38. schôdza

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Heger. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Na úvod, rozumiem tomu, že pani ministerka tu nemôže byť, čo je na druhej strane škoda, pretože mal som tu pár otázok na pani ministerku, ktoré, predpokladám, že pán minister mi nebude vedieť odpovedať, prirodzene, keďže nie je v tejto oblasti doma, prirodzene.
Ja chápem tento zákon, teda aspoň podľa aj sprievodných komentárov predkladateľov, ale aj predsedu strany SNS pána Danka, ako zákon, ktorý má ako keby kompenzovať alebo, teda respektíve dopĺňať ten boj proti obchodným reťazcom, pretože mali sme tu vlastne zákon o dani, ktorý tu je ešte v druhom čítaní, a kolega to predo mnou spomínal, je na konci schôdze a vlastne tento zákon plus zákon o cenách sú ďalšie dodatočne ako keby náboje na to, ako teraz ideme pritlačiť tie obchodné reťazce.
A ja by som sa teda veľmi chcel konkrétne opýtať, lebo ak tento zákon máme považovať za takú tú spásu toho, že teraz ideme vyriešiť pomoc tým potravinárom, a ja sa stotožňujem s tým, že potravinárom treba pomôcť, lebo naozaj ten potravinársky priemysel každým rokom ide na Slovensku dole vodou, tie čísla sú čím ďalej tým horšie, počet potravinárov klesá a podobne a je veľmi dôležité vedieť zidentifikovať, kde je koreň problému a vedieť ho samozrejme riešiť. Videli sme, že ten prvý zákon bol nesprávny. A to ešte volím, myslím si, že korektné slovo, pretože v konečnom dôsledku naozaj samotným potravinárom nijako nepomôže, respektíve prenesie celú ťarchu na ľudí a hlavne nízkopríjmových, pretože budú zaťažení zvýšenými cenami. A to vieme, že sa to prenesie na 100 %, pretože história to ukázala a vypočítal to niekoľkokrát aj Inštitút finančnej politiky v minulosti a že takýto pass true do ceny je vždy úplný.
Ale keďže toto má byť teda pomoc potravinárom, tak ja by som sa teda chcel opýtať, že nejakú kvantifikáciu. A čítal som dôvodovú správu, vidím zákon, ktorý je teda na novo napísaný, a nedá sa tam úplne identifikovať priamo v zákone, že čo je nové a čo nie je, iba keď si to človek podrobne prečíta, ale tá kvantifikácia, že teda ktoré sú tie opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku tým potravinárom pomôžu, mi tam evidentne chýba. Keď som si pozrel dôvodovú správu, tak jedinú kvantifikáciu, ktorú som našiel, bolo, že bude vyšší výber pokút. V prvom roku 2019 600-tisíc a potom v ďalšom roku milión dvesto a ďalšie. Ako ak toto má byť jediná kvantifikácia tohto zákona, že budeme vyberať vyššie pokuty, tak si začínam pochybovať o účele tohto zákona, pretože cieľom zákona by nemalo byť vyberanie pokút. Až ma to, pravdu povediac, až ma to zaskočilo, keď som si uvedomil, že vlastne jediná kvantifikácia sú tam tie pokuty. Hovorím si, však zákony sa nerobia preto, aby sme ľudí pokutovali, ale preto, aby sme napravili veci do pôvodného a teda do správneho stavu. A ak očakáva predkladateľ zákona, že teda ten stav sa nebude napĺňať a kvôli tomu vystúpia pokuty, tak už to prvé mi ako vyvoláva veľké otázniky a hovorím si, že či toto opatrenie naozaj má byť opatrením, ktoré má iniciovať nejaké nové a zdravé správanie na trhu alebo len vybratie viacej peňazí. A musím povedať, že tie peniaze nie sú ani nejaké veľké čiastky, 1,2 mil. eur, za to určite potravinárom nijako nepomôžeme. O to viac, že sú to pokuty a je to priamy príjem do štátneho rozpočtu. Takže toto je prvá vec, ktorá ma tam nejakým spôsobom prekvapila, a čakal som teda tú kvantifikáciu, kde by sa povedalo, pozrite sa, vstupujeme, otvárame tento zákon a teraz zavádzame takéto opatrenie s dopadom na potravinárov, pozitívnym, takýmto. Toto spôsobí, takto sa im reálne pomôže. Rečí je tam pomerne dosť, ale poznáme to staré známe, že papier znesie všetko, a preto by som očakával nejakú konkrétnu teda tú kvantifikáciu, ktorú tam nevidím.
