40. schôdza

Pán poslanec Mizík.

!!!Vymazať rámček!!!

Ďakujem za slovo. Pani Cigániková, ako starého chovateľa psov, mačiek a statku a ochrancu zvierat, to znamená mňa, ma tento absurdný návrh, ktorého absurdita je zodpovedajúca veľkosti galaxie, úplne šokovalo. Ešte raz zopakujem, úplne, úplnejšie a najúplnejšie ma šokoval.
A teraz vám dám jednu otázku, pretože z logiky a myslenia a činnosti vašej strany, ako chcete argumentovať, apelovať niektorých majiteľov reštaurácií, napr. reštaurácií Sindibád alebo iných arabských reštaurácií, aby prijali tento váš láskyplný zvierací zákon.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Cigániková, zviera nie je vec, ale zodpovednosť za správanie sa svojich zvierat nesú ich majitelia. Správne si na to poukázala aj v reakcii na to, čo hovoril pán poslanec Fecko. Je, je úplne legitímne, prirodzené, normálne a správne vyžadovať, aby majitelia psov zodpovedali za ich správanie, a pokiaľ niekomu spôsobia nejakú škodu, aby za to niesli, niesli zodpovednosť. To, že sa niekde, niekde stane, že, že majiteľ nedá pozor na svojho psa alebo že jeho pes je nebezpečný, tak je to jeho zodpovednosť. Nie je to zodpovednosť, zodpovednosť toho psa.
Pokiaľ ide o tú otázku, prečo, prečo nie, povedzme aj iné zvieratá, tak na to sa pýtal aj, aj pán poslanec Fecko, a teda k tomu sa vyjadrím až, až v záverečnom slove rovnako ako k niektorým veciam a možno aj otázkam, ktoré od kolegu Poliačika a možno od ďalších zazneli v súvislosti s tým, s tým, a prečo sme to práve takto namodelovali, no a možnože aj k iným veciam.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem za slovo. Ďakujem Janke Cigánikovej za jej príspevok, na ktorý si dovolím reagovať tiež ako nie psičkárka už teraz, hoci aj psíkov som mala, ale ako mačkárka. A reagujem na to aj z toho dôvodu, že v našom poslaneckom klube veľmi často hovoríme o zvieratkách (povedané so smiechom), a najmä teda aj ja som známa tým, že mám problémy s kocúrikmi doma. Ale iné som chcela povedať.
Trošku mi chýba v tejto debate napríklad upozornenie na to, že veď psy aj zvieratá sa môžu bežne prepravovať aj hromadnej doprave, v električkách, v autobusoch, vo vlakoch, kde je to upravené tak, že musia mať, ako spomenul pán kolega Kresák, vôdzku, náhubok a musia sa napríklad vo vlakovom kupé dohodnúť so spolucestujúcimi, či spolucestujúcim nevadí, že ten psík, alebo teda nejaké iné zvieratko s nimi v tom kupé bude. To je presne to, čo chceme navrhnúť aj my týmto návrhom zákona, aby to bolo na slobodnej vôli, či už prevádzkovateľa, alebo nech sa aj, samozrejme, to osadenstvo v tej reštaurácii dohodne, akým spôsobom chce riešiť návštevu psíka, ktorý podľa toho správania môže vyvolávať rôzne emócie.
Jedna vec mi tu však ale stále chýba v tejto debate, a to sú práve záujmy tých zvierat, ktoré už nie sú vecou. Keď som robila kedysi ako manažérka v multiplexe, v kine, tak bolo úplne bežné, že tam zákaz vodiť psov do kina platí absolútne. Možno si myslíte, že preto, aby nevyrušovali. No nie. Platí to preto, lebo tam je taká vysoká intenzita hluku, ktorá by poškodila zvukovody tých psov, a jednoducho by im to poškodilo sluch.
Ja sa obávam, že psíkom by tiež poškodilo, keby v nejakej tretej cenovej skupine... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Ale ináč, samozrejme, však nebudeme zakazovať autá, zomrieť môžme hocijakým spôsobom, hej, ja by som bol najradšej, keby sme zomierali na starobu, nie na iné prípady. Ale hovorím, že napadlo ma to kvôli tomu, že koľko sme mali za posledné dva roky, tri roky takýchto ťažkých psičkárskych teda akože napadnutí, resp. úmrtí až, a to ma ako eskaluje proste, že do toho, že pozor, aby sa nedávalo ešte ďalšia možnosť, ktorá možnože aj v tých zariadeniach, či už v tých spoločného, nejakých tých reštauráciách a kaviarňach môže byť. (Zaznievanie gongu.)
Vy ste povedali v svojom vystúpení tiež, že všetkým častiam obyvateľstva vyhovieť v tých požiadavkách, ktorých, jak ste povedali, že máte mačky a poznáte takéto. Aj ja poznám niektoré takéto zariadenia, ktoré fungujú, ako ste vy definovali. Takže chcem veriť, že potom pán Dostál ako predkladateľ zdôvodní, ako to bude myslené s tými ďalšími, jak som načrtol, pretože niekto rád chodí s pumou, niekto rád chodí s jaguárom. A potom sa budem pýtať, že akým spôsobom sa on môže realizovať, ísť s ním do reštaurácii. (Reakcia z pléna.) Áno, aj s takým jaguárom volantovým, a toto je, by som povedal, že môžte na zodpovedanie ďalším, lebo toto je prvá lastovička. Možnože o polroka príde s ďalším nejakým zákonom a ideme ďalej, hej. Takže asi v takomto duchu.
Takže toto aspoň z mojej strany, že, samozrejme, že dobre, ale hovorím, ja nerád rozširujem možnosť do ďalších oblastí, aby sme teda nejakým spôsobom tých občanov možnože aj stresovali, možnože aj stresovali, pretože, hovorím, keď sa vám postaví malému decku pes, ktorý je trikrát väčší ako ono, a videl som to na vlastné oči, som myslel, že nám decko zomrelo, viete, a to je veľký problém. Áno, a je to na tých majiteľoch, a preto apelujem, aby sme rozlíšili plemená, lebo aj o tom je veľká debata, lebo niektorí majitelia nevedia toho psa skrotiť, no nevedia, viete ako. A on si ukazuje svoje ego tým, že on má toho najväčšieho, akého možného môže kúpiť na trhu, a potom robí frajera. Žiaľ, je to tak, to je naša nátura asi.
Ďakujem.

S reakciou, pani poslankyňa Cigániková.