40. schôdza

Pani poslankyňa Antošová.

Áno. Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Heger, pán poslanec Heger, prepáčte, chcem, aby ste ma počúvali chvíľočku, ak dovolíte. Viete čo, vy ste taký vtipný človek, lebo ja vás budem citovať. Vy ste povedali, ja som si to napísala, toto nie je moja parketa, a 25 minút ste rozprávali. Máte na to právo, ale klobúk dolu, rozprávať o niečom, čo nie je moja parketa, v kuse 25 minút, to sa mi zdá troška také blábolenie.
No, aby som však vám nezostala dlžná odpoveď ohľadom tej, toho môjho pozmeňujúceho návrhu, čo sa týka tej letákovej akcie, ako to tak ľudovo nazývame. Takže, prosím vás, Slovensko má vyhlášku o dobrovoľnom označovaní produktov. V náväznosti na túto vyhlášku bude povinnosťou, ak, samozrejme, tento pozmeňujúci návrh bude schválený, bude povinnosťou uvádzať v týchto letákoch a, samozrejme, aj v iných marketingových akciách, minimálne 50 percent potravín a produktov vyrobených na Slovensku. Totižto, aby sme si rozumeli. Vieme predsa asi všetci, že letáky, ktoré dostávame do schránok, až 70 percent ľudí je ovplyvnených týmito letákovými akciami s tým, že teda nájdu si, idú do obchodu, pozrú si, aha, toto je zlacnené, tuto je akcia, kúpim a tak ďalej. Týmto spôsobom, že zabezpečíme, aby v letákových akciách, aby na letákoch boli tieto slovenské produkty uvedené, hej, minimálne v 50-percentnom podiele oproti ostatným produktom, myslím si, že výrazne pomôžeme našim slovenským dodávateľom.
Druhá vec ešte, ak stihnem, je otázka tej klauzuly generálnej, ktorú kritizujete. Prosím vás pekne, Nemecko má jednu jedinú vetu a fungujú úrady úplne pokojne a normálne.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Heger, jednu vec ste ale zabudli povedať. Celý tento systém je len prirodzené vyústenie vývoja po roku 1989. Čo iné sa nám mohlo prihodiť? Boli sme potravinovo sebestační, chýbali nám akurát tak banány a niektoré iné exotické potraviny. Bolo všetkého dosť. Toto bol cieľ – ovládnuť náš trh. Ako to urobiť? No zničiť domácu produkciu, zaplaviť trh svojimi výrobkami. Trh nie je všeliek, pán Heger. Trh divoký a častokrát regulovaný kartelovými dohodami kľúčových hráčov. Štát sa musí stať regulátorom, štát musí regulovať. Zo strany štátu musia byť zásahy. To je nevyhnutné.
A to, čo ste spomínali, že naše polia ležia úhorom, to je pravda, prípadne sa dotujú veľmi-preveľmi divné plodiny, z ktorých sa isto nenajeme. A toto je alfa, omega toho vášho voľného trhu, ktorý vôbec nie je trh voľný, je to diktát západu a Európskej únie. Všetky vlády od vzniku Slovenskej republiky túto situáciu majú na rováši. Jedni obviňujú druhých, druhí prvých a všetci to máte na rováši, čo ste boli pri tom. Tento systém je chorý, chorý, chorý, kozmetické úpravy nefungujú.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Začnem, pani Antošovská, s vami, asi ste teda nepočúvali vy úplne pozorne mňa, pretože, pretože; počkajte, pán Hrnko, chvíľočku; ja som povedal, že pozemkové úpravy nie sú moja marke; nie sú moja parketa. Vyštudoval som obchod a marketing a 20 rokov v tom odvetví pracujem, takže to všetko ostatné moja parketa je, to len ako na doplnenie. Čiže pozemkové úpravy a výroba mäsa, mlieka nie je moja parketa, ale obchod je určite moja parketa, dobre, takže aby sme sa rozumeli. Takže myslím, že som hovoril dosť k veci a k tomu, čomu rozumiem.
Pán Hrnko, OĽANO nebolo vo vláde, OĽANO ešte neexistovalo, klub OĽANO neexistoval, takže doštudovať začiatky fungovania OĽANO, sú tam nejaké malé medzery. Čo sa týka komunikácie alebo teda že tu robím len, kritizujem veci, tak vaši poslanci vám povedia, ako sa snažím pomôcť.
Pán Baláž, takže doma predať, no viete, o tom rozhodne zákazník, čo sa predá, lebo on to musí kúpiť. A z toho, čo počúvam, tak asi máte blízko k tomu, že na budúcu schôdzu tu budeme mať zákon, ktorý nariadi zákazníkom, čo majú kupovať, resp. že musia kupovať slovenské potraviny. Aspoň mám taký pocit z toho.
A ešte tá otázka teda k tomu, že či som sa vyjadril alebo nevyjadril. Ja som sa vyjadril na začiatku veľmi jasne, vy ste sa vtedy bavili s pánom Jurzycom a s kolegom Bernaťákom, ale ja som dvakrát práve kvôli vám, ešte som vás spomenul, som povedal, že obchod nie je fér, nebol, nie je ani nikdy nebude. Takže toľko k tomu, že či je fér alebo nie je. No nie je, nie je ani nebude, to je proste obchod, ale to som vlastne rozprával prvých päť minút vo svojom vystúpení, takže už to nebudem opakovať, lebo však už to zaznelo.
Takže v každom prípade ďakujem za vaše poznámky a dúfam, že sa zamyslíte nad tým, čo odznelo.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Pavelka. (Ruch v sále.)
Poprosím vás, páni poslanci, v bufete sa porozprávajte.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dnes máme na programe druhé čítanie zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, čo je podľa nás ďalší zákon, ktorým sa snaží táto vláda obmedziť podnikanie v tejto oblasti. Treba povedať hneď na začiatku, že prvým zákonom bol zákon o osobitnom odvode, 2,5-percentnom, ktorý, ako sme videli, však nemal žiadnu oporu – a to nielen od opozície, ale aj celej širokej odbornej verejnosti – a nakoniec sa do života dostal výrazne obmedzený v porovnaní s jeho pôvodným návrhom, takže tak.
No ale teraz sa vráťme k zákonu o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Zastávam názor, že tento zákon do obchodných vzťahov neprinesie veľa dobrého, keďže výrazne do týchto vzťahov zasahuje a výrazne obmedzuje priestor k voľnému podnikaniu a slobodnému trhu, ktorý je základnom našej spoločnosti, či sa vám to páči alebo nie. Chcel by som uviesť niekoľko konkrétnych príkladov, kde si myslím, že niektoré paragrafy tohto zákona nie sú dobré, resp. sú zle naformulované, a skúsim ich možno trošku tak podrobnejšie okomentovať.
Jedným z hlavných protitrhových zákazov v tomto zákone, okolo ktorého je aj najviac diskusií, je zákaz kúpy potraviny odberateľom za nižšiu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, pestovateľa. Je to konkrétne v § 3 ods. 5 písm. m).
V takmer každom; v každom druhu podnikaní niekedy nastanú situácie, kedy je ten tovar alebo nejakú službu treba niekedy predať aj pod jeho výrobné náklady. Aj v potravinárstve či poľnohospodárstve môže nastať situácia, kedy je nutné predávať tento tovar pod tieto náklady. Napríklad máte tovaru veľa a hrozí, že ho nebudete môcť predať a ak ho nepredáte, zvýšia sa vám ďalšie náklady na jeho skladovanie, resp. jeho ďalšiu úpravu či prípadné znehodnotenie. Vtedy môže platiť, že menej je viac. Pre výrobcu je vtedy lepšie predať pod náklady, resp. časť toho svojho dopestovaného, dopestovanej plodiny a mať aspoň nejaký príjem, ako si navyšovať svoje neskoršie náklady.
Úplne, aby som bol úplne konkrétny, dopestovali ste tisíc ton ovocia, kde sú vaše ekonomicky oprávnené náklady na jedno kilo dajme tomu 10 centov, predávate po 13, to sa vám darí a predáte za takúto cenu 900 ton. Ale potom nastanú problémy a vy už za uvedenú cenu 13 centov to svoje ovocie jednoducho predať neviete. Môže sa stať, že je trh presýtený, je tu nejaká konkurencia, môže to byť čokoľvek, je toho viac. No ale vám v tom prípade reálne hrozí, že vám zvyšné ovocie zostane v sklade, kde vám bude zavadzať, pretože vy ten sklad nemáte nekonečný, potrebujete ho na ďalšie nejaké plodiny alebo tovary a jednoducho s tým máte problém, máte s tým ďalšie náklady. Možno to je taký druh, ktorý musíte mať možno v chladiacom boxe, tam sú zase vaše ďalšie náklady, hej? A môže sa stať nakoniec aj to, že keď ho dlhodobo nebudete môcť predať, tak jednoducho ho budete musieť znehodnotiť, čím vám zase, máte ďalšie náklady a tým pádom vám tie náklady stúpajú. A to, čo ste tak dobre predali, tých, tú väčšinu toho tovaru, je vám zrazu možnože na dve veci, pretože pri tom ďalšom vám tá strata vznikla taká veľká, že vám to možno dorovnalo.
Čo môže nastať alebo čo by bolo riešením? Môže byť riešenie, že jednoducho tých zvyšných 100 ton, ktoré vám ostali, jednoducho predáte za menej, ako za menej ako tých desať, predáte to možno za päť, možno sa niekto nájde, kto vám povie, že za takú dobrú cenu to kúpi. Áno, prerobíte. Prerobíte niečo, ale prerobíte omnoho menej, ako keď sa o ten tovar musíte dlhodobo starať, keď ho musíte možnože na konci zlikvidovať, keď s ním máte ďalšie náklady.
Rozmýšľam, že ste sa tu bavili o tom, že ako chceme chrániť tých slovenských výrobcov. Ako v tomto prípade chránime toho pestovateľa, ktorý vypestuje nejakú takúto plodinu, nejaké potraviny a ktorý ich nevie predať, pretože ich nemôže predať podľa tohto zákona alebo časť toho nemôže predať za nižšie náklady, ako mal pri výrobe?
Ale prípadov takýchto môže byť aj viac. Môže nastať, že máte problémy v podnikaní, máte nejakého odberateľa, ktorý vám prestane jednoducho platiť, vám narastajú dlžoby, nemáte peniaze na kúpu ďalších vecí, ktoré potrebujete pre svoje podnikanie, to znamená pohonné hmoty, možno nejaké ďalšie veci, potrebujete ľuďom platiť mzdy, potrebujete platiť odvody a tak ďalej a nemáte to. Môže sa to stať. Veľa ľudí, ktorí z nás podnikali, vedia, že raz za čas takáto situácia nastane. Je veľmi nepríjemná, ale vy sa s tým musíte vyrovnať. A vtedy možno príde taká situácia, že si poviete, tak mám niečo na sklade, tak to predám, predám to za menej. Ale získam hotovosť, budem mať cash a vďaka tomu budem môcť vyplatiť si svoje dlžoby, ktoré nevznikli mojou chybou, vznikli proste jednoducho na strane toho odberateľa, ale ja sa s tým musím vysporiadať, pretože keď to nedokážem, tak mi vzniknú pokuty, napríklad keď nebudem odvádzať dane, mzdy a podobne.
No pri tomto bode ešte, tie oprávnené náklady, ma napadá taká myšlienka, že ako vlastne chceme posudzovať, aké sú skutočné ekonomické oprávnené náklady. Ako môže ten odberateľ, ktorý to od vás kupuje, vedieť, aké vy tie náklady máte? Ako to on môže vedieť? Ako to on zistí? Ten odberateľ to môže kúpiť a musí sa spoľahnúť na to, čo mu ten dodávateľ povie. On predsa nemôže siahať do jeho účtovníctva, nemôže si dať od neho vyžiadať nejakú správu, jednoducho, no, povedzme si to na rovinu, nemá šancu to zistiť a je odkázaný čiste len na informáciu toho dotyčného. Predsa do týchto nákladov je zahrnutých veľmi veľa vecí, ktoré nemáte šancu zistiť. Nedá sa dokonca zistiť ani nejakým porovnaním alebo nejakými tabuľkami, pretože sa to jednoducho stále mení, zvlášť pri poľnohospodárskej výrobe. Niekto; jeden rok je možnože lepšie počasie, druhý rok je horšie, niekedy je treba viac kúriť, niekedy je možno treba viac zavlažovať, jednoducho tie náklady sú stále rôzne. Čiže neexistuje nejaká, nejaký vzorec, podľa ktorého by sa to dalo zistiť tak, aby ten odberateľ si bol istý, že jednoducho naozaj kupuje ten tovar za sumu vyššiu, ako sú oprávnené náklady.
Len pripomínam, že podľa tohto paragrafu hrozí odberateľovi pokuta za nedodržanie až do výšky 500-tisíc euro.
V súvislosti s výškou pokút by som chcel upozorniť aj na ten problém, že hoci je tento zákon prezentovaný ako zákon namierený najmä proti reťazcom, pravda je taká, že pre účely tohto zákona sa týka prevádzok spadajúcich pod označenie potravinársky obchod, čiže sú to všetky potravinárske obchody, teda aj tie malé predajne, možno také, ktoré ešte stále sú, možno niekde na sídlisku, kde si odbehnete kúpiť niečo, čo potrebujete, niečo menšie, možno sú to nejakí tí odvážni predajcovia, ktorí chcú predávať slovenské potraviny, ktorí sú jednoducho menší, ale idú do toho boja a v čom im treba držať palce. No len si treba povedať aj to, že finančné postavenie takýchto predajní je určite iné ako veľkých zahraničných, alebo nie zahraničných, veľkých potravinových reťazcov. Ak príde k tomu, že dostane pokutu takýto malý predajca, ktorá nie je nijako ohraničená, resp. je ohraničená akurát tou výškou tých 500-tisíc a taký prípad, ako som spomínal, no tak čo nastane? Skončí s podnikaním a má podľa mňa aj veľmi veľký problém so svojím ďalším životom. No toto sa kľudne môže stať, hej? Malý obchod dostane ponuku od miestneho pestovateľa, ktorý potrebuje dopredať zvyšky svojej produkcie aj za menší peniaz, ako sú tieto jeho oprávnené náklady, predajca výhodnej ponuke neodolá a problém je na svete. Príde nejaký dobrák, ktorý ho anonymne udá, čo sa podľa tohto zákona dá, no a ide sa to riešiť. Takže opäť je tu namieste otázka, ako ten obchodník, ktorý si kúpi 30 kilo jabĺk od nejakého takého predajcu, ako zistí, aké sú jeho oprávnené náklady, tak aby si bol istý, že neporušuje tento zákon. Ja zase neviem, ako by to mohlo byť. Ja si myslím, že tu dokonca môže byť to, že týmto zákonom môžu byť títo menší slovenskí predajcovia ohrození.
Čo sa týka samotných pokút, pojednáva o nich § 14 ods. 5, kde je napísané, že ministerstvo pôdohospodárstva pri určení pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie, koniec citátu. Ale nikde nie je taxatívne vymenované alebo napísané akékoľvek upresnenie, za čo aká veľká pokuta môže byť. Je tam teda, ako som už spomínal, len to upresnenie, že maximálna výška je 500-tisíc. Nuž a teda povedzme si naozaj, že je velikánsky rozdiel alebo veľký rozdiel, ak má niekto zaplatiť pokutu 5-tisíc euro, 10-tisíc, 20-tisíc, a je to stále na svojvôli toho kontrolného orgánu, čo, a zase si nezakrývajme oči, naozaj môže viesť len k tomu, aby vznikali rôzne špekulácie a aby boli hľadané cestičky, aby takáto pokuta mohla byť čo najmenšia.
Myslím si, že v tomto prípade by nebolo zlé, keby v tomto zákone bola nejaká taká klauzula, ktorá, kde by sa napríklad výška tejto pokuty viazala napríklad na výšku obratu tej predajne, aby to bolo nejak spravodlivé, hej? Myslím si, že toto by tomu určite uškodilo. Samozrejme, pokiaľ by sa to opakovalo ďalej, už potom by boli namieste vysoké ceny, pretože pokiaľ niekto ďalej nedodržuje zákon, tak nedá sa nič robiť. Aj keď, opakujem, stále si neviem predstaviť, ako by ten obchodník vedel, aké sú skutočné ekonomicky oprávnené náklady.
Problémom podľa mňa je tiež § 3 ods. 5 písm. aa), teda to je tá generálna klauzula, v ktorej sa vraví, že neprimeranou podmienkou je aj, citujem, "iné konanie alebo opomenutie konania účastníka obchodného vzťahu voči druhému účastníkovi obchodného vzťahu, ktoré sa odchyľuje od poctivého obchodného styku", koniec citátu. No táto formulácia je veľmi neurčitá a môže sa pod ňu schovať naozaj rôzne konanie. Pre účastníkov obchodného vzťahu to znamená, že nemajú presne určené pravidlá, a teda vlastne presne nevedia, aké ich konanie môže spadať pod toto znenie, a tým pádom sú v akejsi stálej neistote, čo by určite žiaden zákon nemal dovoľovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Baláž.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, len také dve krátke poznámky. Spomínali ste vo svojom vystúpení, že ste z toho zákona vyčítali, že dodávateľ nemôže predávať obchodu za, pod svoje teda výrobné náklady. No, môže predávať, ale ak sa teda nebude na to sťažovať, čiže tam má tú možnosť, ak chce, tak môže a nebude sa sťažovať.
Taktiež ste spomínali, že pokuty a ich neprimeranosť alebo protiústavnosť. No, pokuty sa udeľujú v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu a taktiež pokuta nebude, nemala by byť likvidačná, ale mala by mať odstrašujúci účinok, aby do budúcna vedela pôsobiť preventívne a vedela zabrániť protiprávnym konaniam a znevýhodneniam, ktoré by obchodné reťazce mohli využívať voči svojim dodávateľom.
V tom návrhu, ktorý ste kritizovali, je to vlastne v politickej línii Slobody a Solidarity, bolo to niečo podobné ako pri pani kolegyni Kiššovej, preto nebudem sa opakovať s tými výčitkami, ktoré som adresoval v mojej faktickej poznámke aj na ňu.
Poslednú vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, stále by som možno čakal v tej konštruktívnej diskusii, že keby ste prišli možno s vlastným návrhom a pohľadom na danú vec, akým spôsobom by ste chceli vy pomôcť slovenským dodávateľom nastaviť tú rovnováhu, ktorá v tom obchodnom, v tej potravinárskej vertikále neexistuje. Pretože stále sa odvolávate len na slobodu trhu a trh vyrieši všetko, ale dobre vieme, že jednoducho trh tu zlyhal na plnej čiare, a preto by som počul možno od vás konkrétnejšie úlohy alebo konkrétnejšie návrhy, akým spôsobom by ste chceli danú situáciu na Slovensku riešiť.