3. schôdza

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Chcela by som pánu slovakofóbovi Dostálovi povedať, že Slovenský štát nebol ani fašistický a nebol ani vojnový, pretože Slovenský štát vznikol 14. marca 1939 legálnou cestou v čase mieru. Pán Dostál by si mal doplniť svoje hrubé nedostatky z histórie. A, prosím vás, prestaňte už s tými boľševickými klamstvami!
Ďakujem.

Pani poslankyňa Pfundtner.

Vážený pán kolega Dostál, vy ste skúsený harcovník na slovenskej politickej scéne. Iste preto viete, že od roku 2010 sme sa snažili obdobnými návrhmi ten stav, ktorý v súčasnosti existuje, niekoľkokrát zmeniť. Iste viete, že toto je asi štrnásty pokus na zmenu. Žiaľ, tú zmenu nepriniesol ani rozsudok alebo rozhodnutie Ústavného súdu. Určite viete aj to, že s mojimi kolegami sme sa snažili niekoľkokrát o zmenu, žiaľ, bezúspešne. A musíte vedieť aj to, že od 1. februára 2015 nastala určitá zmena v tomto smere. Pán minister vnútra nariadením ministerstva vnútra vydali nariadenie, na základe ktorého všetci, ktorí prišli o občianstvo, môžu požiadať o prinavrátenie, o tzv. prinavrátenie, to znamená, o udelenie. Určite viete aj to, keď ste sa zaoberali touto témou, že ja niekoľkokrát osobne som interpelovala v tejto veci, položila na hodine otázok otázky, bola som na rade vlády k tejto téme,. Takže z našej strany bola neustála paľba kritiky. Takže si vyprosujem akékoľvek obvinenia voči nám, voči mojim kolegom v tomto smere.
A viete čo, pán kolega? Boli sme v roku 2010 spolu v tej istej vláde a nemali sme vtedy iba silu v hlase do výšky 6,5 % a možno sme nedostatočne vplývali na našich vtedajších kolegov z klubu SaS. Konkrétne na pána Matoviča, ktorý nás zradil a potopil toto naše snaženie, ale ani na pána Viskupiča, ani na pani Jurinovú a ani na pána Fecka. Žiaľ, ani na pána Procházku. Áno, máte pravdu. Ale vám vysvetľovať teraz niečo logickými argumentmi je v tomto momente zbytočné. Vy máte pred očami len jednu vec: potopiť túto vládu, ktorá včera dostala podporu. Rozbiť vládnu koalíciu.
Ja neviem, kde vy žijete, pán kolega? Ja sa snažím žiť v reálnom svete a pozerať sa na veci reálne, nie cez politický marketing, nie cez uštipačné poznámky. Rozhodne nie s úmyslom druhým škodiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pani poslankyňa Dubačová.

To bol potlesk, to nebola moja reč, takže štyri sekundy naspäť. Dobre. Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi, pánovi poslancovi Osuskému, Grendelovi, Budajovi a som presvedčená, ja som nebola doteraz v nijakej vláde, som presvedčená, že tento, a pánu poslancovi Poliačikovi, že tento návrh zákona je veľmi užitočný. Ja som bola medzi ľuďmi, počúvala som ich názory. Myslím si, že je veľmi dôležité, že dnes vlastne tento návrh zákona bol predložený. Po všetkých tých predchádzajúcich rozpravách by som k tomu Solženicynovi pridala ešte možno, Fraňa Šrámek, "života bído, přec tě mám rád".
Ďakujem, páni poslanci, a teším sa na spoluprácu. Budem ho podporovať, tento zákon.

Pán kolega Dostál, môžete reagovať na faktické.

Pani poslankyňa Grausová, Slovenský štát bol fašistický a vy ste svojou reakciou potvrdili, že fašistická je aj vaša strana, keď ma tu obviňujete, že boľševické nezmysly. Škoda, že ste nepovedali žido-boľševické, to by bolo primeranejšie.
A pán poslanec Kollár a pán poslanec Pčolinský, ja sa síce nepovažujem za liberála, ale za liberálneho konzervatívca, ale možno z vášho pohľadu liberál som. V žiadnom prípade som vás nechcel kárať, v žiadnom prípade som vám nechcel vyčítať, že máte iný postoj na toto ako ja. Ja to plne rešpektujem a ja som to nespochybňoval, ja som iba sa pokúsil o mierne vtipnú reakciu na Gábora Gála a teda som mu chcel dať nejakú cestu, ako by poslanci MOST-u mohli to podporiť bez toho, aby to bolo vnímané ako rozbíjanie koalície. Ak sa vás to dotklo, tak sa vám ospravedlňujem. Ja síce s vami tiež nesúhlasím, ale rešpektujem, že máte na toto iný názor, a nebolo mojím úmyslom vás dehonestovať.
Pani poslankyňa Pfundtner, no toto je zase tá bolestínska reakcia. Ešte raz, my teraz nie sme s vami vo vládnej koalícii, my sa usilujeme potopiť vládu, my sa usilujeme rozbiť vládnu koalíciu. Čím skôr táto vláda odíde, tým lepšie pre Slovensko.
A nakoniec môj najobľúbenejší poslanec SMER-u Číž, ktorý tu už nie je, myslím, tak tam je to tiež nedorozumenie. Občianska spoločnosť nie je proti národnostným menšinám, práve naopak, národnostné menšiny sú úplne prirodzenou súčasťou občianskej spoločnosti. Práva Slovákov na sebaurčenie v mojom chápaní boli plne a dobre realizované v rámci, v rámci Československa. A vy si protirečíte, keď hovoríte, že, že štát je územný celok a hovoríte o práve Slovákov, nie občanov Slovenskej republiky. No tak buď, alebo. Buď občania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje teraz prvé čítanie o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (tlač 33). Návrh na jeho pridelenie je, na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pána predsedu pod č. 24.
Pán poslanec Jozef Viskupič ako navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 33.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Prioritne idem meniť zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Možno ste zachytili viacerí, že od 1. 4. začali na Slovensku platiť tzv. rádiové kvóty alebo kvóty pre hranie slovenskej hudby. Samozrejme, debata o tomto inštitúte prebehla týmto plénom a sú stanovené vo výške, ak to budeme rátať na celé dni, 25 %, je tam nejaký nábeh. A nie je veľkým tajomstvom, že vzhľadom na zomierajúci, zomierajúcu hudbu na Slovensku a podobne, som bol iniciátorom jednej časti ochrany slovenskej hudobnej tvorby cez tento nástroj. Nie je neštandardný v Európe, je vysoko štandardný, dokonca presahuje už viac ako 80 % členských krajín Európskej únie, ktoré tento inštitút zaviedli. Ale tento môj návrh zákona pri zákone 308 s ním súvisí iba marginálne. Alebo iba s tým, že treba pri tomto zákone, a tak sme to aj predkladali, povedať aj "b". Kvóty totižto zviazali ruky vysielateľom, veľmi výrazne. Dokonca ak by sme tú debatu zbehli a možnože niekto príde s pozmeňujúcim návrhom alebo otvorí ten zákon znova, a to "b" totižto sa do zákonnej úpravy nedostalo. My máme z roku 2000 relikt v našom zákone o vysielaní a retransmisii, možno niektorí pamätníci si ho budú pamätať pod názvom "lex Rusko", kedy sa v našom zákone, ktorý ustanovil vysielanie verejnoprávnych médií, čiže keď sa prerobili štátne médiá na verejnoprávne a kedy sa zadefinoval duálny systém, čiže nám vznikli vysielatelia z licencie, resp. ľudovo volané komerčné stanice, a vtedy sa nám dostal do zákona aj jeden moment, kedy sa zakázalo jednému mediálnemu domu alebo jednej firme alebo jednej fyzickej osobe vlastniť viacero licencií na viacero programových služieb.
Ja som sa teda rozhodol pri, presne v deň, kedy sa kvóty 1. 4. dostali do účinnosti, podať aj návrh zákona, aby sme vysielateľom z licencií, komerčným rádiám rozviazali ruky. Tam smerujú obe zámery tejto, oba zámery tejto právnej úpravy a skúsim ich pre potreby tohoto pléna osvetliť.
Veľmi dôležitý zámer je ten, že potrebujeme tak trošička posvietiť na schránkové firmy, ktoré sa vyskytujú medzi našimi vysielateľmi, resp. žiadateľmi o licencie, a teda dostať sa na tretiu úroveň preukazovania toho, kto vysiela, resp. kto žiada licenciu na to, aby vysielať mohol. Schránkový problém totiž to sa nedeje iba v stavebných firmách alebo firmách, ktoré žiadajú tento štát vo výberových konaniach, resp. v obstarávaniach štát o finančné prostriedky na to, aby mohli realizovať svoje zámery zo súkromného sektora, používať tzv. verejné zdroje, ale schránky sa nám usídlili aj tu. Napriek tvrdosti tohto zákona tí silní hráči vedia tento zákon veľmi účinne obísť, a to práve prostredníctvom schránok.
Preto sa môžete, a je tu viacero ľudí, ktorí jednak priamo s médiami pracujú, resp. pracovali alebo priamo nejaké médiá vlastnili, asi potvrdia moje slová, že mať v majiteľských štruktúrach dostatočný vplyv a potom zabezpečiť si vplyv aj pred regulátorom, čiže pre radu vysielania, pre retransmisných znamená, že sa môžme dostať aj do stavu, kde jeden subjekt, nazvime ho J a T, bude vlastniť vysielaciu štruktúru aj televízie a bude mať pre potreby tejto debaty ich zrátané, môžeme ich neskôr aj vymenovať, štyri rádiostanice. Čiže zákon je v tomto bode neúčinný. Mocní a vplyvní si vedia nájsť cestičku a tí, ktorí by vedeli vysielať buď regionálne, alebo by sformátovali nejakú vysielaciu štruktúru, ktorá by hovorila o džezovom rádiu, metálovom rádiu, hip-hopovom rádiu alebo rádiu na vážnu hudbu, títo veľmi sa k tomuto nedostanú.
Čiže môj návrh zákona hovorí o tom, aby sme si posvietili na to, kto vysiela, kto stojí pred retransmisnou radou a žiadal o pridelenie licencie, zároveň rozväzuje ruky ľuďom, ktorí by chceli sformátovať nielen celoplošné mainstreamové rádiá, ale aj rádiá, ktoré by mohli byť regionálne, rádia, ktoré by vedeli vysielať nejaký hudobný alebo inak zameraný monotyp. Myslím si, že aj naša krajina by si zaslúžila jedno buď na regionálnej báze postavené inforádio, je to jeden z monotypov. A ak to porovnáme len s krajinou, ktorá má podobnú mediálnu históriu ako my, a je to Česká republika, tak programové služby regionálnych rádií, lokálnych rádií, rádií zameraných aj na domácu tvorbu, je ako húb po daždi, a u nás, keď som sa bavil napríklad s pánom alebo rozprával s pánom Borisom Kollárom, ktorý tiež spolu so mnou hovorí o tom, že máme tu dve rádiá, ktoré zarábajú, a všetky ostatné sú pod hladinou nejakých, ako hovoria environmentalisti, sustainable modelu alebo dlhodobo udržateľného modelu, čiže nemajú reálne financovanie.
Toto je nedobý stav. A čítam zámery aj vlády v programovom vyhlásení vlády, že chcú opraviť zákon č. 308 o vysielaní a retransmisii, a preto aj táto novela ide v hlbokom súzvuku s tým, kde vláda bude musieť urobiť takpovediac kroky, aby sme vysielateľom rozviazali ruky a na druhej strane, aby sme si naozaj posvietili na schránkové firmy, ktoré vo vysielaní, ktorých máme pri jednotlivých vysielateľoch už dnes. Pre účely otvorenia tejto debaty a v úvodnom slove je asi toľko na vysvetlenie legislatívneho zámeru. Dúfam, že je tu viacero poslancov, ktorí s touto ideou súhlasiť budú, a dúfam, že nájde aj v tomto pléne podporu, o ktorú vás týmto aj žiadam. A dúfam, že sa na tom zhodneme.
Ďakujem.