38. schôdza

Pán poslanec Galek.

Dobrý deň prajem všetkým. Ja budem sa v rozpočte venovať troška inej veci, nie tomu, čo tam je, ale, naopak, tomu, čo tam podľa mňa chýba a čo by bolo spravodlivé, aby tam bolo, a v tom prípade by bolo naozaj veľmi, veľmi ťažké tento rozpočet vidieť cez trú, cez tú mantru vyrovnaného rozpočtu, pretože on je svojím spôsobom iba umelo vyrovnaný.
Dovolím si upozorniť na to, že tento vyrovnaný rozpočet dosahujeme aj vďaka tomu, že ľudia platia obrovské množstvo skrytých daní. Tieto neplatíme ale v daniach, ale v rôznych cenách a iných poplatkoch. Venujem sa energetike, a teda dovolím si povedať, že naozaj v tých energiách máme množstvo, množstvo politických rozhodnutí, za ktoré ale sme my ako politici odmietli prevziať zodpovednosť a preniesli práve do cien energií. V roku 2018, to je tento rok, priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh iba v cene elektriny za tieto politické rozhodnutia, prosím pekne, zaplatí navyše o 82 eur a 2 centy. Asi si viete predstaviť, koľko to asi musí predstavovať pre zamestnávateľov, podnikateľov, ktorí majú naozaj tie spotreby omnoho, omnoho vyššie. Toto je skrátka skrytá daň za rozhodnutie politikov. A o čo, o čo konkrétne ide?
Tak v prvom rade máme tam napríklad podporu obnoviteľných zdrojov. Tieto, na tieto sa v cene elektriny, prosím pekne, v tzv. TPS skladáme, tarify za prevádzku systému, skladáme 400 mil. eur. Vymysleli si to politici, prišlo to v roku 2009 zákonom č. 309 a zaviedli sme to tým štýlom, že to bude skryté do cien elektriny. Funguje to veľmi jednoduchým spôsobom, výrobca si svoj nárok, ktorý mu bol zákonom schválený, uplatní u distribučnej spoločnosti a distribučná spoločnosť to potom prenesie do časti za distribúciu.
Týchto 400 mil. by v podstate malo časom vypadávať, pretože aj tie ceny boli garantované na 15 rokov, ale mali sme tu poslednú novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov iba nedávno na poslednej schôdzi a tam sme schválili to, že ďalej budeme obnoviteľné zdroje podporovať formou aukcií. V zásade v poriadku, pretože naozaj teraz už bude o tom rozhodovať cena a nebudú to nejaké garantované zákonom stanovené sumy, ale, bohužiaľ, to ako bude fungovať aukcia, kto ju vyhlási, čo bude, čo budú podmienky tejto aukcie, si uzurpuje ministerstvo hospodárstva. To isté ministerstvo, ktoré pripravilo zákon č. 309/2009 a kvôli ktorému dnes platíme dnes týchto 400 mil. eur, ale nie v daniach, nie zo štátneho rozpočtu, ale v cenách elektriny.
Potom tam máme podporu kombinovanej výroby elektriny a tepla. Toto je dnes 115 mil. eur. Po tejto poslednej novele, ktorú som už spomínal, však paradoxne ešte aj tieto teplárne majú mať nárok potom, ako zrekonštruujú, na ďalších 15 rokov, ale nie ceny alebo výkupné ceny formou aukcií, ale opäť formou výkupných cien. Absolútne nesystémové opatrenie.
No a potom asi sledujete, čo sa momentálne deje alebo udialo v Novákoch, kde sú dnes aktivisti väznení v Ilave kvôli tomu, že upozornili na jeden veľký spoločenský problém, a to je výroba elektriny z domáceho uhlia. Na toto sa takisto v cenách elektriny skladáme 116 mil. eur, toto platí od septembrového zvýšenia alebo septembrovej zmeny nariadenia, alebo teda cenovej cenového rozhodnutia ÚRSA pre Slovenské elektrárne. Toto sa má skončiť v roku 2023, sami sme na to ministra viackrát vyzývali, sme teda veľmi radi, že naozaj k tomuto pristúpil, ale je veľmi paradoxné, že aj ten návrh, ktorý je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní, neslúži na to, aby keď v tom roku 2023 túto podporu ukončíme, tak aby bolo vyhovené a aby hlavne žiadny baník nezostal bez práce, ale opäť sa sústredíme iba na to, ako pomôcť akcionárom, alebo teda vedeniu spoločnosti Hornonitrianskych baní, najmä pánovi Čičmancovi, tak ako sme to robili dodnes, 115 mil. mu išlo, respektíve, pardon, on, samozrejme, nedostával z toho celú čiastku, pretože on mal iba povinný výkup uhlia, tak opäť mu teraz ideme rôznou inou formou prihrávať ďalšie peniaze. Chvalabohu, ale za tento rok 2023 – a pevne verím, že naozaj minimálne v tomto roku – sa tejto časti skrytých poplatkov konečne zbavíme.
