na valorizácii od 1. januára 2020 taktiež vo výške 10 %. Z tohto pohľadu si myslím, že je správne a pre verejné financie povzbudzujúce, že máme vlastne vypočítateľný výsledok kolektívneho vyjednávania. Viete, že je to v podstate zvyklá byť dráma do poslednej chvíle v minulých rokoch. Vzhľadom na to, že pôvodný termín parlamentných volieb je jar roku 2020, tak asi chápete, že sme sa radi vyhli kolektívnemu vyjednávaniu a celkom ostrému vyjednávaniu so zbormi tesne pred voľbami a z tohto pohľadu považujeme za dohodu na úrovni 10 a následne 10 % za veľmi, veľmi korektnú.
V návrhu rozpočtu verejnej správy sa premietajú aj dopady novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, čiže nielen štátna správa, odstraňuje sa tak dlhoročný problém nesúladu medzi úrovňou minimálnej mzdy a platovou tarifou pri odmeňovaní vo verejnej službe, k riešeniu ktorého sa zaviazala naša vláda vo svojom programovom vyhlásení.
Tu chcem ešte spomenúť, že v tom celkovom balíku odmeňovania, a budem hovoriť vlastne o dvoch rokoch, o roku 2019 aj 2020, tak ako nás bude zaväzovať aj dohoda s odborármi, ten objem výdavkov do odmeňovania je v celkovej výške v dvojročnom horizonte v sume 2 miliárd eur. To znamená, Slovensko vydá na odmeňovanie zamestnancov štátnej a verejnej správy v najbližších dvoch rokoch oproti báze v roku 2008 o 2 miliardy eur viac. Samozrejme, tu musím podotknúť, že to nie sú len peniaze štátneho rozpočtu, ale aj peniaze samospráv, to znamená aj vyššie územné celky, aj mestá a obce sú zamestnávateľmi zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere v kategórii verejnej správy. Takže ten nárast výdavkov je naozaj, naozaj historicky najvyšší, v dvojročnom horizonte o necelé 2 miliardy eur. V tejto sume, ak by sme to rozdelili obrazne, 1,5 miliardy reprezentujú civilní zamestnanci, a to mám na mysli zamestnancov štátu, verejnú správu, ale aj napríklad zdravotné sestry, ktorým sa plní prísľub navýšenia miezd o 16 % v budúcom roku, justiční úradníci rastú o 24 %, pracovníci finančnej správy na základe zákona, ak ho prijmete, zákon o finančnej správe, by mali rásť o 16 % v priemere. Takisto hovoríme o všetkých ozbrojencoch, policajtoch, vojakoch, príslušníkoch rôznych služieb a ozbrojených colníkoch, tak tam je celková, celkový objem v tom dlhoročnom horizonte pol miliardy eur. Čiže 1,5 miliardy civili, skoro pol miliardy ozbrojenci, dohromady 2 miliardy eur najbližšie dva roky, gratulujem.
Okrem valorizácie platov sa týka rovnako táto valorizácia aj učiteľov, tu nesmieme opomenúť takisto 10-percentný nárast aj v roku 2019, aj ´20 a v rozpočte sú aj zabezpečené finančné prostriedky v sume 10 miliónov eur pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl na realizáciu zvýhodneného odmeňovania začínajúcich učiteľov, a to už je naozaj to opatrenie, ktoré nie je paušálne, nie je krížom cez všetkých zamestnancov školstva, ale bude sa týka hlavne, hlavne mladých a nastupujúcich učiteľov, ktorým sa vlastne zvýšia nástupné platy a ja verím, že to je to najsprávnejšie opatrenie, ktoré má smerovať k tomu, že táto profesia aj vo väčších mestách pritiahne kvalitných ľudí, lebo to je jediný spôsob, akým sa môže zmeniť veľmi nepriaznivý trend kvality, kvality výstupu z procesu školstva, lebo ten ovplyvňujú, samozrejme, učitelia a ich kvalita.
Len dovolím si cynicky poznamenať, že paušálny nárast miezd všetkých existujúcich učiteľov v akomkoľvek veku a s akoukoľvek praxou zásadným spôsobom asi túto kvalitu neovplyvní. Túto kvalitu sú schopní naozaj zásadne ovplyvniť iba noví ľudia, ktorí do školstva prídu, a preto rozhodnutie o posilnení motivácie odmeňovať mladých nastupujúcich učiteľov je, je skutočne správny, správny cieľ a dúfam, že v budúcich rokoch bude odvaha aj otvoriť tému, tému diferenciácie platov podľa životných nákladov, pretože v krajine, kde sú tak veľké regionálne rozdiely, je naozaj pri výkone tohto povolania problém odmeňovania a motivácie, priťahovania správnych ľudí v mestách, ako je Bratislava alebo Košice verzus, verzus ďalšie regióny. Ale toto je téma, ktorá je veľmi citlivá a je v podstate tabu z hľadiska odborárov, takže toto je proste úloha na najbližšie obdobie.
Na oblasť vzdelávania sú v rozpočte verejnej správy na rok 2019 vyčlenené zdroje v objeme celkovo 4 miliardy eur, čo oproti roku 2018 predstavuje nárast o 466 miliónov eur. Do roku 2020 by mali výdavky na túto oblasť dosiahnuť celkovú úroveň 4,3 miliardy eur a na rok 2021 sa rozpočtuje ďalší nárast až na úroveň 4,5 miliardy a počas celého tohto volebného obdobia tak dôjde ku kumulatívnemu nárastu z verejných financií do oblasti vzdelávania o viac ako 2,9 miliardy eur.
Výdavky rezortu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sú zo štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom ´18 rastu o 160 miliónov eur, predovšetkým z dôvodu zapracovania výdavkov kapitoly súvisiacich s pripravenou legislatívnou zmenou, ktorou sa zakotví povinnosť platenia osobitného odvodu obchodnými reťazcami, táto téma je ešte pred vami. Na základe zvýšenia rozpočtových zdrojov kapitoly bude potom možné v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva najmä podporovať odbyt poľnohospodárskych produktov a potravinárskych výrobkov vyrobených v Slovenskej republike a podporiť týmto zvyšovanie ich spotreby a predaja s dôrazom najmä na kvalitu a bezpečnosť.
Presuniem sa k obranným výdavkom. Tie sú na rok 2019 rozpočtované vo výške, opäť historický rekord, 1,73 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu roku ´18 nárast o necelých 600 miliónov eur. Nárast je zaznamenaný najmä pri výdavkoch ministerstva obrany na rozvoj obrany, ktoré sú určené najmä na nákup dopravných prostriedkov a modernizáciu leteckej techniky, vrátane nákupu vrtuľníkov a taktických stíhacích lietadiel. V ďalších rokoch sú rozpočtované výdavky na obranu vo výške 1,8 v roku 2020 a potom je úroveň 1,9 v roku 2021. Pri zachovaní takého rastu by zvyšovanie obranných výdavkov na úroveň 2 % hrubého domáceho produktu bolo dosiahnuté o dva roky skôr, oproti záväzku našej krajiny dosiahnuť túto úroveň v roku ´24. Takže v roku 2020 by sme mohli dosiahnuť úroveň 2 % hrubého domáceho produktu na obranné výdavky.
Návrh rozpočtu reflektuje aj na novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výbory, kde v kapitole rezortu hospodárstva sa rozpočtujú výdavky v sume 40 miliónov eur na podporu zníženia koncovej ceny elektriny pre podniky, pre niektoré podniky v roku 2019.
Výdavky ministerstva práce zo zdrojov štátneho rozpočtu rastú v porovnaní s rokom 2018 o vyše 100 miliónov eur, a to najmä vo výdavkoch na sociálnu inklúziu. Dôvodom nárastu je predovšetkým novelizácia zákonov o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Finančné prostriedky vytvárajú podmienky na zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie pre opatrovateľov v produktívnom veku a pre opatrovateľov poberajúcich dôchodkovú dávku na zvýšenie a na zvýšenie hodinovej mzdy osobnej asistencie. Všetky tieto opatrenia si pamätáte z prijímania zákonov počas tohto roku, ich dopady finančné sú zahrnuté v návrhu rozpočtov. Súčasťou výdavkov sociálnej inklúzie sú aj výdavky na sociálne služby s nárastom o takmer 10 miliónov eur z dôvodu úpravy výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach s podmienenou odkázanosťou.
