3. schôdza

Pán podpredseda vlády, my by sme si veľmi radi ten návrh zákona a jeho dôvodovú správu dopodrobna preštudovali a nefabulovali tu, ale vy nám to nechcete umožniť. Veď my sme boli proti tomu, aby sa o tom rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Keby sme išli normálnym štandardným procesom, tak by bolo dostatok času, aby si aj poslanci, aj médiá, aj verejnosť ten návrh preštudovali, pouvažovali o ňom, dali ho do súvislostí a mohli k nemu s väčšou sumou informácií kvalifikovane debatovať. Ale vy nám to nechcete umožniť. Veď sme tu celý minulý týždeň až do včera rokovali o programovom vyhlásení vlády. Rokovali sme vo zvláštnom režime, tiež v nejakom zrýchlenom, lebo boli skrátené obedňajšie pauzy. V pondelok, ak ma pamäť neklame, schválila vláda tento návrh aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Dnes sme ho teda dostali, začali sme dnes o ňom rokovať a dnes alebo zajtra ho máme už aj schváliť. Tak nám nevyčítajte, že nemáme niečo podrobne naštudované, keď nám nechcete vytvoriť priestor na to, aby sme si to podrobne naštudovali, aby sme o tom aj mohli dlhšie debatovať. A tie výhrady, ktoré tu zazneli, či už od pána poslanca Simona alebo od ktoréhokoľvek iného z diskutujúcich, nevyplývali z toho, že by to nemal podrobne naštudované, napriek tej krátkosti času.

Ďakujem vám.
Pán vicepremiér, chcete reagovať z miesta na faktické? Nie.
Ďalšou a poslednou prihlásenou do rozpravy písomne je pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zareagovať na tému, ktorá súvisí, ale nie je dnes asi tým hlavným zdrojom napätia, ale týka sa samozrejme kompetenčného zákona. V prvom rade si dovolím teda povedať, že tiež beriem možno celý tento zákon, až na krátku výnimku, ktorú potom v závere aj pochválim, za také napasovanie ľudí do funkcii. A som si istá, že ten dôvod, ktorý popisujú ako veľmi dôležitý na skrátené legislatívne konanie, v podstate vôbec neexistuje.
Nečerpanie a pozastavenie je problém, to vieme všetci, eurofondov. Teda nečerpanie a pozastavenie eurofondov je veľký problém, ale tých 30 dní, o ktorých sa tu už viackrát hovorilo, si nemyslím, že situáciu zachránime, ak vieme, že v tom programovom vyhlásení vlády naozaj chýbala nejaká ucelená koncepcia, ktorá by nás opodstatňovala tešiť sa z toho, že eurofondy sa naozaj začnú čerpať. Ale kiežby sa podarila táto nová funkcia alebo tieto nové funkcie, ktoré vznikajú, že by pomohli riešeniu problému. Takže ja to beriem ako skutočné rozdávanie trafík.
Ale teda pôjdem k tej inej téme. Dotkla som sa toho aj pri programovom vyhlásení vlády, je to oblasť ľudských práv. Môžem, niektorí si ani nevšimli, že čo sa v tomto kompetenčnom zákone deje. Upravuje sa zmena alebo presunutie dotácií z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti. A rovno poviem, že súhlasím s tým a hovorím, konečne. A som veľmi rada, že teda vláda zareagovala veľmi promptne na upovedomenie opozičných poslancov, na to, že je kravina nechávať dotačnú schému na ministerstve zahraničných vecí, ak agenda a kompetencie prešli na ministerstvo spravodlivosti. Takže, pán podpredseda vlády, ďakujeme. Ja viem, že na tom nemáme veľkú zásluhu, ale dobre to padne človeku, keď jeden týždeň niečo povie a druhý týždeň vláda v skrátenom legislatívnom konaní hneď splní jeho požiadavku. Kiežby to tak bolo vždy. No, ale dosť bolo vtipkovania, je mi jasné, že toto boli iné, tvrdé politické rozhodovania.
