38. schôdza

27.11.2018 - 7.12.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

5.12.2018 o 19:39 hod.

Bc.

Stanislav Drobný

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 19:26

Milan Uhrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, prichádzame s novelou zákona o stavebnom sporení, ktorej cieľom je znovu zatraktívniť tento nástroj finančného trhu a zmierniť tie negatívne vplyvy novely zákona o stavebnom sporení, ktoré prijala svojím hlasovaním vládna koalícia počas jesenného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.
Mnohí možno veľmi dobre viete, a bolo to koniec koncov preberané aj na výbore pre financie a rozpočet a vyplývalo to zo správy o stave finančného trhu, ktorý vypracovala Národná banka Slovenskej republiky, ktorý, samozrejme, vychádzal z rôznych oficiálnych štatistík, napríklad aj zo štatistík Eurostatu, viete veľmi dobre, že slovenské domácnosti patria k najrýchlejšie sa zadlžujúcim domácnostiam v rámci Európskej únie. Počas posledných 15 rokov stúpol dlh zadlženia slovenských domácností viac ako šesťnásobne. Kým v roku 2001 bolo priemerné zadlženie slovenských domácností na úrovni zhruba 10 % ich disponibilného príjmu, tak v rokoch 2016/2017 to bolo už viac ako 60 percent. To znamená, že výrazné, výrazné zvýšenie zadlženia slovenských domácností.
Keď sme sa pýtali predstaviteľov Národnej banky Slovenskej republiky, že čím je toto zadlžovanie domácností spôsobené, tak odpovedali, že našťastie nie väčšinou spotrebnými úvermi, ale toto zadlžovanie je spôsobené najmä vysokým dopytom po hypotékach a tzv. utlmeným dopytom, pretože mnohí ľudia si v minulých rokoch, keď ešte tá ekonomika pracovala trošku pomalšie, nemohli splniť svoj sen o samostatnom bývaní, nemohli si kúpiť vlastné bývanie, tak jednoducho čakali a práve teraz sa odvážili, či už vďaka tomu, že si našli prácu, alebo lepšie zarábajú, sa odvážili skrátka zadlžovať a kupovať nové nehnuteľnosti.
Ale treba v jednej vete podotknúť, že tento život na dlh, na hypotekárny dlh so sebou prináša nielen výhody okamžitého bývania, ale takisto aj obrovské riziká, ktoré sú spôsobené vysokým zadlžením. Či už je to len ten samotný pocit takej osobnej nejakej neistoty, toho vedomia, že po každej tej výplate musím zaplatiť nejakú tú splátku tej banke, pretože ak to tak nebudem robiť 20, 30, 40 rokov, tak o to bývanie prídem, ale sú s tým spojené aj praktické riziká, že naozaj keď príde možno nejaká hospodárska kríza alebo nejaká osobná kríza daného človeka, stane sa mu nejaké zranenie alebo príde o prácu, alebo skrátka stane sa mu nejaká rodinná tragédia a nezaplatí dve, tri, štyri splátky banke, tak môže byť tento jeho majetok, tento jeho dom, ktorý si horko-ťažko postavil, exekvovaný, a teda banka v konečnom dôsledku na ňom zarobí.
Z tohto pohľadu je oveľa zdravším nástrojom financovania podpory bývania pre mladé, ale aj staršie rodiny nie to nekonečné zadlžovanie, ale, práve naopak, stavebné sporenie. To znamená odkladanie si peňazí na nejakom účte. Ten dôvod, prečo je stavebné sporenie zdravším nástrojom finančného trhu ako hypotekárne zadlžovanie, ten je jednoducho evidentný. Jednak je to, jednak je to makroekonomický pohľad, že neprichádza k zvyšovaniu zadlžovania domácností, pretože to sa nedá robiť donekonečna, raz príde nejaký zlom, kedy tie domácnosti budú zadlžené natoľko, že to skončí minimálne stagnáciou alebo v tom horšom prípade nejakou recesiou, depresiou alebo teda ekonomickou krízou. A potom je tam ten subjektívny pohľad, že vždy je lepšie sporiť si a tie vlastné úspory nejakým spôsobom vďaka aj štátnej prémii zhodnocovať ako, naopak, splácať banke, cudzej banke nejaké úroky. Čiže z tohto pohľadu je úplne logické očakávať, že štát by mal podporovať v prvom rade stavebné sporenie a menej už to hypotekárne, hypotekárne pôžičky alebo zadlžovanie sa.
Napriek tomu to tak nie je, pretože v novele zákona o stavebnom sporení, ktorá bola schválená na jeseň v Národnej rade Slovenskej republiky a ktorá je účinná od 1. januára 2019, bolo schválené, že vyplácanie štátnej prémie na stavebnom sporení bude určené už len osobám, ktorých priemerný mesačný príjem neprekročí 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. A tak isto, a toto je oveľa závažnejší, závažnejší, závažnejšia zmena, že sa znížila minimálna výška štátnej prémie z 5 % ročných vkladov na 2,5 % z výšky ročného vkladu. To znamená, že, a potvrdili nám to aj mnohí, mnohí zamestnanci, ktorí pracujú v oblasti stavebného sporenia, ale tak isto aj mnohí obyvatelia, že táto novela zákona prakticky zlikviduje inštitút stavebného sporenia na finančnom trhu, pretože z neho spraví maximálne totálne nevýhodný nástroj sporenia. To dvojpercentné zúročenie ročných vkladov dokonca neprekryje ani očakávanú infláciu, ktorú sa Európska centrálna banka snaží udržiavať na úrovni v priemere 2 % ročne.
Čiže v rámci oživenia, oživenia ekonomicky udržateľného; to slovo "udržateľného" zdôrazňujem; ekonomicky udržateľného rozvoja stavebného trhu a podpory bývania pre mladé rodiny navrhujeme, aby sa tento zákon o stavebnom sporení novelizoval v tom zmysle, že výška štátnej prémie, minimálna výška štátnej prémie sa zvýši na 10 % z ročného vkladu sporiteľa, najviac však na sumu 500 eur ročne. To znamená, že človek, ktorý si odloží ročne 2 000 eur, dostane od štátu štátnu prémiu 200 euro ročne. Človek, ktorý si nasporí, našetrí napríklad 10 000 euro ročne, dostane len tých 500 eur ročne. Teda maximálnu výšku.
Tak isto navrhujeme zvýšiť tú podmienku na poberanie, poberanie štátneho príspevku z 1,3-násobku priemernej mzdy, tak ako je to v súčasnosti, na 1,5-násobok priemernej mzdy, aby toto stavebné sporenie vrátane tej štátnej prémie bolo dostupné širšej skupine obyvateľstva. Myslíme si a sme presvedčení, že týmto spôsobom dokážeme motivovať ľudí, ktorí; ja viem, že nie všetci si, samozrejme, môžu dovoliť zo svojej výplaty odkladať nejaké eurá, nejaké peniažky na stavebné sporenie, ale minimálne to dokážeme zatraktívniť, aby ľudia boli viac motivovaní šetriť si na to vlastné bývanie, alebo šetriť na vlastné bývanie pre svoje deti a menej sa už zadlžovať, alebo aspoň ten pomer šetrenia a zadlžovania zmeniť viac v prospech toho šetrenia. Keď už štát nestavia štátne byty, tak ako to robil napríklad za socializmu, kedy boli naozaj prístupné pre mladé rodiny, tak aspoň týmto spôsobom by mohol vykompenzovať tú snahu ľudí, mladých ľudí získať vlastné bývanie pre svoju rodinu.
Čiže ja vás v tomto prosím o podporu tohto návrhu zákona, pretože je to veľmi dôležité, aby štát myslel na mladé rodiny.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

5.12.2018 o 19:26 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

19:26

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Jedna faktická poznámka, pán poslanec Beluský.
Skryt prepis

5.12.2018 o 19:26 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:34

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja len doplním predkladateľa pána poslanca Milana Uhríka s konkrétnymi číslami, pretože ten súčasný zákon, tak ako je už schválený a v akej verzii príde do účinnosti, znamená to v praxi to, že ak človek v tej najlepšej alternatíve, to znamená človek, ktorý zarába 1,3-násobok priemernej mzdy, čo je dnes okolo 1 300 eur v hrubom a 972 eur v čistom, tak takýto človek by si musel odkladať štvrtinu svojho čistého platu na to, aby dokázal za ten rok získať tú maximálnu štátnu prémiu, to znamená 70 eur. To znamená, že on by si musel štvrtinu svojho platu odkladať, aby dostal v podstate 5,80 eur mesačne.
Ak niekto zarába napríklad minimálnu mzdu, to je 480 eur v hrubom, asi 403 eur v čistom, tak by si musel odkladať až 60 % svojej mzdy na to, aby dokázal dostať zase za ten rok tú maximálnu štátnu prémiu, teda tých 70 eur. Keď zoberieme taký tretí príklad, niečo medzi, to znamená, že niekto zarába nejakých 800 eur v hrubom mesačne, to je asi okolo 621 eur v čistom, tak ten by si musel odkladať 40 % svojej mzdy, aby dokázal dostať za rok tú maximálnu ročnú prémiu 70 eur.
Tieto čísla, si myslím, že každému je jasné, že je to absolútne nereálne na to, aby niekto si odkladal také obrovské množstvo, takýto veľký podiel zo svojej čistej mesačnej mzdy na to, aby dostal 5,80 eur od štátu mesačne. My preto prichádzame s takýmto alternatívnym návrhom, ktorý v podstate dokáže človeku, ktorý zarába tých 1 300 eur a odkladal by si napríklad 200 eur mesačne, čo je absolútne reálna výška, tak by si dokázal našetriť za rok 240 eur ročne, čo už je atraktívnejšie. A myslíme si, že takýmto spôsobom by sme znovu prilákali ľudí, aby si sporili na bývanie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.12.2018 o 19:34 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

19:35

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Stanislava Drobného, Natálie Grausovej a Stanislava Mizíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1206, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1261.
Dávam slovo poslancovi Stanislavovi Drobnému, aby návrh zákona uviedol.
Skryt prepis

5.12.2018 o 19:35 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 19:37

Stanislav Drobný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Stanislav Drobný, Natália Grausová a Stanislav Mizík.
Cieľom predloženého návrhu zákona je dosiahnuť, aby 24. december, Štedrý deň, bol rovnocenným štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja, tak ako 25. december a 26. december.
Zatiaľ len toľko, pán predsedajúci, hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

5.12.2018 o 19:37 hod.

Bc.

Stanislav Drobný

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

19:37

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Nehézovej.
Skryt prepis

5.12.2018 o 19:37 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19:38

Jana Nehézová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola gestorským výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1206. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1261 z 12. novembra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

5.12.2018 o 19:38 hod.

Ing.

Jana Nehézová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

19:38

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Ako prvý požiadal o slovo navrhovateľ. Nech sa páči.
Skryt prepis

5.12.2018 o 19:38 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 19:39

Stanislav Drobný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

197.
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, cieľom predloženého návrhu zákona je dosiahnuť, aby 24. december, Štedrý deň, bol rovnocenným štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja, tak ako 25. december a 26. december.
Cieľom predkladanej novely Zákonníka práce je odstrániť anomáliu, že v štátny sviatok, v deň pracovného pokoja 24. decembra môže zamestnávateľ prikázať prácu zamestnancovi do dvanástej hodiny. Uvedeným návrhom chceme umožniť pracujúcim zamestnaným prevažne v sektore obchodu a služieb mať pracovné voľno počas celého Štedrého dňa. Táto úprava umožní hlavne zamestnaným ľuďom prežiť tento kresťanský sviatok v kruhu svojej rodiny a zároveň poskytne rodičom dostatok času na prípravu štedrovečernej večere a navodenie sviatočnej vianočnej atmosféry.
Podľa znenia v súčasnosti platného Zákonníka práce platí od 1. 6. 2017 zákaz predaja v maloobchode na nasledujúce dni v roku: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12.00 hodine, 25. december a 26. december. Samozrejme, že existujú výnimky, ktoré sa vzťahujú na maloobchodné prevádzky a ďalšie špecifické kategórie, ktoré sú v Zákonníku práce presne vymedzené.
Uvedená právna úprava poskytuje zamestnancom právo využiť vyššie vymenované dni k tomu, aby si oddýchli, resp. aby takto získané voľno v zamestnaní využili na realizáciu svojich záujmov, koníčkov alebo trávenia voľného času so svojimi rodinami. Zvlášť v dnešnom uponáhľanom svete je takáto možnosť dôležitým sociálnym výdobytkom vedúcim k skvalitneniu osobného a rodinného života pre veľké skupiny zamestnancov.
Pri dátume 24. december je uvedené „po 12. hodine“, čo predkladatelia považujú za určitú anomáliu a dehonestáciu sviatočného vianočného Štedrého dňa. Práve v tento sviatočný deň by sa mali ľudia stíšiť a odpútať sa od predvianočného zhonu, pracovného stresu a nákupov. V tento deň by sa mali ľudia obzvlášť venovať vlastnej rodine a hlavne deťom. Preto považujeme za dôležité, aby v tento deň pracovného pokoja rodiny mohli spolu sláviť Štedrý deň celý deň od rána a nie až od dvanástej hodiny.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že 24. december ako deň pracovného voľna sa dodržuje vo viacerých európskych štátoch, takže schválením tohto návrhu sa Slovensko zaradí k tým krajinám Európy, pre ktoré tradičné kresťanské sviatky predstavujú nemenné a rešpektované hodnoty. Jedná sa o tieto štáty: Česko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Dánsko, Estónsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Island a Cyprus.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

5.12.2018 o 19:39 hod.

Bc.

Stanislav Drobný

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

19:39

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Pani poslankyňa Grausová.
Skryt prepis

5.12.2018 o 19:39 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom