38. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi bol vypracovaný v súlade s Národným programom reforiem pre tento kalendárny rok s cieľom najmä v ďalšie posilňovanie princípu motivácie a ochrany zraniteľných príjemcov pomoci hmotnej núdzi za účelom zvýšenia ich príjmu.
Návrhom zákona dochádza k zmene pri poskytovaní aktivačného príspevku, ktorý sa navrhuje poskytovať na dvoch úrovniach, pričom vo vyššej sume bude patriť osobám, ktoré majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.
Ďalej sa navrhuje zvýšenie súm dávky v hmotnej núdzi, aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave, resp. zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov. Budúci rok to bude presne desať rokov, čo sa naposledy zvyšovali.
Ďalšími navrhovanými zmenami sú zvýšenie hranice, do ktorej sa nebude príjem žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy na účely posudzovania hmotnej núdze považovať za príjem, a to z 1,2-násobku sumy životného minima ideme až na trojnásobok sumy životného minima.
Ďalej navrhujeme rozšíriť okruh osôb, u ktorých sa neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, o tehotné ženy od začiatku 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a poberateľom predčasného starobného dôchodku a upraviť podmienky poskytovania ochranného príspevku.
Zároveň sa navrhujú ďalšie úpravy za účelom adresnejšieho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Navrhuje sa upraviť spoločné posudzovanie členov domácností pre vznik nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, najmä nepovažovať za člena domácnosti osobu, ktorá sa zúčastňuje zahraničného študijného programu a dosiahla už vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak podľa podmienok tohto študijného programu má zabezpečené základné životné podmienky.
Tiež sa navrhuje, aby plnoleté nezaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú vlastný príjem, boli posudzované ako členovia domácnosti so svojimi rodičmi bez ohľadu na skutočnosť, či s nimi spoločne žijú.
Ďalej sa navrhuje s určitými výnimkami nepovažovať za domácnosť v hmotnej núdzi takú domácnosť, ktorej členom je fyzická osoba, ktorá podniká alebo ktorej najmenej jeden člen sa zdržiava v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní z iného dôvodu ako z dôvodu štúdia.
Na záver by som chcel uviesť, že som otvorený každému návrhu, ktorého aplikácia bude prínosná v prospech zvýšenia motivácie a ochrany osôb v hmotnej núdzi.
Absolvoval som rokovania s pánom splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, pričom z tohto stretnutia vyplynulo niekoľko návrhov, ktoré považujeme za prínosné a budeme s nimi uvažovať v súvislosti s druhým čítaním.
Riešime dve veci. Zvyšujeme príspevky v hmotnej núdzi, ale čo je najdôležitejšie, na základe aplikačnej praxe. Ponúkame ďalší rozsah súbehu. Od roku 2015 sa na základe opatrenia, ktoré sme prijali, že sa ponecháva hmotná núdza tým, ktorí sa zamestnali a poberajú len hmotnú núdzu, až do výšky jedného roka sa zamestnalo 45-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Preto je záujem rozšíriť ten súbeh o ďalšie dávky, aby bola väčšia motivácia aj pre kategóriu ľudí z rodín, kde je hmotná núdza, aby prijali prácu, keď len za tú minimálnu mzdu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1198. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1255 z 9. novembra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Máme pred sebou návrh zákona o hmotnej núdzi, teda novelu, a keďže celý život pracujem s ľuďmi, ktorí sa nachádzajú v nedôstojných podmienkach na hranici chudoby, tak som sa pozrela na to trošku aj tak všeobecnejšie, ale aj budem dávať konkrétne také návrhy a verím, že teda budú, budú prijaté.
Vaša novela zákona o hmotnej núdzi sa sústredila z môjho pohľadu prevažne na podporu súbehu dávky a mzdy. Aj keď v podstate sa navrhujú aj navýšiť tieto dávky, verím, že aj, aj to bolo od vás vybojované, lebo osobne si myslím z tých analýz, čo som pozerala z ministerstva financií, tak nebola veľká ústretovosť voči tomu, aby, aby teda tie dávky boli zdvihnuté. To kvitujem, zase čo je pravda, to je pravda.
Avšak sústredili ste sa práve na túto problematiku súbehu dávky a mzdy, ale to je iba moment, ako motivovať, aby človek nastúpil do prvého zamestnania po období, keď bol nezamestnaný. Myslím si, že tento krok je dôležitý, ale práve v časoch prehrievania ekonomiky a tvorby nových miezd, ako je to v súčasnosti, čiže reagujete na aktuálnu situáciu, no však je potrebné si uvedomiť aj to, že máme otvorený zákon o hmotnej núdzi a musíme myslieť aj na kategórie ľudí, ktoré sa dlhodobo nachádzajú v ohrození chudobou.
Napríklad pokles príjmu po strate zamestnania je najvýraznejší u ľudí s nízkymi mzdami. Slovenský systém pomoci v hmotnej núdzi patrí v Európe medzi tie menej štedré v zmysle výšky dávok, minimálneho príjmu. Najčastejším príjemcom pomoci v hmotnej núdzi je jednotlivec bez detí. Medzi domácnosťami, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, je iba 3,9 % rodín s viac ako piatimi deťmi.
Čiže mali by sme sa naozaj snažiť o to, aby sme našej verejnosti hovorili o tom, že ak hovoríme o hmotnej núdzi, nehovoríme len o Rómoch, ale hovoríme o rodinách, kde teda sa jednotlivec osamostatní, kde sú rodiny s viac ako jedným dieťaťom. A naozaj počet tých rodín, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi, viacdetných, je len 3,9 %. To znamená, že živoria síce tie rodiny, ale nie sú zaradené do hmotnej núdzi. Takže vždy nesústreďujeme svoju pozornosť, ak hovoríme o hmotnej núdzi, len k Rómom alebo k rodinám, ktorí nechcú pracovať a podobne. To nie je pravda.
Dnes rodiny nemajú na to, aby kúpili dvoje topánky dieťaťu. Keď príde zima, nemajú na novú bundu. To je problémom slovenských rodín. A preto si musíme hovoriť o chudobe aj takej, keď podrážka sa odchádza od topánky a mama nemá za čo kúpiť tomu dieťaťu tú topánku. Áno, nenachádzajú sa v hmotnej núdzi, ale nemajú za čo kúpiť tú topánku tomu dieťaťu.
Najpočetnejšími príjemcami pomoci v hmotnej núdzi je jednotlivec bez detí, pričom rodiny s jedným dieťaťom tvoria 51 % rodín s nezaopatrenými deťmi a poberajú prídavok na dieťa v objeme 45 % z celkových výdavkov na tento typ podpory rodiny. To znamená, že naozaj problém majú aj rodiny s jedným dieťaťom, hej, ktoré, ktoré podporuje náš štát. Takže zase nehovoriac o tom, že problematiku hmotnej núdze zamerame len na problémy teda rómskych detí, ale musíme to zamerať aj na to, že ak má človek hoci aj jedno dieťa, ale má nízky príjem alebo ten príjem stratí, alebo je len na rodičáku, alebo mu niekto neuhrádza náhradné výživné, tí ľudia sú v obrovských finančných problémoch a skutočne nemajú čo tým deťom dať. Nehovoriac o tom, keď musia kupovať náhradnú výživu, keď ich majú kojiť, a teda nemajú finančné prostriedky na náhradnú výživu. Toto všetko musíme zohľadňovať.
Máme otvorenú hmotnú núdzu, musíme si povedať, že aj to je problémom Slovenska. Či sa nám to páči, alebo nie, nie je to len to kritérium, že máme nejakú hranicu. Ale musíme pozerať aj na ľudí, ktorí sa nám do hranice hmotnej núdzi nedostanú, ale sú biedni, žijú veľmi biedne.
