38. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem. Reakcia? Nie. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Jedna poslankyňa, končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Bašistová, nech sa páči.
Rozpracované
Vystúpenia
9:30
Vstup predsedajúceho 9:30
Martin GlváčPani poslankyňa Bašistová, nech sa páči.
Pani poslankyňa Bašistová, nech sa páči.
Ďakujem. Reakcia? Nie. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Jedna poslankyňa, končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Bašistová, nech sa páči.
Rozpracované
9:32
Cudzinci v tomto texte sú takto označení štátni príslušníci krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie alebo štátnymi príslušníkmi Nórska, Švajčiarska a Lichtenštajnska, môžu v Slovenskej republike pracovať v zásade na dvoch právnych základoch.
Po prvé povolenie na pobyt na účely zamestnania alebo po druhé na základe tzv. informačnej karty. Naším problémom je to, že väčšina cudzincov u nás pracuje na základe informačnej karty. Prípady, kedy stačí informačná karta, definuje § 23a zákon č. 5/2004, pričom mnohé z nich sú situácie, ktoré našej spoločnosti nerobia problémy. Uvediem príklad. Vedec a učiteľ na maximálne 50 dní v roku, študent môže pracovať maximálne 20 hodín týždenne, tzv. zahraničný Slovák, azylant, príbuzný člena diplomatickej misie, člen orgánov obchodných spoločností, ktorej bola udelená investičná pomoc na nevyhnutné obdobie atď.
Avšak sú tam aj v zásade dva naozaj problémové prípady, ktoré sú zneužívané na obchádzanie pravidiel pracovnej migrácie, a to:
- ak ide o montáže údržbárske, opravárske alebo opravárenské, programovacie alebo vzdelávacie práce súvisiace s dodávkou nejakého zariadenia, technológie a podobne na obdobie maximálne 90 dní a
- ak ide o vysielanie pracovníka firmou usídlenou v inom členskom štáte Európskej únie za účelom dodania služby tuzemskej firme bez časového obmedzenia.
Zneužívanie v prvom prípade je dnes už minimálne, ale to sme dosiahli tak, že sme vlani do uvedeného ustanovenia explicitne doplnili, že tie práce musia priamo súvisieť s dodávanou technológiou, zariadením, prípadne nasadením softvérového riešenia. Pred doplnením podmienky priamej súvislosti medzi vykonávanou prácou a dodávaným tovarom k nám firmy, najmä zo Srbska, privážali tisíce montážnych pracovníkov na tri mesiace a potom každý kvartál nových a preukazovali sa, že vykonávajú montážne práce pre odberateľa na Slovensku.
Zneužívanie v druhom prípade je však masívne, lebo mu nevieme nijakým vnútroštátnym legislatívnym opatrením zabrániť. Podľa európskej legislatívy smernica Rady a Parlamentu č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v znení nasledujúcich revízií môže firma usídlená v jednom členskom štáte EÚ vyslať, resp. poslať svojich pracovníkov na územie iného členského štátu EÚ, aby tam vykonávali práce nevyhnutné pre dodanie zmluvne dohodnutej zákazky bez nutnosti získať pre týchto pracovníkov v prijímajúcej krajine povolenie na pobyt, pracovné povolenie a bez nutnosti prihlásiť ich v prijímajúcej krajine na sociálne, zdravotné poistenie, lebo majú byť prihlásení na toto poistenie vo vysielajúcej krajine. Pôvodným zámerom tohto systému bolo uľahčiť dodávanie služieb firmami naprieč Európskou úniou.
Slovenská republika je však terčom zneužívania tohto systému a deje sa takto, uvediem príklad na dvojici krajín Srbsko - Rumunsko, ale v praxi ide aj o iné dvojice štátov. Slovenský podnikateľ si založí v Srbsku personálnu agentúru, ktorá robí nábor na prácu v Slovenskej republike. Zároveň si v Rumunsku založí firmu, ktorá nie je personálnou agentúrou a v predmete podnikania má uvedené napr. dodávka montážnych služieb. Táto firma v Rumunsku vôbec nepodniká, nemá majetok, ani len administratívne priestory a jej štatutárom je nejaká nepodstatná osoba, v podstate tzv. čierny kôň, čiže ide o klasickú schránkovú firmu. Tá podpíše so slovenskou obchodnú zmluvu na dodávku montážnych služieb. Srbská agentúra získa srbských občanov na prácu v Slovenskej republike, ale podpísať im dá pracovnú zmluvu s rumunskou firmou. Srbi sa v Rumunsku nikdy ani len neocitnú, v Srbsku nasadnú do autobusu, ktorý ich odvezie priamo do slovenskej fabriky. V Rumunsku nie sú prihlásení na zdravotné a sociálne poistenie. V Srbsku, samozrejme, tiež nie, veď vôbec nie sú zamestnancami srbskej firmy, neplatia tam dane, rumunské úrady reálne ani nemajú šancu zistiť, že táto firma vyvíja nejakú obchodnú činnosť v Slovenskej republike a u nás má rumunská firma povinnosť priznať svojmu srbskému zamestnancovi mzdu na úrovni najmenej minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Tú možno rumunská firma Srbom aj vypláca, niekedy ani to nie, ale ešte z nej strhne poplatok za bývanie a dopravu a ušetrí na neplatení daní a odvodov. Slovenská firma platí za dodávku montážnych služieb dohodnutú odmenu za hodinu a pracovníka alebo aj iným spôsobom, samozrejme, vďaka odmeňovaniu pracovníkov bez odvodov a daní a ďalších nárokov výrazne nižšiu, než by ju stál slovenský zamestnanec.
Neprihlásenie týchto ľudí, Srbov v tomto prípade, na zdravotné a sociálne poistenie v Rumunsku je, samozrejme, porušením európskej legislatívy, ale naša inšpekcia práce to v prípade, že nájde takýchto Srbov v slovenskej fabrike, zistí až po zhruba dvoch-troch mesiacoch komunikácie s rumunskou inšpekciou, ktorá to musí doma preveriť a oficiálne nás o tom informovať. A potom sa začína naťahovať s rumunskou schránkovou firmou, ktorá neodpovedá, nereaguje, nepredkladá požadované dokumenty, a pretože ide o schránkovú firmu, neriskuje ani prípadnú pokutu, ak sa aj nášmu inšpektorátu podarí dotiahnuť prípad do uzavretia protokolu. Veď videli ste schránkovú firmu, ktorá by zaplatila pokutu notabene do inej krajiny? Navyše, keď naša inšpekcia práce odhalí takýto prípad, Srbi zrazu dostanú na podpis inú pracovnú zmluvu s inou rumunskou, bulharskou, maďarskou, gréckou atď. firmou a už sú pre nás zamestnancami iného zamestnávateľa a kolotoč sa môže začať odznova.
Samozrejme, že z toho profituje najviac slovenská firma, ktorá zaplatí pár eur za človeka a hodinu rozhodne menej než za vlastného zamestnanca alebo slovenského agentúrneho a nemá zo Srbska žiadnu zodpovednosť, á, pardon, a nemá za Srba žiadnu zodpovednosť. Nepochybujeme, že model vymysleli personalisti slovenských fabrík so šéfmi našich personálnych agentúr. Tí však zároveň tvrdia, samozrejme, vo všeobecnosti vždy prízvukujú, že oni to takto nerobia, že by sa toto nedialo, keby slovenské personálne agentúry mohli prideľovať, čiže akoby prijímať do slovenských fabrík nielen občanov SR a EÚ, ale aj cudzincov, takto to totiž funguje vo všetkých krajinách okolo nás.
Navrhovaná zmena zákona č. 5/2004 Z. z. teda prináša aj obmedzenú možnosť, aby slovenské personálne agentúry mohli prideľovať cudzincov, avšak len na tie miesta, ktoré náš rezort zaradí do zoznamu nedostatkových profesií a len do takej miery, aby celkový počet cudzincov, čiže vlastných plus agentúrnych cez zrýchlené konanie vo fabrike nepresiahol 30 %. Čiže stále výrazné obmedzenie oproti Českej republike, Maďarsku a tak ďalej.
Navyše náš Zákonník práce určuje, že pridelený prenajatý agentúrny zamestnanec musí mať rovnaké pracovné podmienky ako interný zamestnanec. V praxi to neznamená len rovnakú mzdu, ale aj napr. príspevok na stravu, pracovné pomôcky, napr. oblečenie, pitný režim a tak ďalej. Navyše hoci pomaly rastie počet podnikov, v ktorých odbory dohadujú kolektívne zmluvy s podmienkou, že pokrývajú aj pridelených agentúrnych zamestnancov.
Navrhované zmeny teda nemajú za cieľ znížiť prílev cudzincov za prácou v Slovenskej republike, pretože vzhľadom na naše členstvo v EÚ a ekonomickú globalizáciu to je nereálne. Avšak majú za cieľ zabrániť nárastu počtu cudzincov, ktorí k nám prichádzajú ako dočasne vyslaní zamestnanci firiem z iných členských štátov Európskej únie, lebo takto prichádzajúci cudzinci sú skutočným nástrojom sociálneho dumpingu, keďže je ľahké dosiahnuť, aby boli lacnejší než slovenskí zamestnanci.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
7.12.2018 o 9:32 hod.
doc. PhDr. PhD.
Alena Bašistová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vždy keď je takto závažná téma, tak si treba dať urobiť kvalitné analýzy a vypočuť si názory viacerých strán. Ja som si vyžiadala podklady aj z ministerstva práce. Pozrela som sa na niekoľko štúdií a chcela by som k podstate veci povedať zopár slov, pretože my sa rozprávame o cudzincoch pracujúcich na Slovensku a, samozrejme, aké by mohli byť riziká ponechania súčasného stavu.
Cudzinci v tomto texte sú takto označení štátni príslušníci krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie alebo štátnymi príslušníkmi Nórska, Švajčiarska a Lichtenštajnska, môžu v Slovenskej republike pracovať v zásade na dvoch právnych základoch.
Po prvé povolenie na pobyt na účely zamestnania alebo po druhé na základe tzv. informačnej karty. Naším problémom je to, že väčšina cudzincov u nás pracuje na základe informačnej karty. Prípady, kedy stačí informačná karta, definuje § 23a zákon č. 5/2004, pričom mnohé z nich sú situácie, ktoré našej spoločnosti nerobia problémy. Uvediem príklad. Vedec a učiteľ na maximálne 50 dní v roku, študent môže pracovať maximálne 20 hodín týždenne, tzv. zahraničný Slovák, azylant, príbuzný člena diplomatickej misie, člen orgánov obchodných spoločností, ktorej bola udelená investičná pomoc na nevyhnutné obdobie atď.
