38. schôdza

Ďakujem za pripomienky. Ja chcem povedať jednu vec. Pre mňa je kľúčové, aby trpiaci ľudia, ktorí sa naozaj ocitli v hmotnej núdzi, v prvom rade boli poriešení, ak niečo ide z tejto kapitoly. Preto som, som si povedala, že ten dotačný systém, ak má byť niekomu vedený, tak je to v prvom rade tým, ktorí sú tam. To znamená, tí naozaj starí a chorí, ktorí si nevedia zabezpečiť príjem iným spôsobom ako cez invalidnú alebo dôchodkovú dávku. To znamená, ak rieši dotačný systém, lebo tento zákon otvára dotačný systém, tak pridávam ďalšiu cieľovú skupinu. Ja sa neprihováram k nejakým obedom zadarmo v školských jedálňach, deťom, atď., ja vytváram úplne nový nástroj na podporu ľudí, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi a sú invalidnými alebo starobnými dôchodcami.
Čo sa týka tých jedální, tak naozaj pán minister si mohol dať tú prácu a keď videl v rámci štatistík, že sa vydáva iné jedlo denne, on by mal vlastne prehľad, či to boli obedy alebo iné jedlo denne, mal tlačiť vlastne na ZMOS, aby si upravili tie jedálne. Lebo naozaj, keby mu záležalo na tom, aby tie deti mali teplú stravu, tak by si povedal, áno, dostávate odo mňa dotáciu, ale, prosím vás, plňte si aj vy svoje podmienky, aby tie deti nejedli bagety. Čiže toto je aj problém ministerstva, že tá spätná väzba tam niekedy nie je.
Čo sa týka toho rozšírenia, už som povedala vlastne o tých dôchodcoch, prečo ak otvárame dotačnú formu hmotná núdza, musíme riešiť tých, ktorí to potrebujú.
A čo sa týka tých starodôchodcov, no komu sme pomohli, tomu sme pomohli, ale naozaj niektorí sú veľmi sklamaní a tí práve, čo mali nízke dôchodky, tí práve mnohokrát nemajú ani na to teplé jedlo denne. Takže ja naozaj nehovorím populisticky, ja poznám tých ľudí. A ja im chcem pomôcť. A ja som tu na to, aby som to povedala.
Ďakujem.

Dovoľte mi v tejto chvíli na balkóne privítať budúcich prijímateľov toho, o čom tu dnes hovoríme, teda obedov zadarmo. Vitajte, deti zo Základnej školy na Dubovej ulici! (Potlesk.) Pán predkladateľ máva, dobre.
V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Sopko, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán navrhovateľ, milí hostia, veľmi krátko sa vyjadrím aj ja. Hneď v úvode poviem, že dobre, že sa o tejto téme hovorí a diskutujeme, nech už zaznejú viac-menej aj častokrát politické stanoviská, prevažovať by mala ale odborná, odbornosť a odborný charakter tejto debaty.
Totižto ak by som mal urobiť taký malý posun dozadu v čase, častokrát si pamätám v tých debatách, ktoré bývali o tom, že potrebujeme viac peňazí do školstva, častokrát sme počúvali, že jednoducho sa to nedá, pretože máme tu nejaký, nejaký stav udržateľnosti verejných financií, jednoducho treba počkať, pokiaľ financie a celková situácia sa neukáže, že tieto veci konkrétne, či už sa týkalo platov, vybavenia do škôl atď., že jednoducho príde ten čas, kedy sa dočkáme. A zároveň sa vždy aj argumentovalo, podľa mňa správne, tým, že pozrite sa na efektivitu toho všetkého. Áno, súhlasím.