Taktiež pán predseda Národnej rady spomenul v relácii, keď som to pozeral, práve ma to zaujímalo, že čo bude tá argumentácia, a spomenul, že sa ruší zalistovanie. Ale teda ako veľmi ma prekvapila tá informácia, lebo to zalistovanie sa zrušilo už v roku 2012 tým zákonom, čiže nijaké zalistovanie sa neruší, lebo to už je zrušené. Poplatok za zalistovanie už je dávno zrušený. Tá existencia tu nie je, čiže žiť v nejakých mýtoch mi príde opäť neprimerané. A o to viac by som očakával aj v komunikácii, ak teda naozaj tento zákon má byť jednou z tých troch nôh spásy podpory potravinárom, tak by som chcel vidieť konkrétne vyšpecifikované, že kde teda tá spása sa v tom konkrétnom nachádza.
A o to viac, o to viac, keď som dostal podnet od potravinárov, ktorí sami poukázali, potravinári poukázali na nedostatky tohto zákona. Spomeniem jednu oblasť, na ktorú poukázali samotní potravinári. Totižto deje sa to, že dnes obchodné reťazce nakúpia od potravinárov tovar, ktorý idú ponúknuť do akcie. A tá akcia beží povedzme, dva týždne. A po správnosti, a ja som za to, aby boli férove nastavené tieto podmienky medzi dodávateľom a odberateľom, čo je vždycky ťažké, pretože obchodníci sú ľudia vynaliezaví, však sú to obchodníci a vždy vedia, ako keby nájsť takú nejakú tú skulinku. A momentálne tak, že teda podľa informácií, ktoré mám od potravinárov, že oni nakúpia nejaký druh potraviny, ktorý idú dať do akcie, a nakúpia ho v určitom objeme. Tá akcia beží dva týždne a keď skončí a im ostanú ešte tie potraviny, tak ho predávajú za vyššiu cenu, ale oni nakúpili celý objem za automaticky nižšiu cenu, lebo tá potravina išla do akcie. Čiže prirodzene oni prídu za potravinármi a poviem, vymyslím si, produkt x ideme dať do akcie, ideme ho dať s nižšou cenou, tak, prosím ťa, vyjdi nám v ústrety, aj ty nám daj nižšiu nákupnú cenu. Tak dobre, však teda ideme do akcie, okej, dávame nižšiu kúpnu cenu, ale nakúpi, povedzme, tisíc kusov toho daného produktu a predá sa v akcii len päťsto, ale on kúpil tisíc kusov za zníženú cenu a tých zvyšných päťsto predá už za vyššiu cenu. Automaticky teda ten predajca má na tom vyšší profit. A toto môžeme považovať za ako keby také nekalé, ak ho do toho núti pravidelne. Čiže a na toto poukazujú potravinári, podľa mňa toto by malo byť, ak to naozaj tak je, ale to by vedeli lepšie zodpovedať ľudia, ktorí sú v tomto fachu doma, že či tam k takémuto správaniu prichádza. Ak áno, tak by to trebalo korigovať a stačí to korigovať veľmi jednoducho, že sa vykáže množstvo, ktoré bolo v tej akcii predané, a to bude s tou zvýhodnenou cenou, akékoľvek iné množstvo nemá prečo s tou zvýhodnenou cenou byť. Myslím si, že toto je férové. Ale teda toto ten zákon opomína. Toto bude jedna z vecí, ktorú určite budem konzultovať aj s ministerstvom a bude ma zaujímať ich názor na tento podnet, ktorý sa ku mne dostal.