Ako som spomenul, toto všetko je súčasťou tarify za prevádzku systému. Výšku určuje nezávislé, papierovo nezávislé ÚRSO, samozrejme, všetci veľmi dobre vieme, kto dnes na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví sedí, ale toto nie je jediný problém, ktorý súvisí s reguláciou. Máme tu takisto jeden balvan, ktorý pred sebou tlačia distribučné spoločnosti, a to je 400 mil. eur, to je presne tá schéma, o ktorej som hovoril. Výrobcovia dostali od distribučných spoločností zaplatené, ale paradoxne distribučné spoločnosti už nedostali od regulačného úradu v plnej výške uznanú túto sumu, ktorá, ktorú predtým museli vyplatiť. Hovoríme tomu ako historický dlh, z môjho pohľadu by mal byť tento už premlčaný, ale paradoxne stále znova a znova sa tento nárok objavuje niekedy aj v rôznych legislatívnych návrhoch, ktoré sa dostávajú k nám do parlamentu.
Takže toto je, toto je jedna časť zo všetkých týchto, zo všetkých tých opatrení politických, ktoré máme v cene elektriny, ale máme tam napríklad aj dividendu pre štátnu akciovú spoločnosť Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu. Táto dividenda, alebo teda táto spoločnosť je stopercentne vlastnená a stopercentne regulovaná a napriek tomu každoročne vygeneruje zisky, v priemere to vychádza asi na 50 mil. eur, niekedy je to 30, niekedy je to 80. V roku 2018 to bolo 26 mil., ale teda podľa rozpočtu, tak ako som sa dočítal, je tam plán, že to bude o 33,6 mil. eur viac. A opäť sa na to skladáme v cene elektriny. Pritom takáto stopercentne štátna, stopercentne regulovaná spoločnosť by mala byť regulovaná tak, aby ten jej zisk bol nula alebo blízky nule a aby sa o toto alikvotne znížila ceny elektriny, pretože v opačnom prípade sa nejedná o nič iné, iba o ďalšiu nepriamu daň. Je to kvázi taká stabilná barlička, ktorú častokrát použijeme, keď potrebujeme látať štátny rozpočet, ale opäť na to doplácajú iba samotní spotrebitelia elektriny.
Potom tam máme Národný jadrový fond, toto je 64 mil. eur ročne, opäť je to v cene elektriny a opäť je to niečo, čo zaviedol štát zákonom, skladáme sa tým na vyraďovanie starých jadrových zariadení. V poriadku, možnože je to svojím spôsobom oprávnené, ale opäť máme v medzirezortnom pripomienkovom konaní jednu výnimku, ktorá sa chystá pre výrobu rafinovaných ropných produktov, výrobu surového železa a ocele a ferozliatina na výrobu hliníka. Pre týchto výrobcov opäť budeme poskytovať z platenia tohto Národného jadrového fondu nejakú výnimku.
No a na druhej strane teda tu máme jeden veľký, veľký balík, v summa summarum je to 770 mil. euro ročne, ktoré platíme v cene elektriny z politického rozhodnutia, a teda podľa správnosti by sme to mali platiť práve v tomto štátnom rozpočte. A na druhej strane dnes v štátnom rozpočte figuruje suma 40 mil. eur. Týchto 40 mil. eur, toto sú tzv. kompenzácie energeticky náročným podnikom. Ale ja sa pýtam, keď všetci doplácajú na politické rozhodnutia, tak prečo iba pár vyvolených má mať nejakú výhodu z toho, že tu ideme dávať nejaké kompenzácie. Prečo radšej tieto nesystémové opatrenia nezrušíme alebo nezavedieme nejaké viaczdrojové financovanie? Viacero takýchto návrhov sme už predkladali aj tu v Národnej rade. Toto by naozaj pomohlo všetkým, nie iba pár vyvoleným podnikateľom.
No a potom, potom, potom tu máme plyn. Toto je takisto veľmi, veľmi silná káva. Možno si spomeniete na tzv. vratky za plyn, ktoré boli vyplatené pred voľbami v roku 2016, išlo o 48 mil. eur, ktoré vtedy pán Robert Fico odôvodňoval dobrým hospodárením Slovenského plynárenského priemyslu. Upozorňujem - opäť štátneho. Takisto zo samotných výročných správ vyplýva, že naozaj dochádzalo k dobrému hospodárskemu výsledku aj v ďalších rokoch, napriek tomu žiadne vratky už vyplatené neboli. Pozrel som sa preto na to, akým spôsobom funguje Slovenský plynárenský priemysel, možnože viacerí z vás poznajú tú samotnú schému, ako máme pod Slovenským plynárenským priemyslom, ktorý je stopercentne vlastnený štátom, podradenú tzv. dcérsku spoločnosť SPP Infrastructure, ktorá vlastní podiely v SPP Distribúcie, v Eustreame a v Nafte. Jedna je zodpovedná za distribúciu plynu, druhá za jeho, za jeho prepravu a tretia za skladovanie. Toto sú reálne zlaté vajcia v plynárenstve na Slovensku.
