38. schôdza

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, cieľom novely zákona č. 36/2005, to je zákon o rodine, je zlepšenie ochrany práv detí na život v tradičnej heterosexuálnej rodine. Chceme rozšíriť zákonné požiadavky pre všetky osoby, ktoré majú záujem vziať si dieťa do osobnej starostlivosti, o požiadavku vylúčenia homosexuálnej, pedofilnej alebo zoofilnej orientácie a vytvoriť garanciu, že deti neskončia v zákonnej starostlivosti u vyslovene prejavených teda homosexuálov, pedofilov alebo zoofilov, čím by bol ohrozený ich ďalší mravný a zdravotný vývoj.
Viac by som uviedol v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystupujem v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Z formálnoprávnej stránky zákon spĺňa požiadavky.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, cieľom tejto novely zákona o rodine, ako som uviedol, je zlepšenie ochrany práv detí na život v tradičnej rodine a zabránenie tomu, aby adoptované alebo osvojené deti skončili v rukách homosexuálnych, zoofilných alebo teda pedofilných párov.
Je tradičné a evidentné, že základnou bunkou alebo stavebným kameňom spoločnosti už po tisícročia je rodina. Rodina založená ideálne na manželstve, to znamená na manželstve muža a ženy, ktorí majú, ak Pán Boh dá, v šťastnom prípade aj svoje vlastné biologické deti. Samotné manželstvo má dva, dve také primárne poslania. Prvým poslaním je, samozrejme, také, taký subjektívny pohľad na manželstvo, to znamená budovanie si vzťahu, láskyplného vzťahu, trvácneho vzťahu medzi samotnými manželmi, a potom je tam taký, taký širší pohľad, a to je vybudovanie si vlastnej rodiny, splodenie vlastných detí, ktoré by títo biologickí rodičia vychovávali. To znamená, že úplne ideálnym stavebným prvkom každej civilizovanej a slušnej spoločnosti je, keď trvácne a stabilné, verné manželské páry vychovávajú svoje vlastné biologické deti.
Žiaľ, nie vždy sa tento ideálny scenár podarí naplniť, pretože, pretože nie vždy je osud teda taký zhovievavý a mnohé deti končia často osirelé, zavrhnuté, opustené, odvrhnuté a ich vlastní rodičia ich nechcú alebo sa k nim nepriznávajú a tieto deti sú odkázané na buď teda inštitucionalizovanú starostlivosť zo strany štátu, alebo na nejakú náhradnú starostlivosť zo strany akýchsi náhradných rodičov.
V zmysle v súčasnosti platnej legislatívy je možné zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, do pestúnskej starostlivosti, do poručníctva, opatrovníctva alebo do formálne plnohodnotného osvojenia novými rodičmi. Tieto, tieto formálne akty majú, samozrejme, nejaké zákonné požiadavky, úplne prirodzeným a prvotným, prvotnou požiadavkou, podmienkou je, že tí noví rodičia, noví opatrovníci musia byť spôsobilí, samozrejme, na právne úkony a mať nejaké osobnostné, zdravotné a morálne predpoklady, ale chýba tam explicitná definícia toho, že by nemali mať nejakú, nejakú netradičnú sexuálnu orientáciu, resp. že by mali mať heterosexuálnu orientáciu.
To znamená, že v súčasnosti, kedy tradičná rodina podlieha naozaj obliehaniu zo strany liberálov a rôznych, rôznych voľnomyšlienkarov, ktorí tvrdia, že všetko je iba relatívne a všetko je si so všetkým rovné, sa môže veľmi skoro stať aj na území Slovenskej republiky, že nejaké deti skončia v rukách či už homosexuálov, pedofilov, alebo dokonca aj zoofilov. Myslím si, že je evidentné, že deti, ktoré by vyrastali v takejto, v takejto rodine, v takomto spoločenstve, by mali narušený obraz o svete, narušené predstavy o zdravom vzťahu, takisto by aj ťažšie nadväzovali štandardné vzťahy a ako je zrejmé aj z mnohých prípadov, u takýchto detí je oveľa väčšia tendencia, že by podliehali poruchám napríklad aj rodovej identity, že by sa sami nedokázali identifikovať, akého vlastne pohlavia sú, a ich život by sa mohol obrátiť naruby.