Presúvame sa na výdavky environmentálneho fondu, tie sú na rok 2019 rozpočtované v celkovej výške 80, skoro 82 miliónov eur, čím rastú v porovnaní so schváleným rozpočtom na tento rok o 55 miliónov eur, teda o vyše 200 %. Prostriedky fondu budú slúžiť na podporu zníženia a znečistenia odpadových vôd, zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z obecných vodovodov, zlepšenie kvality ovzdušia, rozvoj odpadového hospodárstva, ochranu prírody, ako aj na odstraňovanie následkov niektorých havárií.
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase prípravy rozpočtu verejnej správy nebola známa definitívna legislatívna podoba viacerých opatrení, tak ako som už bol spomínal, rozpočtuje sa v kapitole všeobecná pokladničná správa rezerva na riešení vplyvov nových zákonných úprav v objeme cca 400 miliónov eur. Účelom tejto rezervy je kryť vplyvy vyplývajúce najmä z titulu zavedenia napríklad bezplatného stravovania na školách alebo rekreačných šekov, ktoré boli prijaté aj po vrátení prezidentom práve na tejto schôdzi. Môžem povedať, že napríklad z toho, ako sa vyvíja legislatíva v oblasti zavedenia bezplatného stravovania na školách, kde došlo k rozhodnutiu, že tento termín, že sa posúva termín vlastne zavedenia tohto stravovania na základných školách na 1. september, tak môžem avizovať úsporu aj z tejto, z tejto rezervy skoro v objeme 50 miliónov eur.
No a daňový bonus, ten ste mali možnosť počuť prezentovať vlastne včera, hlasovať o ňom budete v utorok. A samozrejme, tá rezerva napríklad zahŕňa aj zníženie sadzby DPH na ubytovanie.
No a ďalšou rezervou v kapitole všeobecná pokladničná správa je rezerva na rok 2019 v objeme 150 miliónov eur, z ktorých časť bola už použitá na zníženie deficitu z -0,1 na úroveň vyrovnaného hospodárenia. Tieto prostriedky primárne sú alokované na možnú potrebu dofinancovania infraštruktúrnych projektov. V podstate kryjú, kryjú isté riziko v čase menšie a menšie realokácie európskych fondov, pretože sme v polčase, čerpanie európskych fondov naozaj zaostáva a z tohto pohľadu nám umožní európska legislatíva realokovať medzi jednotlivými operačnými programami celkom veľké balíky peňazí, no a táto rezerva mala slúžiť na, na časové, akoby časový nesúlad medzi potrebou rezortu dopravy a tou skutočnou alokáciou, no ale v dnešných, keďže, keďže medzi návrhom rozpočtu zo septembra a októbra tohto roku a teraz novembra, decembra tohto roku sa udiali isté rokovania aj v Bruseli, môžme, môžme naozaj konštatovať, že k tej realokácii bezpečne dôjde už začiatkom budúceho roku a rezort dopravy bude mať dostatok finančných prostriedkov na to, aby pokračoval v svojich líniových stavbách.
Dámy a páni, milí kolegovia, verím, že nám všetkým ide o spoločný cieľ a tým je, aby sa našej ekonomike a krajine naozaj darilo, aby krajina prosperovala, aby ľudia v nej žijúci sa mali lepšie a ja pevne verím, že návrh rozpočtu, ktorý predkladám a o ktorého podporu vás týmto žiadam, nás pevne drží na ceste dosiahnuť tento, tento spoločný cieľ. Dúfam, že naša diskusia o zákone roka bude vecná a konštruktívna. Dúfam, že navrhnutý rozpočet v maximálnej viere podporíte a verím, že vyrovnaný rozpočet si nájde podporovateľov aj v radoch opozície.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám v zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade predložil stanovisko k návrhu rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu na roky 2019 s výhľadom do roku 2021.
