38. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Tak už teda keď nie je dostatočne, keď je to zverejnené na webovom sídle Národnej rady, tak vám to teraz oficiálne predstavím, pozmeňujúci a doplňujúci návrh za troch poslancov Národnej rady. V krátkosti odôvodnenie.
V pozmeňujúcom návrhu navrhujeme vypustiť definíciu obchodnej aliancie ako takej.
Taktiež tento zákon by mal pôsobiť len na tie subjekty, ktoré nie sú malé a stredné podniky, keďže malé a stredné podniky spravidla nemôžu vytvoriť disbalanciu medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín v potravinovom reťazci. Vzhľadom na to, že európska definícia malého a stredného podniku nezohľadňuje všetky špecifiká podnikov na Slovensku a vznikajú tú aj podniky, ktoré síce majú vysoké nároky na počet zamestnancov, avšak vzhľadom na geografickú spádovosť majú nízky obrat aj zisk, navrhujeme, aby sa za obchodný reťazec nepovažovali aj tie podniky, ktoré síce spĺňajú ostatné určujúce kritériá, ale geograficky majú svoje prevádzky umiestnené v menej ako 15 % všetkých okresov Slovenskej republiky.
Taktiež meníme percentuálnu výšku, ktorú sme navrhli na pôvodných 10 %, meníme to na 25 %, a to z toho dôvodu, aby zákon nepôsobil na skupiny subjektov, ktoré majú prevažný obrat z iných nepotravinových sektorov.
Taktiež v našom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme definíciu obchodnej aliancie.
Navrhujeme taktiež vylúčiť z definície obchodného reťazca malé a stredné podniky v zmysle Prílohy I nariadenia Európskej únie č. 651/2014.
A taktiež navrhujeme, aby v našom pozmeňujúcom návrhu bola úprava, ktorá zohľadňuje špecifiká obchodných prevádzkarní, ktoré sa nachádzajú v zmysle zákona 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov.
A taktiež aj špecifiká obchodných prevádzkarní, ktoré sa nachádzajú v malých obciach, resp. v obciach, kde sú najviac 3 obchodné prevádzkarne, ktoré predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi.
Všetky ostatné body v pozmeňujúcom návrhu sú legislatívnotechnické úpravy.
Teraz by som prečítal samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Baláža, Petra Antala a Mariána Kéryho k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov (tlač 1162), predložený na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov (tlač 1162) sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "(ďalej len "odvod")".
2. V § 2 ods. 1 písm. a) za slovami "obchodný názov" sa slovo "alebo" nahrádza slovom "a".
3. V § 2 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová "alebo obchodná aliancia,".
4. Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
"¹⁾ Čl. 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 31, 1. 2. 2002) v platnom znení."
5. V § 2 ods. 1 písm. a) druhom bode sa slová "dvoch okresoch" nahrádzajú slovami "15 % všetkých okresov".
6. V § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode sa slová "10 % obratu" nahrádzajú slovami "25 % čistého obratu".
7. V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).
8. V § 2 odsek 2 znie:
"(2) Za obchodný reťazec sa na účely tohto zákona nepovažuje
a) zariadenie spoločného stravovania,³⁾
b) malý podnik⁴⁾ a stredný podnik,⁵⁾
c) obchodný reťazec, ktorý je výrobcom potraviny a ktorý predáva potraviny konečnému spotrebiteľovi, pričom najmenej 80 % jeho čistého obratu pochádza z predaja potravín, ktoré vyrobí,
d) obchodný reťazec, ktorý je majetkovo prepojený s výrobcom potraviny podľa písmena c), pričom najmenej 80 % jeho obratu pochádza z predaja potravín, ktoré vyrobí výrobca, s ktorým je majetkovo prepojený,
e) obchodný reťazec, u ktorého najmenej 80 % obratu pochádza z predaja potravín jednej triedy.⁶⁾"
Poznámky pod čiarou k odkazom 3 až 6 znejú:
"³⁾ § 26 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 355/2016 Z. z.
⁴⁾ Čl. 2 ods. 2 Prílohy I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 Zmluvy v platnom znení.
⁵⁾ Čl. 2 Prílohy I nariadenia (EÚ) č. 651/2014 v platnom znení.
⁶⁾ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1925 z 12. októbra 2017, ktorým sa mení Príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku."
Doterajšie odkazy 4 až 7 a poznámky pod čiarou k odkazom 4 až 7 sa primerane prečíslujú.
9. V poznámke pod čiarou k odkazu 5 sa slová "o účtovníctve" nahrádzajú slovami "v znení zákona č. 333/2014 Z. z.".
10. Doterajší text § 4 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Do základu odvodu podľa odseku 1 sa nezapočítava čistý obrat obchodných prevádzkarní, ktoré sa nachádzajú v
a) okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov⁷⁾ a ktoré majú najviac desiatich zamestnancov,
b) obci, kde sú najviac tri obchodné prevádzkarne, ktoré predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi."
Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie:
"⁷⁾ § 2 ods. 1 a § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 336/2015 z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšie odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom sa primerane prečíslujú.