Kým v minulosti tieto boli pripojené priamo na štátny rozpočet, a tým pádom sme dividendy z týchto spoločností dostávali priamo, jednalo sa asi o 0,5 mld. euro ročne, potom ako sme v roku dvetisíc... myslím, že to bolo pätnásť, urobili zmenu štruktúry fungovania tejto spoločnosti, aby sme my mohli zakrývať straty, ktoré generuje Slovenský plynárenský priemysel, tak na úkor týchto dividend, ktoré mohli byť v tom štátnom rozpočte, tak mažeme tú stratu, ktorá vzniká pri predaji plynu domácnostiam a podnikateľom. A aby som bol úprimný, toto nie sú malé straty. V roku 2015 to bolo 97 mil., v roku 2016 32 mil., v roku 2017 35 mil., toto všetko vykrývame práve z týchto dividend, to je to, čo nepríde do nášho rozpočtu, a keďže doteraz bol rozpočet deficitný, tak sme to kvázi doplácali v našich daniach.
No a paradoxne v návrhu nového rozpočtu v tomto roku je takisto uvedené, že je naplánovaný výpadok z dividend SPP, prosím pekne, teraz sa podržte, posaďte sa dobre do stoličky, 131 mil. eur. 131 mil. eur, to je, prosím pekne, zase to, čo nám bude chýbať z dividendy spoločností, ktoré sú napojené na Slovenský plynárenský priemysel. Napriek tomu však minister Žiga prednedávnom sa vyjadril, že v roku 2020, alebo teda v ďalšom období budú opätovne vyplatené vratky. Ja sa pýtam z čoho. Z tejto straty?
Alebo opýtam sa inak, existuje azda lepší dôkaz predvolebnej korupcie? Tie prvé vratky boli vyplatené pred voľbami v roku 2016 a opätovne budú vyplácané pred voľbami v roku 2020. V tomto prípade teda nejde o nič iné ako vyťahovanie bankoviek z vrecák jedného a vkladanie do vrecka druhého.
Plynárenstvo, energetika, ale aj poisťovníctvo a bankovníctvo, týchto všetkých sa navyše týka aj osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Toto sme dlhodobo kritizovali, naďalej kritizujeme a tvrdíme, že ten pôvodný zámer konsolidovať verejné financie je pre..., je už bezpredmetný. A jediné odôvodnenie je to, čo ste vy naposledy prezentovali, že sa tým odstraňuje nedokonalosť regulácie.
Ale pokiaľ je regulácia nedokonalá, tak prečo radšej neurobíme, nedosiahneme to, že bude systémová, transparentná a na stoličke napríklad v prípade Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bude sedieť nepolitický nominant, ktorý nebude svojimi rozhodnutiami iba plniť nejaké príkazy ministerstva financií alebo vlády na to, aby sme látali dieru v štátnom rozpočte cez cenu energií.
Pán Jahnátek tam nesedí ako taký slon v porceláne a snaží sa hýbať čo najmenej, aby, nedajbože, nemusel niečo robiť, ale valia sa nás naozaj veľké výzvy. Ceny energií na trhu prudko stúpajú, ide hore teplo, elektrina, ide hore plyn. No a chcem sa preto opýtať, dokedy budeme túto reguláciu držať nedokonalou. Lebo je to iba obyčajný úmysel?
Pritom by stačilo veľmi málo, jednoduché riešenie. Napríklad postupná deregulácia, pretože trh si s tým poradí najlepšie, ale toto sa dalo robiť v čase, kedy nám ceny energií klesali, nie v čase, keď ceny energií začínajú stúpať, a teda tento dopad pre tých konečných spotrebiteľov by mohol byť aj negatívny. Na budúci rok na to, žiaľ, doplatíme všetci, a hoci si minister hospodárstva konečne priznal chybu v regulácii a chybu aj v tom, že takto umelo sa zasahuje do cien energií a prenášajú sa politické rozhodnutia, ktoré mali figurovať v štátnom rozpočte, do cien energií a na plecia všetkých spotrebiteľov, tak kompenzácia 40 mil. naozaj nikoho nespasí.