Preto v rámci zlepšenia ochrany detí pred týmito negatívnymi vplyvmi navrhujeme v legislatívnom znení zákona o rodine rozšíriť podmienky na žiadateľov o prevzatie do akejkoľvek starostlivosti o podmienku vylúčenia homosexuálnej, pedofilnej alebo teda zoofilnej orientácie žiadateľa, respektíve žiadateľov. Takéto splnenie podmienky by bolo automaticky považované za splnené v prípade, ak by tí žiadatelia boli v manželskom zväzku, či už v aktuálnom v súčasnosti platnom manželskom zväzku, alebo v minulosti by boli v nejakom manželskom zväzku, kedy sa predpokladá, aj keď to, samozrejme, nie je vylúčené, ale predpokladá sa, že majú teda heterosexuálnu orientáciu. Alebo v prípade, ak sú žiadatelia jednotlivci, lebo aj takí sa nájdu, tak tí by museli, museli podstúpiť psychologické alebo sexuologické posudzovanie.
Tento návrh zákona, hoci mnohí budú argumentovať, že je v rozpore s nejakými právami a je diskriminačný, v skutočnosti vôbec nie je diskriminačný a nie je v rozpore s ničím, dokonca samotná Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 1 definuje manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, pričom na túto definíciu nadväzuje, nadväzuje čl. I.3 základných zásad v zákone o rodine, kde sa uvádza, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Čiže vylúčenie homosexuálov, pedofilov a zoofilov spomedzi žiadateľov o prijatie dieťaťa do nejakej formy zákonnej starostlivosti je preto úplne legitímne a len potvrdzuje všeobecne platné zásady morálky, ktoré sú akceptované v súčasnosti v Slovenskej republike.
Takisto nemožno hovoriť ani o nejakom popieraní základných ľudských práv, pretože, pretože neexistuje niečo také, ako je základné ľudské právo na dieťa. Dieťa je možno nejakým požehnaním, možno nejakou výsadou pre tých, ktorým je to dopriate, ale určite nie je základným ľudským právom.
Tento návrh, tento návrh nie je namierený proti niečomu, nie je namierený ani proti homosexuálom, ani proti, proti iným ľuďom, je o ochrane tradičnej rodiny, ktorá skutočne podlieha v poslednom období, ako som povedal, obliehaniu zo všetkých strán a pokusom o jej relativizovanie a podkopávanie, podmínovávanie, a my musíme ísť do jednoducho protiútoku, aby sme tradičnú rodinu ako takú do budúcna ochránili.
Ak niekto argumentuje tým, že tento návrh je diskriminačný voči homosexuálom, tak ja musím len povedať to, že ja neurážam ani homosexuálov, ani sa nesnažím vyvolávať nejakú nenávisť, ani nič podobné, len jednoducho si nemyslím, že všetci majú v spoločnosti právo na všetko, pretože aj takéto ponímanie práva spoločnosti je veľmi, veľmi, doslova nebezpečné. Takisto ako človek, ktorý je napríklad slepý, či už od narodenia, alebo dočasne oslepnutý, nemôže logicky viesť motorové vozidlo a nie je to diskriminácia, nie je to ani nejaké popieranie jeho, jeho ľudských práv, takisto si nemyslím, že je správne, aby neheterosexuálne páry vychovávali do budúcna deti. Čiže v zmysle, v zmysle ochrany tradičnej rodiny, ochrany práv detí pred aj sexuálnym zneužívaním, aj nemravnou, nemorálnou výchovou vás teda prosíme o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika je jedným zo šiestich štátov Európskej únie, ktorá do dnešného dňa neumožňuje ani manželstvá, ani registrované partnerstvá sexuálnych deviantov, tzv. homosexuálov, a ja hovorím, vďaka Pánu Bohu. Vďaka Pánu Bohu, ja aj moji kolegovia z Ľudovej strany Naše Slovensko sme na to patrične hrdí.
Sme hrdí na to, že aj napriek tomu, že naša republika je sústavne vystavovaná tlaku zo strany rôznych liberálnych politikov, domácich a zahraničných mimovládok a dokonca aj cudzích ambasád, doteraz sme v tejto oblasti neupustili od poňatia toho, čo je normálne a čo je úchylné, čo je dobré a čo zlé. Sme teda hrdí na to, že sme na Slovensku ešte stále nezradili aspoň v tejto otázke tradičnú kresťanskú morálku a mravnosť a hodnoty, na ktorých je postavený náš štát a donedávna aj celá Európa.
A keď hovorím donedávna, mám na mysli to, že na západe Európy jednotlivé členské štáty Európskej únie rad za radom strácajú zdravý rozum, prevracajú tradičné hodnoty a vyhlasujú za normálne, či dokonca žiaduce to, čo bolo po stáročia považované za ohavnosť a nemorálnosť. A bohužiaľ, tento trend už nie je len na západe, ale už aj v niektorých slovanských krajinách, v Česku, Chorvátsku, či u našich južných susedov v Maďarsku, kde už tiež legálne existujú tzv. registrované partnerstvá homosexuálov, nehovoriac o tom, že v polovici členských štátov Európskej únie už umožňujú dokonca aj adopcie detí homosexuálnymi pármi.
Našťastie, my na Slovensku ešte stále držíme líniu, tú líniu, ktorú tento bezbrehý liberalizmus, pred ktorým nás varoval už v 19. storočí Ľudovít Štúr, nikdy nesmie prekročiť. Nebudem tu teraz hovoriť o tom, prečo my z Ľudovej strany Naše Slovensko, ale nielen my, ale každý človek so zdravým rozumom, neskazeným zdravým rozumom, považuje homosexualitu za úchylku a zvrhlosť a tradičnú rodinu založenú na vzťahu medzi mužom a ženou za jediný žiaduci model usporiadania slušnej spoločnosti. Nebudem tu tiež hovoriť o tom, prečo je absolútne neprijateľné a pre zdravý vývoj detí nebezpečné, aby boli akýmkoľvek spôsobom vychovávané sexuálnymi deviantmi. Toto všetko je úplná samozrejmosť, zaznelo to aj v úvodnom slove pána poslanca Uhríka a budú o tom hovoriť aj moji ďalší kolegovia.
Chcem skôr hovoriť o tom, prečo je dôležité, aby sme čím skôr prijali také legislatívne opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby homosexuálna loby na Slovensku jedného dňa triumfovala. A súčasťou týchto opatrení je aj náš návrh novely zákona o rodine, ktorá explicitne a jednoznačne vylučuje sexuálnych deviantov z možnosti vychovávať a starať sa o deti a vytvárať tak jasnú hranicu medzi tým, čo je normálne, správne a žiaduce, a tým, čo v záujme vlastnej budúcnosti nesmieme nikdy dopustiť.
Ak si niekto myslí, že tieto otázky u nás netreba otvárať, že tu žiadna hrozba pre tradičnú rodinu neexistuje, že tu takúto hrozbu nemáme, tak sa treba pozrieť na to, čo sa deje dnes na západe či u našich susedov. Áno, ešte stále tu nemáme manželstvá ani registrované partnerstvá homosexuálov. Tento stav sa však môže veľmi rýchlo zmeniť, pretože na Slovensku sú aj dnes politické sily tak vo vláde, ako aj štandardnej opozícii, ktoré otvorene propagujú a podporujú agendu týchto deviantov.
Začnem pri súčasnej vláde vedenej sociálnymi demokratmi zo SMER-u. Keď si pozrieme európske štáty, ktoré umožňujú registrované partnerstvá homosexuálov, zistíme, že tieto boli zákonom schválené takmer vždy v štátoch, v ktorých boli v tom čase pri moci sociálni demokrati. Platí to o Českej republike, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku a mnohých ďalších európskych štátoch. Tu všade túto homoagendu pretláčali aj pretlačili sociálnodemokratické strany. A bolo by omylom myslieť si, že sociálni demokrati na Slovensku sú iní. To, že dnes túto agendu oficiálne nepodporujú, je v zásade len preto, že si to neželajú slovenskí občania, ich voliči, ktorí od nich očakávajú riešenie celkom iných problémov. Ak by sa to, nedajboh, zmenilo, ak by aj ľudia na Slovensku stratili morálny a hodnotový kompas, ktorý im doteraz zostal, zajtra hlasujú sociálni demokrati zo SMER-u v prospech homosexuálov, rovnako ako kovaní liberáli zo strany Sloboda a Solidarita.
A to netvrdím ja, ale samotní zástupcovia SMER-u. Napríklad Ján Richter, minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý ešte v júni 2012 vyhlásil, že jeho strana nemá s homosexualitou programový problém, ale, citujem, "vzhľadom na sociálnu, ekonomickú situáciu Slovenska sú stanovené iné priority". A podobne sa vyjadril svojho času aj smerácky poslanec Ľuboš Blaha, mimochodom, jeden z účastníkov aj tohtoročného Dúhového pochodu úchylov v Bratislave, ktorý ešte v roku 2012 na portáli jetotak.sk napísal, že registrované partnerstvá nepovolili aj preto, že voliči SMER-u by zmenu zatiaľ neprijali a spoločnosť je v mnohom netolerantná.
Taktiež sám bývalý predseda vlády Robert Fico sa vyjadril pred referendom o rodine vo februári 2015 o homosexuáloch a iných duševne chorých ľuďoch so sexuálnymi úchylkami nasledovne, citujem: "Dovoľte mi povedať, že napriek schválenej novelizácii Ústavy Slovenskej republiky, kde sme zakotvili určitú charakteristiku manželstva, že tento dodatok ústavy nebráni tomu a nemôže brániť tomu, aby verejné inštitúcie riešili praktické problémy párov rovnakého pohlavia. Mám na mysli napríklad ich prístup k informáciám zdravotníckeho charakteru, dedenie a mnohé ďalšie, ktorými inak orientovaní ľudia na Slovensku žijú. Nemôžme sa pred touto realitou zatvárať, našou povinnosťou je uľahčiť im niektoré praktické veci v živote." Koniec citátu.
Inými slovami, SMER s presadzovaním požiadaviek homosexuálov nemá žiaden ideologický problém. To, že ešte dnes nie sú registrované partnerstvá pre túto vládu prioritou, ale neznamená, že už dnes ju rôznou formou nepodporuje. Uvediem niekoľko príkladov. Už dnes pri vláde Slovenskej republiky existuje tzv. výbor pre práva lesieb, gayov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb a to ako súčasť Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Tento výbor vznikol v roku 2013 a to práve v čase, keď spomínanej rade predsedal minister zahraničných vecí za SMER Miroslav Lajčák. Ten sa svojho času vyjadril, že mu nevyhovuje konzervativizmus Slovenska v tejto oblasti.
Predsedom tohto výboru pre práva deviantov je dnes sám minister spravodlivosti Gábor Gál a jeho členmi zástupcovia rôznych mimovládok, napríklad ako Transfúzia, Možnosť voľby, Občan, demokracia a zodpovednosť, Queer Leaders Forum a podobne, ktoré sa netaja tým, že medzi ich finančnými donormi je aj známa Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti.
Druhý príklad. Ministerstvo kultúry; zdôrazňujem; Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pod vedením smeráckej ministerky Ľubice Laššákovej podporilo sumou 13 500 eur z našich daní usporiadanie tohtoročného Dúhového pochodu úchylov v Bratislave a ďalších 25 000 eur dalo na filmový festival úchylov, tzv. Filmový festival inakosti. Toto je, dámy a páni, kultúra v podaní SMER-u.
Tretí príklad. Súčasná vláda finančne podporuje prostredníctvom ministerstva spravodlivosti vedeného nominantami MOST-u – HÍD mimovládky presadzujúce homoagendu. Bola to totiž práve ministerka spravodlivosti, dnes už bývalá ministerka z MOST-u – HÍD, Lucia Žitňanská, ktorá schválila v roku 2017 tri dotácie pre Iniciatívu Inakosť a Queer Leaders Forum v celkovej sume viac ako 80 000 eur. A v tomto trende pokračoval v tomto roku aj nový minister spravodlivosti Gábor Gál. No čo je zaujímavé, pokiaľ ide o dnes už bývalú ministerku a súčasnú poslankyňu Žitňanskú, táto mala blízko dokonca aj k súčasným opozičným stranám, ktoré si do svojho názvu dali slovo kresťanské, no politické kroky ich nominantov svedčili o pravom opaku. Lucia Žitňanská totiž bola pôvodne – pre tých, ktorí zabudli, im to pripomeniem – štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti nominovanou Kresťanskodemokratickým hnutím a neskôr opakovane ministerkou spravodlivosti za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu – Demokratickú stranu, teda známejšiu pod skratkou SDKÚ – DS.
Ak by to SMER skutočne myslel s odporom v homoagende vážne, tak by nečakal na to, kým pani Žitňanská podá demisiu, ale sám by ju už predtým dávno odvolal, čo sa však nestalo. Rovnako tak tolerujú vo funkcii aj súčasného ministra spravodlivosti Gábora Gála, ktorý, ako som už povedal, aj v tomto roku dotáciou prispel na aktivity homosexuálnej mimovládky. Ako potom môžme veriť tomu, že SMER – sociálna demokracia je zárukou ochrany tradičnej rodiny, keď toleruje, že ministri tejto vlády zo štátnych peňazí financujú aktivity sexuálnych deviantov? Ako im môžme veriť, keď do europarlamentu posielajú reprezentovať svoju stranu Moniku Beňovú, ktorá sa pravidelne zúčastňuje tzv. Dúhových pochodov, či keď na primátora Bratislavy v minulosti presadili Milana Ftáčnika, ktorý rovnako ako Beňová navštevuje tieto pochody hanby? A netreba pritom zabúdať ani na to, že to bol práve poslanec za dnes už neexistujúcu Stranu demokratickej ľavice, ktorá sa neskôr stala súčasťou SMER-u, Milan Ištván, ktorý koncom roku 2001 predložil poslanecký návrh zákona o životnom partnerstve osôb rovnakého pohlavia.
No ešte otvorenejšie presadzujú túto agendu liberáli z SaS, ktorí by sa radi videli vo vláde namiesto sociálnych demokratov zo SMER-u. Napokon to, že homosexuálna loby sa nevzdáva svojich šialených nápadov ani dnes a má svojich agentov aj v tomto parlamente, dokazuje aj fakt, že aj v tomto roku sme tu mali pokus o presadenie prvého kroku všetkých stúpencov homoagendy – registrovaných partnerstiev, ktorých zavedenie navrhovali tu prítomní liberáli z SaS, a to nie po prvýkrát. Samozrejme, na oklamanie hlúpych pod iným názvom a s rozšírením aj na heterosexuálne páry, ktoré nechcú žiť v manželstve, ale pritom chcú používať jeho výhody v spoločnosti.
Už v rozprave k tomuto šialenému nápadu naši poslanci rad za radom demaskovali tento návrh ako prvý krok k tomu, aby sme tu raz mali aj tzv. homosexuálne manželstvá, napokon aj adopcie detí homosexuálmi. A hoci tento návrh liberálov neprešiel, neznamená to, že dnes nehrozí, že by si ich deti adoptovali či inak vychovávali sexuálni devianti. Súčasný zákon o rodine totiž nijakým spôsobom negarantuje, že pestúnom, poručníkom, opatrovníkom či osvojiteľom bude výhradne osoba s heterosexuálnou orientáciou. A práve preto dnes prichádzame s návrhom zákona o rodine, v ktorej explicitne vylúčime z možnosti mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, byť pestúnom, poručníkom, opatrovníkom či osvojiteľom osobe, u ktorej nie je vylúčená homosexuálna, pedofilná alebo zoofilná sexuálna orientácia.
Panie poslankyne, páni poslanci, náš návrh novely zákona o rodine, ako ste mali možnosť počuť, prichádza práve v čase, keď v tomto parlamente majú väčšinu strany, ktoré nemajú úctu k tradičným hodnotám, keď v tomto parlamente majú väčšinu strany, ktoré nemajú ani úctu k tradičnej rodine. Strany z vládnej koalície, ale aj z tzv. štandardnej opozície, ktoré sa neštítia podporovať – či v uliciach, alebo peniazmi – zvrhlosť a dekadenciu najhrubšieho zrna podporovať. A práve preto je mimoriadne dôležité prijať také zákony, ktoré sa proti tejto zvrhlosti a dekadencii stavajú a k nim nepochybne patrí aj naša novela zákona o rodine.
My hovoríme na rovinu, že pokiaľ ide o nás, Ľudovú stranu Naše Slovensko, my v základných otázkach rodiny nikdy neustúpime. Pre nás bude vždy manželstvo len manželstvo medzi mužom a ženou, pre nás môžu mať štátnu podporu a uznanie len manželské zväzky a nie žiadne registrované partnerstvá, tobôž nie registrované partnerstvá homosexuálov a iných úchylov. A preto nás, pre nás si nebudú môcť nikdy adoptovať deti tí, ktorí to majú v hlave popletené, ale len tí ľudia, ktorí sú, majú výlučne normálnu heterosexuálnu orientáciu. Aj keby sme mali byť posledným štátom v Európe, aj keby sme mali byť posledným štátom na svete, aj keby sa celý svet okolo nás zbláznil, Slovensko musí zostať normálne, Slovensko nesmie nastúpiť na cestu ustupovania sexuálnym deviantom, na cestu vedúcu do pekla.
Ďakujem.

=====