40. schôdza

Ďakujem. Kolega Dostál, myslím že si veľmi trefne trafil klinec po hlavičke, lebo celý deň tu diskutujeme o návrhu, ktorý vlastne nie je nijako zdôvodnený, a nikde sa nedočítame prečo. Ja som sama položila túto otázku niekoľkokrát, zaznelo to aj z úst viacerých iných kolegov. Jednoducho nevieme, prečo zrovna dnes prichádzame s variantou z roku 2008. Klasik by povedal, že komu tím prospějete? Nevieme. Myslím si, že nikomu a že hlavným dôvodom tohoto návrhu je ukázať tú tvrdú päsť, to, kto je tu pánom, pod hrozbou pokút a zastrašovania pohroziť novinárom prstom, aby si dobre rozmysleli každé slovo, ktoré napíšu, lebo my im potom ukážeme. Jednoducho asi hlavným cieľom je vyvolať tu nejaké ďalšie spoločenské napätie, ktoré už je dosť veľké, si myslím, najmä po tom, čo bol zavraždený investigatívny novinár.
Preto sa pýtam, načo je to dobré? Podľa mňa jedine na to, aby sa tu odpútavala pozornosť od toho obsahu, o ktorom sa píše, a ako som aj ja vo svojom príspevku povedala, tento návrh naozaj, týmto návrhom nebudeme už viac riešiť, že či to, čo ten novinár napíše, bola pravda alebo nebola, ale budeme riešiť či a ako a do akej miery sa to dotklo niekoho cti. Ak niekto napíše, že niekto niečo ukradol, podstatné nebude to, že to naozaj ukradol, ale to, ako sa tá informácia, že ju vôbec zverejnili, dotkla jeho cti. To je zvrátené.

Ďakujem kolegom za reakcie. Asi nestihnem na všetkých zareagovať.
Pán poslanec Senko, vy ste hovorili o tom, že zo zákona vypadli pokuty. Vy ste vlastne mali reagovať na to, čo som ja hovoril, ja som o pokutách vôbec nehovoril. Správne tušíte, že ja súhlasím s tým, že odtiaľ pokuty vypadli, ale teda v každom prípade nebola to reakcia na moje vystúpenie.
Pán poslanec Jarjabek niekoľkokrát zopakoval, prečo som ja takýto zákerný, neférový, falošný. Tak ani neviem, že či má zmysel, aby som reagoval na poslanca, ktorý je známy svojím vulgárnym, agresívnym vystupovaním, ktorý tuná pokojný vecný príspevok kolegyne Kaščákovej, povedal, že tu robí tupú politiku, miesto toho, aby s ňou vecne polemizoval. Ale, dobre, budem reagovať. Vy ste na príbeh Andreja Hrnčiara o tom, ako o ňom Aktuality.sk napísali nejaký článok, povedali, že to je jeden z najsmutnejších príbehov. Viacerí z predrečníkov vo svojich vystúpeniach spomenuli investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý bol zavraždený, a vtedy ste potrebu hovoriť o smutných príbehoch, veru, nemali.
Pán poslanec Podmanický...
A ešte sa smejete, no pekná hanba.
Pán poslanec Podmanický, keby o mne niekto napísal, že konzervatívny poslanec prichytený v nočných hodinách s neznámou blondínkou, asi by som sa iba usmial, možno by som to dal na facebook a teda keby to bola moja manželka, tak by som sa spolu s ňou odfotil a začal ju predstavovať ako neznámu blondínku. Ale dobre, takéto tvrdenie by nebolo nepravdivé, ale bolo by pravdu skresľujúce a neúplné, ale práve to vaši kolegovia, vaši kolegovia týmto návrhom idú vyhodiť. (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som zareagoval na rozpravu, ktorá, ktorú sme si práve vypočuli, ktorá trvala, no, zhruba 3,5 hodiny. Ďakujem veľmi pekne za túto rozpravu, lebo naozaj táto rozprava nás presvedčila o jednej jedinej veci, že ak si niekto po tejto rozprave myslí, že ten mediálny priestor je naozaj úplne v poriadku a že na ňom netreba nič vylepšovať, ako tuná niektorí predrečníci povedali, a teda ktorí sa ako stotožňujú s týmto mediálnym priestorom legislatívne upraveným tak, ako je, no tak táto rozprava len dokázala jednu jedinú vec, že to nie je pravda.
Viete, hovorilo sa tu veľmi veľa o politikoch a o novinároch. Medzi politikmi a novinármi by malo platiť nejaké ozbrojené prímerie, ktoré tuná bolo kedysi, ale sa naštrbilo. A naštrbilo sa možno vďaka politikom, možno vďaka novinárom, proste sa naštrbilo. Dnes to prostredie nie je korektné a nie je korektné ani z toho dôvodu, že v podstate má, nemá rovnaké pravidlá hry.
Viete, keď prichytí novinár politika pri lži, má to kde napísať. Keď prichytí politik novinára pri lži, často sa nemá kde sťažovať, ako to tu povedal pán podpredseda Hrnčiar. Ten príbeh je naozaj nesmierne smutný aj z hľadiska ľudského a môže si o tom ktokoľvek myslieť, čo chce, preto lebo ja si myslím, že to je naozaj nesmierne smutný príbeh. Preto lebo ten sa netýka len Hrnčiara, ten sa týka nejakej celej jeho rodiny. Ten sa týka nejakých detí, ten sa týka nejakých rodičov, ten sa týka nejakých príbuzných, ktoré majú. Nemajú všetky tie informácie, ktoré má kolega Hrnčiar, a jednoducho tie informácie nemal kde podať. Ako ste si všimli, povedal, že ich prvýkrát môže prezentovať takýmto spôsobom. Proste ten mediálny priestor nie je v poriadku.
Keby sme išli do podrobností, tak by sme si vlastne museli uvedomiť jednu vec a naznačil to kolega Budaj. My riešime malú časť z tej veľkej problematiky okolo mediálneho priestoru, hlavne teda v printových médiách, ktorá tuná je. Ten mediálny priestor nie je korektný ani v rámci médií, preto lebo jednoducho sú iné pravidlá hry v printovom priestore a iné pravidlá hry v elektronickom priestore. Kým v elektronickom priestore existujú regulátory, je to škaredé slovo, ale existujú, a sú to dve rady napríklad, Rada RTVS a na druhej strane retransmisijná rada, to je tá bývalá licenčná rada, ktoré majú absolútnu akceptáciu spoločnosti, majú svoju autoritu, sú rešpektované vysielateľmi, sú rešpektované občanmi. Sú proste orgány, ktoré majú svoju regulatívnosť autoritatívne potvrdenú. No v tom printovom priestore toto neexistuje a dokonca to ide tak ďaleko, že v printovom priestore keď uverejníte isté veci, tak v tom elektronickom priestore by ste za to dostali mastnú pokutu.
Aby som bol konkrétny, hovorme napríklad o erotickej reklame, ktorú, ja neviem, denníky v piatok na svojej predposlednej strane uverejnia, to je to zavolej, zavolej, hej, a teda také tie milé veci. Keby niečo takéhoto sa udialo v elektronických médiách, zasadali by obidve rady a vysielatelia by dostali mastné, niekoľkotisícové pokuty. Ten priestor mediálny nemá rovnaké pravidlá hry. My tu dnes riešime len istú časť tohto celého a v druhom čítaní určite budú rôzne pozmeňujúce návrhy a v rámci tých pozmeňujúcich, ak teda sa tento návrh dostane do druhého čítania, teda aby som nepredbiehal, a v rámci tých, v rámci tých rôznych návrhov určite alebo rozšírime, alebo zúžime túto predkladanú novelu.
Ďalšia vec, no, verejní činitelia. Veľa sa toho tuná opäť porozprávalo aj z takej, aj z onakej strany, aj teda profesne, aj menej profesne. Ale uvedomte si jednu vec, že keď hovoríte o poslancoch. Každý z poslancov má nejaké preferenčné hlasy, 5, 50, 500, 5000 atď., atď., a tak ďalej. Tí poslanci zastupujú ako verejní činitelia nejakých občanov, ktorí ich volili, ktorí im dali svoju dôveru a prezentujú ich hlas v prenesenom slova zmysle. Vlastne títo občania sú diskriminovaní preto, lebo verejný činiteľ, v tomto prípade poslanec nemá právo na opravu ako každý iný občan. Nemá právo. No s týmto treba niečo, s touto diskrimináciou treba asi niečo spraviť. A toto je ten pokus riešiť skutočne len tie najbežnejšie veci, ktoré v tomto priestore existujú.
Ďalšia vec, no zamyslime sa nad tým, že či by všetky tieto problémy v rámci tlačového zákona nevyriešila tá tzv. tlačová rada. Kolega Budaj čosi naznačil. My sme pred niekoľkými rokmi zhodou okolností s kolegom Budajom predkladali návrh tlačového zákona, kde bola aj tlačová rada. A zaujímavé je, že tá tlačová rada dostala sa do druhého čítania. Neboli voči nej nejaké, neboli voči nej nejaké, nejaké ataky. Problém tlačovej rady, pokiaľ sa dostane na stôl, je len jeden jediný. Dohodnúť sa všeobecne na všeobecne platných pravidlách pre tých ľudí, ktorí by v tej tlačovej rade mali byť. Toto je to najdôležitejšie z toho všetkého, ale v tej chvíli by sme sa tuná vôbec nemuseli baviť ani o práve na odpoveď, ani na práve na opravu, oprava opravy a podobné záležitosti, o ktorých tuná, na ktorých tuná nikdy nebude zhoda. Vždy budú rôzne názory na, aj, aj v oblasti novinárov vždy budú rôzne názory, čo teda je na opravu vhodné a čo nie. Oni v konečnom dôsledku rozhodujú o tom, či áno alebo nie, a vy keď s tým nesúhlasíte, môžete sa v tomto prípade obrátiť na súd a možno o tri, o štyri roky sa k niečomu dopracujete a ten súd povie, áno, mali ste pravdu, alebo nemali ste pravdu, ale to je už dávno neaktuálne.
Čiže berte to takto. Hovorím, v dobrom úmysle predkladaný tento návrh novely zákona a ja som presvedčený, že pokiaľ sa dostane do druhého čítania tento návrh, tak v tom druhom čítaní bude tá debata ešte zaujímavejšia a bez tých, samozrejme, dúfam, hoci tomu sa samozrejme nedá vyhnúť u niektorých poslancov, bez tých tzv. malých alebo veľkých politických podrazov. No na to už sme si zvykli, pochopiteľne, ale nevadí. To ide s tým, všetko.
Ja sa veľmi teším, keď k tomu príde, že sa budeme o tomto návrhu zákona baviť v druhom čítaní už s konkrétnymi zmenami, ktoré budeme musieť zdôvodňovať, a myslím, že tá debata bude ešte zaujímavejšia, ako bola dnes.
Ďakujem za pozornosť.

Ja len v krátkosti. Vzhľadom na to, že som nemohol na niektoré veci reagovať ešte. V podstate tento poslanecký návrh zákona pána Jarjabka a Číža vracia do života opäť to, čo z neho v roku 2011 bolo vypustené, a síce finančnú pokutu v prípade, že neboli splnené podmienky na to, aby bolo právo na odpoveď zverejnené. To je, myslím si, to najpodstatnejšie a veľmi podstatné pre to, aby tento zákon nebol bezzubý. Preto som o tom hovoril aj, pán Dostál, v súvislosti s tým, keď ste povedali, že predsa v našom systéme teraz máme to právo na odpoveď. Ja to nepopieram, ale to je bezzubé právo na odpoveď, pretože dopadne dotyčný, dotyčná osoba asi tak, ako hovoril pán Hrnčiar. A možno to je až po troch, štyroch, piatich, alebo šiestich rokoch odo dňa, kedy takáto informácia bola zverejnená. Ten dotyčný, tá dotyčná osoba nemá šancu a možnosť v krátkom čase po zverejnení takejto informácie informáciu dať na pravú mieru, do objektívnej polohy.
Bolo tu povedané dosť veľa a myslím si, že aj táto rozprava poukázala na to, že tento návrh zákona je opodstatnený, že treba o ňom hovoriť. Máme za sebou prvé čítanie. Verím, že v priebehu druhého čítania môžme rozprávať aj o rôznych paragrafových zneniach, aj o tom, ako bude tento tlačový zákon vyzerať.
Právo na odpoveď ako také je zakomponované takmer v dvoch tretinách členských štátov Európskej únie s rôznymi silovými prostriedkami v rôznom znení. Je to právo jednotlivca alebo skupiny odpovedať, dá sa povedať, fakticky na nesprávnu, na urážajúcu či útočiacu informáciu. Viaceré štáty uznali právo na odpoveď nielen, nielen z dôvodu nepresnej či nepravdivej informácie, ale tiež v prípade poškodzujúcich kritických názorov, aj keď sú pravdivé. Takáto úprava je aktuálna napríklad vo Francúzku a je podmienená takisto finančnou pokutou, hrozbou v prípade neuverejnenia vo výške 3750 eur. Takže nie je to nič nové, je to bežná prax v zákonodarstve rôznych krajín v Európskej únii a môžme o tom ozaj rozprávať, že či je to primerané, neprimerané, či chceme, aby fakticky dostávala verejnosť objektívne, čo podľa možnosti, čo najpravdivejšie informácie.
A ešte vo vzťahu k novinárom, že je to bič na novinárov. Nie, v žiadnom prípade nie je novinárska práca obmedzovaná týmto zákonom. Len sa, tento zákon má za cieľ to, aby predovšetkým boli čo najobjektívnejšie, najpravdivejšie informácie zverejnené. Ak sa náhodou niečo také stane, že by tie informácie neboli takéto pravdivé alebo budú neúplné, tak je právo osoby na to, aby dala veci na pravú mieru. A v tomto prípade nie je pokutovaný novinár, ale vydavateľ. Takže vôbec nie je tento návrh zákona šitý ako hrozba pre novinársku obec.
Ďakujem za pozornosť. Verím, že predmetný návrh zákona prejde do druhého čítania a budeme môcť bližšie hovoriť o jeho paragrafovom znení. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Dôvodom, ktorý je veľmi jednoduchý a transparentný, je zvýšiť počet členov Rady pozemkového fondu ako jedného z orgánov Slovenského pozemkového fondu o ďalších dvoch členov, a to jedného na základe návrhov organizácii združujúcich mestá a obce a druhého na návrh Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Len pre informáciu, v súčasnosti Rada pozemkového fondu pozostáva z 11 členov, pričom vzhľadom na zrýchlenie rozhodovacích procesov si skutočne prax vyžiadala, aby členom rady boli aj títo zástupcovia, o ktorých som hovorila.
Predkladaný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu vzniku nároku na odmeny týchto nových členov rady a návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na služby verejnej správy. Hlavne teda, ako som uviedla, na zrýchlenie rozhodovacích procesov rady a riešenie rozličných spomenutých aplikačných problémov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami a je v súlade s právom Európskej únie.
Vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, ja verím, že tento zákon bude podporený naprieč politickým spektrom, a verím aj tomu, že hlavne zo strany opozície nám navrhovateľom nebude vytýkané, nejaká účelovosť alebo marketingové ťahy, ako to v poslednom čase počujeme, ale naopak, ocenia aj opoziční kolegovia naše úsilie o zväčšenie, zvýšenie transparentnosti v Slovenskom pozemkovom fonde.
Ďakujem za pozornosť zatiaľ.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, prv, keď som si prečítal, že máme 330-ku, ja ju takto volám familiárne, na stole, tak som hneď, pozemkové úpravy, jednoduché pozemkové úpravy, ideme do nejakých krkolomných ďalších braní, musím povedať, pôdneho fondu, pretože tie EPÚ v praxi nám zaberajú pôdny fond na IBV-čku. A to sa mi vôbec teda nepáči, vážený kolega, to musím povedať otvorene. Vám ukážem desiatky prípadov, kde vyslovene sa dobrý úmysel znegoval, takže asi tak. No a potom som zistil, že riešime fond. Áno, tento zákon deklaroval Slovenský pozemkový fond a jeho vznik v auguste ´91 a jeho rozšírenie, myslím si, že dalo sa aj riešiť iným spôsobom.
Vy ste síce, pani navrhovateľka, samozrejme, že skonkretizovali, aby sa urýchlil proces rozhodovací a ďalší, a ja sa pýtam, ideme rozširovať z 11 na 13 členov. Dávame tam už určitých, by som povedal, že sekčných odborníkov, ZMOS za nejakú samosprávu a Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru. Pýtam sa, nedalo sa to poriešiť v súčasnej zostave? To znamená, keď šesť navrhuje vláda a päť Národná rada, aby v tejto zostave už boli nominanti aj ZMOS-u, aj SPPK, keď budeme potrebovať. Pretože keď si vezmeme § 35, čo vlastne rozhoduje rada, takže rada kontroluje hospodárenie prostriedkov pozemkového fondu, kontroluje ďalšie činnosti fondu, ak si kontrolu vyhradí, prerokúva ročnú správu o činnosti vnútornej kontroly a sťažnosti, schvaľuje rokovací poriadok rady, určuje audítora na overenie účtovnej uzávierky fondu, prerokuváva právne akty, podľa § 35 ods. 2 to je, sú predkladané štatutárnym orgánom. Toto sú asi tie veci, ktoré najviac asi tlmí táto rada, pretože tam, musím povedať, že do rady fondu nejdete za odmenu, tam idete za trest. Tam za jeden mesiac máte na hlave od 600 do 1 200 podaní, v ktorých musíte nejakým spôsobom prelustrovať. A trošku keď sme aj delegovali v minulom volebnom období, tak som sa s tým oboznámil, proste je to tak. Ďalej navrhuje rozpočet, návrh rozpočtu príjmov, táto správna rada, účtovnú uzávierku overenú audítorom, návrh rozdelenia hospodárskeho výsledku pozemkového fondu, výročná správa, prešetruje sťažnosti. To znamená, všecky ostatné okrem tohto jedného viac-menej sú klasické veci, ktoré, či tam budú deviati alebo ôsmi, je to rovnako, alebo jedenásti.
Ale toto sa mi nezdá, pretože sa pýtam, máme iba komoru v poľnohospodárstve, teda v pôdohospodárskej brandži? Pýtam sa, kde sú lesáci, keď už takto? A kde sú ostatní, možnože tí malí drobní farmári? Keď už dávame akože nejakú tú gestorskú, nejakú tú sekčnú, sekčný by som povedal, že útvar, ktorý by mal reprezentovať dané.
Čo sa týka ZMOS-u, tiež neviem, pretože Slovenský pozemkový fond je vytvorený na dobu určitú, ja hovorím, pokiaľ tu bude štátna pôda a pôda neznámych vlastníkov. Štátna pôda tu bude dovtedy, nieže dokedy ju nerozpredáme, ale dokedy nevysporiadame krivdy voči našim občanom cez rôzne inštitúcie, ako reštitúcia, záhradkárske osady, ochrana prírody, nádrže vodné, cesty, ktoré nemáme vysporiadené, II. a III. triedy. Z tohto balíka štátnej pôdy štátnej pôdy by sme mali toto riešiť, vážení kolegovia. To znamená, my to neriešime, my to riešime minimálne a skôr konštatujeme, že každý rok predáme od 300 do 1000 hektárov pôdy štátnej, ako keby sme mali vyriešiť tieto veci. A musím povedať, že VÚC-ky ku svojim dvojkám a trojkám sa správajú ako nutní chrobáci a nechcú riešiť vysporiadanie ciest pod, teda pozemkov pod cestami.
Sa pýtam, ako chceme investovať do ciest, keď nemáme vysporiadané pozemky? Je to čierna stavba, ľudia boží, čierna stavba. Však to sú normálne základné veci, princíp vlastníctva a nejaká stavba na tomto vlastníctve. Vážení, ale my to neriešime. Takže ten Slovenský pozemkový fond má iné účely ako tento a myslím si, že ZMOS v pohode môže mať svojho zástupcu, či už to dáme cez Národnú radu alebo cez vládu v tých jedenástich členov, ktorí sú už doteraz tam. A myslím si, že znovu diskriminujeme, keď už takto chceme nejak sekčne, určitú časť aj toho spektra agropodnikateľov, ktorí tam nebudú mať zastúpenie. Ja tam chcem vidieť mladých farmárov, ja tam chcem vidieť agro, ekologických farmárov, ktorí nie sú v tejto komore, a ďalších. A sa pýtam, právom koho? Lesníkov, kde máme? Viete ako, no nie sú tam zastúpení. Takže zase to nejako ideme účelovo riešiť a mne sa to vôbec teda nepáči, vážení. A chcel by som, aby ste sa nad tým zamysleli, keď to dáme do toho druhého čítania, čo tam vlastne chceme. Ja samozrejme tam budem, keď tam budem dávať samozrejme nejaký pozmeňovák aj v konzultácii s týmito odbornými ďalšími nejakými útvarmi, ktoré u nás v pôdohospodárstve fungujú. Myslím si, že Slovenský pozemkový fond... Viete, jak sa o ňom hovorí? Že je to realitná agentúra, ktorá si robí z informácií biznis.
Nechcem vstupovať do svedomia žiadnym pracovníkom, to už nech si každý na svojom regionálnom odbore utrasie, túto kapustu, ale myslím si, že stále nevieme urobiť poriadok so Slovenským pozemkovým fondom. Pani Šklíbová, nová riaditeľka, prisľúbila, že samozrejme bude riešiť veci. Viete, pod koho patrí Slovenský pozemkový fond? Kolegovia, viete, pod koho? Národ hovorí ministerstvo pôdohospodárstva a neni je to pravda. Patrí pod vládu. To znamená, že vláda rozhoduje, ako tam bude, nebude, kontrola, nekontrola. Takže, občania Slovenskej republiky, vláda ma na svojom triku aj kladné, aj záporné konania Slovenského pozemkového fondu, nie ministerstvo pôdohospodárstva. Opakujem, nie ministerstvo pôdohospodárstva. Svoj rezort si budem hájiť, aj keď to bude pravda taká alebo onaká. Takže nie, nespadá to na rezort a na ministra, ministerku nášho pôdohospodárstva.
Takže, vážení, chcel by som, aby ste sa zamysleli nad tým, či je to potrebné, pretože na druhej strane možnože plačú na regionálnych odboroch, že niektoré veci nestíhajú ani kontrolovať, ani robiť. Takže neviem, či netrebalo by uvažovať skôr takto ako posilniť, keď už chceme nejakým spôsobom posilňovať, lebo je to tiež veľký problém. O fluktuácii, resp. odchádzaní, prichádzaní ľudí na fonde nebudem ani hovoriť, pretože veľa vecí neviem, pani navrhovateľka, aj to neni samozrejme, predmetom tohto, čo ste dávali. Ale mne tam najviac viete, čo škodí? Únik informácií. A to je neskutočné.
To je neskutočné, kedy máte únik informácií a pri reštitučných konaniach nedostanete pozemok, pokiaľ vopred sa nezavrete danému subjektu, a to je jedno, či je to právnická či fyzická osoba, že mu to okamžite predáte, ak sa stanete v reštitúcii majiteľom tohto pozemku. Veď to je výsmech! To je výsmech reštitučného konania, pri ktorom zrode som bol aj ja, lebo som zakladal pozemkový úrad v Prešove. A tento zákon som uvádzal do praxe. A sa hanbím, ako sa to za tie roky zvrhlo a každý, keď povie reštitúcia, tak každý si myslí, že je to ten najväčší zlodej, ten najväčší privatizér, ktorý tam čachruje. Lenže, žiaľ, aj úrady, ktoré mali strážiť tú zákonnosť a tú čestnosť tohto konania a ten reštitučný, reštitučná idea je super, odškodniť aspoň čiastočne zmierniť. Áno, ako hovorí pani ministerka, aj v zákone je tak napísané, čiastočne zmierniť odškodnenie krívd, ktoré tu boli urobené.
A aby bolo jasné, to musím povedať, lebo neviem kedy bude najbližšie takáto možnosť, že zmiernenie krívd, vážení občania Slovenska, znamená to, že bol tam daný termín pri reštitučných konaniach zákona 229, 503 a zákona o cirkvách. Keď ste lehoty termínu neuplatnili, nárok pre-pa-dá. To je to čiastočné zmiernenie krívd. A ešte jedna vec, ktorú musím povedať národu slovenskému, že čiastočne kvôli tomu, že bola obmedzená výmera, ktorú môžu reštituenti prevziať, 150 hektárov poľnohospodárskej pôdy, 250 hektárov všetkej pôdy. To je čiastočne zmiernenie krívd, nie úplne odškodnenie. Lebo neviem, či aj vám, kolegovia, aj mne sa dostávajú teraz listy aj cirkevných predstaviteľov, ktorí hovoria, že chcú mať znovu otvorenú reštitúciu. To sa asi už nebude dať, lebo to je, to by bolo znegovanie všeckého.
Takže ja som asi svoj čas minul. Takže, pani navrhovateľka, chcem, aby ste sa zamysleli nad touto mojou nejakou poznámkou, mojím nejakým apelom. Myslím, že dá sa to riešiť aj v tých 11 členoch rady a dúfam, že to zvládneme spoločnými silami. Žime tak, odkaz našich predkov, aby sme mali aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Martin, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie a chcem len ja povedať, že tento návrh je zbytočný a svedčí o tom, že navrhovatelia si vôbec neuvedomujú, akú pozíciu má Rada Slovenského pozemkového fondu. A tie argumenty, ktoré tam sú uvedené v dôvodovej správe, sú úplne, úplne od veci, pretože rada fondu kontroluje a schvaľuje rôzne dokumenty, zmluvy a podobne. Nemá vôbec žiadnu moc ani príslušnosť, ani by to, nemal vstupovať do nejakých rokovaní ohľadom usporiadania pozemkov, pretože potom by sme tuná mohli naozaj okrem ZMOS-u dať tam aj SK8 a ďalšie pozemkové urbariáty a podobne, ktoré sa cítia, cítia ukrivdení za to, že Slovenský pozemkový fond si nerobí dobre svoju robotu. Treba, treba, aby sa aj tí, ktorí schvaľovali členov rady fondu, zamysleli, na to, akí sú tam ľudia, že bola, zabránený vstup opozície. Čiže tá kontrola je tam obmedzená a nebol dodržaný kľúč voľby, tak ako hovorí zákon, že malo byť tam paritné zastúpenie aj opozície. A tam treba, tam treba urobiť nápravu a nie volením ďalších dvoch osôb, ktoré budú len navyšovať náklady Slovenského pozemkového fondu, ale neprinesú žiadne zlepšenie. Práve naopak, bude to snaha o zásah mimo zákonné zásahy do rozhodovania Slovenského pozemkového fondu.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si na rozdiel od mojej predrečníčky myslím, že tento návrh zákona prinesie viac transparentnosti do fungovania Rady Slovenského pozemkového fondu, pretože viacej očí viacej vidí. A myslím si, že tieto dve stavovské organizácie, ktoré budú mať možnosť nominovať svojich zástupcov do rady, napomôže k transparentnému fingovaniu Rady Slovenského pozemkového fondu a nebude to výlučne len na politikoch.
Pán kolega, vy ste vo svojom vystúpení spomenuli viacero problémov, ktoré sa v oblasti pozemkov, existujú, áno, máte pravdu len primárne tento návrh alebo tento bod tieto veci nerieši. Ale je to komplexný problém, ktorému sa treba podstatne viacej venovať, súhlasím s vami.
Spomínali ste, že vyššie územné celky akýmsi spôsobom nechávajú tak vysporiadanie ciest II. a III. triedy. No ale už máme viac ako rok po voľbách, tak by som odporučil vašim zástupcom v Žiline a v Trnave, aby teda sa začali o to zaujímať, však máte už priamo možnosť ich kontaktovať, už máte svojich zástupcov aj v exekutíve. Čiže vyhovárať sa stále, že nedá sa, nemôže, no nech ukážu, či vedia. Ak ste nepostrehli, tak už máme viac ako rok po voľbách.
A spomínali ste, že keď iné stavovské organizácie by mali mať tých zástupcov, bol by som rád, keby ste povedali svoj názor, že kto a respektíve aké iné stavovské organizácie by mali byť v tej správe.
Ďakujem.

Ďakujem ti, Martin, za tvoj príspevok. Ja by som chcela ešte potvrdiť aj to, že vlastne nie sú vysporiadané pozemky pod škôlkami, základnými školami, pod verejnými budovami, aby títo mohli čerpať eurofondy. Je to veľmi dôležité vysporiadať tieto pozemky. Ďalej pozemky pod komunikáciami, nie je tam určený vôbec právny vzťah. Ďalej nemáme určené v zákone, ako na tých, čo sa nestarajú o svoje pozemky. Nie je nato legislatíva. Ďalej. Nie, ďakujem veľmi pekne.