38. schôdza

27.11.2018 - 7.12.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

6.12.2018 o 15:02 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Zodpovedanie otázky 15:02

László Sólymos
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Budem rýchly alebo skúsim byť. Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Záväzok životného prostredia bol z dôvodu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie identifikovaný ako hlavná prioritná téma zmena klímy. Najmenej prijateľnou alternatívou by bol tvrdý brexit, kedy by bolo potrebné prepočítanie celého klimatického cieľa a záväzkov Európskej únie pre zvyšných 27 členských štátov, pretože Veľká Británia má v rámci navrhovaných legislatív výrazný vplyv na splnenie redukčného cieľa. Vzhľadom na ambície Európskej únie byť svetovým lídrom v klimatickej politike aj vo formáte EÚ 27, Slovensko odporúča udržať ambicióznosť európskych cieľov, avšak metódami a postupmi, ktoré nepovedú k zvýšeniu klimatických cieľov Slovenska bez možnosti mobilizácie a dodatočných nástrojov a finančných prostriedkov na ich dosiahnutie. Najoptimálnejšie by teda bolo, aby Veľká Británia po brexite zostala súčasťou európskych klimatických cieľov a záväzkov.
Dovolím si upozorniť aj na konkrétny dopad vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie, ktorým je výpadok príjmov z Európskej únie. Z dôvodu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie a potreby financovania nových priorít Európska komisia navrhuje vo viacročnom finančnom rámci ´21 až ´27 nové príjmy od členských štátov formou ekologickej dane ako zdroja rozpočtu Európskej únie. Rozpočet by mal byť navýšený o 20 % výnosu európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami, ETS-ky, v každej členskej krajine a z novej dane z nerecyklovaných plastových obalov vo výške 80 centov za kilogram. Inštitút environmentálnej politiky na ministerstve odhaduje, že obe položky by v roku 2021 pre Slovensko predstavovali približne 88 mil. eur. Príjem z výnosu z aukcií kvót v rámci európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami však nemá podporu ani našu, to znamená, ani Slovenska, ani ostatných členských štátov. To znamená, nechcú brať odtiaľ peniaze do spoločnej kasy. Zavedenie novej dane z nerecyklovaných plastových obalov je pre Slovensko akceptovateľné. Jej zavedenie by síce nemohlo mať pozitívny vplyv na životné prostredie priamo, no jej uplatnenie môže nepriamo viesť k ďalším snahám členských štátov o vyššiu recykláciu plastových obalov. Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že z hľadiska environmentálnej politiky a politiky zmeny klímy nepredpokladáme dopady brexitu v rozsahu, ktorý by vyžadoval aj prijatie konkrétnych nejakých opatrení na tejto úrovni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

6.12.2018 o 15:02 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:07

Stanislav Drobný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, nasledujúca interpelácia je určená ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Petrovi Žigovi.
Od januára 2019 odborníci predikujú zvyšovanie cien energie o 5,5 %, čo môže činiť zvýšenie výdavkov v každej slovenskej domácnosti o desiatky až stovky eur, ktoré Slovákom v rodinnom rozpočte budú chýbať. Tento trend sa má v priebehu roka dokonca zhoršovať. Stabilita v energetickej oblasti bola v roku 2016 základným pilierom kampane hlavnej vládnej strany SMER – sociálna demokracia. Ale v realite je aktivita vyvinutá na zábranu zvyšovania cien na bode mrazu. Sľuby o udržaní aktuálnej úrovne cien plynu a energií idú do stratena, voliči strany SMER sa právom môžu cítiť oklamaní.
Zo strany ministerstva hospodárstva sa dlhodobo investuje do stratených projektov (zaznievanie gongu), ako napr. obnoviteľných zdrojov energie, ktoré za také označil samotný predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek. Tie nie sú prínosom pre náš energetický trh a v mnohých prípadoch ani pre prírodu nie. Do roku 2023 má však štát napriek tomu preinvestovať obrovské sumy peňazí do ich udržiavania. Prečo majú občania Slovenskej republiky financovať obnoviteľné zdroje, keď vďaka nim si doma zapnú svetlo za vyššiu sumu?
Orbanova vláda v Maďarsku nariadila celoplošné zníženie cien energií o 10 percent. Na Slovensku síce štát nie je väčšinovým vlastníkom dodávateľov energie, avšak tieto podiely môže získať rovnakým spôsobom, ako ich získali tie súkromné subjekty, ktorými boli sprivatizované. Prečo by sme nemohli pracovať na podobnom postupe?
Na základe vyššie uvedených skutočností si Vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Akým spôsobom sa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky snaží o zastavenie rastu cien v energetike?
2. Prečo sa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky nesnaží o získanie väčších podielov v energetických podnikoch, ktoré by umožňovali reálny dosah vlády Slovenskej republiky na cenotvorbu v energetike?
3. Prečo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dlhodobo financuje stratové obnoviteľné zdroje energií?
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

6.12.2018 o 15:07 hod.

Bc.

