38. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, Všeobecná zdravotná poisťovňa, ako aj zvyšné dve zdravotné poisťovne predkladajú pohľadávky na zdravotnú starostlivosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý ich spracuje a postúpi partnerskému orgánu danému členskému štátu. Konkrétny spôsob spracovania, vrátane lehôt stanovených pre komunikáciu medzi úradom pre dohľad a zdravotnými poisťovňami upravuje metodické usmernenie. Zjednodušene povedané, vždy poistenec, platí sa v cenách daného štátu. Čiže keď napríklad Slovák je ošetrený v členskom štáte, naša poisťovňa alebo našej poisťovni je vyúčtovaná suma daného členského štátu. Ak cudzinec, napríklad Nemec alebo teda iný poistenec členského štátu je ošetrený na území Slovenskej republiky, bude mu účtovaná suma, ktorá je platná podľa cenníka v Slovenskej republike. Nech sa páči, to je všetko.

Ja som túto otázku položil aj práve preto, že sú veľké rozdiely práve medzi týmito cenami. A chcel som teda vedieť, keďže tá poisťovňa, ja neviem, príklad poviem, lyžiarovi, ktorý sa zranil v Rakúsku, a potom príde faktúra na nejakých 30-tisíc eur, čo je úplne bežné, poisťovňa to musí zaplatiť. Ale zas naopak, keď u nás nemocnica vyúčtuje alebo Všeobecná zdravotná poisťovňa zaplatí nemocnici tak ako u nás, takže je to samozrejme prípad od prípadu, podľa toho v ktorej nemocnice alebo na akej klinike bol operovaný, ale môže to byť niekde okolo tisíc až možno dvetisíc euro a je tam veľká diskrepancia. Tak som chcel vedieť, že či teda tá poisťovňa naša, slovenská, prihliada na to, ako v tej inej krajine za daný zákrok by bolo hradené. Aby teda tie naše poisťovne a zas respektíve aj tie nemocnice neboli ukracované.

Chápem, áno, je to aj na základe zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a poisťovňou daného členského štátu, tou-ktorou poisťovňou. Nie všetky poisťovne majú rovnakú cenu a samozrejme cenníky. Tie cenníky sa líšia od krajiny ku krajine, ale vo všeobecnosti platí, že my platíme, my slovenskí, alebo Všeobecná zdravotná poisťovňa platí ceny, ktoré sú aktuálne alebo aké sú ceny uvedené v členských krajinách. A tak isto ako máme my uvedené, tak nám bude preplácať v iných členských krajinách zdravotná starostlivosť. Áno, môžu tam vzniknúť diskrepancie. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra obrany Slovenskej republiky a som tu preto, lebo je mimo Slovenskej republiky. Ďakuje vám pán minister za položenú otázku a zároveň prečítam tú odpoveď.
V súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine bola v rámci všetkých súčastí ozbrojených síl Slovenskej republiky preverená funkčnosť systému vyrozumenia a dosiahnuteľnosť síl a prostriedkov určených na riešenie krízových situácií v stave bezpečnosti na plnenie stanoveného rozsahu úloh na podporu štátnych orgánov, obcí alebo vyšších územných celkov a na plnenie asistenčných úloh v prospech zložiek Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, čiže zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
V súvislosti s vyhlásením vojnového stavu na Ukrajine ma zástupca vojenského spravodajstva informoval o aktuálnom vývoji bezpečnostnej situácie a jeho komplikáciách pre Slovenskú republiku. Uviedol, že vojenské spravodajstvo neidentifikovalo indikátory ohrozenia bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Vojenské spravodajstvo priebežne vyhodnocuje vzniknutú situáciu v priestore eskalácie napätia. O situácii sú priebežne informovaní najvyšší ústavní činitelia, prezident Slovenskej republiky, predseda vlády Slovenskej republiky a predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
