38. schôdza

Vážená pani predkladateľka, kolegyne a kolegovia, rokujeme o novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ako už pani predkladateľka, pani poslankyňa Remišová povedala, je to novela, s ktorou by mala prísť vláda. Je to návrh pomerne rozsiahly.
Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám a bude reagovať na niektoré problémy. Dokonca ten návrh aj bol pripravený na základe pomerne obsiahlej diskusie za účasti zástupcov štátnych orgánov, samosprávy, ale aj mimovládnych organizácií, odborníkov štátnych podnikov a tak ďalej. Ten návrh bol daný aj do medzirezortného pripomienkového konania a uskutočnilo sa aj pomerne rozsiahle medzirezortné pripomienkové konanie, pretože subjekty aj, dokonca aj tie subjekty, ktoré sa na tom návrhu, návrhu podieľali, tak neboli úplne spokojné s tým, čo, s tým, čo ministerstvo spravodlivosti pripravilo a dalo do medzirezortného pripomienkového konania.
Sám som sa na príprave jednej z takých hromadných pripomienok podieľal. Bola to hromadná pripomienka, ktorú iniciovalo Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, teda spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami, komunálnymi politikmi, občianskymi aktivistami aj jednotlivcami, ktorí sa o tú problematiku zaujímajú. No a je škoda, že tam to, tam to zastalo. A myslím, pred už vyše rokom – niekedy september, október 2017 – prebehlo to medzirezortné pripomienkové konanie a následne rozporové konania a ďalej legislatívny proces nepokračoval. Ale na rozdiel od toho zákona, ktorý sme mali na programe tesne pred týmto bodom, teda novely zákona o protikomunistickom odboji, tuto to nie je také dramatické z toho hľadiska, že sa to netýka iba ľudí, ktorí, ktorí často sú už v dôchodkovom veku a niektorí z nich postupne odchádzajú z tohto sveta.
Toto je vec, ktorú bude treba riešiť aj do budúcnosti. Čiže ak aj tento návrh poskytne; postihne obvyklý osud opozičných návrhov, tak niet čo zúfať, pretože, pretože toto je vec, na ktorej si myslím, že budúca vládna koalícia, ak bude zásadne odlišná od tej súčasnej, sa zhodnúť, zhodnúť dokáže a bude môcť vychádzať aj z tých návrhov, ktoré postupne boli predkladané ako opozičné poslanecké návrhy, ale aj z dobrej práce, ktorú ministerstvo spravodlivosti urobilo minulý rok pri príprave novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Čiže predkladanie týchto návrhov je, ja to beriem aj ako príležitosť trochu si zadiskutovať o obsahu toho, čo by tam, čo by tam malo byť.
A teda dotnem sa iba, iba jednej veci, lebo to by sme tu boli dlho, keby sme mali o všetkom diskutovať. Teda ide o povinné osoby; teda zákon definuje povinné osoby, štátne orgány, obce, vyššie územné celky a tak ďalej, potom povinné osoby, ktoré sú právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou. A dnes tam máme v ods. 3, to boli ods. 1 a 2, § 2, povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, čiže postihujeme dcéry povinných osôb, ale už nepostihujeme vnučky; vnučky, pravnučky. Toto je v návrhu kolegov z OĽANO ošetrené tým, že ide, tým, že ide okrem povinných osôb, ktoré sú založené tými povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, čiže dcéry tých základných povinných osôb, aj povinné osoby založené povinnými osobami podľa písm. a), čiže vnučky a dokonca aj na pravnučky sa tam myslí.
Je možné, možno teda diskutovať, ako konkrétne toto má byť, má byť upravené v tom návrhu, ktoré ministerstvo dalo, dalo do medzirezortného pripomienkového konania. Na inšpiráciu dávam, že sa uvádzalo v alternatívach, že povinnými osobami sú ďalej aj obchodné spoločnosti, štátne podniky, družstvá a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak sú úplne financované povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, alebo sú kontrolované povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, alebo c) povinné osoby podľa ods. 1 a 2 vymenúvajú alebo volia viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
Alternatíva dva tam bola, že povinnými osobami sú ďalej aj štátne podniky, obchodné spoločnosti a družstvá, v ktorých má povinná osoba podľa ods. 1 a 2 väčšinový podiel. Čiže jednak tam treba ošetriť to, že stačí, keď tam dáme vnučky a pravnučky, lebo tak teoreticky môžu byť ešte prapravnučky a na Slovensku sú ľudia pri obchádzaní zákona veľmi kreatívni a keď postihneme aj pravnučky, tak môže sa stať, že špekulanti rôzni si vymyslia prapravnučku, aby mohli obchádzať zákon. Ale teda ďalší aspekt toho je, že tá definícia má byť statická, teda že či sa to má iba odvíjať od toho, že kto je zakladateľom tej spoločnosti, alebo sa tam má zapracovať, že teda financovanie, kontrola, ovládanie tej spoločnosti, lebo napríklad Slovak Telekom bol založený, založený štátom a dnes už nemá zo štátom nič spoločné, ale podľa súčasného znenia zákona v podstate je povinnou osobou, lebo sa vzťahuje na to tá podmienka, že bol založený štátom, hoci dnes je už úplne súkromný. A naopak, ak ide o nejakú firmu, ktorá bola založená nejakými súkromníkmi, ale dostala sa do vplyvu štátu alebo samosprávy a dnes je to povedzme mestská firma, ale nebola založená, založená mestom, tak je úplne mimo, mimo pokrytia infozákona, pretože nebola založená povinnou osobou podľa ods. 1 a 2.
Toto sú také veci, o ktorých verím, že budeme, budeme ďalej diskutovať. Nemyslím, že teraz tu v pléne, ale, ale teda pri nejakej budúcej novelizácii zákona o slobodnom prístupe k informáciám, možno v lepších politických časoch.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Dostálovi, ktorý upozornil aj na tú komplexnosť tej právnej úpravy, preto by to mala byť vládna novela zákona, tak ako to sľúbila ministerka.
Keď sa dotknem toho bodu, áno, my sme vychádzali z našej praxe, lebo s týmito konkrétnymi problémami sme sa stretli, keď sme žiadali informácie, hej, že vnučky, pravnučky, štátny podnik, ktorý založil banku, ktorá založila neviem čo, tie už neboli povinnými osobami. Mali sme úvahu aj o tom, že do akého; lebo sú spoločnosti, kde má štát podiel, hej, má 10-percentný podiel, v niektorých má 50-percentný, v niektorých 60-percentný; ako ošetriť, ako ošetriť tieto prípady. Takže súhlasím, že určite by to, určite by bolo dobré mať k tomu diskusiu.
A takisto ja oceňujem tú prácu mimovládnych organizácií, odbornej verejnosti, kolega Dostál bol súčasťou toho, pracovnej skupiny, ktorá na ministerstve spravodlivosti za bývalého vedenia na tomto zákone pracovala, a je škoda, že tento zákon sa nikdy nedostal na vládu a do parlamentu. To mala byť prvá vec, keďže to ministerka sľúbila, a to bolo aj odôvodnenie aktivity ministerky Žitňanskej, že vôbec táto vláda vznikla. Žiaľ, vidíme, že všetky dobré iniciatívy po jej odchode boli zablokované.

Ďakujem. Ja vôbec nespochybňujem, že to riešenie, ktoré je obsiahnuté vo vašom návrhu, teda aby tam okrem dcér, zjednodušene, tam boli zahrnuté aj vnučky a pravnučky, by mnohé, mnohé problémy vyriešilo a bolo by zlepšením, nepochybne zlepšením oproti, oproti súčasnému stavu. Však už len v Bratislave BVS a Infra Services, aby sme nechodili ďaleko, tak, tak ten problém napríklad by bol, by bol ošetrený aj vaším návrhom. Len som teda chcel upozorniť na to, že môžu tam byť aj iné problémy a okrem toho, že vzťah založenia je možné, možné zobrať aj do úvahy kritériá buď financovania povinnými osobami, alebo, alebo kontroly povinnými osobami, alebo vymenúvania členov riadiaceho orgánu a kontrolného orgánu, alebo nejakého aktuálneho väčšinového podielu. Samozrejme, že asi, asi nie je reálne, aby sa infozákon vzťahoval na všetky obchodné spoločnosti, napr. kde má štát nejaký, akýkoľvek minimálny, minimálny podiel, malo by to byť vymedzené buď ovládaním, alebo teda nejakým väčšinovým podielom, pochopiteľne.
A pokiaľ ide o skutočnosť, že nebol predložený návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám do vlády a potom do parlamentu, tak áno, aj mne je to ľúto. Na druhej strane si uvedomujem zložitosť tej situácie, lebo som absolvoval aj tie prípravné rokovania, aj tie rozporové konania, a tie záujmy sú tam veľmi rôznorodé a viem si predstaviť aj takú novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá by zákon zhoršila oproti súčasnému stavu. Takže možno niekedy je lepšie nerobiť nič, ako to zhoršiť.

Pán poslanec Budaj, nech sa páči, môžte vystúpiť v rozprave.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, toto je skutočne jeden z najdôležitejších zákonov tejto schôdze a možno aj tejto jesennej sezóny, pretože pokúša sa zaplátať veľmi významné diery v doterajších zákonoch. Teda konkrétne v celej problematike samosprávy, v nedostatkoch v zdravotníctve, tam všade občania upozorňujú na vysokú mieru protekcionizmu, korupcie, s ktorou si štátne orgány nevedia rady. Máme celú kopu dozorných orgánov aj v zdravotníctve, máme dozorné orgány na samosprávu, usilujeme sa, aby sa dostávali tie informácie aj do médií, a predsa bez kontroly verejnosti sa nič nemení. Taká je naša doterajšia skúsenosť v Slovenskej republike. Nové a nové kontrolné orgány, napr. už v spomínanom zdravotníctve negarantujú, že budú manipulované zoznamy čakateľov na operáciu. Nikto z nás si nemôže namýšľať, že to garantujú. To isté môžem povedať z vlastnej skúsenosti o samospráve. Mestský kontrolór, obecný kontrolór, NKÚ, nič tak nebráni korupcii ako pozornosť verejnosti, ako informácie, ktoré idú von smerom ku verejnosti. Tam sa to okamžite zhodnotí.
Ja osobne práve preto považujem za osobitne dôležité, že táto novela vnáša ešte viac svetla do rôznych mestských a obecných podnikov. Uvedomme si, že napríklad v Bratislave sa otáča väčšina našich peňazí mimo magistrátu. Sú to akciové spoločnosti, ktoré sa riadia obchodným právom. Pre ilustráciu môžme povedať, že ak priemerný Bratislavčan zaplatí za dane na svoju nehnuteľnosť, na byt okolo 100 eur, mnohí aj menej než 100 eur, na služby obecného charakteru, ako je doprava, odvoz smetí alebo vodné, stočné, zaplatíme ročne okolo tisícky. 1 ku 10, áno, dámy a páni, 1 ku 10, tam na magistrát sa môžme chodiť pýtať, obracať sa s informačným zákonom, ale ak sa dostaneme ďalej k podnikom a ich dcéram, tieto podniky si už nazakladali aj vnučky, tak tam náš informačný zákon nesiaha.
Mimoriadne významné dopady môže mať táto novela v práci prokurátorov. Ak sme si istí, že v zdravotníctve existuje protekcionizmus, že zoznamy by bolo treba kontrolovať verejnou mienkou, tak o prokuratúre toho vlastne daňovník vie tak málo, že môže len hádať, prečo raz v tom istom prípade vynesie, vynesú súdy a prokuratúra toleruje postupy voči jednému kriminálnikovi tak a iný je prepustený a odchádza na slobodu. Či už to je prípad teraz aktuálny spomínaných zmeniek, zmeniek Duckého, alebo je to kauza zatknutých aktivistov Greenpeace, kde samotný generálny prokurátor povedal, že proste prokuratúra v Trenčíne nekonala priamo nezákonne, ale nepostupovala presne podľa zákona. No to je veľmi žalostné vysvedčenie, ktoré bol nútený generálny prokurátor vystaviť vlastnej inštitúcii a znovu tým raz upriamiť pozornosť verejnosti, že aj táto sféra prokuratúry by nemala byť taká utajená, neviditeľná.
Rovnako sféra súdnictva, ja osobne si myslím, že nie je namieste, aby sme sa rozpakovali hovoriť o tom, ako ktorý sudca súdi, ako, aké má čakacie lehoty a ako si stojí za svojimi rozhodnutiami. Preniesť možnosť získavať informácie aj z prokuratúry o tejto oblasti považujem za veľmi veľký prínos tohoto návrhu zákona. Je poľutovaniahodné, že túto zásadnú novelu, zásadnú a jednu z najdôležitejších v tejto sezóne, musí prinášať opozícia. O to viac ďakujem kolegom poslancom, ktorí ju pripravili, a dávam ich za príklad vláde, ktorá má obrovský aparát, vie dobre, ako sú ľudia nespokojní s prejavmi korupcie alebo s nepochopiteľným chovaním prokuratúry alebo samosprávy v zmysle jej dcér a vnučiek rôznych mestských podnikov, a predsa nekoná, zostáva pasívnou. Opozícia predložila zákon, ktorý by mala koalícia poďakovať a podporiť.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem kolegovi Budajovi. On tiež veľmi dobre vie, aké je veľmi niekedy ťažké od štátnych orgánov sa dopracovať, dopracovať k informáciám, a tomuto čelíme vždy, keď sa venujeme nejakým kauzám či už životného prostredia, alebo v iných oblastiach. A ľudia to majú oveľa ťažšie, aj keď sa chcú domôcť niekedy svojich práv. Takže ja pevne verím, že raz to zásadné zlepšenie infozákona schválené v tejto Národnej rade bude.

Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesla zmenu zákona 576 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Návrhom zákona je, v našom návrhu zákona je vyprecizovať a odlíšiť výkon povolania sestry a výkon povolania pôrodnej asistentky, lebo tieto výkony sú samostatné, odlišné, a aby ich odborná a laická verejnosť akceptovala a aby ich aj považovala za samostatné. Cieľom predloženého návrhu zákona je preto oprava a zosúladenie terminológie zákona s novšou úpravou obsiahnutou v nariadení vlády.
Ďalšou navrhovanou zmenou je zrušenie nevhodne zavedenej legislatívnej skratky zariadenia sociálnej pomoci v zákone. Na základe uvedeného sa navrhuje zrušenie tejto skratky, pretože pôsobí mylne. Zákon o sociálnej pomoci bol nahradený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, preto nemôžme hovoriť ani o zariadeniach sociálnej pomoci, ale o zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Poslednou a dôležitou úpravou je vlastne využitie sestry samosprávneho kraja na výkon dozoru pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a starostlivosti v pôrodnej asistencii v zdravotníckych a hlavne aj nezdravotníckych zariadeniach. V súlade s preneseným výkonom štátnej správy dôjde k zachovaniu bezpečnosti poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti pre klientov v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a kurately.
V súlade s platnou legislatívou sestra samosprávneho kraja plní úlohy na úseku zdravotníctva vo vzťahu k poskytovaniu ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencie v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 písm. h) zákona 578/2004 Z. z., avšak tieto činnosti vykonáva len v zariadeniach ústavných. Keďže samosprávny kraj je tiež zriaďovateľom zariadenia sociálnych služieb, kde sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, je žiaduce, aby bolo poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti metodicky riadené a kontrolované aj v týchto zariadeniach.
Cieľom predloženého návrhu je preto umožniť sestre samosprávneho kraja výkony kontrolných úloh nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale aj v zariadeniach sociálnych služieb a tiež v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, kde sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou, ktorý je pod tlačou 1235. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Tak, ako už bolo povedané, zákon 576 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nám ide o technickú úpravu hlavne, aby sa oddelila prax sestry a prax pôrodnej asistentky, aby sa tam jasne definovala. To je prvá technická úprava, aby odborná a laická spoločnosť to vlastne vedela a vedela to aj oddeliť, že je to samostatná prax. To je prvá vec.
Ďalšia vec je vlastne, že už nám neexistujú zariadenia sociálnej pomoci, ale zariadenia sociálnych služieb. To je ďalšia technická úprava.
A dôležitý návrh je to, aby sestra samosprávneho kraja mohla chodiť nielen metodicky riadiť a kontrolovať nielen ústavné zdravotnícke zariadenia, ale zariadenia sociálnych služieb. Viete veľmi dobre, čo sa stalo v IRIS-e, v zariadení sociálnych služieb, kde vlastne kompetencie lekára robil kuchár a kompetencie sestry robila upratovačka alebo realizovala upratovačka. Žiaľ, je to veľmi smutné, že takéto veci sa stávajú aj v terajšej dobe, preto žiadame, aby sestra samosprávneho kraja mohla chodievať do zariadení sociálnych služieb.
Potvrdilo sa aj to, že nefungujúce metodické riadenie ošetrovateľskej starostlivosti a kontrolný mechanizmus v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je tu veľké riziko ohrozenia života klientov. Viete veľmi dobre, že v zariadeniach sociálnych služieb máme klientov, ktorí majú dekubity, majú tracheostomické kanyly, majú PEG-y, sú imobilní pacienti, tak je, je tam vlastne zodpovedná osoba, ktorá sa stará, mala by sa starať o ošetrovateľskú starostlivosť a ktorá je aj zodpovedná za to, aby tam pracovali v týchto zariadeniach aj sestry. Ale, žiaľbohu, nemáme na to páky, aby tam niekto mohol viesť, aby mohol ísť tam vlastne riadiť a kontrolovať túto ošetrovateľskú starostlivosť. Naši seniori, naši ľudia, naši občania našej spoločnosti si zaslúžia adekvátnu a plnohodnotnú starosť ošetrovateľskú, zdravotnú starostlivosť a starostlivosť pôrodnej asistencie.