11. V § 7 ods. 3 sa slovo "oznámenie" nahrádza slovami "písomné oznámenie".
12. V § 7 ods. 4 sa slovo "oznámenie" nahrádza slovami "písomné oznámenie".
13. V § 7 ods. 4 sa vypúšťa odkaz⁴⁾ nad slovami "čistého obratu".
14. V § 10 ods. 1 sa čiarka za slovami "za predchádzajúce účtovné obdobie" nahrádza bodkočiarkou.
15. V § 10 odsek 2 znie:
"(2) Ak bol odvod zaplatený v inej výške, ako bol určený rozhodnutím podľa § 7 ods. 2 prvej vety, správca odvodu uloží pokutu vo výške 10 % dlžnej sumy odvodu."
16. V § 11 ods. 1 sa legislatívna skratka "ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka" nahrádza legislatívnou skratkou "ministerstvo pôdohospodárstva", v § 11 ods. 2 sa slová "ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka" nahrádzajú slovami "ministerstva pôdohospodárstva" a v § 11 ods. 4 sa slová "ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka" nahrádzajú slovami "ministerstvo pôdohospodárstva".
17. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z. a zákona č. 347/1018 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 17 odsek 19 sa dopĺňa písmenom k), ktoré znie: "k) osobitný odvod obchodných reťazcov podľa osobitného predpisu^79f)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 79f znie:
"^79f) Zákon č. .../2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov."
2. Za § 52zt sa vkladá § 52zu, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 52zu
Prechodné ustanovenie k úprave účinného od 1. januára 2019
Ustanovenie § 17 ods. 19 písm. k) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použije na osobitný odvod obchodných reťazcov^79f) zaplatený..." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Heger, poprosím vás, netelefonujte v sále. Ďakujem.

Baláž, Radovan, poslanec NR SR
"... zaplatený po 31. decembri 2018."
Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa na konci názvu zákona pripájajú slová: "a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov".
To bolo celé znenie nášho pozmeňujúceho návrhu.
Poprosil by som ešte kolegyňu spravodajkyňu a navrhujem jej, aby vyňala zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 1, 3 a 6.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán predkladateľ, vážení kolegovia, kolegyne, výhody predkladateľa zákona sú nesmierne, takže my musíme ísť pekne po poradí.
Takže, kolegovia, už niekoľko mesiacov sledujeme v spoločnosti debatu o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Jeho verzia, ktorú ste predložili pred pár mesiacmi, však bola kritizovaná snáď každým, koho sa dotýkala. Od všetkých predajcov, dodávateľov, veľkých obchodných reťazcov či menších, nezávislých obchodníkov až po rôzne obchodné združenia. Negatívne sa vyjadrili aj iné: ZMOS, Konfederácia odborových zväzov či Klub 500. Všetci tvrdili spoločne najmä to, že tento mimoriadny odvod dvihne ceny potravín, no nielen ich, ale aj všetkých produktov, ktoré predajcovia vo svojich prevádzkach predávajú. A povedzme si na rovinu, všetci majú pravdu.
Treba tiež dodať, že medzi kritikov tohto zákona sa včera pridal aj pán minister Žiga, a teda naozaj tento rozpor by ste si mohli medzi sebou vydiskutovať, kto teda má pravdu.
Mohlo by sa teda zdať, že pozmeňovací návrh, ktorý ste predložili, za tento návrh by vám mohli tí menší regionálni alebo nezávislí slovenskí predajcovia, ktorých ste z tejto povinnosti vyňali, že by vám mali byť vlastne vďační. No, samozrejme, to tak nie je, pretože ním len čiastočne naprávate to, čo ste pokazili vaším zlým pôvodným návrhom. Mnohých predajcov bude totiž naďalej neprimerane zaťažovať, a to, že ste niektoré skupiny predajcov vyňali, na tom nič nemení, len ste jeden veľký problém nahradili o niečo menším.
Nuž ale ani akýkoľvek pozmeňovák nedokáže napraviť to, čo je zlé od počiatku. Jeho znením teraz vytvárate nerovnaké podmienky pre obchodníkov a vytvárate medzi nimi dve skupiny: tí, čo platiť odvod nemusia, a tí, čo, naopak, platiť musia. Toto konanie, samozrejme, popiera pravidlá trhovej ekonomiky, kde - ak chceme, aby fungovala čo najlepšie - majú mať všetci zúčastnení rovnaké právne a legislatívne podmienky na podnikanie. Neobstojí podľa mňa to, čo ste spomenuli predtým, že tie podmienky tu nie sú rovnaké, určite sú, že sa vytvárajú možno z vášho pohľadu inak, nie je pravda.
Máme zmeny, ktoré síce zjemnia následky, ale podstata zlého zákona zostáva nezmenená. Je zrejmé, že tento zákon bude stále znamenať zvýšenie cien potravín, keďže výška odvodu, ktorú budú musieť predajcovia zaplatiť, si budú musieť, si budú chcieť jednoducho vynahradiť. To treba poznamenať, že tento osobitný odvod sa bude naďalej týkať najmä veľkých reťazcov, ktorí predávajú približne 80 % potravín na Slovensku, takže ich zvyšovanie sa naďalej bude dotýkať aj väčšiny obyvateľov.
Je tu však jeden paradox, že predkladatelia tohto zákona celý čas verejnosť presviedčali, že k zvýšeniu cien nepríde a že tento odvod nebude pre žiadneho predajcu likvidačný. Ale napriek tomu zo znenia zákona vypustili povinnosť platiť mimoriadny odvod prevádzok, ktoré sú v oblastiach, ktoré sú známe ako tzv. najmenej rozvinuté okresy, alebo v malých obciach, kde majú najviac tri obchodné prevádzkarne.