Taktiež je tu vec, ktorú si musíme uvedomiť, a to je, že v minulosti to bolo, aj keď sa udialo, povedzme, zákaz zalistovania a podobne, tak ten obchodník vždy bude hľadať nejaký spôsob ako si kompenzovať svoje náklady. A hľadať, byť takým tým spravodlivým sudcom, je veľmi ťažké, pretože treba zohľadniť naozaj všetky faktory, ktoré do toho podnikania vstupujú, a myslieť si, že to sa len jednoduchým takýmto zákonom úplne vyrieši, vidíme, že tá skúsenosť toho prvého zákona ukázala, že sa tam vytvorili ďalšie neprimerané ako keby situácie, alebo teda situácie, v ktorých sa môže vyskytnúť neprimerané správanie. A môžme uvažovať, či z jednej alebo druhej strany, ale povedzme zo strany obchodných reťazcov, ktoré tlačia tých potravinárov do možno nejakých situácií, v ktorých by nechceli byť. A ďalšia vec je, že taká neprimeraná podmienka je, že ak sa aj siahne na nejaké obmedzenie, tak automaticky... Totižto ešte takto to poviem, obchodné reťazce alebo vôbec obchodníci, si dojednávajú s dodávateľmi nejaké podmienky. Povedia, dobre, dodáš nám toto za takúto cenu. Vtedy aspoň viete, ako keby mať na miskách váhy, na jednej strane mate službu, na druhej strane máte cenu. Akonáhle vy toto vyhodnotíte ako neprimeranú podmienku, tak automaticky ten dodávateľ, ten odberateľ sa snaží nájsť cestu ako si tie náklady pretaviť do toho vzťahu. A keď mu ostáva málo nástrojov, tak ich pretaví do ceny. Lenže do ceny ich pretaví tak, že tá cena je znížená, tlačí na pokles ceny, ale už ten dodávateľ nemá tú protislužbu. A toto je ďalšia z vecí, ktorú treba v tom zákone ošetriť, a je to tiež jedna z vecí, ktorú budem komunikovať s pani ministerkou, aby som teda zistil, do akej miery sa dá zákon upraviť tak, aby bol spravodlivý, aby sa do týchto predných marží, čiže do zníženia kúpnej ceny, nepremietali tie plnenia, za ktoré je zakázané, alebo, ktoré sú v tej kategórii, neprimeraných podmienok, aby sa nepriniesli len primárne do zníženia ceny, pretože potom je tá vymáhateľnosť zo strany dodávateľa o to nižšia.
Takže pre mňa je tento zákon naozaj v tomto znení a s týmto odôvodnením veľmi tajuplný, keď tak poviem. Čiže nevidím tam tú kvantifikáciu, neviem, nevidím tam naozaj to riešenie, nejaké výrazné riešenie. Áno, vidíme tam niektoré veci, ktoré tam sú ako posun, ale ja som od toho očakával omnoho viac, keď teda bolo predstavené, že tento zákon má vyriešiť situáciu potravinárov, a to tam nevidím. Očakával som, že pani ministerka to tu predstaví. Tak neviem, no, neni tu, rozumiem objektívnym dôvodom, tak budem sa asi na to pýtať konkrétne, a potom zaujmeme k tomu postoj. To je myslím, že všetko, čo som chcel povedať.
Ďakujem, skončil som.

Na vystúpenie pána poslanca jediná faktická. Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem. Dobré vystúpenie v rozprave, oceňujem, Edo Heger, že si si pozrel stanovisko komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov. Pri tomto zákone osobitne to má význam. Aj preto, a to by som vari doplnil, že nielenže sa ukazuje hlavný posun alebo hlavný vplyv v tom, že verejné financie na tom zarobia, teda konkrétne na pokutách, ale čo je tam ešte zaujímavé, je, že sociálne dopady sú nulové. A len pripomeniem, že my tu nemáme presúvať peniaze od jedného podnikateľa k druhému, ale starať sa o to, aby Slovensko bolo bohatá krajina. No a na čo sú také zákony, kde vôbec nie je dopad sociálny? Tak ak to je, ak to má viesť k lepšiemu obchodu a k lepšej ekonomike, tak by ten dopad mal byť pozitívny.
A ešte chcem upozorniť na ďalšie odporúčania tejto komisie. A síce, komisia odporúča, aby v bode 3.1, teda dotknuté podnikateľské subjekty, boli uvedené aj veľkoobchodné reťazce. Čiže len podčiarkujem to, že aj veľkoobchodné reťazce tam patria, a podčiarkujem to, že znova je to útok na tie veľkoobchodné reťazce, už nie prvý ani druhý, ani tretí, ani štvrtý za tejto vlády. Tak sa mi to zdá už podozrivé. A komisia ďalej tiež odporúča v rámci vplyvov na podnikateľské prostredie, aby tam bol zaradený aspoň kvalitatívny popis opatrení, ktoré majú mať za následok, ako predkladateľ uvádza, vybalansovanie vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín, lebo tam tie príklady nie sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán poslanec Heger, môžte reagovať.

Presne tak, veľká vďaka za túto faktickú poznámku. A ja by som ešte možno doplnil, že naozaj tu je úmysel vlády pomôcť potravinárom, tak by som tu očakával zákony iného kalibru a iného druhu, ktoré reálne potravinárom pomôžu. A dokonca by som očakával, že pani ministerka podnikne kroky, ktoré už dnes sú v jej kompetencii a môžu potravinárom výrazne pomôcť, a ako keby nevidím jej odhodlanie do týchto krokov. Čiže ja naozaj veľmi silný mám pocit, že toto sú také zástupné riešenia, ktoré majú evokovať dojem, že ideme pomáhať potravinárom, ale v skutočnosti nejaké výrazné výsledky neprinesú. A toto nepovažujem za poctivú politiku, o to viac, ak prichádzajú z rezortu pani ministerky, ktorá už dnes má kompetencie v rukách a môže výrazne týmto potravinárom pomôcť. A zaznieva to aj z našich radov, z opozície, čo všetko by sa dalo robiť, či už pomoc samotným podnikateľom zjednodušením podnikania ako takého, povedzme, z môjho pohľadu ale aj prideľovaním jednotlivých dotácií, spravodlivosťou v jednotlivých dotáciách, alebo vôbec spravodlivosťou prideľovania finančnej podpory, ktorá môže smerovať z akýchkoľvek zdrojov, ktoré sú dostupné, v prospech týchto potravinárov, výrobcov a podobne. Takže z tohto dôvodu som sklamaný tým, aké riešenia prichádzajú a že neprichádzajú a že neprichádzajú tie skutočné riešenia. A naozaj nevidím za tým úplne poctivý úmysel pomoci potravinárom a výrobcom, ktorí to tak nutne potrebujú, ak chceme naozaj tento priemysel pozdvihnúť z prachu.
Ďakujem.

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Dvaja, končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Dostál.

Vážený pán minister obrany, zastupujúci pani ministerku pôdohospodárstva, dovoľte, aby som aj ja na úvod vyjadril poľutovanie, že o tomto návrhu rokujeme bez prítomnosti pani ministerky, pretože nejde o nejakú bezvýznamnú technickú novelu, ide o kompletne nový návrh zákona, tak bolo by primeranejšie, keby sme o tom rokovali v prítomnosti pani ministerky aj za cenu, že by sa tak udialo o niečo neskôr.
Dovolím si upozorniť na iba jeden aspekt tohto návrhu zákona, ktorý je zaujímavý tým, že teraz máme rokovanie o bode č. 35, vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, hneď nasledujúci bod je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Zaujímavé je, že oba tieto návrhy prichádzajú z koaličného podnetu, v jednom prípade z vlády, v druhom prípade z koaličných poslancov, dokonca SNS tu hrá čelnú rolu, pretože pani ministerka zastupuje vo vláde SNS a pán Baláž ako poslanec z klubu SNS bude uvádzať ten nasledujúci bod.
A chcem poukázať na istú schizofréniu, lebo týmto návrhom zákona sa zavádza možnosť anonymného podnetu na neprimerané obchodné podmienky, bod č. 35, a hneď tým nasledujúcim návrhom zákona, bod č. 36, sa ruší povinnosť prešetrovať anonymné trestné oznámenia. Tak v tom, a dúfam, že toto mi bude vedieť vysvetliť aj pán minister, nachádzam istú schizofréniu. Lebo buď sa teda k anonymným podnetom staviame tak, že sú legitímne, môžu byť legitímnym zdrojom informácií na začatie nejakého konania v istej situácii, keď ten oznamovateľ má na to dôvod, čo v podstate tvrdí vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, alebo anonymné oznámenia sú fuj, nemáme sa nimi zaoberať, čo v podstate tvrdia koaliční poslanci za všetky tri koaličné strany, ale oboje je veľmi ťažko možné.
Zacitujem z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme: "Návrh zákona zavádza možnosť začať kontrolu neprimeraných podmienok aj na základe anonymného podnetu, keďže medzi povinné náležitosti podnetu nezaraďuje identifikačné údaje predkladateľa podnetu. Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe možno vyvodiť záver, že povinnosť uvádzať v rámci podnetu identifikačné údaje predkladateľa, upravená v predchádzajúcej právnej úprave, odrádza subjekty od nahlasovania podozrení z možného porušenia zákona. S poukazom na cieľ zákona, ktorým je chrániť účastníka obchodného vzťahu s menšou ekonomickou silou, je v rámci celého kontrolného procesu a prípadného následného správneho konania, nevyhnutné umožniť anonymitu predkladateľov podnetu."
Toto platí iba o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a neplatí to o trestnom konaní? Tam sa niekto nemôže obávať následkov toho, keď podá trestné oznámenie na niekoho mocného, kto by mu mohol spôsobiť problémy? Prečo máme tento dvojaký meter?
V dôvodovej správe, v analýze vplyvov sa dokonca uvádza, že možnosť anonymného podania podnetu je "nevyhnutná z dôvodu, že subjekty poškodené neprimeranými obchodnými podmienkami, pod hrozbou ukončenia obchodnej spolupráce, od ktorej sú často existenčne závislí, spravidla podnet nedajú". Čiže na jednej strane tu máme tvrdenie, že možnosť podania anonymného podnetu je nevyhnutná, na druhej strane hneď nasledujúcim bodom sa ide vypustiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní prešetrovať anonymné oznámenia.
"Zrušenie doterajšej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania a podania, ktoré sú označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa, prispeje na jednej strane k zefektívneniu činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov a na druhej strane k ochrane práv a zákonom chráneným záujmov dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami." Takže to sa uvádza v dôvodovej správe k tomu nasledujúcemu bodu.
Takže keďže pán minister tu reprezentuje aj Slovenskú národnú stranu, tak by som ho poprosil o vysvetlenie, ako je to teda s tými anonymnými oznámeniami, či sú v poriadku, tak ako to navrhujete v tomto vládnom návrhu zákona, alebo sú zlé a netreba sa nimi zaoberať, ako to navrhujú vaši koaliční poslanci v návrhu novely Trestného poriadku, o ktorej budeme rokovať hneď, ako skončíme rokovanie o tomto bode.
Na záver si neodpustím len takú poznámku, že ak pán predseda Národnej rady Danko zostavoval program, tak možno to nemusel dať, tie dva body aspoň tak vedľa seba, lebo takto to bije do očí, že dva zákony, o ktorých rokujeme bezprostredne po sebe, jeden zavádza možnosť anonymných podnetov a druhý tam, kde sa vám to nehodí, zruší alebo navrhuje zrušiť povinnosť preverovať anonymné trestné oznámenia. Teda buď pravá ruka nevie, čo robí ľavá, alebo je v tom veľmi veľká schizofrénia. A keď sa vám to hodí, tak anonymné podania zavádzate, umožňujete, a keď sa vám to nehodí, tak ich rušíte na tej istej schôdzi v ten istý deň dvoma bodmi, ktoré nasledujú bezprostredne za sebou.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Keď som prvýkrát počul ten názov zákona, tak hneď som zalistoval v pamäti, či už ho tu máme, nemáme ho tu. No máme ho tu. V roku 2013 a pamätám si ešte pána Záhumenského a pani Košútovú a ďalších, ako sme sa oňho tu, vehementne tu možno pol dňa bili a sa tu defilovali rôzne názory, podnety a všetko možné, dať ho, nedať ho. Takže berme tak, že áno, máme tu zákon, ktorý bol platný od 1. 1. 2013 a ktorý prakticky, tento zákon ho ruší a hovorí o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch, ktorých predmetom sú potraviny.
To znamená, že ja som teraz počúval, či to máme novelu alebo či to máme nový zákon. A pozerám, máme nový zákon, ale v tých vyjadreniach, ktoré sú podkladmi ku návrhu zákona, zdá sa mi, že sú tam vyjadrenia, ktoré hovoria ešte k starému zákonu, ktorý bol ako pripomienkovaný, a nejak mi to nejde do súladu. Takže by som tiež tam doporučil tým navrhovateľom, aby sa na to pozreli, lebo nerobí to dobré meno, keď spomíname dva zákony. A my nenovelizujeme zákon pôvodný, tú 392-ku z roku 2012, ale dávame nový zákon. Takže malo by to aj v tých jednotlivých písomnostiach takto figurovať.
Keď si pozrieme, že prakticky je to už päť rokov, no a päť rokov fungovania zákona myslím, že to je dosť dobrá doba na to, aby sme vedeli vyhodnotiť nie iba všeobecnou jednou vetou, že prax ukázala, že je to tak, ale ja som si myslel, že tu budeme mať presné výpočty, že tento vzťah bol 350-krát porušený, tento vzťah bol, tento, neprimerané nejaké podmienky boli, ale, žiaľ, nedočítal som sa nikde. A zase je to také alibistické, že prax ukázala niečo, ale nevieme, čo ukázala a dávame nový zákon. No, dobre dávate ho.
Starý zákon mal 12 paragrafov, tento má 20 paragrafov, to znamená, dobre, raz toľko ste ho nafúkli. A ten predkladaný finančný prínos, keď ste vypočítali na, ročne teda, 1 200 581, vy ste vypočítali na euro, tak chcel by som vidieť tie prepočty, skade vychádzajú, lebo na euro vypočítať prínos, tak to už je dobrá nejaká fatamorgána alebo nejaká tá guľa, z ktorej vieme veštiť, že presne na 1 euro nám to vyjde. Takže aj to by som teda rád vedel, na nejaké na vysvetlenie, keby sa dalo.
Keď som si prešiel, že vlastne čo sa nám menilo alebo nemenilo, lebo hovorím, ten starý zákon tu bol a aj tie jednotlivé obchodné reťazce, aj tí dodávatelia sa mohli alebo nemuseli oňho oprieť, resp. naňho poukázať. A keď som si pozrel, tak prakticky § 1 skoro totožný, § 2 vyzerá, že polovica je to isté, akurát pri § 2, pán predkladateľ, to môžte povedať aj pani ministerke, že chýba mi tu poskytnutie služby nie iba dodaním potravín, lebo v starom zákone bolo aj dodaním potravín a poskytnutím služby príslušne, takže prakticky bol to rozšírený a vy ste to zúžili tento aspekt. Paragraf 3 je polovica, trištvrte je vlastne ten istý, čo bol. Samozrejme, aj to nejaké také vo vzduchu lietajúce, kolega to spomenul, že iné konania alebo "opomenutie konania účastníkov obchodného vzťahu voči druhému účastníkovi obchodného vzťahu, ktoré sa odchyľuje od poctivého obchodného styku", no tak to je vo veľkom neznáme. Takže to by som teda bol rád, keby sa toto tiež nejakým spôsobom skorigovalo.
V § 4 kontrola, tam vlastne dva odseky, ostatné všetko ide po novom. Akurát kontrolu už môžu vykonávať dvaja zamestnanci teda toho kontrolného úradu, teda ktorých ministerstvo určí, nie iba jeden. Takže dobre, je tam nejaká možnože aj kontrola. Ostatné paragrafy viac-menej ste dávali nové, ktoré hovoria o možnosti a hlavne o právach a povinnostiach tých kontrolórov, kde čo majú, ako čím sa majú preukázať. Samozrejme, je tam veľa toho, čo majú zvládať, ale myslím si, že čím precíznejší zákon bude, tým to bude lepšie.
Dostávame sa ku poriadkovým pokutám. V § 13 v pôvodnom zákone to bolo pod názvom Marenie výkonu kontroly a vyzerá, že zvýšili ste pokuty. V pôvodnom zákone bolo 500, myslím už aj kolega Heger to aj spomínal, že ideme na rapídne zvýšenie pokút. Konkrétne 3 000 na fyzickú osobu, 10 000 fyzická, podnikateľ a 100 000 právnická osoba pri poriadkových pokutách. To znamená, keď bude marenie výkonu kontroly. Jedno, čo mi uniklo a myslím, že v pôvodnom zákone to bolo dobré, je v § 13 ods. 4 poriadková pokuta, je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. Tu ste skončili, ale v starom zákone je ešte bodkočiarka, "ak v ňom nie je určená iná lehota splatnosti". A myslím si, že toto by tu, keď už to chceme tam mať, tak bolo by to dobre mať, pretože oni sa tam môžu dohodnúť a môže to byť niečo celkom iné a nemusíme sa striktne do tých 30 dní viazať.