Avšak sú tam aj v zásade dva naozaj problémové prípady, ktoré sú zneužívané na obchádzanie pravidiel pracovnej migrácie, a to:
- ak ide o montáže údržbárske, opravárske alebo opravárenské, programovacie alebo vzdelávacie práce súvisiace s dodávkou nejakého zariadenia, technológie a podobne na obdobie maximálne 90 dní a
- ak ide o vysielanie pracovníka firmou usídlenou v inom členskom štáte Európskej únie za účelom dodania služby tuzemskej firme bez časového obmedzenia.
Zneužívanie v prvom prípade je dnes už minimálne, ale to sme dosiahli tak, že sme vlani do uvedeného ustanovenia explicitne doplnili, že tie práce musia priamo súvisieť s dodávanou technológiou, zariadením, prípadne nasadením softvérového riešenia. Pred doplnením podmienky priamej súvislosti medzi vykonávanou prácou a dodávaným tovarom k nám firmy, najmä zo Srbska, privážali tisíce montážnych pracovníkov na tri mesiace a potom každý kvartál nových a preukazovali sa, že vykonávajú montážne práce pre odberateľa na Slovensku.
Zneužívanie v druhom prípade je však masívne, lebo mu nevieme nijakým vnútroštátnym legislatívnym opatrením zabrániť. Podľa európskej legislatívy smernica Rady a Parlamentu č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v znení nasledujúcich revízií môže firma usídlená v jednom členskom štáte EÚ vyslať, resp. poslať svojich pracovníkov na územie iného členského štátu EÚ, aby tam vykonávali práce nevyhnutné pre dodanie zmluvne dohodnutej zákazky bez nutnosti získať pre týchto pracovníkov v prijímajúcej krajine povolenie na pobyt, pracovné povolenie a bez nutnosti prihlásiť ich v prijímajúcej krajine na sociálne, zdravotné poistenie, lebo majú byť prihlásení na toto poistenie vo vysielajúcej krajine. Pôvodným zámerom tohto systému bolo uľahčiť dodávanie služieb firmami naprieč Európskou úniou.
Slovenská republika je však terčom zneužívania tohto systému a deje sa takto, uvediem príklad na dvojici krajín Srbsko - Rumunsko, ale v praxi ide aj o iné dvojice štátov. Slovenský podnikateľ si založí v Srbsku personálnu agentúru, ktorá robí nábor na prácu v Slovenskej republike. Zároveň si v Rumunsku založí firmu, ktorá nie je personálnou agentúrou a v predmete podnikania má uvedené napr. dodávka montážnych služieb. Táto firma v Rumunsku vôbec nepodniká, nemá majetok, ani len administratívne priestory a jej štatutárom je nejaká nepodstatná osoba, v podstate tzv. čierny kôň, čiže ide o klasickú schránkovú firmu. Tá podpíše so slovenskou obchodnú zmluvu na dodávku montážnych služieb. Srbská agentúra získa srbských občanov na prácu v Slovenskej republike, ale podpísať im dá pracovnú zmluvu s rumunskou firmou. Srbi sa v Rumunsku nikdy ani len neocitnú, v Srbsku nasadnú do autobusu, ktorý ich odvezie priamo do slovenskej fabriky. V Rumunsku nie sú prihlásení na zdravotné a sociálne poistenie. V Srbsku, samozrejme, tiež nie, veď vôbec nie sú zamestnancami srbskej firmy, neplatia tam dane, rumunské úrady reálne ani nemajú šancu zistiť, že táto firma vyvíja nejakú obchodnú činnosť v Slovenskej republike a u nás má rumunská firma povinnosť priznať svojmu srbskému zamestnancovi mzdu na úrovni najmenej minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Tú možno rumunská firma Srbom aj vypláca, niekedy ani to nie, ale ešte z nej strhne poplatok za bývanie a dopravu a ušetrí na neplatení daní a odvodov. Slovenská firma platí za dodávku montážnych služieb dohodnutú odmenu za hodinu a pracovníka alebo aj iným spôsobom, samozrejme, vďaka odmeňovaniu pracovníkov bez odvodov a daní a ďalších nárokov výrazne nižšiu, než by ju stál slovenský zamestnanec.
Neprihlásenie týchto ľudí, Srbov v tomto prípade, na zdravotné a sociálne poistenie v Rumunsku je, samozrejme, porušením európskej legislatívy, ale naša inšpekcia práce to v prípade, že nájde takýchto Srbov v slovenskej fabrike, zistí až po zhruba dvoch-troch mesiacoch komunikácie s rumunskou inšpekciou, ktorá to musí doma preveriť a oficiálne nás o tom informovať. A potom sa začína naťahovať s rumunskou schránkovou firmou, ktorá neodpovedá, nereaguje, nepredkladá požadované dokumenty, a pretože ide o schránkovú firmu, neriskuje ani prípadnú pokutu, ak sa aj nášmu inšpektorátu podarí dotiahnuť prípad do uzavretia protokolu. Veď videli ste schránkovú firmu, ktorá by zaplatila pokutu notabene do inej krajiny? Navyše, keď naša inšpekcia práce odhalí takýto prípad, Srbi zrazu dostanú na podpis inú pracovnú zmluvu s inou rumunskou, bulharskou, maďarskou, gréckou atď. firmou a už sú pre nás zamestnancami iného zamestnávateľa a kolotoč sa môže začať odznova.
Samozrejme, že z toho profituje najviac slovenská firma, ktorá zaplatí pár eur za človeka a hodinu rozhodne menej než za vlastného zamestnanca alebo slovenského agentúrneho a nemá zo Srbska žiadnu zodpovednosť, á, pardon, a nemá za Srba žiadnu zodpovednosť. Nepochybujeme, že model vymysleli personalisti slovenských fabrík so šéfmi našich personálnych agentúr. Tí však zároveň tvrdia, samozrejme, vo všeobecnosti vždy prízvukujú, že oni to takto nerobia, že by sa toto nedialo, keby slovenské personálne agentúry mohli prideľovať, čiže akoby prijímať do slovenských fabrík nielen občanov SR a EÚ, ale aj cudzincov, takto to totiž funguje vo všetkých krajinách okolo nás.
Navrhovaná zmena zákona č. 5/2004 Z. z. teda prináša aj obmedzenú možnosť, aby slovenské personálne agentúry mohli prideľovať cudzincov, avšak len na tie miesta, ktoré náš rezort zaradí do zoznamu nedostatkových profesií a len do takej miery, aby celkový počet cudzincov, čiže vlastných plus agentúrnych cez zrýchlené konanie vo fabrike nepresiahol 30 %. Čiže stále výrazné obmedzenie oproti Českej republike, Maďarsku a tak ďalej.
Navyše náš Zákonník práce určuje, že pridelený prenajatý agentúrny zamestnanec musí mať rovnaké pracovné podmienky ako interný zamestnanec. V praxi to neznamená len rovnakú mzdu, ale aj napr. príspevok na stravu, pracovné pomôcky, napr. oblečenie, pitný režim a tak ďalej. Navyše hoci pomaly rastie počet podnikov, v ktorých odbory dohadujú kolektívne zmluvy s podmienkou, že pokrývajú aj pridelených agentúrnych zamestnancov.
Navrhované zmeny teda nemajú za cieľ znížiť prílev cudzincov za prácou v Slovenskej republike, pretože vzhľadom na naše členstvo v EÚ a ekonomickú globalizáciu to je nereálne. Avšak majú za cieľ zabrániť nárastu počtu cudzincov, ktorí k nám prichádzajú ako dočasne vyslaní zamestnanci firiem z iných členských štátov Európskej únie, lebo takto prichádzajúci cudzinci sú skutočným nástrojom sociálneho dumpingu, keďže je ľahké dosiahnuť, aby boli lacnejší než slovenskí zamestnanci.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Rozpracované
9:35
Vstup predsedajúceho 9:35
Martin GlváčPán navrhovateľ, chcete k rozprave? Nech sa páči.
Pán navrhovateľ, chcete k rozprave? Nech sa páči.
Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete k rozprave? Nech sa páči.
Rozpracované
9:42
Pani poslankyňa Gaborčáková,...
Pani poslankyňa Gaborčáková, ministerstvo má schválenú Stratégiu politiky zamestnanosti. Tri roky sa pravidelne vo vláde kontroluje, aktualizuje. My nie sme na holej lúke. Ideme systematicky, máme tam zahrnuté všetky veci, dokonca aj veci, ktoré sa týkajú budúcnosti z hľadiska štvrtej priemyselnej revolúcie.
Za ďalšie, teraz sme schválili Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike. Tento materiál v značnej miere vychádza z celkovej stratégie a konkretizuje postup, ktorý sa týka takzvaných tretiakov.
Včera som mal ministerskú radu a v Bruseli som sa s viacerými kolegami, hlavne z východnej Európy, bavil, nikto nemá takúto stratégiu. Viete prečo nie? No lebo nerobia kontrolu, reguláciu a plánovanie. Sme jediní, ktorí sme neotvorili tie šránky a nepovedali každému, kto chce, nech ide. Ak sa ujme, ostane, keď nie, pôjde ďalej. A som presvedčený, že je to správne rozhodnutie.
My máme isté špecifiká, ktoré súvisia s evidenciou nezamestnaných. Máme ich 5 %, ale tie špecifiká súvisia s tým, že je tu rozdielna regionálna nezamestnanosť. Myslím, že netreba zdôvodňovať kde aká.
Za ďalšie, je nevhodná štruktúra evidovaných zamestnaných vzhľadom na potreby trhu práce.
No a tretia vec, je veľké množstvo evidovaných nezamestnaných bez vzdelania a pracovných návykov.
Pani poslankyňa Verešová, náš problém nie je, že tí ľudia stratili pracovné návyky. Viete, aký je problém? Že ich nikdy nemali. Oni poväčšine nikdy nepracovali. Tí, čo pracovali, sa zamestnali. Za posledné dva roky sme dokázali znížiť dlhodobo evidovaných nezamestnaných o 100-tisíc; 27-tisíc, ktorí boli evidovaní viac ako štyri roky.
Včera na ministerskej rade ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny Európska komisia predložila správu, ktorá analyzuje vývoj dlhodobej nezamestnanosti. Slovensko tam bolo vypichnuté veľmi pozitívne vzhľadom na tieto štatistiky a čísla. A efektívnosť nástrojov, čo sa týka projektov Európskeho sociálneho fondu. To je odpoveď objektívneho kritéria a možno nie pohľadu, pohľadu opozície.