Je teda jasné, že predkladatelia zákona si uvedomujú, že predajcovia by buď ceny zvýšili, čo by obyvateľom týchto regiónov mohlo narobiť veľké problémy, alebo by predajcovia ceny nezvýšili, no mimoriadny odvod by bol pre nich bez tohto zvýšenia likvidačný a je možné, že by niektoré, najmä menšie prevádzky v týchto oblastiach museli zatvoriť.
Konkrétne to vidíme úplne presne v odôvodnení bodu 10 v pozmeňovacom návrhu, ktorý tu už dnes bol spomínaný, ale ja ho prečítam ešte raz pre istotu, citát: "Vyššie uvedené obchodné prevádzkarne by nemali byť zaťažené odvodom, aby boli zabezpečené potreby obyvateľov a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých regiónov." Koniec citátu. Myslím, že je to úplne jasné, že sa obávate toho, že tam proste v tých malých obciach alebo v tých okresoch jednoducho budú tie ceny vyššie. Ja to osobne čítam z tohto takto.
V tejto súvislosti by som však pripomenul, že tieto výnimky, čo tieto výnimky budú znamenať pre reťazce, ktoré majú svoje prevádzky aj v týchto regiónoch. Systémom týchto výnimiek im vzniká pomerne zaujímavá situácia, keď budú mať vlastne dva druhy predajní. V jedných predajniach v tých vyspelejších okresoch alebo regiónoch a väčších mestách, kde tento odvod budú z toho obratu platiť, a v tých druhých, o ktorých sme pred chvíľkou hovorili, odvod platiť nemusíme, nebudú musieť.
Netreba pripomínať, čo to urobí s účtovníctvom, že to budú zvýšené nápory na administratívu a kľudne môžu nastať pomerne veľké problémy pri presnom výpočte.
Čo je však dôležitejšie a čo treba povedať, že títo predajcovia, a jedná sa predovšetkým o slovenských predajcov, z dôvodu platenia zvýšeného odvodu z niektorých predajní v tých vyspelejších okresoch a väčších mestách, budú mať stále zvýšené náklady, ktoré si budú chcieť vykompenzovať. Tu len pripomínam, že sa jedná predovšetkým o slovenské reťazce, ktorých zisk je 1 %, takže na každé zvýšenie budú mimoriadne citliví. A čo teda spravia? Je možné, že svoje zvýšené náklady z niektorých predajní rozdelia rovnomerne na všetky svoje prevádzky, aby zvýšenie cien nebolo v predajniach také výrazné. Problematickejšie by asi aj bolo, keby mali v jedných predajniach menšie ceny, v druhých vyššie. Je teda celkom možné, že napriek snahe predkladateľov zákona k zvýšeniu cien potravín príde paradoxne aj v tých obciach a okresoch, kde sa za zvýšený odvod platiť nebude.
Predkladatelia zákona rozprávajú o tom, že tento odvod, s týmto odvodom chcú pomôcť predovšetkým našim poľnohospodárom, ktorí teda potrebujú peniaze a takto ich chcú získať.
No, stále narážame na ten problém, a to som aj v prvom čítaní kritizoval, že nevieme, čo presne sa s týmito vybratými peniazmi z odvodov bude diať. A tento stav, žiaľ, pretrváva dodnes. Predstavitelia ministerstva síce opakovane tvrdia, že budú v plnej miere využité na podporu poľnohospodárov, potravinárov a či pestovateľov. No po skúsenostiach z niekedy, slušne povedané, divným využívaním fondov a agrodotácií sa netreba čudovať, že naše obavy o naplnenie tohto deklarovaného úmyslu sú veľké. Určite by ste však naše obavy rozptýlili, keby ste do zákona napísali presné a taxatívne podmienky využitia tohto dôvodu. Presné, mám na mysli, kde, koľko, kde - a hlavne to napísali, nielen deklarovali. My sme to veľakrát počuli, ale ja som to zatiaľ nikde presne napísané nenašiel. Je škoda, že sa tak nestalo a že ste pri tak rozsiahlom pozmeňovacom návrhu túto zmenu urobili.
Pán predkladateľ, jednu vec by som vás poprosil. Kľudne sa bavte ďalej, ale ja som zachytil takú vec, neviem, či ste teraz počúvali, bavil som sa, a výborne. Včera pán Lapšanský na TA3 ohnivo obhajoval toto, ale medzitým povedal takú zaujímavú vec, ktorú ja, ja, ktorej ja nerozumiem. Teraz to myslím úplne akože vážne. Povedal, že sa vyberie 150 mil. - no, to povedal včera, si to pustite, teraz som to povedal. No, takto, včera pán Lapšanský povedal, vyberie sa 150 mil. - to je druhá vec, to vám poviem, 150 mil., z ktorých ministerstvo financií presunie na ministerstvo pôdohospodárstva 120 mil. Mne tam 30 mil. chýba, neviem kde. Naozaj sa pýtam úprimne, kde bude tých 30 mil.? Nemyslím to teraz vôbec zle, neviem kde, ale tých 30 mil. mi tam zachádza.
No, teraz sa môžme baviť o tom, že, že nevieme teraz po novom, aká má byť celková výška tej vybranej dane po znížení počtu platcov, to je to, čo sme si teraz asi chceli povedať, že jednoducho určite to nebude tých 150 mil., ja by som ten odhad celkom rád počul, nezachytil som ho, že koľko by to malo byť, budem rád. Určite je to však výrazne nižšie ako pri pôvodnom návrhu zákona. Rátate zrejme s výpadkom približne 50 mil. eur, keďže ste si o toľko navýšili vďaka pozmeňovaciemu návrhu k štátnemu rozpočtu rozpočet ministerstva, a tým výpadkom vo výbere ste si potrebu aj odôvodnili.
Natíska sa tak otázka, na čo je takýto zákon vlastne dobrý, keď vami požadované peniaze viete zohnať aj takto. Bolo by to predsa zvýšením rozpočtu ľahšie, a pritom sú to peniaze ľudí tak či tak. No problém je v tom, že by vám chýbali niekde inde, a tak ste si vymysleli túto novú daň, ktorou si od ľudí svoje milióny chcete získať a ešte ju skrývate za to, že ju zaplatia "zlé" obchodné reťazce. Ako sme si však už povedali, nie je to tak a vždy to zaplatia len a len zákazníci. Toto považujem zvlášť nefér voči bežným ľuďom, pretože neverím, že by ste o tom nevedeli.
Poďme ale k ďalšiemu problému, ktorý tu už bol dnes viackrát spomínaný. Po skúsenostiach z okolitých krajín a najmä Maďarska sa môžeme v budúcnosti reálne obávať hroziacich hospodárskych škôd vyplývajúcich z výberu tohto odvodu. Maďarsku totiž Európska komisia po rokoch povedala, že podobný zákon je v rozpore s legislatívou EÚ a na toto zistenie reťazce logicky zareagovali tak, že si svoje odvedené peniaze z minulosti začali nárokovať súdnou cestou. A teda sú to naozaj desiatky až stovky miliónov.
Ak sa, ak to nastane u nás, tak si predstavím, že možno o 3, 4, 5 rokov príde táto požiadavka a štátny rozpočet bude musieť zatiahnuť takúto sekeru, ktorá vznikne teraz. Naozaj to nie je správne. A v tej súvislosti treba povedať to, čo spomenula kolegyňa Kiššová na začiatku, že sú jasné indície, že pri predkladaní ste si nesplnili povinnosť, keď sme mali oboznámiť Európsku komisiu, ktorá sa k tomu mala vyjadriť. Pokiaľ príde od nich vyjadrenie, že tento zákon nie je v súlade s Európskou úniou a s pravidlami a bude treba platiť, bude to o to horšie.
Nuž záverom mi dovoľte povedať len toľko, že na rokovania Národnej rady ste v poslednej dobe priniesli niekoľko zákonov, pomocou ktorých sa snažíte urobiť najmä z veľkých predajcov strašiakov, ktorí strašne škodia nám zákazníkom, pestovateľom, odberateľom, ale aj poľnohospodárom a nikomu nič dobrého neprinesú, teda okrem nich predajcov. Okrem tohto zákona to je aj zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, o ktorom sme sa bavili pred pár dňami, čiže zákon o cenách, ktoré ste predložili na rokovaní tejto schôdze.
Poviem ešte jednu vec, čo sa mi naozaj nepáči, že vo vyhlásení niektorí z vás ste použili také, že idete vyhlásiť vojnu reťazcom. Ja vás chcem poprosiť, nevyhlasujte nikomu vojnu. Ministerstvo obrany má veľa prostriedkov, nakupuje, ale prosím vás, nevyhlasujte nikomu vojnu. Zvlášť nie niekomu, kto podniká legálne, kto podniká v súlade s pravidlami a zamestnáva tisíce slovenských občanov.
No a druhá vec je, z minulosti alebo minulosť pozná veľa prípadov, kde ten, kto robil veľké ramená a vyhlasoval vojnu iným, často skončil na poli porazených. A vám sa to stalo hneď v prvej bitke, pretože namiesto "potrestania zlých reťazcov" ste potrestali najmä bežných ľudí, ktorí budú musieť vaše nápady zaplatiť z vlastných vrecák.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. V klube SaS naozaj vychádzate podľa mňa od samého začiatku k nesprávnej, k neprávnemu pochopeniu tej danej situácie. Vy si fakt myslíte, že medzi obchodnými reťazcami a slovenskými dodávateľmi je rovná sa? A prečo potom všetky tie kritiky, ktoré sa v posledných mesiacoch ozývajú, či sú to hydinári, pekári idú štrajkovať, aj ďaleko viacej združení sa ozýva, že to nie je úplne štandardné trhové podnikateľské prostredie, ktoré tu funguje. Veď už konečne, asi vy jediní tomu veríte, že to tak je. Všetci ostatní v tejto sále vedia, keď sa s týmito ľuďmi rozprávali medzi štyrmi očami, a mňa to mrzí, že to nepovedia verejne, ale na druhej strane ich chápem, že boja sa povedať, aby nedopadli tak ako niektoré značky, ktoré sa ozvali, sťažovali sa na niektoré reťazce a do dnešného dňa majú zákaz dodávať do týchto reťazcov. Žiaľbohu, to je fakt.
Vy ste povedali, že sme vyhlásili vojnu. No, pán Pavelka, tá vojna tu už dávno je. My sme sa len dali na stranu tých slabších a menších, aby bolo jasné. Tá vojna tu už dávno je.
Stále vravíte, že, a ešte, ostatné vám, len tých odhad, ktorých máme prepočet. Netto výnos z tohto odvodu po zakomponovaní tohto pozmeňujúceho návrhu bude na úrovni 87 mil. pre ministerstvo pôdohospodárstva. Celkový výnos bude zhruba na úrovni 114 mil. Ten rozdiel, ktorý je, to je 20-percentná daň z príjmu právnických osôb, ktoré si ministerstvo stiahne, keďže to je nákladová položka, aby ani ministerstvo financií a štátny rozpočet neboli kvôli tomuto odvodu ukrátení. Čiže to je vlastná daňová povinnosť - daň z príjmu právnických osôb. Preto ten rozdiel je 80 %, 20 %, to je výška sadzby dane z príjmu právnických osôb. Dobre?

Pán poslanec Pavelka, úplne súhlasím s tou kritikou takéhoto selektívneho prístupu, keď nejaké subjekty ide štát selektívne výberovo postihovať a znevýhodňovať. Tvrdí, že tým selektívne zvýhodní iné subjekty, alebo teda ich priamo finančne podporí.
Tento, tento zákon nič neprináša do vzťahu medzi, medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi. Tento zákon iba finančne zaťažuje obchodné reťazce, a teda tieto prenesú na spotrebiteľov, čiže to všetko zaplatia ľudia, ako si správne povedal.
Ale je zaujímavé, že, že vládna koalícia, teda špeciálne SNS, si v tom tak libuje, aby som po slávnostnom prejave použil český, český termín, má vždycky nejaký dôvod, pre ktorý selektívne niekoho zaťaží alebo selektívne niekoho podporí.
Ak by sme aj zobrali tú logiku, že obchodné reťazce sú tým silnejším vo vzťahu k dodávateľom, najmä k malým dodávateľom, no tak mali sme tu predsa zákon, novelu zákona o podpore cestovného ruchu a chudák cestovný ruch, hotelieri sú tým slabším, že ich potrebujeme zase nejako cez štát, cez nejaké selektívne úľavy a zvýhodnenia podporovať? No tak raz je ten dôvod, že, že potrebujeme podporiť cestovný ruch, hoci, hoci on nie je zvýhodnený, teraz, teraz to odôvodnenie, že, že dodávatelia sú v zlom postavení voči obchodným reťazcom. Hoci tento zákon nijako nerieši vzťah dodávateľov a obchodných reťazcov.

Ďakujem pekne. Takže, Ondro, nebudem na teba reagovať, my sme v tomto za jedno.
Pán Baláž, uznávam ten rozdiel, čo ste spomínali v tých miliónoch. Ale taká ideologická otázka, 20 mil. tak či tak k tým poľnohospodárom nepôjde. Keby ste to zobrali z toho rozpočtu a dali rozpočtovú položku celú 150 alebo 120 mil., pôjde im to všetko. Takto 20 mil. nepôjde. Čiže o to by to bolo možno jednoduchšie.
No a k tomu, tie vzťahy, samozrejme, tie vzťahy nie sú dobré, veď ktoré, často obchodné jednania nie sú dobré, ale možno nemajú dobré vzťahy páni dodávatelia, ja neviem, možno sedačiek alebo čalúnení do nejakých veľkých automobiliek alebo hocikomu inde. Nikde nie sú tie vzťahy jednoduché, asi sa to jednoducho musia, tí ľudia si to medzi sebou nejakým spôsobom vybaviť.
Áno, keď je niekto mocný, tlačí, hej, je to tak. Ale dávam do pozornosti, že nikto tomu neverí. Ja osobne som mal rozhovor s jedným človekom, ktorý dodáva do týchto reťazcov a povedal, sú také, s ktorými sa dá dohodnúť, sú také, s ktorými sa nedá. On dodáva tam, kde sa dá, a je navýsosť spokojný. Ale môžete si povedať, že si vymýšľam. Skúste si prečítať Denník N asi pred týždňom, vyšiel tam rozhovor s dodávateľom paradajok alebo rajčín, nikdy neviem, ako to je spisovne, ktorý vyslovene vraví, že je rád za spoluprácu s reťazcami, pretože keby mal jednať s 200 malými odberateľmi, keby mal jednať, tak jednoducho sa mu to celé predraží. Predraží sa mu logistika, predražia sa mu aj náklady, pretože ceny si dohadujú priebežne a pravidelne. Takisto veľmi zvýrazňoval aspekt hygieny. Tie veľké reťazce si dávajú omnoho väčší pozor, ako predtým mali.
No, ja som, ja vám poviem, teraz som citoval to, čo povedal ten pán, takže na margo toho, že nikto okrem mňa tomu neverí. Samotný dodávateľ tomu verí a nemá problém to zverejniť. Ja pevne dúfam, že mu tam nepôjde kontrola v najbližšiu dobu, hej? Takže toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí sú poverení zastupovaním. Neprítomný je pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka zastupuje minister hospodárstva Slovenskej republiky Peter Žiga. Ministerku vnútra Denisu Sakovú zastupuje ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka zastupuje minister spravodlivosti Gábor Gál a minister obrany Peter Gajdoš bude zastupovaný podpredsedníčkou vlády Slovenskej republiky a ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pani Gabrielou Matečnou.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, dámy a páni, aktuálnu bezpečnostnú situáciu na Ukrajine vnímame naďalej ako vážnu a všetci s napätím sledujeme vývoj situácie na Ukrajine, ako aj reakcie Ruska a Ukrajiny. Celá kauza má nielen právny, ale aj vojenský rozmer. A pre Slovensko v tomto štádiu konfliktu je dôležité, aby medzi Ruskom a Ukrajinou nedochádzalo k ďalšej eskalácii napätia.
Bezprostredne po vyostrení situácie u nášho východného suseda som počas minulého týždňa zvolal viaceré operatívne porady a mimoriadne rokovania bezpečnostných a obranných zložiek Slovenskej republiky a začiatkom tohto týždňa som rokoval aj s vedením rezortu hospodárstva našich plynárenských spoločností.
Dvadsiateho ôsmeho novembra som zvolal operatívnu poradu s cieľom v širšom spektre posúdiť pripravenosť Slovenskej republiky na možný vývoj vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou a následne bolo zvolané aj mimoriadne rokovanie Národného bezpečnostného analytického centra. Na tomto rokovaní bolo prijaté rozhodnutie ponechať stupeň ohrozenia Slovenska na súčasnej úrovni dva a v prípade ďalšej eskalácie napätia medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou bude zvážené vydanie rozhodnutia o začatí činnosti Národného bezpečnostného analytického centra v režime 24-hodinovej prevádzky.
Keďže stále je v platnosti vyhlásenie ukrajinského prezidenta o stave vojnového ohrozenia v 10-tich administratívnych oblastiach Ukrajiny, časť obyvateľstva Ukrajiny sa môže začať presúvať z východných častí Ukrajiny na západ, čo môže vytvárať tlak na prekročenie našej hranice. Preto situáciu monitorujeme a môžem potvrdiť, že k zvýšenému prílivu ukrajinských občanov, ktorí by nelegálnou cestou prekračovali našu hranicu, zatiaľ neprišlo.
Chcem vás ubezpečiť, že v najvyššom záujme Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky je hájiť záujmy jej občanov a Slovenská republika je pripravená brániť suverenitu a územnú celistvosť nášho štátu. Slovenská republika si dôsledne plní úlohy stráženia spoločnej slovensko-ukrajinskej hranice, a teda aj schengenského priestoru.
Doposiaľ naše bezpečnostné a spravodajské zložky nezaznamenali indikátory, ktoré by naznačovali bezprostredné ohrozenie našej bezpečnosti. V prípade akéhokoľvek narušenia hraníc ozbrojené sily dokážu nasadiť disponibilné sily a prostriedky. Pre okamžité nasadenie sú k dispozícii príslušníci Policajného zboru a cudzineckej a hraničnej polície na monitorovanie slovensko-ukrajinskej zelenej hranice. Sme pripravení vysporiadať sa aj s prípadnými humanitárnymi problémami. Na riešenie možných utečeneckých kríz prichádzajúcich z Ukrajiny má Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky spracovaný pohotovostný plán nasadenia síl a technických prostriedkov v prípade príchodu vysokého počtu nelegálnych migrantov na vonkajšiu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou.
O pripravenosti príslušných subjektov na zvládnutie možnej krízovej situácie informovala ministerka vnútra na včerajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Musím však zdôrazniť, že štátne orgány a orgány verejnej moci priebežne vzniknutú situáciu monitorujú, no zároveň nechcú bezdôvodne traumatizovať a strašiť spoločnosť.
Vo vašej otázke sa pýtate aj na pripravenosť Slovenskej republiky zvládnuť prípadnú energetickú krízu. Keďže ide o mimoriadne dôležitú otázku, ktorá sa týka nielen zabezpečenia chodu našej ekonomiky, ale aj dodávok energií pre obyvateľstvo, bola uvedená otázka predmetom môjho záujmu začiatkom tohto týždňa. V oblasti energetickej bezpečnosti, ak by pod vplyvom eskalácie krízy došlo k obmedzeniu alebo zastaveniu dodávok zemného plynu, boli preverené zásoby zemného plynu a môžem konštatovať, že Slovensko má zásoby týchto komodít nad zákonom stanovenú lehotu, a preverili sme tiež pripravenosť reverzného toku plynovodu tak, aby sme boli aj naďalej schopní zásobovať Slovenskú republiku aj z iných zdrojov ako zo vstupného bodu na východe Slovenska. Spolu s ministrom hospodárstva sme rokovali s predstaviteľmi všetkých plynárenských spoločností o zabezpečení plynulých dodávok plynu počas zimného obdobia a pripravenosti na riešenie prípadných výkyvov, respektíve obmedzení v dodávkach plynu. Podobnú situáciu už musela vláda riešiť aj v roku 2009 a následne boli prijímané viaceré opatrenia na zlepšenie zaistenia a zvýšenie rezerv v zásobách plynu, ktoré dnes máme, a dnes je preto situácia podstatne lepšia. Kapacitami, ktorými dnes disponujeme, vieme v nasledujúcich mesiacoch pokryť spotrebu podnikov, ale aj domácností. A v súčasnosti všetky dodávky plynu z Ruskej federácie cez Ukrajinu idú podľa dohodnutého normatívneho režimu.
Slovensko prostredníctvom diplomatických opatrení bude aj naďalej vplývať na obidva zúčastnené štáty s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu vyhroteniu napätia v regióne. A Slovenská republika, ktorá v januári 2019 preberá ročné predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, bude v tomto kontexte aj pokračovať a situácia na Ukrajine bude jednou z priorít nášho predsedníctva v OBSE a Slovensko ostane verné svojej konzistentnej zahraničnopolitickej pozícii založenej na dodržiavaní medzinárodného práva.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

Vážený pán poslanec, kolegyne, kolegovia, naozaj neskrývam úprimnú radosť z toho, že ste včera na rokovaní Národnej rady schválili prvý, historicky prvý vyrovnaný rozpočet Slovenskej republiky na rok 2019. Je to dôležitý nielen finančný, ale hlavne politický odkaz a dôkaz, že k správe vecí verejných pristupujeme naozaj veľmi zodpovedne a s jasnou víziou. A ukazuje sa veľmi jasne, že vládna koalícia je schopná sa dohodnúť na cieľoch, naplnenie ktorých umožní našej krajine ďalej rásť a napredovať. A chcel by som vám, všetkým voleným zástupcom občanov úprimne poďakovať za včerajšiu podporu, ktorú návrh rozpočtu v Národnej rade dostal.
Slovenská ekonomika dosahuje vysoké tempá rastu a vláde záleží na tom, aby aj občania pocítili priaznivý vývoj ekonomicky vo svojich životoch. A preto pokiaľ výkonnosť slovenskej ekonomiky umožňuje, je našou povinnosťou preniesť tieto dobré hospodárske výsledky medzi čo najširšie vrstvy obyvateľstva a neponechať z nej profitovať iba malú časť. A vláda robí všetko pre to, aby spravodlivo prerozdelila disponibilné zdroje medzi všetkých ľudí na Slovensku, ktorí to potrebujú.
Na včerajšej tlačovej konferencii predsedovia koaličných politických strán hovorili o navýšení peňažných prostriedkov pre jednotlivé oblasti verejného života. Vyššie financovanie znamená plnohodnotnejšie verejné služby. Či sa už jedná o bezprostredný nárast miezd, zdravotnícku starostlivosť, vzdelávanie, zvýšenie environmentálnych služieb, posilnenie vonkajšej aj vnútornej obrany, stabilizáciu poľnohospodárskeho sektora s dopadom na ceny potravín a v neposlednom rade aj samotnú sociálnu sféru. Občania, opatrenia uvedené v niektorých prípadoch pocítia občania priamo, inde pocítia nepriamo.
Rozpočet na budúci rok tvorí všetky predpoklady na to, aby sa úroveň a kvalita života ľudí na Slovensku opäť výrazne zlepšila. Chceme mať zo Slovenska republiku modernú, dynamicky sa rozvíjajúcu a som rád, že aj v tejto oblasti sme sa zásadne posunuli vpred. Pravdepodobne najbezprostrednejšie občania pocítia nárast miezd vo verejnom sektore, zvyšovanie minimálnej mzdy, ale aj opatrenia štátu na lepšie ohodnotenie práce v noci, cez víkendy a sviatky. Minimálna mzda stúpne od januára budúceho roka z doterajších 480 na 520 eur. Vyššie výplaty sa týkajú viac ako 150-tisíc zamestnancov, a to tak v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore. Vláda, odborári a samospráva dospeli ku kolektívnej dohode a v najbližších dvoch rokoch tak dôjde k historicky najvyššiemu zvyšovanie platov zamestnancov verejnej správy. V roku 2019 o 10 percent a už o ďalších dvanásť mesiacov v roku 2020 o ďalších desať percent. Toto zvýšenie sa týka 350-tisíc zamestnancov štátu, počnúc všetkými profesiami, vrátame školníkov, učiteľov, vedeckých pracovníkov, zamestnancov v domovoch sociálnych služieb či referentov na obecných a mestských úradoch. A v niektorých profesiách sa zvýšenie mzdy bude pohybovať v rozmedzí od 40 až do 160 eur mesačne. Za veľmi podstatné však považujem aj to, že rozpočet reaguje aj na zmenu zákona o verejnej službe. Zmena sa v budúcom roku premietne do nových platových tabuliek, pritom najnižšia platová tarifa už bude na úrovni minimálnej mzdy. Ide teda tak isto o historický prelom a je to najvyššie zvyšovanie platov pre verejnú správu od roku 2004, odkedy funguje kolektívne vyjednávanie vyššieho stupňa. Štedrejšia dlaň verejných financií má svoje odôvodnenie v dobrých ekonomických parametroch, ktoré sa darí zabezpečiť viac príjmov v oblasti daní a povinných odvodov.
Na oblasť vzdelávania sú v rozpočte na rok 2019 vyčlenené zdroje v objeme štyri miliardy. Vyrovnaný rozpočet umožní zlepšiť aj podmienky nástupu nových učiteľov, či zmeniť podmienky pedagogických a nepedagogických pracovníkov. Prvýkrát v histórii sa v rámci rozpočtových možností darí odmeňovať aj justičných pracovníkov. A možno tiež pristúpiť aj k zásadnej reforme odmeňovania vojakov a k nárastu ich platov. V rozpočte sme nezabudli ani na našich poľnohospodárov, kde rozpočet ráta s rezervou minimálne 50 miliónov eur. Ministerstvo životného prostredia môže na základe rozpočtu klásť väčší dôraz na ochranu životného prostredia, na zabezpečenie opatrení proti suchu, či na odstránenie starých environmentálnych záťaží. Zvýšia sa napríklad aj financie pre rezort dopravy, ktoré majú slúžiť na cesty a železnice. A rozpočet na rok 2019 počíta aj s tým, že poklesne DPH na ubytovanie z dvadsať na desať percent a zavedú sa dotované rekreačné poukážky na dovolenku na Slovensku.
Od januára si polepšia aj dôchodcovia, kde priemerný starobný dôchodok by mal vzrásť o ďalších 11 euro 50 centov a bude predstavovať úroveň približne 454 eur.
Rád by som sa pristavil ešte pri oblasti zdravotníctva. Celkové príjmy sa tu na rok 2019 predpokladajú vo výške 5,04 miliardy eur s medziročným nárastom 243,8 milióna eur. Ide o zásadný podiel na raste zdrojov. Ide o najvyšší a historicky najväčší rozpočet pre zdravotníctvo opäť v histórii Slovenskej republiky a pevne verím, že ho občania pocítia aj na zvýšenej kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem pekne.

Pán premiér, ani nie tak doplňujúca otázka, ale v podstate také poďakovanie, lebo čo chodíme, aj sme z regiónov, myslím si, že ľudia to vnímajú pozitívne a samozrejme najviac pozitívnejšie to budú vnímať budúci rok, keď naozaj v tej peňaženke možno uvidia viacej euro a ešte pozitívnejšie ten ďalší rok. Takže ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, naozaj ma veľmi teší, že napĺňame sľuby aj plány v sociálnej politike, aby sa dobrá ekonomická kondícia krajiny stále viac pretavovala do adresného prerozdeľovania verejných zdrojov smerom k mladým ľuďom, rodinám, seniorom, nezamestnaným, ale aj ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím. V každom prípade platí, že samozrejmou súčasťou budúceho štátneho rozpočtu sú všetky sociálne opatrenia, ktoré sme pripravili v priebehu roka 2018, ale aj tie, ktoré finalizujeme a nadobudnú účinnosť až v budúcom roku.
Výdavky rezortu práce rastú v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2018 o 101 miliónov eur a to najmä vo výdavkoch na sociálnu inklúziu. Dôvodom nárastu je predovšetkým novelizácia zákonov o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. V rámci výdavkov na sociálnu inklúziu sa v roku 2019 rozpočtujú výdavky a príspevky v hmotnej núdzi, dotačné programy pre deti z nízkopríjmových skupín a dávky na podporu rodiny, prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia či ďalšie dávky sociálnej pomoci a podpory. A nebudem ani hovoriť o téme navyšovania miezd, na ktorú som odpovedal už v predchádzajúcej otázke a ktorá je tiež súčasťou aj výdavkov v sociálnej oblasti.
Slovensko ako celá Európa čelí nízkej pôrodnosti a dôležité je preto podpora a sociálna ochrana mladých rodín s deťmi, kompenzácia straty ich príjmu počas starostlivosti o deti, ako aj pomoc pri čoraz náročnejšom zosúlaďovaní rodinných a pracovných povinností rodičov. Podpora rodiny prostredníctvom rodinných dávok je určená všetkým rodičom bez ohľadu na ich príjem. Potenciálom pre lepšie cielenie rodinnej politiky je podmienka získania dávok s nízkym príjmom domácnosti.
Celková podpora rodiny predstavuje výdavky v sume až 756 miliónov eur a prevažnú časť týchto výdavkov na podporu rodiny predstavuje prídavok na dieťa a rodičovský príspevok. Na prídavok na dieťa sa v roku 2019 rozpočtuje 320 miliónov eur, čo oproti schválenému rozpočtu v roku 2018 predstavuje nárast o ďalších skoro 6 miliónov eur. A dôvodom je výraznejší rast výšky prídavku v roku ´19 oproti predchádzajúcemu obdobiu. Na rodičovský príspevok sa v roku 2019 rozpočtuje 382 miliónov, čo je opäť viac o 9,15 milióna, ako tomu bolo v roku 2018.
Nemôžem nespomenúť aj zavedenie výkonu opatrení súvisiacich s ambulantnou a terénnou formou v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately. Posilňuje sa finančná podpora náhradnej starostlivosti o dieťa zvýšením príspevkov tak, aby čo najviac detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Daňový bonus na deti do šesť rokov sa zdvojnásobuje. Výška daňového bonusu na dieťa bude 22,17 eura mesačne, pričom za dieťa pod šesť rokov to bude 44,34 mesačne a spolu to ročne bude 532 eur navyše. A nárok na daňový bonus majú tí, čo zarobia ročne aspoň šesťnásobok minimálnej mzdy. To je opäť podpora tých, ktorí pracujú a majú deti.
Jedným z najdôležitejších sociálnych opatrení je zavedenie bezplatného stravovania v materských a základných školách v roku 2017, pretože v tomto roku sa stravovalo v našich školách iba 381-tisíc žiakov z celkového počtu 516-tisíc a z detí rodín v hmotnej núdzi malo obedy zadarmo iba 56-tisíc z nich. Na jedného žiaka tak bude štát prispievať sumou euro dvadsať.
Ďakujem vám všetkým za podporu všetkých zákonov, ktoré v roku 2019 ešte výrazne zlepšia sociálnu situáciu mnohých okruhov ľudí, o ktorých som hovoril v úvode tejto otázky. A som veľmi rád, že zákony, ktoré zlepšujú postavenie ľudí na Slovensku, zvyšujú ich kvalitu, nachádzajú veľkú podporu u vládnej koalície a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)