40. schôdza

Ďakujem. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslancov Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Petry Krištúfkovej, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1284, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1352.
Dávam slovo poslancovi Milanovi Krajniakovi, aby návrh zákona uviedol.

Dámy a páni, viete, koľko minulý rok zarobili banky na Slovensku? Nechcem povedať slovenské banky, pretože, samozrejme, 90 % z nich sú zahraničné nadnárodné korporácie. Viete, koľko zarobili za minulý rok? 640 miliónov eur. A tento zisk v porovnaní s rokom 2017 zvýšili o 4,7 percenta.
A na čom tie banky zarábajú? Niekto by si mohol povedať, že na tom, čo majú robiť, to znamená na úrokových mierach a na čistých úrokových výnosoch. Áno, aj na tom zarábajú, ale zisk bánk na úrokových výnosoch sa zvýšil za minulý rok o 3,7 percenta. Ale viete, koľko sa zvýšil zisk bánk z poplatkov? O 12 percent. Banky čoraz viac zarábajú na slovenských občanoch, nie na tom, čo je v ich základnom predmete činnosti, ale na poplatkoch a províziách. A to ja pri zisku 640 miliónov eur, keď zarábajú čoraz viac banky na poplatkoch a províziách, to ja považujem za nemorálne a nelegitímne.
A čo je najhoršie, napriek tomu, že zarobili o 12 % na poplatkoch viac v minulom roku, od Nového roku znovu banky zvyšujú poplatky. A zvyšujú poplatky aj za to, čo bolo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, zákonník, Zákonník práce? (Reakcia navrhovateľa: Jáj, sorry, to je ten ďalší. Ospravedlňujem sa.)
Takže môžte začať uvádzať zákon, tlač 1284, Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Pardon, ospravedlňujem sa, pomýlil som si poradie bodov. Vymenil som dva body.
Prečítal som si v novinách taký zaujímavý článok, že minister práce a sociálnych vecí pán Richter ide dať 30 miliónov eur na to, aby vyškolil nových 20-tisíc slovenských pracovníkov v automobilovom priemysle. To ma veľmi zaujalo, pretože v tých istých novinách som si prečítal, že Kia prepúšťa, Volkswagen obmedzuje výrobu. A my ideme vyškoliť ďalších 20-tisíc ľudí, slovenských občanov, za 30 miliónov eur, aby mohli pracovať v automobilovom priemysle? A prečo potom sme schválili tuto v parlamente v decembri ten pozývací zákon pre pracovníkov tretích krajín, to znamená pre Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov, ľudí z mimo Európskej únie, keď sme schopní vyškoliť ešte 20-tisíc ľudí zo slovenských občanov do automobilového priemyslu? Nie je to postavené na hlavu?
Čo tých našich ľudí najviac trápi v slovenských fabrikách, je, že sú častokrát pod tlakom tých zahraničných pracovníkov, ktorí sú ochotní robiť za 500 eur mesačne, vytláčaní zo zamestnania. A ako to robia tí zamestnávatelia, ktorí nechcú zvyšovať platy? Robia to tak, že najímajú tých zahraničných pracovníkov cez tzv. pracovné agentúry, agentúry dočasného zamestnávania. Typickým príkladom sú viaceré fabriky, kde najímajú čoraz viac pracovníkov cez agentúry a prepúšťajú slovenských zamestnancov. A dokonca aj v tých veľkých automobilkách je to tak, že nútia slovenských občanov, aby robili v tých automobilkách cez agentúry. Nie na trvalý pracovný pomer.
Čo sa s tým dá urobiť? Preto predkladáme tento návrh zákona, ktorý by zaviazal každého veľkého zamestnávateľa, že cez agentúry dočasného zamestnávania môže prijať maximálne 20 % pracovníkov. To znamená, 80 % pracovníkov musí byť v trvalom pracovnom pomere.
Prečo to chceme takto urobiť? Aby sme chránili slovenských zamestnancov pred tým, aby boli nahrádzaní zahraničnými pracovníkmi z tretích krajín bez toho, aby sa mohli brániť. Ak teda nemáme záujem pomáhať tým veľkým zamestnávateľom, aby zvyšovali svoje zisky, ale chceme chrániť domácich, slovenských zamestnancov, potom nám nič nebráni, aby sme obmedzili dvadsiatimi percentami možnosť pre zamestnávateľov zamestnávať ľudí cez agentúry dočasného zamestnávania.
Dámy a páni, pán poslanec Fico v decembri hovoril, že čo majú tie úbohé automobilky robiť, keď nevedia zohnať ľudí. No tak ja mám jednoduchý návrh. Nech zvýšia tým ľuďom platy. Nech ponúknu tým ľuďom našim, ktorí robia v zahraničí, alebo aj slovenským občanom vyššie platy. Ale to ony nechcú robiť.
Vedeli ste, že v Peugeote iba tri percentá z tržieb idú na platy zamestnancov? Vo Volkswagene iba päť percent z tržieb ide na platy zamestnancov. To nemôže ísť na tie platy aspoň sedem-osem percent? Viete, aké by mali tí ľudia platy? O 300 eur vyššie. To by sa potom hľadali dobre aj slovenskí občania, ktorí by chceli do tej automobilky ísť robiť.
Ale to my neurobíme, my namiesto toho otvoríme trh pre ľudí z krajín z mimo EÚ a pozveme ich: Nech sa páči, príďte sem. Tie veľké automobilky a nadnárodné korporácie ešte stále majú malé zisky, tak im trošku znížime mzdové náklady. A nemali by sme skôr myslieť na tých slovenských občanov?
A o tom je tento náš návrh zákona, aby stanovil strop, že v každej fabrike iba 20 % ľudí, maximum 20 % ľudí môže byť prijímaných, zamestnaných cez agentúry dočasného zamestnávania. Pretože práve prostredníctvom týchto agentúr sú vytláčaní slovenskí občania z trvalého pracovného pomeru. A tomu chceme zabrániť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, áno, moment, moment, navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Jane Nehézovej.

V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1284. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1352 zo 14. januára 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja budem veľmi stručný, krátky, nebudem okolo toho chodiť veľmi dlho.
Pre mňa je absolútne nepochopiteľné, keď vidíme, že tieto vládne garnitúry, ktoré sa tuná striedali od, po 1993. roku, akým spôsobom fungovali a ako kašlali na ľudí. Ak chceme zvýšiť ľuďom platy, tak sa musíme k tomu postaviť my, ktorí máme nejaký podiel na moci, zodpovedne a snažiť sa to tlačiť.
Ako to môžeme urobiť? Mali sme k tomuto programovú konferenciu, kde sme jasne ukázali a vypočítali, koľko percent HDP Slovensko rozdeľuje na platy. A, čuduj sa svete, je to niečo pod 40 percent. Poviete si fajn, tak by to asi malo byť. No ale nie je to pravdou. V takom Slovinsku alebo Chorvátsku, ktoré by sa mohlo s nami porovnávať, je to skoro 50 %, bavíme sa o nejakých 48, 49 percentách. A to je Chorvátsko, čo si povieme, nejaký balkánsky štát zaostalý, v úvodzovkách. A dáva z HDP skoro 50 % všetkých prostriedkov na mzdy. Zvyšok sa delí na kapitál a ostatok ide na government.
Ako je to v Nemecku? Tam je to 50 %, preto tie platy sú tam také veľké.
Môžete si povedať, no, ho, ho, ho, ale tam je iná produktivita práce. No tak si to porovnajme ešte cez produktivitu práce. Tak Slovinsko má skoro rovnakú produktivitu práce ako Slovensko, niečo, 80, 80, niečo nad 80 %, ľahko nad 80 % priemeru Európskej únie. No ale má o 400 eur väčší, väčšie mzdy. Jako je to možné? No preto, lebo rozdeľuje z toho koláča spravodlivo, 50 %, skoro 50 % dáva ľuďom. O toto nám ide.
Všetci tvária sa, že sa to nedá. No jasne, že sa to dá. Keby sa to spravodlivo prerozdelilo, tak tým ľuďom naozaj, sme vypočítali, by prirástlo o 200, 200 euro navyše. A toto je tá spravodlivosť, ktorú chceme my zaviesť aj v tomto prípade.
Chcel som to len na to upozorniť, že pokiaľ bude vláda chcieť dostať tých ľudí späť, ktorých vyštvala, sú to, je to 300-tisíc ľudí, možno viac, do zahraničia, oni by sa veľmi veľa, vo veľa prípadoch radi vrátili, ale majú ísť sem robiť za žobračenku? Keď sem napúšťame zahraničných zamestnancov z Chorvátska, pardon, z Chorvátska, z Srbska, z Ukrajiny, keď sem pustíme agentúry, ktoré nám tunák budú tlačiť tie mzdy dole, to je vôbec nie, že, pre boha živého, automobilky nemajú zamestnancov, nie, pre boha živého, automobilky by museli dať našim slovenským ľuďom viac peňazí, pre boha živého! To by bola katastrofa! Tak rýchlo tunák poďme poprijímať zákony, aby náhodou sa niečo takéto nestalo. Aby sme stále boli len tí blbí montážnici Európy, takto si to táto vláda predstavuje.
Ale my sme absolútne, zásadne proti tomuto. Ako to vieme zvýšiť? No tak urobme tlak, urobme tlak na tú pracovnú silu. Proste keď tu tá pracovná sila nebude, no tak bude musieť aj ten, ten veľký priemysel začať zvyšovať tie platy. No len to by už nemal také zisky. A to už nie je v súlade s jeho záujmami, so zahraničným kapitálom a potom cez transferové dane to všetko vyvezú von. A my sa tuná kukáme jak puci, čo sa deje. A pokiaľ toto nepochopíme, tak ľuďom sa tu na Slovensku nebude dobre žiť. Pokiaľ toto nepochopíme a kým tomuto neurobíme prietrž.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Boris Kollár pred chvíľou povedal, prečo s tým máme veľký problém, so spôsobom, akým spôsobom táto vláda a pán minister Richter "manažuje" pracovný trh. No máme s tým problém. Ja som pred malou chvíľou rozprával o exekúciách a o tom, ako pán Fico povedal, že dnes tu máme minimálne 50-tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno. Čiže preto je namieste otázka, prečo vláda umožňuje zjednodušiť prijímanie zahraničných pracovníkov.
Vy naozaj, páni poslanci, veríte tomu, že preto, lebo nemáme tu pracovnú silu? Lebo nemáme vraj kvalifikovanú pracovnú silu. A ja sa pýtam: Montér v továrni, to je kvalifikovaná pracovná sila, ktorá si vyžaduje dve vysoké školy? Nie, to sú pracovné miesta, ktoré sú najmenej platené. A toto, nám tvrdia, že to je kvalifikovaná pracovná sila, ktorú musia dovážať, lebo u nás nie je. Tak ja sa pýtam: 50-tisíc ľudí podľa pána Fica, ktorí pracujú načierno, sú blbí, že nemôžu pracovať v nejakej fabrike na Slovensku? Tak musíme tu voziť Srbov? Podľa vás je to v poriadku? Ako bolo povedané len a len preto, lebo tieto veľké firmy sa dohodli s touto vládou, nehovorím s vládou ako s celkom, ale dohodli sa s konkrétnymi ministrami, tak dovoľte nám tu dovážať lacnejšiu pracovnú silu, potrebujeme trošku voči našim akcionárom zvýšiť zisky.
Tak viete, kde sa najlepšie zvyšujú zisky? Na úkor mzdy. Tak buď znížime mzdy, a, čo nemôžme, lebo potom by blbo vyzerali štatistiky, že nám tu klesá mzda, no tak urobíme to, že tých, ktorí zarábajú veľa, budeme postupne prepúšťať a budeme brať tých, ktorí si pýtajú menej. Tak dnes tu máme situáciu, že celé zmeny v továrňach sú srbské, ukrajinské a neviem aké. Choďte sa pozrieť do Peugeotu do Trnavy. Stovky a stovky zamestnancov zo zahraničia.
Ešte raz moja otázka. Pán Fico bol ten, ktorý povedal, že kvôli exekúciám 50-tisíc ľudí pracuje načierno. Tak ja sa pýtam: Pán Fico, prečo nevyriešite tie exekúcie, aby tých 50-tisíc ľudí mohlo nastúpiť do tých tovární? To nie sú žiadni jadroví fyzici, to sú obyčajní, bežní ľudia, ktorí kvôli exekúcii a kvôli tomu, aby uživili svoju rodinu, tak pracujú načierno. Tak tam máte tých zamestnancov, ktorých vraj naše fabriky, resp. zahraničné fabriky u nás súrne a urgentne potrebujú. Ale nie, váš "sedliacky rozum" hovorí, kašleme na tých ľudí, ktorí pracujú načierno, je ich síce 50-tisíc, a radšej dovolíme fabrikám, aby za 5 korún si tu dovážali zahraničnú lacnú pracovnú silu.
Ja nemám nič proti Srbom ani proti Ukrajincom, nemám nič proti nim. Vy viete, ako sú oni zdieraní? Viete, koľko im tie agentúry platia? Ja mám jednu známu, ktorá zo Srbska, sprostredkúva prácu pre Srbov, má ich tu asi pätnásť. Ukazovala mi nejaké zmluvy, ktoré má tá jej agentúra s tými ľuďmi. Ona im platí veľmi slušne, zarábajú okolo tisícky. Ona si necháva nejakú 10-, 15-percentnú maržu. Ale hovorila mi o stovkách prípadov, kde tí ľudia robia za 500, 600 euro a agentúra si účtuje tisíc, tisícdvesto.
V roku 2000, keď som skončil strednú školu, tak moja prvá práca bola vo firme Flextronics Internacional v Brne. Bola to americká firma, ktorá vyrábala komponenty do satelitných modemov, do televízorov. Si predstavte tie zelené dosky, na ktorých sú tie súčiastky. Ako 18-ročný som pracoval za pásom v Brne na 12-hodinové zmeny. Pracoval som cez istú agentúru z nášho mesta a dostal som za tú prácu vtedy 7-tisíc korún v čistom. Po troch mesiacoch nám manažér v tej firme na tej linke ponúkol, že prečo robíme cez tú slovenskú agentúru, veď staňme sa kmeňovými zamestnancami ich firmy. Tak sa mnohí pýtali, že dobre a koľko budem mať ako kmeňový zamestnanec? No tak za tú istú prácu, na tej istej pozícii budeš mať 20-tisíc českých korún. Samozrejme, skoro všetci spadli z nôh, že my sme tam robili za 7-tisíc, ale tá firma nám ponúkala 20-tisíc. To bola asi suma, ktorú platili tej agentúre, ktorá nás zamestnávala. Ja som, samozrejme, po troch mesiacoch s tým praštil, odišiel domov a radšej som išiel študovať.
Už v roku 2000, pred 19 rokmi, tento biznis fungoval, už v roku 2000. Čo urobila táto vláda a minulé vlády bez ohľadu na to, kto bol pri moci, s týmto fenoménom? Že ľudia robia za smiešne mzdy a agentúry si berú obrovské zisky? Viete, ako bývajú tí Srbi a tí Ukrajinci na tých ubytovniach? Na jednej izbe je ich 10 – 15 v strašných podmienkach. Bohužiaľ, sú prípady, boli aj medializované, kedy rôzne partie týchto zahraničných pracovníkov robili výtržnosti. Áno, to robia aj Slováci. Myslím, že je to Šaľa? V Seredi je doslova už komunita veľká týchto zahraničných pracovníkov, veľmi veľká. Aj v Šali, dobre som si pamätal.
Ešte raz moja otázka: Páni poslanci, sú pre vás prednejší zamestnanci zo zahraničia alebo slovenskí zamestnanci?
Rozprávali páni predstavitelia vládnej koalície pred nejakým časom, že ekonomike sa darí, nezamestnanosť je na historickom minime a teraz je hlavnou úlohou, aby tie platy išli hore. Čo je toto za zvrátenú logiku, že platy pôjdu hore vtedy, keď tu budeme voziť lacnú pracovnú silu zo Srbska a z Ukrajiny? Čo je toto za zvrátenú logiku, mi vysvetlite? Tak nemalo by to byť presne naopak, že donútiť naše firmy, ktoré podnikajú na Slovensku, aby zvyšovali tú mzdu? Lebo, samozrejme, kto chce ísť robiť do fabriky za 500, 600 euro za ten pás na 12 hodín?
Pán Fico urobil krásny marketingový ťah, pred časom bol na jednej nočnej zmene, kde robil, čo to robil? Zvarky. Som mal na jazyku zvratky. Robil tam tie zvarky. Odskúšal si jednu zmenu a strašne sa nadrel. No, ja som niekoľko mesiacov stál za tým pásom. Vstávali sme o štvrtej ráno, aby sme o šiestej boli na linke. A o ôsmej som chodil domov. A celý deň tam. Alebo nočné. Ja viem, čo je to práca za pásom. A títo ľudia dnes majú robiť za 500, 600 euro? To si vážne akože myslíte, že Slováci sú tak blbí, že budú za 500, 600 euro drieť za tým pásom? No nebudú. Keby ste im dali vyššiu mzdu, keby tí zamestnávatelia platili viac, tak radi tam budú robiť. Aj by sa presťahovali za tou prácou, ale za 500, 600 euro sa teda nikomu nechce. Stačí sa pozrieť na ten Jaguar, ktorý sľuboval 1200-eurové platy a nábor na úradoch práce, nábor, im rozprávali na tom nábore, že 650 euro je nástupný plat. No choďte do čerta s takým zamestnaním, za 650 euro robiť na dvanástkach za pásom!
Tento náš návrh zákona zamedzí tomu, aby ľudia boli zdieraní, a zamedzí tomu, aby sme tú lacnú pracovnú silu, ktorá vytláča našich zamestnancov z fabrík, aby sme tu vozili.
Ďakujem.