Ak otvoriť problematiku novely zákona o hmotnej núdzi, treba si povedať, čo Slovensko chce zadefinovať ako verejný výdavok na pomoc takýmto rodinám, aby rodiny chceli mať deti, aby bolo peňazí do budúcnosti na dôchodky. Alebo sa len obmedzíme na to, že máš nejaký príjem, a teda nás už ďalej nezajíma, ako bude žiť.
Pán minister, v rozpočte sa znižujú výdavky pravidelne na kapitolu hmotnej núdzi z 201,9 mil. v roku 2017 na 173,3 mil. v roku 2018 a nasleduje ďalšie znižovanie. Ale problémy, o ktorých hovorím, sa nevyriešia samé od seba. To znamená, že ak šetríme tie finančné prostriedky, tak mali by sme ich vložiť do nástrojov riešenia nových situácií, ktoré prichádzajú práve pre ľudí, ktorí sú ohrození chudobou.
Nerátate v budúcnosti s prefinancovaním nových nástrojov riešenia hmotnej núdze tým pádom. Tiež celý rok 2019 v podstate nerátate s úpravami zákona, ktoré by zohľadnili to, že v rodinách môže byť počet detí vyšší. Nezohľadňuje sa osobná autonómia plnoletých či dodržiavanie ľudskej dôstojnosti na zabezpečenie základných životných podmienok. Jedno teplé jedlo denne mnohokrát tí ľudia nemajú zabezpečené. Dáme im dávku v hmotnej núdzi, ale títo ľudia mnohokrát nemajú teplé jedlo denne, pretože tie potraviny sú drahé. Mali by sme sa pozrieť na to, ako budeme riešiť potravinové balíčky, ktoré teraz rozdávame cez trvanlivé potraviny, do budúcnosti, keď tá podpora z eurofondov nepríde. Čo, čo komplexné, čo systematické nastaviť na podporu rodín, ktoré si nemôžu dovoliť urobiť riadny nákup.
Ja vždy hovorím o supermarketoch pre ľudí v hmotnej núdzi. Vypracovať systém naozaj, kde by sa dostávali potraviny z obchodných reťazcov, kde by za symbolickú cenu mali prístup rodiny s deťmi, ktorí by si mohli za nižšiu cenu kúpiť práve tovar, z ktorého by vedeli zafinancovať jeden teplý obed denne. Dnes 6 500 ľudí invalidov a starobných dôchodcov sa nachádza v hmotnej núdzi.
Ja som navrhovala, aby teda, ak sa financujú obedy z kapitoly hmotnej núdze, aby sa financovali pre ľudí, ktorí to potrebujú. Ten starý človek, ak nezje teplé jedlo denne, lebo je naozaj znechutený z toho, že proste nikto ho, nikto ani o neho nezakopne, nemá peniaze, je chudobný, on si už ani nevarí, ani nemá za čo navariť, proste tí ľudia z obcí a miest, kde by aj mohli brať tie obedy, lebo tam sa varí, nemajú za čo priplatiť tomu mestu. Preto som hovorila o tej možnosti, že ak, ak máme takého starého človeka, ktorý naozaj je v hmotnej núdzi, aby mal možnosť od toho mesta alebo obce mať tiež ten obed buď za symbolické euro, alebo zadarmo, aby sme vedeli, že garantujeme, že ten človek, ktorý je zraniteľný, je starý a chorý, aby mal to jedno teplé jedlo denne. Ak hovoríme o hmotnej núdzi, hovorme aj o základných životných podmienkach na zabezpečenie týchto podmienok.
Čo sa týka príspevku na bývanie, naďalej sa nechystajú zmeny, a teda je naďalej viazaný na hmotnú núdzu. Avšak práve štatistika toho, že rodiny majú problém zafinancovať inkasá, nájomné a podobne, od januára, si myslím, že keď pôjdu tie energie hore, bude to o to ťažšie práve u rodín, o ktorých som hovorila. Ani sa síce nenachádzajú v hmotnej núdzi, ale tým, že sa zvýšia energie a tie buď prídavok na dieťa, alebo aj ďalšie príjmy, ktoré majú z pracovnej činnosti, nepôjdu rapídne hore, tak budú mať obrovský problém s udržaním si bývania. A ak človek stratí bývanie, tam je tak ťažký návrat k normálnemu spôsobu života, že priam je to nemožné sa vrátiť k bežnému životu.
Preto ja navrhujem, aby príspevok na bývanie sa stal osobitnou štátnou dávkou a bol vyplácaný aj ľuďom, ktorí majú nízke mzdy. To znamená, majú rodiny, majú nezaopatrené deti. Nastaviť ho tak, aby nestratili bývanie. Ak stratia bývanie, deti sa nám dostávajú do detských domovov, do krízových centier. Sú to ďalšie náklady štátu. Je potrebné koordinovať túto pomoc a vtedy, keď je to potrebné. Nie keď už príde tá situácia, že tie deti potrebujeme umiestňovať niekde v detských domovoch.
Taktiež aktivačný príspevok sa nám viaže na evidenciu úradu práce. Ak hovoríme o tom, aby sme mladých Rómov, ktorí nedokončili možno ani základné vzdelanie, alebo teda možno nejakú odbornú školu, dostali do práce a mali pred sebou akú-takú budúcnosť, tak ak naozaj študuje na strednej škole, tak nedostane aktivačný príspevok, aj keď sa nachádza rodina v hmotnej núdzi. A pritom ak by bol evidovaný na úrade práce a išiel by na rekvalifikáciu, ktorá stojí financie, tak jednoducho zase by to ten systém len a len predražovalo. A tak by vlastne sa poriešilo to, že možno by sme motivovali aj tých zo sociálne slabších rodín si dokončiť vzdelanie, a teda brali to vzdelanie ako niečo, ktoré môžme porovnať neskôr s rekvalifikáciou, na ktorej by sme v podstate ušetrili.
Ďalej oceňujem, že chcete zvýšiť výšku neposudzovaného príjmu žiakov a študentov. No suma rovná trojnásobku je len pre študentov možnosť brigádovať jeden a pol mesiaca v roku. Ak by ste to dali na štvornásobok, študenti by mohli pracovať dva mesiace v roku, a teda podľa mňa by sa pomohlo konkrétne im, keď sú z chudobných rodín, lebo majú aj iné prázdniny, jesenné, zimné a tak ďalej a práve tie letné prázdniny, ak by ste im to povolili a dostali by teda tú hmotnú núdzu, tak by v podstate mohli použiť aj na zafinancovanie napríklad začiatku školského roku pre seba, resp. pre tých mladších súrodencov, kde tam tie výdavky sú opäť vyššie. Takže ak, ak naozaj chceme už niečo urobiť, mali by sme rozmýšľať v celistvosti a pozerať sa na bežný život tých ľudí, ako reálne funguje.
Teraz prejdem konkrétne k zákonu.
Tak posudzovanie príjmu. Je chvályhodné, že predkladateľ navrhuje zvýšiť sumu študentských príjmov, ktoré sa nezahrňujú do posudzovania hmotnej núdze, z 1,2 na trojnásobok životného minima. Len pozastavujem sa aj nad inou sumou a mám na mysli 25 % z materského, ktoré sa tiež nezahrňuje do posudzovania hmotnej núdze. Ak sa rodina s narodeným dieťaťom a s príjmom z materského ocitne v hmotnej núdzi, ide o tzv. pracujúcu chudobu a túto chudobu by sme mali odstraňovať čo najrazantnejšie.
Ako súčasť propopulačných opatrení navrhujeme, aby sa suma materského, ktorá sa zahrňuje do posudzovaných príjmov, zvýšila na 50 %, hoci najlepšie by bolo lepšie nezapočítavať materské vôbec, ale vzhľadom na rozpočtové možnosti takýto variant zatiaľ nenavrhujeme.
Chcem upozorniť na jednu vec. V § 7 ods. 2 písm. d) sa uvádza, že správny orgán neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť príjem v prípade, že posudzovaná osoba, citujem, "je osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa". Čo má robiť osamelý rodič dieťaťa po tomto období, ak nemá možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa do jaslí, ak vôbec v širokom okolí existujú, dieťa nevezmú a od roka a čo dovtedy? Navrhujeme predĺžiť obdobie 31 týždňov na jeden rok veku dieťaťa.
K bodu 17, § 9 ods. 2, v platnom právnom stave nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržujú v cudzine viac ako 30 dní. Navrhuje sa sprísnenie tejto podmienky tak, že nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevznikne vtedy, ak sa najmenej jeden člen domácnosti zdržuje v cudzine viac ako 30 dní. To prakticky znamená, že nik z domácnosti sa nesmie zdržovať v zahraničí viac ako 30 dní s výnimkou študentov.
Paragraf 34 ods. 9 zákona 5/2004 o službách zamestnanosti však uvádza, že uchádzačovi o zamestnanie nevzniká povinnosť preukazovať hľadanie zamestnania, citujem, "počas zaradenia do projektov a programov realizovaných mimo územia Slovenskej republiky". Takýto človek môže byť mimo územia Slovenskej republiky viac ako 30 dní, ale je nezmysel, aby jeho rodina stratila nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
A čo s uchádzačom o zamestnanie, ktorý poberá dávku v nezamestnanosti a odíde si hľadať prácu mimo územia Slovenskej republiky a tam sa prihlási do evidencie tamojších služieb zamestnanosti? To obmedzíme voľný pohyb osôb za prácou v rámci Európskej únie tým, že jeho rodina stratí nárok na pomoc v hmotnej núdzi? To sa mi tiež nepozdáva.
Budeme určite pripravovať aj pozmeňujúci návrh k tomu. V záujme jednotnej aplikácie zákona a v územných orgánoch štátnej správy na úseku posudzovania hmotnej núdze navrhujeme upresnenie zaradenia nezaopatrených plnoletých detí do domácnosti.
V čl. I za bod 4 budeme vkladať nový bod 5, ktorý bude znieť: V § 4 ods. 3 písm. c), to zmeníme, 50 % z materského, 25 % invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek, a z vyrovnávacieho príplatku.
Odôvodnenie: Navrhujeme zvýšiť percento z materského, ktoré sa nezahrňuje do príjmu na posudzovanie hmotnej núdze na 50 %. Týmto návrhom sledujeme zlepšenie finančnej kondície rodín, ktorým sa narodí dieťa, a sú v hmotnej núdzi napriek tomu, že niektorý z rodičov vykonával zárobkovú činnosť, na základe ktorej vznikol nárok na materské.
Tiež z dôvodu neschopnosti osamelého rodiča v hmotnej núdzi zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa medzi 31. a 52. týždňom veku dieťaťa navrhujeme, aby sa posudzovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, sekundu. Viete, že sme v prvom čítaní?

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Áno. Ale ja to už hovorím dopredu.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Aha, okej. Nech sa páči.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Lebo potom nie je čas. (Zasmiatie sa rečníčky.) Idú, idú sviatky a potom sa v podstate k tomu nedostaneme.
Na pomoc v hmotnej núdzi zisťovala možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem až do jedného roku dieťaťa.
Hovoríme to dopredu. Dali sme si tú prácu, aby sme hovorili vecne, konštruktívne, aby sme naozaj pomáhali tým, ktorí to potrebujú. A ak ideme zvyšovať materské, musíme pozerať aj na to, že mnohí sa nachádzajú v hmotnej núdzi, aj keď majú materské. Čiže ak máme otvorenú hmotnú núdzu, hovorím o tom.