Ale mohli by sme to s tou kompenzáciou skúsiť troška inak. V tomto roku sme napríklad navrhli návrh zákona, kde by sme samotnú reguláciu urobili transparentnou, to znamená, odhalili by sme všetko to, čo si spoločnosti, ktoré sa venujú distribúcii a prenosu plynu, distribúcii a prenosu elektriny, vodárne, kanalizácie, teplárenské spoločnosti, títo všetci by zverejnili, čo si uplatňujú v návrhoch na cenu v regulovaných cenách, a ÚRSO by zverejňovalo všetky kroky, ako k výslednej cene došlo.
Táto regulácia by sa v tej chvíli stala transparentnou a každý subjekt na trhu by si vedel pozrieť, čo vlastne v tej cene platí. A nedošlo by pritom ani k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže, pretože by išlo výhradne o prirodzené monopoly, ktoré na svojom vymedzenom území nemajú konkurenciu, a táto im zo zákona vzniknúť ani nemôže. Ale neveríte, pán minister, napriek tomu toto neprešlo.
Chcem veriť, že pozmeňovací návrh, o ktorom sa tu v pléne hovorilo, ktorý by mal zrušiť tento osobitný odvod v regulovaných odvetviach, ten sa tu vyskytol, alebo teda počuli sme o ňom, mali sme o ňom rokovať na výbore, ale nakoniec sa tam ani len nedostal. Chcel by som sa teda opýtať, či náhodu neviete, čo bolo, čo bolo toho dôvodom, pretože ja by som uvítal, aby sme naozaj radšej sa venovali, ako zdokonaliť tú reguláciu, a nie ako z nej zbytočne vyťahovať peniaze donekonečna, a to na úkor spotrebiteľov. Pretože my sa nevieme, nevieme sa do aleluja vyhovárať na nedokonalosť regulácie a si sám označí, že takto sa to ďalej dať robiť nebude, lebo to je asi také riešenie, ako keď si dá niekto na opicu štamprlík. Toto, toto mu, samozrejme, nepomôže, lebo tým sa iba udržuje v nejakej hladine opilosti, v ktorej sa cíti najlepšie. A presne takto mi pripadá aj váš rozpočet. Nie je vyrovnaný, ale je na úkor ľudí a podnikateľov držaný v nálade. No nechcem vedieť, čo sa stane, keď raz tento alkohol dôjde a príde vytriezvenie.
Preto, pán minister, na zváženie, či by nebolo vhodné naozaj aj v rámci štátneho rozpočtu priznať všetky tieto politické zásahy a rozhodnutia, ktoré namiesto štátneho rozpočtu nie sú v tomto uvedené, ale platíme ich v rôznych iných cenách a poplatkoch.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela len zareagovať, v úvode si spomínal rôzne opatrenia, ktoré sa chystajú pre región Hornej Nitry, a tak, aby vlastne sa pomáhalo v prvom rade nie tak ľuďom, Hornonitrian..., ale samotným Hornonitrianskym baniam, a to, že sa tam budú liať veľké peniaze, je dnes už jasné aj z euro..., eurorozpočtu, a preto chcem poukázať na niektoré absurdné projekty, o ktorých sa hovorí, že ktoré majú pomôcť zachrániť zamestnanosť a životnú úroveň Hornej Nitry, a sú to napríklad také peniaze na podnik na výrobu zemiakových hranolčekov, podnik na pestovanie tulipánov a už známe rajčiny a chov sumčeka afrického.
Tak keď toto majú byť základné piliere akčného plánu, tak je to veľmi smutné a myslím si, že malo by sa viacej rozprávať s tými ľuďmi, s tými šikovnými ľuďmi, ktorí tam žijú, o akú prácu majú záujem, kde by sa boli schopní a ochotní uplatniť, a nie, kde sa dajú prelievať veľké peniaze z Európskej únie s cieľom akože zachrániť región Hornej Nitry.
Buďme veľmi obozretní.

Pán poslanec Galek, môžte reagovať.

Anka, ďakujem pekne za túto pripomienku. Samozrejme, mňa samého pobúril tento materiál, ktorý je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní a pôjde na vládu. Už aj z toho dôvodu, že v minulosti sa hovorilo najmä o tom, že podporované majú byť inovatívne projekty, veda a výskum, ale nič z toho, čo si ty tu spomenula a čo sa nachádza v tom materiáli, do tejto kategórie, bohužiaľ, žiadnym spôsobom nespadá. To znamená, my ideme opätovne iba nejakým spôsobom podporovať spoločnosť, ktorá tu fungovala a prežívala iba vďaka tomu, že bola doteraz dotovaná, a ktorej vedenie sme odnaučili podnikať. Jednoducho na toto všetko by si mali zobrať normálny bankový úver a fungovať ako iní podnikatelia. Ale nie, my im tu opätovne ideme nastavovať nejaké, nejaké podmienky, nejaké stimuly, aby ďalej fungovali. Obhajujeme to tým, že tu máme nejakých, že tu máme 3 400 baníkov, ale ani týchto ľudí nemôžme my držať v nejakej umelej klietke. Veď na to my máme ich rekvalifikovať. My im máme poskytnúť lepšie, bezpečnejšie pracovné miesta. Máme tam zaviesť infraštruktúru, ktorá umožní prílev nových investorov. Región je veľmi, veľmi bohatý, napríklad čo sa týka aj samotných, samotného turizmu. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Proste toto všetko je niečo, na čo by sme sa mali sústrediť.
