40. schôdza

Ďakujem. Kolega Dostál, myslím že si veľmi trefne trafil klinec po hlavičke, lebo celý deň tu diskutujeme o návrhu, ktorý vlastne nie je nijako zdôvodnený, a nikde sa nedočítame prečo. Ja som sama položila túto otázku niekoľkokrát, zaznelo to aj z úst viacerých iných kolegov. Jednoducho nevieme, prečo zrovna dnes prichádzame s variantou z roku 2008. Klasik by povedal, že komu tím prospějete? Nevieme. Myslím si, že nikomu a že hlavným dôvodom tohoto návrhu je ukázať tú tvrdú päsť, to, kto je tu pánom, pod hrozbou pokút a zastrašovania pohroziť novinárom prstom, aby si dobre rozmysleli každé slovo, ktoré napíšu, lebo my im potom ukážeme. Jednoducho asi hlavným cieľom je vyvolať tu nejaké ďalšie spoločenské napätie, ktoré už je dosť veľké, si myslím, najmä po tom, čo bol zavraždený investigatívny novinár.
Preto sa pýtam, načo je to dobré? Podľa mňa jedine na to, aby sa tu odpútavala pozornosť od toho obsahu, o ktorom sa píše, a ako som aj ja vo svojom príspevku povedala, tento návrh naozaj, týmto návrhom nebudeme už viac riešiť, že či to, čo ten novinár napíše, bola pravda alebo nebola, ale budeme riešiť či a ako a do akej miery sa to dotklo niekoho cti. Ak niekto napíše, že niekto niečo ukradol, podstatné nebude to, že to naozaj ukradol, ale to, ako sa tá informácia, že ju vôbec zverejnili, dotkla jeho cti. To je zvrátené.

S reakciou pán poslanec Dostál.

Ďakujem kolegom za reakcie. Asi nestihnem na všetkých zareagovať.
Pán poslanec Senko, vy ste hovorili o tom, že zo zákona vypadli pokuty. Vy ste vlastne mali reagovať na to, čo som ja hovoril, ja som o pokutách vôbec nehovoril. Správne tušíte, že ja súhlasím s tým, že odtiaľ pokuty vypadli, ale teda v každom prípade nebola to reakcia na moje vystúpenie.
Pán poslanec Jarjabek niekoľkokrát zopakoval, prečo som ja takýto zákerný, neférový, falošný. Tak ani neviem, že či má zmysel, aby som reagoval na poslanca, ktorý je známy svojím vulgárnym, agresívnym vystupovaním, ktorý tuná pokojný vecný príspevok kolegyne Kaščákovej, povedal, že tu robí tupú politiku, miesto toho, aby s ňou vecne polemizoval. Ale, dobre, budem reagovať. Vy ste na príbeh Andreja Hrnčiara o tom, ako o ňom Aktuality.sk napísali nejaký článok, povedali, že to je jeden z najsmutnejších príbehov. Viacerí z predrečníkov vo svojich vystúpeniach spomenuli investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý bol zavraždený, a vtedy ste potrebu hovoriť o smutných príbehoch, veru, nemali.
Pán poslanec Podmanický...
A ešte sa smejete, no pekná hanba.
Pán poslanec Podmanický, keby o mne niekto napísal, že konzervatívny poslanec prichytený v nočných hodinách s neznámou blondínkou, asi by som sa iba usmial, možno by som to dal na facebook a teda keby to bola moja manželka, tak by som sa spolu s ňou odfotil a začal ju predstavovať ako neznámu blondínku. Ale dobre, takéto tvrdenie by nebolo nepravdivé, ale bolo by pravdu skresľujúce a neúplné, ale práve to vaši kolegovia, vaši kolegovia týmto návrhom idú vyhodiť. (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som zareagoval na rozpravu, ktorá, ktorú sme si práve vypočuli, ktorá trvala, no, zhruba 3,5 hodiny. Ďakujem veľmi pekne za túto rozpravu, lebo naozaj táto rozprava nás presvedčila o jednej jedinej veci, že ak si niekto po tejto rozprave myslí, že ten mediálny priestor je naozaj úplne v poriadku a že na ňom netreba nič vylepšovať, ako tuná niektorí predrečníci povedali, a teda ktorí sa ako stotožňujú s týmto mediálnym priestorom legislatívne upraveným tak, ako je, no tak táto rozprava len dokázala jednu jedinú vec, že to nie je pravda.
Viete, hovorilo sa tu veľmi veľa o politikoch a o novinároch. Medzi politikmi a novinármi by malo platiť nejaké ozbrojené prímerie, ktoré tuná bolo kedysi, ale sa naštrbilo. A naštrbilo sa možno vďaka politikom, možno vďaka novinárom, proste sa naštrbilo. Dnes to prostredie nie je korektné a nie je korektné ani z toho dôvodu, že v podstate má, nemá rovnaké pravidlá hry.
Viete, keď prichytí novinár politika pri lži, má to kde napísať. Keď prichytí politik novinára pri lži, často sa nemá kde sťažovať, ako to tu povedal pán podpredseda Hrnčiar. Ten príbeh je naozaj nesmierne smutný aj z hľadiska ľudského a môže si o tom ktokoľvek myslieť, čo chce, preto lebo ja si myslím, že to je naozaj nesmierne smutný príbeh. Preto lebo ten sa netýka len Hrnčiara, ten sa týka nejakej celej jeho rodiny. Ten sa týka nejakých detí, ten sa týka nejakých rodičov, ten sa týka nejakých príbuzných, ktoré majú. Nemajú všetky tie informácie, ktoré má kolega Hrnčiar, a jednoducho tie informácie nemal kde podať. Ako ste si všimli, povedal, že ich prvýkrát môže prezentovať takýmto spôsobom. Proste ten mediálny priestor nie je v poriadku.
Keby sme išli do podrobností, tak by sme si vlastne museli uvedomiť jednu vec a naznačil to kolega Budaj. My riešime malú časť z tej veľkej problematiky okolo mediálneho priestoru, hlavne teda v printových médiách, ktorá tuná je. Ten mediálny priestor nie je korektný ani v rámci médií, preto lebo jednoducho sú iné pravidlá hry v printovom priestore a iné pravidlá hry v elektronickom priestore. Kým v elektronickom priestore existujú regulátory, je to škaredé slovo, ale existujú, a sú to dve rady napríklad, Rada RTVS a na druhej strane retransmisijná rada, to je tá bývalá licenčná rada, ktoré majú absolútnu akceptáciu spoločnosti, majú svoju autoritu, sú rešpektované vysielateľmi, sú rešpektované občanmi. Sú proste orgány, ktoré majú svoju regulatívnosť autoritatívne potvrdenú. No v tom printovom priestore toto neexistuje a dokonca to ide tak ďaleko, že v printovom priestore keď uverejníte isté veci, tak v tom elektronickom priestore by ste za to dostali mastnú pokutu.
Aby som bol konkrétny, hovorme napríklad o erotickej reklame, ktorú, ja neviem, denníky v piatok na svojej predposlednej strane uverejnia, to je to zavolej, zavolej, hej, a teda také tie milé veci. Keby niečo takéhoto sa udialo v elektronických médiách, zasadali by obidve rady a vysielatelia by dostali mastné, niekoľkotisícové pokuty. Ten priestor mediálny nemá rovnaké pravidlá hry. My tu dnes riešime len istú časť tohto celého a v druhom čítaní určite budú rôzne pozmeňujúce návrhy a v rámci tých pozmeňujúcich, ak teda sa tento návrh dostane do druhého čítania, teda aby som nepredbiehal, a v rámci tých, v rámci tých rôznych návrhov určite alebo rozšírime, alebo zúžime túto predkladanú novelu.
Ďalšia vec, no, verejní činitelia. Veľa sa toho tuná opäť porozprávalo aj z takej, aj z onakej strany, aj teda profesne, aj menej profesne. Ale uvedomte si jednu vec, že keď hovoríte o poslancoch. Každý z poslancov má nejaké preferenčné hlasy, 5, 50, 500, 5000 atď., atď., a tak ďalej. Tí poslanci zastupujú ako verejní činitelia nejakých občanov, ktorí ich volili, ktorí im dali svoju dôveru a prezentujú ich hlas v prenesenom slova zmysle. Vlastne títo občania sú diskriminovaní preto, lebo verejný činiteľ, v tomto prípade poslanec nemá právo na opravu ako každý iný občan. Nemá právo. No s týmto treba niečo, s touto diskrimináciou treba asi niečo spraviť. A toto je ten pokus riešiť skutočne len tie najbežnejšie veci, ktoré v tomto priestore existujú.
Ďalšia vec, no zamyslime sa nad tým, že či by všetky tieto problémy v rámci tlačového zákona nevyriešila tá tzv. tlačová rada. Kolega Budaj čosi naznačil. My sme pred niekoľkými rokmi zhodou okolností s kolegom Budajom predkladali návrh tlačového zákona, kde bola aj tlačová rada. A zaujímavé je, že tá tlačová rada dostala sa do druhého čítania. Neboli voči nej nejaké, neboli voči nej nejaké, nejaké ataky. Problém tlačovej rady, pokiaľ sa dostane na stôl, je len jeden jediný. Dohodnúť sa všeobecne na všeobecne platných pravidlách pre tých ľudí, ktorí by v tej tlačovej rade mali byť. Toto je to najdôležitejšie z toho všetkého, ale v tej chvíli by sme sa tuná vôbec nemuseli baviť ani o práve na odpoveď, ani na práve na opravu, oprava opravy a podobné záležitosti, o ktorých tuná, na ktorých tuná nikdy nebude zhoda. Vždy budú rôzne názory na, aj, aj v oblasti novinárov vždy budú rôzne názory, čo teda je na opravu vhodné a čo nie. Oni v konečnom dôsledku rozhodujú o tom, či áno alebo nie, a vy keď s tým nesúhlasíte, môžete sa v tomto prípade obrátiť na súd a možno o tri, o štyri roky sa k niečomu dopracujete a ten súd povie, áno, mali ste pravdu, alebo nemali ste pravdu, ale to je už dávno neaktuálne.
Čiže berte to takto. Hovorím, v dobrom úmysle predkladaný tento návrh novely zákona a ja som presvedčený, že pokiaľ sa dostane do druhého čítania tento návrh, tak v tom druhom čítaní bude tá debata ešte zaujímavejšia a bez tých, samozrejme, dúfam, hoci tomu sa samozrejme nedá vyhnúť u niektorých poslancov, bez tých tzv. malých alebo veľkých politických podrazov. No na to už sme si zvykli, pochopiteľne, ale nevadí. To ide s tým, všetko.
Ja sa veľmi teším, keď k tomu príde, že sa budeme o tomto návrhu zákona baviť v druhom čítaní už s konkrétnymi zmenami, ktoré budeme musieť zdôvodňovať, a myslím, že tá debata bude ešte zaujímavejšia, ako bola dnes.
Ďakujem za pozornosť.

Chce sa vyjadriť pán spravodajca?

Ja len v krátkosti. Vzhľadom na to, že som nemohol na niektoré veci reagovať ešte. V podstate tento poslanecký návrh zákona pána Jarjabka a Číža vracia do života opäť to, čo z neho v roku 2011 bolo vypustené, a síce finančnú pokutu v prípade, že neboli splnené podmienky na to, aby bolo právo na odpoveď zverejnené. To je, myslím si, to najpodstatnejšie a veľmi podstatné pre to, aby tento zákon nebol bezzubý. Preto som o tom hovoril aj, pán Dostál, v súvislosti s tým, keď ste povedali, že predsa v našom systéme teraz máme to právo na odpoveď. Ja to nepopieram, ale to je bezzubé právo na odpoveď, pretože dopadne dotyčný, dotyčná osoba asi tak, ako hovoril pán Hrnčiar. A možno to je až po troch, štyroch, piatich, alebo šiestich rokoch odo dňa, kedy takáto informácia bola zverejnená. Ten dotyčný, tá dotyčná osoba nemá šancu a možnosť v krátkom čase po zverejnení takejto informácie informáciu dať na pravú mieru, do objektívnej polohy.
Bolo tu povedané dosť veľa a myslím si, že aj táto rozprava poukázala na to, že tento návrh zákona je opodstatnený, že treba o ňom hovoriť. Máme za sebou prvé čítanie. Verím, že v priebehu druhého čítania môžme rozprávať aj o rôznych paragrafových zneniach, aj o tom, ako bude tento tlačový zákon vyzerať.
Právo na odpoveď ako také je zakomponované takmer v dvoch tretinách členských štátov Európskej únie s rôznymi silovými prostriedkami v rôznom znení. Je to právo jednotlivca alebo skupiny odpovedať, dá sa povedať, fakticky na nesprávnu, na urážajúcu či útočiacu informáciu. Viaceré štáty uznali právo na odpoveď nielen, nielen z dôvodu nepresnej či nepravdivej informácie, ale tiež v prípade poškodzujúcich kritických názorov, aj keď sú pravdivé. Takáto úprava je aktuálna napríklad vo Francúzku a je podmienená takisto finančnou pokutou, hrozbou v prípade neuverejnenia vo výške 3750 eur. Takže nie je to nič nové, je to bežná prax v zákonodarstve rôznych krajín v Európskej únii a môžme o tom ozaj rozprávať, že či je to primerané, neprimerané, či chceme, aby fakticky dostávala verejnosť objektívne, čo podľa možnosti, čo najpravdivejšie informácie.
A ešte vo vzťahu k novinárom, že je to bič na novinárov. Nie, v žiadnom prípade nie je novinárska práca obmedzovaná týmto zákonom. Len sa, tento zákon má za cieľ to, aby predovšetkým boli čo najobjektívnejšie, najpravdivejšie informácie zverejnené. Ak sa náhodou niečo také stane, že by tie informácie neboli takéto pravdivé alebo budú neúplné, tak je právo osoby na to, aby dala veci na pravú mieru. A v tomto prípade nie je pokutovaný novinár, ale vydavateľ. Takže vôbec nie je tento návrh zákona šitý ako hrozba pre novinársku obec.
Ďakujem za pozornosť. Verím, že predmetný návrh zákona prejde do druhého čítania a budeme môcť bližšie hovoriť o jeho paragrafovom znení. Ďakujem.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1295. Návrh na jeho pridelenie na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1363. Dávam slovo poslankyni Antošovej, aby za skupinu poslancov zákon uviedla.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Dôvodom, ktorý je veľmi jednoduchý a transparentný, je zvýšiť počet členov Rady pozemkového fondu ako jedného z orgánov Slovenského pozemkového fondu o ďalších dvoch členov, a to jedného na základe návrhov organizácii združujúcich mestá a obce a druhého na návrh Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Len pre informáciu, v súčasnosti Rada pozemkového fondu pozostáva z 11 členov, pričom vzhľadom na zrýchlenie rozhodovacích procesov si skutočne prax vyžiadala, aby členom rady boli aj títo zástupcovia, o ktorých som hovorila.
Predkladaný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu vzniku nároku na odmeny týchto nových členov rady a návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na služby verejnej správy. Hlavne teda, ako som uviedla, na zrýchlenie rozhodovacích procesov rady a riešenie rozličných spomenutých aplikačných problémov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami a je v súlade s právom Európskej únie.
Vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, ja verím, že tento zákon bude podporený naprieč politickým spektrom, a verím aj tomu, že hlavne zo strany opozície nám navrhovateľom nebude vytýkané, nejaká účelovosť alebo marketingové ťahy, ako to v poslednom čase počujeme, ale naopak, ocenia aj opoziční kolegovia naše úsilie o zväčšenie, zvýšenie transparentnosti v Slovenskom pozemkovom fonde.
Ďakujem za pozornosť zatiaľ.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Kvorkovi, nech sa páči.