40. schôdza

Vážené kolegyne, milí kolegovia, ministerstvo obrany predložilo tento návrh novely zákona o ozbrojených silách v dobrej viere, že prispeje k úsiliu o elimináciu činnosti ilegálnych polovojenských skupín pôsobiacich medzi našou mládežou. Tieto skupiny pôsobia medzi mládežou a pod zámienkou prípravy na obranu vlasti regrutujú mladých ľudí, ktorých potom učia zručnosti prislúchajúce vyslovene oficiálnym bezpečnostným zložkám a ozbrojeným silám. Bez akejkoľvek kontroly štátu s pochybným vedením a možnosťou prieniku protispoločenských ideológií a dokonca aj vplyvu zo zahraničia.
Predkladaný návrh zákona chráni aktuálny vzor oficiálnej vojenskej rovnošaty. Nič viac. Komplikuje tak život tým občanom, ktorí si aj legálnou cestou zaobstarali jednotlivé výstrojné súčiastky. Na druhej strane aj znemožňuje zneužívaniu tejto rovnošaty ako celku a zámernú zámenu jej neautorizovaných nositeľov s príslušníkmi oficiálnych ozbrojených síl. Z tohto pohľadu je návrh novely zákona o ozbrojených silách správny, a preto ho aj podporím.
Chcem však upozorniť, že návrh v skutočnosti takmer nič nerobí pre zabránenie vzniku a intenzívnej verejnej činnosti ilegálnych polovojenských skupín, ktoré sa organizujú oficiálne pod zámienkou domobrany. Organizujú sa bez akýchkoľvek pravidiel a kontroly štátu. Verejne demonštrujú svoju existenciu aj odhodlanie a vyvolávajú dôvodné obavy občanov o ich bezpečnosť a naše ústavné zriadenie. Viacerí ich čelní predstavitelia sa verejne vyjadrujú, že sú pripravení v prípade potreby pod zámienkou ochrany národa a falošným vlastenectvom prevziať moc v štáte. Podporujú ich v tom veľmi otvorene dokonca aj bývalí vysokí ústavní činitelia. Už celé roky ich školia aj príslušníci ozbrojených síl. Viacerí čelní predstavitelia týchto skupín prešli výcvikom a indokrináciou v zahraničí, napríklad v Rusku. Niektorí sa dokonca aktívne zapojili do nelegálnych bojov na východe Ukrajiny.
Svoju existenciu a politické ambície v konečnom dôsledku namierené proti ústavnému zriadeniu Slovenskej republiky veľmi otvorene a nahlas demonštrujú pochodmi v zomknutých vojenských šíkoch a vášnivými politickými prejavmi na námestiach našich miest. Ich čelní predstavitelia si sami prideľujú tituly, vojenské hodnosti, ktoré im nepatria. A oficiálne štátne orgány a polícia sa im prizerajú a dokonca chránia verejné zhromaždenia týchto ilegálnych polovojenských skupín, akýchsi novodobých gárd proti tomu, aby ich ostatní občania rušili prejavmi svojho nesúhlasu.
Ako občianka a ich volená zástupkyňa som mimoriadne znepokojená nielen existenciou a narastajúcim vplyvom týchto skupín, ale aj absolútnou nečinnosťou štátnych orgánov. Nielen ministerstvo obrany, ale aj Vojenské spravodajstvo a ďalšie štátne orgány sa celé roky nečinne prizerajú na existenciu a rast vplyvu týchto skupín. Všetci nekonajú pod zámienkou, že veď takéto skupiny oficiálne neexistujú, a teda nie je možné voči nim zakročiť. A preto aj asi polícia chráni nerušený priebeh demonštratívnych pochodov a zhromaždení týchto údajne neexistujúcich skupín.
Ministerstvo obrany celé roky tolerovalo to, že viacerí príslušníci ozbrojených síl sa aktívne podieľali na výcviku týchto skupín. Pýtam sa, čo to robilo celé roky Vojenské spravodajstvo, keď nezachytilo vznik a existenciu týchto skupín? Boli zamestnaní niečím iným? Čo robilo Vojenské spravodajstvo a ďalšie štátne orgány, keď si u nás zriaďovalo svoju základňu zahraničné motorkárske hnutie pevne ideologicky späté s cudzím režimom a aktívne sa podieľajúce na rozvrate susednej krajiny? A to v priestore, kde sa spoločne zišli aj s príslušníkmi týchto ilegálnych polovojenských skupín v jednom a tom istom objekte.
Je verejným tajomstvom, že medzi príslušníkmi ozbrojených a bezpečnostných zložiek narastá množstvo sympatizantov s extrémistickými hnutiami. Pravdepodobne nielen tam, ale aj medzi prokurátormi, sudcami, z ktorých niektorí sa tým už ani netaja a verejne prejavujú svoj antisemitizmus a rasizmus.
Aký je skutočný záujem o boj s extrémizmom, keď aj jeden jednoduchý a jasne zdokumentovaný prípad z Nitry sa rieši na súde viac ako päť rokov? Komu vyhovuje táto nečinnosť štátu a vytváranie priestoru extrémizmu?
Týmto návrhom ministerstvo obrany chráni aktuálnu oficiálnu rovnošatu ozbrojených síl pred zneužitím a naoko tak bráni vzniku nelegálnych vojenských oddielov a zneužívaniu mladých ľudí.
Podporím tento návrh, ale po jeho prijatí slovenskí branci a ďalšie polovojenské skupiny len vymenia vzor uniformy. Už to aj so smiechom ministrovi obrany verejne odkázali. Väčšina občanov aj tak nebude vedieť poznať rozdiel medzi oficiálnou rovnošatou a poľnou rovnošatou ilegálnych skupín.
Pokiaľ budú štátne orgány aj naďalej tolerovať existenciu týchto polovojenských skupín, chrániť ich demonštráciu sily a odhodlania na našich námestiach, nič sa nezmení.
Preto vyzývam kompetentných, aby navrhli skutočné opatrenia, ktoré umožnia účinne bojovať s extrémizmom a šírením dezinformácií. Opatrenia, ktoré zabránia činnosť týchto nelegálnych polovojenských skupín a umožnia štátnym orgánom účinne zasiahnuť voči nositeľom skutočného nebezpečenstva, voči našej spoločnosti, a nie aby sa zaoberali poskytovaním alibi na trápnu komunikáciu s ilegálnym sledovaním a lustráciami novinárov a ďalších občanov.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Dubačová, ja chápem vaše rozhorčenie, ale myslím si, že plačete na nesprávnom hrobe, pretože zákonom o ozbrojených silách sa dá upravovať len to, čo sa dotýka ozbrojených síl. Ostatné všetko patrí do úplne iných oblastí.
A ešte jednu vec by som vám chcel povedať, keď už tak hovoríte, existuje tu nejaké ústavné zriadenie, existujú nejaké ústavné práva a na základe týchto ústavných zriadení a práva je to, že to, čo nie je zakázané, je pre občana povolené. Naopak, pre štátne orgány, ktoré môžu robiť len to, čo majú zákonom prikázané.
Nuž a neviem, odkiaľ beriete tie údaje, pretože som sa s nimi nestretol, že by v radoch ozbrojených síl narastal počet sympatizantov extrémizmu. To by som si takéto niečo nikdy nedovolil tvrdiť, pretože intímne poznám ozbrojené sily Slovenskej republiky, pracoval som na ministerstve obrany 16,5 rokov, predtým som bol vo výbore pre obranu a bezpečnosť, teraz som pre obranu a bezpečnosť, takže tieto veci pokladám za, z vašej strany za nejaké neoprávnené osočenie ozbrojených síl.
A keď už hovoríme o tom extrémizme, tak extrémizmus nie je len ľavicový a pravicový, ale sú všelijaké iné extrémizmy, ja by som tu chcel, nechcem ukázať na nikoho, hneď napríklad čechoslovakistický extrémizmus, slniečkarský extrémizmus a aj tam by sme sa mali potom na tie extrémizmy pozrieť.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne. Neviem, či som tam dobre pochopil, pani kolegyňa, ale hovorili ste o susednej krajine, o Ukrajine, že tam je teda nejaký problém, ktorý by mala vyvolávať Ruská federácia, alebo nechcem povedať, že Ukrajina je naozaj tragédia, ak 1. januára Porošenkov režim oslavuje Banderu a pochodujú banderovci a sú vyznamenávaní za to, čo robili počas 2. svetovej vojny. Dokonca keď si prečítate históriu, tak dokonca aj samotní Nemci a Gestapo písalo domov a vyjadrovalo hrôzy o tom, čo tieto skupiny robia so svojím vlastným obyvateľstvom.
Toto by ste mali pranierovať a nie to, že tu sú nejakí motorkári, ktorí sa prevezú po krajine a idú položiť kvety k padlým svojim proste spolurodákom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Budem mimoriadne stručný. Pani Dubačová, jediné dezinformácie šírite vy a denníky vášho ideologického zamerania. A váš prezident Kiska sa bratríčkuje s Porošenkom, ktorý úplne otvorene podporuje neonacistické batalióny. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja najskôr na pána poslanca Hrnka, zas povedali ste, plašíte na nesprávnom hrobe. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Hrnko, to je veľmi krásna metafora. Naozaj verím, že ste tým mysleli súčasný stav parlamentu. Metaforicky ste ho nazvali hrobom, predpokladám demokracie, pretože naozaj vaše pôsobenie, robíte všetko pre to a vy ste teda zrejme hrobárom. (Reakcia z pléna.)
A ďalšie, ja by som sa chcela spýtať, pán poslanec Hrnko, neprerušujte ma, neskáčte mi do reči, nie je to slušné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hrnko, poprosím vás.

Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
... ale to, samozrejme, sa už netýka vás.
Aké uniformy by ste, pán poslanec, teda chceli navrhnúť nám slniečkarským extrémistom, veľmi by ma to zaujímalo. Verím, že s tým vystúpite a oboznámite nás.
Pán poslanec Zelník, v súčasnej situácii, keď tu je anektované, anektovaný Krym, keď armáda, už dnes vieme, ruská pôsobí na východe Ukrajiny, naozaj sa tam vraždia nevinní ľudia, je tam vojna a vy tu vyťahujete akýchsi banderovcov. No potom sa môžeme porozprávať aj o slovenskom štáte a o celej 2. svetovej vojne. Veľmi rada. Ale ja rozprávam o súčasnosti, o súčasnej situácii a o tom, čo sa tu deje a akým vplyvom ruská agresia zasahuje do, do celosvetového pôsobenia. Takže ja by som sa venovala radšej tejto otázke a na to som narážala. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, pán poslanec Hrnko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec Hrnko! Pán poslanec Hrnko, upokojte sa.

Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
... prestaňte vykrikovať, je to neslušné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec!

Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
Slovenská národná strana neustále uráža ženy a chová sa veľmi neslušne, je to hanebné. Môžete sa hanbiť. (Reakcia z pléna.)
Pani, pánovi poslancovi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, upokojte sa. Odchádza sám. Poprosím vrátiť čas pani poslankyni.

Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Tak pán hrobár opustil sálu, takže ja by som sa zase chcela venovať, venovať ešte poslednej odpovedi.
A myslím si, pán poslanec Mizík, a možno aj v dobrej viere, niekedy vaše zvrátené názory, ktoré tuto prednášate v parlamente, ma nútia premýšľať nad tým, že akým spôsobom sa človek dostane až do takejto absolútne pokrkvanej krajiny, v akej vy sám žijete. Vaša bublina je skutočne obludná, je plná nenávisti, je plná akéhosi odporu a zvrátenosti, čo nám tu neustále prejavujete. Skoro by som povedala, že mi je vás hlboko ľúto. Neviem, kto vám píše tieto správy a tieto vaše nechutné a naozaj zvrátené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno. Ďakujem moc, mockrát za podnetné niektoré návrhy. Len musím povedať, že ja som viazaný aj administratívnotechnickými procesmi, ktorými všetky vládne návrhy zákona prechádzajú vrátane vnútrorezortného, mimorezortného pripomienkového konania, PPK-čka a podobne.
Ale chcem povedať, že mojím cieľom nie je nikdy nič tajiť. Ja dnes zhodou okolností 12.30 idem na výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva, kde páni poslanci majú vypočuť si všetky aj prísne tajné informácie a ja sa nebránim tieto informácie dať, vrátane celoročnej spravodajskej informácie alebo hodnotenia Vojenského spravodajstva, a tam to býva zvýraznené, aj tie extrémistické skupiny. Ale musím povedať, že extrémizmus je skutočne fenoménom celosvetovým, ale aj v Európe.
Čo sa týka pána Hegera, len z hľadiska toho, ja chápem, že využíva to, že poradcoval spoloč... ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) na modeli 2010, kde tieto informácie boli. Ale v roku 2006 proste sme prešli na úplne profesionálnu službu a zabudlo sa na to najpodstatnejšie, nie na vojenskú povinnú službu, ale na tvorbu záloh. Viete, a to je podstata veci.
Ozbrojené sily sú tu pre zabezpečenie obrany Slovenskej republiky a vrátane "tej povinnej služby". A pomôžem si zákonom, o ktorých budeme v budúcnosti diskutovať, a tí analytici, ktorí diskutujú a píšu, skutočne to je veľmi krátkozraké, pretože tu treba riešiť záležitosti z hľadiska zákona 319 o obrane Slovenskej republiky alebo zákona 570 o brannej povinnosti, kde je stanovené súčasným zákonom v § 4, že branná povinnosť je povinnosť podrobiť sa odvodu, ak tento zákon neustanovuje inak. Nechcem vás tu zaťažovať a ohurovať číslami, ale to sú milióny na odvody, ktoré by bolo treba zaplatiť. A niekto predo mnou to proste zrušil.
Otázka moja znie: teda je v záujme Slovenskej republiky, Národnej rady, aby sme mali zabezpečenú obranu Slovenskej republiky? Moja určite áno, verím tomu, že aj vaša, a budem na tom pracovať a chystám aj o týchto záležitostiach diskusiu, najskôr vnútornú, potom verejnú a takto ďalej, tak, aby obrana Slovenskej republiky bola v každom prípade zabezpečená.
Ale ak dovolíte, na pár otázok pánov poslancov, ja len na margo tej tvorby záloh musím povedať, že zhruba máme celkovo v evidencii do 500-tisíc záloh, takže v súčasnosti tá tvorba je vykonávaná profesionálnymi vojakmi, odchádzajúcich do zálohy, alebo dobrovoľná vojenská príprava, kde sme predpokladali, že skutočne toto bude takým motívom. Upravovali sme zákon, postupne sa to zvyšuje. Musím povedať, že sme zabránili odchodovosti v súčasnej dobe aj trinástym, štrnástym platom, ale aj novou koncepciou štátnej služby profesionálnych vojakov, ktorá už je pripravená, bude v kolégiu ministra obrany, budem ho dávať do Bezpečnostnej rady a vlády. A následne novela zákona v prvej časti a v druhej etape alebo v druhej časti nový zákon na určitých iných princípoch, kde bude zohľadnená aj tá záležitosť, ktorú ste správne kritizovali ohľadom nosenia rovnošiat a používania, ale zatiaľ som musel pristúpiť k takejto čiastkovej časti. A musím zvýrazniť, že sme dávali mnoho otázok aj na 211-ky. V ozbrojených silách je jednoznačne vestník, kde je stanovené a môže to byť zobranie si aj na verejnosti v zmysle webovej stránky, kde je presne stanovené, akým spôsobom je uniforma, uniforma nosená, organizovaná a podobne.
V zákone je presne stanovené, že sa jedná o presný vzor, čiže je to priemyselný vzor, ktorý je zaevidovaný na ministerstve hospodárstva.
A čo sa týka, prečo Vojenská polícia, pretože Vojenská polícia môže pokutovať v zmysle priestupkového zákona 372 aj občiansky, teda, pardon, civilov teda nazvem to, hej, alebo občanov Slovenskej republiky, napríklad vo vojenských obvodoch. A bolo to opäť konsenzom riešené.
A poprosil by som pána Hegera, ale aj vás, nie je to v žiadnom prípade zvyšovanie nejakých nákladov. Bude to z tých zdrojov, ktoré máme. Práve naopak, v tom, v tej tabuľke vplyvov je, že to bude mať "pozitívny" vplyv, keď sa nejaké príspevky alebo pokuty vyberú v zmysle priestupkového zákona.
Na tú vašu otázku, pán poslanec Dostál, jedná sa o to, že toto je požiadavka ministerstva vnútra, že to musí byť v tom zákone uvedené, aby sa nenabaľoval priestupkový zákon, tá suma a prečo a tak ďalej. Nevymyslel som si to. Je to požiadavka a takto to musíme zabezpečiť.
Čo sa týka tých špecifických znakov, je to opäť tam uvedené: odznak na čiapke, rukávové označenie a rozlišovacie označenia, rôzne znaky ozbrojených síl, hodnostné označenia, gombíky a podobne alebo tá evidenčná karta. Samozrejme, staré uniformy vojenské, tzv. maskáče, ktoré už nie sú v súčasnosti v ozbrojených silách v zmysle toho priemyselného vzoru, poľovníci, rybári a tak ďalej, nie je to zakázané, na nových uniformách bude napísané vyrobené pre ozbrojené, už je teda dané, požiadavka operačná alebo taktická na zabezpečenie výroby.
Čo sa týka ďalších záležitostí, bola kritizovaná, bol kritizovaný výcvik a tak ďalej. Ja som presvedčený o tom, že z hľadiska z tých zdrojov, ktoré sú, tak ja len na minulom vyhodnotení som povedal aj na výboroch, že 12,5-tisíc sa zúčastnilo minulý rok na cvičeniach, či to doma, alebo v zahraničí. Celkovo máme zhruba 12 250. Tak sa pýtam, cvičíme, necvičíme? Asi áno. A to sú len cvičenia doma a v zahraničí veľkého charakteru NATO a ostatné, výcvik - družstvo, čata, rota, prápor, to je z hľadiska plánovacieho procesu náčelníka Generálneho štábu. Tak ja by som sa voči tomu ohradil.
Postupne robíme všetky veci na to, aby aj ozbrojené sily skutočne vyzerali tak, ako majú vyzerať. Tento rok, teda pardon, minulý rok sme investovali do vyzbrojovania zhruba 13,5 milióna euro. Verím tomu, že tak ako predtým neboli v skladoch topánky obyčajné alebo tenisky, tak v súčasnosti skutočne to je. Týmto zákonom sa zároveň chce zabrániť aj tomu, pretože ste sa pýtali, kto môže nosiť, áno, tam je napísané, kto môže nosiť uniformu alebo komu môže povoliť minister.
Príklad poviem. Boli sme teraz v Afganistane. No z hľadiska strategického maskovania, no tak som povolil všetkým, aby mali maskáče na sebe. Aj pánovi predsedovi vlády. No je to logické. A preto je tam tá rozhodovacia právomoc možnosti daná ministrovi obrany pri takýchto príležitostiach.
Čo sa týka propagácie ozbrojených síl, preto je to tam aj z hľadiska ako toho divadla a neviem filmov, natáčania a podobne. Týmto sme chceli zabrániť aj tomu, aby profesionálni vojaci, ktorí majú právo si kúpiť, a tu sa dostávame k tomu, akým spôsobom sa dostane profesionálny vojak k uniforme, že dostáva body, ktoré sú kryté finančnými prostriedkami. A iba takýmto spôsobom si môže túto uniformu kúpiť. Chceli by sme zabrániť alebo chceme tým aj zabrániť, aby profesionálni vojaci nepredávali tieto uniformy do civilu a takýmto spôsobom to mohlo byť zneužité.
Čo sa týka polomilitantných vojenských skupín, áno, čo sa týka používania možno starých odevov, maskáčov a tak ďalej a tak ďalej, máte pravdu, že si ich iba zamenia, ale tu je podstata veci, keď si dávajú žiadosť na zaregistrovanie, čo budú robiť, jak budú robiť, jaká je ich idea a tam je tá povinnosť sl... - á, sledovania - kontrolnej činnosti niekoho iného. Ja ako prvý minister som dal podnet na Generálnu prokuratúru, aby uvedené záležitosti prešetrili. V každom prípade som koordinoval uvedenú činnosť vrátane spravodajských informácií, ktoré som poskytol orgánom činným v trestnom konaní vrátane poskytnutia pani ministerke vnútra Slovenskej republiky.
Čo sa týka tých otázok nosenia uniformy, myslím, že som povedal, priemyselný vzor a ako sa môže dostať "politik" k tejto záležitosti, pokiaľ je to cvičenie a účasť na cvičení, pokiaľ bude požiadavka, aby mali, máme v skladoch na to, aby sme im zapožičali a potom následne vrátili. S tým môžem súhlasiť.
Pokiaľ vám to postačuje takto, som pripravený eventuálne odpovedať na ďalšie otázky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v krátkosti v súvislosti s brexitom sa náš počet mandátov v Európskom parlamente rozširuje z 13 na počet 14. A my máme na túto situáciu reagovať vzhľadom na to, ako hovorí direktíva, máme voliť 14 poslancov Európskeho parlamentu s tým, že následne, ak brexit sa skutočne k 15. júlu 2019 uskutoční, toto 14. miesto pre nového europoslanca bude pridelené a máme vzorec, ktorý vlastne hovorí o tom, ako sa prideľujú jednotlivé výsledky volieb a rozpočítavajú hlasy. Ide o sumár hlasov, ktoré dostanú jednotlivé strany v rámci volieb do Europarlamentu, ktoré sa predelia naším republikovým číslom. Republikové číslo v tomto prípade bude 14 poslancov plus 1. To znamená, že ten, tá strana, ktorá získa najmenší zostatok, alebo respektíve najmenší podiel z tohto vzorca, tak bude mať 14. poslanca, ktorý sa ujme a zloží sľub v Európskom parlamente, ak sa teda brexit uskutoční.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1583 z 30. januára pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 564 z 30. januára s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 199 z 30. januára 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 200 z 30. januára 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, pani ministerka, milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som tak trošku nadviazal na to, čo už som hovoril včera v prvom čítaní, a teda využil príležitosť, že tu máme pani ministerku, a vyjadril tak trošku poľutovanie nad tým, že sa téme eurovoľby a zmena volebného režimu do týchto volieb mení len pri takej vážnej situácii, akým je odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Mali sme tu niekoľko iných príležitostí zlepšiť tento volebný zákon tak, aby sme neutrpeli opäť medzinárodnú hanbu. S týmito návrhmi sa ale vládna väčšina nestotožnila.
Takže to je moja taká možno trošku kritická poznámka aj smerom k Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko viem, že ministerstvo teraz s niektorými návrhmi bolo celkom stotožnené, akurát že nepresvedčilo väčšinu svojich koaličných kolegov tu v Národnej rade Slovenskej republiky. A verím, že tým pádom aj kolegovia, alebo teda väčšina kolegov tu v Národnej rade sú tým pádom ochotní znášať hanbu, ktorú Slovensko pravdepodobne utrpí na konci mája 2019 opätovným možno rekordom v neúčasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. A to už je téma tak trošku viac politická.
Dotknem sa tomu, toho konkrétnejšieho návrhu, ktorý ste sem, pani ministerka, prišli predniesť, a teda moja otázka je a tú som včera naznačil už vášmu kolegovi pánovi podpredsedovi vlády Rašimu, či máme jasno už potom aj v tých technikáliách, ktoré budú sprevádzať odchod britských poslancov z Európskeho parlamentu. Pretože pokiaľ viem, tak táto otázka je ešte pomerne otvorená a viacerí právnici, európski právnici alebo odborníci na európske právo nemajú úplne jasno v tom, čo sa stane v momente, ak by napríklad Veľká Británia pozdržala svoj odchod, a teda museli by byť zvolení poslanci za britskú stranu do Európskeho parlamentu, a následne by Veľká Británia odišla dajme tomu bez dohody. Akým spôsobom by prichádzali títo poslanci o mandát a akým spôsobom by potom miesto nich nastupovali náhradníci vrátane toho náhradníka, ktorého zvolíme za Slovenskú republiku.
Čiže či už je nejakým spôsobom vyriešený tento proces. Či ste vy napríklad na Rade ministrov o takejto veci komunikovali, a ak áno, tak akým spôsobom. Toto je moja otázka na vás, pani ministerka.
Ďakujem pekne.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, včera sme tu o návrhu zákona rokovali v skrátenom legislatívnom konaní, teda najprv v skrátenom legislatívnom konaní, potom o návrhu zákona v prvom čítaní, a teda škoda, že tu teda nebola aj pani ministerka, lebo možno časť tejto debaty sme mohli absolvovať už, už v prvom čítaní.
Obávam sa, že nie celkom som rozumel tomu, tomu uvedeniu, resp. možno verejnosť tomu, tomu nemusí rozumieť, pokiaľ ide o to, že tento návrh zákona je reakciou na skutočnosť, že Veľká Británia odchádza z Európskej únie, a teda že je reakciou na brexit a v súvislosti s brexitom že sa zvyšuje počet poslancov zastupujúcich Slovenskú republiku v Európskom parlamente z 13 na 14. No, ono je to práve naopak. Tento návrh predkladáte nie preto, že je brexit, to by asi, asi bolo dosť nezodpovedné, keby ste s takýmto návrhom čakali až tesne pred tým, ako brexit nastane. Tento návrh je reakciou na to, že ten brexit možno nenastane alebo nastane, nastane neskôr.
V zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý teraz novelizujeme, nie je stanovený počet poslancov, ktorí sa volia do Európskeho parlamentu, napríklad od toho, že by tam napevno napísané, že je tam 150 poslancov Národnej rady, čo vyplýva aj z ústavy, tak v prípade, v prípade volieb do Európskeho parlamentu sa tam uvádza iba to, že, že sa volí, alebo na kandidátnej listine môže byť najviac toľko poslancov, koľko pre Slovenskú republiku pripadá v rámci Európskeho parlamentu. Čiže toto samé osebe by nebolo potrebné meniť, keďže z faktu, že bude brexit, čo je známe už teda vyše dvoch rokov, je zrejmé, že sa ten počet, počet bude meniť. A vyplýva to aj z uznesenia Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu, na ktoré sa odvoláva aj vaša dôvodová správa, že teda sa zvýši zostávajúcim členským krajinám vrátane Slovenska počet zástupcov. V prípade Slovenska sa zvýši z 13 na 14.
Ale je tam, je tam zároveň uvedené, že ak by Spojené kráľovstvo bolo na začiatku volebného obdobia 2019, 2024 ešte stále je členom Európskej únie, počet zástupcov volených do Európskeho parlamentu za každý členský štát musí zodpovedať počtu uvedenému v tom predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré sa týkalo predchádzajúceho Európskeho parlamentu, resp. volieb do, do Európskeho parlamentu.
Čiže nie je to tak, že by zvyšovali z 13 na 14, naopak, reagujeme na možnosť, ktorá možnože bude neaktuálna už v priebehu pár dní alebo hodín, že Veľká Británia z Európskej únie neodíde tak skoro, že sa predĺžia, predĺžia rokovania a v čase volieb do Európskeho parlamentu bude Veľká Británia ešte stále členom, členom Európskej únie, a teda tým pádom nebude možné obsadzovať, obsadzovať tie miesta.
Otázka by teda mohla znieť, že prečo sme s touto možnosťou nepočítali, lebo, lebo uznesenie, uznesenie Európskeho parlamentu z februára minulého roku počítalo aj s takouto možnosťou, hoci všeobecne sa očakávalo, že brexit, brexit prebehne, či už mäkký, alebo tvrdý, a ani dnes nie je najpravdepodobnejšie, že, že brexit bude zvrátený alebo odložený, a teda že sa nezrealizuje k stanovenému vstupu. Ale takáto možnosť tu, tu, pochopiteľne, je. Potom by možno, možno otázka mohla znieť aj, ako sme v iných oblastiach pripravení, a v tomto prípade nie na odloženie brexitu, ale na to, že brexit nebude výsledkom dohody medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, ale že bude, že to bude tzv. tvrdý brexit, že či je Slovenská republika dostatočne pripravená na aj tento možný scenár, ktorý teda na rozdiel od odloženia brexitu, ako jedna z možností bol, bol reálny celý čas, celý čas vyzeralo, vyzeralo, že, že ak nedôjde k dohode, tak, tak skôr to bude, skôr to bude ten tvrdý brexit.
Pokiaľ ide o samotný text zákona, hovorili sme o tom aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, tak by som chcel upozorniť, že, že môže prísť k tomu, že rozdelenie mandátov medzi jednotlivé politické strany bude pri tomto spôsobe voľby iné, ako by bolo v prípade, že by sa volili 13. Budeme voliť 14 poslancov, lebo 14 je ten stav, ktorý nastane, keď Veľká Británia odíde z Veľkej Británie, a iba v prí..., teda Veľká Británia odíde zo Slovenskej republiky (pozn. red.: správne "z Európskej únie"), pardon, a iba v prípade teda, že by, že by Veľká Británia neodišla alebo odložila odchod, tak by sa jednej strane ubral, ubral jeden, jeden z tých mandátov 14, aby sa to znížili na 13 podľa, podľa zostatku veľkosti, veľkosti zostatku pri, pri, ktoré vznikne pri delení tým spomínaným už republikovým číslom.
Lenže to republikové číslo sa bude odvíjať od počtu 14, čiže bude, bude 14 plus 1, čiže 15. Keby sme delili na počet mandátov 13, tak, tak by sme delili republikovým číslom 14. Nedá sa to vopred odhadnúť, ako to bude, ale myslím si, že politickí analytici budú mať zaujímavú činnosť. Lebo naozaj sa môže stať, že, že ak by dlhšie mal trvať stav, že bude iba 13 poslancov zastupovať Slovenskú republiku a jeden mandát, ktorý mal pripadnúť strane X na základe toho, že sa to inak bude prepočítavať, prípadne strane Y, tak, tak to ešte môže byť zaujímavé. Ale samozrejme, že nie je v tom, nie je v tom žiadny zámer, lebo v tejto chvíli nikto nevie, koľko ktorá strana dostane hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu.
No a snáď, snáď posledná veci je, že, že bolo by dobré, keby sme sa dozvedeli aj odpoveď na otázku, ktorú sme tu včera aj s Gáborom Grendelom kládli, že aký bol dôvod neúčasti pani ministerky pri predkladaní vlastného návrhu zákona, lebo je úplne bežné, že ministri, keď nemôžu prísť, tak sa ich bod posunie alebo sa ich bod, bod termínuje.
My sme dostali od pána podpredsedu aj teraz tu prítomného pána podpredsedu Hrnčiara informáciu, že, že sa pani ministerka ospravedlnila, lebo je v zahraničí, ale zároveň sme si v tom istom čase prečítali, že bola na stretnutí s pánom premiérom Pellegrinim, ktoré sa, predpokladám, nekonalo v zahraničí, ale na Úrade vlády. Tak teda by ma zaujímalo, čo bolo tým dôvodom. Pretože je štandardné a logické, že členovia vlády chodia predkladať a obhajovať svoje návrhy zákonov do parlamentu. Toto je pomerne dôležitý návrh, nie niečo iba technické.
Takže, takže, či, z akého dôvodu potom dostalo, dostalo prednosť stretnutie s pánom premiérom pred, pred vystúpením pani ministerky v parlamente?
Ďakujem.