V súvislosti so vzniknutou situáciou sa 28. novembra 2018 uskutočnilo rokovanie krízového štábu Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V nadväznosti na informácie poskytnuté na rokovaní krízového štábu som nariadil všetkým členom krízového štátu zabezpečiť pripravenosť na riešenie krízovej situácie vo svojej pôsobnosti vydaním nariadenia smerujúceho k monitorovaniu a vyhodnocovaniu vývoja vonkajšieho bezpečnostného prostredia so zameraním na východnú Európu, k zintenzívneniu opatrení na ochranu objektov a zariadení rezortu ministerstva obrany, napríklad bezpečné uloženie zbraní a munície, k zabezpečeniu dosiahnuteľnosti a pripravenosti zamestnancov a vojakov zaraďovaných do výkonných orgánov a skupín na podporu krízového štábu Ministerstva obrany Slovenskej republiky a k pripravenosti príslušnej dokumentácie a vybavenia pracovísk týchto výkonných orgánov a skupín. Plnenie týchto úloh je priebežne kontrolované príslušnými veliteľmi a nadriadenými, ktorí sú pripravení v prípade potreby prijímať bezodkladné adekvátne opatrenia.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky vykonali kontrolu dosiahnuteľnosti predurčených síl a prostriedkov, materiálneho vybavenia, pripravenosti technických prostriedkov, ako aj dostupnosť predurčených pozemných a leteckých dopravných prostriedkov. Bola vykonaná aktualizácia všetkých riadiacich dokumentov skupín na plnenie úloh riešenia krízových situácií. Po preverení daných opatrení konštatujem, že ozbrojené sily Slovenskej republiky sú pripravené na plnenie úloh krízovej situácie a všetkých asistenčných úloh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za korektnú a veľmi vyčerpávajúcu odpoveď, pani ministerka, odtlmočte, prosím, aj pánovi ministrovi. Jediná vec ma mrzí a to nie je vo vzťahu k nemu, 27. novembra, to je minulý utorok, sme mali gestorský branno-bezpečnostný výbor, kde som kolegom navrhol, aby sme absolútne bez politizácie, bez, pokojne aj za zatvorenými dverami a tak ďalej, aby sme si urobili v priebehu tejto schôdze Národnej rady branno-bezpečnostný výbor, kde si zavoláme pána ministra a opýtame sa ho na to, práve na tieto otázky. To bolo pred týždňom a pol, bol som zrušený, že to je otázka na zahraničný výbor a nie na branno-bezpečnostný a nebudeme to riešiť. Čiže jedinou mojou možnosťou bolo položiť to v rámci hodiny otázok. Minulý týždeň mi poradie nebolo takto vyžrebované, takže v podstate je to len dielo náhody. A myslím si, že tá odpoveď bola vo verejnom záujme, myslím si, že je vo verejnom záujme upokojiť verejnosť, že hoci je to náš zahraničný susedný štát, tak ozbrojené sily, ako ste citovali, sú pripravené. Je dobré to počuť a ešte raz oceňujem a nedám otáznik na koniec vety, nemám doplňujúcu otázku ale chcel som sa poďakovať za tú odpoveď. Ďakujem.

Ja ak môžem, pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za pána ministra. Ja si myslím, že ozbrojené sily Slovenskej republiky v osobe pána ministra naozaj vždy robia všetko pre to, aby, aby takéto krízové situácie, ak nastanú, boli pripravení úplne v plnej, ako sa hovorí, poľnej a plnej zbroji. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, všetkým prajem dobrý deň. Vážený pán poslanec, k súčasnému stavu ložiska kamennej soli v Prešove uvádzam, že v dobývacom priestore Prešov 1 Solivary sú evidované zásoby kamennej soli v množstve 11,5 milióna ton podľa bilancie zásob výhradných ložísk Slovenskej republiky. V uvedenom dobývacom priestore na území mesta Prešov vyrábal štátny podnik Solivary Prešov soľ. V roku 1992 zo štátneho podniku Solivary Prešov podľa zákona č. 92/1991 vznikli Solivary, a. s. V roku 2002 boli Solivary, a. s., sprivatizované a 84,44 % podielu podniku kúpili Novácke chemické závody, a. s. Nováky. Solivary, a. s. Prešov, po vstupe Nováckych chemických závodov pre potreby trhu produkovali cca 100-tisíc ton soli ročne až do ukončenia výroby a vyhlásenia konkurzu v roku 2009. Podľa informácií uvádzaných v obchodnom registri Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sú Solivary, akciová spoločnosť Prešov, v konkurze s určeným konkurzným správcom. Na uvoľnené miesto so soľou na trhu nastúpila spoločnosť Solivary Trade, s. r. o, so sídlom v Prešove.
Podľa dostupných informácií uvádzaných v obchodnom registri je jediným spoločníkom spoločnosť Saliva International GmbH so sídlom v Ebensee v Rakúsku. Spoločnosť Solivary Trade pokrýva potrebu soli slovenského trhu cca 100-tisíc ton. Na trhu pôsobí od roku 2010. Správu nad dobývacím priestorom Prešov 1 Solivary má Obvodný banský úrad v Košiciach. Na dobývací priestor Prešov 1 Solivary, plocha cca 80 hektárov, bolo vypísané výberové konanie zverejnené v Obchodnom vestníku 7. decembra 2011 na určenie tohto dobývacieho priestoru inej organizácii. Záujem neprejavila do dnešného dňa žiadna organizácia. Kontrolu nad stavom dobývacieho priestoru v súčasnosti vykonáva Obvodný banský úrad v Košiciach. Posledná kontrola bola vykonaná 14. 11. tohto roka.
K uvedenej problematike možnej ťažby soli a likvidácie vrtov ťažbou si ministerstvo hospodárstva dalo vypracovať projekt Analýza možnosti ťažby soli lúhovaním v dobývacom priestore Prešov 1 Solivary, výroba soli a odhad nákladov. Analýza navrhuje vybudovanie nového závodu na ťažbu soli. Súčasne by sa s tým vykonala likvidácia vrtov zapĺňaním vylúhovaných kaverien kalovým materiálom za účelom ich stabilizácie. Tieto môžu spôsobiť prepadnutie hornín a výron soľanky do okolia. Tento variant si však vyžaduje investície a výstavbu nového závodu na výrobu a odbyt soli za viac ako 30 miliónov eur. Bola by to likvidácia vrtov a soľanky ťažbou a spracovaním soľanky, ktorá by však bola stratová.
K tejto skutočnosti uvádzam, že vrty na ťažbu soľanky a ani pozemky nie sú vo vlastníctve štátu, ani majetkom, ktorý má v správe ministerstvo hospodárstva. Zdôrazňujem, že ministerstvo hospodárstva v zmysle platných právnych predpisov nemôže nakladať s majetkom, ktorý nemá v správe, nemôže vynakladať na jeho správu finančné prostriedky štátu a vykonávať činnosť, akou je likvidácia vrtov na ťažbu soľanky v Prešove. Ministerstvo hospodárstva je pripravené byť súčinné pri riešení uvedenej problematiky či už s mestom Prešov alebo spoločnosťou, ktorá by sa stala na základe výberového konania novým držiteľom dobývacieho priestoru.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister. Pretože asi pred tromi rokmi som dal podobnú otázku ministrovi životného prostredia a bol to pingpong, že to neni environmentálna záťaž, že je to vec ministerstva hospodárstva a nie jeho. Takže som rád, že ste uviedli asi na správnu mieru, že prakticky. Samozrejme, ja nechcem, aby na cudzí majetok sa nejakým spôsobom investovalo cez našu vládu a cez naše financie. A beriem vás za slovo, že budete súčinný v prípade, že bude potrebné. Takže chcem veriť, že to počula aj primátorka mesta, aj všetci občania nášho krajského tretieho najväčšieho mesta na Slovensku a ďakujem za odpoveď.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, takže dovoľte mi odpovedať na otázku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa intenzívne pripravuje na oba možné varianty.
Samozrejme pre všetky osoby, t. j. pre zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby, ale aj poberateľov všetkých druhov dávok, či už z Veľkej Británie alebo do Veľkej Británie, by bolo ideálne riešenie vystúpenie s dohodou. V takomto prípade by sa naďalej uplatňovalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Možno konštatovať, že pre všetky osoby by sa nič na ich právach v oblasti sociálneho zabezpečenia nemenilo až do ukončenia prechodného obdobia a tým je 31. december 2020.