Stanislav Drobný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:10

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milá pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som i ja pridal ešte niekoľko interpelácií. Urobím to tak, že prečítam len tú jednu hlavnú, ktorá súvisí s pánom premiérom Petrom Pellegrinim vo veci opatrení v prípade brexitu s dohodou a bez dohody, teda tak ako ste mali možnosť si ich vypočuť aj počas hodiny otázok. To znamená, budem interpelovať tých ministrov, ktorí počas hodiny otázok neboli vyžrebovaní v poradí, aby mohli odpovedať. Takže ak dovolíte, začnem teda pánom premiérom.
Vážený pán premiér, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci opatrení v prípade brexitu s dohodu a bez dohody.
Dovoľte mi opýtať sa vás, aký očakávate dopad na Slovenskú republiku v prípade, že Veľká Británia vystúpi z Európskej únie, a to, po prvé, bez dohody a taktiež v prípade druhého scenára s aktuálnou dohodou? A tak isto ako sa na tieto dva scenáre pripravujete, aké kroky konkrétne plánujete podniknúť v rámci jednotlivých variant opatrení?
Za to pánovi premiéru už vopred ďakujem a v podobnom znení teda pôjdu interpelácie aj na ostatných ministrov, ktorých som si dnes nemal možnosť vypočuť, ako som už avizoval.
Mám tu ešte ale jednu interpeláciu, ak dovolíte, konkrétne na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Miroslava Lajčáka vo veci informácie o počte členov diplomatickej misie a pracovníkov konzulárnych úradov Slovenskej republiky v Ruskej federácii a vice versa. V zásade sa jedná o to, že by som rád interpeloval pána ministra s otázkou, koľko členov má diplomatický zbor v rámci zastupiteľského úradu a konzulárneho úradu Slovenskej republiky v Ruskej federácii a, naopak, koľko členov má diplomatický zbor v rámci zastupiteľského úradu a konzulárnych úradov Ruskej federácie na Slovensku.
Za jeho odpovede mu touto cestou vopred veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

6.12.2018 o 15:10 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:12

Oto Žarnay
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, podávam interpeláciu na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu Martinu Lubyovú vo veci reálnej funkčnosti a kompetentnosti Metodicko-pedagogického centra, jeho personálneho a finančného zabezpečenia a realizácie projektov z eurofondov.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku vám podávam nasledujúcu interpeláciu poslanca:
Metodicko-pedagogické centrum, ktoré patrí do portfólia ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a je priamo financované z jeho rozpočtu, má svoje dlhodobé opodstatnenie v rámci edukačných aktivít, ktoré sú smerované priamo na pedagógov s kompetenciami udeliť atestáciu. Kontrolná činnosť Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola zhrnutá v jeho správe, priniesla viacero znepokojivých skutočností, ako napríklad neuspokojivú personálnu politiku spojenú s veľmi vysokou mierou fluktuácie zamestnancov, neprehľadné a nesystematické určovanie platov, vyplácanie odstupného nad rámec limitov, vyplácanie vysokých odmien bez preukázanej zásluhovosti, prípadne aj pri vyslovene zlých rozhodnutiach a opakujúcich sa chybách v riadení, neoprávnené výdavky eurofondov v priemere o 2,5 % pri miere chybovosti 0,5 % v Európskej únii a chyby v projektoch, ktoré neboli uznané a museli byť uhradené zo štátneho rozpočtu.
Rovnako znepokojivé podnety a informácie prichádzajú z regionálnych centier, kde nárast byrokracie a nedostatok, resp. neefektívnosť nakladania s finančnými prostriedkami z projektov spôsobuje problémy konečným príjemcom, teda školám a školským zariadeniam. Obzvlášť znepokojivá sa javí situácia v Metodicko-pedagogickom centre Prešov, kde okrem už spomínaných finančných problémov sa pridružili problémy v personálnej oblasti, na pracovisku sa údajne prejavujú socio-patologické javy bossingu, ale aj mobbingu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o rozvoj slovenského školstva interpelujem vás pani ministerka nasledovnými otázkami:
Aký je súčasný stav a smerovanie metodicko-pedagogického centra?
Ako sa ministerstvo konkrétne vysporiadalo s nedostatkami zistenými kontrolnou činnosťou NKÚ v oblasti narábania s finančnými prostriedkami najmä v úseku ľudských zdrojov?
Akým spôsobom ministerstvo zabezpečilo zníženie vysokej fluktuácie zamestnancov MPC a transparentný výber nových zamestnancov, najmä na vedúcich pozíciách a vo vedení projektov?
Ako je zabezpečená kontrola efektivity nakladania s finančnými prostriedkami, zníženie byrokracie a efektívne prerozdeľovanie finančných prostriedkov v oblasti ľudských zdrojov na regionálnej úrovni?
Ako sú konkrétne efektívne a reálne napĺňané materiálne potreby škôl a školských zariadení na základe projektov z eurofondov?
Aké konkrétne opatrenia urobilo ministerstvo pre efektívne fungovanie Metodicko-pedagogického centra Prešov, kde sa hromadia problémy vo finančnej a personálnej oblasti, na pracovisku vládne zlá psycho-sociálna klíma a dochádza na ňom k sociálno-patologickým javom, ako je bossing a mobbing?
Ďakujem.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

6.12.2018 o 15:12 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:16

Igor Janckulík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja mám dve interpelácie. Prvá interpelácia je na pani ministerku vnútra.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si Vám dovoľujem podať nasledujúcu interpeláciu:
Starostovia a primátori ma neustále upozorňujú na časté porušovanie dopravných predpisov z hľadiska nedodržiavania rýchlosti motorových vozidiel a porušovania zákazových značiek na obecných, mestských ako aj ostatných priľahlých komunikáciách, čím dochádza k ohrozovaniu bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky. Pohraničné oblasti Slovenska sa však navyše boria s problémom porušovania dopravných predpisov a nedodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti zahraničnými vodičmi, ktorí sú si vedomí ťažkej, resp. nulovej vymožiteľnosti pokút od zahraničných vodičov zo strany slovenských úradov. V poslednej dobe sa tak množia prípady bezohľadných jázd, napríklad poľských vodičov na Orave, ktoré, bohužiaľ, vedú k tragickým nehodám. Posledný medializovaný prípad bol iba v októbri tohto roku.
Som presvedčený, že množiace sa prípady sa nedajú riešiť iba častejšími kontrolami dopravných policajtov na mieste. Vyťažení policajti nemôžu byť v teréne nonstop a pokryť ani najexponovanejšie miesta, kde často dochádza ku kolíznym situáciám. Navyše, ich práca by sa dala využiť určite efektívnejšie pri výkone iných dôležitých úloh.
Ďalším problémom pohraničných oblastí na severe Slovenska sú preťažené kamióny s drevom, ktoré si skracujú cestu do Poľska cez hraničné priechody do 7,5 tony, ktoré na to nie sú určené. Okrem iných problémov, ktoré takéto správanie sa vodičov prináša, sa výrazne ničia aj priľahlé cestné komunikácie. Problém je, že tieto vozidlá sú často vybavené rádiostanicami a upozorňujú sa medzi sebou, kde sa nachádzajú prípadné policajné hliadky. Uvediem príklad, na jednom hraničnom priechode do 7,5 tony, kde si skracujú kamionisti cestu do Poľska, bola požiadaná polícia o súčinnosť, aby vykonala kontroly a nedochádzalo k porušovaniu predpisov. Prvý deň vykonávalo kontroly 37 policajtov, odhalili tri kamióny a na druhý deň to bol už iba jeden kamión. Summa summarum, 37 policajtov v teréne a vybrané pokuty v hodnote 300 eur. Oba prípady neúspešných kontrol boli následkom toho, že vodiči sa dokážu medzi sebou ľahko dorozumieť rádiostanicami a podávať si informácie o prebiehajúcich kontrolách na určitých úsekoch ciest a hraničných priechodoch, v tom čase sa týmto miestam i vyhnúť a po ukončení kontrol sa tam však vrátia opäť.
Vážená pani ministerka, preto sa pýtam, prečo dosiaľ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nevyužíva vo väčšej miere inštitút objektívnej zodpovednosti na slovenských cestách a hraničných priechodoch a či ministerstvo neuvažuje o rozšírenejšom využívaní kamier objektívnej zodpovednosti?
Domnievam sa totiž, že využívanie takýchto kamier by bolo po mnohých stránkach efektívnejším riešením ako hliadka dopravnej polície na mieste. Existujú rôzne modely ako kamery objektívnej zodpovednosti využiť, aby sa znížil počet dopravných priestupkov a hlavne predchádzalo sa tragickým nehodám. Častým argumentom proti efektívnosti využívania takýchto kamier býva, že vodiči si po čase zvyknú, kde sú kamery umiestnené, a na týchto miestach si dajú pozor. Existuje však aj možnosť tieto kamery presúvať na rôzne miesta podľa potreby.
Na záver už iba dodám, že v prípade zahraničných vodičov by však efektívnosť tohto opatrenia išla ruka v ruke s dôsledným vymáhaním pokút od zahraničných vodičov, ktoré je v mnohých štátoch Európskej únie bežné, pretože tieto štáty našli právne možnosti ako to zabezpečiť. Nemyslím si totiž, že Slovenská republika tieto peniaze z nevymožených pokút od zahraničných vodičov nepotrebuje.
Vážená pani ministerka, vopred vám ďakujem za odpoveď na moju interpeláciu.
Druhú interpeláciu mám na pána ministra dopravy.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledujúcu interpeláciu.
Pán minister, žiaľ, znova musím konštatovať, že programové vyhlásenie vlády v oblasti dopravy sa v mnohých ohľadoch neplní. Začiatkom septembra prebehlo v sídle Národnej diaľničnej spoločnosti, akciovej spoločnosti, otváranie cenových ponúk od uchádzačov na zhotoviteľa úseku R3 Tvrdošín – Nižná. Národná diaľničná spoločnosť teda už určite pozná meno víťazného uchádzača, ale verejnosť dodnes ani po štvrťroku nepozná jeho meno. Národná diaľničná spoločnosť pritom pri vyhlásení verejného obstarávania dňa 24. júla 2017 avizovala ukončenie súťaže v prvej polovici roka 2018 a začiatok výstavby v lete budúceho roka, čiže v lete 2018. Dnes máme 6. decembra 2018 a nielenže výstavba nezačala, ale nepoznáme ani meno zhotoviteľa úseku a termín výstavby sa teda znova odsúva. Navyše termíny výstavby pri zvyšných dvoch úsekoch R3 Nižná – Dlhá nad Oravou a Dlhá nad Oravou – Sedliacka Dubová sa tiež znova posunuli a to z plánovaného roku 2019 až na rok 2023.
Vážený pán minister, dovoľujem si teda opýtať sa vás, kedy dôjde k podpisu zmluvy so zhotoviteľom úseku R3 – Tvrdošín – Nižná a kedy sa verejnosť dozvie jeho meno.?
Ďakujem.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

6.12.2018 o 15:16 hod.