Stanovisko vychádza zo záverov kontroly nášho úradu vykonanej na ministerstve financií, ktoré podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy navrhuje rozpočet verejnej správy, vrátane štátneho rozpočtu a súhrnných rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušné rozpočtové roky. K formulácii tohto stanoviska využil Najvyšší kontrolný úrad poznatky aj z ďalších kontrol vykonaných v tomto roku, i poznatky z vlastnej analytickej činnosti a dospeli sme k záveru, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky ´19 až ´21 je vypracovaný v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy i príručkou ministerstva financií pre zostavovanie takéhoto rozpočtu. Makroekonomické rámce návrhu vychádzajú z prognózy schválenej výborom pre makroekonomické prognózy. Rast HDP na rok ´19 je prognózovaný vo výške 4,5 %, čo slovenskú ekonomiku radí naďalej k rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám v Európskej únii.
V roku 2019 bude mať zásadný vplyv na ekonomiku Slovenskej republiky export, ktorý bude ovplyvnený najmä nábehom výroby Land Rover Jaguar, aj vývojom vo firme Volkswagen. Prognóza predpokladá pomerne zložitú situáciu na trhu práce z dôvodu nedostatku pracovnej sily, požadovanej kvalite a štruktúre a na druhej strane tlak na rast miezd v súkromnom i verejnom sektore. Prognóza tiež predpokladá, že po dlhšom časovom období miernej inflácie sa táto zrýchli a bude sa pohybovať na úrovni 2,5 %, čo sa prejaví v raste cien tovarov a služieb.
Makroekonomické rámce predloženého návrhu rozpočtu verejnej správy sú v súlade s metodikou ESA 2010, čím je zabezpečený systematický a podrobný opis rozpočtu porovnateľný s účtovným rámcom Európskej únie. Priaznivý ekonomický vývoj v ostatnom období a predpoklad jeho pokračovania aj v ďalšom roku umožňuje pokračovať v konsolidácii verejných financií, čo v praxi má znamenať schodok verejnej správy na úrovni 0,1 hrubého domáceho produktu a je ambíciou, aby v roku 2021 bol dosiahnutý prebytok vo výške 0,2 % HDP. Úroveň hospodárskeho rastu umožňuje, aby sa znižoval aj podiel hrubého dlhu verejnej správy na HDP, čo v roku ´19 bude znamenať, že dlh poklesne pod dolné sankčné pásmo dlhovej brzdy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Treba však mať na pamäti, že kým pomer dlhu k HDP klesá, v absolútnych číslach sa zvyšuje a v tomto roku je hodnota 7 900 eur na jedného obyvateľa.
Rast ekonomiky posledného obdobia sa premieta aj do rastu príjmov verejnej správy, čo umožňovalo ministerstvu financií predložiť rozpočet verejnej správy na rok 2019 takmer vyrovnaný, keď plánovaný schodok predstavoval 97 miliónov. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý sa návrhom rozpočtu verejnej správy zaoberal, požadoval, aby sa rozpočet na rok 2019 predložil ako vyrovnaný, nakoniec aj pán minister o tom už ako predrečník hovoril. Najvyšší kontrolný úrad sa s takouto požadovanou zmenou stotožňuje, veď na reálne možnosti vyrovnaného rozpočtového hospodárenia sme poukazovali už aj v uplynulom období.
Priaznivý ekonomický vývoj premietlo ministerstvo financií aj do parametrov štátneho rozpočtu na rok 2019. Príjmy sa majú medziročne zvýšiť o miliardu 515 miliónov a výdavky o miliardu 680 miliónov eur. Znamená to, že medziročne sa schodok štátneho rozpočtu zvýši o 165 miliónov eur. K problematike projektovaných príjmov a výdavkov sa vyjadrím v ďalšom, tu však zdôrazním, že väčšina našich kontrol ukazuje, že v efektívnom a účelnom hospodárení správcov kapitol a ich podriadených organizácií je dosť priestoru na šetrenie. A tým by aj štátny rozpočet mohol výraznejšie prispieť k vyrovnanému rozpočtovému hospodáreniu verejnej správy, pretože doteraz je to viac zásluha samosprávy a niektorých subjektov verejného záujmu.