Chcem opäť pripomenúť tú genézu, až takú trápnu genézu, kde sa ukázalo ako opozičný poslanec naozaj niekoľkonásobne veľakrát poukazoval na to, čo sa deje pri rozhadzovaní kompetencií. Ospravedlňujem sa, že takýto výraz som použila, že rozhadzovanie kompetencií, ktoré nemalo naozaj súvis so žiadnym ratiom. Mali sme tu 14 rokov podpredsedu vlády pre ľudské práva. Viem, že pán minister, bývalý minister Čaplovič, aj bývalý podpredseda vlády pre ľudské práva by oponoval, že bola iná situácia a proste veci sa menia a bolo nutné, boli prístupové rokovania a proste, áno, toto sa dá pochopiť. Ale už aj tá jeho argumentácia hovorila o tom, že téma ľudských práv naozaj nebola braná vážne, že téma ľudských práv bola braná len na to, aby si splnilo Slovensko povinnosť, čo sa týka odovzdávania správ alebo jednoducho písania viet, stratégií, neviem čoho, ktoré končilo až teda nejakou legislatívou. A potom ešte raz, keď bolo treba možno dávať odpočty plnenia rôznych medzinárodných dohôd. To mi je veľmi ľúto, že agenda ľudských práv sa teda scvrkla len na takéto minimum. Nová vláda zrušila podpredsedu vlády pre ľudské práva. My sme vtedy upozorňovali, že možno najrozumnejšie by bolo, keby tá agenda celá komplet prešla na ministerstvo spravodlivosti. Vtedy bolo strašne veľa rečí, ako je nedobré, že to prejde na, akoby to nemalo prejsť na spravodlivosť. Boli sme uisťovaní, že ministerstvo zahraničných vecí a pán minister Lajčák je ten, ktorý dokáže túto agendu ustrážiť, že má na to ľudí, ktorí to dokážu, všetku tú celú agendu spracovať a nemáme sa báť o nič. Zabudla som dodať, že s presunom agendy však neprešli kompetencie na ministerstvo zahraničných vecí. Akože toto sa nám zdalo úplne nonsens. To znamená, povedali sme ministerstvo zahraničných vecí, to je tá tvoja hrudka, o ktorú sa budeš starať, ale v podstate žiadne kompetencie ti netreba dávať, pretože pán minister, on si to všetko prizrie. No ukázalo sa, ako sa riešili naozaj spoločensko-etické témy a vznikali rozpory v spoločnosti, že bez tých kompetencií to asi nebude možné, nebude sa dať ukočírovať ten celý proces, tak po troch rokoch alebo po dvoch rokoch, teraz už neviem presne, prišla znova zmena kompetenčného zákona, kde sa dali kompetencie už teraz ministerstvu zahraničných vecí. Bola tam aj dotačná schéma. A tá vlastne sa stala kameňom úrazu až do dnešných dní. V závere minulého funkčného obdobia ministerstvo zahraničných vecí sa začalo vyhovárať, že predsa len ide predsedníctvo a tej agendy má ministerstvo zahraničných vecí strašne veľa, a to znamená, že presunieme kompetencie na ministerstvo spravodlivosti. Povedali sme si vtedy prvýkrát hurá, konečne vypočuli naše volanie spred štyroch rokov, kedy sa prvýkrát menili kompetencie, ale netešili sme sa dlho, keď sme si prečítali zmenu toho kompetenčného zákona s tým, že naozaj dotácie mali zostať na ministerstve zahraničných vecí. Takže znova jedna nepochopiteľná vec. Ministerstvo spravodlivosti, ty vypracúvaj správu, riaď celú agendu, ja neviem, rob proste veci, ktoré sa týkajú vzdelávania, ale financie budeme rozdávať my, ministerstvo zahraničných vecí. Nepochopiteľné. Nevraviac o tom, že práve možno zdroj nesváru pre mnohé organizácie, ktoré sa týmto témam venujú, bol v tom, že sa dosť nekompetentne rozdeľovali tieto dotácie. Chvalabohu, vláda sa tentokrát rozhodla, dúfam, že už naposledy a podľa mňa aj správne, že konečne aj dotačnú schému presunula na ministerstvo spravodlivosti. Ešte pripomeniem, že práve ako dôvodenie, že prečo vtedy na konci volebného obdobia neodovzdali agendu dotácií na ministerstvo spravodlivosti, bolo, že proste na ministerstve spravodlivosti neexistuje žiaden mechanizmus, ktorý by prerozdeľoval dotácie. Takže neexistoval až do dnešných dní, kedy sa rozhodli túto legislatívu aj teda s celým, proste komplet agendu presunúť na ministerstvo spravodlivosti. Je to logické, je to správne a chcela by som, aby agenda, aby to, akým spôsobom narábali tieto štyri roky, o agende ľudských práv, a nehovorilo – alebo hovorilo? – aby to nehovorilo o tom, ako sa stavali k tejto téme, aby sa to naozaj stalo dôležitou témou tejto vlády. Aby to nebolo, že zmeny sa robia len kvôli dokumentom. Aby to bolo naozaj o tom, že tam to ministerstvo spravodlivosti bude garantom dodržiavania a udržiavania právneho stavu. Bude garantom dodržiavania platných medzinárodných záväzkov. Lebo mám pocit, že tieto štyri roky sa skôr nerobila agenda ľudských práv, ako by robila.
Z vystúpenia pani ministerky na výbore som tak pocítila trošku nádej, že bude empatickejšia a citlivejšia k reálnym problémom ľudí a že bude hľadať racionálne riešenia. Som rada, že sa k tomu, k tejto téme postavila tak, že je to bokovka, ale tvárila sa, že bude to pre ňu naozaj dôležitou témou. Viem, že tam bude mať kopu iných starostí a iných dôležitých vecí, ale verím, že ten tím a aj celú misiu v tejto oblasti naozaj zoberie zodpovedne a že nebude sa tváriť akoby bola žijúca z bubliny svojej moci.
Na záver by som chcela požiadať spravodajcu, aby dal hlasovať o pridelení tohto kompetenčného zákona aj do výboru pre ľudské práva, keďže obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa naozaj týkajú ľudských práv, čo je v gescii výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Ďakujem za vypočutie.

Ďakujem pekne pani poslankyni Jurinovej. Na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto s faktickou poznámkou. Týmto ukončujem písomnú časť vystúpení v rozprave a pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Krajniak a pán poslanec Vážny. 
Pán poslanec Krajniak, nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ja rešpektujem fakt, že každá vláda sa snaží upraviť si kompetencie takým spôsobom, aby bola čo najlepšie spôsobilá vykonávať správu štátu. Preto ma zaujalo, že v tomto návrhu kompetenčného zákona vláda navrhla zmeniť § 24 ods. 3 takto: "Úrad vlády Slovenskej republiky koordinuje prípravu zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenska." Pýtam sa, pán podpredseda vlády Pellegrini, je to bod č. 7, myslím, ako si predstavujete koordináciu týchto zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenska? Aké zásadné zmeny chcete navrhnúť, keď už budete mať na Úrade vlády túto vec v kompetencii?
Pýtam sa na to preto, pretože náš ekonomický systém, nazvime ho kapitalizmus, sa nachádza v stave permanentnej krízy, od roku 2008 sa nachádzame v stave permanentnej ekonomickej krízy.
Tento systém sme u nás zaviedli po roku 1989. Naším cieľom bolo najskôr dobehnúť vyspelé západné krajiny, potom tie najvyspelejšie krajiny. Portugalcov a Grékov sme už dobehli, Talianov ekonomicky dobehneme o 15 rokov. V roku 1990 sme boli na úrovni 50 % výkonnosti nemeckej alebo rakúskej ekonomiky, dneska sme na úrovni 70 % výkonnosti rakúskej alebo nemeckej ekonomiky. Takže nám ten kapitalizmus celkom funguje. Alebo nie? Som presvedčený, že tento typ kapitalizmu nám vôbec nefunguje. To, čo sme tu pred dvadsiatimi piatimi rokmi zavádzali, je už dnes dávno, dávno preč. Mali sme tu stovky pekární, tisíce malých obchodíkov, desaťtisíce výrobných prevádzok, kde slovenskí výrobcovia ponúkali svoje služby alebo vyrábali svoje výrobky. Koľko ich tu máme dnes? Pýtam sa, pán podpredseda vlády, aké zásadné opatrenia v tejto oblasti na nápravu tohto stavu chcete koordinovať? Áno, po roku 1989 sme tu mali chvíľku trhové hospodárstvo, mohli sme si vybrať medzi rôznymi slovenskými výrobcami a poskytovateľmi služieb. A čo tu máme dnes? Cudzie banky, cudzie poisťovne, nadnárodné korporácie, ktoré monopolizujú alebo oligopolizujú naše trhy a ničia malých slovenských výrobcov a poskytovateľov služieb.
Teraz sa vám musím k niečomu priznať, čo možno viacerých prekvapí: ja neverím v tento kapitalizmus. Nebudem prisahať na nejaký fetiš. V tomto kasínovom kapitalizme finančných skupín vyhráva iba kasíno a jeho majitelia. Normálni ľudia sú iba neustále nútení zákonmi a ďalšími opatreniami Európskej únie nosiť do tohto kasína peniaze a byť skasnutí poplatkami v bankách, v poisťovniach, kdekoľvek, kde by chceli tieto svoje peniaze použiť. Kapitalizmus je od slova kapitál. A pýtam sa, aký má Slovensko kapitál? Nemáme žiaden kapitál. My ako Slovensko máme iba dlhy. Oligarchovia a finančné skupiny, tí majú kapitál, áno, títo za 20 rokov toho naakumulovali a naakumulovali zo slovenskej ekonomiky. Ale čo z toho má Slovensko? Teraz mi niekto môže povedať: čo máš proti súkromnému vlastníctvu, veď to prináša rozvoj a investície? No to mám proti tomu, že náš slovenský kapitál, ktorý sa z tohto hospodárstva zo Slovenskej republiky naakumuloval, v rukách našich finančných skupin a oligarchov, skončil v Česku. Náš finančný kapitál, ktorý z nášho hospodárstva naakumuloval, skončil v Česku. Babiš, Chrenek, Penta, J&T, to sú veľkí ekonomickí hráči v Českej republike. Česko má investície a rozvoj z nášho slovenského kapitálu. Česi majú pracovné miesta z nášho slovenského kapitálu a ešte na Cypre alebo v Belize registrační úradníci a právnici majú prácu z nášho slovenského kapitálu. Pán podpredseda vlády, pýtam sa aké zásadné opatrenia v tejto oblasti chcete koordinovať?,
Niečo vám teraz poviem od srdca: kašľať na takýto kapitalizmus! Z takéhoto kapitalizmu Slovenská republika absolútne nič nemá. V ekonomike poznáme iba tri výrobné prostriedky, a to je práca, pôda a kapitál. Ako tieto tri naše výrobné prostriedky používame? O kapitále som už hovoril, celý vytvorený kapitál sa naakumuloval v rukách niekoľkých oligarchov a finančných skupín, ktorí ho vyviezli na Cyprus alebo do Česka. Tak na akom kapitále chceme budovať našu budúcnosť? Iba tak na dlhoch môžete budovať našu budúcnosť dnes. A ako hospodárime s našou pôdou? Ešte aj zemiaky a jahody musíme dovážať. Našu pôdu tak isto skoncentrovali vo svojich rukách niekoľkí uhľobaróni, ktorí na nej pestujú repku olejnú, kukuricu a všetko, načo sú najľahšie získateľné eurofondy. Naše lesy sa klčujú, do zahraničia vyvážame guľatinu namiesto výrobkov s nejakou pridanou hodnotou. Tak sa pýtam, pán podpredseda vlády, aké zásadné opatrenia chcete v tejto oblasti koordinovať?
A ako využívame náš ľudský kapitál, prácu našich ľudí? Dámy a páni, v tejto republike pracuje iba 40 % ľudí z celkového počtu obyvateľov. Iba 40 percent. V Nemecku je to 50 % ľudí, v Singapure je to 60 % ľudí. Divíme sa potom, aký je rozdiel v produktivite práce a v raste hrubého domáceho produktu v týchto krajinách a na Slovensku? A čo je horšie, ešte aj tento náš ľudský kapitál vyvážame a ľudia chodia tento svoj ľudský kapitál vyvážať do zahraničia, všetci, aj ten najkvalitnejší ľudský kapitál, aj ten najjednoduchší ľudský kapitál, vyvážame ho do zahraničia. A opäť z neho majú prospech ekonomiky iných štátov, a nie naša.