Igor Janckulík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:26

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia. Tak ako som v reakcii, vo faktickej reakcii povedal na kolegu Dostála, správne by sa tento návrh zákona mal nazývať o Dankovom osobitnom, dani pre nízkopríjmové osoby. Jeho úroveň, nech je mi prepáčené, ale musím povedať, že je na úrovni Dankovej rigoróznej práce. Prečo?
Tento zákon je absurdný. Kolegyne, kolegovia, zákon, ktorý umožňuje, citujem z § 7 ods. 5: "Obchodný reťazec je povinný zaplatiť odvod na základe rozhodnutia správcu odvodu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Rozhodnutie o vyrubení odvodu nadobúda právoplatnosť doručením obchodnému reťazcu." Teraz to, tá pointa. "Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravné prostriedky, okrem odvolania, ktoré nemá odkladný účinok." Ešte aj ten daňový podvodník z karuselových obchodov, keď mu daňový úrad vyrube, že má doplatiť daň, tak má možnosť si najať advokáta a obrátiť sa na súd a brániť sa. Obchodný reťazec toto nemá umožnené. Pochybujem, či je to v súlade s ústavou. To, že podá odvolanie, to je tiež druhý problém, ku ktorému sa hneď vrátim. Lebo on sa môže len odvolať na druhostupňový orgán, ale domáhať sa na súde, že ten úradník za SNS, ktorý tam sedí a pochybil, aby to napravili, na to možnosť zo zákona nedávate. Preto si trúfam povedať, že tento zákon je šlendriánsky.
Druhý problém s tým odvolacím orgánom je v § 11 ods. 1. Druhostupňový orgán vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo, je ministerstvo pôdohospodárstva, rozvoja vidieka. Kompetenčný zákon ministerstvu pôdohospodárstva rozhodovať vo finančných veciach a daniach nedáva kompetenciu. Tento zákon to nevie nahradiť, to vám napísali aj parlamentní legislatívci. To znamená, že vy z toho urobíte absolútny guláš.
Druhý problém. Váš pozmeňujúci návrh, pán kolega. Ak som správne pochopil, každý reťazec, ktorý má menej ako v desiatich okresoch svoje prevádzky, je vyňaté. Tak si zoberme, medzinárodný obchodný reťazec Metro nebude platiť. (Reakcia navrhovateľa.) Prosím? Tesco sú maloobchody. Tak čo sa bude diať? Rozdelia sa na malé. Chápem, že vás COOP Jednota podporilo, lebo COOP Jednota nie je jedna na Slovensku, ale je jej niekoľko. Je Bratislava, Galanta, Dunajská Streda, Krupina a môžem ich menovať. To znamená, že oni sa do tej veľkosti zmestia.
Teraz skúsme sa pozrieť na samotný návrh zákona. Hovoríte, že chcete pomôcť farmárom. Čím? Dotáciu, ktorú vyberiete, peniaze dáte na ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má pod vedením SNS opakované problémy s nedodržaním pravidiel pri verejnom obstarávaní, teraz naposledy má platiť 2 milióny za zlé obstaranie IT, takže tieto peniaze pôjdu tam. Lebo v návrhu zákona, tak ako kolegovia hovorili, hovoríte, že mali by sa tie peniaze použiť "najmä". To znamená, že zaplatia najskôr pokuty a potom, čo zostane, dajú sem.
Že to nebude fungovať? No nebude. Dáte z týchto peňazí na modernizáciu fariem? Nič. Bude viac výrobných kapacít na Slovensku? No nebude. Bude viac surovín na Slovensku? Nebude. Lebo keď vy dáte peniaze na sucho a na záplavy, tým nevytvoríte viac suroviny, ani viac potravín. Páni kolegovia a kolegyne z vládnej koalície, nastúpili ste do tohto rezortu, za dva roky ste zvýšili zahraničnú obchodnú bilanciu, záporné saldo v agrokomoditách o 500 miliónov. O 500 miliónov. Žiadne dole, mínus.
Pán kolega, skúsim vám povedať, alebo, kolegovia. Zahraničnoobchodná bilancia v roku 2006, keď nastupovala prvá vláda Roberta Fica, bolo na úrovni mínus 50 miliónov. Pri jeho odchode v roku 2010 tá suma bola viac ako 900 miliónov mínus. Tá hlúpa, zlá Radičovej vláda, keď odchádzala v roku 2012, zahraničnoobchodná bilancia z mínus 900 klesla na mínus 330. Od tej doby, od roku 2012, keď tu vládne vláda Roberta Fica a teraz spolu s vami s SNS a s MOST-om, tak tento rok sa odhaduje niekde medzi, na mínus 1,7 – 1,8 miliardy. Čo robíte? Ako prijímate zákony? To len hovoríte, že to má takto fungovať, ale nefunguje to tak.
Teraz prečo by to malo byť takto a chcem vyzvať všetky obchodné reťazce, ktorých sa to dotkne, aby upravili svoj bloček a napísali, že Dankova daň a vyčíslili, že koľko to je. Nech je to tam. Táto vládna koalícia tu sväto-sväte obhajovala daň z poistenia 8 %, že sa to nikoho nedotkne. Ja tu mám kopec listov, ktoré zasielajú rôzne poisťovne svojim klientom, kde uvádzajú osobitne, že navyšuje sa daň, teda poistenie o daň 8 % z poistenia. Tvrdili ste tu, že to nebude. Máme dôkaz, že to tam je.
Takže jednoducho pokiaľ vy chcete dať tieto peniaze poľnohospodárom, chcete im pomôcť, chcete ich podporiť, ja som za. Ale čo by bolo, keby ste pouvažoval nad tým, že všetkým poľnohospodárom a potravinárom na Slovensku, keď z vlastného zisku použijú peniaze na modernizáciu svojej výroby, dáte na to daňovú úľavu? Bolo by to absolútne kóšer, bolo by to adresné. Keď Jaguar môže dostať niekoľko sto miliónov štátnej pomoci a chcete pomôcť tomuto sektoru, tak to nerobte tak, že ten najchudobnejší človek má zaplatiť viac peňazí za potraviny preto, lebo nízkopríjmové skupiny platia za potraviny v nákupnom košíku najväčší podiel. To nízkopríjmové zaplatia.
Preto vám skúsim dávať návrh. Zoberte to späť a dajte riešenie, ktoré pomôže, a to riešenie vidím v tom, dajte im daňovú úľavu. Budete modernizovať? Budete rozširovať svoju výrobu? Neplaťte toľko daní! To je adresné. Bude to pôsobiť na Slovensko, na slovenský trh, rozšíri sa objem. Darmo vy toto urobíte, od toho viac výrobkov na Slovensku nebude. Viac v obchodoch nebude. Odkedy ste tam, v roku 2012 podiel slovenských výrobkov na pulte bol 50 percent. Odkedy tu vládne vláda SMER-u dnes spolu aj so SNS, tak to je na úrovni 37 percent. Čo som sa tu napočúval o sebestačnosti, o zabezpečení, podpore slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Faktom je, že peniaze, ktoré boli na modernizáciu fariem, táto vládna koalícia, teda prioritne váš koaličný partner SMER za ministra Jahnátka, rozdelil pre pár sto vybraných firiem a nie na podporu celého rezortu. Máme výkladné skrine, ale nemáme funkčný sektor. Opakovane som na to poukázal, že táto cesta vedie do pekla. A preto klesá náš podiel samotných výrobkov. Aj keby sme chceli hneď, aby bolo viac, pochybujem, že by to slovenskí výrobcovia vedeli spraviť. Dajte im návod. Budete modernizovať, rozšírite výrobu, budete nakupovať viac, spracujete viac, dostanete daňové úľavy. Keď to môžte dať Jaguaru, urobte to aj tu.
Jednoznačne tento zákon alebo snaha riešiť je len alibizmom. Hovoriť o tom, že vyberiete peniaze a pôjde to do kapitoly rezortu. Na čo? Keď ste s tým prišli, tak som sa napočúval, že to pôjde na prieskum trhu, na marketing slovenských výrobkov. Videli sme, ako sa robí marketing. Kauza ryby-ryby-rybičky, ktoré tu fungovali, urobila sa obrovská reklama. A výsledok? No viac rýb a slovenských sa neskonzumuje. Tento zákon vyrieši len to, že zdražíte potraviny a mali by ste ho nazývať správne Dankovou daňou.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.12.2018 o 15:26 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:36

Boris Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďalší z nezmyselných návrhov z dielne SNS. Rovnako ako trinásty, dobrovoľný trinásty a štrnásty plat, ktorý, kto chcel, dobrovoľne už dávno dával, a kto na to nemá, ktorá firma na to nemá, tak ho nedáva ani dnes. Teraz tu máme 2,5-percentný odvod. Po veľkom tlaku sa niečo s tým upravuje. Cez to všetko tento zákon určite bude napadnutý z Európskej únie a nebude môcť byť implementovaný ani u nás na Slovensku, ale dobre, budiš, je to tunák.
Upozorňujeme, odkedy to bolo podané do Národnej rady, že budú sa na základe tohto zvyšovať ceny, ceny potravín. A môžete si hovoriť čokoľvek. A keď ste takí, takí o tom stopercentne presvedčení, tak keď v tých najväčších reťazcoch stúpnu ceny a že to implementuje do cien, no tak povedzte, dajte do, v sazku váš politický mandát, keď tak sa bijete do pŕs tunák, že garantujeme vám, že nezvýšime platby.
Hovorili ste s tými najväčšími obchodnými centrami? Dali vám to písomne, že nezvýšia tie dane? Chcete, akým spôsobom chcete ľuďom garantovať, že tie dane, že tie ceny nezvýšia, že nezvýšia ceny základných potravín, ako to chcete zabezpečiť? A jediný výsledok je ten, že si vytvoríte nový fond, o ktorom budete rozhodovať, a nedáte to všetko do štátneho rozpočtu, ale vytvoríte znova jeden fond, kde budete mať 120 miliónov a vaši nominanti znova budú o tom bačovať. A akým spôsobom to robíte, tak to už sme videli pri Vadalovcoch, akým spôsobom rozdeľujú dotácie vaši, vaši nominanti.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2018 o 15:36 hod.