Potom tam máme ďalšie správne delikty, kde prakticky sme už dali ďalšie pokuty, ktoré nám vychádzajú. Pôvodne sme mali v pôvodnom zákone od 1 000 do 300 000, teraz to máme od 100 000 do 500 000. Takže ako tu už bolo spomínané, ideme s pokutami riadne hore. Na druhej strane ja som zástanca toho, že pokiaľ, a to všeobecne, nie iba v tomto zákone, berte všeobecne, že keď si myslíte, že naučíme ľudí poriadku iba tým, že ty, môj zlatý, toto máš tu plniť, tak nie, vážení. Tam sa musí siahnuť asi na ich kapsu, aby povedali, že musíš a že zadarmo nič neni a musí to odrobiť alebo musíš proste zaplatiť pokutu, keď si niečo nesplnil. Takže myslím si, že nechcem tu mať policajný štát, ale pokiaľ chceme tu mať poriadok, tak žiaľ, v tom prvopočiatku našej existencie Slovenskej republiky sa tomu asi nevyhneme a tie pokuty musia byť, či sa to niekomu páči alebo nepáči.
Ďalej v porovnaní so starým zákonom pokutu možno uložiť do dvoch rokov, pôvodne bolo do jedného roka a najneskôr do piatich, teraz dávame a predtým bolo do troch. Takže prakticky rozširujeme aj spektrum možnosti záberu. Takže po tejto stránke ja to kvitujem. Je príjmom štátneho rozpočtu aj jedna pokuta, aj tá poriadková pokuta, aj tie správne delikty. Tam by som povedal, že niečo by mohlo prísť aj do rezortu pôdohospodárstva, takže by som sa zastával v druhom čítaní, aby ste zvážili, predkladatelia, že či nejaká tá pokuta by nemohla skončiť nie v štátnom rozpočte, ale v rezortnom rozpočte ministerstva, lebo máme to kde míňať. To sa nebojte, že náš rezort nemá kde dávať financie.
No a posledná moja alebo predposledná taká moja pripomienka je v tom, že prístup k informáciám o vykonaných kontrolách § 15, bolo to aj v pôvodnom zákone, kde prakticky mali sme tam tri odseky, čo sa má robiť. To znamená, počet začatých a skončených kontrol, výrok právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty, dobre, ale bol tam ešte tretí, čo tento zákon nemá, tretí bod, a to myslím, že je veľmi dôležité "informácia o zisteniach porušenia zákona kontrolovaným subjektom", aby sme okamžite na tom webovom sídle alebo na tej stránke videli, že čo vlastne sa tam porušuje, aby aj ďalší si mohli vziať z toho príklad, že toto im neprejde, pokiaľ budú takéto nejaké praktiky používať. Takže myslím si, že tento bod v § 15 písm. c) kľudne "informáciu o zistených porušeniach zákona kontrolovaným subjektom". Toto myslím, že má svoju hlavu a pätu.
No a tam, že tie potraviny, o ktorých sa to týka, vydá všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva, to je v tom splňovacom ustanovení v § 16, myslím, že tam to bude tiež vydané. Neviem, či ministerstvo uvažuje aj o vydaní vyhlášky k tomuto. To samozrejme asi ministerka by vedela, vy, pán minister, nemôžem vás o to žiadať, ale jej to tlmočte, že pokiaľ tam chce dať nejakú aj vyhlášku, bolo by dobré, pretože náš rezort pôdohospodárstva s tými vyhláškami veľmi poriedko nakladá. Neviem, ako vo vašom rezorte, ale u nás je to katastrofa a potom si to každý vysvetľuje ináč a zisťujeme, že máme veľký problém. Takže prípadne, keby tam išla vykonávacia vyhláška, ja by som to len uvítal, pretože v našej brandži tých vykonávacích vyhlášok máme minimálne.
Takže to je moje takéto zhodnotenie pôvodného a nového. Myslím, že trošku doplnenie. To, čo povedali kolegovia. A ja sa prakticky s nimi tiež stotožňujem, že prakticky malo byť trošku precíznejšie a konkrétnejšie. A hlavne ja budem očakávať, že bude vyhodnocovanie doslova tohto zákona po nejakom dvom, trom, piatim, šiestim rokom, lebo zákon má byť na to, aby zlepšoval, nie aby zhoršoval a nejakým spôsobom zahmlieval vzťahy, dojmy a pojmy.
Takže chcem veriť, že tento zákon nebude populistický. Jeden zákon už máme. Keď tento by sme neprijali, máme pôvodný zákon. Tým pádom by platil tamten zákon, ktorý myslím, že je menej precízny ako tento. Takže už zvážte vy, koaliční poslanci, ktorý návrh bude pre vás priechodnejší. My ako opozícia máme jednoznačný názor, že pokiaľ v druhom čítaní sa tam nedostanú ďalšie veci, tak asi to nebude až to, čo by sme od toho očakávali.
Ďakujem pekne. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.