38. schôdza

Ja ak môžem, pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za pána ministra. Ja si myslím, že ozbrojené sily Slovenskej republiky v osobe pána ministra naozaj vždy robia všetko pre to, aby, aby takéto krízové situácie, ak nastanú, boli pripravení úplne v plnej, ako sa hovorí, poľnej a plnej zbroji. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ďalšia otázka je od pána poslanca Martina Fecka, adresovaná ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Petrovi Žigovi a znie: "V krajskom meste Prešov je už dlhoročne problém týkajúci sa ložiskového územia bývalého štátneho podniku Solivar. Vie vaše ministerstvo o tomto probléme? Ak áno, ako to rieši, resp. ako je nápomocné pri jeho riešení?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne, všetkým prajem dobrý deň. Vážený pán poslanec, k súčasnému stavu ložiska kamennej soli v Prešove uvádzam, že v dobývacom priestore Prešov 1 Solivary sú evidované zásoby kamennej soli v množstve 11,5 milióna ton podľa bilancie zásob výhradných ložísk Slovenskej republiky. V uvedenom dobývacom priestore na území mesta Prešov vyrábal štátny podnik Solivary Prešov soľ. V roku 1992 zo štátneho podniku Solivary Prešov podľa zákona č. 92/1991 vznikli Solivary, a. s. V roku 2002 boli Solivary, a. s., sprivatizované a 84,44 % podielu podniku kúpili Novácke chemické závody, a. s. Nováky. Solivary, a. s. Prešov, po vstupe Nováckych chemických závodov pre potreby trhu produkovali cca 100-tisíc ton soli ročne až do ukončenia výroby a vyhlásenia konkurzu v roku 2009. Podľa informácií uvádzaných v obchodnom registri Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sú Solivary, akciová spoločnosť Prešov, v konkurze s určeným konkurzným správcom. Na uvoľnené miesto so soľou na trhu nastúpila spoločnosť Solivary Trade, s. r. o, so sídlom v Prešove.
Podľa dostupných informácií uvádzaných v obchodnom registri je jediným spoločníkom spoločnosť Saliva International GmbH so sídlom v Ebensee v Rakúsku. Spoločnosť Solivary Trade pokrýva potrebu soli slovenského trhu cca 100-tisíc ton. Na trhu pôsobí od roku 2010. Správu nad dobývacím priestorom Prešov 1 Solivary má Obvodný banský úrad v Košiciach. Na dobývací priestor Prešov 1 Solivary, plocha cca 80 hektárov, bolo vypísané výberové konanie zverejnené v Obchodnom vestníku 7. decembra 2011 na určenie tohto dobývacieho priestoru inej organizácii. Záujem neprejavila do dnešného dňa žiadna organizácia. Kontrolu nad stavom dobývacieho priestoru v súčasnosti vykonáva Obvodný banský úrad v Košiciach. Posledná kontrola bola vykonaná 14. 11. tohto roka.
K uvedenej problematike možnej ťažby soli a likvidácie vrtov ťažbou si ministerstvo hospodárstva dalo vypracovať projekt Analýza možnosti ťažby soli lúhovaním v dobývacom priestore Prešov 1 Solivary, výroba soli a odhad nákladov. Analýza navrhuje vybudovanie nového závodu na ťažbu soli. Súčasne by sa s tým vykonala likvidácia vrtov zapĺňaním vylúhovaných kaverien kalovým materiálom za účelom ich stabilizácie. Tieto môžu spôsobiť prepadnutie hornín a výron soľanky do okolia. Tento variant si však vyžaduje investície a výstavbu nového závodu na výrobu a odbyt soli za viac ako 30 miliónov eur. Bola by to likvidácia vrtov a soľanky ťažbou a spracovaním soľanky, ktorá by však bola stratová.
K tejto skutočnosti uvádzam, že vrty na ťažbu soľanky a ani pozemky nie sú vo vlastníctve štátu, ani majetkom, ktorý má v správe ministerstvo hospodárstva. Zdôrazňujem, že ministerstvo hospodárstva v zmysle platných právnych predpisov nemôže nakladať s majetkom, ktorý nemá v správe, nemôže vynakladať na jeho správu finančné prostriedky štátu a vykonávať činnosť, akou je likvidácia vrtov na ťažbu soľanky v Prešove. Ministerstvo hospodárstva je pripravené byť súčinné pri riešení uvedenej problematiky či už s mestom Prešov alebo spoločnosťou, ktorá by sa stala na základe výberového konania novým držiteľom dobývacieho priestoru.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Doplňujúca otázka?
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán minister. Pretože asi pred tromi rokmi som dal podobnú otázku ministrovi životného prostredia a bol to pingpong, že to neni environmentálna záťaž, že je to vec ministerstva hospodárstva a nie jeho. Takže som rád, že ste uviedli asi na správnu mieru, že prakticky. Samozrejme, ja nechcem, aby na cudzí majetok sa nejakým spôsobom investovalo cez našu vládu a cez naše financie. A beriem vás za slovo, že budete súčinný v prípade, že bude potrebné. Takže chcem veriť, že to počula aj primátorka mesta, aj všetci občania nášho krajského tretieho najväčšieho mesta na Slovensku a ďakujem za odpoveď.

Ďakujem.
Ďalšia otázka je od poslanca Martina Klusa, adresovaná ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Richterovi v zastúpení a znie: "Vážený pán minister, dovoľte mi opýtať sa vás, aký očakávate dopad v rámci problematiky politík vášho rezortu v prípade, že Veľká Británia vystúpi z Európskej únie, po prvé, bez dohody, a taktiež, po druhé, s aktuálnou dohodou? Ako sa na tieto dva scenáre pripravujete, aké kroky plánujete podniknúť v rámci jednotlivých variantov opatrení?"
Nech sa páči, pani ministerka. Pani ministerka Laššáková v zastúpení pána ministra, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, takže dovoľte mi odpovedať na otázku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa intenzívne pripravuje na oba možné varianty.
Samozrejme pre všetky osoby, t. j. pre zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby, ale aj poberateľov všetkých druhov dávok, či už z Veľkej Británie alebo do Veľkej Británie, by bolo ideálne riešenie vystúpenie s dohodou. V takomto prípade by sa naďalej uplatňovalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Možno konštatovať, že pre všetky osoby by sa nič na ich právach v oblasti sociálneho zabezpečenia nemenilo až do ukončenia prechodného obdobia a tým je 31. december 2020.
V prípade, že Veľká Británia vystúpi bez dohody, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa pripravuje aj na túto alternatívu. Máme pripravené poučenie pre všetky osoby, ktorých sa to bude týkať. V tomto štádiu považujeme za predčasné o tejto možnosti podrobne informovať verejnosť. Môžem však ubezpečiť všetky osoby, že doby poistenia získané do 29. marca 2019 budú pre nárok na všetky druhy dávok započítané, aj keby nárok na tieto dávky si uplatnil poistenec v neskoršom období. Veľká Británia v takomto prípade vo vzťahu k členským štátom Európskej únie bude tretím štátom. Budeme sa snažiť urýchlene uzatvoriť bilaterálnu zmluvu o sociálnom zabezpečení. Zmluva je však podmienená súhlasom oboch štátov. Je však vysoko pravdepodobné, že Slovenská republika by patrila k tým štátom, ktoré budú na možnosť uzatvorenia takejto zmluvy dlhšie čakať, keďže pre Veľkú Britániu budú prioritné štáty ako Španielsko, Portugalsko, Nemecko a Francúzsko s vysokým počtom občanov Veľkej Británie na ich území. Odhad sú 2 milióny.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje aj na príprave informačného portálu pre občanov, ktorý bude prostredníctvom modelových situácií, ktoré môžu vzniknúť pri dvoch scenároch brexitu, teda bez dohody aj s dohodou, informovať o ich právach a povinnostiach v súvislosti s brexitom. Tento bude prepojený s portálom ministerstva vnútra, pardon, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, kde vznikne nový vizuál brexit. Tento bude obsahovať štyri hlavné položky, informácie pre občana, informácie pre podniky, často kladené otázky a dokumenty na stiahnutie. Je možné predpokladať, že po vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie príde k pohybu významnej časti pracovnej sily, ktorá má vysoký potenciál tak z hľadiska pracovných návykov a skúseností, ako aj z hľadiska kvalifikácie.
Taktiež zisťujeme počty občanov Slovenskej republiky, ktorí pracujú a študujú na území Veľkej Británie. Britský štatistický úrad k decembru 2017 evidoval 82-tisíc slovenských občanov na území Spojeného kráľovstva, no a toto číslo vychádza z výročného prieskumu populácie, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom dotazníkov zasielaných domácnostiam a teda nezahŕňa viacero kategórií občanov, ktorí bývajú v komunálnych zariadeniach, akými sú napríklad študentské internáty alebo ubytovne. Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Londýne inklinuje k vyššiemu číslu, a síce odhaduje počet občanov Slovenskej republiky vo Veľkej Británii na 100-tisíc. Uvádzané čísla sú preto len orientačné, pretože voľný pohyb osôb je jedným z hlavných pilierov Európskej únie, ktoré nemôžeme obmedziť prípadnou evidenciou a kontrolou osôb, ktoré vycestujú mimo Slovenska či už za prácou alebo za akýmkoľvek iným účelom. Z tohto dôvodu, najmä za účelom zlepšenia informovanosti štátu a vyhodnocovania celkových dopadov brexitu na občanov Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravuje taktiež analýzu profilov občanov pôsobiacich vo Veľkej Británii vrátane ich pracovných a životných stratégií v kontexte brexitu.

Ďakujem.
Pán poslanec Klus, doplňujúca otázka? Vidím, že áno, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani ministerka, aj sprostredkovane pánovi ministrovi, za vašu odpoveď. Tá ďalšia v rovnakom znení ide na vás. Dovolil som si dať tieto otázky v podstate všetkým členom vlády Slovenskej republiky a bol som inšpirovaný nedávnym seminárom na ministerstve zahraničných vecí, kde nám podobné pozície prezentovali v súvislosti s prípravou Holandska na brexit a mal som dojem, že teda Holandsko berie túto vec mimoriadne vážne. Takže preto som skúsil zistiť, ako sme na tom na našich rezortoch. Viem, že existuje aj na ministerstve zahraničia taká tá medzirezortná komisia, ktorá to rieši, takže možno rád si vypočujem aj odpoveď ohľadom kultúry a potom prípadne životného prostredia, niektorých ďalších. Ďakujem.

Nech sa páči, pani ministerka.