Mgr.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:37

Tibor Bernaťák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, ja budem reagovať teda na pána Simona z rozpravy, ktorý hovoril o zvýšení cien, ale nehovoril len on o tom. Včera bola taká zaujímavá jedna televízna debata a ja som si tiež zo zvedavosti ju pozrel. A tam myslím jeden pán, ktorý zastupuje, myslím, zväz obchodu, hovoril, že návrh zákona vrátane tejto novely, ktorá ak bude prijatá, v žiadnom prípade nepovedie k zvýšeniu cien potravín a tak isto nebudú zrušené žiadne prevádzky potravín na dedinách. Čiže keď sa zástupcovia jedného zväzu obchodu vyjadria, že tento zákon, v prípade ak bude prijatý pozmeňovák, nebude mať vplyv na ceny potravín a nebude mať vplyv na rušenie žiadnych prevádzok potravín v malých dedinách, tak ja neviem potom, čo ešte vlastne chceme? Keď toto vyhlási takýto zástupca, tak predpokladám, že to asi má dobre spočítané a vie, o čom hovorí. Neviem, aké písomné vyjadrenia by mali dávať ďalší iní.
Ale ja poviem, v pohodičke, samozrejme, sú predajne, sú reťazce, ktoré by asi zvyšovali ceny, tak potom nech ten slovenský občan ide nakupovať do reťazca, ktorý ceny nezvýši. Bodka.
Hovorili ste tu, pán Simon, o zápornom salde. Áno, my sme museli s niečím prísť a trošku zatriasť konečne týmito reťazcami, pretože sa začali správať tak, že začali likvidovať našich poľnohospodárov a potravinárov.
A ja sa spýtam: to tu Slovenská národná strana vozí tie tovary zo zahraničia? A často treťo-, štvrtotriedne? Alebo to vozia niektoré druhy reťazcov, ktoré to tu potom predávajú našim a ešte, samozrejme, v kvalite, o ktorej by sa dalo pochybovať, že je naozaj dobrá?! A to vlastne tiež bola jedna z vecí, ktorú Slovenská národná strana otvorila, dvojaká kvalita potravín. Aj o tomto treba hovoriť, čo tu tieto reťazce vozia a za akú cenu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2018 o 15:37 hod.

JUDr.

Tibor Bernaťák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:40

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán Kollár, no v prvom rade musím povedať, že s vami súhlasím a bolo by správne, keby navrhovatelia teda to nazvali tak, ako to má byť. Keď náhodou niekto, nech odsúhlasia, že keď náhodou niektorý reťazec navýši daň, tak nech tam napíšu, že Dankova daň. Aby bolo jasné, že kto ju zaviedol.
Pán kolega Bernaťák, tak, nehnevajte sa, že budem trošku expresívnejší, ale, dofrasa, prvýkrát keď nastúpila vláda Roberta Fica, sedel tam, SNS, tak ste išli z 50 miliónov záporného salda na viac ako 900. Keď som tam sedel ja v tej vláde Ivety Radičovej, tak sme klesli o viac ako 700 miliónov, ale žiadne takéto blbosti sme neprijímali, ale sme riešili veci tak, ako sa riešiť majú. Potom nastúpila Ficova vláda, teraz ste tam vy. Ste tam viac ako dva roky. Čo robí záporné saldo? Klesá, stagnuje? Nie, dramaticky rastie. Dramaticky rastie, to preto, lebo prijímate blbé zákony.
A dvojaká kvalita. Vy ženiete ľudí, aby nakupovali v Rakúsku, hovoríte im, že tam je to lacnejšie. Áno, je lacnejšie, majú nižšie aj dane. Také vysoké dane na potravinách, ako tu zavádzate vy, také nemajú nikde. A to teba tam napočítať a treba to tiež povedať. A naozaj táto vaša obhajoba je asi tak účinná ako obhajoba Andreja Danka svojej vlastnej rigoróznej práce pred touto spoločnosťou. A hanbím sa za to, že Univerzita Mateja Bela má napísať svojim žiakom, že vy ale urobte poriadne tú svoju prácu, nie tak ako Andrej Danko.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2018 o 15:40 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:41

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, poďme si to trošku zrekapitulovať, lebo veľa tu bolo povedané a dobrého bolo povedaného, ďakujem kolegom z opozície, ktorí vystúpili a veľmi jasne to tu pomenovali. A zo strany SNS tu stále zaznieva boj, zatrasieme a tak ďalej.
Ja teda som slúžil svojho času na ministerstve obrany a baví ma, keď sa rozprávame o frontoch a podobne. A kolega Bernaťák, keby ešte chvíľku tu ostal, tak by som len chcel sa krátko k tomu vyjadriť, čo zaznelo aj z jeho úst. Pretože uvedomme si, aký boj. Vy ste doniesli návrh zákona, že idete vyhlásiť boj. Potom ste zistili, že tento zákon nie je dobrý a začali ste vlastne ustupovať z mnohých frontov. Však teda prepáčte, ustupujete z frontov, dediny opúšťate, nejdeme bojovať v dedinách, v menších mestách nejdeme bojovať. Zrazu sme povedali, tak ak tie reťazce pôsobia v tých dedinách, tak vlastne ony sú vyňaté z toho. Takže teraz, aký boj tu vlastne ideme robiť? Takže asi toľko k tomu.
Ja som jeden veľmi dobrý príbeh, ktorý ma veľmi oslovuje, je príbeh krajiny Taiwan. Je to krajina, ktorá je podobného rozmeru, má ešte viacej hôr, žije tam o 20 miliónov ľudí viac na takom území, jak sme my, ešte menšom. Ale títo ľudia, keď uchopili si krajinu, vlastne sa prerodila demokracia u nich, tak si povedali, že ideme rozvinúť túto krajinu, lebo to veľmi potrebujeme. Sme maličká krajina, sme ostrov, potrebujeme sa rozvinúť. Sadli si vládni zástupcovia s podnikateľmi, sadli si so zástupcami zamestnancov a povedali si, prosím vás pekne, my tu potrebujeme prežiť a chceme uspieť v tomto veľkom svete. Čo môžme urobiť spolu, aby sme tu prežili? Toto je cesta, cesta spolupráce, cesta dohody, cesta spoločného hľadania riešenia, lebo aj tak tu nejako spolu žijeme, takže to je veľmi dôležité.
Keď sa bavíme o tých riešeniach, to isté bolo aj pri cestovnom ruchu, ako to tu bolo, to boli trináste platy, ale to je podobné riešenie. Cestovný ruch. Keď sa pozriete do rozpočtu, o ktorom sme tu rokovali, tak ten cestovný ruch má navýšenie o 900-tisíc euro oproti minulému roku. Radovo do 10 miliónov. A to sa tu ideme pýšiť, ako tu ideme pomôcť cestovnému ruchu. Tak keď to myslíme s tým cestovným ruchom vážne, tak tam, prosím vás, nalejme peniaze a netvárme sa.
Toto je tiež nejaké opatrenie, ktorým teraz ideme deklarovať, že ideme teraz akože pomôcť potravinárom a podobne. Ale naozaj to dáme zaplatiť ľuďom. Pretože kde tento odvod bude platný? Určite bude platný v mestách, určite bude platný vo veľkých mestách. Teraz v týchto mestách veľkých tiež žijú ľudia s nízkym príjmom. A toto si musíme uvedomiť. Títo ľudia, ktorí žijú dnes v mestách s nízkym príjmom, to jednoznačne pocítia, nielen na potravinách. na všetkom, čo si kúpia. Ale uvedomme si, ľudia v mestách majú vyššie životné náklady, pretože v meste sa žije drahšie. Vy, ktorí žijete v mestách, viete, že v mestách je drahšie nájomné, v mestách si nedopestujete, na balkóne si nedopestujete, nedochováte, čiže neviete alternovať. Musíte si všetko zaplatiť. Keď donesú malí chovatelia alebo pestovatelia do mesta na trh, tak sa choďte pozrieť, kolegovia, na tie trhy a pozrite sa, čo tam stoja paradajky v lete. Pozrite sa, čo tam stoja uhorky. Sú drahšie ešte ako v tých potravinách. Čiže nízkopríjmoví ľudia sú naozaj odkázaní ísť do týchto obchodov, pretože v mestách nenájdete iné reťazce, nenájdete tam sú najnižšie ceny. Tí ľudia, ktorí sú nízkopríjmoví, idú tam, kde sú najnižšie ceny. Najnižšie ceny sú v týchto obchodoch. Ako neviem, kam chodíte nakupovať, páni poslanci, ale skúste zájsť na miesta, kde chodia kupovať normálni, obyčajní ľudia a zistíte, koľko ich je a či sú alternatívy. A keď pôjdete do nejakej alternatívy, čo tam necháte za taký istý nákupný košík ako v týchto reťazcových. Zistíte si to, naozaj odmerajte si to a spočítajte si to vo svojej peňaženke a veľmi rýchlo zistíte, že tí nízkopríjmoví naozaj budú potrestaní a budú potrestaní práve tí v mestách. Čiže tí, ktorí ešte musia, prídu do mesta za prácou, snažia sa tam prežiť, budú potrestaní. Takže toto je naozaj diskriminácia tohto zákona. A my sme vás varovali aj pri tom prvom čítaní, z kratšej cesty späť. Toto riešenie nebude dobré, neprinesie nič dobré, iba zvýšenie cien.
A prosím vás pekne, pán Bernaťák, vy hovoríte, že nejaký človek povedal, že si to vypočítal. Tak si to vypočítajme, akože to je veľmi jednoduché, ako, dobre, vy ste právnik, možno nechcete sa pustiť do toho počítania, okej, ale akýkoľvek podnikateľ, ktorý podniká jednoducho, alebo ekonóm si to vie zrátať. A keby som to teda chcel, akože nejdeme to ani rátať, lebo však čo ten reťazec, prečo by to nepreniesol do ceny? Prečo by to neprenieslo do ceny? Však ovláda ten trh a v tých mestách obzvlášť. Už som povedal, nemá kam ísť, má aj tak najnižšie ceny, čiže on aj keď zvýši, tak aj tak ten zákazník musí k nemu prísť, lebo, po prvé, nemá, kam ísť a, po druhé, stále tie ceny sú nižšie ako niekde na trhu alebo v nejakých súkromných malých predajniach, ktoré majú drahšie produkty. Takže naozaj choďte sa prejsť po tých mestách a uvidíte, aké obchody sú dostupné.
Ešte ďalšie. Samotný Inštitút finančnej politiky počíta, vždy, keď sa znižuje DPH, počíta, aký to bude mať dopad na rozpočet a potom aj spätne si to ešte preráta, keď sa zvyšuje DPH, aký to má, keď sa zavádzajú nejaké takéto odvody, aký to má dopad, takzvaný PASS Trust, čiže z angličtiny, koľko sa to prenesie do tých cien. Doposiaľ z histórie vždy keď boli takéto opatrenia zavádzané, 100 %, Inštitút finančnej politiky to vypočítal. A to neni, že teraz to tí analytici by potrebovali pomôcť tomuto opatreniu, tak to dorátali. Však to ešte, oni už mali vypočítané v roku 2015, ešte sa o tom to ani neslýchalo. Takže to sú normálne tvrdé dáta. Takže keď tvrdé dáta ukazujú a história ukazuje, že sa to proste prenesie, tak to, že niekto povie v relácii, že sa to neprenesie, neznamená, že sa to neprenesie. Možno sa to neprenesie v tých dedinách, áno, v tých dedinách sa to asi neprenesie, teda určite sa to neprenesie, lebo tie dediny sú z toho vyňaté. Áno, tam sa to neprenesie, ale tam, kde ľudia chodia s nízkym príjmom do obchodov v mestách, tam sa to prenesie, ich peňaženky budú platiť. A teraz, dobre, aj keby sa to prenieslo, tak povedzte, ľudia, ideme dať potravinárom, prosím vás pekne, vy z miest sa na to vyzbierate. Aspoň je to férové, aspoň im to poviete do očí, je to férové, viete o tom, prosím vás, strpte to, myslite na to, že pomáhate niečomu dobrému, my vám budeme vedieť transparentne ukázať, že to naozaj išlo farmárom a potom vám spätne ukážeme, že vašou zásluhou. A vám patrí vďaka, keď už by som to teda bol predkladateľ, tak aspoň takto by som sa to snažil formulovať.
Takže preto, že skutočná cesta je úplne iná. Padajú tu návrhy aj od kolegu Simona. My už dlhodobo hovoríme, že potrebujeme zjednodušiť podnikateľské prostredie. Potrebujeme vyjsť tým malým podnikateľom v ústrety, my dlhodobo hovoríme, napríklad aj pre tých malých farmárov. Tak ty farmárči, pomôžeme ti. Jedna platba, jeden papier a celý rok sa nestaraj. Daj nám jednu platbu, vyčíslime to a pracuj, znížime ti automaticky náklady, na byrokraciu, na účtovníka, na čokoľvek, proste čo on musí, rôzne regulácie musí dodržiavať a podobne. Takže toto sú cesty, ktorých tu je veľa.
Je tu veľa best practices z okolitých krajín, ktoré môžeme čerpať, ale nie robiť to takto, že vymyslím zlé riešenie a už ho politicky musím pretlačiť, tak ho proste vykostím, povymýšľam také opatrenia v konečnom dôsledku, tak však tí ľudia v meste to nejako znesú. No však, tak už čo, Tak zlacnel trošku benzín, tak snáď si to nevšimnú.
Takže preto ja si naozaj myslím, že bolo by lepšie v tomto povedať, že, dobre, vidíme, že to nezafunguje, mýlili sme sa. Pozrite sa, nakoniec teraz sa vám podarilo z rozpočtu dostať 50 miliónov eur – nie? – na podporu, tak vidíte dá sa to v tom rozpočte hľadať, nemusíme to hľadať v peňaženkách ľudí. To je... Však to je, koľko? To je 40 % z toho, čo hľadáte. Trošku popracujete v rámci koalície a možno aj tých zvyšných 60 % ešte odtiaľ vymačkáte, keď sa trošku začnú uplatňovať na rezortoch závery z revízie Útvaru hodnoty za peniaze. Naozaj, ako nechcem teraz žartovať, ale tam tie úspory sú, dajú sa preniesť naozaj do reálnych opatrení.
Tých riešení tu už bolo povedaných veľa, čiže ja to nechcem opakovať, ale myslím si, že tento zákon naozaj v konečnom dôsledku potrestá nízkopríjmových. Áno, opúšťate dediny, opúšťate nejaké menšie mestá, ale v tých veľkých mestách, kde sú tie životné náklady veľmi vysoké, tak tí ľudia, nízkopríjmoví to pocítia. A oni sa v konečnom dôsledku poskladajú na podporu farmárov. A toto sa nedá nijako vyvrátiť, to je proste holý fakt. Vybrali ste sa tou cestou, ja vás opäť vyzývam: poďte z kratšej cesty späť! Hľadajte iné riešenie! Ešte je čas.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.12.2018 o 15:41 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video