Rozpočet taktiež nerieši dlhodobo zaostávajúcu obnovu fixného kapitálu, ktorého tvorba oproti roku poklesne o takmer pol miliardy a kapitálové transfery klesnú viac ako o 300 miliónov eur. Zároveň oceňujem opatrenia kompetentných orgánov najmä ministerstva financií, ktoré umožnili uskutočniť kroky v konsolidačnom úsilí a ktorého výsledkom sú viaceré dobré správy o klesajúcej zadlženosti a o vyrovnanom rozpočtovom hospodárení v budúcich rokoch. Z vyššie uvedených čísiel je možno sa úplne úprimne tešiť, ale na druhej strane ich nemožno preceňovať, veď aj zmena deficitu rozpočtu verejnej správy z 97 miliónov na nulu sa dosiahla jednoduchým škrtom tejto sumy z hodnoty navrhovaných rezerv všeobecnej pokladničnej správy, aj keď, samozrejme, bolo potrebné veľa rokov úsilia, aby sme sa na navrhovaný deficit vo výške necelých 100 miliónov dostali. Tým chcem povedať, že tak ako je dôležité venovať pozornosť zadlženosti a deficitom, rovnako je dôležité, ak ešte nie dôležitejšie, venovať sa aj štruktúre príjmov a výdavkov, od ktorých sa zadlženosť a deficity odvíjajú.
Za posledných osem rokov došlo na príjmovej stránke rozpočtov k značným zmenám. Týka sa to predovšetkým štruktúry daňovej kvóty, daňová kvóta predstavuje všetky druhy daní a odvodov, kde dochádza k presunu zaťaženia smerom k aktivite, daň z príjmu, zisku o zdravotné a sociálne odvody namiesto posilnenia úlohy spotrebných a majetkových daní. Metóda zvýšenia výberu daní cez zdaňované práce je určite jednoduchší nástroj, než hľadať nové a efektívne opatrenia na ďalšie znižovanie únikov na spotrebných daniach, alebo zdaňovanie nehnuteľností cez cenové mapy.
Od roku 2011 podiel daní za tovary a služby na celkovej daňovej kvóte poklesol z 37,4 na 30,8, kým podiel odvodového zaťaženia, ktorý bol v roku 2011 takmer 39 %, má v roku 2019 42 %. Najvyšší kontrolný úrad v tejto súvislosti poukazuje aj na neúmerne časté zmeny v oblasti dane a odvodov. Od roku 2014 každý nový (rečník si odkašľal), pardon, každý nový návrh rozpočtu priniesol so sebou 13 legislatívnych zmien. Často nedostatočne pripravených a nejednoznačných a nekonzistentných s inými legislatívnymi normami, ktoré sa v krátkom čase opäť novelizovali. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontroly na ministerstve vnútra upozorňuje na vznik neplnenia plánovaných nedaňových príjmov, ktoré majú zabezpečiť viaceré subjekty rozpočtu. Ich výška pre rok 2019 je plánovaná na takmer 53 miliónov eur, čo poukazujeme, čo považujeme za nereálne. Jednak preto, že suma je takmer o 9 miliónov vyššia oproti roku ´18, pričom je vysoká pravdepodobnosť, že v roku ´18 nebude naplnený cieľ. Rozhodujúci objem týchto plánovaných príjmov má zabezpečiť ministerstvo vnútra, ktoré však túto úlohu dlhodobo neplní.
Aj prebiehajúca kontrola v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky poukazuje na to, že odvodová povinnosť vo výške dodatočného odvodu 5 miliónov eur zo zisku je zrejme pre rok 2019 splniteľná, ale je riziko, že cena plnenia takejto povinnosti je príliš vysoká. Naša prebiehajúca kontrola ukazuje na celý rad problémov tohto štátneho podniku, ktorému chýbajú zdroje na systematickú obnovu lesa vo všetkých fázach tejto obnovy a nie je možné vylúčiť ani riziko, že snaha dosiahnuť takúto výšku zisku, aby pokryla aj povinnosti dodatočného odvodu, vedie k ťažbe, ktorá môže za určitých okolností byť problematická, necitlivá k životnému prostrediu.