A pozrime sa teda na efektivitu, aká je v súčasnosti zabezpečenia stravovania v školských jedálňach. Totižto v súčasnosti máme cca tých vyše 4-tisíc školských jedální a ak sa pozrieme na čísla, 28 % z nich má iba do 50 stravníkov a ďalších 21 % do 100 stravníkov. To znamená, ak si to premeníme na drobné, zistíme fakt alebo potvrdí sa nám fakt, ktorý si možno zasluhuje aj hlbšiu analýzu, že pri takomto veľkom množstve školských jedální, kde je taký nízky počet stravníkov, pri súčasných cifrách je naozaj problém zabezpečiť to, o čom by sme tu mali predovšetkým hovoriť, a to je tá kvalitná strava. Pretože každé jedno opatrenie, ktoré bude prijímané celoplošne, by malo pozerať aj na kvalitu. Ináč sa dočkáme, žiaľ, neblahého javu, ktorý pociťujeme i dnes, že tá vydaná strava bude končiť tam, kam nechceme, aby končila. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
Preto je dôležité, preto je veľmi dôležité celú túto diskusiu posunúť práve do vôd, kedy budeme nielen vyčleňovať peniaze, ktoré my chceme, ktorými chceme zadotovať určité nástroje, ktoré majú určite, ich myšlienky sú vznešené a kto by nechcel podporiť deti, samozrejme, ale každopádne ak v minulosti sme vedeli prijať výtku, že naliať peniaze do akéhokoľvek systému musí byť spojené aj s efektívnymi opatreniami, tak by to malo platiť aj v tomto prípade.
To znamená, že moja výzva k predkladateľom, aby v rámci potom aplikácie tohto konkrétneho opatrenia nezabúdali na to, že pokiaľ nebudeme riešiť najmä kontrolou kvalitu stravy a samozrejme aj to, že dnes máme zistené, že vieme zabezpečiť dovoz tejto stravy, už dnes sa to, bohužiaľ, aj deje, nieže bohužiaľ, ale vďakabohu, deje, kedy sú školy, ktoré pochopili, že predsa len je pre nich výhodnejšie mať iba výdajňu stravy a nie mať samotnú kuchyňu, a nebudeme tieto, a nebudeme pomáhať zriaďovateľom v tom, aby sa išlo touto cestou, tak veľmi sa nepohneme ani v súvislosti s tým, že budeme chcieť zvyšovať túto kvalitu.
A navyše, keď sa zameriame na ďalší dôležitý aspekt, a to je zdravá strava. To znamená, nielen pomocou podpory projektov, kde sa vykonávajú besedy a hovorí sa to v priebehu niektorých týždňov. Veľmi oceňujem aktivitu napríklad Hovorme o jedle, ktorá bola teraz v októbri. Sú to chvályhodné aktivity, treba ich robiť, ale potrebujeme systémovejší prístup, aby sme dostali do, na stoly našich detí zdravú, kvalitnú, vyváženú stravu, ktorá jednoducho bude viesť k tomu, že na tie obedy by sa nahlásili, či by bola alebo nebola dotovaná. Jednoducho, že sa tam varí chutne a jednoducho ony tú stravu majú rady.
Videli sme predsa aj v relácii ešte pár rokov dozadu, áno, šéf, v relácii "Áno, šéfe", kde bol taký exkurz do hlbín školských kuchýň, a naozaj sa tí ľudia tam snažia, ale z toho, čo majú momentálne k dispozícii aj v rámci toho, koľko financií do toho dávame, sa jednoducho málokedy darí uvariť stravu, ktorá tie deti priláka. A strava je veľmi dôležitá. To je nielen o tom, že sa tam odstraňujú tie rozdiely, to súvisí s ďalším, množstvom ďalších vecí, ktoré proste k tomu prináležia. Spomínali sa tu škandinávske krajiny. Áno, tohto roku vo Fínsku konkrétne už oslavujú také okrúhle 70. výročie, kedy toto opatrenie zaviedli, ale spolu s ostatnými opatreniami. To znamená, s opatreniami, ktoré súvisia na zabezpečenie pomôcok na vyučovanie, ktoré súvisia so školskými autobusmi a ďalšími a ďalšími, ako celým komplexom opatrení. To znamená, nemôžeme ísť neustále cestou, že si vyberieme niečo ľúbivé a ideme o tom hovoriť. Robme veci komplexnejšie a naraz.
