40. schôdza

Pani poslankyňa Cigániková, zviera nie je vec, ale zodpovednosť za správanie sa svojich zvierat nesú ich majitelia. Správne si na to poukázala aj v reakcii na to, čo hovoril pán poslanec Fecko. Je, je úplne legitímne, prirodzené, normálne a správne vyžadovať, aby majitelia psov zodpovedali za ich správanie, a pokiaľ niekomu spôsobia nejakú škodu, aby za to niesli, niesli zodpovednosť. To, že sa niekde, niekde stane, že, že majiteľ nedá pozor na svojho psa alebo že jeho pes je nebezpečný, tak je to jeho zodpovednosť. Nie je to zodpovednosť, zodpovednosť toho psa.
Pokiaľ ide o tú otázku, prečo, prečo nie, povedzme aj iné zvieratá, tak na to sa pýtal aj, aj pán poslanec Fecko, a teda k tomu sa vyjadrím až, až v záverečnom slove rovnako ako k niektorým veciam a možno aj otázkam, ktoré od kolegu Poliačika a možno od ďalších zazneli v súvislosti s tým, s tým, a prečo sme to práve takto namodelovali, no a možnože aj k iným veciam.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem Janke Cigánikovej za jej príspevok, na ktorý si dovolím reagovať tiež ako nie psičkárka už teraz, hoci aj psíkov som mala, ale ako mačkárka. A reagujem na to aj z toho dôvodu, že v našom poslaneckom klube veľmi často hovoríme o zvieratkách (povedané so smiechom), a najmä teda aj ja som známa tým, že mám problémy s kocúrikmi doma. Ale iné som chcela povedať.
Trošku mi chýba v tejto debate napríklad upozornenie na to, že veď psy aj zvieratá sa môžu bežne prepravovať aj hromadnej doprave, v električkách, v autobusoch, vo vlakoch, kde je to upravené tak, že musia mať, ako spomenul pán kolega Kresák, vôdzku, náhubok a musia sa napríklad vo vlakovom kupé dohodnúť so spolucestujúcimi, či spolucestujúcim nevadí, že ten psík, alebo teda nejaké iné zvieratko s nimi v tom kupé bude. To je presne to, čo chceme navrhnúť aj my týmto návrhom zákona, aby to bolo na slobodnej vôli, či už prevádzkovateľa, alebo nech sa aj, samozrejme, to osadenstvo v tej reštaurácii dohodne, akým spôsobom chce riešiť návštevu psíka, ktorý podľa toho správania môže vyvolávať rôzne emócie.
Jedna vec mi tu však ale stále chýba v tejto debate, a to sú práve záujmy tých zvierat, ktoré už nie sú vecou. Keď som robila kedysi ako manažérka v multiplexe, v kine, tak bolo úplne bežné, že tam zákaz vodiť psov do kina platí absolútne. Možno si myslíte, že preto, aby nevyrušovali. No nie. Platí to preto, lebo tam je taká vysoká intenzita hluku, ktorá by poškodila zvukovody tých psov, a jednoducho by im to poškodilo sluch.
Ja sa obávam, že psíkom by tiež poškodilo, keby v nejakej tretej cenovej skupine... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ale ináč, samozrejme, však nebudeme zakazovať autá, zomrieť môžme hocijakým spôsobom, hej, ja by som bol najradšej, keby sme zomierali na starobu, nie na iné prípady. Ale hovorím, že napadlo ma to kvôli tomu, že koľko sme mali za posledné dva roky, tri roky takýchto ťažkých psičkárskych teda akože napadnutí, resp. úmrtí až, a to ma ako eskaluje proste, že do toho, že pozor, aby sa nedávalo ešte ďalšia možnosť, ktorá možnože aj v tých zariadeniach, či už v tých spoločného, nejakých tých reštauráciách a kaviarňach môže byť. (Zaznievanie gongu.)
Vy ste povedali v svojom vystúpení tiež, že všetkým častiam obyvateľstva vyhovieť v tých požiadavkách, ktorých, jak ste povedali, že máte mačky a poznáte takéto. Aj ja poznám niektoré takéto zariadenia, ktoré fungujú, ako ste vy definovali. Takže chcem veriť, že potom pán Dostál ako predkladateľ zdôvodní, ako to bude myslené s tými ďalšími, jak som načrtol, pretože niekto rád chodí s pumou, niekto rád chodí s jaguárom. A potom sa budem pýtať, že akým spôsobom sa on môže realizovať, ísť s ním do reštaurácii. (Reakcia z pléna.) Áno, aj s takým jaguárom volantovým, a toto je, by som povedal, že môžte na zodpovedanie ďalším, lebo toto je prvá lastovička. Možnože o polroka príde s ďalším nejakým zákonom a ideme ďalej, hej. Takže asi v takomto duchu.
Takže toto aspoň z mojej strany, že, samozrejme, že dobre, ale hovorím, ja nerád rozširujem možnosť do ďalších oblastí, aby sme teda nejakým spôsobom tých občanov možnože aj stresovali, možnože aj stresovali, pretože, hovorím, keď sa vám postaví malému decku pes, ktorý je trikrát väčší ako ono, a videl som to na vlastné oči, som myslel, že nám decko zomrelo, viete, a to je veľký problém. Áno, a je to na tých majiteľoch, a preto apelujem, aby sme rozlíšili plemená, lebo aj o tom je veľká debata, lebo niektorí majitelia nevedia toho psa skrotiť, no nevedia, viete ako. A on si ukazuje svoje ego tým, že on má toho najväčšieho, akého možného môže kúpiť na trhu, a potom robí frajera. Žiaľ, je to tak, to je naša nátura asi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Martin Poliačik, tie dôvody boli, teda pokiaľ som to správne pochopila, v minulosti zdravotné dôvody, hygienické dôvody a správanie zvierat. Zdravotné, hygienické považujem za vybavené tým porovnaním so zahraničím a tiež kvôli tomu, ako sa vyjadruje naše hygiena.
Čo sa týka správania zvierat. Vravel si, že si bol napadnutý nemeckým ovčiakom. Ja zas dám príklad, tu mnohí z nás boli napríklad napadnutí Hrnkom, Čížom alebo Blahom a tiež nemáme zákon, ktorý by zakazoval ich vstup niekam, aj keď nehovorím, že by som teda bola úplne proti, ale jednoducho nie, nie úplne vždy je to namieste.
Čo sa týka Anky Zemanovej, presne ako si povedala, je to o voľbe, je to o možnosti voľby, je to o slobode všetkých ľudí v spoločnosti, je to o možnosti výberu. Dnes toto neplatí. Platí to iba pre jednu časť spoločnosti, pre druhú to neplatí.
Pán Mazurek, áno, boli to rómske deti. Takto som to ja Jana Cigániková povedala, pretože naozaj to tak bolo. Oni zrejme teda majú nejaké, nejaké iné, iné nastavenie, pre nich ten psíček bol zábavka. Ale chcem vás opraviť, nebolo to tak, že oni robili zle môjmu psovi, oni sa o to len pokúsili, ale môj päťkilový Rikino, môj povel potom robil zle im, samozrejme, nie ako fyzicky, len ich teda dal do poriadku a vychoval ich, takže možno vás to poteší. Alebo boli teda zlatí tí drobci.
Čo sa týka pána Mizíka, v tom je to čaro, ani tie reštaurácie, ktoré ste spomínali, nevidím vás, asi ste odišli, O. K. Ani, ani kebab, kam chodíte, ani kebab reštaurácie, kam radi chodíte s kolegom Mazurekom, nikto nemusí prijať tento, tento zákon alebo toto pravidlo. Čaro je v tom, že len môže, čiže nemusí. Keď to niekomu vadí, jednoducho nepustí tam tie zvieratá. O tom je práve ten návrh zákona.
Ondro, čakám na tvoje vystúpenie, budem ho veľmi so záujmom počúvať.
Pán Fecko, koľko bolo nehôd, autonehôd za poslednú dobu, keď sa bavíme o tom? A teraz sa bavíme o psoch. Keď budeme rozhodovať o jaguároch, potom budeme dávať argumenty, čo sa týka jaguárov.
Ďakujem veľmi pekne aj Zuzke Zimeno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, kolegovia, pán podpredseda, človek by si povedal, že takto v piatok poobede, možno to tak povedať, ak niečo tu bude na rokovaní v Národnej rade, tak to bude niečo naozaj zmysluplné a užitočné. A nakoniec sú tu také veci, že si musia tí občania, ktorí to sledujú, povedať, že ten parlament sa prepadáva z mesiaca na mesiac a že za čo tých poslancov tu vlastne platia.
Budem v mojom vystúpení reagovať na tie vystúpenia poslancov Dostála a Osuského, lebo naozaj tie ich argumenty nemohli, nemohli nechať normálneho človeka chladným. Na začiatok, aby sme si vysvetlili, že nie som nejako zaujatý v tejto veci, teda v negatívnom zmysle slova, musím povedať, že som mal vo svojom živote tri psy, čau-čaua, to je špičkový pes, jak poznáte to plemeno, to je super, veľkého bradáča, to je zase z iného súdka a nakoniec teraz v súčasnosti zlatého retrievera. Takže naozaj z každého rožka troška.
Ale nikdy v živote ma nenapadlo zobrať či čau-čaua, bradáča alebo retrievera do reštaurácie. Do reštaurácie normálny človek ide s manželkou, s priateľkou, s deťmi, ale nie so psom. Ja chápem, že boli tu argumenty, že mnohí v západnej Európe chodia so psami do reštaurácií, do jedální, ale pozrime sa na západnú Európu, veď tá vymiera, tam už nikto nemá deti. Tam už nikto nemá deti, a keď, tak sú to deti imigrantov, ale nie pôvodných Európanov. Jasné, že potom sú tu takí, ktorým to nevadí a ktorí ako barličky hovoria, načo sú vám deti, zoberte si psíky, mačičky, škorpióny –myslím nie tie so zásobníkom.
Vieme, ale vieme, kam toto celé smeruje. Smeruje to k relativizácii hodnôt. K tomu, aby bolo normálne vodiť psov do reštaurácií, možno o pár rokov ich budeme môcť vodiť alebo ľudia ich budú môcť vodiť na cintoríny a bude sa to zdať všetko v pohode. A potom ich zoberieme do nemocnice, potom začnú deti chodiť so psami do školy a nakoniec skončia v školských jedálňach, a keď sa pozrieme na to spätne, tak si povieme, niekomu muselo riadne v tých hlavách prepnúť, keď s tým začali.
Ale ja chápem aj to, že poslanci SaS, ktorí majú obľubu v tomto parlamente predkladať také, takéto neštandardné návrhy, sa inšpirovali na najvyšších miestach. Totiž nepoznám iného prezidenta štátu v súčasnom svete, ktorý by prijal v prezidentskom paláci ako oficiálneho hosťa kozu, tak ako to spravil prezident Kiska. Ak niekto môže, rozumiem tomu, ak niekto môže ako prezident prijať kozu v prezidentskom paláci, prečo by ľudia by nemohli ísť do reštaurácie so psami? Je to určitá logika. Nedá sa povedať, že nie je, ale nemôžme s týmito závermi súhlasiť. A som presvedčený, že väčšina ľudí chápe, že tak jako koza v prezidentskom paláci nemá čo robiť, tak nemajú čo robiť psy, mačky, pytóny a krokodíly v reštaurácii.
Čo je ale na celej veci najhoršie a naozaj na zamyslenie je to, aké argumenty použili poslanci Dostál a Osuský. Budem ich brať v jednom, v jednom balíku, lebo oni sú tu ako také dvojčatá, s tým rozdielom, že jeden bije ľudí po uliciach a druhý sa zatiaľ k tomu ešte nedostal. Veď tu bol použitý úplne scestný argument, scestný argument, že keď môžu nevidiaci a zrakovo postihnutí ľudia prísť do reštaurácie so svojimi vodiacimi psami, prečo by nemohli ostatní. Ako keby títo, títo poslanci Osuský a Dostál závideli, závideli tým zrakovo postihnutým ľuďom, že majú právo mať svojho vodiaceho špeciálneho psa a ísť s ním do tej reštaurácie, lebo bez toho psa sú stratení.
Tak ja vám, páni poslanci Osuský a Dostál, chcem povedať, že som presvedčený o tom, že drvivá väčšina týchto zrakovo postihnutých ľudí by s obrovskou radosťou vymenili svojich vodiacich psov a právo vodiť ich, vodiť ich do reštaurácie za to, aby mali zdravé oči. A vy, vy nemáte, vy, ktorí tu rozprávate o demokracii, o slobode, o úcte k ľudským právam, vy nemáte ani trošku slušnosti alebo nejakej, nejakej úcty k týmto ľuďom a vy sa im doslova vysmievate a hovoríte, keď môžu oni s vodiacimi psami, prečo nemôžu ostatní. Musím povedať, že toto som od vás naozaj nečakal. Je mi z toho na grcanie, poviem to tak, ako to je, a prerazili ste absolútne dno. Vy tu v tej tzv. štandardnej opozícii hovoríte, že čo sa už nedá strpieť a čo už, a čo už, za čo sa už, za akú hranicu sa nedá ísť, ale toto, čo vy ste dokázali dnes, to je koniec, to je koniec. To ako keby tí ľudia naschvál si požiadali o postihnutie očí, o nejaký zrakový problém, aby mohli s tými psami ísť do tej reštaurácie.
Ja, ja som trošku teraz v emóciách, ale to sa nedá s kľudom pochopiť, pretože poznám niekoľko takto zrakovo postihnutých ľudí a vcítil som sa do ich kože, a myslím si, že keby tu boli, stáli s vami, dostanete také facky, také facky, aké ste ešte nikdy v živote nedostali.
Kolegynka Nehézová povedala, že dokonca ste zašli tak ďaleko, že porovnávate psy s deťmi. To je naozaj už nonsens. To môže napadnúť len chorú hlavu, ktorá prispôsobí, pripodobní dieťa ku psovi. To je jedno, v akejkoľvek situácii. Jednoducho zviera je zviera. Malé dieťa je malý človek a nebudeme to porovnávať. To, že v SaS-ke vy s tým nemáte problém, že pre vás je pes ako dieťa, dieťa ako pes, to je váš problém. Ja som rád, že to ľudia sledujú, že to vidia. Jednoducho spravia si poriadok v tom, aké hodnoty vy tu presadzujete, aké hodnoty vy tu presadzujete.
Viete, ľudia na strednom a východnom Slovensku stále, ešte stále mnohí nemajú prácu. Mnohí ešte stále odchádzajú za prácou na týždňovky aj na dlhšie obdobia preč, aj do Bratislavy, ale, žiaľ, aj na západ od Slovenska. A mnohí, keď tú prácu majú, tak pracujú za mzdu, ktorá sa blíži tej minimálnej mzde. A vy dnes ako najväčšia opozičná strana, ktorá má predstavovať alternatívu voči tejto vláde, vy dnes idete bojovať za to, aby psy mohli chodiť do reštaurácií. Potom, potom, priatelia zo SaS-ky, sa nemôžte čudovať, že ľudia aj napriek všetkým prehmatom a škandálom vládnej koalície si povedia, že koho majú voliť, keď toto je štandardná opozícia, toto sú tie alternatívy, ktoré by mali vládnuť v štáte. Sami, sami si to robíte. Sami si to takýmito psychopatickými návrhmi robíte, lebo toto nie sú problémy normálnych, bežných ľudí, toto je možno problém nejakej vašej, nejakého vášho výkvetu v úzkej skupine, možno naozaj jedno percento ešte aj tu v Bratislave. (Zaznievanie gongu.) Ja musím to normálne trošku už sa nadýchnuť, lebo ste ma fakt, fakt ste ma vytočili ako už dávno nie.
A chcem povedať ešte, ešte jednu vec. Keď to ľudia počúvajú, vyslovene ja rozprávam o tých argumentoch poslanca Osuského a Dostála, tak si musia mnohí a podľa mňa to tak aj mnohí robia, ťukať na čelo, že či toto sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, zákonodarného zboru, ktorý má svojimi múdrymi a správnymi rozhodnutiami, ktoré sú predsa realizované formou zákonov, ovládať štát a ovládať aj ich životy. A vy namiesto toho, aby ste boli príkladom pre týchto ľudí a riešili ich problémy a naozaj skutočné, závažné otázky štátu a praktického života, tak vy idete bojovať za to, aby nejaký doberman mohol slintať pri stole ľudí, aby niekto spolu s rezňom dostal aj psie chlpy na tanier. Kde je tá vaša úcta voči všetkým ľuďom? Voči alergikom, voči ostatným? Vy proste máte svoje elitárske, svoje elitárske nápady, ktoré vyplývajú z jedného percenta populácie možno v Bratislave, a to chcete zaviesť na celé Slovensko.
Mne to môže byť jedno, vy sa sami strápňujete v očiach ľudí. Ale za našich voličov vám hovorím, za našich voličov a za všetkých ľudí so zdravým rozumom vám hovorím, spamätajte sa, spamätajte sa!

Ďakujem pekne. Kľud, pán Kotleba, kľud, dýchajte zhlboka, nebojte sa, nikoho nechceme zabiť tým, že mu dovolíme ísť so psom do kaviarne, nikoho nechceme ohroziť. Chceme len jednoducho, aby takáto možnosť bola, takisto ako je dneska možnosť nájsť si kaviareň alebo reštauráciu, kam psy nemôžu chodiť. Pre mňa je to zmysluplný návrh zákona. Je to zmysluplný návrh zákona aj pre moje deti, pretože ten pes je jednoducho členom našej rodiny. My nemôžme ísť napríklad na dovolenku so psom, lebo ho, lebo budeme mať problém, kam, kam s ním ísť. Je to zbytočné obmedzenie.
Mnohí ale, ja mám ešte šťastie, že je, že naša Ivy je len teda len nejaký ďalší člen našej rodiny, ale chcem vás upozorniť, že mnohí nemajú partnera napríklad preto, že ten partner im zomrel. Mnohí nemajú deti napríklad preto, že ich nemôžu mať, a ich jediné potešenie a jediný člen rodiny je naozaj ten psík, čiže aj z tohto pohľadu by ste sa na to mohli pozrieť.
Mám takú obavu, keď sa na vás pozerám, ako vás vytáča pokrok, a vy sa, vy sa normálne úprimne strašne bojíte akéhokoľvek pokroku. Ja vás len chcem upozorniť, že podobný problém mali napríklad Sparťania. To boli naozaj silní, silní ľudia, sú tým známi, mestský štát, ktorý doplatil práve na to, že odmietal akýkoľvek pokrok. Všetci okolo nich rástli a nakoniec tá silná Sparta padla presne na tomto, že sa báli ešte aj najmenšieho pokroku, lebo sa báli, že ich ohrozí, presne takisto ako vy.
No a ešte čo sa týka prezidenta, že prijal kozu, ja chápem, že sa na to hneváte, lebo vás neprijal, kozu prijal. Ale ja by som vám teraz chcela odporučiť, aby ste sa nehnevali na kozu, ale aby ste sa zamysleli sami nad sebou.
Ďakujem pekne.

To je také trápne a zbabelé, povedať niečo, nabrýzgať na druhých a potom zdrhnúť zo sály.
Ale teda musím povedať, že mňa vystúpenie pána poslanca Kotlebu upokojilo. Ja nikdy nehlasujem za fašistické návrhy zákonov a vždycky mám taký divný pocit, ak náhodou niečo, s čím prídem ja, nejaký fašista podporí a povie, že za to bude hlasovať. Tak som sa tiež obával, keď som videl prihlásených hneď dvoch fašistov do rozpravy, že keď to podporia, že jak sa budem pri tom cítiť. Ale našťastie, mýlil som sa. (Zaznievanie gongu.) Fašistický vodca sa postavil proti nášmu návrhu zákona, čiže je to úplne v poriadku.
Obdivujem svojím spôsobom tú schopnosť aj do témy, či povoliť, alebo nepovoliť vstup psov do kaviarní, zakomponovať imigrantov, demografickú krízu a prezidenta Kisku, ale musím v tejto súvislosti poopraviť pána poslanca Kotlebu. Pán prezident Kiska nie je jediným prezidentom, ktorý prijal nejaké zviera vo svojom sídle. Napríklad americký prezident, je to dlhodobá tradícia, každý rok prijíma v Bielom dome moriaka. Ale teda chápem, že obzory, obzory pána poslanca Kotlebu až tak ďaleko nesiahajú.
A nie je vôbec pravda, nie je vôbec pravda, že toto nezaujíma obyčajných ľudí, normálnych ľudí, bežných ľudí. Práve naopak, toto je jeden z tých zákonov, ktorý vyvolal medzi normálnymi ľuďmi oveľa, oveľa väčší ohlas aj diskusiu, aj kritiku, ale aj pozitívny ohlas ako návrhy, ktoré bežne, bežne sa riešia v tomto parlamente.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je tu zvláštny návrh zákona. Budem hovoriť ku vám všetkým v pléne aj ku pani Cigánikovej a ku pánu predsedajúcemu, tohto pána si nevšímam. (Rečník gestom ruky ukázal na predkladateľa.)
Ja som veľký chovateľ zvierat, ale toto je absurdita intergalaktických rozmerov. Takže zvieratá v reštauráciách, psíky v reštauráciách. Ja ako chovateľ som razantne proti. Prečo? Názorne vám to vysvetlím. Budú to také zvláštne argumenty, ale obdobné vášmu návrhu zákona. Najprv to vysvetlím v bežnej rovine a potom tiež aj na príklade reálnej absurdity, ktorá sa môže, ktorá môže nastať.
Tak najprv tá normálnejšia rovina. Aj tá je trošku absurdná vzhľadom na návrh tohto zákona. Po absolvovaní strednej a vysokej školy som si urobil dokonca výučný list, odbor kuchár čašník, teda viem, aké prísne hygienické a organizačné štandardy sú v reštauráciách, kuchyniach a tak ďalej. Je ich obrovské množstvo. Napríklad zamestnanci musia mať hygienické preukazy, preto by to logicky vyža..., preto by táto situácia logicky vyžadovala, aby mal majiteľ zvieratka, to znamená psíka doneseného do reštaurácie, na viditeľnom, opakujem, viditeľnom mieste na saku, svetri alebo na róbe umiestnené čitateľné certifikáty minimálne veľkosti 10-krát 5 cm v tomto zozname: po prvé očkovací preukaz, po druhé osvedčenie o pohlaví zvieraťa, po tretie jeden deň staré potvrdenie o absencii parazitov, po štvrté osvedčenie o absencii alergénov, na ktoré môže byť hocijaký hosť alergický, a ktorému to môže spôsobiť vážnu zdravotnú ujmu, ba dokonca záchvat s následkom smrti, po piate certifikát výcviku. Toto bola zatiaľ tá normálnejšia rovina, aj keď to bola trošku absurdná rovina.
A tu je zatiaľ science fiction, čo by sa mohlo stať v prípade vlády SaS, keď sa toto science fiction zmení na realitu. Do kaviarne či reštaurácie príde panička či pán a na koženom vybíjanom vodítku donesú štvornožky havkajúceho pána v latexe, oblečeného za psa s náhubkom. Už len chýba WC pre takéto tvory. Že je to konštrukcia? Myslíte? Vonkoncom nie.
Však vy ste, pani Cigániková, dali otázku prečo by si človek nemohol myslieť, že je psík? Vaša reč. A okrem toho je tento váš návrh veľmi a veľmi diskriminačný voči ostatným zvieratkám, napr. voči mojim kozám Mici, Líze, Rohani, Róže, ďalším desiatim a capovi Satanovi. Toľko adekvátna reakcia na absurdný návrh bratislavskej kaviarne. Tento návrh je trápny, nemá nič spoločné s vážnymi témami, ktoré má preberať parlament. A ešte jedna dosť taká citlivá a vážna vec.
O tom, čo ste povedali, že párom, čo nemajú deti, a ich jediný partnerík je psík. Ja vám poviem, ja tiež nemám deti, mal som jednu dcéru, zomrela. Ale nenapadlo by ma v živote ísť so psom do reštaurácie.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Nechcela som reagovať, ale keďže ste ma, pán Mizík, prepáčte, oslovili, tak chcem len reagovať. Ja som nikdy nepovedala tú vetu, ktorú vy ste po internete šírili. Ja som sa vás vtedy pýtala, čím konkrétne ohrozuje človek, ktorý si myslí, že je pes, čím ohrozuje spoločnosť? A pýtala som sa, ak si pamätáte, preto, lebo vaša odpoveď bola, že je vlastne akoby nejakým zlým vzorom pre tú spoločnosť a jednoducho ju nejakým spôsobom nakazí, a poukázala som na to, že to, čo tu stvárate a akým spôsobom argumentujete, je oveľa väčším škod..., oveľa viac škodlivé pre spoločnosť ako ten človek, čo si myslí, že je pes. Ja som nikdy nepovedala, že je to v poriadku, aj keď to veľmi radi rozširujete. A povedala som tu aj tu v pléne, ale aj tak to rozširujete ďalej. To je pre vás typické. Jednoducho spoliehate sa na to, že vaši voliči sú jednoduchí a neskontrolujú si fakty. Bohužiaľ, máte pravdu.
K tej poslednej vašej poznámke. Úprimne, naozaj od srdca je mi ľúto, čo sa vám stalo. Na druhej strane asi ste oveľa silnejší chlap ako mnohí iní. Rozumiem, že máte iné city, iný názor, že veci zvládate lepšie. Ale jednoducho naozaj sú ľudia, ktorí jednoducho nemôžu mať deti, a pre nich je ten pes, či to dokážete pochopiť, alebo nedokážete, rovnocenný člen rodiny. Naozaj ho rovnako ľúbia ako človeka, pretože nikoho iného nemajú, je pre nich dôležitý a chcú mať jeho spoločnosť. Vy máte možnosť ísť do reštaurácie alebo kaviarne, kde vám bude vyhovené. Ten druhý človek takúto možnosť nemá. My chceme to isté len preňho. Vy nijako ovplyvnený alebo ohrozený nebudete.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na niektoré otázky a pripomienky, ktoré zazneli v rozprave, a urobil tak ešte v rámci rozpravy, aby prípadne tí, ktorí mali tie otázky, pokiaľ tu ešte zotrvali, mohli reagovať.
Pán poslanec Fecko otvoril otázku, že prečo len psy, prečo nie aj iné zvieratá, že možno niekto chce, chce chodiť s jaguárom alebo s pumou. Počuli sme, že možno pán poslanec Mizík by chodil s capom a s kozami, keby chcel, ale teda nechce, aby som mu nevkladal do úst niečo. A pani poslankyňa Cigániková sa pýtala na to, že prečo nie mačky, lebo existujú mačacie kaviarne, alebo teda zariadenia tohto typu.
A dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli obmedziť to len na psy, sú v zásade dva. Prvý je, prvý je, že chceli sme riešiť niečo, čo vnímame ako reálny problém, ktorý sa dotýka pomerne širokého množstva ľudí. Pán poslanec Kotleba tu hovoril, že, že teda v živote by mu to nenapadlo a že to nezaujíma normálnych, bežných ľudí. Nie je to pravda. Je množstvo ľudí, ktorí chodia po meste so svojím psom a radi by takú možnosť využili a dokonca ju aj využívajú, dnes reálne, reálne v kaviarňach, v reštauráciách môžete stretnúť, stretnúť psov, ktorí sprevádzajú, sprevádzajú ich majiteľov. Čiže je to realita. Takých akože púm a jaguárov, no nepamätám sa, capov a kôz, nepamätám si veľmi, že by som, že by som nejaké takéto zvieratá stretol, stretol v meste, čo i len v meste, nieto ešte v reštaurácii. Ani, ani bežne nevídam ľudí chodiacich po promenáde a majúcich aligátora na obojku alebo vedúcich hada niekde. Mačky sú, mačky sú zvláštny problém, ale, ale tiež teda oveľa menej ľudí vídam, vídame, vídame po meste, a teda necítime to ako, ako natoľko akútny problém, lebo, lebo vo vzťahu, vo vzťahu k tým psíčkarom je to niečo, čo je realita, čo, čo sa deje, ale je to porušenie zákona, hrozí za to prevádzkovateľom pokuta. Existujú iné krajiny, kde je to riešené spôsobom, že si môže sama, samotná prevádzka určiť, a nie je s tým, nie je s tým žiadny reálny problém.
Ale je tu aj druhý dôvod, je, a teda v podstate je to obdoba toho prvého dôvodu, ale je tu aj druhý dôvod, že povedali sme si, že riešiť psov je niečo, čo je primerané poslaneckému návrhu zákona, lebo keby sme povedali, že aj iné zvieratá, no tak potom to otvára otázku, že ako máme zadefinovať tie zvieratá, ktoré zvieratá áno, ktoré nie, keď niekto bude chcieť prísť so svojím domácim miláčikom potkanom, má sa mu to umožniť, nemá sa mu to umožniť. Toto je napríklad vec, ktorá, ktorá by si vyžadovala oveľa širšiu diskusiu.
My sme presvedčení, že tak ako je ten zákon navrhnutý, možno s nejakými drobnými úpravami, je ho možné schváliť aj, aj, aj ako poslanecký návrh. Ja tu občas kolegom, kolegom vyčítam z koalície, že, že prečo predložili nejaký poslanecký návrh, keď je to zásadná zmena, zavádzate nejakú novú daň, odvod, jako zásadne meníte systém, že to je vec, ktorá by mala prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním, aby sa k tomu mohla vyjadriť širšia verejnosť. Ja vám tu nechcem upierať právo prichádzať s poslaneckými návrhmi, len si myslím, že niektoré veci sú tak dôležité, že, že mali by prejsť aj nejakou predchádzajúcou širšou verejnou debatou povedzme vo forme medzirezortného pripomienkového konania. A keď s nejakou veľkou vecou, dôležitou vecou, rozsiahlou vecou prichádza opozícia, tak je to zväčša také že chceme ukázať, že máme nejaké, nejaké veľké riešenie, a neprejde to. Ak má niečo prejsť z tých opozičných návrhov, tak obvykle sú toto takéto drobnosti, ktoré zodpovedajú zdravému rozumu a ktoré povedzme koalícia raz do roka si povie, že dobre, schválime aj nejaký, nejaký opozičný návrh, čiže nemám vyhranený názor na to, že čo s mačkami, a prípadne aké iné zvieratá, ale necítim sa ani dostatočne kompetentný, aby som o tom rozhodol, a toto je možno naozaj parketa pre Úrad verejného zdravotníctva, pre to, aby bolo medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa budú môcť vyjadriť iné inštitúcie, v rámci ktorého sa bude môcť vyjadriť verejnosť, budú môcť zaznieť názory také a onaké, a bude to, bude to a bude to primeranejšie.
Pán poslanec Poliačik hovoril, že, že treba sa vrátiť, aby som to nedezinterpretoval, že treba sa vrátiť k dátam a nejako si zistiť, že na základe čoho ten, ten zákaz bol, bol schválený. Ja som sa o to pokúšal, a teda nie, nie v zmysle tvrdých dát, ale v zmysle nejakého zdôvodnenia, lebo ten zákaz sa dostal do zákona, ja som sa dopátral až do roku 2002, predtým som tam takýto zákaz nenašiel, a teda v zákone, teda v predchádzajúcom zákone alebo predpredchádzajúcom zákone v porovnaní s týmto zákonom sa to prvýkrát objavilo, ale v dôvodovej správe nebolo to nijako vysvetlené. V dôvodovej správe bolo, že zavádzajú sa podmienky pre zariadenia spoločného stravovania, čiže sa mi nepodarilo dopátrať k tomu, prečo tam niekto tento zákaz dal, však veď to je zase kritika na adresu dôvodových správ, aby aj po rokoch bolo jasné, s akým úmyslom zákonodarca schválil nejaký právny predpis alebo nejakú konkrétnu právnu normu. V tomto prípade by som očakával, že v dôvodovej správe, kde sa, kde sa zavádza zákaz vstupu zvierat do, do zariadení a v takejto absolútnej podobe, resp. iba s výnimkou pre vodiacich psov, takže to tam v tej dôvodovej správe bude vysvetlené. Zhodou okolností som doobeda... Doobeda alebo...? Alebo myslím, že včera kritizoval návrh novely tlačového zákona, ktorý predkladajú páni poslanci Číž a Jarjabek, a vyčítal som ich, im, že z tej ich dôvodovej správy vôbec nie je zrejmé, že prečo to navrhujú, prečo, prečo prichádzajú. Oni iba konštatujú, že vracajú sa k tomu pôvodnému, pôvodnému stavu, ale aj pre takéto prípady je to, je to dôležité, aby sme aj po rokoch vedeli, s akým úmyslom sa zákon, sa zákon mení. Tak jasné, teraz to možno dohľadať, teraz je to čerstvo v pamäti, môžme si dohľadať aj, aj parlamentné diskusie, môžme, môžme si pozrieť mediálne vystúpenia k tomu na nejakej tlačovej besede, ale to je také efemérne, to reálne, kde by, kde by tie dôvody, skutočné dôvody mali byť jasne a zrozumiteľne vysvetlené, je práve dôvodová správa. Tu som sa, žiaľ, k tomu nedopátral a myslím si, že toto zrovna nie je taká vec, kde by sme museli dávať robiť nejaké zložité analýzy Útvaru Hodnota za peniaze alebo, alebo nejaké podrobné štatistiky, či prieskumy verejnej mienky, toto je naozaj vec, povedal by som, politického rozhodnutia, že či chceme mať liberálnejšiu úpravu, ktorá evidentne funguje v niektorých iných krajinách a ktorá umožňuje prevádzkovateľom zariadení umožniť vstup, vstup aj so psom, alebo zakázať, alebo to chceme mať, alebo to chceme mať tak ako doteraz, že to nebude, nebude, nebude umožnené, a nemyslím si, že na to treba, treba nejaké ako rozsiahle analýzy a štatistiky.
Čo ma zarazilo alebo nezarazilo, asi, asi nie až zarazilo, je, že, niektorí kolegovia poslanci – a v tomto prípade najmä sa to týka faktických poznámok a vystúpení poslancov za fašistickú stranu –, akoby nedokázali čítať s porozumením alebo počúvať s porozumením.
Pani poslankyňa Nehézová tu vyčítala Petrovi Osuskému, že porovnáva psov s deťmi, ale to keď porovnávam nejakú situáciu, predsa neznamená, že porovnávam do detailov a tvrdím, že deti sú ako psy. Áno, sú situácie, že ľudí vyrušujú deti pri susedných stoloch, dokonca o tom aj médiá písali, že niektoré, niektoré kaviarne by chceli sa zadefinovať tak, že aby tam nechodili deti, lebo tí ich stáli hostia, ktorí tam chodia, proste im to, im to vadí. Aj to, to je nejaký problém, ktorý časť ľudí, ľudí vníma, a na tých psoch okrem toho aspektu, že či je, alebo nie je to, nie je to ohrozenie z hľadiska hygieny, je aj ten rozmer, že, že niektorým ľuďom vadí, že ten pes je pri susednom stole a raz za 5 minút si štekne. Áno, môže to ľuďom vadiť a je to úplne legitímne, že im to vadí, len to neznamená, že keď, keď porovnávame tieto dve situácie, že porovnávame deti so psami, rovnako ako keď sme to porovnávali, a teda tiež to bol Peter Osuský, s tou situáciou, že reštaurácie si môžu povedať, že v ktorých priestoroch bude umožnené fajčenie a v ktorých bude zakázané fajčenie, to predsa neznamená, že porovnávame psa s cigaretou. Treba trochu rozmýšľať, čo sa povedzme nejakým porovnaním myslí. Pes nie je cigareta, pes nie je dieťa, ale napriek tomu je možné pri vysvetľovaní toho problému použiť, použiť aj takéto porovnania.
Úplného logického zlyhania sa dopustil pán poslanec Kotleba, ktorý tvrdil, že keď argumentujeme tým, že dnes je možné, aby do, do zariadení spoločného stravovania vstúpili osoby so zdravotným, zdravotným postihnutím, ktorých sprevádza špeciálne vycvičený pes, tak ako by sme závideli tým ľuďom, ktorí sú slepí a ktorí, ktorí sú odkázaní na to, že, že ich sprevádza, sprevádza pes. To je, ja teda neviem, či je to demagógia, alebo je to absolútna neschopnosť porozumieť vypočutému slovu a prečítanému slovu, alebo nejaká kombinácia týchto, týchto dvoch vlastností alebo skutočností, lebo ten argument nebol, že keď môže, keď môže slepý človek so psom tam ísť, tak aj ja sa hlásim, aj ja tam chcem ísť.
Ten argument bol na margo možnej výhrady, lebo je to možná výhrada, že samotná prítomnosť psa v zariadení spoločného stravovania je problém, je problém, ktorý, ktorý ohrozuje hygienu napríklad podávaných jedál, a ak by to tak bolo, no tak áno, nemá zmysel s takýmto návrhom, návrhom prichádzať. Ale teda skutočnosť, že už dnes tam existuje výnimka pre, pre špeciálne vycvičené psy, ktoré sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím, je predsa dôkazom, že také, taká, také ohrozenie tam reálne neexistuje, lebo keby zákonodarca alebo orgány hygieny to vnímali, tak by nedovolili ani takýmto psom vstupovať, že je to riziko ohrozenia hygieny podávaných potravín. Takto bol ten argument podaný a potom pán poslanec Kotleba, teda, opakujem, neviem, či iba demagogicky to zneužil, alebo to naozaj nepochopil, tvrdil, že my závidíme ľuďom so zdravotným postihnutím, že môžu ísť do zariadení spoločného stravovania.
Rovnako pán poslanec Mizík tu niečo hovoril, že, že aké zvieratá si začneme vodiť do kuchyne, ale tam sa nič o kuchyniach nehovorí. Tam sa nehovorí nič o priestoroch, ktoré, ktoré, kde sa pripravuje potrava, kde stravuje potrava. Zákaz dnes v zákone je definovaný pre celé zariadenia spoločného stravovania a pre všetky zvieratá a výnimka dnes je pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sprevádzajú, ktoré sprevádza špeciálne vycvičený pes, ale nie pre celé zariadenie spoločného stravovania, iba pre tie priestory, ktoré sú určené na konzumáciu, tak to je rozdiel, ktorý by ste si mohli, mohli uvedomiť.
A ešte na jednu vec som zabudol, alebo teda som nepovedal v odpovedi na, na vystúpenie pána poslanca Kotlebu, ktorý sa, ktorý sa rozhorčoval, že pán prezident Kiska prijal v prezidentskom paláci kozu, a teda dával to do súvislosti s naším návrhom, povedal, že nikde na svete nie je prezident, ktorý by svojom paláci alebo v sídle prijímal nejaké zviera. Ja som mal repliku, že americký prezident v Deň vďakyvzdania prijíma tradične moriaka a omilosťuje ho, je to, je to dlhodobá tradícia, ale to je vec, ktorej možnože vy vo vašej strane nie celkom rozumiete, alebo dáte na ňu, tak pokojne, pokojne, môžte byť pokojný, že napríklad aj váš obľúbený prezident Putin prijal nejakého psa, alebo mal nejakého, mal nejakého psa vo svojom, vo svojom prezidentskom sídle. To možno by mohol byť nejaký argument, ktorému by ste rozumeli, ktorému by ste rozumeli aj vy.
A teraz ja neviem, ako, ako dopadne tento návrh, hovorím, že nemám, nemám takú optimistickú náladu ako kolega Klus, ale Úrad verejného zdravotníctva tiež rieši túto situáciu. Mám tu tlačovú správu z 15. januára 2019, kde sa hovorí, že:
„Úrad verejného zdravotníctva už niekoľko týždňov pracuje na príprave zmeny legislatívy, ktorou sa umožní zákazníkom vstup napríklad do kaviarne alebo letných terás s domácim zvieraťom, napr. so psom, a tým zároveň reaguje na diskusiu, ktorá vznikla po vyhlásení ankety Byrokratický nezmysel roka 2018.“ Podobný impulz ako v našom prípade. „Súčasťou prebiehajúcej odbornej diskusie k pripravovanej legislatíve bude v najbližších dňoch rokovanie so Združením mladých podnikateľov Slovenska, ako aj s Asociáciou hotelov a reštaurácií Slovenska. Je potrebné“ - citát - „reflektovať na diskusiu, ktorá v súvislosti so spomínaným obmedzením vznikla v podnikateľskom prostredí i vo verejnosti,“ povedal hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas s tým, že pred časom úrad vyšiel ústrety verejnosti a vyriešil podávanie tatárskeho bifteku v reštauráciách novelizáciou vyhlášky pri súčasnom zabezpečení požiadaviek na ochranu zdravia konzumentov.
Teraz dúfam, že nebudete obviňovať hlavného hygienika, že porovná psov s tatárskym biftekom, že použil tento argument. Použil tento argument, lebo, lebo je, bolo to tiež, niečo, čo bolo, čo bolo obmedzenie podnikateľského prostredia a obmedzenie normálneho správania množstva ľudí, ktorí mali chuť si dať si tatársky biftek, dali si ho vo svojej reštaurácii a tej reštaurácii za to, za to hrozila pokuta, lebo sme tu mali vyhlášku, ktorá to zakazovala. Dnes je to, sa to zmenilo, je možné, že niektoré reštaurácie podávajú tatársky biftek, ľudia, ktorí si ho dajú, tak si ho dajú, dajú si ho na vlastné riziko. Nikto nikoho nenúti, aby jedol tatársky biftek, tak ako nebude nikto nikoho nútiť, aby chodil do reštaurácií, kde budú môcť chodiť psy.
Pokračujem v správe: „Hlavný hygienik bude v problematike vstupu domáceho zvieraťa do gastronomickej prevádzky postupovať podobne“, podobne „ako v prípade tatárskych biftekov.“
Čiže podľa, podľa logiky, ktorú tu predviedla pani Nehézová alebo, alebo pán, pán poslanec Kotleba, tak, tak hlavný hygienik naozaj porovnáva tatárske bifteky so psami, strašné, a riešenie si vyžaduje novelizáciu zákona o ochrane a podpore, ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia, čo je práve náš návrh novely.
A záverečný citát: „Z nášho pohľadu je prvoradá ochrana verejného zdravia a zachovanie hygienického štandardu prevádzky. Bude na rozhodnutí majiteľov gastronomických prevádzok, či napríklad do kaviarní, alebo na letné terasy budú mať zákazníci so zvieraťom vstup povolený. Zákazník sa rozhodne, či takúto prevádzku navštívi.“
Ale to je presne filozofia nášho návrhu. Nebudeme nútiť kaviarne, reštaurácie, aby povinne sprístupnili svoje priestory zákazníkom, ktorí tam chcú ísť so psami. Budú sa môcť slobodne rozhodnúť a rovnako slobodne rozhodnúť sa budú môcť aj zákazníci, ktorí budú mať tú informáciu, že ide o zariadenie, kde sa, kde sa môže chodiť so psami. Keď nebudú chcieť, tak tam nebudú chodiť. My len chceme rozšíriť priestor slobodného konania ako pre gastroprevádzky, tak pre ich zákazníkov.
Ďakujem.