40. schôdza

Je 19.03 hod. Končím dnešný rokovací deň, budeme pokračovať zajtra o deviatej ráno.

(Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Grausová a z dôvodu práceneschopnosti pani poslankyňa Bašistová a Ďurovčík.
Pokračujeme v prerušenom rokovaní o, v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z.
Prosím ministerku školstva, vedy, výskumu a športu Martinu Lubyovú, aby zaujala miesto, je tu, áno. Spravodajkyňa je.
Včera v rozprave vystúpili všetci písomne, ako aj ústne prihlásení rečníci, preto bola všeobecná rozprava vyhlásená za skončenú.
Nech sa páči, pani navrhovateľka má záujem vystúpiť.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1261.)

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Dobré ráno všetkým. Ja by som teda využila právo mať ako záverečnú reč po tom, ako ste skončili rozpravu, napriek tomu, že teda drvivá väčšina, by som povedala, asi 99 % tých, čo včera tu k tomu diskutovali, tu dnes nesedia, tak si dovolím možno aj pre nejaký záznam alebo ľudí, ktorých by to mohlo zaujímať aj v nejakom vysielaní, odpovedať na tie, aspoň na tie, na ktoré sa dá odpovedať, teda na tie faktické poznámky, ktoré tu včera odzneli. Zobrala by som to po rade a veľmi stručne zareagujem na tie prejavy jednotlivých poslancov, ktorí sa k tomu vyjadrovali.
Pani Zimenovej, ktorá tvrdila, že týmto zákonom sa znemožní právo odňať, odňať akademický titul, by som povedala teda, že v súčasnosti sa nedá odňať akademický titul a práve prijatím tohto zákona bude na Slovensku zavedená možnosť akademický titul odňať, pokiaľ bol získaný nejakým nekalým spôsobom. Čiže to, čo sa nám celý čas vyčíta, že my tu chceme niekoho kryť a že chceme teda niečo zatušovať, presný opak je pravdou, práve prijatím takéhoto zákona je možno postihovať takéto konania, nepotrebujeme nikoho kryť. A práve od tohto zákona si sľubujeme, že sa zvýši aj kvalita poskytovaného vysokoškolského vzdelania, keď si ľudia aj školy budú musieť rozmyslieť, že akú kvalitu dávajú do procesov a akým spôsobom tie tituly získavajú. Čiže tento zákon bude mať naozaj aj veľmi veľkú preventívnu úlohu pri zdvíhaní kvality akademického vzdelania a vypracovania záverečných prác.
Bola som často vyzývaná, aby som proste preložila český zákon. Ja si práve myslím paradoxne to, čo sa tu vyčíta, že teda by nemali robiť školáci alebo študenti, že prekladať práce a texty iných, tak to predsa nemôžeme dôstojne navrhovať nášmu zákonodarnému zboru, že proste zobereme text, legislatívny, druhej krajiny, preložíme do slovenčiny a poďme ďalej. To sa, samozrejme, nedá predstierať, že máme rovnaké podmienky ako Česká republika, že máme rovnako nastavený kvalitný systém, že máme všetky ostatné inštitúcie rovnaké. A najmä ja som povedala, že inšpirujme sa českým zákonom hmotnoprávne, to znamená, inšpirujme sa zásadou, že tá inštitúcia, ktorá, ktorá titul dávala, ho aj odníma, a inšpirujme sa niektorými lehotami a tým, že máme rozhodovaciu komisiu striktne stanovenú v zákone, ale procesne sa nemôžme inšpirovať a nemôžme opísať český zákon, pretože procesné nastavenie vysokoškolského zákona v Čechách voči správnemu poriadku je presne opačný ako na Slovensku.
To znamená, že na jednej strane sa musia všetky procesy vynímať a na druhej strane sa musia všetky procesy zavádzať do rozhodovania podľa správneho poriadku. Čiže nie je možné ani technicky uskutočniť to, čo ste tu navrhovali, aj keby sme sa chceli natoľko dehonestovať a jednoducho preložiť český zákon, tak nie je to možné urobiť z hľadiska legislatívnej techniky.
Okrem iného tu bolo včera ešte tak en passant pani Zimenovou spomenuté aj ten zákon o verejnej výskumnej inštitúcii, ktorý teda ministerstvo školstva údajne tak zle napísalo, že proste ani sama SAV-ka ho nemohla, nemohla splniť. Bolo to tu teda v tejto diskusii zjavne pripisované mne. Ja len chcem podotknúť, a pozrite si všetci, prosím, správu národného kontrolného, Najvyššieho kontrolného úradu k transformácii SAV, kde sa konštatuje okrem iného, že ten zákon v tom znení, ako bol prijatý, bol schválený Legislatívnou radou vlády ešte v roku 2015. Ten zákon bol vypracovaný pánom ministrom Draxlerom za predsedovania už teda súčasného predsedu pána Šajgalíka, čiže títo dvaja páni ho navrhli, dali ho schváliť a za toho istého predsedovania tá SAV-ka ho nebola schopná naplniť. To znamená, že v žiadnom prípade ja nie som zodpovedná za to, akým spôsobom ten zákon bol navrhnutý.
Málokto už, samozrejme, spomína tú správu Najvyššieho kontrolného úradu, pretože tá dáva za pravdu ministerstvu školstva, čiže absolútne nebola medializovaná. A naozaj všetkých nabádam, aby si ju vyhľadali na stránkach Najvyššieho kontrolného úradu a pozreli sa, že akým spôsobom by bola stroskotala tá transformácia, keby sa bola konala práve podľa tohto defektne napísaného zákona, ktorý vznikol v roku 2015.
Pani, pani Zimenová spomínala, že nejaká slovenská rektorská komisia nám vraj dala pripomienky. Chcela by som pripomenúť, že komisie sú tu možno ad hoc, ale pokiaľ ona mala na mysli reprezentáciu vysokoškolskú z vysokoškolského zákona, ktorý zrejme ovláda, tak mala asi na mysli Slovenskú rektorskú konferenciu.
Pán Poliačik, vy ste tu hovorili niečo, že týmto zákonom nie je možné postihovať podvod, konanie proti dobrým mravom. Upozorňujem vás, že presne toto je, je možné tam postihovať, keď si pozriete § 108e, napríklad odsek, ods. 5 písm. d), je tam vyslovene slovo "podvod", to znamená, presne podvodné konanie je možné týmto zákonom, je možné týmto zákonom postihovať. Čiže presne to, čo ste tomu vyčítali, že podvod sa nedá postihovať, presne to tam je napísané.
Pán Gröhling, vy ste sa pýtali, že odkiaľ sa tam vzalo nejakých päť rokov? Neviem, prečo vás zainteresovalo práve týchto päť rokov. Je tam objektívna lehota desať rokov od momentu, kedy sa skončilo štúdium, a tých päť rokov, čo upútalo vašu pozornosť, to je len prechoďák. To je len skrátenie tej lehoty pre tých, ktorí ešte dokončia štúdium v starom režime. To znamená, to je objektívna lehota, kedy je možné začať konanie po tom, ako sa, ako sa skončilo to štúdium alebo došlo k tomu porušeniu, k tomu porušeniu zákona hmotnoprávne.
Pokiaľ ide teda o to, že ten zákon bol prijatý nejakým rýchlym spôsobom, ten zákon a vôbec tá politická atmosféra, ktorá tu dozrela, podobne ako aj v Českej republike, po takomto zákone volá, pretože nie je možné odnímať akademické tituly nejakými mediálnymi pohonmi, nejakými krátkymi procesmi, nejakými pouličnými vystrájaniami. Je proste v situácii, ktorá sa momentálne na Slovensku vyvinula vďaka tomuto politickému bičovaniu situácie, je nutné v záujme ochrany všetkých a v záujme právnej istoty zaviesť takýto zákon, ktorý ale napriek tomu pokladáme za naozaj mimoriadny nástroj, pokiaľ zlyhajú už všetky ostatné opatrenia, najmä kvalita poskytovania vzdelania na vysokých školách. Ale je potrebné dať ľuďom právo na férový proces, aby mohli byť tie tituly odnímané na základe buď súdneho rozhodnutia, alebo nejakého preskúmateľného rozhodnutia, kde má každý právo na odvolanie, na férový proces, a nie na inkvizičné konanie alebo nejaké také skratkovité vyjadrenia.
Pani Petrík tu narážala na to, že práve týmto zákonom by sa malo kryť plagiátorstvo, ak som to dobre pochopila. Upozorňujem, že opäť v tom § 108e, ktorý som už aj pánovi Poliačikovi dala do pozornosti, je vyslovene postihované porušovanie autorských práv, čiže to, čo sa ľudovo nazýva plagiát. Čiže naozaj porušovanie autorských práv je tu postihované a absolútne sa nedá povedať, že by ten zákon kryl plagiátorstvo.
Bolo tu potom navrhované, že má v tomto procese nejakú silnú ruku ministerstvo školstva, ktoré teda vždy dokáže nejakým spôsobom zatušovať procesy, pokiaľ by teda akademická komunita sa rozhodla nejako konať. Ja upozorňujem, že ministerstvo školstva je v tomto takým istým účastníkom ako aj ostatné strany a nemá naozaj žiadnu, žiadnu vyššiu moc. Ministerstvo školstva tu koná riadne v správnom konaní. Česká republika má takisto aplikované na tieto rozhodovacie procesy správne konanie. Čiže ministerstvo školstva tu koná ako správny orgán v druhom stupni a vždy je ešte možnosť po ministerstve školstva, aby bola podaná správna žaloba, ktorá má odkladný účinok, a sú možné ďalšie právne prostriedky, odvolania a opravy. Čiže ministerstvo školstva tu vôbec vonkoncom nie je nejakým koncovým orgánom, ktoré by mohlo zase svojvoľne všetko zmeniť.
Vo veľkej väčšine prípadov aj konania akademickej obce a ministerstva školstva sa zakladá až na právoplatnom rozsudku súdu. To znamená, že ani tu sa nedá podozrievať, že ministerstvo školstva tento proces nejak dokázalo ovládať.
Pán Osuský si tu dovoľoval mi vkladať do úst nejaké slová, ktoré som nikdy nepovedala, že vraj som kedysi, že som povedala, že také časy boli a také časy boli, ja nikdy som v živote tieto citáty nepovedala. A v poslednej republike, naozaj v poslednej dobe sa v tejto republike rozvíja taký šport vkladať mi do úst slová, ktoré som nikdy nepovedala, potom ma za ne odsudzovať. Čiže toto bol jeden z týchto klasických príkladov, že som povedala, že také časy boli. Nikdy v živote som nič také nepovedala. Čiže je to súčasťou folklóru, ktorým sa ma snažíte zatiahnuť do týchto politicko-emocionálnych bojov, ale naozaj si myslím, že moja funkcia je v tom, aby som sa od tohto abstrahovala, aby som riešila tie veci systémovo, a práve tým, že navrhneme takýto zákon, ktorý dá jediné systematické riešenie a jediné férové riešenie takýmto procesom.
Pani Dubačová tu naznačovala, že ideme zase niečo tušovať a zakrývať a že, že práve týmto zákonom sa nebude dať postihovať konanie, ktoré už bolo v minulosti. Upozorňujem, že ten zákon, ktorý predkladal pán Beblavý, bol práve taký, že sa nedalo ísť vôbec do minulosti a mal sa týkať iba ľudí, ktorí začnú študovať až po nadobudnutí účinnosti zákona, to znamená, že to by bol bezzubý zákon, lebo by sa aplikoval až na takých ľudí, ktorí len začnú chodiť na vysokú školu po 1. apríli 2019. Na rozdiel od toho náš zákon a rovnako aj český zákon umožňuje postihovanie nekalých konaní, ktoré sa udiali v minulosti, pretože pokiaľ už aj v minulosti bolo porušovanie práv, podvod a ďalšie konanie trestné alebo bolo porušením pravidiel, tak jednoducho nie je dôvod, prečo by sa v súčasnej dobe takéto konanie nemohlo, nemohlo postihovať.
Pán Štarchoň tu hovoril o tom, že niektoré veci sa ukážu až časom. A s týmto plne súhlasím a uvádzam aj prípady napríklad toho, čo on hovoril, že tie antiplagiátorské systémy sa, sa časom zdokonaľujú a že, že dokonca momentálne nie sú niektoré jazykové mutácie dostatočne podchytené. To znamená, že je možné používať texty napríklad z nemčiny, pretože keď ten systém je nastavený napríklad na angličtinu, slovenčinu, tak sa dá, sa dá urobiť podvod s tým, že človek teda preloží nemecký text a že ten systém mu to nezachytí. Časom, keď sa ten systém napríklad vyvinie, tak sa to bude dať zachytiť a práve aj odtiaľto ešte, odtiaľto pochádza motivácia, aby sa konania dali perzekvovať aj do minulosti. To znamená, že rátame s tým, že časom tie technické prostriedky sa vylepšia a už aj v súčasnosti nekalé konania sa budú môcť v budúcnosti postihovať. To znamená, je nutné, aby ten zákon mal aj nejakú väzbu do minulosti a aby nebol iba do budúcnosti. To by bol práve bezzubý zákon.
Potom tu bola, bola, bola poznámka pána Blanára, ktorý sa teda zaujímal o taký prípad, že keď človek dajme tomu bona fide chodí na vysokú školu, všetko robí tak, ako mu kážu jeho, jeho oponenti a jeho komisia, nedopustí sa žiadnych úmyselných porušení, že či ten zákon takéto, takéto niečo rieši. Samozrejme, že rieši, pretože ak ste si všimli, tak tie následky sú až po právoplatnom odsúdení za trestný čin. Pri tom trestnom čine sa naozaj predpokladá zlý úmysel. To znamená, človek, ktorý, ktorý sa ani z nedbanlivosti alebo zo zlého úmyslu nedopustil nekalého konania, nemôže byť na základe takéhoto zákona postihovaný. V tom prípade naozaj treba vyvodiť zodpovednosť za vysokú školu, ktorá takýmto nekvalitným spôsobom tých študentov viedla. A práve v tej našej novej agentúre, akreditačnej, a v tom novom zákone o kvalite je na toto prvoradé miesto. To znamená, tam sa nastavuje interný proces kontroly manažmentu kvality vysokej školy. Tento proces sa posudzuje a samozrejme, že pokiaľ budeme mať vysokú školu, kde sa preukáže, že je veľmi nízka kvalita vypracovania záverečných prác, že tam prechádzajú takéto práce, tak takáto škola bude veľmi nízko hodnotená touto agentúrou a bude riskovať to, že príde aj o možnosť byť vysokou školou na území Slovenskej republiky.
Ešte tam bola vznesená taká pripomienka, že, že tu bol podobný zákon predložený, alebo teda zákon v tejto téme predložený pánom Beblavým. Pokiaľ sme sa my oboznámili s rokovacím poriadkom, tak tá lehota šesť mesiacov sa vzťahuje na to, ak zákon nebol schválený. To znamená, že o schvaľovaní zákona sa rozhoduje v druhom čítaní. V druhom čítaní, ak je zákon posunutý, tak je alebo nie je schválený. Ak nie je schválený, tak potom platí tá šesťmesačná lehota. Keďže tento zákon nebol ani posunutý do druhého čítania, tak nebol ani schvaľovaný, a tým pádom táto podmienka by sa nemala uplatniť. Ale, samozrejme, toto je na posúdení Kancelárie Národnej rady, či teda táto interpretácia je správna.
Myslím si, že som asi zareagovala na všetky poznámky, ktoré tu boli včera, teda tie, na ktoré sa dalo normálne, riadne technicky reagovať. Takže ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a týmto končím záverečné slovo.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani spravodajkyňa chce? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, ja, nedovolí mi nepovedať k včerajšej rozprave, v prvom rade chcem sa poďakovať za rozpravu. Aká bola, taká bola, ale aspoň bola v rámci nejakej tej ľudskej slušnosti. Ale na druhej strane, čo mi bolo veľmi ľúto, tak mnohí ste skĺzli do politickej sféry a hovorili ste viac emotívne a asi ste sa už pripravovali na úplne inú schôdzu než na tú, kde bol tento bod prerokovávaný.
Všetky tie technické veci vám vysvetlila teraz presne pani ministerka a ja by som zareagovala už len na jeden, na jednu pripomienku, a to pána poslanca Blanára, že ja na rozdiel od vás ostatných poviem, prečo, keď v regionálnom školstve dokážeme základné školy, stredné alebo materské školy, dať im nôž na krk, dokážeme ich postihovať, hovoríme o ich kvalite veľmi kriticky, všetci tomu rozumieme, tak prečo by sme to nemohli robiť aj čo sa týka akademickej pôdy a vysokých škôl? A ja budem naozaj prvá, ktorá sa bude za tento zákon zasadzovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1262. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1328.
Pani ministerka, nech sa páči, uveďte vládny návrh zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, uvádzam na rokovanie Národnej rady návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ide o základ pre reformu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je v prvom rade motivovaná zvýšením kvality výkonu práce pedagogických zamestnancov a profesionalizáciou výkonu pedagogickej činnosti a odbornej činnosti v regionálnom školstve.
Tento zákon má za cieľ vytvoriť vhodné pracovné prostredie a podporovať zvyšovanie kvality práce pedagógov a odborných zamestnancov.
Cieľom návrhu zákona je okrem iného aj zatraktívniť učiteľské povolanie a prostredníctvom zmien napríklad v systéme vzdelávania v profesijnom rozvoji, a to aj zachovaním príplatku za profesijný rozvoj, zavedenia kariérového systému, ďalej zvyšovať kvalitu výchovnovzdelávacieho procesu a smerovať ho k rozvíjaniu inovatívnosti a tvorivému experimentovaniu.
Zavedením návrhu zákona do praxe sa očakáva zvýšenie ochrany práv pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a zvýšenie aj ich spoločenského uznania.
Medzi najpodstatnejšie zmeny, ktoré reforma prináša, je, medzi najpodstatnejšími zmenami je celý rad úľav, ktorý umožňuje pedagógom a odborným zamestnancom viacej sa venovať špecializovaným činnostiam. Znižujeme tam povinnosť riaditeľov škôl, aby mali pedagogické úväzky, pokiaľ ich škola si vyžaduje náročnejší manažment, znižujeme úväzky vychovávateľom v ŠKD, znižujeme úväzky rôznym ďalším druhom vychovávateľov, znižujeme úväzky výchovným poradcom a ďalším pracovníkom, ktorí sa v rámci toho uvoľneného času môžu profesionálnejšie venovať kariérovému poradenstvu, čiže posilnenie kariérového poradenstva je ďalším výrazným krokom tohto zákona, a to aj s cieľom skvalitniť prípravu detí a uplatniteľnosť detí a absolventov potom ďalej na trhu práce.
Prichádza k zmene kreditového systému a zavedeniu príplatku za profesijný rozvoj. Tento kreditový systém, ktorý je teda v súčasnosti často napádaný a kritizovaný aj samotnými učiteľmi, že je formalistický a že vlastne demotivujúci a že je dokonca ponižujúce, aby učitelia sa museli vzdelávať na to alebo takýmto spôsobom nedôstojne vzdelávať na to, aby mali nejaké príplatky, je potrebné naozaj zreformovať.
My sme na základe jednaní s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy a ďalšími mnohými reprezentatívnymi organizáciami, profesijnými aj stavovskými prišli k záveru, že kreditový systém ako taký nie je udržateľný, ale zároveň že treba podporiť a ďalej rozvíjať systém profesijného vzdelávania, ktoré by bolo výrazom práve potreby celoživotného vzdelávania učiteľov, pretože Slovenská republika ako celok má veľmi nízky podiel na celoživotnom vzdelávaní. A učitelia sú práve tá kategória, ktorá naozaj nemôže od celoživotného vzdelávania nejakým spôsobom ustúpiť.
Práve preto teda zavádzame vzdelávanie v profesijnom rozvoji a po rokovaniach aj s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy a s ďalšími organizáciami sme sa rozhodli ešte rozšíriť možnosti získavania príplatku za tieto vzdelávania, aby naozaj ten systém bol aj naďalej motivačný.
To, čo bolo v prvom návrhu zákona po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady, bolo ešte rozporované odborovým zväzom a zostali sme s nimi v rozpore a sľúbili sme po rokovaní HSR v decembri, kedy tento zákon teda prešiel, že budeme ďalej v priebehu januára pokračovať s odbormi. Na základe týchto rokovaní sme dospeli ešte k nejakým ďalším zmenám v štruktúre a nastavení kreditového systému, alebo teda toho nového systému v profesionálnom vzdelávaní a sme, sme pripravení takéto zmeny podporiť, pokiaľ by si poslanci osvojili takéto návrhy.
Ide najmä o to, že učitelia sa obávali, že prídu o možnosť zvýšiť si plat prostredníctvom príplatku v profesionálnom rozvoji, pretože v tom novom systéme vzdelávania boli tie príplatky viazané na také druhy vzdelávania, ktoré nie sú široko otvorené pre učiteľov.
My sme teda analyzovali, z akého druhu vzdelávania majú učitelia v súčasnosti najväčší podiel na tých príplatkoch, a zistili sme, že to je v prvom rade inovačné vzdelávanie a aktualizačné vzdelávanie. Aktualizačné vzdelávanie nepovažujeme až za natoľko rozvíjajúce, pretože v novom chápaní to aktualizačné vzdelávanie je skôr akoby taká, taká minimálna služba učiteľov samým sebe, aby sa vôbec vyznali v predpisoch, aby sa vôbec vyznali vo svojich právach a v metodikách, ktoré majú bežne používať. Preto si myslíme, že gro toho nového inovatívneho vzdelávania by malo byť práve v tých inovačných kurzoch, a práve preto sme teda otvorili možnosť, aby boli široko využívané a aby aj za ne učitelia mohli získavať profesijné príplatky.
Ďalej sme na základe rokovaní s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy ponechali možnosť, aby za štátnu jazykovú skúšku bol ten pôvodne vyšší navrhovaný príplatok 12 %. V prvom, v prvom návrhu zákona sme navrhovali, aby tento príplatok sa znížil, ale na základe odozvy od učiteľov a na základe zváženia toho, že sa vlastne chystáme teraz liberalizovať výber prvého povinného cudzieho jazyka, tak bude potrebné, aby učitelia boli motivovaní robiť si aj štátnu jazykovú skúšku, záverečnú skúšku, a práve preto pokladáme ponechanie toho vysokého príplatku za túto skúšku za opodstatnený.
Ďalšiu zmenu, ktorú sme ochotní akceptovať oproti tomu, čo bolo teda predložené do prvého čítania na základe rokovaní s odbormi, je upustenie od povinného špecializačného vzdelávania, od povinného vzdelávania na triednictvo, pretože sme akceptovali pripomienky, že drvivá väčšina učiteľov naozaj vykoná funkciu triednych a tie kompetencie triedneho naozaj nie sú až také absolútne, aby si ich v sedemročných cykloch vyžadovali vždy nové a nové vzdelávania.
Čiže toto sú niektoré veci, o ktorých vás chcem informovať, že o ktorých prebiehajú ďalšie rokovania, a pokiaľ teda by boli poslanecké iniciatívy, ktoré by sa chceli ešte zaoberať štruktúrou tohto nového vzdelávacieho systému, tak by sme vedeli akceptovať takéto zmeny, ktoré sa nám zdajú opodstatnené.
Zatiaľ asi toľko, ďakujem pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

Ďakujem za slovo. Dobrý deň prajem.
Vážený pán podpredseda, pani ministerka, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona (tlač 1262). Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. A odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.