Preto z mojej pozície by som uvítal v budúcnosti takéto zmeny, aby prichádzali vládnymi návrhmi zákonov, aby bolo k tomu dostatočne dlhé medzirezortné pripomienkové konanie, kde by došlo k tej odbornej diskusii, aby sa veci robili komplexnejšie k prospechu všetkých. Tak len môžeme dospieť k stavu, že sa podarí tá chvályhodná myšlienka, ktorá v tom návrhu je, aby sme zotierali rozdiely, sociálne rozdiely medzi deťmi a zároveň aby nedochádzalo k plytvaniu. Najhoršie, čo sa môže stať, je, keď to plytvanie sa začne zvyšovať a naše deti budú vlastne vidieť, že tá strava, na ktorú predtým nechodili a teraz už môžu, neni nič extra. Preto je podstatné sústrediť sa aj na tento moment. A taktiež robiť opatrenia, ktoré dostanú a pomôžu našim dodávateľom, aby viacej mohli umiestňovať svoje produkty v ponuke, ktorá sa bude odzrkadľovať potom v tých školských jedálňach na tých stoloch konkrétne. Musí tam nastať väčšia kooperácia a tým pádom nebude hroziť, že tá strava skončí tam v tom koši, čo osobne považujem za veľmi vážne riziko a treba o ňom hovoriť.
Takže a ešte na záver taká malá poznámka. Nie sú medzi nami až také veľké rozdiely. Snáď iba v tom, že v princípe sa môžeme na to pozerať vždy, lebo tá minca má vždy dve strany, tak, že chceme pomáhať tým ľuďom a chceme pomáhať najmä tým deťom v tom, aby sa im život uľahčil a pomohlo sa im v tom, v čom chceme podporovať. A druhý pohľad, ktorý s tým priamo súvisí, je, že ich naučíme vážiť si to, čo dostávajú, a naučíme ich tak edukačne, že nič nebýva v živote zadarmo a všetko si často, treba, krát aj nielen zaslúžiť, ale treba sa o to aj snažiť. My sme navrhovali v septembri formuláciu, ktorou sme chceli dať do zákona, aby strava bola teplá.
A ja osobne začínam byť pomaly optimistom po včerajšku, keď som počul v relácii V politike pána predsedu vlády, konkrétne v 48. minúte a 54. sekunde, že áno, bude zabezpečená tá strava teplá, dostane teda ten teplý obed ten žiak základnej školy a dieťa v materskej škole. Takže pevne dúfam, že práve prax prinesie, aby sa dosiahol stav, ktorý chceme. Aby to bola naozaj výchova k stravovacím návykom, a ja podotýkam a podčiarkujem, zdravým stravovacím návykom.
Ďakujem.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Budaj.

Skúsim to veľmi stručne v takejto poznámke. Strana SMER by mala byť priam predurčená na Slovensku na riešenie sociálne hendikepovaných skupín, nech už sú to rómske osady alebo iné. Toto sa jej nedarí. Preto prichádza s balíčkami alebo rôznymi pinzetovými riešeniami. Takým riešením pred rokmi bolo jedlá zadarmo pre sociálne odkázané rodiny. Čo sa stalo potom? No stalo sa to, že mnohé, mnohé tie vývarovne, tie školské kuchyne melú iba na jednu tretinu, tak ako to poslanec práve pred chvíľou pripomenul. Tak isto kvalita zodpovedá tomu, že je to tak trochu z donútenia a je to pre tie sociálne odkázané rodiny. Mnohé decká sa tam nechcú stravovať, potom si nakúpia v bufete to, čo vidia.