Taktiež navrhujeme, aby sa okruh osôb, u ktorých zdržovanie sa v cudzine nemá vplyv na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, rozšíril o uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú zaradení do programov a projektov realizovaných mimo územia Slovenskej republiky, počas ktorých nie sú povinní preukazovať úradu práce hľadanie zamestnania.
Ďalej je neprípustné, aby sa obmedzil nárok na pomoc v hmotnej núdzi osobám, ktoré si počas podpornej doby na poberanie dávok v nezamestnanosti hľadajú dlhšie ako 30 dní prácu v zahraničí v zmysle nariadenia u koordinácií systému sociálneho zabezpečenia Európskej únii, takže ide o nariadenie, ktoré budeme jednoznačne upravovať, aby sa podporila mobilita pracovníkov. Je mimoriadne vhodné, aby sa umožnilo vyhľadávanie zamestnávania v rôznych členských štátoch, preto je potrebné zabezpečiť užšiu a účinnejšiu koordináciu medzi systémami poistenia v nezamestnanosti a službami zamestnanosti všetkých členských štátov.
Naozaj sú to veci, ktoré, ktoré, ak chceme robiť veci systematicky, koordinovane, tak je potrebné hovoriť aj o týchto náležitostiach, pretože potom riešime veci čiastočne. Áno, ideme s navýšením materského, na druhej strane máme rodiny, ktoré aj keď sú poberatelia materského, tak sa nám nachádzajú v hmotnej núdzi.
Naozaj dali sme si tú námahu, aby sme povedali dopredu, čo teda chceme predkladať, lebo vieme, že prídu sviatky a jednoducho ten kontakt medzi parlamentom, poslancom a ministerstvom nie je tak, nie je tak intenzívny ako v bežnom roku, takže mala som tú potrebu to pripraviť už do prvého čítania. A verím, že vaša výzva, ktorá bola povedaná na začiatku, bude platiť, a teda naozaj budeme hľadať možnosti, ako pomôcť ľuďom na Slovensku systematicky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja musím len súhlasiť s kolegyňou v podstate vo všetkom, čo hovorila, a chcela by som zdôrazniť niekoľko vecí.
Jednou z nich je napríklad práve to teplé jedlo, kde naozaj tie osoby, ktoré, predovšetkým jedna osoba v domácnosti, ako seniori alebo napríklad zdravotne postihnutí s nízkymi dôchodkami, by boli naozaj oveľa vďačnejšími prijímateľmi takejto pomoci. A treba pripomenúť, že tu nejde len o to, že by mali zabezpečenú tú teplú stravu, ale že by to malo určite aj účinky na ich zdravie, a teda zdravotná starostlivosť, ktorá potom sa týmto zanedbáva ako keby.
Rovnako súhlasím s tým príspevkom na bývanie. Je tu strašne veľká skupina ľudí, ktorí už na to bývanie pomaly nedosahujú. Pokiaľ ten príspevok na bývanie nezíska väčší okruh ľudí, tak sa nám tu bude hromadiť, budú sa nám tu hromadiť prípady, ktoré budú nám končiť v útulkoch.
Ja by som chcela tiež pripomenúť, že síce sa niektoré, niektoré tie príspevky zvyšujú, ale v zákone ostávajú fixné sumy a proste vôbec nereflektujú na to, že, že práve toto sú tí najohrozenejší ľudia a nie je to naviazané na žiadne, ani minimálna mzda, ani životné minimum, ani niečo proste, aby sa to automaticky zvyšovalo. A aj v samotných odôvodneniach je napísané, že už dlhšie sme nezvyšovali tieto príspevky, hej, čiže, čiže aj toto sa mi zdá, ako, ako keby nezáujem o týchto ľudí.
A viacej už ani nestihnem. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja práve chcem nadviazať na kolegyňu, že povedala v úvode, že ide o súbeh dávky a mzdy, hej, to tam bolo povedané. Základným cieľom predkladanej novely je v podstate zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sa týka nielen dávok, ale aj aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa.
Mňa práve zaujímal ten vzorec, akým spôsobom a podľa čoho sa navyšuje. A okrem iného to, čo spomenula aj pani poslankyňa Gaborčáková, tak je tam aj navrhované zvýšenie, ktoré zohľadňuje aj rast čistých peňažných príjmov za posledné obdobie, ktoré rástli o cca 5 % okrem toho, čo bolo spomenutá.
Mňa skôr zaujímalo to, čo chodia vlastne za nami rôzne organizácie, predovšetkým tie, ktoré zastupujú práva viacdetných rodín. Tak som sa pozrela na to, akým spôsobom cez ten vzorec, ktorý som spomenula, je nastavená dávka v hmotnej núdzi podľa § 10 citovaného zákona a musím povedať a aj to prečítam, že sa netýka len jednotlivca bez detí, ale jednotlivca s jedným až štyrmi deťmi, dvojici bez detí, dvojici s jedným až štyrmi deťmi, jednotlivec s viac ako štyrmi deťmi a dvojica s viac ako štyrmi deťmi ma zaujímala najviac a tam tá suma rastie z 216,10 eur na sumu 226, 90. Tie predchádzajúce takisto pomerne k tomuto vzorcu.
Súhlasím ale s príspevkom na bývanie, a to teda by sme sa mohli na to pozrieť, ak to bude v možnostiach štátneho rozpočtu a v možnostiach teda práce pri druhom čítaní v rámci tejto novely. Ale nedá mi aj nepodotknúť, že tuná zlyháva aj samospráva. A treba tlačiť predovšetkým aj na mestá a obce a hlavne krajské mestá, ktoré môžu momentálne čerpať z výzvy, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za pripomienky. No, treba tlačiť aj zo strany ministerstva na kraje, a teda na služby krízovej intervencie, nízkoprahové služby a tak ďalej. To znamená, že musíme to mať všetko pod kontrolou, ak sa nám niečo nepáči a vidíme, že niekto iný zlyháva, je potrebné vlastne s tými ľuďmi jednať.
Určite je dôležité, že ak máme nejaký zákon o hmotnej núdzi, musíme si povedať, že to jedno teplé jedlo denne by tí ľudia mali dostať do žalúdka. A toto v podstate tu ako vôbec neriešime. Starí sú chorí, deti, no, to sa nám podarilo vyriešiť, ale tá mama alebo ten otec, ktorý ostane sám s deťmi, to je jedna katastrofa. Čiže naozaj je potrebné pozerať na tých núdznych.
A ja si dovolím vlastne možno tak na záver tejto schôdze, pán minister, vám venovať Mikuláša, lebo Mikuláš je svätec, ktorý pomohol vlastne dievčatám a dal im peniaze na to, aby sa mohli vydať, lebo ináč by boli vlastne prostitútkami. Takže naozaj vaše ministerstvo je to, ktoré môže dať nádej, ako dal svätý Mikuláš nádej tým ľuďom, že teda neskončili v kaluži a v blate. Mikuláša, ktorého vám dám, je symbolický preto, aby ste sa starali o núdznych, chorých a starých ľudí.
Ďakujem. (Rečníčka išla odovzdať ministrovi Mikuláša.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj za tú pozornosť, ak to bolo myslené úprimne, tak celkom iste ďakujem.
Veľmi stručne, pretože sme v prvom čítaní a nezaznamenal som žiadne návrhy na to, že by sme mali prestať rokovať o tejto novele, o tomto zákone. Ja len môžem povedať, že som pripravený načúvať aj tie niektoré veci, ktoré ste pomenovala, pani poslankyňa, s mojimi kolegami iste prehodnotíme, bude to o to výhodnejšie potom rokovať v tom druhom čítaní, to sme v plnej miere pripravení.
Snáď treba povedať dve-tri veci. Možno otázka, znižujú sa stále výdavky na hmotnú núdzu, no, áno, logicky sa znižuje počet ľudí, ktorý zo zákona má nárok na hmotnú núdzu, je nižší, a preto je aj v tom štátnom rozpočte nižšie číslo. Použijem len jedno prirovnanie. Nejakých pár rokov dozadu, keď sme prijali úlohu povinnej aktivácie, to znamená odrobiť tých 32 hodín pre ľudí, ktorí poberajú hmotné núdze a sú v evidencii úradov práce, povinnosť zo zákona aktivovať bola pre 187-tisíc ľudí. Dneska je ich 75-tisíc ľudí, to znamená, tí ľudia sa medzitým aj s našou pomocou, možno aj tým, že získali nejaké tie najzákladnejšie pracovné návyky, zamestnali. O to nám ide, lebo ja som osobne presvedčený, že najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu. Samozrejmá vec, že ak o ňu stoja.
Chcel by som povedať, že, áno, máme dva ciele. Po prvé riešiť jednotlivé dávky v hmotnej núdzi, opakujem, jednotlivé dávky, to nie je len, len nejaká jedna nejakým tým percentuálnym navýšením, ale my veľmi vážne reagujeme na tú aplikačnú prax, tie veci, ktoré som aj v úvode čítal, veľmi stručne.
Čo sa týka žiaka, študenta z 1,2-násobku životného minima na trojnásobok je veľký posun, ktorý sa týka rodín, ktoré sú v hmotnej núdzi. To, že nejdeme skúmať ženy 8 týždňov, pokiaľ je tam tá tehotnosť, ďalej poberateľov predčasného dôchodku, prípadne upraviť podmienky, ktoré sa týkajú ochranného príspevku, nehovoriac o tom, že to je ďaleko adresnejšie, ako bolo predtým, čo sa týka pomoci v hmotnej núdzi, čo sa týka spoločne posudzovaných členov. V žiadnom prípade nejdeme posudzovať tých, ktorí sa presadili, ja neviem, študujú vonku a majú z toho nejaký príjem, aby na základe toho stratila tá rodina nárok na hmotnú núdzu.
Myslím si, že všetko sú to vysoko pozitívne veci, a hovoríme dokonca o 25 rokoch života v podmienkach dieťaťa, ak nepracuje, tak, samozrejmá vec, že je súčasťou rodiny bez ohľadu na to, kde žije, aby tá rodina mala nárok na tú hmotnú núdzu. To je jeden rozmer.
No, áno, je tam druhý rozmer, ktorý sa týka, že cez tento zákon máme opätovne záujem ďaleko viac motivovať ľudí, aby pracovali. Presné čísla, keď zohľadním aj to, čo sa od budúceho roku pridáva na minimálnu mzdu, to znamená, že ak zo štvorčlennej rodiny čo len jeden pracuje za tú minimálnu mzdu, od budúceho roku skoro o 100 eur bude mať čistý príjem vyšší. Myslím, že to je absolútne ako správny postup, aby sme ľudí motivovali, aby tú prácu zobrali.
No a čo sa týka tej vašej pripomienky ohľadom príspevku na bývanie, je tu jedno uznesenie vlády, ktoré nás zaväzuje do roku 2020 prijať novelu tohto zákona. Ono to má aj ďalšie súvislosti, lebo medzitým sa napríklad pripravuje aj opatrenie, novela energetická chudoba a ďalšie veci, ktoré s tým bezprostredne súvisia.
Takže hovorím, áno, pripravujeme, analyzujeme a ešte v tomto volebnom období máme záujem sa s touto úlohou vyrovnať. To znamená, že keď to bude aktuálne, budem rád, keď budem môcť spolupracovať aj na nejakých vašich poznatkoch, ktoré sa tej problematiky týkajú.
Ďakujem, skončil som.