40. schôdza

Ďakujem pekne. Martin Poliačik, tie dôvody boli, teda pokiaľ som to správne pochopila, v minulosti zdravotné dôvody, hygienické dôvody a správanie zvierat. Zdravotné, hygienické považujem za vybavené tým porovnaním so zahraničím a tiež kvôli tomu, ako sa vyjadruje naše hygiena.
Čo sa týka správania zvierat. Vravel si, že si bol napadnutý nemeckým ovčiakom. Ja zas dám príklad, tu mnohí z nás boli napríklad napadnutí Hrnkom, Čížom alebo Blahom a tiež nemáme zákon, ktorý by zakazoval ich vstup niekam, aj keď nehovorím, že by som teda bola úplne proti, ale jednoducho nie, nie úplne vždy je to namieste.
Čo sa týka Anky Zemanovej, presne ako si povedala, je to o voľbe, je to o možnosti voľby, je to o slobode všetkých ľudí v spoločnosti, je to o možnosti výberu. Dnes toto neplatí. Platí to iba pre jednu časť spoločnosti, pre druhú to neplatí.
Pán Mazurek, áno, boli to rómske deti. Takto som to ja Jana Cigániková povedala, pretože naozaj to tak bolo. Oni zrejme teda majú nejaké, nejaké iné, iné nastavenie, pre nich ten psíček bol zábavka. Ale chcem vás opraviť, nebolo to tak, že oni robili zle môjmu psovi, oni sa o to len pokúsili, ale môj päťkilový Rikino, môj povel potom robil zle im, samozrejme, nie ako fyzicky, len ich teda dal do poriadku a vychoval ich, takže možno vás to poteší. Alebo boli teda zlatí tí drobci.
Čo sa týka pána Mizíka, v tom je to čaro, ani tie reštaurácie, ktoré ste spomínali, nevidím vás, asi ste odišli, O. K. Ani, ani kebab, kam chodíte, ani kebab reštaurácie, kam radi chodíte s kolegom Mazurekom, nikto nemusí prijať tento, tento zákon alebo toto pravidlo. Čaro je v tom, že len môže, čiže nemusí. Keď to niekomu vadí, jednoducho nepustí tam tie zvieratá. O tom je práve ten návrh zákona.
Ondro, čakám na tvoje vystúpenie, budem ho veľmi so záujmom počúvať.
Pán Fecko, koľko bolo nehôd, autonehôd za poslednú dobu, keď sa bavíme o tom? A teraz sa bavíme o psoch. Keď budeme rozhodovať o jaguároch, potom budeme dávať argumenty, čo sa týka jaguárov.
Ďakujem veľmi pekne aj Zuzke Zimeno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v rozprave, pán poslanec Kotleba, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, pán podpredseda, človek by si povedal, že takto v piatok poobede, možno to tak povedať, ak niečo tu bude na rokovaní v Národnej rade, tak to bude niečo naozaj zmysluplné a užitočné. A nakoniec sú tu také veci, že si musia tí občania, ktorí to sledujú, povedať, že ten parlament sa prepadáva z mesiaca na mesiac a že za čo tých poslancov tu vlastne platia.
Budem v mojom vystúpení reagovať na tie vystúpenia poslancov Dostála a Osuského, lebo naozaj tie ich argumenty nemohli, nemohli nechať normálneho človeka chladným. Na začiatok, aby sme si vysvetlili, že nie som nejako zaujatý v tejto veci, teda v negatívnom zmysle slova, musím povedať, že som mal vo svojom živote tri psy, čau-čaua, to je špičkový pes, jak poznáte to plemeno, to je super, veľkého bradáča, to je zase z iného súdka a nakoniec teraz v súčasnosti zlatého retrievera. Takže naozaj z každého rožka troška.
Ale nikdy v živote ma nenapadlo zobrať či čau-čaua, bradáča alebo retrievera do reštaurácie. Do reštaurácie normálny človek ide s manželkou, s priateľkou, s deťmi, ale nie so psom. Ja chápem, že boli tu argumenty, že mnohí v západnej Európe chodia so psami do reštaurácií, do jedální, ale pozrime sa na západnú Európu, veď tá vymiera, tam už nikto nemá deti. Tam už nikto nemá deti, a keď, tak sú to deti imigrantov, ale nie pôvodných Európanov. Jasné, že potom sú tu takí, ktorým to nevadí a ktorí ako barličky hovoria, načo sú vám deti, zoberte si psíky, mačičky, škorpióny –myslím nie tie so zásobníkom.
Vieme, ale vieme, kam toto celé smeruje. Smeruje to k relativizácii hodnôt. K tomu, aby bolo normálne vodiť psov do reštaurácií, možno o pár rokov ich budeme môcť vodiť alebo ľudia ich budú môcť vodiť na cintoríny a bude sa to zdať všetko v pohode. A potom ich zoberieme do nemocnice, potom začnú deti chodiť so psami do školy a nakoniec skončia v školských jedálňach, a keď sa pozrieme na to spätne, tak si povieme, niekomu muselo riadne v tých hlavách prepnúť, keď s tým začali.
Ale ja chápem aj to, že poslanci SaS, ktorí majú obľubu v tomto parlamente predkladať také, takéto neštandardné návrhy, sa inšpirovali na najvyšších miestach. Totiž nepoznám iného prezidenta štátu v súčasnom svete, ktorý by prijal v prezidentskom paláci ako oficiálneho hosťa kozu, tak ako to spravil prezident Kiska. Ak niekto môže, rozumiem tomu, ak niekto môže ako prezident prijať kozu v prezidentskom paláci, prečo by ľudia by nemohli ísť do reštaurácie so psami? Je to určitá logika. Nedá sa povedať, že nie je, ale nemôžme s týmito závermi súhlasiť. A som presvedčený, že väčšina ľudí chápe, že tak jako koza v prezidentskom paláci nemá čo robiť, tak nemajú čo robiť psy, mačky, pytóny a krokodíly v reštaurácii.
Čo je ale na celej veci najhoršie a naozaj na zamyslenie je to, aké argumenty použili poslanci Dostál a Osuský. Budem ich brať v jednom, v jednom balíku, lebo oni sú tu ako také dvojčatá, s tým rozdielom, že jeden bije ľudí po uliciach a druhý sa zatiaľ k tomu ešte nedostal. Veď tu bol použitý úplne scestný argument, scestný argument, že keď môžu nevidiaci a zrakovo postihnutí ľudia prísť do reštaurácie so svojimi vodiacimi psami, prečo by nemohli ostatní. Ako keby títo, títo poslanci Osuský a Dostál závideli, závideli tým zrakovo postihnutým ľuďom, že majú právo mať svojho vodiaceho špeciálneho psa a ísť s ním do tej reštaurácie, lebo bez toho psa sú stratení.
Tak ja vám, páni poslanci Osuský a Dostál, chcem povedať, že som presvedčený o tom, že drvivá väčšina týchto zrakovo postihnutých ľudí by s obrovskou radosťou vymenili svojich vodiacich psov a právo vodiť ich, vodiť ich do reštaurácie za to, aby mali zdravé oči. A vy, vy nemáte, vy, ktorí tu rozprávate o demokracii, o slobode, o úcte k ľudským právam, vy nemáte ani trošku slušnosti alebo nejakej, nejakej úcty k týmto ľuďom a vy sa im doslova vysmievate a hovoríte, keď môžu oni s vodiacimi psami, prečo nemôžu ostatní. Musím povedať, že toto som od vás naozaj nečakal. Je mi z toho na grcanie, poviem to tak, ako to je, a prerazili ste absolútne dno. Vy tu v tej tzv. štandardnej opozícii hovoríte, že čo sa už nedá strpieť a čo už, a čo už, za čo sa už, za akú hranicu sa nedá ísť, ale toto, čo vy ste dokázali dnes, to je koniec, to je koniec. To ako keby tí ľudia naschvál si požiadali o postihnutie očí, o nejaký zrakový problém, aby mohli s tými psami ísť do tej reštaurácie.
Ja, ja som trošku teraz v emóciách, ale to sa nedá s kľudom pochopiť, pretože poznám niekoľko takto zrakovo postihnutých ľudí a vcítil som sa do ich kože, a myslím si, že keby tu boli, stáli s vami, dostanete také facky, také facky, aké ste ešte nikdy v živote nedostali.
Kolegynka Nehézová povedala, že dokonca ste zašli tak ďaleko, že porovnávate psy s deťmi. To je naozaj už nonsens. To môže napadnúť len chorú hlavu, ktorá prispôsobí, pripodobní dieťa ku psovi. To je jedno, v akejkoľvek situácii. Jednoducho zviera je zviera. Malé dieťa je malý človek a nebudeme to porovnávať. To, že v SaS-ke vy s tým nemáte problém, že pre vás je pes ako dieťa, dieťa ako pes, to je váš problém. Ja som rád, že to ľudia sledujú, že to vidia. Jednoducho spravia si poriadok v tom, aké hodnoty vy tu presadzujete, aké hodnoty vy tu presadzujete.
Viete, ľudia na strednom a východnom Slovensku stále, ešte stále mnohí nemajú prácu. Mnohí ešte stále odchádzajú za prácou na týždňovky aj na dlhšie obdobia preč, aj do Bratislavy, ale, žiaľ, aj na západ od Slovenska. A mnohí, keď tú prácu majú, tak pracujú za mzdu, ktorá sa blíži tej minimálnej mzde. A vy dnes ako najväčšia opozičná strana, ktorá má predstavovať alternatívu voči tejto vláde, vy dnes idete bojovať za to, aby psy mohli chodiť do reštaurácií. Potom, potom, priatelia zo SaS-ky, sa nemôžte čudovať, že ľudia aj napriek všetkým prehmatom a škandálom vládnej koalície si povedia, že koho majú voliť, keď toto je štandardná opozícia, toto sú tie alternatívy, ktoré by mali vládnuť v štáte. Sami, sami si to robíte. Sami si to takýmito psychopatickými návrhmi robíte, lebo toto nie sú problémy normálnych, bežných ľudí, toto je možno problém nejakej vašej, nejakého vášho výkvetu v úzkej skupine, možno naozaj jedno percento ešte aj tu v Bratislave. (Zaznievanie gongu.) Ja musím to normálne trošku už sa nadýchnuť, lebo ste ma fakt, fakt ste ma vytočili ako už dávno nie.
A chcem povedať ešte, ešte jednu vec. Keď to ľudia počúvajú, vyslovene ja rozprávam o tých argumentoch poslanca Osuského a Dostála, tak si musia mnohí a podľa mňa to tak aj mnohí robia, ťukať na čelo, že či toto sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, zákonodarného zboru, ktorý má svojimi múdrymi a správnymi rozhodnutiami, ktoré sú predsa realizované formou zákonov, ovládať štát a ovládať aj ich životy. A vy namiesto toho, aby ste boli príkladom pre týchto ľudí a riešili ich problémy a naozaj skutočné, závažné otázky štátu a praktického života, tak vy idete bojovať za to, aby nejaký doberman mohol slintať pri stole ľudí, aby niekto spolu s rezňom dostal aj psie chlpy na tanier. Kde je tá vaša úcta voči všetkým ľuďom? Voči alergikom, voči ostatným? Vy proste máte svoje elitárske, svoje elitárske nápady, ktoré vyplývajú z jedného percenta populácie možno v Bratislave, a to chcete zaviesť na celé Slovensko.
Mne to môže byť jedno, vy sa sami strápňujete v očiach ľudí. Ale za našich voličov vám hovorím, za našich voličov a za všetkých ľudí so zdravým rozumom vám hovorím, spamätajte sa, spamätajte sa!

S faktickými poznámkami, dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Cigániková.

Ďakujem pekne. Kľud, pán Kotleba, kľud, dýchajte zhlboka, nebojte sa, nikoho nechceme zabiť tým, že mu dovolíme ísť so psom do kaviarne, nikoho nechceme ohroziť. Chceme len jednoducho, aby takáto možnosť bola, takisto ako je dneska možnosť nájsť si kaviareň alebo reštauráciu, kam psy nemôžu chodiť. Pre mňa je to zmysluplný návrh zákona. Je to zmysluplný návrh zákona aj pre moje deti, pretože ten pes je jednoducho členom našej rodiny. My nemôžme ísť napríklad na dovolenku so psom, lebo ho, lebo budeme mať problém, kam, kam s ním ísť. Je to zbytočné obmedzenie.
Mnohí ale, ja mám ešte šťastie, že je, že naša Ivy je len teda len nejaký ďalší člen našej rodiny, ale chcem vás upozorniť, že mnohí nemajú partnera napríklad preto, že ten partner im zomrel. Mnohí nemajú deti napríklad preto, že ich nemôžu mať, a ich jediné potešenie a jediný člen rodiny je naozaj ten psík, čiže aj z tohto pohľadu by ste sa na to mohli pozrieť.
Mám takú obavu, keď sa na vás pozerám, ako vás vytáča pokrok, a vy sa, vy sa normálne úprimne strašne bojíte akéhokoľvek pokroku. Ja vás len chcem upozorniť, že podobný problém mali napríklad Sparťania. To boli naozaj silní, silní ľudia, sú tým známi, mestský štát, ktorý doplatil práve na to, že odmietal akýkoľvek pokrok. Všetci okolo nich rástli a nakoniec tá silná Sparta padla presne na tomto, že sa báli ešte aj najmenšieho pokroku, lebo sa báli, že ich ohrozí, presne takisto ako vy.
No a ešte čo sa týka prezidenta, že prijal kozu, ja chápem, že sa na to hneváte, lebo vás neprijal, kozu prijal. Ale ja by som vám teraz chcela odporučiť, aby ste sa nehnevali na kozu, ale aby ste sa zamysleli sami nad sebou.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál.

To je také trápne a zbabelé, povedať niečo, nabrýzgať na druhých a potom zdrhnúť zo sály.
Ale teda musím povedať, že mňa vystúpenie pána poslanca Kotlebu upokojilo. Ja nikdy nehlasujem za fašistické návrhy zákonov a vždycky mám taký divný pocit, ak náhodou niečo, s čím prídem ja, nejaký fašista podporí a povie, že za to bude hlasovať. Tak som sa tiež obával, keď som videl prihlásených hneď dvoch fašistov do rozpravy, že keď to podporia, že jak sa budem pri tom cítiť. Ale našťastie, mýlil som sa. (Zaznievanie gongu.) Fašistický vodca sa postavil proti nášmu návrhu zákona, čiže je to úplne v poriadku.
Obdivujem svojím spôsobom tú schopnosť aj do témy, či povoliť, alebo nepovoliť vstup psov do kaviarní, zakomponovať imigrantov, demografickú krízu a prezidenta Kisku, ale musím v tejto súvislosti poopraviť pána poslanca Kotlebu. Pán prezident Kiska nie je jediným prezidentom, ktorý prijal nejaké zviera vo svojom sídle. Napríklad americký prezident, je to dlhodobá tradícia, každý rok prijíma v Bielom dome moriaka. Ale teda chápem, že obzory, obzory pána poslanca Kotlebu až tak ďaleko nesiahajú.
A nie je vôbec pravda, nie je vôbec pravda, že toto nezaujíma obyčajných ľudí, normálnych ľudí, bežných ľudí. Práve naopak, toto je jeden z tých zákonov, ktorý vyvolal medzi normálnymi ľuďmi oveľa, oveľa väčší ohlas aj diskusiu, aj kritiku, ale aj pozitívny ohlas ako návrhy, ktoré bežne, bežne sa riešia v tomto parlamente.

Ďalší v rozprave, pán poslanec Mizík, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je tu zvláštny návrh zákona. Budem hovoriť ku vám všetkým v pléne aj ku pani Cigánikovej a ku pánu predsedajúcemu, tohto pána si nevšímam. (Rečník gestom ruky ukázal na predkladateľa.)
Ja som veľký chovateľ zvierat, ale toto je absurdita intergalaktických rozmerov. Takže zvieratá v reštauráciách, psíky v reštauráciách. Ja ako chovateľ som razantne proti. Prečo? Názorne vám to vysvetlím. Budú to také zvláštne argumenty, ale obdobné vášmu návrhu zákona. Najprv to vysvetlím v bežnej rovine a potom tiež aj na príklade reálnej absurdity, ktorá sa môže, ktorá môže nastať.
Tak najprv tá normálnejšia rovina. Aj tá je trošku absurdná vzhľadom na návrh tohto zákona. Po absolvovaní strednej a vysokej školy som si urobil dokonca výučný list, odbor kuchár čašník, teda viem, aké prísne hygienické a organizačné štandardy sú v reštauráciách, kuchyniach a tak ďalej. Je ich obrovské množstvo. Napríklad zamestnanci musia mať hygienické preukazy, preto by to logicky vyža..., preto by táto situácia logicky vyžadovala, aby mal majiteľ zvieratka, to znamená psíka doneseného do reštaurácie, na viditeľnom, opakujem, viditeľnom mieste na saku, svetri alebo na róbe umiestnené čitateľné certifikáty minimálne veľkosti 10-krát 5 cm v tomto zozname: po prvé očkovací preukaz, po druhé osvedčenie o pohlaví zvieraťa, po tretie jeden deň staré potvrdenie o absencii parazitov, po štvrté osvedčenie o absencii alergénov, na ktoré môže byť hocijaký hosť alergický, a ktorému to môže spôsobiť vážnu zdravotnú ujmu, ba dokonca záchvat s následkom smrti, po piate certifikát výcviku. Toto bola zatiaľ tá normálnejšia rovina, aj keď to bola trošku absurdná rovina.
A tu je zatiaľ science fiction, čo by sa mohlo stať v prípade vlády SaS, keď sa toto science fiction zmení na realitu. Do kaviarne či reštaurácie príde panička či pán a na koženom vybíjanom vodítku donesú štvornožky havkajúceho pána v latexe, oblečeného za psa s náhubkom. Už len chýba WC pre takéto tvory. Že je to konštrukcia? Myslíte? Vonkoncom nie.
Však vy ste, pani Cigániková, dali otázku prečo by si človek nemohol myslieť, že je psík? Vaša reč. A okrem toho je tento váš návrh veľmi a veľmi diskriminačný voči ostatným zvieratkám, napr. voči mojim kozám Mici, Líze, Rohani, Róže, ďalším desiatim a capovi Satanovi. Toľko adekvátna reakcia na absurdný návrh bratislavskej kaviarne. Tento návrh je trápny, nemá nič spoločné s vážnymi témami, ktoré má preberať parlament. A ešte jedna dosť taká citlivá a vážna vec.
O tom, čo ste povedali, že párom, čo nemajú deti, a ich jediný partnerík je psík. Ja vám poviem, ja tiež nemám deti, mal som jednu dcéru, zomrela. Ale nenapadlo by ma v živote ísť so psom do reštaurácie.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Cigániková, končím možnosť prihlásiť sa, nech sa páči.