Týmito poznámkami chcem zdôrazniť potrebu dôsledného hodnotenia všetkých dopadov, ktoré navrhované zmeny z daňových a nedaňových príjmov prinesú. Za dôležitú tiež považujem pravidelné hodnotenie zavedených zmien, ktoré by poukázalo na ich vhodnosť aj v dlhšom časovom horizonte.
Takmer každý rok sa v príjmovej časti rozpočtu objavia nové tituly príjmu štátneho rozpočtu. Na rok 2019 takýmito je zdanenie neživotného poistenia, či plánovaný osobitný odvod obchodných reťazcov. Nemožno vylúčiť, že tieto oba kroky sa prejavia v raste cien dotknutých produktov, čo najmä pri poistení môže mať dopad na všetky organizácie verejného sektora. V prípade osobitného odvodu obchodných reťazcov Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na to, že návrh rozpočtu už počíta s takmer 120 miliónmi a ich konkrétnym použitím bez toho, aby právna norma bola v parlamente schválená.
Z problematiky príjmovej časti rozpočtu verejnej správy chcem upriamiť pozornosť na zmenu systému platby štátu za svojich poistencov zo zdravotného poistenia. Ukazuje sa, že tie nožnice medzi poistencami z podnikateľského sektora a poistencami štátu sa roztvárajú, všetko to ale súvisí vlastne s celkovou situáciou v zdravotníctve a z tohto titulu by som chcel poukázať aj na problém dlhu, ktorý váľajú snehové gule, ktorú váľajú pred sebou štátne nemocnice v objeme 760 miliónov záväzkov, z toho po lehote splatnosti 620 miliónov. Aj napriek ústretovému kroku ministerstva financií sa túto snehovú guľu, tieto záväzky nedarí manažmentu ministerstva ani nemocniciam znižovať.
Výdavková časť rozpočtu verejnej správy ukazuje, že oproti roku 2018 rastie hodnota výdavkov o 1 miliardu 327 miliónov, samotný rast ešte nemusí byť negatívnou správou. Dôležitá je štruktúra, dôležitejšia je štruktúra výdavkov verejnej správy, v ktorej naďalej pretrvávajú výdavky na spotrebu pred výdavkami na rozvoj kapitálu, vrátane sociálneho. Zatiaľ nevidno podstatné znižovanie výdavkov, ktoré predpokladá proces revízie výdavkov, pretože opatrenia sa neplnia, alebo iba čiastočne. Naďalej rastú výdavky na tovary a služby, a to aj napriek projektu ESO, vysokej miere elektronizácie, ktorá by mala obmedziť výdavky na spotrebný tovar. Najviac budú v roku 2019 rásť výdavky v rezorte obrany, životného prostredia a rezervy vo VPS, vo všeobecnej pokladničnej správe. Aj keď každý rozpočtový rok sú projektované rezervy rôzneho objemu a druhu, objem rozpočtovaných rezerv vo výške 1,2 miliardy nesvedčí o koncepčnej tvorbe rôznych projektov, ktoré sa plánujú zabezpečiť z tejto rezervy.
Okrem rezerv na výdavky, ktoré plynú zo zákonných vplyvov na bezplatné stravovanie, rekreačné šeky, chcem upozorniť na neprehľadný proces vytvárania a nakladania s rezervou na významné investície, ktoré už viac rokov sa opakuje.
Objemovo najvyšší medziročný nárast výdavkov sa plánuje v rezorte obrany. Viac ako 580 miliónov eur. Už v minulom období kontrola poukázala na nedostatočné zvládnutie plánovaných výdavkov a je nevyhnutné venovať patričnú pozornosť tomuto procesu. Na druhej strane prebiehajúca kontrola Najvyššieho kontrolného úradu v tomto rezorte poukazuje na viaceré problémy spojené s výdavkami, kde možno vysloviť určité pochybnosti, ich väzby na priority a medzinárodné záväzky našej armády. Pri pohľade na štruktúru výdavkov preto by malo byť zrejmé, aké sú priority na dané obdobie. Tieto priority by mali vyjadrovať strategické ciele, ktoré sa prostredníctvom rozpočtu majú dosahovať. Podľa našich zistení v Slovenskej republike existuje viac ako 300 odvetvových a prierezových stratégií, ktoré sú parciálne, často nie sú vzájomne previazané a ani sa nedopĺňajú, spravidla nie sú monitorované a často v nich chýbajú cieľové výsledkové indikátory. V tejto situácii je riziko, že rozpočtovou prioritou sa stane aj to, čo v skutočnosti ani prioritou nie je a na druhej strane skutočné priority nie sú v rozpočtoch zabezpečované.
Ako príklad môžem uviesť problematiku výskumu a vývoja. O tom, že veda a výskum našou prioritou nepochybne je, nikto nepochybuje. Politika výskumu a vývoja nie je v súčasnosti zastrešená žiadnym komplexným strategickým dokumentom. Za obdobie rokov 7 až 17 bolo pre túto oblasť prijatých 14 strategických dokumentov, z ktorých sa zrealizovala necelá polovica. Objem finančných prostriedkov, ktoré Slovenská republika vynakladá na vedu a výskum, je v pomere k hrubému domácemu produktu jedným z najnižších spomedzi krajín Európskej únie, a to v celom sledovanom období.
Návrh štátneho rozpočtu na rok ´19 počíta s poklesom výdavkov takmer o 10 %, čo znamená, že takáto nelichotivá situácia Slovenska v oblasti vedy a výskumu sa zrejme ani v budúcnosti nezmení. Ani vzdelávanie sa z hľadiska rozpočtu nejaví takou prioritou, ako sa zdôrazňuje. Rozpočtové výdavky pre rozpočtové a príspevkové organizácie pôsobiace v regionálnom školstve s vysokou pravdepodobnosťou nepokryjú finančné potreby daných organizácií v plnom rozsahu. Ich rozsah je nižší ako napríklad v roku 2017 a je predpoklad, že v priebehu roka bude potrebné tieto prostriedky zase navyšovať, čo opätovne robí rozpočet nestabilný a nesvedčí to o vysokej kvalite tohto procesu. Štúdia, ktorú sme tento rok spracovali ako podklad pre budúcu kontrolu, ukazuje na mnohé závažné problémy v plnení povinností, ktoré z množstva zákonov vyplývajú vyšším územným celkom a obciam.
V prípade VÚC sa javí problém zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a mestá, na obce a vyššie územné celky. Štúdia poukazuje na riziko v uhrádzaní niektorých výdavkov za prenesený výkon, ktoré by mal uhrádzať štát, napríklad zdravotníctvo či sociálne služby. Naším názorom je potreba revízie tohto zákona, ktorá sa javí ako nevyhnutná v tomto procese.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení pán minister, stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu verejnej správy, štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí a vyšších územných celkov a ostatných subjektov verejnej správy máte k dispozícii. Sú v tom zvýraznené pozitíva i riziká spojené s príjmami a výdavkami, ktoré sme identifikovali počas našej práce. Je jasné, že nie všetky potreby rezortov je možné uspokojiť v plnej miere ani v období pozitívneho ekonomického vývoja. Preto je naďalej aktuálna cesta zodpovedného prístupu k požiadavkám na zdroje, ich efektívne a hospodárne využívanie, pretože väčšina subjektov verejnej správy má v dodržiavaní týchto princípov ešte značné rezervy. Som presvedčený, že aj Najvyšší kontrolný úrad svojou kontrolnou činnosťou a prezentáciou časti jej výsledkov aj v tomto stanovisku napomáha, aby po ceste efektívnosti a účelného využívania kráčalo čo najviac zodpovedných za tvorbu a použitie predkladaných rozpočtov.
Na základe vyššie uvedených stanovísk Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy, návrh štátneho rozpočtu a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2019 sú zostavené v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh je v súlade s právom Európskych spoločenstiev i právom Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad preto nemá zásadné pripomienky k týmto súladovým aspektom predloženého rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť.