40. schôdza

Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, skôr, ako predložím svoj pozmeňujúci návrh, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadrila k návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Nedá mi však to, čo som si pripravila, troška dať do úzadia a aspoň dvomi vetami reagovať na moju predrečníčku, pani kolegyňu, pani poslankyňu Kiššovú.
Pani poslankyňa, ale aj my sme rokovali s organizáciami, ktoré vy spomínate. Myslím si, že stretnutie nebolo len jedno, rokovali sme so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinovou komorou, ktorá dlhodobo očakáva prijatie tohto zákona. Rokovali sme takisto s Republikovou úniou zamestnávateľov, so zástupcami SAMO, s Potravinárskou komorou Slovenska a tak ďalej a tak ďalej a po týchto rokovaniach sme reagovali na ich pripomienky. A musíme priznať, že niektoré ich pripomienky sa nemohli dostať do zákona, ale mnohé z nich sa dostali alebo dostanú aj formou našich pozmeňujúcich návrhov, ktoré spolu s kolegami predložíme.
Vrátim sa však k myšlienkam o samotnom zákone. Vážení prítomní, potravinári, výrobcovia, spracovatelia potravín sa, bohužiaľ, s nekalými praktikami stretávajú bežne. A tak ako sa snažíme, snažíme chrániť spotrebiteľa pred nebezpečnými či škodlivými potravinami, je nutné chrániť aj dodávateľa, ktorý predáva svoj tovar cez obchodné reťazce. Téma, o ktorej hovoríme už niekoľko rokov na Slovensku, je v súčasnosti aj top téma v Európskej únii, ale treba priznať, že tento problém je najvypuklejší na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Slovinsku a Rumunsku.
Dovoľte však ešte reagovať znova na slová pani poslankyne Kiššovej, ktorá hovorí o tom, že za chvíľku bude schválená smernica Európskej únie a opätovne sa bude musieť zákon meniť. Ani to nie je pravda. Tento zákon, ktorý sme pripravili, sa už pripravoval v regulovanom prostredí Európskej únie, takže myslím si, že nie je na takéto obavy dôvod.
Doteraz platný zákon 362/2012 sa naučili obchodné reťazce elegantne obchádzať a okrem morálnej aj etickej roviny majú už naši výrobcovia a dodávatelia potravín mnohokrát existenčné problémy. Ak je dodávateľ tlačený stále k nižším a nižším cenám až na hranu výrobných nákladov, tak, prirodzene, hľadá spôsob, aby konal tak, aby neskrachoval. A keď ešte musí zaplatiť rôzne poplatky, napríklad za listing, za počítačové spracovávanie údajov, poplatky za logistiku a tak ďalej, tak, samozrejme, že začne rozmýšľať, ako tieto náklady čo najviac ušetriť.
Je však katastrofa, ak by chcel ušetriť na kvalite vstupných surovín, pretože v tomto prípade sa už bavíme o bezpečnosti potravín. A myslím si, že je toto nanajvýš aktuálna téma, veď dnes sme kvôli poľskému mäsu zasadali, zasadal mimoriadne aj náš výbor. A znovu musíme zopakovať to, čo pani ministerka aj celá Slovenská národná strana, jej poslanci, hlásajú od samého začiatku. Prosím, dajme zelenú našim výrobcom. Umožnime im korektné vzťahy s reťazcami a zvýšme kontrolné mechanizmy tak, aby sa nepoctivým obchodníkom kleplo po prstoch.
Môj pozmeňujúci návrh, ktorý podám, alebo ktorý podávam, pozostáva z troch častí. V prvom bode sa upravuje skutková podstata predaja potravín počas akcie. Pretože v praxi sa stáva, že odberateľ si objedná väčšie množstvo tovaru, ako reálne v akcii predá, a neskôr tento tovar predá spotrebiteľovi za cenu bežnú. Jediný profit má potom z toho odberateľ. Preto je žiaduce, aby sa zníženie kúpnej ceny vzťahovalo výlučne na tovar, ktorý sa aj reálne predá v akcii spotrebiteľovi.
V druhom bode je zákaz prenosu zákonných regulácií z odberateľa na dodávateľa. Znovu ochraňujeme dodávateľa, teda výrobcu potravín, aby si nemohol odberateľ preniesť do zníženia kúpnej ceny zakázané plnenia z tohto zákona, pretože tým by sa znovu zhoršilo, ako som hovorila, postavenie dodávateľov a poprel by sa účel zákona.
Na a v treťom bode môjho pozmeňujúceho návrhu sa hovorí o tom, aby v letákových akciách a v marketingových akciách mali zastúpenie vo výške minimálne 50 % potraviny a výrobky z poľnohospodárskej výroby vyrobené na Slovensku. Keď dokážeme na letákových akciách informovať o zahraničných jogurtoch, myslím si, že je aj svätou povinnosťou uvádzať v letákoch a v marketingových akciách akcie aj na slovenské výrobky aspoň spolovice. A teraz myslím si teda, že dôvod na túto zmenu je vysoko aktuálny.
A teraz dovoľte, aby som prečítala môj pozmeňujúci návrh.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu na vydanie zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami.
1. V § 3 ods. 5 písmeno l) sa vypúšťajú slová "a počas 14 dní pred jej začiatkom".
2. V § 3 sa odsek 5 dopĺňa písmenom ab), ktoré znie:
"ab) prenášanie nákladov spojených s daňovým zaťažením alebo prenášanie plnení, ktoré sú neprimeranou podmienkou, do zníženia kúpnej ceny."
3. V § 14 ods. 3 písm. c) sa slová "x) alebo písm. z)" nahrádzajú slovami "x), z) alebo písm. ab)".
4. Doterajšie paragrafy 1 až 19 sa označujú ako čl. I, za ktorý sa dopĺňa čl. II, ktorý znie:
"ČI. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 470/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. Z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 450/2002 Z. z., zákona č. 472/2003, zákona č. 546/2004 Z. z., zákona č. 195/2007 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 114/2010 Z. z., zákona č. 349/2011 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 42/2013 Z. z., zákona č. 36/2014 Z. z., zákona č. 101/2014 Z. z., zákona č. 30/2015 Z. z. a zákona č. 376/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom q), ktoré znie:
"q) je pri listinnej alebo elektronickej propagácii a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín prostredníctvom letáku, reklamného časopisu alebo inej obdobnej formy komunikácie povinný zabezpečiť, aby najmenej polovicu poľnohospodárskych výrobkov a potravín z celkového množstva poľnohospodárskych výrobkov a potravín určených na účel propagácie a marketingu uvedených v každom letáku, reklamnom časopise alebo inej obdobnej forme komunikácie tvorili poľnohospodárske výrobky a potraviny označené podľa § 9b alebo potraviny vyrobené v Slovenskej republike."
2. V § 28 sa odsek 4 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
"j) uskutočňuje propagáciu a marketing poľnohospodárskych výrobkov a potravín v rozpore s § 12 ods. 1 písm. q)."
Označenie "§ 20 Účinnosť" sa v čistopise schváleného zákona nahradí označením nasledujúceho článku a názov zákona sa v súvislosti s vložením nového článku II v čistopise schváleného zákona primerane upraví.
Ďakujem vopred za podporu uvedeného pozmeňujúceho návrhu a verím teda, že tento zákon aj po týchto úpravách bude slúžiť tak dodávateľom, ako aj obchodníkom. A ešte raz hovorím, že tu nie je vyhlásená vojna, ale, práve naopak, chceme, aby čo najviac slovenských výrobcov sa dostávalo na naše pulty a aby sme jedli zdravo a aby sme naozaj také škandály, ako sme mali dnes na výbore, sa nám neopakovali a určite nie s našimi potravinami.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ak pán kolega Jurzyca sa nenahnevá, tak by som použil jeho slová.
Veľmi dobré vystúpenie, pani kolegyňa, veľmi trefné. Ja by som upriamil pozornosť na úvod tvojho vystúpenia, kde si názorne zdôraznila to, akým spôsobom sa tento zákon pripravoval, s kým všetkým sa tento zákon konzultoval. Je pochopiteľné, že zástupcovia obchodných reťazcov, hlavne Slovenská aliancia moderného obchodu, bude proti tomuto návrhu zákona, pretože si myslím, že oni najviac využívajú tie kľučky v tých zákonoch, ktoré sú nedokonalé a privádzajú našich potravinárov a poľnohospodárov do smútku.
Ja by som možno aj apeloval na tých, ktorí budú vystupovať, a to si vlastne zdôraznila aj ty, že nech každý, kto bude vystupovať, nech povie na rovinu, či si myslí, že na Slovensku sú alebo nie sú nekalé praktiky, či tento problém je vážny alebo nie je vážny. Pretože zdá sa mi, že stále niektorí ako keby zakrývali pred týmto problémom oči a potom sa veľmi ťažko diskutuje o niečom, o čom si niekto myslí, že vôbec neexistuje.
Ja som veľmi rád, že si zdôraznila aj spôsob, akým sa tento návrh zákona pripravoval. A naozaj nie je namierený proti nikomu konkrétne. Chceme len nastaviť rovnováhu síl v tom nerovnovážnom boji, ktorý tu na Slovensku je. Každý rozpráva, že konkurencia by tu mala byť zachovaná, že trh vyrieši všetko. Ale veľmi dobre vieme, že trh, žiaľbohu, v tomto segmente zlyhal. A to spomínal aj pán kolega Antal, ktorý povedal, že jednoducho v tomto vzťahu, ten vzťah medzi obchodnými reťazcami a potravinármi alebo dodávateľmi potravín, nazvime ich akokoľvek, jednoducho je pokrivený. Jednoducho pár spoločností na Slovensku využívajú svoje dominantné postavenie a, žiaľbohu, na Slovensku nie sú zákony, ktoré by ich dokázali prinavrátiť na tú normálnu cestu.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem teda za ten, prvú časť toho pozmeňujúceho návrhu, to je to, čo som vlastne spomínal ja pri prvom čítaní, takže som sa celkom potešil a vítam, že ste si ho osvojili, že teda, čo je veľmi logické, že teda ten objem, ktorý sa kúpi na akciu, tak iba ten bude sa vzťahovať teda na danú akciu a nie je možné, že si niekto nakúpi tovar na mesiac a potom predá v akcii, vlastne, resp. na akciu, ale predáva ho celý mesiac. Čiže toto, myslím, že je veľmi korektné.
Pravdupovediac, nerozumiem úplne tomu, tej poslednej časti toho pozmeňujúceho návrhu s tými slovenskými výrobkami v letákoch. Určite sa zhodneme, že chceme, aby slovenskí či už výrobcovia, poľnohospodári, ktokoľvek, kto na Slovensku vyrába potraviny, aby mal, bol úspešnejší nielen na slovenskom trhu, ale aj v zahraničí, to teda, však prečo by sme to nechceli, ak teda sme Slováci. Ale úplne nerozumiem tej technikálii, že ako sa to má udiať, že teraz vlastne, toto som pravdupovediac z toho vysvetlenia nepochopil, ak by ste mohli ešte vo faktickej to dovysvetľovať, že teda či to je predpísané týmto zákonom vlastne to, že ten daný obchod musí automaticky 50 % slovenských výrobkov uviesť v tých letákoch, a ak áno, tak ktorých a ako sa to bude určovať, či tam je nejaký kľúč alebo niečo podobné. Toto by som vás poprosil o dovysvetlenie.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne za slovo. Ďakujem mojim kolegom, ktorí v podstate svojím vystúpením vo faktických poznámkach podporili tento môj pozmeňujúci návrh.
A chcela by som ešte raz, ako povedal pán kolega Radko Baláž, zvýrazniť, že tak ako je našou povinnosťou, a myslím si, že je to úplne prirodzené, ako chránime spotrebiteľa a, znova opakujem, aj dnes pri riešení nepríjemného škandálu s poľským mäsom ochraňujeme koho? Veď v prvom rade ochraňujeme nášho slovenského spotrebiteľa, nášho kupujúceho, ktorý príde do obchodu, aj môže byť zmätený, pretože naozaj v dnešnej dobe nevie, či kúpi pokazené alebo dobré mäso. O to nám ide, aby sa takéto veci nestávali. A myslím si, že od samého začiatku, ako Slovenská národná strana má rezort pôdohospodárstva v postate pod svojou taktovkou, tak sa snaží o to, aby slovenský spotrebiteľ bol ochránený, tak v tomto prípade zase chránime slovenského dodávateľa. Na tom nie je nič zlé, práve naopak, vyžiadala si to situácia, vyžaduje si to dnešná doba.
A ako aj povedal pán Antal, nechcem sa, samozrejme, už vracať úplne naspäť, ale len zopakujem tú myšlienku, že je neskutočne dôležité, aby keď hovoríme, že iné komodity. Preboha živého, každý deň musíme jesť a musia jesť malé, maličké deti a musia jesť aj starí, najstarší ľudia. To znamená; viete, čo jeme, tým sme. A myslím si, že chceme, aby tento národ náš bol zdravý národ. Myslím si, že o tomto sa nemusíme nejako baviť.
Čo sa týka tej otázky pána Hegera, no prvá vec, ešte poprosím, ja som nejako neodpisovala od vás, ak dovolíte, pri mojom pozmeňujúcom návrhu číslo jeden. Som rada teda, že sme sa zhodli a že ho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pani ministerka, vitajte! Kolegyne, kolegovia, pani kolegyňa, len dopoviem, teda však škoda, no venovali ste trošku viacej času tomu, čo už tu odznelo, ale ja som to nemyslel tak, že vy ste odo mňa odpisovali. To určite nie. Dokonca to nebol ani môj nápad. Ja som ho mal tlmočený, číže ja som len chcel povedať, že je dobré, že ste sa ho ujali a že ste ho premenili na pozmeňujúci návrh a že bol zapracovaný, pretože, myslím si, že je praktický.
Ak dobre vidím, to je pán štátny tajomník na balkóne, pán Lapšanský? Zdravím, teda ak ste tam, áno, vy. (Reakcia z pléna.) Áno, ešte, aha, pardon, pardon, teda nie štátny tajomník, ospravedlňujem sa, ale tak ja vás tak vnímam, chodíte do relácií hovoriť v týchto veciach. Odkazujem sa aj na vás preto, lebo vy ste človek skúsený z obchodu, pokiaľ teda dobre viem. Takže, a na to by som chcel povedať. Chcel by som reagovať aj na kolegov, ktorí tu vystúpili predo mnou aj vo faktických poznámkach a podobne.
Prvé, čo by som chcel povedať, je, že obchod nikdy nebol fér. Chcem hovoriť aj ku kolegovi Balážovi, ale v pohode, ja to potom ešte zopakujem. Čiže chcem povedať, že obchod nikdy nebol fér a nemôžme ani očakávať, že fér bude. Obchod je vždycky o ponuke a dopyte. A dobre vieme, tí, ktorí sme obchod študovali a ktorí sme v ňom pracovali, že vždy je to o tom, ako je naklonený cyklus. Ak je väčšia ponuka a je menší dopyt, tak, samozrejme, ako sa hovorí, je to buyers market, je to trh naklonený tým, ktorí kupujú. Ak je to opačne, tak ak je ponuka menšia a dopyt väčší, tak, samozrejme, je trh naklonený tým, ktorí predávajú. Takže obchod nikdy nie je fér ani nebol fér a ani fér nebude. Neočakávajme od obchodu, že bude fér. Fér nebude. Je to vždycky o vyjednávaní a práve preto tí, čo vedia vyjednávať lepšie, majú lepšie úspechy. Tí, čo vedia vyjednávať horšie, majú slabšie úspechy, resp. neúspechy. Dobre vieme, že vyjednávacia pozícia nie vždy závisí od toho, koľko máme, ale aj od schopnosti toho vyjednávača. To je, myslím si, že; poznáte to doma v manželstvách určite, kolegyne, kolegovia, nie? Ale, samozrejme, poznáme to v politike, poznáme to kdekoľvek. Takže to je základné pravidlo, ktoré si tu musíme stanoviť.
Tu, pri tejto diskusii, sa jasne ukazuje história tohto celého odvetvia. A naozaj história Slovensko dobehla. Mám tu pred sebou aj správu SBA, Slovak Business Agency, ktorá ukazuje vývoj štruktúr práve tých malých a stredných podnikov v jednotlivých odvetviach, od roku 2007 napríklad tu mám. A keď sa pozrieme na jednotlivé odvetvia, máme tu priemysel, stavebníctvo, obchod, služby a pôdohospodárstvo. Priemysel stagnuje, klesá alebo zase začal stúpať. Stavebníctvo jemne stúpa, obchod klesá, čo je tiež veľmi dôležité vedieť, že práve tí podnikatelia, malé a stredné podniky v obchode naozaj dostávajú na frak. Áno, môžme si povedať, veľké reťazce tu sú a ovládli trh, však vám to hovoríme, aj vy to hovoríte, ale aj my to hovoríme už niekoľko mesiacov pri jednotlivých zákonoch a podobne.
A teraz koho je to vina? Viete, kto tu vládol? Však teda nepozerám len na vás a hovorím to do celého pléna. Kto tu, kto tu vládol posledných desať rokov? Takže môžme to adresovať pár poslancom SMER-u, ktorých vlády to boli, ale v skutočnosti vláda je aj zodpovedná aj za tento stav. Na druhej strane služby bol nárast, ale pôdohospodárstvo ako posledný segment vidíme, že naozaj je stagnujúci a je veľmi nízky. Je to rádovo okolo 3,5 % podielu.
Takže naozaj ten podiel je veľmi malý, nerastie a je tu zanedbaná práca. Však štatistiky, ale aj správy rôzne, ktoré vyhodnocujú celé európske prostredie, hovoria, že slovenskí poľnohospodári, prvovýrobcovia, farmári ťahajú za veľmi krátky koniec a dostávajú veľmi, v porovnaní so zahraničím, veľmi malú podporu.
Pani ministerka, toto je aj maslo na vašej hlave, lebo už tri roky ste ministerkou tohto, a teda však nemusíme ísť možno do nejakých úplných detailov, ale pamätáme si diskusie, ktoré sme tu mali, či už je to; a to by vám lepšie povedali ľudia práve, ktorí s vami diskutujú na tieto témy. Ja ako človek skôr financií, obchodu, nebudem tu hovoriť moc o pozemkových dotáciách a podobne. Na to, viem, že sa bavíte určite na výbore, ale toto je tiež jeden z problémov, na ktorý sa sťažujú a ktorý počúvam, že sa sťažujú teda samotní výrobcovia.
Ďalšia vec je, že ten objem peňazí. Túto vládu, takisto ako aj predchádzajúce vlády dobieha to, že nemá priority. Prepáčte, ak vláda chce všetko, tak vlastne nechce nič. A to je ten problém. Pretože ak, tak si už pomenujme niekedy a dohodnime sa celospoločensky. Prosím vás pekne, Slovensko je dosť v zlom stave. A máme takéto, obmedzený počet peňazí. Veď to je tá perina, o ktorej pán Kažimír hovorí, ktorou teda stále sa chce prikrývať a stále sa prikrývame, resp. míňame viac, ako máme. Ale tak sa dohodnime a povedzme si, máme problém školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúra, pôdohospodárstvo; však viac-menej máme problém vo všetkom, povedzme si na rovinu. Tak si povedzme, aké priority nastavíme a koľko peňazí dáme. Ale to nemôže byť tak, že teraz vlastne, no tak ešte by sme potrebovali niekomu vytiahnuť z vačku, tak teraz vymyslíme nejaký mechanizmus a podobne.
Takže toto len dobieha to, že tu neboli priority dobre nastavené a tým pádom nešli peniaze tým smerom, ktorý potreboval, a preto ten sektor pôdohospodárstva, poľnohospodárstva je taký, aký je, pretože bol podfinancovaný, bol zanedbaný. A teraz ideme na to z toho konca, že tak vymýšľame zákon o, ideme sa rýpať v zákone o nekalých praktikách.
Tu by som chcel povedať priamo teda k tomu samotnému mechanizmu. Poďme sa pobaviť teda, ako to v obchode funguje. Dobre vieme, že listing ako taký bol zakázaný už zákonom predtým. Nie je možné platiť za listing, takže hovorme terminus technicus, aby sme teda nedezinformovali aj občanov, ktorí to možno po nociach pozerajú. Áno, sú tu proste mechanizmy, na základe ktorých dodávateľ a odberateľ funguje. Sú to tzv. ja predám, ja som dodávateľ a idem teda za odberateľom, veľkoobchod, maloobchod, akokoľvek to nazvem, alebo, resp. ku ktorémukoľvek segmentu, predávam produkt za nejakú cenu. Samozrejme, dnes sú nástroje ako spätné bonusy. To sú prirodzené motivačné nástroje v obchode. Sú tu už odpradávna, vždy boli, zrejme aj budú, teraz ideme trošku teda uregulovať, ale okej.
Čo tieto mechanizmy robia? A budem hovoriť aj o tom, aké tam vznikajú, by som povedal, tie nerovnováhy alebo teda ako sa to obchádza, ak by som to tak nazval, ale v skutočnosti samotný mechanizmus osebe, si myslím, že nie je zlý, pretože naozaj má byť motivačný, má byť zároveň bezpečnostný, to znamená, že ja ako výrobca chcem motivovať obchodníka, aby predával môj tovar. Samozrejme si uvedomujem, že je dôležité, kde ten tovar sa nachádza. Ak sa tovar nachádza dole pri nohách zákazníka, tak, samozrejme, že mám menšiu šancu, ako keď je v očiach. To je klasický marketing, to je klasická psychológia. Ak je vystúpený do uličky, samozrejme, je väčšia pravdepodobnosť. Lenže takéto, automaticky tie miesta majú aj vyššiu lukratívnu cenu.
Prečo stojí prenájom malého obchodu v obchodnom dome v Móle alebo akokoľvek to nazvem, Bory, Aupark, viac ako niekde v sídlisku v nejakom dome v pivnici? No prečo? Lebo je to atraktívnejšie miesto, kam viacej ľudí chodí a podobne. To je prirodzené. To je úplne prirodzené. Akože nad týmto nešpekulujme. Takže je normálne, že dodávateľ chce motivovať obchodníka, zároveň má nejakú páku. A ak mi ty, obchodník, predáš, ja ti dám ten spätný bonus. Áno, samozrejme, že je to vzťah, a samozrejme, že ten obchodník dnes, sú obchodníci, dnes maloobchodník je pánom, pretože obsluhuje tých zákazníkov. Tí zákazníci sú naučení chodiť k nemu, ale ten obchodník sa na tom napracoval. Dnes sa vypracovať a mať úspešnú maloobchodnú sieť je drina. Je to drina. Už sú dnes slovenské firmy a slovenskí predajcovia, ktorí to pochopili, snažia sa a darí sa im. Ale stále tým, že sme ten trh opustili, tým, že sme prechádzali, v úvodzovkách, takou tou privatizáciou, najprv kľakol priemysel, potom kľakol aj obchod a, samozrejme, naše slovenské firmy nedokázali konkurovať zabehnutým zahraničným firmám, pretože nemali know-how, nemali kapitál, nemali pomoc vlády, v tomto vlády zlyhali.
My sme si naozaj ten prechod, teda to obdobie prechodu mali postrážiť, ako vláda zodpovedná za hospodárenie s touto krajinou. My sme si mali veľmi dobre postrážiť a mali sme predvídať, že toto sa stane, lebo to sa stalo v krajinách pred nami, že prídu silnejšie firmy. Však samozrejme, že tie zahraničné firmy sú silnejšie. Však keď sú 30, 40, 50 rokov na trhu, majú know-how, majú technológie a majú kapitál. Naše slovenské firmy, ktoré prešli po komunizme, nemali ani kapitál, know-how nemali mať odkiaľ a tým pádom nevedeli konkurovať. Preto ich poskupovali, preto tie reťazce už ani nekupovali tieto, nekupovali staré predajne. Ony rovno na zelených lúkach stavali, pretože to bolo jednoduchšie, mali know-how, jednotný dizajn. Však si všimnite, o čom je Kaufland a Lidl, nech vstúpite kdekoľvek na Slovensku, vy sa v tom obchode viete orientovať. To je prirodzená psychológia. Ten zákazník dnes presne vie, že naslepo ide s tým vozíčkom a len takto nakladá a vie, že naloží to, čo potrebuje, lebo ten obchod má prechodený, lebo tam chodí každý druhý deň.
Naše obchody to ešte nepochopili. Však sa choďte pozrieť do nejakých slovenských niektorých obchodov v tých menších obciach, že príde človek z mesta, neviem, asi ste to zažili, prídete na nejakú menšiu obec a vy ste stratený v tom obchode, po prvé. A po druhé, je tam možno aj širší sortiment, ale nie práve to, čo vy potrebujete. Kdežto tieto obchody robia prieskum trhu. Veď to sú základné nástroje obchodu a marketingu, že si skúmate toho zákazníka. Segmentujete si trh a dodávate mu to, čo chcete. To je jednoduché. To sa robí v politike, to sa robí aj v obchode.
Takže toto sú, toto sú veci, ktoré potrebujeme spracovať a my potrebujeme naozaj pozdvihnúť slovenských obchodníkov, pretože tí ťahajú dnes za kratší koniec. Reťazce zahraničné dominujú, nie slovenské. A tieto udávajú tie tvrdé podmienky, lebo majú vyjednávajúcu silu. A my máme pocit, že keď im klepneme po prstoch, že s nimi vybabreme. Za chvíľku sa k tomu dostanem.
Druhá vec je tá, že máme tu slovenských dodávateľov, ktorí sú, pracujú na slovenskom malom trhu. Slovenský trh je jeden z najmenších v Európe. Prirodzene, tzv. economy of scale, to znamená, že podľa objemu máš aj veľkosť kapitálu, máš veľkosť tržieb a tak ďalej. Výrobca, ktorý pôsobí na nemeckom trhu a napríklad vyrába; vyrába; chová hydinu, tak prirodzene vie, že som na trhu, ktorý má vysokú kúpnu silu, tam ľudia majú vyššie platy, vyššie ceny si môžem dovoliť a tak ďalej. Ja kľudne môžem, chcem predať kurča. Kurča viem predať za 5 euro celok. A ja keď predám tú najkvalitnejšiu časť, čo sú prsia, za štyri eurá, tak mi je, zbytok môžem predať za euro a som doma. Lenže on za tie štyri eurá to predá, tie prsia, a potom kľudne môže poslať, on ten zbytok nemusí predať v Nemecku, on ho pošle sem na Slovensko, ten zbytok, krídelka a podobné veci, a za to mu stačí euro a má zarobené. Lenže Slovák vyrobí to isté kurča a tiež potrebuje päť euro na to, aby sa uživil. Lenže on na Slovensku nepredá prsia za štyri eurá. Predá ich maximálne za tri. To znamená, že ten zvyšok musí predať za dva, za dve eurá, aby sa k tomu dostal. Lenže keď príde na Slovensko ten zahraničný výrobca, ktorý ho vie predať za euro, lebo mu to nestojí za to, však on si povie, ja potrebujem euro, to mi je jedno, a tu Slovák konkuruje s dvomi, tak pre koho sa rozhodne ten obchodník? Toto je ľahká matematika. Toto je čistá logika. To neni, že uprednostňujem zahraničných výrobcov. Veď prečo by ste neuprednostnil, ste obchodník, vy nie ste, obchodníci akože to nerobia kvôli národovectvu. On nakoniec potrebuje narátať tie peniaze, potrebuje zaplatiť platy a potrebuje proste uživiť energie a podobne. Toto je prvý problém, že naši slovenskí výrobcovia nie sú úspešní na zahraničných trhoch, aby mohli predať tie prsia za tie štyri eura a aby mohli konkurovať potom s tým zbytkom za euro, pretože tie zahraničné firmy sem s tým eurom prídu, lebo máme voľný trh, lebo sme v Európskej únii. Vďakabohu alebo žiaľbohu, ja myslím, že vďakabohu.
Čiže my naozaj potrebujeme našim slovenským výrobcom pomôcť, aby boli úspešní na zahraničnom trhu, pretože keď začnú byť úspešní na zahraničnom trhu, a výhoda je, že naši slovenskí výrobcovia zatiaľ nevyrábajú tak veľa, čiže stačí, keď si ukroja aj malý podiel na trhu v zahraničí, už vedia dostať ten potrebný kapitál do svojich, do svojich firiem. Toto by mala byť úloha vlády, tam by sa mala zamerať: Pomôcť slovenským firmám byť úspešný v zahraničí, pretože, a hlavne v zahraničí, kde je vysoká kúpna sila, pretože tam nabereme ten kapitál. My si ten kapitál donesieme sem.
Druhá vec je teda, aby som sa vrátil k tým mechanizmom. Takže máme tie páky. Mám ten motivačný mechanizmus, ktorý tu zatiaľ bol, ktorý sa týmto zákonom ide rušiť. To znamená, že mám spätné bonusy a podobne. Áno, vždy je ten vzťah viazaný. No tak keď ja som si vytvoril portfólio obchodov, že však to portfólio tu ani veľké nie je. Ak chcete predávať objem, musíte ísť tam, kde sa ten objem predáva. Predáva sa kde, v reťazcoch, lebo ony ovládli trh. Ony ovládajú, neviem koľko, pán Lapšanský by asi lepšie vedel povedať, že či 80, alebo 90, alebo 70. Osemdesiat percent trhu, takže sme doma. Ak chcete vyrábať veľa, musíte ísť za nimi.
Čiže nemáte inú východiskovú polohu, pozíciu. Idete za nimi a, samozrejme, že ony vás držia v šachu. Navzájom sa držíte v šachu. V tomto prípade, tým, že sme na veľkom trhu, tak ony hrajú lepšiu hru, lebo si povedia, malý Slovák, však takých malých Slovákov mám po celej Európe. No, ale tu to práve zohráva tá vláda, že potrebujeme tým Slovákom pomôcť, aby ich bolo dosť, aby boli úspešní aj v zahraničí, aby ich portfólio nebolo iba Slovensko, ale aby ich portfólio odberateľov bol širší, širšie okolie a my tieto mechanizmy ideme stiahnuť. Dobre.
Na jednej strane začnú sa používať tzv. netto ceny. To znamená, že už nebudú žiadne spätné bonusy, pretože viete, čo boli tie spätné bonusy? To boli hlavne na marketing. To bolo na to, že ak mi dáš tri percentá, tak ti dám lepšiu pozíciu. Ak mi dáš len percento, ja ten tovar naskladním, niekde ho tam šupnem do tej predajne, nebudem sa oňho starať, ty sám si ho budeš chodiť vykladať, ani ti neutriem prach z neho. Ak tam bude ležať, tak ti ho na konci mesiaca vrátim a ešte mi musíš peniaze vrátiť, lebo mám vyjednávajúcu pozíciu, lebo ja mám zákazníkov, ty nemáš nič. Ty mi môžeš len dodať. Áno, prirodzené. Trh je tvrdý. Vždy bol a bude.
Takže tieto mechanizmy teraz ideme zrušiť, čiže bude sa to musieť automaticky preceniť. Nebudú mať dodávatelia, nebudú mať páku na odberateľov, na obchody, že; lebo ten spätný bonus bol aj pre ten obchod svojím spôsobom motivácia, že on tie peniaze chcel dostať späť, tak som ti predal viac produktov, zaplať mi ten spätný bonus, vráť mi tie peniaze. Zaplatil som ti za produkt 10 euro, ale tri si mi mal dať späť a pokiaľ ti ich nedám, tak ma má dodávateľ v šachu. On tie tri eurá chce späť, lebo ak som predal tisíc kusov, tak je to 30-tisíc; 3-tisíc, pardon. To už je jedno, 3-tisíc. No ale chcem tým povedať, že táto páka odchádza.
Na druhej strane; a toto ma zaujíma teraz, pani ministerka, pán Lapšanský, ma zaujíma, že čo sa udeje, pretože je pravda, že tieto marže, teda tieto bonusy sa riešili aj cez zahraničné firmy, myslím, že to píšete aj v dôvodovej správe tak diplomaticky, a tým pádom sa neobjavili v ziskoch a v príjmoch domácich firiem. Čiže tieto peniaze ako keby unikali do zahraničia a nevedeli sme ich dostať. Môžeme to kategorizovať ako nejaký spôsob ako odlievania peňazí do zahraničia a podobne. Tam ešte môžme krátko pohovoriť o zrážkovej dani, keď si účtuje materská firma, manažmenty a podobne, ktorá je, samozrejme, polovičná a tak.
Ale chcem sa vlastne dostať k tomuto. Ak toto bolo predmetom tejto novely, tak by ma zaujímalo, že akým spôsobom, lebo keď máte netto cenu, to znamená, že predávam za desať euro, ale dávam spätný bonus 30 %, čiže v skutočnosti predávam za sedem a na konci roka tie tri eurá krát počet kusov vrátim späť. Čiže predávam za sedem. Teraz budem predávať za sedem, už si neviem vyjednať lepšiu pozíciu, musím si ju vyjednať v cene, čiže ten, kto bude predávať za sedem, bude mať lepšiu pozíciu. Ten, kto bude predávať za osem, bude mať horšiu pozíciu na pulte, nebude v uličkách a podobne, lebo, prirodzene, niekde si musíš zaplatiť tú svoju pozíciu, ktorú máš, však tú ti ten obchod zadarmo nedá. Prečo by nám mal dať jednému v uličke, kde chodí každý zákazník, teda v strede, alebo dať niekde dole na pult, kde sa nepozrie ani každý štvrtý? Takže táto segmentácia tam bude. To sa bude musieť preniesť do ceny, to bude veľmi zaujímavé, ako sa s tým trh vysporiada. Dobre, čiže predáva sa za, kupuje sa za sedem, predáva sa povedzme za jedenásť, čiže tá marža je väčšia. Prirodzene, zisk by mal byť väčší. Prirodzene by mala byť daň z príjmu aj DPH by mal byť vyšší. No nevidel som to v kvantifikácii v dôvodovej správe. Videl som len, že príjem bude z pokút.
Tak teraz sa pýtam, pretože toto by som vedel vidieť ako pozitívnu črtu tohto zákona, že ak už teda tým obchodníkom beriem, pardon, nie obchodníkom, beriem tým dodávateľom, čiže výrobcom, prvovýrobcom beriem ten nástroj z rúk, tú páku, ktorú mali, lebo oni dostanú toľko isto peňazí, oni peňazí dostanú toľko isto, len nebudú mať tú páku tých spätných bonusov. Tak sa pýtam, že či toto teda zafunguje, že tie marže, ktoré doteraz boli účtované nejakými zahraničnými firmami, tieto spätné bonusy, mali by teraz byť účtované slovenskými matkami, lebo už nebudú tieto služby poskytované za logistiku a marketing, musí sa to všetko naceniť do tej ceny, musí sa to dobre nakalkulovať, čo môže byť trošku riziko, ale však dobre, s tým sa obchodníci vedia vysporiadať. Ale zaujíma ma, aký bude príjem do štátneho rozpočtu z tohto, z tohto kroku a či nejaký bude, lebo inak úplne nevidím tu nejaký zmysel.
Takže toľko k tomu. Preto si myslím, že aj tá dôvodová správa, a vidím to naozaj u mnohej legislatívy, že tá dôvodová správa je skôr napísaná pro forma a ani vo vystúpeniach predkladateľa nevidím dostatočné vysvetlenie. A považujem to za trochu neúctivé voči tomuto plénu, lebo my sme zákonodarci, ktorí o tom máme rozhodovať. Ak máme rozhodovať nielen na základe toho, či to je koaličný alebo opozičný návrh, ale na základe naozaj obsahu, tak mala by tam byť veľmi kvalitne urobená jednak kvantifikácia, ale aj dôvodová správa.
Takže ešte by som chcel krátko zareagovať aj na to, na to, čo vlastne sme sa bavili aj na výbore, keď sme preberali tento zákon, a vlastne tá generálna klauzula neprimeranej podmienky, tak vlastne sme aj s pánom Lapšanským sa o tom bavili a tá definícia alebo teda to vysvetlenie, nie definícia, to vysvetlenie bolo podané také, že svojím spôsobom štát teraz bere tie opraty do rúk a on bude rozhodovať. Ale toto je naozaj už výrazný zásah do trhového mechanizmu, kde štát sa stavia do roly sudcu a on povie, že kedy sa má čo diať. Lebo to už je potom riadené hospodárstvo. To sme tu mali 40 rokov. Nemalo to dobré následky a museli sme od neho odísť.
Ten trhový mechanizmus, áno, sme si vedomí toho, že sú odvetvia, ktoré musia byť regulované, že tá neviditeľná ruka, ako ju pomenoval pán Smith, nie vždy úplne funguje, pretože ani ľudia úplne nefungujú ideálne. Ale zase musí to mať určité, určité hranice. A preto toto riadené hospodárstvo je veľmi nebezpečné, ak si človek alebo nejaký úradník myslí, a teraz nechcem sa nikoho dotknúť, ale v zmysle toho, že ja budem rozhodovať o tom, aké dám represie, že represiami niečo vyriešite. Obchod, som povedal, nikdy nebude fér. Obchodníci sú jedni z najmazanejších ľudí, jedni z najmazanejších. Naozaj, obchodníci, ak niekto je, tak obchodníci sú špička tej mazanosti. A to je dobré, pretože o tom to je. To je ich profesia. Oni každým dňom hľadajú spôsob, ako zarobiť viac. Každý deň si na tom lámu, lámu rozum. Takže z tohto dôvodu sú v tom najlepší. A preto si myslím, že akékoľvek takéto represívne, radikálne zásahy do trhového hospodárstva sú nezdravé, sú škodlivé a ide sa na to zo zlého konca.
Ako som povedal, ten princíp je v tom, že my potrebujeme pomôcť našim výrobcom, našim poľnohospodárom, aby obstáli v širokej konkurencii, ktorí sa, ktorí, v ktorom sa vstupom do Európskej únie a do voľného trhu ocitli. Oni sa tam zrazu ocitli a neboli na to pripravení a to prostredie ich zožralo. A preto máme ten následok, aký máme. A vláda to neriešila, to som hovoril na začiatku, teraz sa to snaží riešiť od konca a som sám zvedavý, ako sa vám bude v tom dariť, ale ja naozaj vidím tú poctivú prácu v tom, že ideme od podstaty, tam, kde ten problém nastáva. A to je konkurencieschopnosť našich podnikateľov. Pretože to nie je neférové, že nemecký výrobca dokáže predať za štyri eurá v Nemecku a za euro predá zbytok na Slovensku. To nie je neférové. To je fakt. To je krutý fakt. A pokiaľ slovenský výrobca nebude vedieť predať v Nemecku tiež za štyri eurá, tak potom bude musieť predávať ten zbytok za dve. A to sa veľmi ťažko konkuruje, keď váš vedľajší konkurent vám predáva za euro. Proste toto sa veľmi ťažko konkuruje a ktorí rozumiete obchodu, tak viete, o čom hovorím.
Takže ja by som určite teda požiadal predkladateľov, aby možno mi vysvetlili teda, ako zafunguje ten, to zrušenie, teda to, prechod na tú netto cenu a ako to zafunguje na príjem do štátneho rozpočtu a na daň z príjmu, lebo by sa tie zisky mali automaticky navýšiť. Ak nie, tak by ma zaujímalo, že ako to teda bude fungovať, či tam teda bol únik cez tieto služby, cez nejaké zahraničné firmy, ako som teda čítal v dôvodovej správe a ako to tam bolo avizované. A; ešte pozriem, či som niečo nezabudol. Nie, nie. Pozmeňovací návrh nie, nie, nie, ešte nie. Myslím, že toto sa nedá pozmeniť tak, aby to zafungovalo. Takže, takže teda to dovysvetlenie by som privítal.
A naozaj chcem vyzvať, pani ministerka, aj tento posledný rok, ktorý ešte do volieb máme, možno nehľadať nejaké také rýchle riešenia a naozaj chytať veci za chvost, ale vyhrnúť si rukávy, nehľadať možno mazané riešenia, ktoré nejakým spôsobom niečo urobia, ale; viete, ja sa tiež stretávam s tými výrobcami. A musím povedať, že ja dostávam od nich spätnú väzbu a; ale teraz stretávam sa z rôznych segmentov, aj s výrobcami mäsa, mlieka a podobne, a musím vám povedať veľmi otvorene, že nefunguje to. Naozaj tá selektívnosť tu funguje veľmi silno a sú tzv. vyvolení, ktorí tú pomoc dostanú, a sú tzv. nevyvolení, ktorí sa k nej dopracovať nevedia. To sú tí, ktorí nemajú telefónne čísla na tých, na tých správnych ľudí a podobne. Toto tu, žiaľ, na Slovensku funguje už od asi 50. rokov, kedy to tu komunisti začali veľmi prakticky zavádzať. Možno ešte, Tónko hovorí, že ešte možno aj dlhšie. Neviem, kýve hlavou. Ale ťažko povedať. Áno, je možné, že toto je nejakým spôsobom nátura ľudstva, ale sú vyspelé spoločnosti, kde sa to podarilo vykoreniť do takej miery, že tá férovosť ako-tak funguje.
A ešte ma zaujal rozhovor s pánom Lapšanským minulý rok, kedy hovoril, že, novinár sa ho pýtal na to, ak mám ešte päť minút, že problém je, problém je, že tí prvovýrobcovia naozaj sa sústredia na kukuricu, repku a pšenicu. Áno, toto je náš problém, že máme výrobu s veľmi nízkou pridanou hodnotou. A že sa vám nedarí teda ich ako keby povzbudiť na to, aby išli do vyššej pridanej hodnoty. Ale povedzme si na rovinu, však o tom tu boli už mimoriadne schôdze. Naozaj to, že sa, že naše polia ležia úhorom a že sa tam proste naozaj vysadia, to je tiež treba hľadať mechanizmy. A ja nechcem do toho až tak moc hovoriť, lebo toto neni úplne moja parketa. Ale myslím si, že aj tuto je schovaná časť problému a treba hľadať, ako toto rozbiť, ako naozaj priniesť na Slovensko nielen v priemysle, aby sme boli montážnou dielňou, ale naozaj prinášať prácu s vyššou pridanou hodnotou. Pretože budeme mať vyššie tržby, budeme mať vyššie mzdy, budeme mať väčšiu radosť z práce. Toto je to, čo potrebujeme a toto prospeje Slovákom, toto prospeje slovenskému rozpočtu, toto prospeje Slovensku. Takže tam hľadajme problémy. Nerobme nepoctivé a, by som povedal, také skratkovité kroky, ale pomôžme naozaj Slovákov, Slovákom postaviť sa na nohy v tých náročnejších odvetviach. Svet to robí. Mnohé krajiny, ktoré išli, či už Írsko, India alebo iné, ktoré začínali z horšej východzej pozície ako my, sú dnes ďaleko pred nami, pretože si vyhrnuli tie rukávy.
A ja vás vyzývam, aby ste aj tento posledný rok nepustili opraty, pretože je predvolebný a ideme len rozdávať dukáty, ale naozaj vyhrnuli si ruky a využili všetko pre to, aby s tou prichádzajúcou recesiou, ktorá tu bude, o ktorej všetci už hovoria, aby nás to nejako nevyfackalo, ale aby sme vedeli využiť tento pokles na ďalší rast, pretože ľudí máme šikovných a pracovitých. A to vidíme, na Slovensku máme ešte stále dosť poctivých podnikateľov, ktorí chcú vidieť tú nádej v tom, že nebude tu tá selektívnosť a že nebude tu to o tom, kto na koho má telefónne číslo, ale bude to o tom, že kto ako sa snaží, tak ten dostane šancu.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, na začiatok jednoduchá otázka, na ktorú ste neodpovedali. Chcel by som priamu, chlapskú odpoveď. Existujú alebo neexistujú nekalé praktiky na Slovensku? Jednoduchá otázka a odpoveď.
A teraz k vášmu vystúpeniu, v ktorom sme od kuracích krídelok prešli až k vyrovnanému rozpočtu. Bolo tam strašne veľa povedané, s väčšinou vecí s tebou súhlasím, ale nesúhlasím s tými vecami, ako si spomínal, že spochybňujeme existenciu maloobchodných sietí. Nikto z nás nespochybňuje existenciu maloobchodných sietí. A to, že od roku 2002, 2003 nabrali niektoré obchodné reťazce takú veľkú silu, áno, bola to chyba. Žiaľbohu, aktuálny stav je takýto a musíme sa s tým popasovať.
Kritizoval si predošlé vlády, že žiadnym spôsobom nezasahovali do podnikateľského prostredia obchodných reťazcov, a na strane druhej kritizuješ, že teraz prinášame nejaké riešenia, návrhy zákonov, ktorým chceme tento stav prinavrátiť na normálnu úroveň. Čiže poprosil by som aj na toto reagovať.
Spomínal si, že vybudovať maloobchodnú sieť je drina. Áno, je to drina. Takisto je drina niečo dopestovať, niečo dochovať, niečo spracovať, niečo vyrobiť, niečo zabaliť, a dokonca to aj odviezť priamo tomu obchodnému reťazcu. Čiže musíme pozerať na obidva konce toho obchodného reťazca.
Ďalšiu vec, čo si v tom tvojom príspevku spomenul, je to, že Slovensko by malo podporovať slovenských potravinárov, aby sme vyvážali vonku slovenské potraviny. Podľa mňa prvoradou úlohou Slovenskej republiky by malo byť podporovať slovenských výrobcov na to, aby sme doma vedeli predať, aby sme využívali domáce produkty pre seba a nemali by sme vyvážať vonku a zvonku dovážať sem kvalitou často nižšie potraviny, ako vyrábame tie slovenské. Čiže podľa mňa to je trošku pomýlené, podporovať slovenských výrobcov, aby sme vyvážali. Práve naopak, uspokojme najprv domáci trh, aby na Slovensku sme mali všetci k dispozícii a boli dostupné potraviny slovenských výrobcov, až potom, ak je nejaký prebytok, vyvážajme tie potraviny vonku a nie primárne len vyvážať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec, keď ste sa mi začali trošku miešať do remesla, dovoľte, aby som ja trošku vás skorigoval. Hovorili ste tu o posledných vládach, ktoré údajne sú vinné za to, čo sa stalo. Zabudli ste tam tú jednu, kde bolo OĽANO a bola to veľmi neúspešná vláda, dokonca sa sama pochovala. Takže nechcime, aby sme si tu vyčítali.
No ďalej, samozrejme, ste tu veľmi intenzívne hovorili, že poďme sa dohodnúť. A teraz mi povedzte, ruku na srdce, čo ste za tie tri roky urobili, akú ústretovosť voči vláde ste vy osobne, váš poslanecký klub alebo opozícia vyvinuli na to, aby sme sa nejakým spôsobom dohodli smerom na to, alebo smerom k tomu, aby sme vypracovali nejakú koncepciu, čo je pre Slovensko prioritné. Okrem toho, že ste všetko, čo táto vláda pripravila, zrovnali pod zem, resp. zašľapali pod zem, nenašli ste nič pozitívne, čo by táto vláda urobila. Takže sú to také výkriky do tmy, ktoré nemajú reálnu, žiaľ, nemajú reálnu hodnotu, pretože skutočne by sme potrebovali, aby sme sa na niektorých veciach závažných dohodli.
No a tá posledná vec, ktorú by som chcel povedať. My už len dnes reparujeme to, čo liberálne myšlienky urobili v našej krajine v rámci transformácie. Keď sme tu mali pomerne fungujúci poľnohospodársko-priemyselný komplex, došlo k tomu, že sa tieto veci oddelili, poľnohospodári sa nechali úplne na seba a priemyselný komplex, ktorý bol na nich naviazaný, z väčšej miery bol zlikvidovaný. Takže my len napravujeme to, čo sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno. Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Heger, pán poslanec Heger, prepáčte, chcem, aby ste ma počúvali chvíľočku, ak dovolíte. Viete čo, vy ste taký vtipný človek, lebo ja vás budem citovať. Vy ste povedali, ja som si to napísala, toto nie je moja parketa, a 25 minút ste rozprávali. Máte na to právo, ale klobúk dolu, rozprávať o niečom, čo nie je moja parketa, v kuse 25 minút, to sa mi zdá troška také blábolenie.
No, aby som však vám nezostala dlžná odpoveď ohľadom tej, toho môjho pozmeňujúceho návrhu, čo sa týka tej letákovej akcie, ako to tak ľudovo nazývame. Takže, prosím vás, Slovensko má vyhlášku o dobrovoľnom označovaní produktov. V náväznosti na túto vyhlášku bude povinnosťou, ak, samozrejme, tento pozmeňujúci návrh bude schválený, bude povinnosťou uvádzať v týchto letákoch a, samozrejme, aj v iných marketingových akciách, minimálne 50 percent potravín a produktov vyrobených na Slovensku. Totižto, aby sme si rozumeli. Vieme predsa asi všetci, že letáky, ktoré dostávame do schránok, až 70 percent ľudí je ovplyvnených týmito letákovými akciami s tým, že teda nájdu si, idú do obchodu, pozrú si, aha, toto je zlacnené, tuto je akcia, kúpim a tak ďalej. Týmto spôsobom, že zabezpečíme, aby v letákových akciách, aby na letákoch boli tieto slovenské produkty uvedené, hej, minimálne v 50-percentnom podiele oproti ostatným produktom, myslím si, že výrazne pomôžeme našim slovenským dodávateľom.
Druhá vec ešte, ak stihnem, je otázka tej klauzuly generálnej, ktorú kritizujete. Prosím vás pekne, Nemecko má jednu jedinú vetu a fungujú úrady úplne pokojne a normálne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Heger, jednu vec ste ale zabudli povedať. Celý tento systém je len prirodzené vyústenie vývoja po roku 1989. Čo iné sa nám mohlo prihodiť? Boli sme potravinovo sebestační, chýbali nám akurát tak banány a niektoré iné exotické potraviny. Bolo všetkého dosť. Toto bol cieľ – ovládnuť náš trh. Ako to urobiť? No zničiť domácu produkciu, zaplaviť trh svojimi výrobkami. Trh nie je všeliek, pán Heger. Trh divoký a častokrát regulovaný kartelovými dohodami kľúčových hráčov. Štát sa musí stať regulátorom, štát musí regulovať. Zo strany štátu musia byť zásahy. To je nevyhnutné.
A to, čo ste spomínali, že naše polia ležia úhorom, to je pravda, prípadne sa dotujú veľmi-preveľmi divné plodiny, z ktorých sa isto nenajeme. A toto je alfa, omega toho vášho voľného trhu, ktorý vôbec nie je trh voľný, je to diktát západu a Európskej únie. Všetky vlády od vzniku Slovenskej republiky túto situáciu majú na rováši. Jedni obviňujú druhých, druhí prvých a všetci to máte na rováši, čo ste boli pri tom. Tento systém je chorý, chorý, chorý, kozmetické úpravy nefungujú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Začnem, pani Antošovská, s vami, asi ste teda nepočúvali vy úplne pozorne mňa, pretože, pretože; počkajte, pán Hrnko, chvíľočku; ja som povedal, že pozemkové úpravy nie sú moja marke; nie sú moja parketa. Vyštudoval som obchod a marketing a 20 rokov v tom odvetví pracujem, takže to všetko ostatné moja parketa je, to len ako na doplnenie. Čiže pozemkové úpravy a výroba mäsa, mlieka nie je moja parketa, ale obchod je určite moja parketa, dobre, takže aby sme sa rozumeli. Takže myslím, že som hovoril dosť k veci a k tomu, čomu rozumiem.
Pán Hrnko, OĽANO nebolo vo vláde, OĽANO ešte neexistovalo, klub OĽANO neexistoval, takže doštudovať začiatky fungovania OĽANO, sú tam nejaké malé medzery. Čo sa týka komunikácie alebo teda že tu robím len, kritizujem veci, tak vaši poslanci vám povedia, ako sa snažím pomôcť.
Pán Baláž, takže doma predať, no viete, o tom rozhodne zákazník, čo sa predá, lebo on to musí kúpiť. A z toho, čo počúvam, tak asi máte blízko k tomu, že na budúcu schôdzu tu budeme mať zákon, ktorý nariadi zákazníkom, čo majú kupovať, resp. že musia kupovať slovenské potraviny. Aspoň mám taký pocit z toho.
A ešte tá otázka teda k tomu, že či som sa vyjadril alebo nevyjadril. Ja som sa vyjadril na začiatku veľmi jasne, vy ste sa vtedy bavili s pánom Jurzycom a s kolegom Bernaťákom, ale ja som dvakrát práve kvôli vám, ešte som vás spomenul, som povedal, že obchod nie je fér, nebol, nie je ani nikdy nebude. Takže toľko k tomu, že či je fér alebo nie je. No nie je, nie je ani nebude, to je proste obchod, ale to som vlastne rozprával prvých päť minút vo svojom vystúpení, takže už to nebudem opakovať, lebo však už to zaznelo.
Takže v každom prípade ďakujem za vaše poznámky a dúfam, že sa zamyslíte nad tým, čo odznelo.