Riešenie, opäť ďalší krok, v zásade logický, sú poloprázdne školské jedálne, dáme všetky obedy zadarmo. Tento model vedie k tomu, že sa markantne zvýši zamestnanosť týchto kádrov, kuchárky, obsluha a tak ďalej, im aj príde viac peňazí o 20 %, do dvoch rokov sa zväčšia ich príjmy. Vzniká teda úplne osobitný sociálny systém na vývarovne, kde budú viazaní ľudia, kde budú čakať platy od štátu, hoci by všetko mohlo prebiehať na voľnom trhu a hoci zárodkom celého tohoto reťazca, ktorý bude stáť milióny a desiatky miliónov a ťažko ho bude meniť, ťažko ho bude meniť, začiatkom toho reťazca je neschopnosť vyriešiť, nehovorím, že len strany SMER, ale strana SMER je na to svojím teda údajným zameraním... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Tomáš.

Pán kolega, na rozdiel od pána Budaja budem v zmysle rokovacieho poriadku reagovať na vás, tak ako sa to má. Tiež som absolútne proti plytvaniu potravinami a obedmi a som za kvalitu. Čo sa týka toho plytvania, rozhodli sme sa to neriešiť v zákone a ponechať na zriaďovateľov, že pevne veríme, že ten mechanizmus nahlasovania a odhlasovania obedov zvládnu tak, aby sa stravou neplytvalo. Dokonca myslím si, že potom je vhodné zaviesť aj nejaký sankčný mechanizmus, pretože naozaj keď tie doplatky budeme hradiť, tak aby aj rodičia niesli určitú zodpovednosť za tie obedy zadarmo.
Čo sa týka kvality stravy, už teraz podľa zákona existuje viacero pásiem potravinových, jednak z hľadiska výživnej hodnoty, jednak z hľadiska veku detí, to dobre viete. Ale áno, vieme dobre, že niektorým, mnohým deťom v škole nechutí, potom ich vidíme na fastfoodoch a asi najradšej by sme ich, však treba si dať aj hamburger, aj hranolky niekedy, ale nie vždy, takže ja som pripravený aj na diskusiu o kvalite stravy. Ak štát vie do toho vstúpiť, lebo aj toto je v prvom rade zodpovednosť zriaďovateľov, ale vie do toho štát vstúpiť, prečo nie.
Čo sa týka toho, nevyriešených tých 10 %, kde tie stravy, kde to teplé jedlo nie je, no tak, bohužiaľ, tak tie málotriedky nútiť, aby zriaďovali teraz jedálne, neviem, či je úplne vhodné, ale opäť je to zodpovednosť zriaďovateľov. My dávame dotáciu aj pre tieto deti, aj pre tieto deti, na každé jedno dieťa.

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem ti, pán kolega, že v podstate takou nosnou myšlienkou, ktorú si spomenul, bolo, že to školstvo potrebuje komplexnejšie nástroje na to, aby sa skvalitnilo, ale aj, aby sa aj posunul vlastne ten vzdelávací proces, čiže nie je možné len z jedného nástroja vydedukovať, že tým deťom bude v tom školskom systéme dobre. Čiže vítam, že to vidíš v takom komplexnom meradle.
No a čo sa týka tej stravy, tak hovoril si vlastne o tom, že to skončí v koši. Ja naozaj tiež sa nemôžem pozerať na to, ako strava končí v koši a pritom vonku je množstvo ľudí odkázaných na to, že sú hladní. Takže naozaj myslím si, že aj ten mechanizmus tých sankcií asi by bolo vhodné zaviesť aj pri tomto návrhu zákona. Teplé jedlo patrí do oblasti v hmotnej núdzi a teda pretože ide z tej kapitoly, malo by ísť len teplé jedlo denne. Ak by sme to robili zo školského systému, tam nevidím problém aj s tým, že to ide ako iné jedlo, pretože keď deti by ostávali na poobedňajšiu činnosť mimoškolskú, tak v podstate by mohli dostávať olovrant aj suchý. Ale keďže to ide z hmotnej núdze, tam tiež trvám na tom, aby to bolo teplé jedlo denne, lebo to patrí medzi základné podmienky hmotnej núdze. No a určite by teplá strava, ak je hradená z verejných financií a rozhodneme sa, že to bude verejný výdavok, by malo nahradiť tzv. potravinové balíčky.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík.