3. schôdza

Áno, bezvadne. Ďakujem, pán predsedajúci, ja by som sa dotkol len jednoho zo zmienených oponentov. Samozrejme, som dermatovenerológ a docent Kresák je ústavný právnik, respektíve vehlasný právnik. Samozrejme, sofistikovane ma poučil, okrem toho, že hovoril o Európskom súde pre ľudské práva, že vlastne tým ľuďom nebolo odňaté občianstvo, ergo nebol porušený čl. 5 ods. 2, ale že to bolo zrušené, či použil nejaké iné sloveso. No, ja som laik právny, ale je to asi tak: máš ženu a máš s ňou tri deti a rozvedieš sa, alebo sa nerozvedieš, ale opustíš ju, alebo zdrhneš, alebo ju okašleš. Ja sa tak zhruba zamýšľam nad tým, že iste je v tom právny rozdiel, lebo rozvod je právny akt. Ale z pohľadu tej ženy, ktorej ostali tri deti na krku, a ty o 30 rokov s mladšou, je to i z hľadiska tých detí zhruba asi tak vážny rozdiel, či ich okašlal rozvedených alebo nerozvedených, presne ako tých 1300 občanov, o ktorých je reč. To znamená, pre nich je veľkou potechou, že im nebolo odňaté, že im bolo len zrušené. To, samozrejme, ich napĺňa absolútnym šťastím.
A chcem teda si spomenúť na jednu inú vec, keď sme spolu predkladali pred rokmi novelu nehorázneho zákona vysokoškolského z éry Slavkovskej, tak som prišiel na vládu, zastupujúc predkladateľov, a docent Fogaš si neuveriteľne zgustol na tom právnom texte a poučoval ma tam ako malého chlapca, že kde mal byť odsek a ako sa skracuje odsek a či má byť s veľkým alebo malým písmenom. Vonkoncom neoponoval meritu nehoráznej, myslím, Slavkovskej zákona, ale s úplnou perverznou radosťou sa ako právnik vozil na kolegovi docentovi Kresákovi a pred celou vládou, respektíve pred Legislatívnou radou vlády predvádzal, akí nedoukovia tu predkladajú zákony. A mal som vtedy taký istý mizerný pocit z neho, lebo my sme stáli na dobrej strane a bojovali za dobrú vec.

Ďakujem pekne. No, zaujímavé veci. Pán kolega, no, bolo zaujímavé počúvať vaše sebahodnotenie, ako teda bojujete za menšinové a iné práva a jak to teda je celoživotným poslaním. Ja si ale pamätám na vás ešte dokonca z deväťdesiatych rokov, kde ste boli plný občianskej spoločnosti a na vaše postoje, keď išlo o realizáciu práva Slovákov na sebaurčenie. Jak dramaticky ste medzitým teda postúpili v tom vašom videní reality, lebo dneska hájite úplne opačné stanoviská. Občianska spoločnosť odplávala a už teraz hájite menšinové práva. Je zaujímavé počúvať ako, mne sa zdá, teda odpustite mi to, a by ma mrzelo, ak sa mýlim, jak dôsledne neuvádzate veci, ktoré sú úplne samozrejmé a akceptovateľné vo svete napríklad vedy. Aj pán Osuský má také niečo rád.
My si pamätáme, že ľudstvo žilo kedysi v tzv. rodovej spoločnosti, potom neskôr žilo v kmeňovej spoločnosti, potom dokonca vojenská demokracia bol medzistupeň a vznikol štát. Základný problém, ktorý odlišoval tieto útvary ľudskej organizácie, je, že kým tie prvé boli útvary na základe teda akože krvi, či už priamej alebo domnelej, že teda pokrvne patríte do rodovej spoločnosti, a vznikol štát, ktorého ale základný esenciálny znak je organizácia obyvateľstva podľa územia. Čiže občianstvo majú tí, ktorí žijú na danom území a nie na území inom a nie na základe domnelých pokrvných súvzťažností a podobne. Vy netušíte, že existuje Európsky dohovor o občianstve, ktorého základným zmyslom je odstrániť nezmyselné dvojité občianstva, pretože vznikajú ťažké anomálie aj neprirodzené veci. Niekto môže teoreticky u troch štátov naraz, lebo môže mať trojité. Prečo nie pätoité občianstvo? Že jednoducho iba pre prípad humanitárnych a iných vecí je teda právo, že naozaj pre spájanie rodín a podobne, aby sa vytvorili seriózne a regulárne podmienky v rámci celej Európy. Toto bol hlavný zmysel. Toto vám úplne uniká, to je dokonca napísané aj v dôvodových... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, vy ste liberál a teda očakávam, že rešpektujete každého človeka a jeho právo na názor bez ohľadu na to, aký je. Ja nie som až taký liberál ako vy, ale rešpektujem váš názor a nebudem vás za neho kárať, ani vás dehonestovať, či poučovať, aký by mal byť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, neviem ako vy, ale ja hlasujem podľa vlastného vedomia a svedomia. My sme tu neprišli na to, aby sme hlasovali tak ako zvyšok opozície, alebo aby sme nehlasovali len preto za váš návrh, lebo je to opozičný návrh. Nám je úplne jedno, či ho predloží ĽSNS, SMER, MOST, ktokoľvek. Pokiaľ je to dobrý zákon a my sa s ním vieme stotožniť, tak ho podporíme. Pokiaľ je to zákon, s ktorým sa stotožniť nevieme, tak ho jednoducho nepodporíme. Bolo by naozaj fajn, aby ste toto rešpektovali. Asi by ste stihli mnohí zistiť za tieto dva týždne, že my sa nebudeme správať rovnako ako niektorí naši kolegovia v opozícii. My sme tu neprišli robiť štandardnú opozičnú politiku, lebo určite viete, že my sme neštandardná strana, tak sa logicky správame neštandardne. Čiže, prosím vás, nerobte z nás nejakých koaličných partnerov tejto koalície alebo tichých partnerov, lebo to ste zhruba povedali, ale, prosím vás, rešpektujte aj naše právo vyjadriť sa k určitým veciam.
Samozrejme, vy ste hodnotovo, respektíve, možno teraz preženiem, ideologicky trošku inde, ako som napríklad ja osobne, čiže je úplne logické, že sa v niektorých otázkach nezhodneme. Ale bolo by fajn, aby sme toto rešpektovali vzájomne. Ja plne rešpektujem váš návrh, vaše názory a urobím všetko pre to, aby ste si ich mohli slobodne vyjadrovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcela by som pánu slovakofóbovi Dostálovi povedať, že Slovenský štát nebol ani fašistický a nebol ani vojnový, pretože Slovenský štát vznikol 14. marca 1939 legálnou cestou v čase mieru. Pán Dostál by si mal doplniť svoje hrubé nedostatky z histórie. A, prosím vás, prestaňte už s tými boľševickými klamstvami!
Ďakujem.

Vážený pán kolega Dostál, vy ste skúsený harcovník na slovenskej politickej scéne. Iste preto viete, že od roku 2010 sme sa snažili obdobnými návrhmi ten stav, ktorý v súčasnosti existuje, niekoľkokrát zmeniť. Iste viete, že toto je asi štrnásty pokus na zmenu. Žiaľ, tú zmenu nepriniesol ani rozsudok alebo rozhodnutie Ústavného súdu. Určite viete aj to, že s mojimi kolegami sme sa snažili niekoľkokrát o zmenu, žiaľ, bezúspešne. A musíte vedieť aj to, že od 1. februára 2015 nastala určitá zmena v tomto smere. Pán minister vnútra nariadením ministerstva vnútra vydali nariadenie, na základe ktorého všetci, ktorí prišli o občianstvo, môžu požiadať o prinavrátenie, o tzv. prinavrátenie, to znamená, o udelenie. Určite viete aj to, keď ste sa zaoberali touto témou, že ja niekoľkokrát osobne som interpelovala v tejto veci, položila na hodine otázok otázky, bola som na rade vlády k tejto téme,. Takže z našej strany bola neustála paľba kritiky. Takže si vyprosujem akékoľvek obvinenia voči nám, voči mojim kolegom v tomto smere.
A viete čo, pán kolega? Boli sme v roku 2010 spolu v tej istej vláde a nemali sme vtedy iba silu v hlase do výšky 6,5 % a možno sme nedostatočne vplývali na našich vtedajších kolegov z klubu SaS. Konkrétne na pána Matoviča, ktorý nás zradil a potopil toto naše snaženie, ale ani na pána Viskupiča, ani na pani Jurinovú a ani na pána Fecka. Žiaľ, ani na pána Procházku. Áno, máte pravdu. Ale vám vysvetľovať teraz niečo logickými argumentmi je v tomto momente zbytočné. Vy máte pred očami len jednu vec: potopiť túto vládu, ktorá včera dostala podporu. Rozbiť vládnu koalíciu.
Ja neviem, kde vy žijete, pán kolega? Ja sa snažím žiť v reálnom svete a pozerať sa na veci reálne, nie cez politický marketing, nie cez uštipačné poznámky. Rozhodne nie s úmyslom druhým škodiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

To bol potlesk, to nebola moja reč, takže štyri sekundy naspäť. Dobre. Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi, pánovi poslancovi Osuskému, Grendelovi, Budajovi a som presvedčená, ja som nebola doteraz v nijakej vláde, som presvedčená, že tento, a pánu poslancovi Poliačikovi, že tento návrh zákona je veľmi užitočný. Ja som bola medzi ľuďmi, počúvala som ich názory. Myslím si, že je veľmi dôležité, že dnes vlastne tento návrh zákona bol predložený. Po všetkých tých predchádzajúcich rozpravách by som k tomu Solženicynovi pridala ešte možno, Fraňa Šrámek, "života bído, přec tě mám rád".
Ďakujem, páni poslanci, a teším sa na spoluprácu. Budem ho podporovať, tento zákon.

Pani poslankyňa Grausová, Slovenský štát bol fašistický a vy ste svojou reakciou potvrdili, že fašistická je aj vaša strana, keď ma tu obviňujete, že boľševické nezmysly. Škoda, že ste nepovedali žido-boľševické, to by bolo primeranejšie.
A pán poslanec Kollár a pán poslanec Pčolinský, ja sa síce nepovažujem za liberála, ale za liberálneho konzervatívca, ale možno z vášho pohľadu liberál som. V žiadnom prípade som vás nechcel kárať, v žiadnom prípade som vám nechcel vyčítať, že máte iný postoj na toto ako ja. Ja to plne rešpektujem a ja som to nespochybňoval, ja som iba sa pokúsil o mierne vtipnú reakciu na Gábora Gála a teda som mu chcel dať nejakú cestu, ako by poslanci MOST-u mohli to podporiť bez toho, aby to bolo vnímané ako rozbíjanie koalície. Ak sa vás to dotklo, tak sa vám ospravedlňujem. Ja síce s vami tiež nesúhlasím, ale rešpektujem, že máte na toto iný názor, a nebolo mojím úmyslom vás dehonestovať.
Pani poslankyňa Pfundtner, no toto je zase tá bolestínska reakcia. Ešte raz, my teraz nie sme s vami vo vládnej koalícii, my sa usilujeme potopiť vládu, my sa usilujeme rozbiť vládnu koalíciu. Čím skôr táto vláda odíde, tým lepšie pre Slovensko.
A nakoniec môj najobľúbenejší poslanec SMER-u Číž, ktorý tu už nie je, myslím, tak tam je to tiež nedorozumenie. Občianska spoločnosť nie je proti národnostným menšinám, práve naopak, národnostné menšiny sú úplne prirodzenou súčasťou občianskej spoločnosti. Práva Slovákov na sebaurčenie v mojom chápaní boli plne a dobre realizované v rámci, v rámci Československa. A vy si protirečíte, keď hovoríte, že, že štát je územný celok a hovoríte o práve Slovákov, nie občanov Slovenskej republiky. No tak buď, alebo. Buď občania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Prioritne idem meniť zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Možno ste zachytili viacerí, že od 1. 4. začali na Slovensku platiť tzv. rádiové kvóty alebo kvóty pre hranie slovenskej hudby. Samozrejme, debata o tomto inštitúte prebehla týmto plénom a sú stanovené vo výške, ak to budeme rátať na celé dni, 25 %, je tam nejaký nábeh. A nie je veľkým tajomstvom, že vzhľadom na zomierajúci, zomierajúcu hudbu na Slovensku a podobne, som bol iniciátorom jednej časti ochrany slovenskej hudobnej tvorby cez tento nástroj. Nie je neštandardný v Európe, je vysoko štandardný, dokonca presahuje už viac ako 80 % členských krajín Európskej únie, ktoré tento inštitút zaviedli. Ale tento môj návrh zákona pri zákone 308 s ním súvisí iba marginálne. Alebo iba s tým, že treba pri tomto zákone, a tak sme to aj predkladali, povedať aj "b". Kvóty totižto zviazali ruky vysielateľom, veľmi výrazne. Dokonca ak by sme tú debatu zbehli a možnože niekto príde s pozmeňujúcim návrhom alebo otvorí ten zákon znova, a to "b" totižto sa do zákonnej úpravy nedostalo. My máme z roku 2000 relikt v našom zákone o vysielaní a retransmisii, možno niektorí pamätníci si ho budú pamätať pod názvom "lex Rusko", kedy sa v našom zákone, ktorý ustanovil vysielanie verejnoprávnych médií, čiže keď sa prerobili štátne médiá na verejnoprávne a kedy sa zadefinoval duálny systém, čiže nám vznikli vysielatelia z licencie, resp. ľudovo volané komerčné stanice, a vtedy sa nám dostal do zákona aj jeden moment, kedy sa zakázalo jednému mediálnemu domu alebo jednej firme alebo jednej fyzickej osobe vlastniť viacero licencií na viacero programových služieb.
Ja som sa teda rozhodol pri, presne v deň, kedy sa kvóty 1. 4. dostali do účinnosti, podať aj návrh zákona, aby sme vysielateľom z licencií, komerčným rádiám rozviazali ruky. Tam smerujú obe zámery tejto, oba zámery tejto právnej úpravy a skúsim ich pre potreby tohoto pléna osvetliť.
Veľmi dôležitý zámer je ten, že potrebujeme tak trošička posvietiť na schránkové firmy, ktoré sa vyskytujú medzi našimi vysielateľmi, resp. žiadateľmi o licencie, a teda dostať sa na tretiu úroveň preukazovania toho, kto vysiela, resp. kto žiada licenciu na to, aby vysielať mohol. Schránkový problém totiž to sa nedeje iba v stavebných firmách alebo firmách, ktoré žiadajú tento štát vo výberových konaniach, resp. v obstarávaniach štát o finančné prostriedky na to, aby mohli realizovať svoje zámery zo súkromného sektora, používať tzv. verejné zdroje, ale schránky sa nám usídlili aj tu. Napriek tvrdosti tohto zákona tí silní hráči vedia tento zákon veľmi účinne obísť, a to práve prostredníctvom schránok.
Preto sa môžete, a je tu viacero ľudí, ktorí jednak priamo s médiami pracujú, resp. pracovali alebo priamo nejaké médiá vlastnili, asi potvrdia moje slová, že mať v majiteľských štruktúrach dostatočný vplyv a potom zabezpečiť si vplyv aj pred regulátorom, čiže pre radu vysielania, pre retransmisných znamená, že sa môžme dostať aj do stavu, kde jeden subjekt, nazvime ho J a T, bude vlastniť vysielaciu štruktúru aj televízie a bude mať pre potreby tejto debaty ich zrátané, môžeme ich neskôr aj vymenovať, štyri rádiostanice. Čiže zákon je v tomto bode neúčinný. Mocní a vplyvní si vedia nájsť cestičku a tí, ktorí by vedeli vysielať buď regionálne, alebo by sformátovali nejakú vysielaciu štruktúru, ktorá by hovorila o džezovom rádiu, metálovom rádiu, hip-hopovom rádiu alebo rádiu na vážnu hudbu, títo veľmi sa k tomuto nedostanú.
Čiže môj návrh zákona hovorí o tom, aby sme si posvietili na to, kto vysiela, kto stojí pred retransmisnou radou a žiadal o pridelenie licencie, zároveň rozväzuje ruky ľuďom, ktorí by chceli sformátovať nielen celoplošné mainstreamové rádiá, ale aj rádiá, ktoré by mohli byť regionálne, rádia, ktoré by vedeli vysielať nejaký hudobný alebo inak zameraný monotyp. Myslím si, že aj naša krajina by si zaslúžila jedno buď na regionálnej báze postavené inforádio, je to jeden z monotypov. A ak to porovnáme len s krajinou, ktorá má podobnú mediálnu históriu ako my, a je to Česká republika, tak programové služby regionálnych rádií, lokálnych rádií, rádií zameraných aj na domácu tvorbu, je ako húb po daždi, a u nás, keď som sa bavil napríklad s pánom alebo rozprával s pánom Borisom Kollárom, ktorý tiež spolu so mnou hovorí o tom, že máme tu dve rádiá, ktoré zarábajú, a všetky ostatné sú pod hladinou nejakých, ako hovoria environmentalisti, sustainable modelu alebo dlhodobo udržateľného modelu, čiže nemajú reálne financovanie.
Toto je nedobý stav. A čítam zámery aj vlády v programovom vyhlásení vlády, že chcú opraviť zákon č. 308 o vysielaní a retransmisii, a preto aj táto novela ide v hlbokom súzvuku s tým, kde vláda bude musieť urobiť takpovediac kroky, aby sme vysielateľom rozviazali ruky a na druhej strane, aby sme si naozaj posvietili na schránkové firmy, ktoré vo vysielaní, ktorých máme pri jednotlivých vysielateľoch už dnes. Pre účely otvorenia tejto debaty a v úvodnom slove je asi toľko na vysvetlenie legislatívneho zámeru. Dúfam, že je tu viacero poslancov, ktorí s touto ideou súhlasiť budú, a dúfam, že nájde aj v tomto pléne podporu, o ktorú vás týmto aj žiadam. A dúfam, že sa na tom zhodneme.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za kultúru ako spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, otvorte rozpravu.