O čom toto celé svedčí? Teraz by som chcel povedať niečo veľmi nepríjemné. Slovensko je dnes z ekonomického hľadiska kolóniou, Slovensko je ekonomickou kolóniou. Takto sa správajú krajiny, ktoré sú kolóniami. Koľko vlastne máme strategických podnikov, ktoré sú ešte pod kontrolou slovenského kapitálu? Slovnaft majú Maďari, SPP dostali Tkáč s Krětínským, zdravotníctvo kontroluje Penta, pôdu kontroluje úzka skupina agrobarónov, slovenské banky a poisťovne kontrolujú nadnárodné finančné skupiny alebo domáce finančné skupiny.
Toto sme chceli pred dvadsiatimi piatimi rokmi na Slovensku vybudovať, keď padol komunizmus? Takýto ekonomický systém sme tu chceli zaviesť?
To, čo je v záujme tohto štátu, je podpora malých a stredných podnikateľov, ktorí sú domáci podnikatelia, ktorí nikam tento svoj kapitál nevyvezú, pretože jednoducho na to nemajú ani predpoklady a ani vôľu, oveľa viac sa im vyplatí tento svoj kapitál investovať na Slovensku. Oplatí sa nám podporovať, aj táto vláda to zmienila, preto som sa zastal toho toľko kritizovaného kúpeľníctva, lebo to je náš domáci surovinový zdroj. Toto má zmysel podporovať. Ani kúpele nám nikto neodvezie do Thajska alebo do Uzbekistanu. Proste tie kúpele nám zostanú tu na Slovensku. To je naša domáca surovinová základňa. V našom záujme je aj chrániť našich domácich podnikateľov pred tlakom nadnárodných korporácií, veľkých korporácií. Preto sa pýtam, pán podpredseda Pellegrini, ako vláda pristúpi k toľko k diskutovanej dohode o obchodnej spolupráci Európskej únie a Spojených štátov amerických? Aký postoj k tomu zaujmeme? Aké stanovisko chceme k tomu ako Slovensko zaujať?
Ako sa to dá zhrnúť, to, o čom hovorím a čo navrhujem?
Myslím si, že Slovensko ako malá krajina nemôže svoju budúcnosť stavať na tomto type kapitalizmu, monopolného kapitalizmu oligarchov a finančných skupín, ktorý sa presadzuje nielen u nás doma, nielen v Európe, ale všade vo svete. Kapitalizmus, v ktorom neexistujú adresní vlastníci svojich podnikov, ktorí majú vzťah k nejakému územiu, takýto kapitalizmus je pre malé krajiny zničujúci. Takýto kapitalizmus môže fungovať v Spojených štátoch alebo v Nemecku, kde je ten trh tak veľký, že aj v tomto existuje nejaká rovnováha, ale Slovensko ako 5-miliónová krajina nie je schopná ustáť tento typ kapitalizmu, pokiaľ štát nebude stáť na strane domácich malých a stredných podnikateľov. A nemôžme ustáť tento vývoj svetového hospodárstva, pokiaľ nebudeme stavať na tom, čo by sa dalo nazvať ľudským kapitálom, pokiaľ nebudeme stáť na človeku, na našich ľuďoch, pokiaľ do nich nebudeme investovať, pokiaľ ich nepresvedčíme, aby sa vrátili domov.
Pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike Caritas in Veritate povedal toto: "Prvým kapitálom, ktorý treba chrániť a ceniť si, je človek, ľudská osoba vo svojej integrite, lebo tvorcom, stredobodom a cieľom hospodársko-spoločenského života je človek." Teraz zacitujem Ústavu Slovenskej republiky, konkrétne čl. 55 ods. 1: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky." Pán podpredseda Pellegrini, v našej ústave sa nepíše, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch kapitalizmu ani na princípoch kapitálu. Naše hospodárstvo má byť prostriedkom pre dobrý život našich ľudí u nás doma. Naša ekonomika nemá byť prostriedkom pre dobrý život ľudí v cudzine, ktorým budeme k ich dobrému životu napomáhať svojím kapitálom, ľudským aj finančným. A preto túto vládu vyzývam, pán podpredseda vlády Pellegrini, aby zásadne zmenila hospodársku politiku tohto štátu, aby ukončila fungovanie tohto kapitalizmu finančných skupín, aby odmietla fungovanie tohto systému na Slovensku a aby sme začali budovať niečo, čo by sa dalo nazvať aj kapitalizmus s ľudskou tvárou, aby sme uprednostňovali ľudský kapitál.
Pred päťdesiatimi rokmi sme sa stali vo svete známymi vďaka Dubčekovi ideou socializmus s ľudskou tvárou. Prečo by sme dnes nemohli inšpirovať iných ideou kapitalizmu s ľudskou tvárou? Ja verím, že odmietnutie neosobného finančného kapitalizmu, kde sú ľudia iba čísla a položky v súvahách štátov, finančných skupín a nadnárodných spoločností, že to je v záujme nielen tohto štátu, ale odmietnutie takéhoto typu kapitalizmu je aj v záujme celej Európy.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je päť faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

V živote nikdy by som nečakal, že najbližším ideovým bratom tohto vystúpenia zrejme je pán poslanec Blaha a že by som videl takúto dvojicu, pán poslanec Krajniak. To, čakal by som všeličo, ale kritiku kapitalizmu ako zatiaľ najfunkčnejšieho modelu, v ktorom je možné razantne zvyšovať životnú úroveň ľudí, tak to som teda nečakal. A čo mi ale chýbalo v tom príhovore po tej zdrvujúcej kritike, ktorá podľa mňa bola plná logických chýb? Pretože ona nehovorila o tom, že kapitalizmus perse, je zlý, ona hovorila o tom, že v slovenských podmienkach nie je dobre nastavený. A práve ale veci, ktoré ste vy spomínali, ho deformujú a krivia. Prílišné ochranné opatrenia trhu malého, nastavovanie nerovných pravidiel súťaže, to sú veci, ktoré ho krivia. A rôzne zachádzanie s rôznymi hráčmi na tom trhu, to sú veci, ktoré ho krivia. To znamená, ak, ak kapitalizmus s ľudskou tvárou, ktorý teda ste zabudli dopredstavovať, iba ste ho pomenovali, má byť nastavenie tak, aby tie isté pravidlá platili pre všetkým, aby bola vláda práva, aby neboli jedni zvýhodňovaní pred druhými na trhu, tak okej. Ale ak idete ho nahrádzať nejakým kolektivistickým novým rádom, zoštátňovaním podnikov, atď., tak sa obávam, že v tomto si určite neporozumieme.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Krajniak, povedal si, že odmietaš takýto kapitalizmus, ja sa, naopak, ku kapitalizmu hlásim. Hlásim sa k slobodnému trhu, k súkromnému vlastníctvu, hlásim sa k otvorenosti ekonomiky. Kapitalizmus totiž funguje, trh funguje lepšie ako štát, slobodné konania, individuálna iniciatíva prináša lepšie výsledky, ako štátne plánovanie, regulácie a súkromné vlastníctvo funguje lepšie ako štátne alebo verejné. Otvorenosť, slobodný obchod sú lepšie pre ekonomiku aj pre život ľudí ako uzavretosť a protekcionizmus. Nemám síce, na rozdiel od teba, spočítané všetky malé pekárničky, koľko ich pribudlo a koľko ich ubudlo, ale dnes jeme lepší chlieb a môžeme si viac vyberať ako pred štvrťstoročím. Kapitalizmus určite nie je dokonalý a nerieši všetky problémy, ale funguje. Tie problémy, ktoré si spomínal, oligarchovia, finančné skupiny, monopoly, no však to nie je dôsledok kapitalizmu, ale, naopak, je to dôsledok popierania kapitalizmu, dôsledok štátneho zasahovania, štátnych regulácií v prospech konkrétnych firiem alebo odvetví, biznisu štátnych podnikov a štátom ovládaných firiem, eurofondov a ich rozdeľovania, verejného obstarávania, rozdeľovania verejných prostriedkov. To nie je problém, že je veľa kapitalizmu, ale málo kapitalizmu.

Pán poslanec Pčolinský.