40. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, uvádzam na rokovanie Národnej rady návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ide o základ pre reformu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je v prvom rade motivovaná zvýšením kvality výkonu práce pedagogických zamestnancov a profesionalizáciou výkonu pedagogickej činnosti a odbornej činnosti v regionálnom školstve.
Tento zákon má za cieľ vytvoriť vhodné pracovné prostredie a podporovať zvyšovanie kvality práce pedagógov a odborných zamestnancov.
Cieľom návrhu zákona je okrem iného aj zatraktívniť učiteľské povolanie a prostredníctvom zmien napríklad v systéme vzdelávania v profesijnom rozvoji, a to aj zachovaním príplatku za profesijný rozvoj, zavedenia kariérového systému, ďalej zvyšovať kvalitu výchovnovzdelávacieho procesu a smerovať ho k rozvíjaniu inovatívnosti a tvorivému experimentovaniu.
Zavedením návrhu zákona do praxe sa očakáva zvýšenie ochrany práv pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a zvýšenie aj ich spoločenského uznania.
Medzi najpodstatnejšie zmeny, ktoré reforma prináša, je, medzi najpodstatnejšími zmenami je celý rad úľav, ktorý umožňuje pedagógom a odborným zamestnancom viacej sa venovať špecializovaným činnostiam. Znižujeme tam povinnosť riaditeľov škôl, aby mali pedagogické úväzky, pokiaľ ich škola si vyžaduje náročnejší manažment, znižujeme úväzky vychovávateľom v ŠKD, znižujeme úväzky rôznym ďalším druhom vychovávateľov, znižujeme úväzky výchovným poradcom a ďalším pracovníkom, ktorí sa v rámci toho uvoľneného času môžu profesionálnejšie venovať kariérovému poradenstvu, čiže posilnenie kariérového poradenstva je ďalším výrazným krokom tohto zákona, a to aj s cieľom skvalitniť prípravu detí a uplatniteľnosť detí a absolventov potom ďalej na trhu práce.
Prichádza k zmene kreditového systému a zavedeniu príplatku za profesijný rozvoj. Tento kreditový systém, ktorý je teda v súčasnosti často napádaný a kritizovaný aj samotnými učiteľmi, že je formalistický a že vlastne demotivujúci a že je dokonca ponižujúce, aby učitelia sa museli vzdelávať na to alebo takýmto spôsobom nedôstojne vzdelávať na to, aby mali nejaké príplatky, je potrebné naozaj zreformovať.
My sme na základe jednaní s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy a ďalšími mnohými reprezentatívnymi organizáciami, profesijnými aj stavovskými prišli k záveru, že kreditový systém ako taký nie je udržateľný, ale zároveň že treba podporiť a ďalej rozvíjať systém profesijného vzdelávania, ktoré by bolo výrazom práve potreby celoživotného vzdelávania učiteľov, pretože Slovenská republika ako celok má veľmi nízky podiel na celoživotnom vzdelávaní. A učitelia sú práve tá kategória, ktorá naozaj nemôže od celoživotného vzdelávania nejakým spôsobom ustúpiť.
Práve preto teda zavádzame vzdelávanie v profesijnom rozvoji a po rokovaniach aj s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy a s ďalšími organizáciami sme sa rozhodli ešte rozšíriť možnosti získavania príplatku za tieto vzdelávania, aby naozaj ten systém bol aj naďalej motivačný.
To, čo bolo v prvom návrhu zákona po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady, bolo ešte rozporované odborovým zväzom a zostali sme s nimi v rozpore a sľúbili sme po rokovaní HSR v decembri, kedy tento zákon teda prešiel, že budeme ďalej v priebehu januára pokračovať s odbormi. Na základe týchto rokovaní sme dospeli ešte k nejakým ďalším zmenám v štruktúre a nastavení kreditového systému, alebo teda toho nového systému v profesionálnom vzdelávaní a sme, sme pripravení takéto zmeny podporiť, pokiaľ by si poslanci osvojili takéto návrhy.
Ide najmä o to, že učitelia sa obávali, že prídu o možnosť zvýšiť si plat prostredníctvom príplatku v profesionálnom rozvoji, pretože v tom novom systéme vzdelávania boli tie príplatky viazané na také druhy vzdelávania, ktoré nie sú široko otvorené pre učiteľov.
My sme teda analyzovali, z akého druhu vzdelávania majú učitelia v súčasnosti najväčší podiel na tých príplatkoch, a zistili sme, že to je v prvom rade inovačné vzdelávanie a aktualizačné vzdelávanie. Aktualizačné vzdelávanie nepovažujeme až za natoľko rozvíjajúce, pretože v novom chápaní to aktualizačné vzdelávanie je skôr akoby taká, taká minimálna služba učiteľov samým sebe, aby sa vôbec vyznali v predpisoch, aby sa vôbec vyznali vo svojich právach a v metodikách, ktoré majú bežne používať. Preto si myslíme, že gro toho nového inovatívneho vzdelávania by malo byť práve v tých inovačných kurzoch, a práve preto sme teda otvorili možnosť, aby boli široko využívané a aby aj za ne učitelia mohli získavať profesijné príplatky.
Ďalej sme na základe rokovaní s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy ponechali možnosť, aby za štátnu jazykovú skúšku bol ten pôvodne vyšší navrhovaný príplatok 12 %. V prvom, v prvom návrhu zákona sme navrhovali, aby tento príplatok sa znížil, ale na základe odozvy od učiteľov a na základe zváženia toho, že sa vlastne chystáme teraz liberalizovať výber prvého povinného cudzieho jazyka, tak bude potrebné, aby učitelia boli motivovaní robiť si aj štátnu jazykovú skúšku, záverečnú skúšku, a práve preto pokladáme ponechanie toho vysokého príplatku za túto skúšku za opodstatnený.
Ďalšiu zmenu, ktorú sme ochotní akceptovať oproti tomu, čo bolo teda predložené do prvého čítania na základe rokovaní s odbormi, je upustenie od povinného špecializačného vzdelávania, od povinného vzdelávania na triednictvo, pretože sme akceptovali pripomienky, že drvivá väčšina učiteľov naozaj vykoná funkciu triednych a tie kompetencie triedneho naozaj nie sú až také absolútne, aby si ich v sedemročných cykloch vyžadovali vždy nové a nové vzdelávania.
Čiže toto sú niektoré veci, o ktorých vás chcem informovať, že o ktorých prebiehajú ďalšie rokovania, a pokiaľ teda by boli poslanecké iniciatívy, ktoré by sa chceli ešte zaoberať štruktúrou tohto nového vzdelávacieho systému, tak by sme vedeli akceptovať takéto zmeny, ktoré sa nám zdajú opodstatnené.
Zatiaľ asi toľko, ďakujem pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.

Ďakujem za slovo. Dobrý deň prajem.
Vážený pán podpredseda, pani ministerka, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona (tlač 1262). Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. A odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Hneď v úvode, keďže tu bola, keďže tu zaznela výzva o tom, že iniciatíve poslancov, či koaličných, alebo opozičných, sa medze nekladú, sa hlásim ako žiak v škole, pretože považujem tento návrh zákona za kľúčový pre, áno, je to to slovo, ktoré často zaznieva momentálne v komunikácii ministerstva školstva, čiže je to dôležitý zákon pre celkový rozvoj školstva ako takého. Pretože si musíme uvedomiť, že práve toto je jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý poníma a komplexne rieši nastavenie pravidiel hry, a to, akým spôsobom sa staráme o pedagogických a odborných zamestnancov.
Učitelia a iní odborní zamestnanci sú kľúčoví pre akúkoľvek zmenu, ktorú v školstve chceme realizovať. Toto budem opakovať neustále a budem to opakovať každému, či v rámci politikov, alebo v rámci aj verejnosti. A nepripúšťam, aby ktokoľvek znevažoval učiteľský stav.
Totižto dospeli sme do situácie, kedy učiteľom sa vytýka prakticky všetko. A robíme ich zodpovedných za veci, ktorým sú vystavovaní neustále a nemôžu ich priamo ovplyvňovať. Verím a som presvedčený, že aj vďaka iniciatíve učiteľov, aj vďaka tomu, že sú aktívnymi a že nie sú ticho, dnes vôbec máme nový návrh zákona na stole. Pokiaľ by totiž boli spokojnou masou, ktorá len mlčí, neboli by politici, teda my, tlačení do toho, aby robili čokoľvek navyše, aby si uvedomovali význam tejto profesie.
Sám som si prešiel touto profesiou a veľmi dobre poznám, ako to v skutočnosti je, čiže mňa nemusí nikto presviedčať alebo obracať o tom, aká je realita. A realita je taká, ak zalovím v pamäti v minulosti ešte z čias môjho pôsobenia v Slovenskej komore učiteľov, keď sa prijímal i pôvodný návrh, keď sa zavádzal systém kreditov, ten celkový systém kontinuálneho vzdelávania, nikdy nezabúdam na pamätné slová konkrétneho jedného úradníka, ktorý mi povedal tú vetu, keď sme sa bavili práve o tom, čo tu už dnes bolo spomenuté, aký máme nízky podiel na ďalšom vzdelávaní našich pedagogických a odborných zamestnancov. "No ako donútite učiteľov, aby sa vzdelávali? No tak im ponúknite peniaze."
Písal som k tomu aj článok, kde som použil možno nie celkom presnú, ale podľa mňa dôležitú paralelu, kedy sme z kreditov vytvorili určitú virtuálnu menu, ako keby bitcoin, v ktorom sme ohýbali ľudí, ktorí jednoducho majú svoje rodiny, majú svoj život a potrebujú prežiť v súčasnom svete. Práve v situácii, kedy sa učiteľská profesia dostala až na samotný okraj spoločenského záujmu. Nemôžme sa čudovať, že to častokrát dospelo do stavu, kedy bez kontroly - a toto považujem za dôležité, že sa nachádza v tomto návrhu zákona, že tá kontrola sa zvyšuje -, bez kontroly poskytovateľov rôznych druhov vzdelávania sa vyskytovali ponuky, ktoré lámali charaktery a ktoré nútili ľudí, aby išli ľahšou cestou.
Je preto kľúčové bez ohľadu na systém, ktorý chceme nastaviť, môžeme vymyslieť aj ten najlepší, či sa inšpirujeme v zahraničí, alebo vymyslíme vlastný, pokiaľ nebude zabezpečená kontrola pri poskytovaní rôznych druhov školení a rôznych druhov vzdelávaní a nebudeme sa pýtať a pozorne sledovať, aký je prínos konkrétneho vzdelávania nielen pre samotného zamestnanca, ale pre celú školu ako takú, tak sa nepohneme nikam. A budeme tu zase po rokoch preberať nový návrh a budeme hľadať spôsob, ako tento problém vyriešiť.
Máme dve cesty. Prvou je, upravíme systém tak, ako je. Z čisto pragmatického pohľadu je to tá cesta menšieho odporu, ktorá sa dá ľahšie zrealizovať, to znamená, upravíme, nájdeme to, čo je lepšie, upravíme, budeme pozerať na druhy školení a vzdelávaní, ale - a tu by som povedal potom, že by sme mali byť podstatne ambicióznejší - môžeme sa vydať aj ďalšou, inou cestou hľadania úplne nového modelu.
Veď napokon včera som zachytil aj v médiách vyjadrenie pani ministerky, keďže privítala tu expertov z OECD, že sa bude v rámci pripravovanej národnej stratégie zručnosti pre Slovensko, teda bude sa pracovať v spoločných tímoch aj na zlepšovaní profesijného vzdelávania učiteľov. To znamená, buďme ambicióznejší. Môžeme teda opravovať systém a postupne vychytávať tie chyby, ale popritom paralelne pripravovať úplne nový model, ktorý bude brať do úvahy to, že jednak učitelia budú zaplatení tak, aby sa necítili na tom okraji, a pritom sa bude dohliadať aj na - áno, tu často spomínané slovo - kvalitu. To, čo konkrétne ich vzdelávanie prináša najmä, opakujem, najmä pre žiakov, pre tie deti v školách, oni sú najpodstatnejší. Tí žiaci sú najpodstatnejší, a preto pri všetkom tom, akým obsahom chceme naplniť jednotlivé druhy vzdelávania, sa práve musí prihliadať na ten dôraz, že to konkrétne vzdelanie má tú pridanú hodnotu a to konkrétne vzdelanie toto zabezpečí pre žiakov.
Ale v rámci mojich pripomienok musím spomenúť niekoľko vecí, ktoré mi chýbajú. Chýbajú mi najmä preto, lebo v pôvodnom návrhu boli. I my poslanci sme dostali predsa list komory učiteľov o tom, že vypadlo z pôvodného návrhu hodnotenie vedúcich zamestnancov pedagogickými a odbornými zamestnancami. Považoval som to a stále to považujem za dôležitý krok. Možnože sa mnohí obávali toho, z rôznych predstaviteľov organizácií, že by to bol nejaký nástroj, ktorý by ubližoval, alebo že by to bol iba nástroj, ktorý by sa dal zneužívať. Ale ja sa stotožňujem s argumentáciou, že práve takýmto spôsobom zabezpečený mechanizmus, ak vedúci zamestnanec je natoľko schopný a otvorený kritike aj a môže sa oprieť tým pádom aj proti zriaďovateľovi, pozrite sa, toto je hodnotenie, ktoré na mňa spísali moji podriadení, postupuje tým pádom aj jednoducho a má silnejšiu argumentačnú alebo má silnejšie postavenie aj v očiach zriaďovateľa, pretože sa má o čo oprieť v rámci svojho kolektívu. Je to, skrátka, o férových nastaveniach hry. A táto opora môže len prospieť.
Často sa mi zdá, že v školstve máme množstvo táborov, ktoré ako keby medzi sebou viedli neviditeľný boj, a považujem za kľúčové aj z pohľadu ministerstva školstva, aby tieto tábory jednoducho posadila za rokovací stôl a odkomunikovala s nimi rôzne opatrenia, ktoré sa prijímajú. Musí sa to jednoducho vydiskutovať a odkomunikovať, pretože potom stále sú tí, ktorí cítia určité krivdy. Možnože nie vždy sa to dá, ale treba robiť maximum pre to, aby bola čo najväčšia pravdepodobnosť, že sa dosiahne systém, že všetci sú víťazi a všetci sa cítia byť víťazmi.
Spomína sa tu, ako konkrétne ten prechod od kreditového príplatku na príplatok za profesijný rozvoj bude sa neskôr odrážať na platoch učiteľov. Ukáže to prax. Ale v prípade, že existuje čo len najmenšia možnosť, že by mohli byť ohrozené mzdy učiteľov, tak ich nezískame pre ďalšie ciele, ktoré potrebujeme urobiť v školstve. Toto je o komunikácii s tou najkľúčovejšou časťou v školstve. Pokiaľ si ich nezískame pre zmeny, ktoré chceme realizovať, nedosiahneme nič a budeme tu medzi sebou sa len hádať o tom, prečo sa nám nedarí a prečo sa to nepodarilo.
Bolo tu spomínané aktualizačné vzdelávanie. Ja si, naopak, ale myslím, že aktualizačné vzdelávanie je mimoriadne dôležité práve z toho pohľadu, že prináša efekt, že nie je to samozrejmou povinnosťou. Veď napokon aj v tom § 4 nám pribudli povinnosti pedagogických odborných zamestnancov, a to riadne. A mnohí sa pýtajú, napríklad učiteľky v materských školách, ako ony majú v rámci v tom zozname povinností, zabezpečovanie externého dozoru na maturitách. Ale to už je o aplikácii konkrétneho paragrafu a konkrétneho znenia.
Ale pokiaľ to aktualizačné hodíme aj na školy a v rámci toho, že bude naňho dávať financie zriaďovateľ, obávam sa pri súčasnom stave, aký máme dnes, kde sa každé euro obracia aj trikrát, štyrikrát, že jednoducho utlmíme podľa mňa tento dôležitý typ vzdelávania pre školy. Takže iniciatívne už teraz hlásim, že jednoducho budem sa snažiť prísť s riešením, ktoré by to vyriešilo.
Rovnako ako samotné postavenie sociálneho pedagóga, nepochopil som, prečo dochádza v presune pod iných odborných zamestnancov. Od ustanovenia tejto pozície už prešlo desať rokov a veľmi málo ich máme na našich školách a podľa mňa sú tam potrební. Tým, ak nemajú samotný paragraf, možnože sa nám do vidí banalitou, znižujeme ich význam, pretože ľudia častokrát aj na tie zákony pozerajú aj z toho formálneho hľadiska. Čiže aj toto podľa mňa treba brať do úvahy. Akým spôsobom prichádzame a s akou štruktúrou ju formulujeme v rámci tých právnych noriem.
Každopádne táto komplexná zmena je potrebná. A z mojej strany, ako som už povedal na začiatku, sa hlásim k tomu, aby sme urobili maximum pre to, aby sme vyvrátili pochybnosti toho, že učitelia budú ukrátení na peniazoch, a zároveň aby sa stanovili také nastavenia v rámci jednotlivých druhov vzdelávaní, ktoré nebudú alebo ktoré títo ľudia nebudú pociťovať ako krivdu, pretože je to citlivá vec.
Ak chceme hovoriť o zvýšení nejakej akceptácie tohto povolania v spoločnosti, buďme úprimní k sebe. Áno, je to cez tie peniaze, A jednoducho ľudia to vidia.
Zároveň ale pripomínam a podčiarkujem, že nehovorím o tom, len dať a nevyžadovať. Môj názor je jednoduchší. Treba dať a zároveň aj vyžadovať po vzájomnej dohode. A dúfam, že budeme otvorení tejto dohode najmä zo strany tých, ktorí majú tú moc, aby to presadili.
Stále hovorievam, že som skeptik, po tých skúsenostiach sa mi nemôžete čudovať. Možno, že to je teraz ten zákon, ktorý môže ukázať, že všetky politické značky pôjdu nabok a presadí sa riešenie, ktoré, a to ešte raz zopakujem, nám získa učiteľov, získa nám všetkých teda pedagogických, odborných zamestnancov pre tie zmeny, ktoré chceme presadiť. Ak toto sa podarí, tak sme všetci vyhrali a najmä naše deti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja som veľmi rada, že si vystúpil, pretože v podstate celé tvoje vystúpenie bolo ani nie tak v skeptickom duchu, ale urobil si akúsi genézu toho, toho navrhovaného materiálu, ktorý predstavilo ministerstvo školstva, a ja som rada, že sme sa zhodli v mnohých veciach, pretože tam sú, sme v prvom čítaní, to si treba uvedomiť, takže bola to skôr taká filozofická úvaha nad tým všetkým. Do druhého čítania budeme už určite hovoriť viacej vecne a technicky.
Mňa zaujalo to, že hovoríš o tom, že na našich učiteľov dávame zodpovednosť pomaly už za všetko, čo sa, čo sa kedy stane s našimi deťmi. No áno, možno trošku by som pripomenula, že tá spolupráca školy s rodinou by možno bola namieste, keby sa trošku viacej spolupracovalo. Školy sa otvárajú rodičom, to je pravda, ale možno, možno ešte viac a spolupráca všetkých tých, ktorí majú moc rozhodnúť o týchto veciach, čiže s ministerstvom a so ZMOS-om a všetkými organizáciami, či už odborovým zväzom, alebo podobne, keď bude dobrá spolupráca, tak myslím si, že to pôjde.
A som o tom presvedčená, že áno, lebo naznačila to vo svojej reči aj pani ministerka, že počúva učiteľov zdola, že ich chce počúvať a chce rokovať s tými, kto ich má naozaj zastupovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán Sopko, keď som dobre rozumel, chcete, aby zamestnanci hodnotili vedúceho pracovníka a v konečnom dôsledku by mal silnejšiu pozíciu pred zriaďovateľom. No ja si myslím, že tieto tri subjekty - zriaďovateľ, vedúci pracovníci a zamestnanci - budú ľudsky vždy v opozícii a nikdy pritom sa nebudú všetci cítiť víťazi. Je to utópia, je to virtuálna utópia, zvlášť, keď zriaďovatelia sú často politicky motivovaní. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za faktické poznámky. Len v krátkosti.
Myslím si, že čo sa týka očitej reprezentatívnosti, možnože som to nespomenul ako v tomto svojom príspevku, ktorý som uviedol, a keď hovorím o tom, že máme byť ambicióznejší, považujem možno aj za taký námet, ktorý tu chcem teraz aj zdôrazniť, aby sme sa vrátili k úvahám o tom, vytvorenia silnej stavovskej organizácie, ktorá by tú reprezentatívnosť zabezpečila.
Pretože, pozor ale, ktorá by vznikla zdola, ktorá by bola spájaním tých síl, ktorá by bola spájaním síl a dokázala by jasnejšie formulovať svoje tie požiadavky a možno už tak predpripraviť pri tých jednotlivých rokovaniach, ktoré určite nebývajú ľahké, jednotlivé stanoviská.
A čo sa týka nejakých utópií, je to na nás, či dokážeme určité veci meniť. Pokiaľ sa zmierime so stavom, aký je, tak nehovorme o utópiách, ale skôr hovorme o dezilúzii a len šedivom svete, v ktorom sa ťažko žije.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, učiteľská profesia patrí medzi najnáročnejšie profesie bez ohľadu na zemepisné súradnice, štátne zriadenie či čas. Okrem odovzdávania, upevňovania a overovania vedomostí a zručností, poskytovania prehľadu vzdelania prehlbuje schopnosť uplatniť sa, nájsť deťom svoje miesto v živote. Výchovou a vzdelávaním im dávame do ruky pomyselnú udicu a učíme ich chytať ryby, aby sa neskôr nestali závislí len na ich dodávkach samotných. Učitelia okrem priamej pedagogickej činnosti komunikujú a riešia problémy s rodičmi, riešia problémy detí samotných, pripravujú sa na vyučovanie, musia zvládnuť množstvo administratívnych úkonov, venujú sa mimoškolskej činnosti i príprave a realizácii súťaží a olympiád pre jednotlivé predmety.
Každý štát, ktorému záleží nielen na jeho existencii samotnej, ale i na kvalite a dĺžke jeho existencie, a tým aj jeho občanov, by mal naozaj zodpovedne pristupovať k výchove a vzdelávaniu detí, pretože raz ho budú riadiť ony a jeho súčasní predstavitelia budú od ich rozhodnutí závislí.
Ak hovoríme o kvalite výchovy a vzdelávania detí, musíme hovoriť aj o kvalite vzdelávaní, kompetenciách a starostlivosti o tých, ktorí priamo na vzdelávacom a výchovnom procese participujú, a to sú pedagogickí a odborní pracovníci. Doposiaľ platný zákon č. 317/2009 Z. z. bol od svojho vzniku osemkrát novelizovaný. Na jednej strane by sa reálne novelami, ktoré sú dobre pripravené, mal zákon upravovať tak, aby zohľadňoval nové situácie, správanie, práva a povinnosti, ktoré prax ukázala. Na druhej strane časté novelizácie môžu pokriviť duch zákona a prispieť k právnej neistote.
Preto pozitívne hodnotím komplexnosť zákona ako takého, jeho systematického členenia a nového spracovania vrátane vykonávacieho predpisu.
Taktiež pozitívne hodnotím podrobnú kategorizáciu pedagogických zamestnancov, ich náplň práce, kompetencie i požiadavky na výkon práce takéhoto pracovníka, aj keď panujú určité formulačné nezhody pri ich zavedení, kategorizačných pojmov a ich naplnenie, sú to ďalších cizelovaním odstrániteľné problémy.
Čo naozaj vítam, je explicitne uvedená ochrana pedagogických zamestnancov nielen pred neodborným zasahovaním do ich profesionálnych, ale najmä ich ochrana pred sociálnopatologickými prejavmi v správaní vedúcich pedagogických zamestnancov, vedúcich odborných zamestnancov, ďalších zamestnancov, zriaďovateľa, zákonných zástupcov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb.
Okrem spomínaných pozitív mám však aj množstvo výhrad k zákonu, okrem formulačných nepresností, predimenzovania vzdelávaní a najmä ich časových dotácií a následne neadekvátne zvýšenie platových podmienok pedagógov, nedostatočnej kontroly akreditovaných subjektov poskytujúcich vzdelávanie, najmä ich kvality, množstvo zvýšených byrokratických úkonov, nízku motiváciu pre absolvovanie ďalšieho vzdelávania.
Sú najmä dva zásadné body, pri ktorých by som sa chcel dnes ešte pristaviť a s ktorými nie je možné sa stotožniť. Tento zákon predpokladá zrušenie kreditového systému a s tým aj spojených príplatkov pre pedagógov do roku 2023. Stanovenie nových pravidiel pre odmeňovanie pedagógov, čiže aj zrušenie ich kreditového hodnotenia, by bolo namieste vtedy, ak by ruka v ruke s novými požiadavkami na atestácie a vzdelávanie učiteľov boli prijaté také zákonné normy, ktoré by minimálne tieto kreditné príplatky zahŕňali v primeranej mzde pre pedagógov tak, aby - ako bolo deklarované v Národom programe rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý schválila táto vláda - sa každoročne navyšovali mzdy pedagógov tak, aby dosiahli 85 % miezd vysokoškolsky vzdelaných v roku 2027.
Úplne najlepším riešením by bolo poskytnúť pedagogickým a odborným zamestnancom takú mzdu, aby sa mohli venovať vzdelávaniu iných a seba a nemuseli byť existenčne závislí na príplatkoch.
Zvýšenie mzdy prostredníctvom profesijného rozvoja bude náročnejšie časovo aj finančne, ako uvádza Slovenská komora učiteľov, ktorá v rozporovom konaní predložila 41 pripomienok, z ktorých ministerstvo školstva akceptovalo 14. A ja ich v tomto vyhlásení podporujem. V skutočnosti si v podstate táto vláda iba naoko preplatila čas, pretože riešiť tento problém bude musieť vláda nasledujúca.
Ďalšou novinkou, ktorá je schovaná medzi benefitmi pre pedagogických a odborných pracovníkov v § 82, sú tzv. vakancie, ktoré majú za účel pomôcť predchádzaniu syndrómu vyhorenia a iným negatívnym javom spôsobenými pracovnou činnosťou v tomto záťažovom prostredí. Počas ich trvania sa môže vo vyspelých krajinách, ako je napríklad Fínsko, učiteľ venovať samovzdelávaniu, zbieraniu nových skúseností a poznatkov z iných krajín a podobne s tým, že poberá určitý percentuálny podiel svojho platu.
V tomto návrhu je expressis verbis uvedené, že, citujem: "Pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi zamestnávateľ povolí prerušenie výkonu pracovnej činnosti najviac na jeden školský rok, ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec vykonával pracovnú činnosti nepretržite najmenej desať rokov. Pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi za čas prerušenia výkon pracovnej činnosti nepatrí mzda alebo plat." Koniec citácie.
Čiže ak sa učiteľ rozhodne po 10 rokoch praxe práce v školstve pre ročné voľno, jediným benefitom je to, že mu riaditeľ je povinný podržať pracovné miesto, ale počas celého trvania tohto voľna nebude poberať žiadnu náhradu mzdy, čo je nedôstojné a míňa to celý účel a zámer vakancií. Viem, že pracovné miesto učiteľa sa v niektorých regiónoch Slovenska považuje za lukratívne, a tým by jeho strata pre učiteľa bola nadmerne zaťažujúca. No nerieši to jeho existenciu počas trvania vakancií. Bolo by namieste, keby takýto pedagóg dostával aspoň 50 % fixného platu ako náhradu mzdy, aby mohol dôstojne a plnohodnotne čas na regeneráciu a ďalší rozvoj využiť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vždy platilo a platí, že ak sú doma spokojní rodičia, ich deti sú rovnako spokojné, pretože ich pozitívne nastavenie rodinnej mikroklímy ovplyvňuje všetkých jej účastníkov. Rovnako to platí pre všetky tímy či spoločnosti, obzvlášť pre školy. Intenzívne ovplyvňovanie sa všetkých navzájom má vplyv nielen na klímu ako takú, ale aj na pocit bezpečia a pracovný výkon, teda aj na úspešnosť. Záleží nám na úspešnosti našich detí, ako aj školstva, v ktorom sú hlavnými hráčmi práve pedagogickí a odborní zamestnanci, pretože je našou povinnosťou venovať im náležitú pozornosť.
V predloženej podobe sa táto pozornosť stráca v zásadných bodoch súvisiacich s nastaveným finančným ohodnotením. A toto je potrebné zmeniť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ďakujem, pretože váš príspevok naozaj hovoril, že ste čosi prežili v učiteľskej praxi. Za to vám veľmi pekne ďakujem, aj za zhodnotenie toho zákona, aj za váš pohľad.
Ale - dopredu sa ospravedlňujem - chcem odpoveď len na túto jednu otázku, lebo možno som to dobre nepochopila alebo nezapočula. Mysleli ste to naozaj vážne, že dať učiteľom takú mzdu, aby sa už nemuseli ďalej vzdelávať, alebo som to zle prepočula.
Ďakujem.

Dobrý deň, pani ministerka, kolegovia, kolegyne, zvyčajne vystupujem k sociálnej oblasti, ale teda máme pred sebou zákon, ktorý teda hovorí o odborných zamestnancoch v školstve, ku ktorým patria sociálni pedagógovia, a teda chcem možno apelovať na pani ministerku možno taký môj pohľad na to, aby teda ostali v pôvodnej kategórii odborných zamestnancov, pretože v predkladanom zákone má byť sociálny pedagóg zaradený v § 24 do kategórie iní odborní zamestnanci, teda nie samostatne pod názvom sociálny pedagóg, ako je to dnes.
Vychádzam z toho, že dnes máme v školskom prostredí pomerne stúpajúcu tendenciu sociálnopatologických javov. Ak sa pozrieme na tie dievčatá, čo sa šikanovali v Košiciach, alebo naozaj prichádza nám kybernetická šikana a tak ďalej, je veľmi dôležité, aby človek a odborný zamestnanec mal aj ten sociálny pohľad na veci. Pedagógovia v podstate sa vždy dávajú do tej roviny len vzdelávacej alebo výchovnej, ale sociálny pedagóg drží aj tú integračnú schopnosť, hej. Proste vidieť to dieťa, aby bolo schopné sa integrovať do bežného prostredia.
Preto si myslím, že nebude dobré ich dávať naozaj nejako do iných odborných zamestnancov, lebo oni stratia význam byť v podstate zamestnancami školstva. Čo si myslím, že bude na škodu veci, pretože mnohokrát viete, ako fungujú tie, medzirezortná spolupráca, ja to viem medzi zdravotníctvom a sociálnymi vecami, ale takisto vlastne funguje aj školstva a sociálne veci.
Takže ja chcem upozorniť naozaj, že možnože z pohľadu ľudí, ktorí to tvorili a ktorí možno sa nepohybujú v praxi práve s týmto odborom, hovorím, že to môže narobiť zbytočne veľa škody. Ak to naozaj nemá nejakú významnú pridanú hodnotu, tak by ste to mali zvážiť.
Naďalej nám stúpajú závislosti mládeže na drogách. Včera či predvčerom išiel vlastne taký šot, kde, ja som z Prešovského samosprávneho kraja, kde vlastne hovoria odborníci na drogové závislosti, že nám stúpa počet detí a mladých ľudí závislých na drogách. To je opäť profesia ten sociálny pedagóg, ktorý sa vie pohybovať na tej rovine resocializácie, aj teda toho výchovného procesu.
Takže opäť sa prikláňam k tomu, že je to ďalší, ďalší determinant, ktorý vlastne ovplyvňuje to, že ak nám odídu tí sociálni pedagógovia z toho školského prostredia, môže to mať následky aj pre túto oblasť, ktorú v podstate, vám poviem pravdu, že, že nemyslím si, že reedukačky by mali byť úplne len vo vašej pôsobnosti, pretože tie problémy, ktoré tam nastávajú aj s tými deťmi, opäť nevidia ten rozmer sociálny a tie deti neskôr sa nám dostávajú do iného typu v podstate sociálnych zariadení, kde aj tak, aj tak s nimi pracujeme. Čiže to je ďalší determinant, ktorý by som chcela spomenúť, že v podstate máte tam aj reedukačky a aj to nebude správne, aby sme tých sociálnych pedagógov nejako znechutili pracovať v školskom prostredí.
Veľkým problémom sú mladé dievčatá z rómskych osád, ktoré sa stávajú súčasťou obchodovania s ľuďmi. Ja sama teda mám kolegov profesných, ktorí pracujú práve s tými dievčatami, aby si skončili povinnú školskú dochádzku a tak ďalej. A tam je tiež problém v tom, že naozaj tieto dievčatá sa najímajú na prostitúciu do Anglicka a tak ďalej. A zase je dobré, ak v tom prostredí aj v školskom už ten človek vie identifikovať tie typy dievčat, aby sa nám vlastne nedostávali do tej patológie, ak opustia školský systém. My už vieme ako diagnostickými metódami nejakým spôsobom pozerať na to konkrétne mladé rómske dievča, že má tendenciu vlastne sa nechať manipulovať do týchto aktivít a potom je ťažko sa dostať z toho, lebo tam sú pasáci a tak ďalej. Čiže zase to gro a tá práca a tá identifikácia môže byť práve v školskom prostredí a práve aj tam zohráva úlohu teda sociálny pedagóg.
Tiež patria pod vás centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, kde významnú úlohu vždy je aj ten sociálno-pedagogický aspekt. Čiže opäť sa argumentáciou prikláňam k tomu, aby táto kategória zamestnancov mala samostatné postavenie pri odborných zamestnancoch.
Toto je môj naozaj praktický pohľad na veci, kde si myslím, že niekedy to je to, že nemáme reálne skúsenosti niektorí poslanci, ktorí sme v pléne, práve s tou konkrétnou praxou. Ja som ich mala, veď ja som v školskom prostredí dlhé roky robila prevenciu sociálnopatologických javov a práve u detí s poruchami správania. Čiže viem, akým spôsobom sme vedeli podchytiť túto mládež. A preto si nemyslím, že je to veľmi dobrý krok, ak teda toto spravíte.
A možno na moju podporu by som prečítala aj garantku sociálnej pedagogiky, vedúcu katedry pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzita Mateja Bela, Jolanu Hroncovú, pani profesorku, ktorú si veľmi vážim a ktorá tiež vlastne sa prikláňa k tomuto názoru: "V pripravovanom zákone má byť sociálny pedagóg zaradený v § 24 do kategórie iní odborní zamestnanci, teda nie samostatne pod názvom sociálny pedagóg, ako je to v aktuálnom zákone č. 31/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Do tejto kategórie sú v navrhovanom zákone zaradení okrem sociálneho pedagóga aj školský logopéd a liečebný pedagóg odboru, ktorí by mali byť podľa nášho názoru logicky zaradení skôr do § 23, pretože boli pôvodne súčasťou odboru špeciálny pedagóg.
Z pozície garancie študijného programu sociálna pedagogika, ale aj predsedníčky Asociácie sociálnych pedagógov a v spolupráci s vedúcimi predstaviteľmi centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici a v Lučenci sme pripomienkovali návrh. Pripomienkovali sme aj § 39 školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní, ktorý nahrádza doterajšiu pozíciu školského koordinátora prevencie sociálnopatologických javov. Podľa nášho názoru je navrhovaný názov tejto funkcie veľmi všeobecný, všeobsiahly a nie sú úplne jasné činnosti, ktoré majú byť v rámci tejto funkcie vykonávateľné.
Skutočnosť, že sociálny pedagóg už nemá byť ukotvený v samostatnom § 24 ako doposiaľ, považujeme za podcenenie jeho významu oproti iným odborným zamestnancom, ktorí sú uvádzaní samostatne. Môže to mať vplyv aj na ďalší vývoj umiestňovania sociálnych pedagógov v školách."
Ja som to povedala prakticky, lebo som to prakticky robila, aby ste to videli v tých súvislostiach, ale podčiarkla som to teda aj pani profesorkou, že ten pohľad na tie veci je až škoda. Lebo naozaj veľa vecí, aj tie deti z rozvedených rodín, kde ten aspekt sociálny je potrebné vidieť, ale aj vzdelávanie detí v pestúnskej starostlivosti, kde opäť máte ten aspekt, hej. Potom máme inkluzívne vzdelávanie. Vždy je dobré, ak naozaj aj ten sociálny aspekt v tom školskom prostredí je akceptovaný a už je v podstate aj cez tie diagnostické metódy prítomný.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, s mnohými vecami, ktoré ste povedali, by som súhlasil a chcem povedať, že súhlasím hlavne s tým, že v našom školstve je veľa sociálnopatologických javov, ktoré nie celkom naše školstvo zvláda, a je potrebné vytvoriť nástroje, aby sme sa v týchto oblastiach posunuli dopredu.
Ja som pripravený debatovať o tom, že či to je v prehodnotení jednotlivých kategórií zaraďovania zamestnancov, ale chcem povedať, že už sme aj na výbore hovorili o tom, že máme ambíciu minimálne dať pozmeňovák v druhom čítaní v tom duchu, že medzi vzdelávania, ktoré budú ohodnocované, bude patriť aj vzdelávanie zo špeciálnej pedagogiky tak, aby v inkluzívnom vzdelávaní a v ďalších veciach sme zachytili proste tie trendy, ktoré sú dnes, aby učitelia mali dostatok kvalifikačných predpokladov, aby boli tieto javy schopné zvládať. Či to má byť len špeciálna pedagogika, alebo aj nejaký doplnkový typ vzdelávania, o tom môžme hovoriť. Ale hovorím, že túto ambíciu máme. Máme to vyrokované s ministerstvom školstva, máme to vyrokované navzájom medzi sebou a s týmto návrhom prídeme.