38. schôdza

Ďakujem. Ja pripomínam členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že dnes mimoriadne zasadáme v zasadačke výboru pre financie a rozpočet, číslo dverí 31 tu hlavnej budove o 13.00. Ďakujem.

Takže páni poslanci a pani poslankyne do 11.45 prestávka, potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave k tým dvom zlúčeným bodom. Tam vystúpi ešte pán poslanec Osuský, ktorý bol jedine písomne prihlásený.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci budeme pokračovať v rozprave k zlúčeným bodom.
Poprosím pána poslanca Osuského, pán poslanec Baránik, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. (Ruch v sále.)
Poprosím vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak sa chcete rozprávať, tak sú na to určené priestory bufetu alebo chodieb, poprosím vás o kľud, aby pán poslanec mohol nerušene vystúpiť v rozprave.

(Pokračovanie zlúčenej rozpravy o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa a Petra Osuského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1213, a o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, tlač 1214.)

63.
Ďakujem za vašu snahu, pán predsedajúci. Verím, že sa táto staničná hala vyprázdni a bude nás tu ako obvykle málo, ale zase s menším šumom. (Zaznievanie gongu.) Ja už nebudem ctené zhromaždenie kolegov príliš dlho otravovať.
Ak som ukončil svoju predchádzajúcu časť vystúpenia slovami, že na tom, ako snemovňa bude do roztrhania tela brániť Mariána Kočnera, tak teraz už môžme úspešne bilancovať, že s heroickým nasadením bol Kočner ubránený. Samozrejme, jednalo sa o individuálnu milosť.
Ja už nebudem v ďalšom vystupovať k tej novele Trestného zákona, ktorú, ako povedal kolega Klus, robíme len preto, lebo ošetrujeme, samozrejme, znenie príslušného paragrafu a zjednocujeme text medzi milosťou a individuálnou milosťou. Áno, pôjde aj do budúcnosti podľa našich predstáv o právomoci prezidenta udeľovať individuálne milosti. Ale tak ako ukazuje príklad individuálnej milosti Mariánovi Kočnerovi, ešte i tam, samozrejme, môže dochádzať k tomu, čo by sme jemne mohli nazvať výstrelkom.
Samozrejme, plošná amnestia prináša vždy riziko, že napriek plošnosti môže byť, ako som hovoril o prípade amnestie Václava Klausa, aj cielene zameraná na istú časť ohniska, ktoré chceme spáliť a nezanechať stopy, teda ako sa kedysi v Liptove, odkiaľ matkina časť mojej rodiny pochádza, vravelo "popri suchom aj mokrô zhorí". A v tom, sa domnievame, je ďalšie riziko takýchto nediferencovaných plošných omilostení. Lebo ak je zámer toho, kto amnestiu dá, taký, že niečo cielene chce, je takmer výhodnejšie urobiť to plošnou amnestiou ako individuálnou milosťou. Ku cti prezidenta Kisku, ako som povedal, slúži, že nikdy za pomaly päť rokov svojho pôsobenia nevyužil túto možnosť, a myslím si, že tým dal signál, že napriek všetkým pochybnostiam o fungovaní justície sa dokážeme obísť bez plošných nediferencovaných amnestií.
Vôľa snemovne sa prejavuje v hlasovaniach. Ja som pred chvíľkou podporil hlasovaním spolu s mojimi kolegami poslanecký návrh, ktorý tu predniesol kolega z SNS, o bytoch a chcem tým len povedať, že ak sa vrátim k otázke, ktorú sme dostali včera na tlačovke, či si myslíme, že nám to prejde taký; na rozdiel od optimistickejšieho a mladšieho kolegu Klusa, ktorý vyjadril istú nádej, ja som pomerne poučený, som to, čomu sa hovorí s touto skúsenosťou popálené dieťa, ilúzie si teda nerobím. Nerobím si ilúzie, pretože len za ostatnú necelú trištvrtehodinu som dvakrát hlasoval kladne v súvislosti s tým, čo tu bolo predložené, a nešlo v tom prípade o návrhy SAS. Nedočkal som sa za roky rokúce pri žiadnom z predkladaných návrhov, ktorých som bol spolupredkladateľ alebo predkladateľ, že by tie návrhy prešli.
Čo sa zmenilo po odchode pani podpredsedníčky Laššákovej na Ústavný súd, je len to, že jej legendárny palec nahradila teraz dvojnožka kolegu Glváča, vyzerá takto (rečník si oprel dva vystreté prsty pravej ruky v tvare obráteného písmena v o rečnícky pult) a vstupuje postupne krok za krokom do dejín tými dvoma nožičkami tak ako palec pani podpredsedníčky Laššákovej.
Takže, samozrejme, že tá otázka, ktorú nám položili v tejto súvislosti, ale je využiteľná pri ktoromkoľvek inom z desiatok zákonov, ktoré boli predložené opozíciou, pravdepodobnosť, že niečo podobné prejde, je, samozrejme, limitne sa blížiaca k nule a je to jednou z nerestí slovenského parlamentarizmu, pretože mám pocit, že by tento spôsob fungovania, ako by povedal Rudolf Hrušinský ono daždivé odpoludnie, "neměli bychom ho považovat za šťastný".
A tak nech už akokoľvek dopadne táto novela ústavy, chcem povedať len toľko, že tie zákony opozícia píše ako kedysi zakázaní literáti a autori do šuplíka. A píše ich v nádeji, že raz príde deň, keď ich bude stačiť z toho šuplíka vytiahnuť, zmeniť možno predkladateľa, ak sa ten pôvodný na prach obráti, a zmeniť dátum podania, ale budú mnohé z nich použiteľné, lebo ten cynický pohľad, na čo to predkladáte, keď vám to neprejde, by, samozrejme, domyslený do dôsledkov mohlo znamenať to, že porazená časť politickej scény by si mohla dať štyri roky parlamentné prázdniny, nepredkladať nič a nerobiť nič. Ale nemyslím si, že taká je úloha opozície, pretože opozícia predkladá návrhy, ktoré, povedzme si otvorene, nastavujú zrkadlo tým, čo vládnu. A ak toto zrkadlo dneska ukázalo pokrivenú tvár pri hlasovaní o zrušení individuálnej milosti Mariánovi Kočnerovi, tak v tom je zmysel práce opozície.
A ak si občania, ktorým záleží na budúcej tvári tejto krajiny, zvážia, čo znamená, že 79 ľudí v tejto sále stojí za Kočnerom napriek všetkému, tak by mohlo urobiť kroky, ktoré povedú k tomu, že tento úškľabok na tvári zástupcov ľudu zmizne. A tak sľubujem za seba, za kolegu Klusa a za opozíciu hádam tu prítomnú, že neprestaneme do konca volebného obdobia predkladať návrhy, ktoré síce pri otázke, a či si myslíte, že vám to prejde, asi nebudú, nebude môcť byť pritakané, ale že táto práca zmysel má a budeme v nej pokračovať.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. (Reakcia navrhovateľa.) Aha, pardon. Takže päť faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. Skúsim to povedať vo faktickej, inak sa prihlásim ako spravodajca. Kolega Osuský hovoril o tých náramkoch, ktoré stáli 27 miliónov. V Českej republike tie isté náramky, ten istý systém, a pritom Česká republika, ako vieme, je minimálne dvakrát taký veľký trh takpovediac. Tento istý systém stál 1,5 mil. eur. Takže aby sme mali lepšiu predstavu o tom, že ako sa s našimi prostriedkami tu gazduje. To je štandardný, myslím, štandardná marža, ktorú táto vládna garnitúra má, ale sú aj vyššie.
Pokiaľ ide o individuálne milosti, ako ich kolega Osuský uvádzal v súvislosti s Kočnerom, je zaujímavé, že v civilizovaných krajinách aj individuálne udelené milosti, je to nakoniec správny akt svojho druhu, môžu podliehať, môžu podliehať previerke ústavného súdu, ak sa zistí napríklad, že dôvody pre udelenie takej milosti sú v rozpore s tým, akému účelu majú slúžiť. Tak by to fungovalo v krajinách, ktoré majú súdny systém a ktoré sú právnymi štátmi. My, samozrejme, súdny systém nemáme taký v tom zmysle, čo sa pod tým bežne myslí, nie sme právny štát, tak u nás niečo takéto neprichádza v úvahu. Pokiaľ ide o náš ústavný systém, opäť, bohužiaľ, náš ústavný systém je jednokomorový, jednokolový, je totálne odkázaný na šéfov strán, ktorí rozhodujú o všetkom, a teda aj o tom, že ako sa o jednotlivých zákonoch bude hlasovať v každom jednotlivom prípade.

Pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne. No, čaro nechceného. Včera sa zjavila informácia o tom, že polícia zaistila zvukové nahrávky z megakauzy Gorila, a viacerí smeráci vrátane obyvateľa Bašternákovho bytu vedia, že definitívne končia, a modlia sa dnes, aby skončili len politicky a nie aj trestnoprávne. A dnes poslanci vládnej korupčnej koalície pred malou chvíľou odmietli zrušenie milosti pre Mariána Kočnera v kauze Technopol. Explicitnejší dôkaz toho, že viacerí z nich sú namočení v kriminálnych činoch, o ktorých Marián Kočner vie a týmto ich vydiera, ani nemôže existovať. A preto je veľmi dobré, že prerokúvame tento návrh zákona o tom, že žiaden prezident nebude môcť a nebude mať právo udeľovať mirnix-dirnix amnestie do budúcnosti. Pevne verím, že po ukončení činnosti tejto korupčnej koalície sa taká situácia, akej sme svedkami dnes a v týchto dňoch, už viac nebude opakovať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Klus.

Tak isto by som sa rád poďakoval kolegovi Petrovi Osuskému za toto vystúpenie. V podstate veľmi jasne doplnil aj o tú historickú skúsenosť a historickú pamäť to, čo som hovoril, keď som predstavoval náš návrh zákona, a tak isto som mu vďačný aj za tú vsuvku o problematickom spolunažívaní opozície a koalície v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ja som tušil, že je to zlé, keď som sa tejto téme venoval teoreticky ako politológ, ale že je to až také zlé, ako je to v praxi, keď už tu sedím medzi vami ako poslanec Národnej rady, to som nepredpokladal. Napriek tomu na rozdiel od kolegu Petra Osuského ja som ešte stále tak trošku optimista a prihováram sa týmto aj tu, myslím, jednému sediacemu poslancovi strany MOST – HÍD, ktorá v roku 2013 za presne tento istý návrh zákona zahlasovala. Na tom návrhu zákona sa toho veľa nezmenilo, aj tá dôvodová správa je v zásade rovnaká. Akurát, že sa zmenili politické pomery. A to by som rád zdôraznil, že práve toto je to, čo mne úprimne vadí na farizejstve niektorých koaličných strán.
Ďakujem pekne.