To znamená, že najdôležitejší význam - regulujeme, plánujeme a kontrolujeme. O tom sú tie opatrenia. My tieto opatrenia vlastne prijímame preto, aby sme odbúrali administratívu a časovú náročnosť. A to by ste mali hádam vnímať a podporiť. Nič iné, žiadne zásadnejšie výhody ani pre zamestnávateľov, ani pre zamestnancov, hoci posúdili ten materiál aj jedni, aj druhí, dali tam svoje pripomienky. Sčasti sa akceptovali jedny alebo druhé. Ale toto je dôležité a to je potrebné v súčasnosti.
Ja si v plnej miere uvedomujem a včera som tak aj vystupoval aj na tej ministerskej rade. Taká futbalová terminológia, my dnes útočíme, útočíme na každého nezamestnaného, ktorý je evidovaný, s tým, že mu ponúkame prácu, ak o ňu má záujem, to treba tiež povedať. Ale tu sa nedá vylúčiť, že v priebehu pár rokov dôjdeme do iného štádia aj stratégie. No bude treba robiť obranné mechanizmy, aby sme udržali zamestnanosť a možno aby sme hľadali iné formy pomoci, aby sme tomu zamestnancovi zagarantovali, keď možno len za 60 %, aby ostal a pracoval, pretože môže byť tá situácia iná.
Mrzí ma, že tu nie je pán Mihál. Štatistiky z obdobia, keď bol minister, sú totiž úplne iné. My sa dnes bavíme o 65-tisíc cudzincoch na Slovensku, z ktorých približne polovica sú takzvaní tretiaci a ostatní z krajín Európskej únie. V ´11., ´12. roku, keď kríza a nezamestnanosť na Slovensku vrcholila, mali sme 15-percentnú nezamestnanosť, na Slovensku pracovalo 22-tisíc cudzincov; 5,5 tisíca tretiakov dostalo povolenia. Pýtam sa prečo?
Ja keď som prišiel na úrad práce, mal som problém, lebo bola tam agresivita zo strany ľudí, ktorí mali záujem pracovať, a moji kolegovia na úradoch práce im nemali čo ponúknuť. A my sme dali súhlas 5,5 tisíca tretiakom a spolu 22-tisíc cudzincom, aby v tom čase na Slovensku robili. Na to by som kládol otázku - prečo, ako?
To znamená, úplne iné je niečo hlásať, ponúkať, byť ja neviem aký ústretový, ale v čase, keď mám zodpovednosť, konám úplne opačne. Možno aj toto bolo treba pripomenúť, i keď nechcem tomu dávať nejaký politický charakter.
My dnes riešime dve veci, povedali sme, tieto opatrenia zrýchlené platia pre okresy, kde je pod 5 % evidovaná nezamestnanosť a 30 % z hľadiska celkového objemu v tej firme. Prečo sme pustili ADZ-ky? Áno, zaznelo tu posledné obdobie, a to nie je prvý prípad, ja som prijal minulý týždeň srbského veľvyslanca, včera som rokoval s ministrom kolegom z Rumunska. Čo sa udialo? Bolo to tu sčasti naznačené, chcem pekne poďakovať pani predsedníčke výboru, že tieto veci ponúkla. Áno, srbská agentúra si založila dcéru v Rumunsku a ako v rámci vyslania krajín Európskej únie k nám prišlo 700 Srbov, ktorí neboli sociálne zabezpečení, jednoducho boli tu načierno. Ubezpečil som aj veľvyslanca a prijali sme konkrétne opatrenia včera aj s rumunským kolegom, ako ďalej postupovať. No musia tu sa spraviť konkrétne dohody o konkrétnej spolupráci. Sociálna poisťovňa rumunská, slovenská, inšpektorát práce slovenský, rumunský, ústredie práce naše, ich, aby tu bola vzájomná informovanosť, aby sme včas vedeli zachytiť, pretože oni v Rumunsku ani šajnu nemali o tom, že nejakých 700 Srbov rumunská spoločnosť zamestnala, a preto nemohli ani konať.
Ale to sú isté anomálie, ktoré tu sú, a práve preto, keď my dáme isté podmienky tým agentúram, ale zviazané, podmienené s tým, že minimálne tri roky musí tá agentúra na Slovensku fungovať, spĺňať isté podmienky. Možno ich ďaleko viacej ukontrolujeme, to je ten zmysel, prečo do toho ideme a má to celkom prirodzené ratio.
Teraz, ak dovolíte, k tomu návrhu pozmeňovaciemu. No, sčasti som naznačil smerom k predkladateľom, že vidím v tom neúprimnosť, aj som povedal prečo a z akých dôvodov. V čase, keď mali moc a podmienky a možnosti, konali úplne opačne. Pán Mihál dvíhal minimálnu mzdu v prvom roku o 9 eur, v druhom roku o 11 eur. Pýtam sa prečo, keď dnes tak chce byť štedrý, ale štedrý chce byť najmä voči cudzincom? Ale áno, však ideme riešiť platy a mzdy cudzincov. Ja nemám záujem, aby sme na Slovensku zvýhodňovali cudzincov. Mám záujem, aby bežalo dobré kolektívne vyjednávanie a aby dokázali odborári so svojimi zamestnávateľmi vyrokovať čo najvýhodnejšie zvyšovanie mzdy. Chvalabohu, v posledných rokoch sa to deje. Ale toto je dôležité.
Preto, ak môžem, veľmi konkrétne niečo prečítam. "Požiadavka na garantovanie mzdy pre cudzinca vo výške priemernej mesačnej mzdy v príslušnom odvetví bola odôvodnená okrem iného aj tým, že by sa mal zaviesť rovnaký mechanizmus ako v prípade modrých kariet." Áno, modré karty, to je smernica Európskej únie, ktorá hovorí, v prípade vyššieho vzdelania a tak ďalej podmienka 1,5. Absolútne súhlasím. Máme zavedené, realizujeme, bodaj by ich bolo čo najviac tých, ktorí prichádzajú, lebo to sú lekári a ďalší, ktorí sú u nás jednoducho, jednoducho potrební.
Ďalej "rozšírenie obdobnej podmienky na všetkých cudzincov nie je v smernici Európskeho parlamentu zaevidované", to znamená, ten návrh ide nad rámec tejto smernice, s čím, samozrejmá vec, ako je možné súhlasiť za predpokladu, že to prináša nejaké výhody.
No ale "návrh paní poslankýň a pánov poslancov zakladá nerovnaké zaobchádzanie v oblasti odmeňovania z dôvodu štátnej príslušnosti tým, že štátni príslušníci tretej krajiny majú garantovanú "minimálnu mzdu" na úrovni priemernej mzdy", ale naši slovenskí kolegovia, slovenskí robotníci majú garantovanú len minimálnu mzdu.
V tom je tá diskriminácia.
A teraz budeme čakať, že zamestnávateľ zareaguje s tým, že automaticky zvýši aj týmto? Nie. Sociálny dumping je o rovnosti. O rovnosti v zmysle Zákonníka práce, aby neboli zvýhodňovaní jedni alebo druhí. My sme predtým urobili isté opatrenia, aby pre toho zamestnávateľa ten cudzinec bol relatívne drahší. Ubezpečujem vás aj na základe komunikácie, že žiaden zamestnávateľ na Slovensku zatiaľ neuprednostňuje cudzincov len preto, že by boli pre nich výhodnejší. Výhodnejší môžu byť na základe vzdelania, kvalifikácie, praxe a ďalších vecí, ktoré sú bezprostredne v tomto prípade jednoducho potrebné.
Možno aj toto si je v súvislosti s tým potrebné, potrebné uvedomiť a myslím, že tie argumenty, ktoré som povedal, 15-percentná nezamestnanosť a súhlas 22-tisíc cudzincom sa nedajú logicky zdôvodniť. Možno na toto by mali tí predkladatelia odpovedať, v čase, keď mali zodpovednosť, prečo to bolo a prečo 5,5 tisíca tretiakov v čase 15-percentnej nezamestnanosti na Slovensku dostalo súhlas, aby tu pôsobilo.
Ďakujem, z mojej strany všetko. Chcem vás pekne poprosiť o podporu tohto materiálu.
Ďakujem pekne. Pokúsim sa byť veľmi stručný. V prvom rade chcem poďakovať, lebo na rozdiel od prvého čítania dovolím si povedať, že rozprava v druhom čítaní bola pragmatická, konkrétna, vecná. Možno tie politické atribúty a tí, čo kandidujú na prezidentov a neviem kde, sa vyrečnili v tom prvom čítaní. Akceptujem a ešte raz chcem pekne poďakovať. Budem veľmi konkrétne reagovať skôr na presné vystúpenia.
Pani poslankyňa Gaborčáková, ministerstvo má schválenú Stratégiu politiky zamestnanosti. Tri roky sa pravidelne vo vláde kontroluje, aktualizuje. My nie sme na holej lúke. Ideme systematicky, máme tam zahrnuté všetky veci, dokonca aj veci, ktoré sa týkajú budúcnosti z hľadiska štvrtej priemyselnej revolúcie.
Za ďalšie, teraz sme schválili Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike. Tento materiál v značnej miere vychádza z celkovej stratégie a konkretizuje postup, ktorý sa týka takzvaných tretiakov.
Včera som mal ministerskú radu a v Bruseli som sa s viacerými kolegami, hlavne z východnej Európy, bavil, nikto nemá takúto stratégiu. Viete prečo nie? No lebo nerobia kontrolu, reguláciu a plánovanie. Sme jediní, ktorí sme neotvorili tie šránky a nepovedali každému, kto chce, nech ide. Ak sa ujme, ostane, keď nie, pôjde ďalej. A som presvedčený, že je to správne rozhodnutie.
My máme isté špecifiká, ktoré súvisia s evidenciou nezamestnaných. Máme ich 5 %, ale tie špecifiká súvisia s tým, že je tu rozdielna regionálna nezamestnanosť. Myslím, že netreba zdôvodňovať kde aká.
Za ďalšie, je nevhodná štruktúra evidovaných zamestnaných vzhľadom na potreby trhu práce.
No a tretia vec, je veľké množstvo evidovaných nezamestnaných bez vzdelania a pracovných návykov.
Pani poslankyňa Verešová, náš problém nie je, že tí ľudia stratili pracovné návyky. Viete, aký je problém? Že ich nikdy nemali. Oni poväčšine nikdy nepracovali. Tí, čo pracovali, sa zamestnali. Za posledné dva roky sme dokázali znížiť dlhodobo evidovaných nezamestnaných o 100-tisíc; 27-tisíc, ktorí boli evidovaní viac ako štyri roky.
Včera na ministerskej rade ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny Európska komisia predložila správu, ktorá analyzuje vývoj dlhodobej nezamestnanosti. Slovensko tam bolo vypichnuté veľmi pozitívne vzhľadom na tieto štatistiky a čísla. A efektívnosť nástrojov, čo sa týka projektov Európskeho sociálneho fondu. To je odpoveď objektívneho kritéria a možno nie pohľadu, pohľadu opozície.
To znamená, že najdôležitejší význam - regulujeme, plánujeme a kontrolujeme. O tom sú tie opatrenia. My tieto opatrenia vlastne prijímame preto, aby sme odbúrali administratívu a časovú náročnosť. A to by ste mali hádam vnímať a podporiť. Nič iné, žiadne zásadnejšie výhody ani pre zamestnávateľov, ani pre zamestnancov, hoci posúdili ten materiál aj jedni, aj druhí, dali tam svoje pripomienky. Sčasti sa akceptovali jedny alebo druhé. Ale toto je dôležité a to je potrebné v súčasnosti.
Ja si v plnej miere uvedomujem a včera som tak aj vystupoval aj na tej ministerskej rade. Taká futbalová terminológia, my dnes útočíme, útočíme na každého nezamestnaného, ktorý je evidovaný, s tým, že mu ponúkame prácu, ak o ňu má záujem, to treba tiež povedať. Ale tu sa nedá vylúčiť, že v priebehu pár rokov dôjdeme do iného štádia aj stratégie. No bude treba robiť obranné mechanizmy, aby sme udržali zamestnanosť a možno aby sme hľadali iné formy pomoci, aby sme tomu zamestnancovi zagarantovali, keď možno len za 60 %, aby ostal a pracoval, pretože môže byť tá situácia iná.
Mrzí ma, že tu nie je pán Mihál. Štatistiky z obdobia, keď bol minister, sú totiž úplne iné. My sa dnes bavíme o 65-tisíc cudzincoch na Slovensku, z ktorých približne polovica sú takzvaní tretiaci a ostatní z krajín Európskej únie. V ´11., ´12. roku, keď kríza a nezamestnanosť na Slovensku vrcholila, mali sme 15-percentnú nezamestnanosť, na Slovensku pracovalo 22-tisíc cudzincov; 5,5 tisíca tretiakov dostalo povolenia. Pýtam sa prečo?
Ja keď som prišiel na úrad práce, mal som problém, lebo bola tam agresivita zo strany ľudí, ktorí mali záujem pracovať, a moji kolegovia na úradoch práce im nemali čo ponúknuť. A my sme dali súhlas 5,5 tisíca tretiakom a spolu 22-tisíc cudzincom, aby v tom čase na Slovensku robili. Na to by som kládol otázku - prečo, ako?
To znamená, úplne iné je niečo hlásať, ponúkať, byť ja neviem aký ústretový, ale v čase, keď mám zodpovednosť, konám úplne opačne. Možno aj toto bolo treba pripomenúť, i keď nechcem tomu dávať nejaký politický charakter.
My dnes riešime dve veci, povedali sme, tieto opatrenia zrýchlené platia pre okresy, kde je pod 5 % evidovaná nezamestnanosť a 30 % z hľadiska celkového objemu v tej firme. Prečo sme pustili ADZ-ky? Áno, zaznelo tu posledné obdobie, a to nie je prvý prípad, ja som prijal minulý týždeň srbského veľvyslanca, včera som rokoval s ministrom kolegom z Rumunska. Čo sa udialo? Bolo to tu sčasti naznačené, chcem pekne poďakovať pani predsedníčke výboru, že tieto veci ponúkla. Áno, srbská agentúra si založila dcéru v Rumunsku a ako v rámci vyslania krajín Európskej únie k nám prišlo 700 Srbov, ktorí neboli sociálne zabezpečení, jednoducho boli tu načierno. Ubezpečil som aj veľvyslanca a prijali sme konkrétne opatrenia včera aj s rumunským kolegom, ako ďalej postupovať. No musia tu sa spraviť konkrétne dohody o konkrétnej spolupráci. Sociálna poisťovňa rumunská, slovenská, inšpektorát práce slovenský, rumunský, ústredie práce naše, ich, aby tu bola vzájomná informovanosť, aby sme včas vedeli zachytiť, pretože oni v Rumunsku ani šajnu nemali o tom, že nejakých 700 Srbov rumunská spoločnosť zamestnala, a preto nemohli ani konať.
Ale to sú isté anomálie, ktoré tu sú, a práve preto, keď my dáme isté podmienky tým agentúram, ale zviazané, podmienené s tým, že minimálne tri roky musí tá agentúra na Slovensku fungovať, spĺňať isté podmienky. Možno ich ďaleko viacej ukontrolujeme, to je ten zmysel, prečo do toho ideme a má to celkom prirodzené ratio.
Teraz, ak dovolíte, k tomu návrhu pozmeňovaciemu. No, sčasti som naznačil smerom k predkladateľom, že vidím v tom neúprimnosť, aj som povedal prečo a z akých dôvodov. V čase, keď mali moc a podmienky a možnosti, konali úplne opačne. Pán Mihál dvíhal minimálnu mzdu v prvom roku o 9 eur, v druhom roku o 11 eur. Pýtam sa prečo, keď dnes tak chce byť štedrý, ale štedrý chce byť najmä voči cudzincom? Ale áno, však ideme riešiť platy a mzdy cudzincov. Ja nemám záujem, aby sme na Slovensku zvýhodňovali cudzincov. Mám záujem, aby bežalo dobré kolektívne vyjednávanie a aby dokázali odborári so svojimi zamestnávateľmi vyrokovať čo najvýhodnejšie zvyšovanie mzdy. Chvalabohu, v posledných rokoch sa to deje. Ale toto je dôležité.
Preto, ak môžem, veľmi konkrétne niečo prečítam. "Požiadavka na garantovanie mzdy pre cudzinca vo výške priemernej mesačnej mzdy v príslušnom odvetví bola odôvodnená okrem iného aj tým, že by sa mal zaviesť rovnaký mechanizmus ako v prípade modrých kariet." Áno, modré karty, to je smernica Európskej únie, ktorá hovorí, v prípade vyššieho vzdelania a tak ďalej podmienka 1,5. Absolútne súhlasím. Máme zavedené, realizujeme, bodaj by ich bolo čo najviac tých, ktorí prichádzajú, lebo to sú lekári a ďalší, ktorí sú u nás jednoducho, jednoducho potrební.
Ďalej "rozšírenie obdobnej podmienky na všetkých cudzincov nie je v smernici Európskeho parlamentu zaevidované", to znamená, ten návrh ide nad rámec tejto smernice, s čím, samozrejmá vec, ako je možné súhlasiť za predpokladu, že to prináša nejaké výhody.
No ale "návrh paní poslankýň a pánov poslancov zakladá nerovnaké zaobchádzanie v oblasti odmeňovania z dôvodu štátnej príslušnosti tým, že štátni príslušníci tretej krajiny majú garantovanú "minimálnu mzdu" na úrovni priemernej mzdy", ale naši slovenskí kolegovia, slovenskí robotníci majú garantovanú len minimálnu mzdu.
V tom je tá diskriminácia.
A teraz budeme čakať, že zamestnávateľ zareaguje s tým, že automaticky zvýši aj týmto? Nie. Sociálny dumping je o rovnosti. O rovnosti v zmysle Zákonníka práce, aby neboli zvýhodňovaní jedni alebo druhí. My sme predtým urobili isté opatrenia, aby pre toho zamestnávateľa ten cudzinec bol relatívne drahší. Ubezpečujem vás aj na základe komunikácie, že žiaden zamestnávateľ na Slovensku zatiaľ neuprednostňuje cudzincov len preto, že by boli pre nich výhodnejší. Výhodnejší môžu byť na základe vzdelania, kvalifikácie, praxe a ďalších vecí, ktoré sú bezprostredne v tomto prípade jednoducho potrebné.
Možno aj toto si je v súvislosti s tým potrebné, potrebné uvedomiť a myslím, že tie argumenty, ktoré som povedal, 15-percentná nezamestnanosť a súhlas 22-tisíc cudzincom sa nedajú logicky zdôvodniť. Možno na toto by mali tí predkladatelia odpovedať, v čase, keď mali zodpovednosť, prečo to bolo a prečo 5,5 tisíca tretiakov v čase 15-percentnej nezamestnanosti na Slovensku dostalo súhlas, aby tu pôsobilo.
Ďakujem, z mojej strany všetko. Chcem vás pekne poprosiť o podporu tohto materiálu.
Rozpracované
9:50
Vstup predsedajúceho 9:50
Martin GlváčPristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a...
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1198. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1255.
Poprosím pána ministra, aby zákon uviedol, nech sa páči.
Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1198. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1255.
Poprosím pána ministra, aby zákon uviedol, nech sa páči.
Rozpracované
9:54
Návrhom zákona dochádza k zmene pri poskytovaní aktivačného príspevku, ktorý sa navrhuje poskytovať...
Návrhom zákona dochádza k zmene pri poskytovaní aktivačného príspevku, ktorý sa navrhuje poskytovať na dvoch úrovniach, pričom vo vyššej sume bude patriť osobám, ktoré majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.
Ďalej sa navrhuje zvýšenie súm dávky v hmotnej núdzi, aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave, resp. zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov. Budúci rok to bude presne desať rokov, čo sa naposledy zvyšovali.
Ďalšími navrhovanými zmenami sú zvýšenie hranice, do ktorej sa nebude príjem žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy na účely posudzovania hmotnej núdze považovať za príjem, a to z 1,2-násobku sumy životného minima ideme až na trojnásobok sumy životného minima.
Ďalej navrhujeme rozšíriť okruh osôb, u ktorých sa neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, o tehotné ženy od začiatku 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a poberateľom predčasného starobného dôchodku a upraviť podmienky poskytovania ochranného príspevku.
Zároveň sa navrhujú ďalšie úpravy za účelom adresnejšieho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Navrhuje sa upraviť spoločné posudzovanie členov domácností pre vznik nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, najmä nepovažovať za člena domácnosti osobu, ktorá sa zúčastňuje zahraničného študijného programu a dosiahla už vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak podľa podmienok tohto študijného programu má zabezpečené základné životné podmienky.
Tiež sa navrhuje, aby plnoleté nezaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú vlastný príjem, boli posudzované ako členovia domácnosti so svojimi rodičmi bez ohľadu na skutočnosť, či s nimi spoločne žijú.
Ďalej sa navrhuje s určitými výnimkami nepovažovať za domácnosť v hmotnej núdzi takú domácnosť, ktorej členom je fyzická osoba, ktorá podniká alebo ktorej najmenej jeden člen sa zdržiava v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní z iného dôvodu ako z dôvodu štúdia.
Na záver by som chcel uviesť, že som otvorený každému návrhu, ktorého aplikácia bude prínosná v prospech zvýšenia motivácie a ochrany osôb v hmotnej núdzi.
Absolvoval som rokovania s pánom splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, pričom z tohto stretnutia vyplynulo niekoľko návrhov, ktoré považujeme za prínosné a budeme s nimi uvažovať v súvislosti s druhým čítaním.
Riešime dve veci. Zvyšujeme príspevky v hmotnej núdzi, ale čo je najdôležitejšie, na základe aplikačnej praxe. Ponúkame ďalší rozsah súbehu. Od roku 2015 sa na základe opatrenia, ktoré sme prijali, že sa ponecháva hmotná núdza tým, ktorí sa zamestnali a poberajú len hmotnú núdzu, až do výšky jedného roka sa zamestnalo 45-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Preto je záujem rozšíriť ten súbeh o ďalšie dávky, aby bola väčšia motivácia aj pre kategóriu ľudí z rodín, kde je hmotná núdza, aby prijali prácu, keď len za tú minimálnu mzdu.
Ďakujem.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi bol vypracovaný v súlade s Národným programom reforiem pre tento kalendárny rok s cieľom najmä v ďalšie posilňovanie princípu motivácie a ochrany zraniteľných príjemcov pomoci hmotnej núdzi za účelom zvýšenia ich príjmu.
Návrhom zákona dochádza k zmene pri poskytovaní aktivačného príspevku, ktorý sa navrhuje poskytovať na dvoch úrovniach, pričom vo vyššej sume bude patriť osobám, ktoré majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.
Ďalej sa navrhuje zvýšenie súm dávky v hmotnej núdzi, aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave, resp. zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov. Budúci rok to bude presne desať rokov, čo sa naposledy zvyšovali.
Ďalšími navrhovanými zmenami sú zvýšenie hranice, do ktorej sa nebude príjem žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy na účely posudzovania hmotnej núdze považovať za príjem, a to z 1,2-násobku sumy životného minima ideme až na trojnásobok sumy životného minima.
Ďalej navrhujeme rozšíriť okruh osôb, u ktorých sa neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, o tehotné ženy od začiatku 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a poberateľom predčasného starobného dôchodku a upraviť podmienky poskytovania ochranného príspevku.
Zároveň sa navrhujú ďalšie úpravy za účelom adresnejšieho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Navrhuje sa upraviť spoločné posudzovanie členov domácností pre vznik nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, najmä nepovažovať za člena domácnosti osobu, ktorá sa zúčastňuje zahraničného študijného programu a dosiahla už vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak podľa podmienok tohto študijného programu má zabezpečené základné životné podmienky.
Tiež sa navrhuje, aby plnoleté nezaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú vlastný príjem, boli posudzované ako členovia domácnosti so svojimi rodičmi bez ohľadu na skutočnosť, či s nimi spoločne žijú.
Ďalej sa navrhuje s určitými výnimkami nepovažovať za domácnosť v hmotnej núdzi takú domácnosť, ktorej členom je fyzická osoba, ktorá podniká alebo ktorej najmenej jeden člen sa zdržiava v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní z iného dôvodu ako z dôvodu štúdia.
Na záver by som chcel uviesť, že som otvorený každému návrhu, ktorého aplikácia bude prínosná v prospech zvýšenia motivácie a ochrany osôb v hmotnej núdzi.
Absolvoval som rokovania s pánom splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, pričom z tohto stretnutia vyplynulo niekoľko návrhov, ktoré považujeme za prínosné a budeme s nimi uvažovať v súvislosti s druhým čítaním.
Riešime dve veci. Zvyšujeme príspevky v hmotnej núdzi, ale čo je najdôležitejšie, na základe aplikačnej praxe. Ponúkame ďalší rozsah súbehu. Od roku 2015 sa na základe opatrenia, ktoré sme prijali, že sa ponecháva hmotná núdza tým, ktorí sa zamestnali a poberajú len hmotnú núdzu, až do výšky jedného roka sa zamestnalo 45-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Preto je záujem rozšíriť ten súbeh o ďalšie dávky, aby bola väčšia motivácia aj pre kategóriu ľudí z rodín, kde je hmotná núdza, aby prijali prácu, keď len za tú minimálnu mzdu.
Ďakujem.
Rozpracované
9:54
Vstup predsedajúceho 9:54
Lucia Ďuriš NicholsonováA teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedníčke tohto výboru pani poslankyni Bašistovej, nech sa páči.
A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedníčke tohto výboru pani poslankyni Bašistovej, nech sa páči.
Vstup predsedajúceho
7.12.2018 o 9:54 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán minister.
A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedníčke tohto výboru pani poslankyni Bašistovej, nech sa páči.
Rozpracované
9:58
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:58
Alena BašistováNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1255 z 9. novembra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
7.12.2018 o 9:58 hod.
doc. PhDr. PhD.
Alena Bašistová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1198. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1255 z 9. novembra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
9:58
Vstup predsedajúceho 9:58
Lucia Ďuriš NicholsonováOtváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa za klub OĽANO prihlásila pani poslankyňa Gaborčáková.
Nech sa páči, máte slovo.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa za klub OĽANO prihlásila pani poslankyňa Gaborčáková.
Nech sa páči, máte slovo.
Vstup predsedajúceho
7.12.2018 o 9:58 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa za klub OĽANO prihlásila pani poslankyňa Gaborčáková.
Nech sa páči, máte slovo.
Rozpracované
10:00
Vystúpenie v rozprave 10:00
Soňa GaborčákováVaša novela zákona o hmotnej núdzi sa sústredila z môjho pohľadu prevažne na podporu súbehu dávky a mzdy. Aj keď v podstate sa...
Vaša novela zákona o hmotnej núdzi sa sústredila z môjho pohľadu prevažne na podporu súbehu dávky a mzdy. Aj keď v podstate sa navrhujú aj navýšiť tieto dávky, verím, že aj, aj to bolo od vás vybojované, lebo osobne si myslím z tých analýz, čo som pozerala z ministerstva financií, tak nebola veľká ústretovosť voči tomu, aby, aby teda tie dávky boli zdvihnuté. To kvitujem, zase čo je pravda, to je pravda.
Avšak sústredili ste sa práve na túto problematiku súbehu dávky a mzdy, ale to je iba moment, ako motivovať, aby človek nastúpil do prvého zamestnania po období, keď bol nezamestnaný. Myslím si, že tento krok je dôležitý, ale práve v časoch prehrievania ekonomiky a tvorby nových miezd, ako je to v súčasnosti, čiže reagujete na aktuálnu situáciu, no však je potrebné si uvedomiť aj to, že máme otvorený zákon o hmotnej núdzi a musíme myslieť aj na kategórie ľudí, ktoré sa dlhodobo nachádzajú v ohrození chudobou.
Napríklad pokles príjmu po strate zamestnania je najvýraznejší u ľudí s nízkymi mzdami. Slovenský systém pomoci v hmotnej núdzi patrí v Európe medzi tie menej štedré v zmysle výšky dávok, minimálneho príjmu. Najčastejším príjemcom pomoci v hmotnej núdzi je jednotlivec bez detí. Medzi domácnosťami, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, je iba 3,9 % rodín s viac ako piatimi deťmi.
Čiže mali by sme sa naozaj snažiť o to, aby sme našej verejnosti hovorili o tom, že ak hovoríme o hmotnej núdzi, nehovoríme len o Rómoch, ale hovoríme o rodinách, kde teda sa jednotlivec osamostatní, kde sú rodiny s viac ako jedným dieťaťom. A naozaj počet tých rodín, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi, viacdetných, je len 3,9 %. To znamená, že živoria síce tie rodiny, ale nie sú zaradené do hmotnej núdzi. Takže vždy nesústreďujeme svoju pozornosť, ak hovoríme o hmotnej núdzi, len k Rómom alebo k rodinám, ktorí nechcú pracovať a podobne. To nie je pravda.
Dnes rodiny nemajú na to, aby kúpili dvoje topánky dieťaťu. Keď príde zima, nemajú na novú bundu. To je problémom slovenských rodín. A preto si musíme hovoriť o chudobe aj takej, keď podrážka sa odchádza od topánky a mama nemá za čo kúpiť tomu dieťaťu tú topánku. Áno, nenachádzajú sa v hmotnej núdzi, ale nemajú za čo kúpiť tú topánku tomu dieťaťu.
Najpočetnejšími príjemcami pomoci v hmotnej núdzi je jednotlivec bez detí, pričom rodiny s jedným dieťaťom tvoria 51 % rodín s nezaopatrenými deťmi a poberajú prídavok na dieťa v objeme 45 % z celkových výdavkov na tento typ podpory rodiny. To znamená, že naozaj problém majú aj rodiny s jedným dieťaťom, hej, ktoré, ktoré podporuje náš štát. Takže zase nehovoriac o tom, že problematiku hmotnej núdze zamerame len na problémy teda rómskych detí, ale musíme to zamerať aj na to, že ak má človek hoci aj jedno dieťa, ale má nízky príjem alebo ten príjem stratí, alebo je len na rodičáku, alebo mu niekto neuhrádza náhradné výživné, tí ľudia sú v obrovských finančných problémoch a skutočne nemajú čo tým deťom dať. Nehovoriac o tom, keď musia kupovať náhradnú výživu, keď ich majú kojiť, a teda nemajú finančné prostriedky na náhradnú výživu. Toto všetko musíme zohľadňovať.
Máme otvorenú hmotnú núdzu, musíme si povedať, že aj to je problémom Slovenska. Či sa nám to páči, alebo nie, nie je to len to kritérium, že máme nejakú hranicu. Ale musíme pozerať aj na ľudí, ktorí sa nám do hranice hmotnej núdzi nedostanú, ale sú biedni, žijú veľmi biedne.
Ak otvoriť problematiku novely zákona o hmotnej núdzi, treba si povedať, čo Slovensko chce zadefinovať ako verejný výdavok na pomoc takýmto rodinám, aby rodiny chceli mať deti, aby bolo peňazí do budúcnosti na dôchodky. Alebo sa len obmedzíme na to, že máš nejaký príjem, a teda nás už ďalej nezajíma, ako bude žiť.
Pán minister, v rozpočte sa znižujú výdavky pravidelne na kapitolu hmotnej núdzi z 201,9 mil. v roku 2017 na 173,3 mil. v roku 2018 a nasleduje ďalšie znižovanie. Ale problémy, o ktorých hovorím, sa nevyriešia samé od seba. To znamená, že ak šetríme tie finančné prostriedky, tak mali by sme ich vložiť do nástrojov riešenia nových situácií, ktoré prichádzajú práve pre ľudí, ktorí sú ohrození chudobou.
Nerátate v budúcnosti s prefinancovaním nových nástrojov riešenia hmotnej núdze tým pádom. Tiež celý rok 2019 v podstate nerátate s úpravami zákona, ktoré by zohľadnili to, že v rodinách môže byť počet detí vyšší. Nezohľadňuje sa osobná autonómia plnoletých či dodržiavanie ľudskej dôstojnosti na zabezpečenie základných životných podmienok. Jedno teplé jedlo denne mnohokrát tí ľudia nemajú zabezpečené. Dáme im dávku v hmotnej núdzi, ale títo ľudia mnohokrát nemajú teplé jedlo denne, pretože tie potraviny sú drahé. Mali by sme sa pozrieť na to, ako budeme riešiť potravinové balíčky, ktoré teraz rozdávame cez trvanlivé potraviny, do budúcnosti, keď tá podpora z eurofondov nepríde. Čo, čo komplexné, čo systematické nastaviť na podporu rodín, ktoré si nemôžu dovoliť urobiť riadny nákup.
Ja vždy hovorím o supermarketoch pre ľudí v hmotnej núdzi. Vypracovať systém naozaj, kde by sa dostávali potraviny z obchodných reťazcov, kde by za symbolickú cenu mali prístup rodiny s deťmi, ktorí by si mohli za nižšiu cenu kúpiť práve tovar, z ktorého by vedeli zafinancovať jeden teplý obed denne. Dnes 6 500 ľudí invalidov a starobných dôchodcov sa nachádza v hmotnej núdzi.
Ja som navrhovala, aby teda, ak sa financujú obedy z kapitoly hmotnej núdze, aby sa financovali pre ľudí, ktorí to potrebujú. Ten starý človek, ak nezje teplé jedlo denne, lebo je naozaj znechutený z toho, že proste nikto ho, nikto ani o neho nezakopne, nemá peniaze, je chudobný, on si už ani nevarí, ani nemá za čo navariť, proste tí ľudia z obcí a miest, kde by aj mohli brať tie obedy, lebo tam sa varí, nemajú za čo priplatiť tomu mestu. Preto som hovorila o tej možnosti, že ak, ak máme takého starého človeka, ktorý naozaj je v hmotnej núdzi, aby mal možnosť od toho mesta alebo obce mať tiež ten obed buď za symbolické euro, alebo zadarmo, aby sme vedeli, že garantujeme, že ten človek, ktorý je zraniteľný, je starý a chorý, aby mal to jedno teplé jedlo denne. Ak hovoríme o hmotnej núdzi, hovorme aj o základných životných podmienkach na zabezpečenie týchto podmienok.
Čo sa týka príspevku na bývanie, naďalej sa nechystajú zmeny, a teda je naďalej viazaný na hmotnú núdzu. Avšak práve štatistika toho, že rodiny majú problém zafinancovať inkasá, nájomné a podobne, od januára, si myslím, že keď pôjdu tie energie hore, bude to o to ťažšie práve u rodín, o ktorých som hovorila. Ani sa síce nenachádzajú v hmotnej núdzi, ale tým, že sa zvýšia energie a tie buď prídavok na dieťa, alebo aj ďalšie príjmy, ktoré majú z pracovnej činnosti, nepôjdu rapídne hore, tak budú mať obrovský problém s udržaním si bývania. A ak človek stratí bývanie, tam je tak ťažký návrat k normálnemu spôsobu života, že priam je to nemožné sa vrátiť k bežnému životu.
Preto ja navrhujem, aby príspevok na bývanie sa stal osobitnou štátnou dávkou a bol vyplácaný aj ľuďom, ktorí majú nízke mzdy. To znamená, majú rodiny, majú nezaopatrené deti. Nastaviť ho tak, aby nestratili bývanie. Ak stratia bývanie, deti sa nám dostávajú do detských domovov, do krízových centier. Sú to ďalšie náklady štátu. Je potrebné koordinovať túto pomoc a vtedy, keď je to potrebné. Nie keď už príde tá situácia, že tie deti potrebujeme umiestňovať niekde v detských domovoch.
Taktiež aktivačný príspevok sa nám viaže na evidenciu úradu práce. Ak hovoríme o tom, aby sme mladých Rómov, ktorí nedokončili možno ani základné vzdelanie, alebo teda možno nejakú odbornú školu, dostali do práce a mali pred sebou akú-takú budúcnosť, tak ak naozaj študuje na strednej škole, tak nedostane aktivačný príspevok, aj keď sa nachádza rodina v hmotnej núdzi. A pritom ak by bol evidovaný na úrade práce a išiel by na rekvalifikáciu, ktorá stojí financie, tak jednoducho zase by to ten systém len a len predražovalo. A tak by vlastne sa poriešilo to, že možno by sme motivovali aj tých zo sociálne slabších rodín si dokončiť vzdelanie, a teda brali to vzdelanie ako niečo, ktoré môžme porovnať neskôr s rekvalifikáciou, na ktorej by sme v podstate ušetrili.
Ďalej oceňujem, že chcete zvýšiť výšku neposudzovaného príjmu žiakov a študentov. No suma rovná trojnásobku je len pre študentov možnosť brigádovať jeden a pol mesiaca v roku. Ak by ste to dali na štvornásobok, študenti by mohli pracovať dva mesiace v roku, a teda podľa mňa by sa pomohlo konkrétne im, keď sú z chudobných rodín, lebo majú aj iné prázdniny, jesenné, zimné a tak ďalej a práve tie letné prázdniny, ak by ste im to povolili a dostali by teda tú hmotnú núdzu, tak by v podstate mohli použiť aj na zafinancovanie napríklad začiatku školského roku pre seba, resp. pre tých mladších súrodencov, kde tam tie výdavky sú opäť vyššie. Takže ak, ak naozaj chceme už niečo urobiť, mali by sme rozmýšľať v celistvosti a pozerať sa na bežný život tých ľudí, ako reálne funguje.
Teraz prejdem konkrétne k zákonu.
Tak posudzovanie príjmu. Je chvályhodné, že predkladateľ navrhuje zvýšiť sumu študentských príjmov, ktoré sa nezahrňujú do posudzovania hmotnej núdze, z 1,2 na trojnásobok životného minima. Len pozastavujem sa aj nad inou sumou a mám na mysli 25 % z materského, ktoré sa tiež nezahrňuje do posudzovania hmotnej núdze. Ak sa rodina s narodeným dieťaťom a s príjmom z materského ocitne v hmotnej núdzi, ide o tzv. pracujúcu chudobu a túto chudobu by sme mali odstraňovať čo najrazantnejšie.
Ako súčasť propopulačných opatrení navrhujeme, aby sa suma materského, ktorá sa zahrňuje do posudzovaných príjmov, zvýšila na 50 %, hoci najlepšie by bolo lepšie nezapočítavať materské vôbec, ale vzhľadom na rozpočtové možnosti takýto variant zatiaľ nenavrhujeme.
Chcem upozorniť na jednu vec. V § 7 ods. 2 písm. d) sa uvádza, že správny orgán neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť príjem v prípade, že posudzovaná osoba, citujem, "je osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa". Čo má robiť osamelý rodič dieťaťa po tomto období, ak nemá možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa do jaslí, ak vôbec v širokom okolí existujú, dieťa nevezmú a od roka a čo dovtedy? Navrhujeme predĺžiť obdobie 31 týždňov na jeden rok veku dieťaťa.
K bodu 17, § 9 ods. 2, v platnom právnom stave nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržujú v cudzine viac ako 30 dní. Navrhuje sa sprísnenie tejto podmienky tak, že nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevznikne vtedy, ak sa najmenej jeden člen domácnosti zdržuje v cudzine viac ako 30 dní. To prakticky znamená, že nik z domácnosti sa nesmie zdržovať v zahraničí viac ako 30 dní s výnimkou študentov.
Paragraf 34 ods. 9 zákona 5/2004 o službách zamestnanosti však uvádza, že uchádzačovi o zamestnanie nevzniká povinnosť preukazovať hľadanie zamestnania, citujem, "počas zaradenia do projektov a programov realizovaných mimo územia Slovenskej republiky". Takýto človek môže byť mimo územia Slovenskej republiky viac ako 30 dní, ale je nezmysel, aby jeho rodina stratila nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
A čo s uchádzačom o zamestnanie, ktorý poberá dávku v nezamestnanosti a odíde si hľadať prácu mimo územia Slovenskej republiky a tam sa prihlási do evidencie tamojších služieb zamestnanosti? To obmedzíme voľný pohyb osôb za prácou v rámci Európskej únie tým, že jeho rodina stratí nárok na pomoc v hmotnej núdzi? To sa mi tiež nepozdáva.
Budeme určite pripravovať aj pozmeňujúci návrh k tomu. V záujme jednotnej aplikácie zákona a v územných orgánoch štátnej správy na úseku posudzovania hmotnej núdze navrhujeme upresnenie zaradenia nezaopatrených plnoletých detí do domácnosti.
V čl. I za bod 4 budeme vkladať nový bod 5, ktorý bude znieť: V § 4 ods. 3 písm. c), to zmeníme, 50 % z materského, 25 % invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek, a z vyrovnávacieho príplatku.
Odôvodnenie: Navrhujeme zvýšiť percento z materského, ktoré sa nezahrňuje do príjmu na posudzovanie hmotnej núdze na 50 %. Týmto návrhom sledujeme zlepšenie finančnej kondície rodín, ktorým sa narodí dieťa, a sú v hmotnej núdzi napriek tomu, že niektorý z rodičov vykonával zárobkovú činnosť, na základe ktorej vznikol nárok na materské.