A ešte jeden paradox, na ktorý som naozaj zabudol vo svojej rozprave, keď som hovoril o tom, že tu máme na jednej strane 400 mil. pre obnoviteľné zdroje a 116 pre výrobu elektriny z domáceho uhlia. Nie je toto absolútne paradoxná situácia? Na jednej strane podporujeme ničenie životného prostredia a na druhej strane štyrikrát toľko dávame do toho, aby sme ho ochránili. Čiže načo je naozaj toto dobré?

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko.

Takže, vážený pán predsedajúci, ctené dámy, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, milí hostia, prijmite teraz moje stanovisko k tomuto návrhu rozpočtu, kde primárne sa budem zameriavať v tej časti, ktorá sa týka školstva. Aj z toho dôvodu, že, nielenže je to moja srdcovka, ale najmä preto, aká podstatná vec, a to najmä investí..., investovania do školstva a celková štruktúra jeho financovania je dôležitá pre túto krajinu.
Na jednej strane ale zároveň musím aj vyhlásiť, že som priaznivcom vyrovnaného hospodárenia, a preto uznávam snahy vlády, keď predkladá vyrovnaný rozpočet, čo je mimoriadne dôležité pre budúcnosť. Budúcnosť sú nielen naše deti, ale budúcnosťou je aj to, aby sme im zachovali štát, kde pôjdeme smerom znižovania dlhu, ktorý sa tu postupne vytvára.
Ale každopádne nedá mi, aby som nekonštatoval, že rozpočet na školstve je málo odvážny, a to v dvoch pohľadoch, v kvantite a kvalite. Dá sa dokonca povedať, že je to rozpočet údržbársky, kedy sa snažíme, i keď môžeme mať na to rôzne pohľady, snažíme sa len pri logických pohľadoch na základe toho, akú vidíme nejakú výstupnú hodnotu, čo nám školstvo dáva, dávať ho a mať ho v rovine, pokiaľ sa určité veci nezačnú meniť, tak prečo by sme do toho naliali viac. Hovorí sa dokonca o čiernej diere v mnohých vyjadreniach, čo počúvam, a možno je základnou chybou to, že musíme ísť viac do hĺbky, viac do hĺbky a pozrieť sa na kvantitu i kvalitu toho, ako investujeme a ako nakladáme s každým jedným eurom, ktoré ide do školstva.
Pokiaľ ide o kvantitu prostriedkov, Slovensko je stále vo výdavkoch ďaleko za priemerom OECD, kam, kde sa hrdo patríme. Ale čo sa týka kvality využitých prostriedkov, je evidentné, že celé ministerstvo na čele s pani ministerkou, že tam jednoducho cítiť tú chýbajúcu odvahu pustiť sa do ktoréhokoľvek z kľúčových reformných riešení, ktoré máme už na stole. Máme schválený Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania a je tam určitý plán, implementačný plán, ktorý dáva jasné časové rámce, kedy sa majú konkrétne opatrenia uplatňovať, a, žiaľ, musím konštatovať zároveň, že tie najvýraznejšie, a ktoré najviac dopadajú na výraznejšie investície vo financovaní, sú posunuté až na roky, ktoré sú po roku 2020.
Ale poďme k tej kvantite prostriedkov. Napriek tomu, že ekonomika momentálne zažíva rekordne dobré časy, vo financovaní školstva stále ešte zaostávame za priemerom Európskej únie. Kým v Únii sa v priemere ročne dáva na školstvo 4,8 % hrubého domáceho produktu, u nás sú to len 4 %. Priemer krajín, ostatných krajín z V4 - Česko, Slovensko, Maďarsko - sa tiež pohybuje bližšie k tomuto priemeru Európskej únie. Také Fínsko, ktoré si dávame za vzor, je až na úrovni nad 6 %. Ak by teda školstvo bolo skutočnou prioritou, mohli by sme uvažovať o výraznom navýšení prostriedkov a trestuhodne teraz strácame ten, možno tú príležitosť, kedy by sa to aj reálne dalo uskutočniť viditeľne z tohto pohľadu, keď ekonomika šliape. Ale, je tu jedno veľké ale, čo som už aj spomínal na začiatku, to všetko za predpokladu, že sa pozrieme na efektivitu vynakladania, o ktorých budem hovoriť trošku neskôr. V dnešných dobrých časoch má vláda dostatok prostriedkov skokovite toto manko dorovnať.
Stretávam sa aj s názormi, ktoré hovoria, že je tu nejaký historický dlh a že mnohé veci sa dali uskutočniť výraznejšími investíciami podstatne skôr. Je to naozaj na diskusiu. Ale voči napríklad tzv. scenáru bez zmeny politík vláda v budúcom roku má minúť o vyše 900 mil. eur viac. A posledné čísla z daňového výberu hovoria, z daňového výboru hovoria, že dane a odvody budú vyššie skoro o ďalších 500 mil. eur. Takže reálne tu prostriedky sú. Ide o to, či je aj politická vôľa investovať do školstva. Toto je základná otázka, či to urobíme, a najmä aj ako to urobíme. Namiesto ale výrazného nárastu do vzdelávania ideme nakupovať príliš veliký objem zbraní. Ak si porovnáme, jedno porovnanie za všetky, ak si porovnáme relatívne výdavky na bezpečnosť a obranu v porovnaní s najvyspelejšími krajinami sveta, tie nie sú úplne rovnaké, ako sú zároveň výdavky na vzdelávanie zase s tými najvyspelejšími krajinami sveta. Nie je to v rovnováhe.
Analýza Hodnoty za peniaze pre školstvo konštatuje, že slovenské školstvo dosahuje podpriemerné a v mnohých rokoch zhoršujúce sa výsledky oproti najvyspelejším krajinám. Tak. Nachádzame to aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, je tam pomerne veľa hovoriaci graf, ktorý nemôžem vám ukázať, ale je to v prílohe, takže si to každý môže pozrieť na strane 27, ktorý ukazuje na predčasné ukončenie školskej dochádzky. Je to v percentách pre vekovú skupinu 18 a 24 rokov. Údaje za rok 2016 bolo pre Slovensko 7,4 a 2017: 9,3. Ale pripomínam, pripomínam, že takýmto tempom budeme musieť vynaložiť veľmi veľa úsilia, aby sme sa dostali na stratégii Európa 2020 stanovenú hranicu 6 %. My ideme presne opačne. Zatiaľ čo priemer sa znižuje v rámci Európskej únie, my stúpame. Čo z toho vyplýva? Špeciálne slabé výsledky, ide teda o deti z chudobnejších rodín a okrem iného je to aj dané tým, že dáme približne o 1 % hrubého domáceho produktu menej ako v priemere Európskej únie.
Čo sa týka podpory chudobnejších rodín s deťmi, na podporu rodiny ide nárast len o 2 %. V rámci toho priama podpora detí stúpne dokonca o menej ako 2 %. To sa týka tých prídavkov na deti. A pritom mladé rodiny s viacerými deťmi sú tou najohrozenejšou skupinou z pohľadu chudoby, a teda aj kvality vzdelania v spoločnosti. A ja tu pripomínam, prestaňme riešiť nejakú etnicitu. Bavme sa o chudobe ako takej, pretože toto je téma, ktorá sa môže ľahučko zneužívať, ale princíp je stále ten istý, ide o chudobné deti. A takto to treba aj začať komunikovať a takto treba aj o tom hovoriť, pretože ľudia vystavení generačnej chudobe, pre nich neplatia tie rámce, o ktorých si my myslíme a na ktoré sme my boli zvyknutí, nemajú ako reagovať, tak ako reagovali alebo ako si my predstavujeme, že by mali reagovať. Jednoducho má to silný dopad, je to bremeno, ktoré si so sebou nesú, a je to tak vážna téma, že by sa o nej malo podstatne viacej hovoriť.
Ale poďme ku kvalite prostriedkov. Letmý pohľad na priebežnú implementačnú správu, ktorú všetci poznáme, ukazuje, že ministerstvo školstva, už to bolo aj častokrát tu spomínané, má problém s domácimi úlohami. Tam bol ten viditeľný semafor, o ktorom ste už počuli, a mohli ste to aj vidieť, kto si tú implementačnú správu pozrel, kde prevažuje najmä červená, oranžová. Zelenú som tuším zachytil len v jednom prípade. No v dvoch.
A čo, o čom to svedčí, svedčí to o tom, že my pri, v tom stave, že máme kapacity, odborníkov a analytikov, ktorí jednoducho vedia nám pripravovať riešenia, my ich jednoducho neberieme úplne vážne. A neberieme ich častokrát na vedomie, aby sme to videli v konkrétnych krokoch. Toto je kritika, ktorá nie je zameraná na to, aby som teraz niekomu ubližoval, ale je to naozaj zamerané na to, že takýmto spôsobom sa ďalej nedá ísť, pokiaľ naozaj chceme zmeny. A základná otázka je, že či vôbec tie zmeny chceme presadzovať.
Konštatujem, že revízia výdavkov svedčí aj o tom, ako málo sa kladie dôraz na efektívne využitie prostriedkov na kvalitu, a teda svedčí aj o neochote podnikať zásadnejšie nejaké reformy. Uvediem také dva príklady praktické. Prvý tiež už bol tu spomínaný, sú priamo riadené organizácie pod ministerstvom školstva. Jednak to konštatuje aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, kde okrem iného vidíme nárast rozpočtových výdavkov, v roku 2017. sme tam mali 57 280-tisíc, v 2018. 69 872-tisíc, 2019 - návrh 74 534-tisíc. A Najvyšší kontrolný úrad uskutočnil kontrolu vo vybraných rozpočtových organizáciách a našiel súvis s nekoncepčným nastavením rozpočtového procesu. Išlo konkrétne o preverované rozpočtové roky 2015, 2017. Fungovalo to na princípe, chýbajú zdroje, vypýtame si a dostaneme. Ale ak sa tento spôsob dostaví až do prekročenia o 244,63 % základu, tak je to naozaj na pováženie, akým spôsobom sa tu efektívne nakladá so zverenými zdrojmi.
Druhý príklad a, samozrejme, ako čo si budeme hovoriť o tom, že mali by sme pristupovať podstatne, podstatne výraznejšie k úvahe, či ich toľko naozaj potrebujeme, tých organizácií, a či sa tieto nemajú už zlučovať pri, samozrejme, pri výraznejšom, výraznejšej úspore s financiami.
Druhý príklad súvisí s dohodovacím konaním. Tí, ktorí to poznáte, tak viete, že jednoducho každoročne vidíte na stránke ministerstva školstva peknú excelovú tabuľku, kde vidíte, akým spôsobom bol upravený rozpočet jednotlivých zariadení, a je to zaujímavé, keď sa na to pozriete trošku hlbšie, a vidíte tie cifry, ktoré tam lietajú. V samotnej aj položke dohodovacieho konania sú, je rozdelená na niekoľko stĺpčekov, čiže je tam rozdelenie na školské bazény, maturitné skúšky a záverečné skúšky 6 %, ktoré súvisia s tým, že ľudia, teda pracovníci vďaka kontinuálnemu vzdelávaniu majú vyššie platy, ale tam najmä - a to sa tiež kritizuje aj v implementačnej správe - položka ostatné, do ktorej si môžu ľudia zahrnúť alebo do ktorého môžme zahrnúť kadečo. A pre mňa na pováženie, ak si pozrieme tie presné čísla, ktoré tam sú, tak vidíte, z roku 2016 v rovine asi chce 16 mil., až po rok 2017, kde to vyskočilo pomaly k 24 mil., už teraz je tam skoro 8 mil. a to nie je koniec.
Čiže pokiaľ chcem hovoriť o racionalizácii akejkoľvek, bez toho, aby sa prijímali konkrétne opatrenia, ktoré sa budú týkať jednak riadenia ministerstva, jeho priamo riadených organizácií, jednak spôsobu, akým nakladáme s financiami, ťažko budeme komunikovať školám, či základným, alebo stredným, že jednoducho oni musia byť efektívnejší a oni, a oni sa musia zmieriť s tým, že jednoducho nebudú, pokiaľ sa nezačne hore. Pokiaľ sa nezačne na samotnom ministerstve, kde napríklad, musím oceniť napríklad spôsob organizácie ministerstva financií, akým spôsobom ono riadi, akým vynakladá prostriedky na svoje fungovanie, to sa netýka ale všetkých ostatných ministerstiev a tobôž sa to netýka ministerstva školstva. Máme tu kopu rozpracovaných vecí, rozpracované štúdie v oblasti kariérneho systému učiteľov, kredit, to je ten kreditový systém s atestačným konaním a zároveň racionalizácie systému škôl, ale nie sú uskutočnené a ich termín je otázny, kedy konečne pristúpime k potrebným krokom, tá revízna správa bola predsa ešte minulý rok v lete. A zase - čakáme a nevidíme. Pretavenie ani v rozpočte, ani v konkrétnych návrhoch zákonov. Zákon o pedagogických odborných zamestnancoch zastal, je zaseknutý, zmrazený a čakáme, čo bude ďalej. Čiže o čo vlastne ide. Jednak je tam o reforme kariérneho systému, kde základným predpokladom je vyzdvihnutie učiteľského stavu a jednak racionalizácia siete základných škôl, kde sa hovorí, že dajú sa na ňom ušetriť desiatky milión eur. A stále, pri akejkoľvek úspore by to bolo veľmi málo k tomu a chceme robiť tú výraznú investíciu pre zásadnú zmenu vzdelávacieho systému, jednoducho na to bude potrebné viac peňazí. To je moje presvedčenie.
Pár poznámok. Oceňuje valorizáciu platu učiteľov, bodaj by nie, veď som učiteľ. (Povedané so smiechom.) Ale, ale musí sa to doplniť o to osobitné zvýšenie nástupných platov začínajúcich učiteľov a zároveň sa nesmie stať a nesmie sa dopustiť, že jednotlivé položky medzi tým, ako kariérne rastú tí pedagógovia, ako na sebe pracujú, nebudú veľmi výrazné, pretože v tom prípade sa vytvára pocit krivdy, ktorý sa nám môže spätne vrátiť. Naším účelom, teda naším cieľom nemá byť rozdeliť ich kategóriu na tých mladých a starých, aby si jedni navzájom závideli, ale práve naopak, nastaviť systém tak, aby sme vedeli oceniť skúsenosť a prínos konkrétneho pedagóga pre danú školu. Spoločenské uznania, atraktivita učiteľského stavu sa zvýši práve spravodlivým nastavením.
Rozhodol som sa predniesť aj jeden pozmeňujúci návrh spolu s mojím kolegom Eduardom Hegerom, ktorý nebude žiadnou výraznou investíciou do školstva, ale pokúsi sa riešiť vec, ktorú som momentálne ešte nespomenul a ktorú preberáme momentálne na článkoch, v médiách a tak ďalej, kde sa hovorí o tom, a každý sa je, každý úžasný nad tým, aké sú hodnotové rámce našich mladých ľudí, koho by volili prvovoliči a podobne. Ako pripomínam, nie sú tam až tak veľmi rozdielne čísla oproti iným údajom, ktoré, a iným výskumom, ktoré boli už pred dvoma rokmi, ale svedčia o jednom a každá jedna štúdia mi to potvrdzuje, s mladými ľuďmi a deťmi treba viac pracovať.
Minulý týždeň bola aj konferencia Rady mládeže, kde oni sami konštatovali, že by potrebovali 4 mil. eur, aby dokázali zastabilizovať svoju organizáciu a viacej sa venovať deťom a mládeži. Ja navrhujem iba štvrtinu z toho. Dajme do podprogramu v kapitole č. 20 ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pod program 07818 Podpora detí a mládeže len 1 mil. euro na to, aby sme podporili práve tieto organizácie, ktoré potrebujú tie prostriedky, aby mohli pracovať s deťmi. Navyše to korešponduje aj s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 141 z 13. apríla 2016, čo je programové vyhlásenie vlády. Takže po takomto krátkom odôvodnení si dovolím prečítať svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národne j rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka a Eduarda Hegera k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (tlač 1090):
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu zvyšuje o 1 000 000 eur a o túto sumu (1 000 000 eur) sa zvyšuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu znižuje o sumu 1 000 000 eur a o túto sumu (1 000 000 eur) sa znižuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/ 2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
3. V prílohe č. 4 v kapitole č. 20 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu zvyšuje o 1 000 000 eur, suma výdavkov na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže (kód a názov programu) sa zvyšuje tiež o túto sumu (1 000 000 eur) a o túto sumu (1 000 000 eur) sa zvyšuje aj suma výdavkov na podprogram 07818 Podpora detí a mládeže (kód a názov podprogramu).
4. V prílohe č. 4 v kapitole č. 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov kapitoly v eurách znižuje o sumu 1 000 000 eur.
Prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ako hovorím, je to len jedna štvrtina toho, čo požadujú tieto organizácie.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja.
Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán kolega, že si nám objasnil tak v skratke vlastne tie nosné veci v rámci školstva, ale mňa tam zaujímalo, samozrejme, to, čo sa týka rezortu, ktorý mám v tieni svojho pohľadu, a to je teda vlastne predčasné ukončenie školskej dochádzky a podpora chudobných detí.
Ja chcem tomu povedať, že jednoznačne, ak nebude dôsledne prepojené ministerstvo školstva s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, tak boj s generačnou chudobou nikdy nevyhráme na Slovensku a dávky hmotnej núdze budeme vyplácať do nekonečna. To znamená, že naozaj je potrebné prepojiť aktívne opatrenia trhu práce práve s tým, aby aj ľudia, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, mali možnosť opätovne sa dostať do školského systému s tým, že počas štúdia mali aj podporu aktívne, aktívnych opatrení trhu práce, ako keby boli čakatelia aj na prácu neskôr, pretože dnes, keď im zoberú aktivačný príspevok len preto, že nie sú evidovaní na úrade práce tí naši ľudia dlhodobo, neskôr dlhodobo nezamestnaní nám jednoducho študovať nechcú. A to vzdelanie si neukončia a patríme v Európe medzi krajiny so základným vzdelaním, ako keby sme boli v Bangladéši.
Ďakujem.