V prípade, že Veľká Británia vystúpi bez dohody, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa pripravuje aj na túto alternatívu. Máme pripravené poučenie pre všetky osoby, ktorých sa to bude týkať. V tomto štádiu považujeme za predčasné o tejto možnosti podrobne informovať verejnosť. Môžem však ubezpečiť všetky osoby, že doby poistenia získané do 29. marca 2019 budú pre nárok na všetky druhy dávok započítané, aj keby nárok na tieto dávky si uplatnil poistenec v neskoršom období. Veľká Británia v takomto prípade vo vzťahu k členským štátom Európskej únie bude tretím štátom. Budeme sa snažiť urýchlene uzatvoriť bilaterálnu zmluvu o sociálnom zabezpečení. Zmluva je však podmienená súhlasom oboch štátov. Je však vysoko pravdepodobné, že Slovenská republika by patrila k tým štátom, ktoré budú na možnosť uzatvorenia takejto zmluvy dlhšie čakať, keďže pre Veľkú Britániu budú prioritné štáty ako Španielsko, Portugalsko, Nemecko a Francúzsko s vysokým počtom občanov Veľkej Británie na ich území. Odhad sú 2 milióny.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje aj na príprave informačného portálu pre občanov, ktorý bude prostredníctvom modelových situácií, ktoré môžu vzniknúť pri dvoch scenároch brexitu, teda bez dohody aj s dohodou, informovať o ich právach a povinnostiach v súvislosti s brexitom. Tento bude prepojený s portálom ministerstva vnútra, pardon, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, kde vznikne nový vizuál brexit. Tento bude obsahovať štyri hlavné položky, informácie pre občana, informácie pre podniky, často kladené otázky a dokumenty na stiahnutie. Je možné predpokladať, že po vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie príde k pohybu významnej časti pracovnej sily, ktorá má vysoký potenciál tak z hľadiska pracovných návykov a skúseností, ako aj z hľadiska kvalifikácie.
Taktiež zisťujeme počty občanov Slovenskej republiky, ktorí pracujú a študujú na území Veľkej Británie. Britský štatistický úrad k decembru 2017 evidoval 82-tisíc slovenských občanov na území Spojeného kráľovstva, no a toto číslo vychádza z výročného prieskumu populácie, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom dotazníkov zasielaných domácnostiam a teda nezahŕňa viacero kategórií občanov, ktorí bývajú v komunálnych zariadeniach, akými sú napríklad študentské internáty alebo ubytovne. Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Londýne inklinuje k vyššiemu číslu, a síce odhaduje počet občanov Slovenskej republiky vo Veľkej Británii na 100-tisíc. Uvádzané čísla sú preto len orientačné, pretože voľný pohyb osôb je jedným z hlavných pilierov Európskej únie, ktoré nemôžeme obmedziť prípadnou evidenciou a kontrolou osôb, ktoré vycestujú mimo Slovenska či už za prácou alebo za akýmkoľvek iným účelom. Z tohto dôvodu, najmä za účelom zlepšenia informovanosti štátu a vyhodnocovania celkových dopadov brexitu na občanov Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravuje taktiež analýzu profilov občanov pôsobiacich vo Veľkej Británii vrátane ich pracovných a životných stratégií v kontexte brexitu.

Ďakujem pekne, pani ministerka, aj sprostredkovane pánovi ministrovi, za vašu odpoveď. Tá ďalšia v rovnakom znení ide na vás. Dovolil som si dať tieto otázky v podstate všetkým členom vlády Slovenskej republiky a bol som inšpirovaný nedávnym seminárom na ministerstve zahraničných vecí, kde nám podobné pozície prezentovali v súvislosti s prípravou Holandska na brexit a mal som dojem, že teda Holandsko berie túto vec mimoriadne vážne. Takže preto som skúsil zistiť, ako sme na tom na našich rezortoch. Viem, že existuje aj na ministerstve zahraničia taká tá medzirezortná komisia, ktorá to rieši, takže možno rád si vypočujem aj odpoveď ohľadom kultúry a potom prípadne životného prostredia, niektorých ďalších. Ďakujem.