38. schôdza

Ďakujem.
S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Dvaja poslanci, končím možnosť prihlásiť sa.
Poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážená pani predkladateľka, kolegyne a kolegovia, rokujeme o novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ako už pani predkladateľka, pani poslankyňa Remišová povedala, je to novela, s ktorou by mala prísť vláda. Je to návrh pomerne rozsiahly.
Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám a bude reagovať na niektoré problémy. Dokonca ten návrh aj bol pripravený na základe pomerne obsiahlej diskusie za účasti zástupcov štátnych orgánov, samosprávy, ale aj mimovládnych organizácií, odborníkov štátnych podnikov a tak ďalej. Ten návrh bol daný aj do medzirezortného pripomienkového konania a uskutočnilo sa aj pomerne rozsiahle medzirezortné pripomienkové konanie, pretože subjekty aj, dokonca aj tie subjekty, ktoré sa na tom návrhu, návrhu podieľali, tak neboli úplne spokojné s tým, čo, s tým, čo ministerstvo spravodlivosti pripravilo a dalo do medzirezortného pripomienkového konania.
Sám som sa na príprave jednej z takých hromadných pripomienok podieľal. Bola to hromadná pripomienka, ktorú iniciovalo Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, teda spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami, komunálnymi politikmi, občianskymi aktivistami aj jednotlivcami, ktorí sa o tú problematiku zaujímajú. No a je škoda, že tam to, tam to zastalo. A myslím, pred už vyše rokom – niekedy september, október 2017 – prebehlo to medzirezortné pripomienkové konanie a následne rozporové konania a ďalej legislatívny proces nepokračoval. Ale na rozdiel od toho zákona, ktorý sme mali na programe tesne pred týmto bodom, teda novely zákona o protikomunistickom odboji, tuto to nie je také dramatické z toho hľadiska, že sa to netýka iba ľudí, ktorí, ktorí často sú už v dôchodkovom veku a niektorí z nich postupne odchádzajú z tohto sveta.
Toto je vec, ktorú bude treba riešiť aj do budúcnosti. Čiže ak aj tento návrh poskytne; postihne obvyklý osud opozičných návrhov, tak niet čo zúfať, pretože, pretože toto je vec, na ktorej si myslím, že budúca vládna koalícia, ak bude zásadne odlišná od tej súčasnej, sa zhodnúť, zhodnúť dokáže a bude môcť vychádzať aj z tých návrhov, ktoré postupne boli predkladané ako opozičné poslanecké návrhy, ale aj z dobrej práce, ktorú ministerstvo spravodlivosti urobilo minulý rok pri príprave novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Čiže predkladanie týchto návrhov je, ja to beriem aj ako príležitosť trochu si zadiskutovať o obsahu toho, čo by tam, čo by tam malo byť.
A teda dotnem sa iba, iba jednej veci, lebo to by sme tu boli dlho, keby sme mali o všetkom diskutovať. Teda ide o povinné osoby; teda zákon definuje povinné osoby, štátne orgány, obce, vyššie územné celky a tak ďalej, potom povinné osoby, ktoré sú právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou. A dnes tam máme v ods. 3, to boli ods. 1 a 2, § 2, povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, čiže postihujeme dcéry povinných osôb, ale už nepostihujeme vnučky; vnučky, pravnučky. Toto je v návrhu kolegov z OĽANO ošetrené tým, že ide, tým, že ide okrem povinných osôb, ktoré sú založené tými povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, čiže dcéry tých základných povinných osôb, aj povinné osoby založené povinnými osobami podľa písm. a), čiže vnučky a dokonca aj na pravnučky sa tam myslí.
Je možné, možno teda diskutovať, ako konkrétne toto má byť, má byť upravené v tom návrhu, ktoré ministerstvo dalo, dalo do medzirezortného pripomienkového konania. Na inšpiráciu dávam, že sa uvádzalo v alternatívach, že povinnými osobami sú ďalej aj obchodné spoločnosti, štátne podniky, družstvá a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak sú úplne financované povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, alebo sú kontrolované povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, alebo c) povinné osoby podľa ods. 1 a 2 vymenúvajú alebo volia viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
Alternatíva dva tam bola, že povinnými osobami sú ďalej aj štátne podniky, obchodné spoločnosti a družstvá, v ktorých má povinná osoba podľa ods. 1 a 2 väčšinový podiel. Čiže jednak tam treba ošetriť to, že stačí, keď tam dáme vnučky a pravnučky, lebo tak teoreticky môžu byť ešte prapravnučky a na Slovensku sú ľudia pri obchádzaní zákona veľmi kreatívni a keď postihneme aj pravnučky, tak môže sa stať, že špekulanti rôzni si vymyslia prapravnučku, aby mohli obchádzať zákon. Ale teda ďalší aspekt toho je, že tá definícia má byť statická, teda že či sa to má iba odvíjať od toho, že kto je zakladateľom tej spoločnosti, alebo sa tam má zapracovať, že teda financovanie, kontrola, ovládanie tej spoločnosti, lebo napríklad Slovak Telekom bol založený, založený štátom a dnes už nemá zo štátom nič spoločné, ale podľa súčasného znenia zákona v podstate je povinnou osobou, lebo sa vzťahuje na to tá podmienka, že bol založený štátom, hoci dnes je už úplne súkromný. A naopak, ak ide o nejakú firmu, ktorá bola založená nejakými súkromníkmi, ale dostala sa do vplyvu štátu alebo samosprávy a dnes je to povedzme mestská firma, ale nebola založená, založená mestom, tak je úplne mimo, mimo pokrytia infozákona, pretože nebola založená povinnou osobou podľa ods. 1 a 2.
Toto sú také veci, o ktorých verím, že budeme, budeme ďalej diskutovať. Nemyslím, že teraz tu v pléne, ale, ale teda pri nejakej budúcej novelizácii zákona o slobodnom prístupe k informáciám, možno v lepších politických časoch.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou jedna poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

Ďakujem kolegovi Dostálovi, ktorý upozornil aj na tú komplexnosť tej právnej úpravy, preto by to mala byť vládna novela zákona, tak ako to sľúbila ministerka.
Keď sa dotknem toho bodu, áno, my sme vychádzali z našej praxe, lebo s týmito konkrétnymi problémami sme sa stretli, keď sme žiadali informácie, hej, že vnučky, pravnučky, štátny podnik, ktorý založil banku, ktorá založila neviem čo, tie už neboli povinnými osobami. Mali sme úvahu aj o tom, že do akého; lebo sú spoločnosti, kde má štát podiel, hej, má 10-percentný podiel, v niektorých má 50-percentný, v niektorých 60-percentný; ako ošetriť, ako ošetriť tieto prípady. Takže súhlasím, že určite by to, určite by bolo dobré mať k tomu diskusiu.
A takisto ja oceňujem tú prácu mimovládnych organizácií, odbornej verejnosti, kolega Dostál bol súčasťou toho, pracovnej skupiny, ktorá na ministerstve spravodlivosti za bývalého vedenia na tomto zákone pracovala, a je škoda, že tento zákon sa nikdy nedostal na vládu a do parlamentu. To mala byť prvá vec, keďže to ministerka sľúbila, a to bolo aj odôvodnenie aktivity ministerky Žitňanskej, že vôbec táto vláda vznikla. Žiaľ, vidíme, že všetky dobré iniciatívy po jej odchode boli zablokované.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem. Ja vôbec nespochybňujem, že to riešenie, ktoré je obsiahnuté vo vašom návrhu, teda aby tam okrem dcér, zjednodušene, tam boli zahrnuté aj vnučky a pravnučky, by mnohé, mnohé problémy vyriešilo a bolo by zlepšením, nepochybne zlepšením oproti, oproti súčasnému stavu. Však už len v Bratislave BVS a Infra Services, aby sme nechodili ďaleko, tak, tak ten problém napríklad by bol, by bol ošetrený aj vaším návrhom. Len som teda chcel upozorniť na to, že môžu tam byť aj iné problémy a okrem toho, že vzťah založenia je možné, možné zobrať aj do úvahy kritériá buď financovania povinnými osobami, alebo, alebo kontroly povinnými osobami, alebo vymenúvania členov riadiaceho orgánu a kontrolného orgánu, alebo nejakého aktuálneho väčšinového podielu. Samozrejme, že asi, asi nie je reálne, aby sa infozákon vzťahoval na všetky obchodné spoločnosti, napr. kde má štát nejaký, akýkoľvek minimálny, minimálny podiel, malo by to byť vymedzené buď ovládaním, alebo teda nejakým väčšinovým podielom, pochopiteľne.
A pokiaľ ide o skutočnosť, že nebol predložený návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám do vlády a potom do parlamentu, tak áno, aj mne je to ľúto. Na druhej strane si uvedomujem zložitosť tej situácie, lebo som absolvoval aj tie prípravné rokovania, aj tie rozporové konania, a tie záujmy sú tam veľmi rôznorodé a viem si predstaviť aj takú novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá by zákon zhoršila oproti súčasnému stavu. Takže možno niekedy je lepšie nerobiť nič, ako to zhoršiť.