Tiež z dôvodu neschopnosti osamelého rodiča v hmotnej núdzi zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa medzi 31. a 52. týždňom veku dieťaťa navrhujeme, aby sa posudzovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, sekundu. Viete, že sme v prvom čítaní?
Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Áno. Ale ja to už hovorím dopredu.
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Aha, okej. Nech sa páči.
Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Lebo potom nie je čas. (Zasmiatie sa rečníčky.) Idú, idú sviatky a potom sa v podstate k tomu nedostaneme.
Na pomoc v hmotnej núdzi zisťovala možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem až do jedného roku dieťaťa.
Hovoríme to dopredu. Dali sme si tú prácu, aby sme hovorili vecne, konštruktívne, aby sme naozaj pomáhali tým, ktorí to potrebujú. A ak ideme zvyšovať materské, musíme pozerať aj na to, že mnohí sa nachádzajú v hmotnej núdzi, aj keď majú materské. Čiže ak máme otvorenú hmotnú núdzu, hovorím o tom.
Taktiež navrhujeme, aby sa okruh osôb, u ktorých zdržovanie sa v cudzine nemá vplyv na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, rozšíril o uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú zaradení do programov a projektov realizovaných mimo územia Slovenskej republiky, počas ktorých nie sú povinní preukazovať úradu práce hľadanie zamestnania.
Ďalej je neprípustné, aby sa obmedzil nárok na pomoc v hmotnej núdzi osobám, ktoré si počas podpornej doby na poberanie dávok v nezamestnanosti hľadajú dlhšie ako 30 dní prácu v zahraničí v zmysle nariadenia u koordinácií systému sociálneho zabezpečenia Európskej únii, takže ide o nariadenie, ktoré budeme jednoznačne upravovať, aby sa podporila mobilita pracovníkov. Je mimoriadne vhodné, aby sa umožnilo vyhľadávanie zamestnávania v rôznych členských štátoch, preto je potrebné zabezpečiť užšiu a účinnejšiu koordináciu medzi systémami poistenia v nezamestnanosti a službami zamestnanosti všetkých členských štátov.
Naozaj sú to veci, ktoré, ktoré, ak chceme robiť veci systematicky, koordinovane, tak je potrebné hovoriť aj o týchto náležitostiach, pretože potom riešime veci čiastočne. Áno, ideme s navýšením materského, na druhej strane máme rodiny, ktoré aj keď sú poberatelia materského, tak sa nám nachádzajú v hmotnej núdzi.
Naozaj dali sme si tú námahu, aby sme povedali dopredu, čo teda chceme predkladať, lebo vieme, že prídu sviatky a jednoducho ten kontakt medzi parlamentom, poslancom a ministerstvom nie je tak, nie je tak intenzívny ako v bežnom roku, takže mala som tú potrebu to pripraviť už do prvého čítania. A verím, že vaša výzva, ktorá bola povedaná na začiatku, bude platiť, a teda naozaj budeme hľadať možnosti, ako pomôcť ľuďom na Slovensku systematicky.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
7.12.2018 o 10:00 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Máme pred sebou návrh zákona o hmotnej núdzi, teda novelu, a keďže celý život pracujem s ľuďmi, ktorí sa nachádzajú v nedôstojných podmienkach na hranici chudoby, tak som sa pozrela na to trošku aj tak všeobecnejšie, ale aj budem dávať konkrétne také návrhy a verím, že teda budú, budú prijaté.
Vaša novela zákona o hmotnej núdzi sa sústredila z môjho pohľadu prevažne na podporu súbehu dávky a mzdy. Aj keď v podstate sa navrhujú aj navýšiť tieto dávky, verím, že aj, aj to bolo od vás vybojované, lebo osobne si myslím z tých analýz, čo som pozerala z ministerstva financií, tak nebola veľká ústretovosť voči tomu, aby, aby teda tie dávky boli zdvihnuté. To kvitujem, zase čo je pravda, to je pravda.
Avšak sústredili ste sa práve na túto problematiku súbehu dávky a mzdy, ale to je iba moment, ako motivovať, aby človek nastúpil do prvého zamestnania po období, keď bol nezamestnaný. Myslím si, že tento krok je dôležitý, ale práve v časoch prehrievania ekonomiky a tvorby nových miezd, ako je to v súčasnosti, čiže reagujete na aktuálnu situáciu, no však je potrebné si uvedomiť aj to, že máme otvorený zákon o hmotnej núdzi a musíme myslieť aj na kategórie ľudí, ktoré sa dlhodobo nachádzajú v ohrození chudobou.
Napríklad pokles príjmu po strate zamestnania je najvýraznejší u ľudí s nízkymi mzdami. Slovenský systém pomoci v hmotnej núdzi patrí v Európe medzi tie menej štedré v zmysle výšky dávok, minimálneho príjmu. Najčastejším príjemcom pomoci v hmotnej núdzi je jednotlivec bez detí. Medzi domácnosťami, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, je iba 3,9 % rodín s viac ako piatimi deťmi.
Čiže mali by sme sa naozaj snažiť o to, aby sme našej verejnosti hovorili o tom, že ak hovoríme o hmotnej núdzi, nehovoríme len o Rómoch, ale hovoríme o rodinách, kde teda sa jednotlivec osamostatní, kde sú rodiny s viac ako jedným dieťaťom. A naozaj počet tých rodín, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi, viacdetných, je len 3,9 %. To znamená, že živoria síce tie rodiny, ale nie sú zaradené do hmotnej núdzi. Takže vždy nesústreďujeme svoju pozornosť, ak hovoríme o hmotnej núdzi, len k Rómom alebo k rodinám, ktorí nechcú pracovať a podobne. To nie je pravda.
Dnes rodiny nemajú na to, aby kúpili dvoje topánky dieťaťu. Keď príde zima, nemajú na novú bundu. To je problémom slovenských rodín. A preto si musíme hovoriť o chudobe aj takej, keď podrážka sa odchádza od topánky a mama nemá za čo kúpiť tomu dieťaťu tú topánku. Áno, nenachádzajú sa v hmotnej núdzi, ale nemajú za čo kúpiť tú topánku tomu dieťaťu.
Najpočetnejšími príjemcami pomoci v hmotnej núdzi je jednotlivec bez detí, pričom rodiny s jedným dieťaťom tvoria 51 % rodín s nezaopatrenými deťmi a poberajú prídavok na dieťa v objeme 45 % z celkových výdavkov na tento typ podpory rodiny. To znamená, že naozaj problém majú aj rodiny s jedným dieťaťom, hej, ktoré, ktoré podporuje náš štát. Takže zase nehovoriac o tom, že problematiku hmotnej núdze zamerame len na problémy teda rómskych detí, ale musíme to zamerať aj na to, že ak má človek hoci aj jedno dieťa, ale má nízky príjem alebo ten príjem stratí, alebo je len na rodičáku, alebo mu niekto neuhrádza náhradné výživné, tí ľudia sú v obrovských finančných problémoch a skutočne nemajú čo tým deťom dať. Nehovoriac o tom, keď musia kupovať náhradnú výživu, keď ich majú kojiť, a teda nemajú finančné prostriedky na náhradnú výživu. Toto všetko musíme zohľadňovať.
Máme otvorenú hmotnú núdzu, musíme si povedať, že aj to je problémom Slovenska. Či sa nám to páči, alebo nie, nie je to len to kritérium, že máme nejakú hranicu. Ale musíme pozerať aj na ľudí, ktorí sa nám do hranice hmotnej núdzi nedostanú, ale sú biedni, žijú veľmi biedne.
Ak otvoriť problematiku novely zákona o hmotnej núdzi, treba si povedať, čo Slovensko chce zadefinovať ako verejný výdavok na pomoc takýmto rodinám, aby rodiny chceli mať deti, aby bolo peňazí do budúcnosti na dôchodky. Alebo sa len obmedzíme na to, že máš nejaký príjem, a teda nás už ďalej nezajíma, ako bude žiť.
Pán minister, v rozpočte sa znižujú výdavky pravidelne na kapitolu hmotnej núdzi z 201,9 mil. v roku 2017 na 173,3 mil. v roku 2018 a nasleduje ďalšie znižovanie. Ale problémy, o ktorých hovorím, sa nevyriešia samé od seba. To znamená, že ak šetríme tie finančné prostriedky, tak mali by sme ich vložiť do nástrojov riešenia nových situácií, ktoré prichádzajú práve pre ľudí, ktorí sú ohrození chudobou.
Nerátate v budúcnosti s prefinancovaním nových nástrojov riešenia hmotnej núdze tým pádom. Tiež celý rok 2019 v podstate nerátate s úpravami zákona, ktoré by zohľadnili to, že v rodinách môže byť počet detí vyšší. Nezohľadňuje sa osobná autonómia plnoletých či dodržiavanie ľudskej dôstojnosti na zabezpečenie základných životných podmienok. Jedno teplé jedlo denne mnohokrát tí ľudia nemajú zabezpečené. Dáme im dávku v hmotnej núdzi, ale títo ľudia mnohokrát nemajú teplé jedlo denne, pretože tie potraviny sú drahé. Mali by sme sa pozrieť na to, ako budeme riešiť potravinové balíčky, ktoré teraz rozdávame cez trvanlivé potraviny, do budúcnosti, keď tá podpora z eurofondov nepríde. Čo, čo komplexné, čo systematické nastaviť na podporu rodín, ktoré si nemôžu dovoliť urobiť riadny nákup.
Ja vždy hovorím o supermarketoch pre ľudí v hmotnej núdzi. Vypracovať systém naozaj, kde by sa dostávali potraviny z obchodných reťazcov, kde by za symbolickú cenu mali prístup rodiny s deťmi, ktorí by si mohli za nižšiu cenu kúpiť práve tovar, z ktorého by vedeli zafinancovať jeden teplý obed denne. Dnes 6 500 ľudí invalidov a starobných dôchodcov sa nachádza v hmotnej núdzi.
Ja som navrhovala, aby teda, ak sa financujú obedy z kapitoly hmotnej núdze, aby sa financovali pre ľudí, ktorí to potrebujú. Ten starý človek, ak nezje teplé jedlo denne, lebo je naozaj znechutený z toho, že proste nikto ho, nikto ani o neho nezakopne, nemá peniaze, je chudobný, on si už ani nevarí, ani nemá za čo navariť, proste tí ľudia z obcí a miest, kde by aj mohli brať tie obedy, lebo tam sa varí, nemajú za čo priplatiť tomu mestu. Preto som hovorila o tej možnosti, že ak, ak máme takého starého človeka, ktorý naozaj je v hmotnej núdzi, aby mal možnosť od toho mesta alebo obce mať tiež ten obed buď za symbolické euro, alebo zadarmo, aby sme vedeli, že garantujeme, že ten človek, ktorý je zraniteľný, je starý a chorý, aby mal to jedno teplé jedlo denne. Ak hovoríme o hmotnej núdzi, hovorme aj o základných životných podmienkach na zabezpečenie týchto podmienok.
Čo sa týka príspevku na bývanie, naďalej sa nechystajú zmeny, a teda je naďalej viazaný na hmotnú núdzu. Avšak práve štatistika toho, že rodiny majú problém zafinancovať inkasá, nájomné a podobne, od januára, si myslím, že keď pôjdu tie energie hore, bude to o to ťažšie práve u rodín, o ktorých som hovorila. Ani sa síce nenachádzajú v hmotnej núdzi, ale tým, že sa zvýšia energie a tie buď prídavok na dieťa, alebo aj ďalšie príjmy, ktoré majú z pracovnej činnosti, nepôjdu rapídne hore, tak budú mať obrovský problém s udržaním si bývania. A ak človek stratí bývanie, tam je tak ťažký návrat k normálnemu spôsobu života, že priam je to nemožné sa vrátiť k bežnému životu.
Preto ja navrhujem, aby príspevok na bývanie sa stal osobitnou štátnou dávkou a bol vyplácaný aj ľuďom, ktorí majú nízke mzdy. To znamená, majú rodiny, majú nezaopatrené deti. Nastaviť ho tak, aby nestratili bývanie. Ak stratia bývanie, deti sa nám dostávajú do detských domovov, do krízových centier. Sú to ďalšie náklady štátu. Je potrebné koordinovať túto pomoc a vtedy, keď je to potrebné. Nie keď už príde tá situácia, že tie deti potrebujeme umiestňovať niekde v detských domovoch.
Taktiež aktivačný príspevok sa nám viaže na evidenciu úradu práce. Ak hovoríme o tom, aby sme mladých Rómov, ktorí nedokončili možno ani základné vzdelanie, alebo teda možno nejakú odbornú školu, dostali do práce a mali pred sebou akú-takú budúcnosť, tak ak naozaj študuje na strednej škole, tak nedostane aktivačný príspevok, aj keď sa nachádza rodina v hmotnej núdzi. A pritom ak by bol evidovaný na úrade práce a išiel by na rekvalifikáciu, ktorá stojí financie, tak jednoducho zase by to ten systém len a len predražovalo. A tak by vlastne sa poriešilo to, že možno by sme motivovali aj tých zo sociálne slabších rodín si dokončiť vzdelanie, a teda brali to vzdelanie ako niečo, ktoré môžme porovnať neskôr s rekvalifikáciou, na ktorej by sme v podstate ušetrili.
Ďalej oceňujem, že chcete zvýšiť výšku neposudzovaného príjmu žiakov a študentov. No suma rovná trojnásobku je len pre študentov možnosť brigádovať jeden a pol mesiaca v roku. Ak by ste to dali na štvornásobok, študenti by mohli pracovať dva mesiace v roku, a teda podľa mňa by sa pomohlo konkrétne im, keď sú z chudobných rodín, lebo majú aj iné prázdniny, jesenné, zimné a tak ďalej a práve tie letné prázdniny, ak by ste im to povolili a dostali by teda tú hmotnú núdzu, tak by v podstate mohli použiť aj na zafinancovanie napríklad začiatku školského roku pre seba, resp. pre tých mladších súrodencov, kde tam tie výdavky sú opäť vyššie. Takže ak, ak naozaj chceme už niečo urobiť, mali by sme rozmýšľať v celistvosti a pozerať sa na bežný život tých ľudí, ako reálne funguje.
Teraz prejdem konkrétne k zákonu.
Tak posudzovanie príjmu. Je chvályhodné, že predkladateľ navrhuje zvýšiť sumu študentských príjmov, ktoré sa nezahrňujú do posudzovania hmotnej núdze, z 1,2 na trojnásobok životného minima. Len pozastavujem sa aj nad inou sumou a mám na mysli 25 % z materského, ktoré sa tiež nezahrňuje do posudzovania hmotnej núdze. Ak sa rodina s narodeným dieťaťom a s príjmom z materského ocitne v hmotnej núdzi, ide o tzv. pracujúcu chudobu a túto chudobu by sme mali odstraňovať čo najrazantnejšie.
Ako súčasť propopulačných opatrení navrhujeme, aby sa suma materského, ktorá sa zahrňuje do posudzovaných príjmov, zvýšila na 50 %, hoci najlepšie by bolo lepšie nezapočítavať materské vôbec, ale vzhľadom na rozpočtové možnosti takýto variant zatiaľ nenavrhujeme.
Chcem upozorniť na jednu vec. V § 7 ods. 2 písm. d) sa uvádza, že správny orgán neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť príjem v prípade, že posudzovaná osoba, citujem, "je osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa". Čo má robiť osamelý rodič dieťaťa po tomto období, ak nemá možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa do jaslí, ak vôbec v širokom okolí existujú, dieťa nevezmú a od roka a čo dovtedy? Navrhujeme predĺžiť obdobie 31 týždňov na jeden rok veku dieťaťa.
K bodu 17, § 9 ods. 2, v platnom právnom stave nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržujú v cudzine viac ako 30 dní. Navrhuje sa sprísnenie tejto podmienky tak, že nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevznikne vtedy, ak sa najmenej jeden člen domácnosti zdržuje v cudzine viac ako 30 dní. To prakticky znamená, že nik z domácnosti sa nesmie zdržovať v zahraničí viac ako 30 dní s výnimkou študentov.
Paragraf 34 ods. 9 zákona 5/2004 o službách zamestnanosti však uvádza, že uchádzačovi o zamestnanie nevzniká povinnosť preukazovať hľadanie zamestnania, citujem, "počas zaradenia do projektov a programov realizovaných mimo územia Slovenskej republiky". Takýto človek môže byť mimo územia Slovenskej republiky viac ako 30 dní, ale je nezmysel, aby jeho rodina stratila nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
A čo s uchádzačom o zamestnanie, ktorý poberá dávku v nezamestnanosti a odíde si hľadať prácu mimo územia Slovenskej republiky a tam sa prihlási do evidencie tamojších služieb zamestnanosti? To obmedzíme voľný pohyb osôb za prácou v rámci Európskej únie tým, že jeho rodina stratí nárok na pomoc v hmotnej núdzi? To sa mi tiež nepozdáva.
Budeme určite pripravovať aj pozmeňujúci návrh k tomu. V záujme jednotnej aplikácie zákona a v územných orgánoch štátnej správy na úseku posudzovania hmotnej núdze navrhujeme upresnenie zaradenia nezaopatrených plnoletých detí do domácnosti.
V čl. I za bod 4 budeme vkladať nový bod 5, ktorý bude znieť: V § 4 ods. 3 písm. c), to zmeníme, 50 % z materského, 25 % invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek, a z vyrovnávacieho príplatku.
Odôvodnenie: Navrhujeme zvýšiť percento z materského, ktoré sa nezahrňuje do príjmu na posudzovanie hmotnej núdze na 50 %. Týmto návrhom sledujeme zlepšenie finančnej kondície rodín, ktorým sa narodí dieťa, a sú v hmotnej núdzi napriek tomu, že niektorý z rodičov vykonával zárobkovú činnosť, na základe ktorej vznikol nárok na materské.
Tiež z dôvodu neschopnosti osamelého rodiča v hmotnej núdzi zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa medzi 31. a 52. týždňom veku dieťaťa navrhujeme, aby sa posudzovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, sekundu. Viete, že sme v prvom čítaní?
Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Áno. Ale ja to už hovorím dopredu.
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Aha, okej. Nech sa páči.
Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Lebo potom nie je čas. (Zasmiatie sa rečníčky.) Idú, idú sviatky a potom sa v podstate k tomu nedostaneme.
Na pomoc v hmotnej núdzi zisťovala možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem až do jedného roku dieťaťa.
Hovoríme to dopredu. Dali sme si tú prácu, aby sme hovorili vecne, konštruktívne, aby sme naozaj pomáhali tým, ktorí to potrebujú. A ak ideme zvyšovať materské, musíme pozerať aj na to, že mnohí sa nachádzajú v hmotnej núdzi, aj keď majú materské. Čiže ak máme otvorenú hmotnú núdzu, hovorím o tom.
Taktiež navrhujeme, aby sa okruh osôb, u ktorých zdržovanie sa v cudzine nemá vplyv na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, rozšíril o uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú zaradení do programov a projektov realizovaných mimo územia Slovenskej republiky, počas ktorých nie sú povinní preukazovať úradu práce hľadanie zamestnania.
Ďalej je neprípustné, aby sa obmedzil nárok na pomoc v hmotnej núdzi osobám, ktoré si počas podpornej doby na poberanie dávok v nezamestnanosti hľadajú dlhšie ako 30 dní prácu v zahraničí v zmysle nariadenia u koordinácií systému sociálneho zabezpečenia Európskej únii, takže ide o nariadenie, ktoré budeme jednoznačne upravovať, aby sa podporila mobilita pracovníkov. Je mimoriadne vhodné, aby sa umožnilo vyhľadávanie zamestnávania v rôznych členských štátoch, preto je potrebné zabezpečiť užšiu a účinnejšiu koordináciu medzi systémami poistenia v nezamestnanosti a službami zamestnanosti všetkých členských štátov.
Naozaj sú to veci, ktoré, ktoré, ak chceme robiť veci systematicky, koordinovane, tak je potrebné hovoriť aj o týchto náležitostiach, pretože potom riešime veci čiastočne. Áno, ideme s navýšením materského, na druhej strane máme rodiny, ktoré aj keď sú poberatelia materského, tak sa nám nachádzajú v hmotnej núdzi.
Naozaj dali sme si tú námahu, aby sme povedali dopredu, čo teda chceme predkladať, lebo vieme, že prídu sviatky a jednoducho ten kontakt medzi parlamentom, poslancom a ministerstvom nie je tak, nie je tak intenzívny ako v bežnom roku, takže mala som tú potrebu to pripraviť už do prvého čítania. A verím, že vaša výzva, ktorá bola povedaná na začiatku, bude platiť, a teda naozaj budeme hľadať možnosti, ako pomôcť ľuďom na Slovensku systematicky.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované